Decision was made at the court Okresný súd Vranov nad Topľou
Judgement was issued by JUDr. Martin Kopina
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/133/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202045
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kopina
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813202045.8
Rozhodnutie
Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Martinom Kopinom, v právnej veci žalobcu: D. D..
Á..O..B.., D. D.K. X S. Q. K. N., B.-XXXX, B. E., W. J. XXXXXX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou
Gallo,s.r.o.,Jilemnického30,Martinprotižalovanej:W.T.,L..X.X.XXXX,J.Č.XXX,zaúčastivedľajšieho
účastníka M. X. D. D. S., W. XX XXX XXX, D. D. G. XX, D., zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom
Kempom, Nám. Josipa Andriča 1, Chorvátsky Grob, o zaplatenie 1.983,25 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 1.003,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročne z tejto sumy od 29.3.2010 do zaplatenia a to tak, že súd určuje, že toto peňažné plnenie môže
žalovaná platiť v mesačných splátkach po 27 Eur, pričom každá splátka bude zročná do posledného
dňa toho ktorého kalendárneho mesiaca po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozsudku. Omeškania s
plnením jednej splátky zo strany žalovanej má za následok zročnosť celého plnenia.
V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Spoločnosť Q. V. Y., S..D.. T., W. XX XXX XXX ako pôvodný žalobca sa žalobou podanou na tunajšom
súde domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 1.983,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
9% ročne od 29.3.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa
9.3.2009 uzatvorila žalovaná s Q. V. Y., S..D.. T., W. XX XXX XXX ako pôvodným veriteľom (ďalej len
„pôvodný veriteľ“) zmluvu o pôžičke (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytoval
žalovanej celkovú sumu pôžičky 3.180 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v
pravidelných 60 mesačných splátkach v sume po 53 eur. Tým, že žalovaná porušila svoju povinnosť
splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t. j. v súlade so zmluvou
a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 21.3.2010 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k
okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo. Celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 1.983,25 eur.
Uznesením č.k. 10C/133/2013-36 zo dňa 10.3.2014 v zmysle § 92 ods. 2, 3 O.s.p. pripustil zmenu
účastníka na strane žalobcu a namiesto pôvodného žalobcu spoločnosť Q. V. Y., S..D.. E. L. C. D. D.
D.. Á..O..B.., D. D.K. X S. Q. K. N., B.-XXXX, B. E., W. J. XXXXXX, X. S.P. T. N., D..O..M.., I. XX, C..
Súd prvého stupňa rozsudkom pod č.k. 10C/133/2013 zo dňa 8.7.2014 konanie v časti o zaplatenie
sumy 15 eur zastavil, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nepriznal žalovanej náhradu trov konania a
žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote právny zástupca žalobcu odvolanie.Odvolací súd uznesením pod č.k. 7Co/257/2014 zo dňa 29.1.2015 preskúmal napadnutý rozsudok a
potvrdil rozsudok len vo výroku o čiastočnom zastavení, vo zvyšnej časti rozsudok zrušil a vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zároveň určil, že povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní posúdiť premlčanie z hľadiska
ustanovenia § 103 Občianskeho zákonníka a to v závislosti od toho, či medzi účastníkmi zmluvy
existovala alebo neexistovala dohoda o možnosti veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
nezaplatenie niektorej splátky.
Vedľajší účastník na strane žalovanej oznámil vstup do konania podaním došlým súdu 21.5.2013 a
uplatnil si trovy konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisu, pripojenými listinami, prednesmi
účastníkov, výsledkami prípravy pojednávania, stavom konania na poslednom pojednávaní najmä s
obsahom žaloby vo veci samej, zmluvu o poskytnutí bezúčelovej pôžičky s podmienkami k zmluve o
poskytnutí pôžičky G.-XX P. X. X.X.XXXX na rubovej
strane, predžalobnou upomienkou, uznesením o zámene navrhovateľa z Q. V. Y. L. D. zo dňa
10.03.2014, vyjadrením vedľajšieho účastníka vo veci, vyjadrením žalobcu so špecifikáciou pohľadávky
čiastočne so späťvzatím, prehľadom splátok a úhrad, všeobecnými obchodnými podmienkami,
rozsudkom OS Vranov nad Topľou 10T 133/2013 zo dňa 28.07.2014, uznesením KS v Prešove
7Co 257/2014, špecifikáciou pohľadávky s námietkou neprípustnosti vstupu vedľajšieho účastníka
do konania na strane žalobcu s pripojenou špecifikáciou istiny, úroku, pokút číslo zmluvy 7053405,
uznesením OS Vranov nad Topľou o nepripustení vstupu vedľajšieho účastníka do konania a zistil
nasledovný skutkový stav veci:
Zo zmluvy o poskytnutí rýchlej pôžičky zo dňa 9.3.2009 súd zistil, že žalovaná požiadala právneho
predchodcu žalobcu o pôžičku vo výške 1.700 eur, ktorú sa zaviazala splatiť v 60 mesačných splátkach
po 53 eur. Ročná úroková sadzba predstavovala 31,97%. Podpisom zmluvy žalovaná súhlasila s
podmienkami a všeobecnými obchodnými podmienkami, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.
Listom označeným ako predžalobná upomienka zo dňa 21.3.2010 spoločnosť Q. V. Y., S..D.. T. oznámil
žalovanej, že vzhľadom na predchádzajúce upozornenie týkajúce sa zmluvy č. 7053405, ktorými
žalovanej poskytli poslednú možnosť mesačného splácania pohľadávky, pričom žalovaná tak neurobila,
vyzývajú ju k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo v súlade so všeobecnými obchodnými
podmienkami zmluvy s tým, že celkovú istinu vo výške 2.713,60 eur ju vyzvali uhradiť najneskôr do troch
dní od doručenia tejto upomienky. Zásielku žalovaná prevzala 25.3.2010.
Vedľajší účastník vo svojom vyjadrení zo dňa 11.4.2014 uviedol, že žalobca vymáha v predmetnom
konaní svoje právo na zaplatenie pohľadávky 1.983,25 eur s príslušenstvom. Žalobca uzatvoril so
žalovanou zmluvu o pôžičke dňa 9.3.2009. Dňa 21.3.2010 vyzval žalovanú k okamžitej úhrade všetkých
splátok jednorazovo, čím v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka odstúpil od zmluvy. Oznámením o
zosplatnení úveru zo dňa 21.3.2010 sa zmluva zrušila s účinkami od začiatku. V danom prípade ide
o spotrebiteľský vzťah, na ktorý nie je možné aplikovať na odstúpenie Obchodný zákonník. Vzniesol
námietku premlčania a žiadal súd, aby nepriznal premlčané právo žalobcovi a návrh v celom rozsahu
zamietol. Žalobca vymáha svoje právo po uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko žalobca prvýkrát
moholsvojeprávovykonaťavymáhaťžalovanúsumuvdeň22.3.2010,tedadeňnasledujúcipodni,kedy
si žalobca uplatnil okamžitú splatnosť úveru zo Zmluvy, pričom žalobu na súd podal až dňa 28.2.2013.
V ďalšom poukázal, že zo zmluvy vyplýva, že medzi účastníkmi bola dohodnutá ročná úroková sadzba
vo výške 31,97%, pričom v rozhodnom čase bol priemerný úrok zo spotrebiteľských úverov obchodných
bánk 13,20% a teda má zato, že dohodnutá výška úroku je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca k námietke premlčania vznesenej vedľajším účastníkom uviedol, že podľa názoru žalobcu ide
o chybné právne posúdenie veci vedľajším účastníkom. V prípade, ak by súd rozhodol o dôvodnosti
vznesenej námietky premlčania, má zato, že plynutie premlčacej doby nastáva pri každej jednotlivej
splátke samostatne, t. j. splátky počnúc mesiacom marec 2010 nie sú premlčané.
Žalovaná pred súdom uviedla, že si zobrala pôžičku od spoločnosti Triangel. V čase, keď jej bola
poskytnutá pôžička poberala iba opatrovateľský príspevok, o čom žalobca vedel. Pripojila sa k návrhuvedľajšieho účastníka, ktorý vzniesol námietku premlčania. Ďalej uviedla, že poberá 203 eur mesačne.
Manžel je ťažko zdravotne postihnutý a býva s nimi aj 9 ročný syn.
Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu doručil súdu špecifikáciu istiny, úroku a pokút, kde uviedol, že
žalovanej bolo poskytnutých 1.700,- eur. Do dňa 9.6.2015 uhradila 530,- eur, z ktorých žalobca započítal
na istinu 131,77 eur. K úhrade zostala istina 1.568,23 eur, úrok 175,60 eur, zmluvná pokuta 231,78 eur
a náklady spojené s vymáhaním pohľadávky v sume 7,64 eur.
V zmysle bodu 1.3 zmluvy súčasťou tejto zmluvy sú VOP odoslané klientovi súčasne so zmluvou alebo
určené k nahliadnutiu u sprostredkovateľa alebo nachádzajúce sa na internetovej stránke spoločnosti.
Podľa bodu 2.1 Všeobecných obchodných podmienok, tieto VOP upravujú vzťahy medzi (i) Klientom
na jednej strane a Spoločnosťou na strane druhej v súvislosti so Službou a jej poskytnutím na základe
Zmluvy a pri uplatňovaní práv a plnení povinností vyplývajúcich zo Zmluvy a (ii) Povinným na jednej
strane a Spoločnosťou na strane druhej v súvislosti s uspokojením alebo domáhaním sa uspokojenia
Zabezpečovanej pohľadávky Spoločnosťou, ak Klient nesplní Zabezpečovanú pohľadávku riadne a
včas.
Zbodu2.3Všeobecnýchobchodnýchpodmienokvyplýva,žetietoVOPaPodmienkysúprílohouZmluvy
a tvoria jej neoddeliteľnú súčasť a určujú časť obsahu Zmluvy, pokiaľ v Zmluve nie je výslovne uvedené
inak.
Podľa bodu 5.4 Všeobecných obchodných podmienok klient je povinný plniť Spoločnosti za poskytnutie
Služby riadne a včas spôsobom dohodnutým v Zmluve.
Ako vyplýva z bodu 6.1, 6.2, 6.3, 6.4 Všeobecných obchodných podmienok Klient je povinný riadne a
včassplácaťposkytnutúPôžičkuatovpravidelnýchmesačnýchSplátkachvsumeatermínochurčených
Splátkovým kalendárom, inak v sume a termínoch uvedených v Zmluve a/alebo Podmienkach a/alebo
VOP.PokiaľniejevSplátkovomkalendária/aleboZmluvea/aleboPodmienkacha/aleboVOPstanovené
inak, sú Splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. V jednotlivých Splátkach je
zahrnutý dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istiny a Poplatok za poskytnutie pôžičky. Prvá splátka je
splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení Zmluvy a/alebo doručení Služby, pokiaľ nie je dohodnuté inak.
Podľa bodu 12.2 Všeobecných obchodných podmienok spoločnosť je oprávnená požadovať od klienta
zmluvnú pokutu, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky . V 30.ty
deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% dlžnej splátky. V tento
deň sa zmluvná pokuta stáva splatnou.
V zmysle čl. 14 bod 14.7 Všeobecných obchodných podmienok právne vzťahy, ktoré vznikli na základe
zmluvy a zmluvy o zabezpečení sa riadia právnym poriadkom Slovenskej republiky.
Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzickáosoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 5 zákona č. 258/2001 cit. zákona, ak bol spotrebiteľský úver poskytnutý na zakúpenie tovaru
alebo poskytnutie služby, veriteľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť, ak je spotrebiteľ v omeškaní jednej
splátky za časové obdobie dlhšie ako tri mesiace alebo dvoch splátok.
Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ, účinného v čase
uzavretia zmluvy), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3, 4 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 3 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté
medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
V zmysle § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie
je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Ako vyplýva z § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.V zmysle § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
V ust. § 107 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z. z..
Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.
V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 160 ods. 1 OSP ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od
právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je spotrebiteľskou zmluvou, pričom tento výklad je v súlade
aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaný v 1. rade ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovaného privodiť
akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka.
Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).
V zmysle zmluvy bola pôžička žalovanej poskytnutá pri ročnej úrokovej sadzbe 31,97%.
Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej
pôžičke dohovoriť úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov
závisela len od dohody účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu.
Taktiež u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platia ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého nesmie byť výkon práva a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov v rozpore s dobrými mravmi. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla
taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú
mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby
uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek.
Pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý
požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho
nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke
„uspokojí"bez ohľadu na to,v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za
užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom.
Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o
úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).
Na základe vykonaného dokazovania súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená
zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.Ďalej mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola
uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, teda spotrebiteľská zmluva. Pre spotrebiteľskú zmluvu je
charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie
predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť
tieto podmienky individuálne ovplyvniť.
V zmysle zmluvy o rýchlej pôžičke boli žalovanej poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 1.700
eur, ktoré sa zaviazala splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach vo výške po 53 eur. Žalovaná z
celkovej výšky poskytnutej pôžičky uhradila po podaní žaloby iba 15 eur.
Vedľajší účastník na strane žalovaného vzniesol námietku premlčania ohľadne celého žalobcom
uplatňovanéhonároku,keďžeuviedol,žežalobcadňa21.3.2010listom„Predžalobnáupomienka“vyzval
žalovanú v súlade so zmluvou o pôžičke k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, a to do troch
dní, pričom odstúpením od zmluvy vznikol medzi účastníkmi právny režim bezdôvodného obohatenia,
ktorý sa premlčuje v dvojročnej premlčacej dobe. Žalobca si mohol prvýkrát vymáhať svoje právo dňa
22.3.2010, avšak žalobu podal na súd až dňa 28.2.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby.
Súd v predmetnom spore sa zaoberal aj námietkou premlčania uplatnenej pohľadávky, ktorú vzniesol
vedľajší účastník, pričom v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od
1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností
dovolával.
Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.
Súd nepovažoval tento nárok žalobcu za premlčaný, tak ako to uviedol právny zástupca vedľajšieho
účastníka na strane žalovanej, hoci právny predchodca žalobcu listom zo dňa 21.3.2010 vyzval žalovanú
k okamžitej úhrade všetkých splátok. Zo všeobecných obchodných podmienok, ktoré boli právnym
predchodcom súdu predložené ako aj z podmienok zmluvy nevyplýva, že by možnosť zosplatnenia
celého dlhu bol a medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dohodnutá. Súd sa preto zaoberal
premlčaním každej splátky osobitne a zistil, že žaloba bola podaná dňa 28.2.2013. Splátka mala byť
uhradená vždy do 20 dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Tri roky spätne od podania žaloby je
28.2.2010, takže všetky neuhradené splátky žalovanou pred týmto dátumom sú premlčané, podľa
splátkového kalendára sú to tri splátky splatné ku dňu 20.11.2009, 20.12.2009 a 20.1.2010 každá po
53,- eur, spolu 159,- eur.
V ďalšom sa súd zaoberal jednotlivými nárokmi tvoriacimi žalovanú sumu.
Žalobcom uplatňovanou sumou je nárok na zaplatenie istiny spolu v sume 1.968,25 eur, už krátenú o
čiastočné späťvzatie žalobcu v sume 15,- eur. Je nepochybné, že žalobca poskytol žalovanej úver v
sume 1.700,- eur a žalovaná uhradil celkovo sumu 530 eur, kde žalobca započítal na istinu len 131,77
eur, pričom súd žalovanou vykonanú úhradu aj zvyšných 398,23 eur započítal na úhradu istiny v zmysle
citovaného ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Zo splátkového kalendára je zrejmé, že žalobca v zmysle zmluvy a úverových podmienok účtoval
žalovanej zmluvnú pokutu v sume 231,78 eur. Súd tento nárok žalobcu zamietol, pretože pokiaľ by
súd vyhovel návrhu na zaplatenie zmluvnej pokuty, nielenže by porušil zákon, princípy súkromného
práva (princíp proporcionality), ale došlo by aj k porušeniu záväzkov Slovenskej republiky vyplývajúcich
z členstva v Európskej únii. Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len "smernica").Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky,
ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych predpisov. Miesto v Smernici má aj "neprimeraná
kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa" a s účinnosťou od 1. januára 2008 bola neprimeraná
sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné podmienky do Občianskeho zákonníka.
Súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru, ktorý bol v úverovej zmluve dojednaný vo výške
31,97 % ročne.
Úroková miera podobného úveru v bankách v čase poskytnutia úveru ( marec 2009 spotrebiteľský
úver od 1 do 5 rokov ) činila úrok 13,183 % p.a. Z toho je zrejmé, že dohodnutý ročný úrok z úveru
medzi účastníkmi v danom prípade bol o 18,787 % vyšší ako bola priemerná úroková miera z úverov
poskytovaných v tomto období bankami.
Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).
Vzhľadom na vyššie súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú, preto žalobcovi tento
úrok nepriznal.
Súdpretožalobcovipriznalzjehouplatňovanejsumy1.983,25eurlensumu1.003,64eurspolusúrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne od 29.3.2010 do zaplatenia a čo do zvyšku nárok žalobcu zamietol. V
časti 15,- eur zobral žalobca žalobu späť, uhradenú sumu 398,23 eur súd započítal žalovanej na istinu,
úrok z úveru v 175,60 eur zamietol pretože dohodu o výške úrokov považoval za absolútne neplatnú,
zmluvná pokuta v sume 231,78 eur je neprijateľná zmluvná podmienka a tri neuhradené splátky v sume
159,- eur sú premlčané.
Nakoľko sa žalovaná nachádza v zlej sociálnej situáciu, preto jej súd umožnil splácať dlžnú sumu v 27,-
eurových mesačných splátkach.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., že žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania, nakoľko bol pomer úspechu žalobcu (50,61%) a neúspechu (49,39%) približne
rovnaký.
Čo sa týka nároku na náhradu trov konania vedľajší účastníka, nárok na náhradu trov konania sa odvíja
od úspechu, resp. neúspechu účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Nakoľko bol pomer
úspechu (49,39% ) a neúspechu (50,61%) približne rovnaký súd mu taktiež nepriznal náhradu trov
konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. l
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené / § 205 a/f) rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej lehote ,
možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.
Vranov nad Topľou, dňa 22.9.2015
JUDr. Martin Kopina
samosudca
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.