Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/87/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115226546
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115226546.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: H. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
u matky, dieťa rodičov: matky - P. O., nar. XX.XX.XXXX, W. nad S. XX, zastúpená: JUDr. Jana Hreňová,
advokátka, Krížna 14, Bratislava, a otca - H. O., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, o návrhu matky na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu matky na vydanie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia s a z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 29.10.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky na vydanie predbežného opatrenia vo veci
úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému H., ktorým by bol maloletý na čas do rozhodnutia vo
veci samej zverený do osobnej starostlivosti matky, a otec by bol zaviazaný výživným vo výške 100,00
eur mesačne.

Spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia podala matka aj návrh vo veci samej, a síce vo veci
úpravy práv a povinností rodičov, ktorí spolu nežijú, k maloletému dieťaťu, kde žiada maloletého zveriť
do svojej osobnej starostlivosti a zaviazať otca výživným vo výške 150,00 eur mesačne.

Návrh na nariadenie predbežného opatrenia matka maloletého odôvodnila tým, že ho podáva z dôvodu
právnej istoty, zamedzenia vzniku ďalších konfliktov a z obavy o maloletého syna. Maloletý H. je od

narodenia v osobnej starostlivosti matky, ktorá riadne zabezpečuje všetky jeho potreby a starostlivosť o
neho. Matka je toho času na materskej dovolenke. Matka mala snahu sa s otcom maloletého dohodnúť
na úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale aj napriek jej snahe sa to nepodarilo, pretože
jej pokus o konštruktívnu diskusiu a následnú dohodu skončil verbálnymi útokmi na jej osobu. Otcom
jej opakovane bolo vyčítané, že je zlá matka a o syna sa nestará, pričom jej opakovane povedal, že jej
syna zoberie. Od času, keď otec opustil spoločnú domácnosť, ktorú účastníci konania veľmi krátky čas

viedli, nejaví o syna žiaden záujem. Matka zabezpečovala doteraz v plnej miere osobnú starostlivosť o
maloletého syna na materskej dovolenke a má záujem na tom, aby aj na rodičovskej dovolenke naďalej
túto starostlivosť zabezpečovala. Keďže otec sa matke opakovane vyhrážal verbálne tým, že sa jej
pomstí a vezme jej syna, má matka dôvodnú obavu o zdravie a vývin maloletého. Matka v celom rozsahu
zabezpečuje tak osobnú ako aj finančnú starostlivosť o maloletého. Rodičia spolu nikdy nehospodárili a
odporca iba čiastočne prispel matke na prvotnú výbavu potrebnú pri narodení dieťaťa. Od času, keď otec

odišiel zo spoločnej domácnosti, bol matke z jeho strany raz zaslaný šek na meno dieťaťa v sume 100
eur. Matka mala snahu sa s otcom dohodnúť aspoň na výške výživného na maloletého syna, pričom ale
dohoda s otcom nebola možná. Matka je vlastníčkou rodinného domu, zapísaného spolu s pozemkami
na LV č. XXXX, katastrálne územie: W. nad S.. V tomto dome býva spolu so svojimi rodičmi, ktorí majú
zriadené vecné bremeno na doživotné právo užívania a bývania. Obaja rodičia matky sú toho času na
dôchodku a ich celkový príjem je cca 550 eur. Pravidelné mesačné náklady na maloletého syna sú

mlieko 80 eur, plienky, drogéria 70 eur, probiotiká 20 eur, oblečenie 50 eur, hračky 10 eur, spolu 230
eur. Podľa informácií matky, otec maloletého aktuálne býva u svojej matky na adrese X. XXX. Mal bybyť zamestnaný na výletnej lodi pre spoločnosť Q. H. I.. kde pracuje šesť týždňov a dva týždne je doma
na X.. Jeho príjem je cca 1 900 eur v čistom. Matka má za to, že vzhľadom na doterajšie správanie
sa otca a jeho opakované slovné vyhrážky voči matke, že jej dieťa vezme, pretože je zlá matka, je

nevyhnutné aby z dôvodu právnej istoty a zabezpečenia zdravého výchovného prostredia a potrieb
maloletého boli dočasne upravené pomery medzi účastníkmi konania. Otec maloletého dobrovoľne
splnil svoju vyživovaciu povinnosť iba raz od narodenia syna a aj to vo výške, ktorá nezodpovedá jeho
majetkovým a príjmovým pomerom. Zo strany matky je dôvodná obava, že v prípade, ak nebude súdom
nariadené predbežné opatrenie a dieťa nebude zverené do jej osobnej starostlivosti, môže byť zo strany

otca kedykoľvek maloletý matke odobraný, a tým by bol vážne narušený jeho ďalší vývoj a vývin, čo je
pre matku absolútne neprijateľné. Matka má zo to, že nezhody medzi účastníkmi konania, nemôžu byť
dôvodom na to, aby sa jej otec mohol opakovane vyhrážať a používať maloletého ako nástroj nátlaku na
matku, a aby matka mohla venovať náležitú osobnú starostlivosť a opateru maloletému, tak ako doteraz.
Matka sa vážne obáva, aby zo strany otca bez predchádzajúceho upozornenia alebo dohody nedošlo k
odobratiu maloletého z jej osobnej starostlivosti. Je preto nevyhnutné, aby sa pomery dočasne upravili

predovšetkýmvzáujmestabilityvýchovnéhoprostrediamaloletéhosyna,ktoréhozáujemjemomentálne
najvyššou prioritou matky. Otec odmieta serióznu komunikáciu s matkou na túto tému. Týmto správaním
stavia tak matku aj maloleté dieťa do hraničných a vyhrotených situácii, ktoré sú absolútne nevhodné
pre maloleté dieťa. Matka má vážnu obavu o maloletého syna a má za to, že aktuálny stav je tak pre
matku a tým aj pre maloletého syna traumatizujúci. Matka zároveň žiada, aby bol otec zaviazaný na

plnenie vyživovacej povinnosti, pretože túto si doteraz riadne neplní.

Podľa § 74 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pred začatím konania môže súd
nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak
je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.

Podľa § 75 ods. 1 OSP, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie

rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom
vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť

maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 76 ods. 1 písm. a) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby platil
výživné v nevyhnutnej miere.

Podľa § 76 ods. 1 písm. b) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
odovzdal dieťa do starostlivosti druhého z rodičov alebo do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo
do striedavej osobnej starostlivosti.

Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery

je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)

Úpravou predbežných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný rýchly zásah
súdu. Účelom predbežných opatrení je rýchla i keď len dočasná úprava pomerov účastníkov alebo

zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba predbežnej a
dočasnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto dočasná úprava sa musí javiť
ako naliehavá. Predbežné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá.
Nariadiť predbežné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod

musí existovať v čase, keď o nariadení predbežného opatrenia súd rozhoduje. K vydaniu predbežného
opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä ak je ohrozená výživa
maloletého alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloletého.Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáhala predbežnej
úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, a to do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že maloletý býva v domácnosti matky a jej rodičov, otec maloletého v tejto
domácnosti nebýva, pričom o maloletého nejaví žiaden záujem. Otec má pracovať na výletnej lodi, a to
tak, že pracuje 6 týždňov a 2 týždne je doma na X. pričom vtedy býva u svojej matky v obci X. okres
S.. Otec mal matke opakovane povedať, že jej syna zoberie, lebo je zlá matka. Na maloletého otec
výživným neprispieva.

Matka maloletého dieťaťa sa svojím návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáhala
predbežného zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti. V návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia však nepreukázala žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by osvedčovali naliehavosť úpravy
výkonu práv a povinností k maloletému H. práve predbežným opatrením. Maloletý sa od narodenia
nachádza v starostlivosti matky, a teda starostlivosť matky o maloletého je zabezpečená, pričom matka

nijako neosvedčila, že by bola táto starostlivosť nejako narušovaná. Rovnako matka neosvedčila, že by
bola jej obava, že by jej otec maloletého zobral a nevrátil, odôvodnená, keď svoje tvrdenie neodôvodnila
žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Rovnako vyhrážky otca nijako nekonkretizovala, neuviedla, za
akej situácie k nim došlo alebo dochádza, z jej návrhu na vydanie predbežného opatrenia nie je možné
nijako vyvodiť, že by boli jej obavy niečím odôvodnené. Neuviedla žiadne vyhrotené situácie, ku ktorým

malodôjsť,anepreukázaladôvodnosťobavy,žebyotecmaloletéhomalskutočnevúmysleodviesťdieťa
z jej domácnosti, keď v priamom rozpore s tým je súčasné vyjadrenie matky, že sa otec o maloletého
nezaujíma. Neopísala žiadne situácie, ktoré by nasvedčovali tomu, že by otec prípadne aj vyslovené
slová myslel vážne, keď súd poukazuje na to, že maloletý má necelého pol roka, s otcom nežije v
spoločnej domácnosti, s týmto sa nestretáva, otec v podstate nemá k maloletému prístup, keď zároveň

trávi na lodi pracovne väčšinu času, preto matkine obavy bez osvedčenia ďalších skutočností pôsobia
nedôvodne. K požiadavke matky na výživné v sume 100,00 eur mesačne súd uvádza, že ani v tejto
časti nebol návrh osvedčený žiadnymi skutočnosťami preukazujúcimi, jednak že výživa maloletého je
ohrozená, pričom matka toto ani netvrdí, a zároveň, že otec má možnosť výživné v takejto výške platiť,
nakoľko výška príjmu otca 1.900,00 eur v čistom je bez osvedčenia len tvrdením matky. Súd zároveň

poznamenáva, že pri nepreukázaných možnostiach a schopnostiach otca by bolo možné tohto zaviazať
na plnenie iba minimálneho výživného (v súčasnosti 27,13 eura), pričom však táto povinnosť vyplýva
otcovi priamo zo Zákona o rodine (§ 62 ods. 3), a preto by určenie výživného v uvedenej výške bolo
i nadbytočné.

Zo samotných tvrdení matky teda nevyplýva súdu žiadna reálna hrozba pre maloletého zo strany otca.
Z jej tvrdení vyplýva iba to, že je pravdepodobné, že bude potrebné upraviť výkon rodičovských práv
a povinností k maloletému, nakoľko sa na ňom rodičia pre narušené vzťahy medzi nimi nebudú vedieť
dohodnúť, avšak táto úprava nebola osvedčená ako taká naliehavá, aby si vyžadovala nariadenie
predbežného opatrenia, keď maloletý sa v starostlivosti matky nachádza. Rovnako súd nevidel dôvod na

uloženie povinnosti platiť výživné na maloletého zo strany otca predbežným opatrením, nakoľko matka
nepreukázala (a nakoniec ani netvrdila), že výživa maloletého je ohrozená.

Súd teda nemal za preukázané (osvedčené) žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že záujem
maloletého dieťaťa alebo maloleté dieťa samotné je ohrozené, alebo že by utrpelo, prípadne by mu

hrozila nejaká ujma zo strany otca, teda nebola osvedčená potreba okamžitého riešenia situácie
dočasnou úpravou pomerov navrhnutá matkou dieťaťa, a preto súd nemal inú možnosť, ako návrh matky
na nariadenie predbežného opatrenia ako nedôvodný zamietnuť.

Návrh matky vo veci samej, teda úprava výkonu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu bude

predmetom dokazovania, pričom vo veci bude nariadené pojednávanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.