Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, December 1, 2014

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 24C/170/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1510217145
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Filová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2014:1510217145.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Máriou Filovou, v právnej veci

navrhovateľa: F. X. D. I., nar. X.XX.XXXX, bytom X., I. 5, proti odporcovi: Weidler Bratislava, spol. s r.o.,
so sídlom Handlovská 24, Bratislava, IČO: 31 323 430, zastúpenému Advokátskou kanceláriou Šiška &
Partners, s.r.o., Palisády 33, Bratislava, o splnenie povinnosti zaplatiť mzdu a náhradu mzdy vo výške
7.161,37€ s príslušenstvom a vydanie pracovného posudku, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v časti vyplatenia mzdy vo výške 7.161,37€ s príslušenstvom z a m i e t a .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy právneho zastúpenia vo výške 3.689,75€,

na účet právneho zástupcu odporcu vedený v R. Q., a.s., číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným súdu dňa 22.7.2010 sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi mzdu za mesiac marec 2010 vo výške 1.890,645€ spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,75% od 11.4.2010 do zaplatenia, mzdu a náhradu mzdy za mesiac apríl 2010 vo výške
2.980,84€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% od 10.5.2010 do zaplatenia a náhradu mzdy
za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo výške 4.588,52€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75€
od 10.5.2010 do zaplatenia.

Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2000 pracoval u odporcu ako
zamestnávateľa, pracovný pomer uzatvorili na dobu neurčitú, druh práce na obchodnom oddelení,
spracovanie zákaziek a komunikácia s odberateľmi a dodávateľmi, deň nástupu do práce bol dojednaný
na 3.7.2000. Listom zo dňa 28.3.2010 s podtitulom „Skončenie pracovného pomeru výpoveďou“ dal
navrhovateľ odporcovi výpoveď v súlade s ust. §67 Zákonníka práce / ďalej ZP/, doručenú odporcovi
30.3.2010, dvojmesačná výpovedná lehota začala plynúť 1.4.2010. Dňa 7.4.2010 pri osobnej návšteve

konateľa spoločnosti bol navrhovateľ prinútený odovzdať kľúče od sídla odporcu, následne mu nebolo
umožnené nastúpiť na výkon práce. Listom zo dňa 12.4.2010 s podtitulom „Upozornenie na prekážky
na stane zamestnávateľa“ navrhovateľ upozornil odporcu na existenciu prekážky v práci na strane
zamestnávateľa, v dôsledku ktorej nemohol vykonávať prácu a žiadal o pridelenie práce v zmysle
pracovnej zmluvy. Listom zo dňa 26.4.2010 s podtitulom „Okamžité skončenie pracovného pomeru“
navrhovateľ okamžite skončil svoj pracovný pomer s odporcom v súlade s ust. §69 ods. 1 písm. b/
ZP, nakoľko mu nebola vyplatená mzda za mesiac marec 2010. Oznámenie o okamžitom skončení

pracovného pomeru bolo odporcovi doručené 27.4.2010, pracovný pomer skončil dňom 27.4.2010.

Odporca ku dňu podania žalobného návrhu neuspokojil peňažné nároky navrhovateľa, vzniknuté počas
trvania jeho pracovného pomeru a v súvislosti so skončením pracovného pomeru nasledovne:a/ mzda za mesiac marec 2010, splatná 9.4.2010, vo výške 1.890,65€ a 1% z maloobchodného obratu
predajní Weidler 1882 na Hlavnom námestí v Bratislave a v BSC Aupark, Einsteinova 18 v Bratislave,
b/ mzda a náhrada mzdy za mesiac apríl 2010 vo výške 2.980,84€, kedy navrhovateľ čerpal dovolenku

za kalendárny rok v rozsahu dvoch dní /1.4. a6.4./, 7.4. vykonával prácu, v období 8.4.-27.4. má
nárok na náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku z dôvodu inej prekážky v práci na strane
zamestnávateľa, v dňoch 14.4.-16.4. čerpal pracovné voľno bez nároku na náhradu mzdy,
c/ náhrada mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov vo
výške 4.588,52€, z dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnancom.

Odporca v písomnom vyjadrení zo dňa 10.2.2011 s nárokom navrhovateľa nesúhlasil, žalobu požadoval
zamietnuť, navrhovateľovi vyplatil mzdu aj náhradu mzdy v súlade s platnými právnymi predpismi.
Poukázal na skutočnosť, že medzi účastníkmi bola uzavretá dňa 29.6.2000 pracovná zmluva, v ktorej sa
navrhovateľ okrem iného, zaviazal vykonávať svoju prácu osobne, podľa svojich najlepších schopností
a síl, dodržiavať pracovnú disciplínu a odporca sa zaviazal vyplácať navrhovateľovi mesačnú mzdu

vo výške 331,94€ /10.000,-Sk/. Konateľom odporcu sa v roku 2004 stal pán Weidler, navrhovateľ v
rámci svojich pracovných činností sprostredkovával komunikáciou medzi konateľom odporcu, nakoľko
účtovníčka a ostatní zamestnanci neovládali cudzí jazyk a pán Weidler nehovoril po slovensky. Počas
pôsobnosti pána Weidlera ako konateľa ani počas pôsobnosti predchádzajúceho konateľa Rudolfa
Kostku v žiadnom smere nebola menená výška miezd zamestnancov odporcu, ani jeden z konateľov

nedal žiaden ústny ani písomný príkaz na zvyšovanie miezd alebo vyplácanie odmien, mimoriadnych
odmien a prémií.

V roku 2009 vykonal konateľ odporcu hĺbkovú kontrolu z dôvodu zlého hospodárskeho výsledku
spoločnosti, pri ktorej bolo zistené, že bez jeho pokynov a predchádzajúceho schválenia došlo v

priebehu niekoľkých rokov k nadmernému zvyšovaniu miezd jednotlivých zamestnancov, konkrétne
mzdy navrhovateľa a pani X., účtovníčky spoločnosti. Vzhľadom na uvedené zistenie došlo dňa
26.2.2010 k osobnému stretnutiu medzi navrhovateľom, pani X. a konateľom odporcu, konajúcemu sa
v advokátskej kancelárii O.&X., na ktorom účtovníčka sama priznala navyšovanie miezd cez odmeny,
mimoriadne odmeny a prémie jednotlivým zamestnancom, ktoré vykonala samovoľne, bez súhlasu a

vedomia konateľa odporcu, nakoľko podľa jej názoru mali byť s navrhovateľom zo zákona odmeňovaní
za vykonávanú prácu nadčas. Následne z komunikácie vyplynulo, že iniciátorom celého navyšovania jej
miezd a miezd navrhovateľa bol sám navrhovateľ, ona ako účtovníčka len plnila jeho pokyny.

Kontrola vykonaná Inšpektorátom práce Bratislava, iniciovaná navrhovateľom, zo dňa 17.9.2010

konštatovala zistenie nedostatkov /absencia osobného spisu, mzdového listu, evidencie dochádzky za
I.-IV. mesiac 2010, dokladu o vyplatení mzdy za I.-IV. mesiac 2010, dokladu o čerpaní dovolenky za roky
2009 a 2010, vydaní potvrdenia pri skončení pracovného pomeru, nevyplatenie mzdy a náhrady mzdy
za mesiac apríl 2010, všetko v prípade navrhovateľa/, počas kontroly zastupovala odporcu D.. U. O.
zo spoločnosti Q. s.r.o., ktorá viedla účtovníctvo. Dňa 30.11.2010 boli navrhovateľovi zaslané výplatné

pásky za mesiace január až apríl 2010, potvrdenie o príjmoch FO zo závislej činnosti za rok 2010 a
údaje pre zápočet rokov predchádzajúcich období a na účet navrhovateľ poukázaná suma 860,33€,
predstavujúca mzdu za mesiac marec 2010, apríl 2010, odstupné a vyčíslenú nevyčerpanú dovolenku,
po odpočítaní zostatku nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2009. Následne dňa 30.11.2010 bolo
inšpektorátu práce zaslané oznámenie o odstránení nedostatkov zistených kontrolou.

Pri výpočte mzdy a náhrady mzdy na základe doručených podkladov ako pracovnej zmluvy, mzdových
listov, výplatných pások a ďalšej dokumentácie, týkajúcej sa navrhovateľa, bola D.. O. nútená
kontaktovať inšpektorku práce P.. Q., za účelom presného stanovenia výšky mzdy, keďže v pracovnej
zmluve navrhovateľa bola uvedená suma 10.000,-Sk a v uvedených dokladoch sa nenachádzali žiadne

dodatky, týkajúce sa zvyšovania mzdy navrhovateľa, konateľ odporcu poskytol informáciu, že nedal
písomný ani ústny pokyn na zvyšovanie mzdy navrhovateľa, resp. vyplácanie prémií, odmien. Na
základe komunikácie medzi D.. O. a P.. Svitkovou, sa pri výpočte mzdy a náhrady mzdy navrhovateľa
vychádzalo z údajov uvedených v pracovnej zmluve, t.j. sumu 10.000,-Sk.

Navrhovateľovi odporca ako bývalý zamestnávateľ vyplatil a uspokojil všetky jeho mzdové nároky,
vyplývajúce zo skončenia jeho pracovného pomeru u odporcu, v súlade s právnymi predpismi a
výsledkom kontroly inšpektorátu práce. Odporca upozornil na skutočnosť, že po skončení pracovného
pomeru pani X.ovej a navrhovateľa sa niekto prostredníctvom použitia bezpečnostného kódu pani X.dostal do sídla odporcu, kde odcudzil podstatnú časť účtovných dokladov a osobných zložiek obidvoch
uvedených osôb.

Uznesením z dňa 19.4.2011, č.k. 24C 170/2010-126, súd pripustil na návrh navrhovateľa zmenu
žalobného petitu nasledovne: „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi mzdu za mesiac marec 2010
vo výške 1.405,09€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% zo sumy 1.737,03€ od 11.4.2010 do
28.11.2010 a zo sumy 1.405,09€ od 11.4.2010 do zaplatenia; mzdu a náhradu mzdy za mesiac apríl
2010 vo výške 1.301,88€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% zo sumy 2.476,53€ od 10.5.2010

do 28.11.2010 a zo sumy 1.301,88€ od 29.11.2010 do zaplatenia; náhradu mzdy za výpovednú dobu
dvoch mesiacov vo výške 4.454,40€ spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75% od 10.5.2010 do
zaplatenia. Odporca je povinný vydať navrhovateľovi pracovný posudok týkajúci sa hodnotenia práce
navrhovateľa, jeho kvalifikácie, schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce.“

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedkov, oboznámením sa s

predloženými listinnými dôkazmi, ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ vo svojej výpovedi uviedol, že pracovný pomer s odporcom skončil výpoveďou, v zmysle
ktorej má nárok na dva mesiace výpovednej lehoty. Pri osobnej komunikácii s konateľom odporcu
7.4.2010 musel odovzdať kľúče a bolo mu znemožnené vykonávať pracovné povinnosti, odporcu

upozornil, že nemá prístup do sídla spoločnosti, vznikli prekážky na strane zamestnávateľa. V zmysle
ZP si nárokuje náhradu mzdy za dva mesiace výpovednej lehoty a za mesiace marec a apríl 2010.
V novembri 2010 mu odporca vyplatil mzdu vo výške, ktorú odporca považuje za správnu v zmysle
pracovnej zmluvy z júna 2000, sám túto sumu považuje za nedostatočnú. Pracovná zmluva nebola
menená písomnou formou, ale formou ústnou, prvýkrát zvýšenie platu odsúhlasil pán A., druhýkrát

za prítomnosti pána A. aj pána N., ďalšie zvýšenie bolo realizované ústnou formou s pánom N.,
formou jedného %- ta z maloobchodného obratu v predajniach N.. Výpočty o obrate predkladala pani
X.ďayová ako účtovníčka každý mesiac elektronickou komunikáciou učtárni do V., ak by nedošlo k
ústnym dohodám a k potvrdeniu predkladaného obratu, konateľ spoločnosti by vzniesol námietky na
výšku mzdy.

Právna zástupkyňa odporcu nesúhlasila s požadovaným nárokom, trvala na skutočnosti, že navrhovateľ
mal v pracovnej zmluve uvedenú základnú mzdu a neexistujú žiadne písomné dodatky ku zmluve.
Navrhovateľ bol odmeňovaný aj prostredníctvom odmien, ktorými si umelo navyšoval mzdu, odmeny
nie sú nárokovateľná časť mzdy. Listinné dôkazy predložené navrhovateľom v súdnom konaní sú

dôkazmi, ktorými nemal disponovať, ide o mzdové vyúčtovanie, doklady o nákupe tovaru, tržbách,
prevádzkových nákladoch spoločnosti, zamestnanci nemajú k takýmto dokladom prístup. Preukázateľne
sa niekto vlámal do spoločnosti odporcu a odcudzil osobnú zložku navrhovateľa spolu s materiálmi, ktoré
navrhovateľ predložil. Nedostatky zistené inšpektorátom práce odporca odstránil, navrhovateľovi vyplatil
mzdu na základe pracovnej zmluvy, počas celého pracovného pomeru vo výške 10.000,-Sk, ktorá suma

bola uvedená aj na jednotlivých výplatných páskach.

Gerald Weidler, konateľ a spoločník odporcu uviedol, že nikdy ústnu formou ani on ani pán A. nezvýšili
navrhovateľovi plat, čo sa rieši na valnom zhromaždení spoločnosti.
Navrhovateľ si ku koncu svojho pôsobenia vo firme zvyšoval plat bez jeho vedomia, ako administratívna

sila si zvýšil plat na 4.000,-€, situácia zastúpenia na Slovensku nedovoľuje takýto plat, aj v Rakúsku plat
poberajú v uvedenej výške len riaditelia a vyššie postavené osoby. Preukázalo sa spolupáchateľstvo
medzi účtovníčkou pani X. a navrhovateľom, oni dvaja realizovali podvod. Plat zvýšili všetkým
predavačkám, aby to nebolo nápadné, autorom celého podvodu bol navrhovateľ, ktorý mal vyššie
zvýšenie ako účtovníčka, pričom v hierarchii firmy mala účtovníčka vyššie postavenie, mala vyšší

aj zmluvný plat. Ústna dohoda o zvýšení platu o 1% z obratu dvoch predajní v Bratislave platila
pre pána Q., pracujúceho vo firme pred navrhovateľom, tento uvedené zvýšenie prevzal, keď sa stal
koordinátorom. V období jedného roka navrhovateľ percento z obratu aj dostával, potom mu zvýšenie
stopli z disciplinárnych dôvodov, čo bolo predtým, ako ukončil svoje pôsobenie vo firme. Finančné nároky
navrhovateľa voči firme pokladá za uzavreté, spoločnosť mu vyplatila všetko, na čo mal nárok. Nadčasy

vofirmenebolivyplácané,vprípadenavrhovateľanikdyneboliodsúhlasenéústnouanipísomnouformou
odmeny, mimoriadne odmeny alebo prémie, takéto peniaze môže povoliť výlučne on alebo jeho syn.Svedkyňa P.. F. Q. zamestnankyňa Inšpektorátu práce Bratislava, vypovedala, že navrhovateľ zaslal
4.5.2010 podnet na inšpektorát vo veci preskúmania zákonnosti konania odporcu ako zamestnávateľa,
žiadal preskúmať okamžité skončenie pracovného pomeru. Predvolala vo veci konateľa spoločnosti,

požadovala predloženie relevantných dokladov /mzdové listy, doklad o reálnom vyplatení mzdy a pod./,
konateľ uviedol, že doklady nevie predložiť, nakoľko došlo k ich zmiznutiu. Dňa 6.7.2010 informovala
navrhovateľa, ktorého rovnako požiadala o zdokladovanie tvrdených skutočností. Reakcia navrhovateľa
bola negatívna, začal obviňovať je osobu, robil invektívy smerom k jej nadriadeným, spochybňoval, či
urobila inšpektorské skúšky a pod. Dňa 17.9.2010 danú vec ukončila protokolom, v ktorom uviedla, že

zamestnávateľ nepredložil relevantné doklady, vychádzala z predpokladu, že pravdepodobne nedošlo k
vyplateniu mzdy, odporcovi navrhla za marenie výkonu poriadkovú pokutu, pani O. doporučila vyplatiť
navrhovateľovi jeho mzdové nároky.

Svedok J. vo svojej výpovedi uviedol, že bol zakladajúcim spoločníkom spoločnosti odporcu, až do
augusta roku 2004 bol konateľom, ako spoločník zotrval do roku 2005, kedy sa vzájomne vyrovnali

s pánom Weidlerom. Počas pôsobenia vo firme bol nadriadeným navrhovateľa, dával mu pokyny a
pracovné úlohy, mali bezproblémový pracovný vzťah. V pracovnej zmluve mal navrhovateľ uvedenú
nástupnú mzdu, táto sa po roku zmenila, posledná zmena sa uskutočnila v roku 2003 z iniciatívy pána
Weidlera. Navrhovateľ dostával provízie v percentách, výška závisela od zaradenia tovaru do určitej
skupiny a výšky poskytnutej zľavy, nespomína si, či forma vyplácania provízií zrealizovali dodatkom ku

zmluve. Mzda navrhovateľa spolu s províziami sa pohybovala okolo 1.000-1.200,-€. Za jeho pôsobenia
vo firme ako konateľa navrhovateľ nedostával 1% z obratu, dostával to pán Q., zodpovedný za
maloobchodvofirme.Kzvýšeniumzdyapriznaniuprovíznehosystémuunavrhovateľaprišlonastretnutí
25.3.2003, za prítomnosti navrhovateľa, pána Weidlera a ďalších osôb, pán Weidler sa s navrhovateľom
dohodol na zvýšení mzdy na 22.000,-Sk mesačne a na vyplácaní provízií, nespomína si, či podpísal

dodatok k pracovnej zmluve. V sume 22.000,-Sk brutto je zahrnutá základná mzda, vernostné a osobné
ohodnotenie a provízie v prípade, že túto sumu nepresiahli, ak presiahli 22.000,-Sk boli vyplácané ako
rozdiel a k sume pripočítané, išlo o obdobie 7/2003 -8/2004.

Svedkyňa D.. U. O. uviedla, že od septembra 2010 spracovávala jej spoločnosť mzdy a účtovníctvo pre

odporcu, zastupovali odporcu ako spoločnosť voči daňovému úradu, inšpektorátu práce, poisťovniam.
V spoločnosti odporcu sa nenachádzali osobné spisy, pracovné zmluvy ani dodatky ani mzdové listy
v prípade navrhovateľa, po nejakom čase dostali od právnej zástupkyne navrhovateľa jeho pracovnú
zmluvu. Po konzultácii s inšpektorátom práce vychádzali z tejto pracovnej zmluvy, na základe ktorej
vypočítali nevyplatenú dovolenku navrhovateľovi a mzdu za mesiac apríl 2010, prvé tri mesiace

roku 2010 výplatu vypočítala predchádzajúca mzdárka. Nemá vedomosť, na akom základe tam mal
navrhovateľ uvedené odmeny a prémie, pán Weidler sa vyjadril, že nedal pokyn na vyplatenie mzdy
nad rámec základnej výšky. Vypočítali navrhovateľovi dvojmesačné odstupné a náhradu dovolenky
podľa pracovnej zmluvy, netto sumy, ktoré dostával predtým boli nespočetnekrát vyššie. Pri spracovaní
podkladov konzultovala vec s pánom Weidlerom, konzultovala s D.. Q., pri výpočte vychádzala z

relevantného dokladu - pracovnej zmluvy, v ktorej bola uvedená mzda vo výške 10.000,-Sk.

Pracovnou zmluvou zo dňa 29.6.2000, uzavretou medzi odporcom ak zamestnávateľom a
navrhovateľom ako pracovníkom /zamestnancom/ na dobu neurčitú, sa zmluvné strany dohodli, že
pracovník bude v pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať prácu na obchodnom oddelení,

spracovanie zákaziek a komunikácia s odberateľmi a dodávateľmi, dni nástupu do práce 3.7.2000 a
mzde pracovníka vo výške 10.000,-Sk mesačne, splatnej pozadu za mesačné obdobie vždy desiaty
deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Podľa článku IX, bod 2 zmluvy dohodnutý obsah pracovnej
zmluvy možno meniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a pracovník písomne dohodnú na tejto zmene.

Listom zo dňa 26.4.2010, prevzatým odporom 27.4.2010, navrhovateľ okamžite skončil pracovný
pomer s odporom podľa §69 ods. 3, §70 ZP z dôvodu nezaplatenia mzdy za obdobie kalendárneho
mesiaca marec 2010, mzdy a náhrady mzdy za obdobie od 1.4.2010 do dňa okamžitého skončenia
pracovného pomeru 26.4.2010, náhrady mzdy za nevyčerpaný nárok na dovolenku za predošlý a
aktuálny kalendárny rok a náhradu mzdy za výpovednú lehotu dvoch mesiacov. Navrhovateľ požadoval

aj vydanie písomného dokladu obsahujúceho údaje o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných
zrážkach a o celkovej cene práce za obdobie 1-4/2010 a vydanie potvrdenia o zamestnaní.Podľa zápisu z rokovania, konaného dňa 26.2.2010 v sídle spoločnosti odporcu a sídle AK O.&X., vo
veci odmeňovania zamestnancov, za prítomnosti konateľa odporcu Geralda Weidlera, účtovníčky p. X.,
navrhovateľa a advokátky P.. J. B. zastupujúcej AK O.&X., konateľ spoločnosti oboznámil prítomných,

že u dvoch zamestnancov - p. X. a navrhovateľa nastal nárast miezd, konkrétne u navrhovateľa v
rokoch 2006-2007 o 58,05%, 2007-2008 o 22,69%, 2008-2009 o 14,33%, uvedené zvýšenia neboli
konateľom spoločnosti schválené ani nebol z jeho strany vydaný pokyn na zvýšenie miezd. Počas
trvania pracovného pomeru nedošlo u dotknutých zamestnancov k zmene mzdy za vykonanú prácu, s
výnimkou navrhovateľa, ktorý od IV. štvrťroka 2006 má nárok na 1% z maloobchodu. Na otázku kto vydal

účtovníčke pokyn na zvýšenie miezd a na základe akého podkladu vykonávala zvýšenie navrhovateľ
konštatoval, že sa nevie vyjadriť, prečo účtovníčka vyplácala mzdy v takých výškach, ako ich vyplácala.
Pani X. uviedla, že navyšovala mzdy každoročne o 10% vernostného, s p. I. vykonávali prácu nadčas,
za ktorú mali podľa jej názoru byť odmeňovaní. Nikto jej neprikázal navyšovanie miezd, nedostala
pokyn od konateľa, ktorému mesačne posielala výkazy k dispozícii, za celé roky ju nikto neupozornil,
že účtuje nesprávne. Medzi spoločnosťou a účtovníčkou bude uzavretá dohoda o skončení pracovného

pomeru k 31.3.2010, účtovníčka podpíše dohodu o uznaní dlhu a zaviaže sa zaplatiť dlžnú čiastku o
výške 13.228,07€.

Podľa stanoviska spoločnosti X. s.r.o., so sídlom K. 2, B. B., vyvíjajúcej a poskytujúcej užívateľom za
zmluvne dohodnuté podmienky mzdový program, zo dňa 17.8.2010 vo veci vyjadrenia o vlastnostiach

mzdového programu, spoločnosť odporcu zakúpila u nich mzdový program ako súčasť ekonomického
balíka programov v roku 2006. Automatické navyšovanie miezd zamestnancov v mzdovom programe
nie je možné, program sa upravuje podľa platnej legislatívy, mzdové sadzby /základný plat, príplatky
odmeny a pod./ užívateľ zadáva sám podľa pracovných zmlúv a dekrétov, bez zásahu spoločnosti, za
správnosť zadaných údajov nesie zodpovednosť poverený pracovník užívateľa.

Inšpektorát práce Bratislava v protokole zo dňa 17.9.2010 z výkonu inšpekcie, vykonanej v spoločnosti
odporcu za obdobie január - apríl 2010, konštatoval, že zistil nasledovné nedostatky: zamestnávateľ
nevyplatil navrhovateľovi mzdu za mesiac apríl 2010 pri okamžitom skončení pracovného pomeru,
nevyplatil náhradu mzdy v sume priemerného mesačného zárobku za výpovednú dobu dvoch mesiacov

a nepredložil inšpektorátu práce požadované odklady a nariadil odporcovi odstrániť do 30 dní od
prevzatia protokolu zistené nedostatky, týkajúce sa mzdových nárokov navrhovateľa.

Listom zo dňa 30.11.2010 splnomocnenec odporcu D.. O. oznámila navrhovateľovi, že na základe
podkladov potrebných na určenie podlžnosti odporcu voči jeho osobe bola vypočítaná mzda za mesiace

3,4/2010, odstupné a vyčíslená nevyčerpaná dovolenka. Z uvedených súm zrazili zostatok nedoplatku
z ročného zúčtovania za rok 2009 vo výške 388,67€, zostatok vo výške 860,33€ bude navrhovateľovi
poukázaný na jeho bankový účet dňa 29.11.2010, ako prílohu zasielajú výplatné pásky za mesiace
1-4/2010, potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2010 a údaje pre zápočet
rokov. Podľa výpisu z bežného účtu odporcu dňa 29.11.2010 na účet navrhovateľa bola poukázaná

suma 860,33€.

Podľa výplatných pások navrhovateľa v mesiacoch marec a apríl 2010 tarifná mzda navrhovateľa
predstavovala 331,94€.

Rozsudkom zo dňa 17.10.2012, č.k. 24C 170/2010-574 súd uložil odporcovi povinnosť vypracovať a
zaslať navrhovateľovi pracovný posudok, týkajúci sa hodnotenia práve navrhovateľa, jeho kvalifikácie,
schopností a ďalších skutočností, ktoré majú vzťah k výkonu práce navrhovateľa, do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku, žalovaný návrh v časti vyplatenia mzdy za mesiac marec 2010, apríl 2010
a za výpovednú dobu dvoch mesiacov spolu s príslušenstvom zamietol a priznal právnemu zástupcovi

odporcu náhradu trov právneho zastúpenia.

Navrhovateľ v zákonnej lehote podal voči vyššie uvedenému rozsudku v zamietajúcej časti, týkajúcej
sa nepriznaného vyplatenia mzdových nárokov a v časti náhrady trov konania. Rozsudok žiadal v
tomto rozsahu zmeniť, návrhu v celom rozsahu vyhovieť, resp. rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť

a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Podľa neho za mzdu možno považovať všetko, čo ust. §118 ods.
2 ZP z pojmu mzda nevylučuje. Mal za to, že dokazovaním preukázaný súhlas konateľa odporcu s
navýšením mzdy navrhovateľa o 1% z maloobchodného obratu zakladá nárokovateľnú časť mzdy a
absencia písomného dojednania zmeny pracovnej zmluvy nezakladá neplatnosť inak realizovanéhoprávneho úkonu, pričom v zmysle §17 ods. 3 veta prvá ZP, neplatnosť právneho úkonu nemôže byť
zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám. Súdu prvého stupňa vytýkal, že sa v tejto
súvislosti nevysporiadal so svedeckou výpoveďou p. A., bývalého konateľa odporcu, podľa ktorého

pracovná zmluva zo dňa 29.6.2000 obsahuje dojednanie o mzde navrhovateľa, keď v zmysle ZP mzda
je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované zamestnávateľom zamestnancovi
za prácu. Výplatné pásky navrhovateľa za roky 2001-2006 mzdu členia do kategórií s naznačením o
nárokovateľnosti ich časti, i keď si účastníci konania takého plnenia nedohodli v pracovnej zmluve.
Tvrdil, že podľa svedeckej výpovede bývalého konateľa odporcu sa takto realizované navýšenia mzdy

považovali za zmenu základnej mzdy, zmenu mzdy navrhol a vykonal súčasný konateľ odporcu.
Poukázal na kogentné ust. §134 ZP o výpočte priemerného zárobku na pracovnoprávne účely, v
rozpore s ktorým postupoval inšpektorát práce aj odporca. Navrhovateľovi uhradená náhrada mzdy
odporcom teda nebola zákonná. Za nesprávny názor prvostupňového súdu považoval jeho tvrdenie,
že k navyšovaniu mzdy navrhovateľom došlo neoprávnene, neoprávnenosť nebola preukázaná, navyše
náhrada mzdy sa zamestnancovi poskytuje zo mzdy zúčtovanej v rozhodujúcom období, ktorým je

kalendárny štvrťrok 2010, pričom odporca napáda mzdy vyplatené a údajne navýšené v období rokov
2006-2009. Za konanie odporcu v rozpore s dobrými mravmi považoval postup odporcu, ktorý vypočítal
a vyplatil časť nárokovanej mzdy a zaslal výplatné pásky a výstupné doklady po ôsmych mesiacoch od
skončenia pracovného pomeru. Rozhodnutie o trovách mal za nesprávne z dôvodu, že jeho úspešnosť v
konaní nemožno považovať za úspech len v nepatrnej časti vzhľadom na skutočnosť, že bez iniciovania

súdneho konania by nedošlo k právnemu stavu dosiahnutému súdnym rozhodnutím.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti
ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že si splnil riadne povinnosť zamestnávateľa dohodnúť v
pracovnej zmluve mzdové podmienky zamestnanca, keď dohodu o zmluvných podmienkach podľa

neho ZP ponecháva na vôli zmluvných strán. Konštatoval, že v pracovnej zmluve bola dohodnutá
mzda navrhovateľa vo výške 331,94€ a iné zložky poskytovaných plnení za prácu a ich prípadné
podmienky plnenia neboli v pracovnej zmluve obsiahnuté. Podľa neho navrhovateľ v konaní neuniesol
dôkazné bremeno o zmene pracovných podmienok v zmysle ust. §54 ZP, ktoré by jednak rozširovali
druh práce dohodnutý medzi účastníkmi a upravovali i výšku mzdy navrhovateľa. Poukázal na svedeckú

výpoveď účtovníčky odporcu, podľa ktorej k navyšovaniu mzdy navrhovateľa pristúpila svojvoľne. Mal
za to, že k zmene dohodnutých pracovných podmienok nedošlo ani konkludentným spôsobom, ktorý
by nevzbudzoval pochybnosti o tom, aký je obsah prejavu vôle. K zmene zmluvných podmienok teda
podľa neho nemohlo dôjsť ani podpisom daňových priznaní konateľom odporcu, keďže toto neuvádza
konkrétne mzdové nároky jednotlivo za každého zamestnanca. Pozornosť upriamil na skutočnosť,

že účtovníčka odporcu mzdové výkazy zasielala na mailovú adresu rozdielnu od adresy konateľa
odporcu. Poukázal na intenzitu porušenia pracovnej disciplíny účtovníčkou, ktorej spolupáchateľom bol
navrhovateľ, ktorému konateľ odporcu plne dôveroval. Podľa čl. II ZP nikto nesmie práva a povinnosti
zneužívať na škodu druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Navrhovateľovi prináležiace mzdové
nároky boli uspokojené v novembri 2010. K rozhodnutiu o náhrade trov konania uviedol, že rozhodujúcim

faktorom v tomto smere sú porovnania výšky, hodnoty a významu požadovaného plnenia a výšky alebo
významu samotného rozhodnutia, teda posúdenie tohto, v ktorej časti bolo návrhu vyhovené a v ktorej
súd rozhodol inak.

Uznesením zo dňa 29.4.2014, č.k. 4Co 1/2013-620 odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v

napadnutej zamietajúcej časti ako aj v časti náhrady trov konania zrušil a vec mu v týchto častiach vrátil
na ďalšie konanie.

V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že na základe dokazovaním zistených skutočností
nemožno zatiaľ hodnoverne ustáliť, že by medzi účastníkmi konania nedošlo k platnej zmene pracovnej

zmluvy ohľadom mzdových podmienok navrhovateľa, keďže takáto dohoda mala byť realizovaná v
písomnej forme, avšak je potrebné mať na zreteli ust. §17 ods. 2 ZP, vychádzajúc z ktorého nedostatok
písomnej formy takejto dohody nemá za následok neplatnosť právneho úkonu, ktorého obsahom by bola
dohoda účastníkov pracovnoprávneho vzťahu o zmene obsahu pracovnej zmluvy. Aj v takom prípade
však každá zmena pracovných podmienok pozostáva z dvoch prejavov vôle, a to z návrhu a jeho prijatia,

pričomdohodanastane,aksaúčastnícidohodnúnacelomjejobsahu.Nesprávnymprávnymposúdením
potom je právny názor, že navrhovateľovi prináleží odporcom už mimosúdne vyplatená náhrada mzdy z
dôvodu nepreukázania zvýšenia mzdy vyplývajúcej z pracovnej zmluvy zo dňa 29.6.2000. Odvolací súd
uložil súdu prvého stupňa vykonať dokazovanie a vyhodnotiť jeho výsledky o tom, či došlo k platnémuuzavretiu konkludentného právneho úkonu, ktorého obsahom by bola zmena pracovnej zmluvy o výške
mzdy, t.j. či takto uzavretý právny úkon má všetky náležitosti platného právneho úkonu, pokiaľ ide o jeho
určitosť, jasnosť a zrozumiteľnosť a náležitosti vôle. Za predpokladu kladných výsledkov dokazovania v

tomto smere je potrebné doplniť dokazovanie za účelom ustálenia rozhodného obdobia pre jednotlivé
žalobou uplatnené nároky navrhovateľa a ustáliť priemerný mesačný zárobok navrhovateľa.

Súd prvého stupňa v zmysle intencií odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom právneho
zástupcu odporcu, oboznámením sa s listinným dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Uznesením OR PZ Bratislava V, odbor kriminálnej polície zo dňa 15.2.2013, ČVS: H.-XXX/OEK-BX-
XXXXHOR bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie voči osobe L. X., nar. 19.X.XXXX,
pre zločin podvodu, lebo na základe zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že od
bližšie nezisteného času až do 31.3.2010 uviedla poškodenú spoločnosť Weidler Bratislavs, spol. s
r.o., do omylu tým spôsobom, že ako samostatná účtovníčka zodpovedná za prípravu podkladov pre

vyplatenie mzdy pre zamestnancov spoločnosti svojvoľne, bez právneho alebo zmluvného nároku, sebe
a zamestnancovi F. X. D. I., nar. X.XX.XXXX, navyšovala mzdu, čím poškodenej spoločnosti spôsobila
škodu vo výške najmenej 111.718,73€. V odôvodnení uznesenia sa uvádza, obvinená osoba pracovala
napozíciisamostatnýúčtovníkapoberalamesačnemzdu15.000,-Sk/497,91€/,podľapracovnejzmluvy
uzavretej spoločnosťou a F. X. D. I., tento pracoval na obchodnom oddelení, spracovával zákazky

a komunikoval s odberateľmi a dodávateľmi, za vykonanú prácu mal podľa pracovnej zmluvy nárok
na mzdu vo výške 10.000,-Sk /331,94€/. Počas trvania svojho pracovného pomeru obvinená osoba
navyšovala svojvoľne svoju mzdu aj mzdu uvedeného zamestnanca tak, že ako samostatný účtovník
pripravila podklady na vyplatenie mzdy zamestnancom spoločnosti Weidler a bez zmluvného nároku
alebo vedomia konateľa spoločnosti do podkladov na vyplatenie svojej mzdy zadala za rok 2007 sumu

navýšenú o 263.205,-Sk /8.733,49€/, za rok 2008 sumu navýšenú o 429.377,-Sk /14.252,71€/, za
rok 2009 sumu navýšenú o 17.023,33€ a v roku 2010 sumu navýšenú o 2.567,84€. Zamestnancovi
Žižkovi navýšila svojvoľne a bez vedomia konateľa spoločnosti mzdu za rok 2006 o sumu 269.502,-
Sk /8.945,82€/, za rok 2007 o sumu 425.553,-Sk /14.125,77€/, za rok 2008 o sumu 617.578,-Sk /20.499,-
€/, za rok 2009 o sumu 23.016,10€ a za rok 2010 o sumu 2.553,84€.

Právny zástupca odporcu uviedol, že v trestnom konaní vedenom voči L. X. bol vypočutý aj J.
A. ako svedok, ktorý vypovedal inak ako v predmetnom konaní a inak ako v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp.zn. 16C 47/2010. Má vedomosť o tom, že v trestnej veci bude podaná obžaloba,
možno predpokladať aj obvinenie navrhovateľa. V žiadnom prípade nedošlo k platnému uzavretiu

konkludentného právneho úkonu, obsahom ktorého by bola zmena pracovnej zmluvy o výške mzdy
navrhovateľa, čo jednoznačne vyplýva z výpovede p. Weidlera, ktorý takýto právny úkon vylúčil.
Pracovná zmluva uzavretá s navrhovateľom má písomnú formu, akákoľvek zmena by sa uskutočnila
rovnako písomnou formou. Zvýšeniu mzdy by predchádzala dohoda spoločníkov, p. Weidlera a jeho
syna, ktorí obaja by museli súhlasiť a zvýšenie mzdy by podliehalo aj súhlasu valného zhromaždenia

spoločnosti. Navrhovateľ sa podvodným spôsobom obohatil, čo je predmetom aj trestného konania.

Podľa §118 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

Podľa §118 ods. 2 ZP mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty poskytované

zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti
so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov, najmä
náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy
z kapitálových podielov alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej
neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie

plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa §119 ZP mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda ustanovená osobitným predpisom.

Podľa §129 ods. 1 ZP mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca

kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak.Podľa §129 ods. 3 ZP pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu
splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však
v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.

Podľa §130 ods. 8 ZP zamestnávateľ je povinný po vykonaní zrážok poukázať mzdu alebo jej časť
určenú zamestnancom na ním určený účet v banke.

Podľa §134 ods. 1 ZP priemerný zárobok pre pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo

mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného
zamestnancom v rozhodujúcom období.

Podľa §134 ods. 2 ZP rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom
sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po rozhodujúcom období.

Podľa §54 ZP dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a
zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Zamestnávateľ je povinný zmenu pracovnej zmluvy vyhotoviť
písomne.

Súd pri vyhodnotení vykonaných dôkazov, jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc aj na
dôkazy vykonané v zmysle intencií odvolacieho súdu, dospel k záveru, že mzdové nároky požadované
navrhovateľom nie sú opodstatnené, dôkazy, ktorými podložil navrhovateľ svoje tvrdenia nemajú
relevantnú výpovednú silu, nepreukazujú, že by si odporca nesplnil jednu zo základných povinností
zamestnávateľa - poskytnúť navrhovateľovi ako zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.

V zmysle požiadavky obsiahnutej v Smernici Rady č. 91/933/EHS o povinnosti zamestnávateľa
informovať zamestnancov o podmienkach vzťahujúcich sa na zmluvu alebo na pracovný pomer, sa
ustanovila povinnosť dojednávať v pracovnej zmluve v rámci mzdových podmienok základnú mzdu
ako zložku mzdy poskytovanú zamestnancovi podľa odpracovaného času alebo podľa dosiahnutého

výkonu.Podľazákonaominimálnejmzdenesmiebyťmzdanižšiaakojeminimálnamzda,predstavujúca
najnižšiu hranicu možnej mzdy, ktorou sú zamestnanci chránení na svojich miestach. Zamestnávateľ má
povinnosť dohodnúť v pracovnej zmluve základnú zložku mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných
za prácu a podmienky ich poskytovania.

Pracovná zmluva zo dňa 29.6.2000, zakladajúca pracovnoprávny vzťah medzi účastníkmi, obsahuje
dohodu o základnom plate navrhovateľa za vykonanú prácu vo výške 331,94€ /10.000,-Sk/ mesačne,
iné dohody týkajúce sa akýchkoľvek mzdových podmienok neobsahuje, v zmysle článku IX si zmluvné
strany zjednali meniť obsah zmluvy písomnou dohodou, teda aj zmeny týkajúce sa výšky mesačnej
mzdy. Navrhovateľ nepreukázal dôvodnosť výšky žalovaných mzdových nárokov, platové dojednania

účastníci dohodnutou písomnou formou nemenili, počas celého trvania pracovného pomeru mal
navrhovateľ v pracovnej zmluve uvedenú rovnakú základnú mzdu. V zmysle nedostatkov zistených
kontrolou inšpektorátu práce odporca splnil nariadenie, vyplatil navrhovateľovi v novembri 2010 mzdu
za mesiace marec, apríl 2010 a za výpovednú dobu dvoch mesiacov, súd sa stotožnil s názorom
inšpektorátu práce a odporcu, že tým došlo k plnému uspokojeniu oprávnených mzdových nárokov

navrhovateľa, čo svedecky potvrdili P.. Q. a D.. O..

Nárok zamestnanca na odmeny, mimoriadne odmeny, prémie, vernostné a podobne, pokiaľ uvedené
navýšenie mzdy neobsahuje pracovná zmluva, nie je vymáhateľný súdnou cestou, od zamestnávateľa
závisí, či takéto navyšovanie zamestnancovi poskytne, spravidla sa tak stane na základe hospodárskych

výsledkov organizácie alebo mimoriadnych pracovných výsledkov zamestnanca. Skutočnosť, že
navrhovateľovi bolo zamestnávateľom vyplácané 1% z obratu v trvaní jedného roka potvrdil konateľ
odporcu, podľa vyjadrenia svedka A., navrhovateľ v období rokov 2003 a 2004 dostával vyplatené
vernostné, osobné ohodnotenie a provízie, v zmysle ústnej dohody s p. Weidlerom, ktorý uvedené
potvrdil aj do zápisnice súdu. Preukázateľne teda v určitom období pracovného pomeru zamestnávateľ

ohodnotil pracovnú činnosť navrhovateľa finančnými bonusmi k základnej mzde, dialo sa tak na základe
konkludentných úkonov, písomnou formou pracovná zmluva v časti mzdy menená nebola, navýšená
časť základnej mzdy predstavuje nenárokovateľnú zložku, ktorej priznanie a vyplatenie záleží výlučne
od zamestnávateľa. Navrhovateľ nepreukázal splnenie predpokladov na priznanie odmien alebo inýchfinančných navýšení základnej mzdy, ich priznanie zakladá rozhodnutie konateľa spoločnosti. Zmienka o
úpravemzdynavrhovateľasanachádzaibavprotokoleoporadez25.6.2003,ktorýsúdnevyhodnotilako
relevantný doklad, na základe ktorého by navrhovateľ mohol zdôvodňovať oprávnenosť svojho nároku.

Zápis z porady preukazuje len to, že sa navrhovateľ snažil získať ohodnotenie podliehajúce určitému
pracovnému výkonu, ku ktorému však zo strany navrhovateľa reálne nedošlo.

Navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno v konaní, podľa vyjadrenia účtovníčky p. X. na stretnutí zo
dňa 26.2.2010, k navyšovaniu platu svojho a navrhovateľa pristúpila svojvoľne, podľa vlastnej úvahy,

bez pokynu oprávnenej osoby - konateľa spoločnosti, zvyšovala mzdy o vernostné a nadčasovú prácu,
konala tak niekoľko rokov. Spoločnosť, ktorá dodala odporcovi mzdový program, vylúčila automatické
navyšovanie miezd zamestnancov, program to neumožňuje, za správnosť zadaných údajov zodpovedá
poverený pracovník užívateľa. Súd dospel k názoru, že z takto neoprávnene zvyšovaných miezd
nemožno vychádzať pri výpočte mzdy a náhrady mzdy za požadované obdobie, navrhovateľovi
prináležia uvedené nároky vypočítané len zo zmluvne dohodnutej mzdy, vo výške uvedenej v

pracovnej zmluve, nakoľko v konaní nebol predložený žiaden písomný dodatok výšku mesačnej mzdy
navrhovateľa meniaci. So zreteľom na okolnosti, za ktorých došlo k navyšovaniu mzdy, konanie
účtovníčky súd vyhodnotil ako prejav vôle nezodpovedajúci dobrým mravom.

Súd ustálil, že medzi účastníkmi nedošlo k platnej zmene pracovnej zmluvy týkajúcej sa mzdových

nárokov navrhovateľa, zo strany odporcu jednoznačne absentuje prejav vôle, ktorý by takúto zmenu
pripustil čo i len konkludentným spôsobom. Zvýšenie mzdy v spoločnosti odporcu podliehalo schváleniu
spoločníkov, p. Weidlera a jeho syna a následne súhlasu valného zhromaždenia, čo sa v danom
prípade neudialo. Každá zmena pracovných podmienok pozostáva z dvoch prejavov vôle, návrhu a
jeho prijatia, pričom dohoda nastane, keď sa účastníci dohodnú na celom jej obsahu. Konateľ odporcu

rozhodne vylúčil, že by v prípade navrhovateľa došlo k dohode, obsahom ktorej by bolo zvýšenie mzdy
navrhovateľa,súdmalvkonanízapreukázané,žektakejtodohodenedošlovžiadnejpodobe,písomnou
aniústnouformouanavyšovaniemzdynavrhovateľabolosvojvoľnýmkonanímnavrhovateľa,zaaktívnej
účasti vtedajšej účtovníčky L. X.. Uvedenému svedčí aj skutočnosť, že voči p. X. bolo začaté trestné
stíhanie a vznesené obvinenie pre trestný čin podvodu, v rámci ktorého bude vypočutý aj navrhovateľ.

O trovách konania súd rozhodol podľa §142 ods. 3 O.s.p., odporcovi ako plne úspešnému účastníkov
v konaní, priznal vzniknutú náhradu trov, spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za trinásť úkonov
právnej pomoci /prevzatie a príprava zastúpenia 8.7.2010, písomné vyjadrenie k žalobe 10.2.2011,
účasť na pojednávaniach 14.9.2011, 9.11.2011, 23.1.2012, 12.3.2012, 9.5.2012, 17.10.2012, 24.9.2014,

1.12.2014, písomné vyjadrenie k podaniu protistrany 11.4.2012 a 17.9.2012, písomné vyjadrenie k
odvolaniu 19.12.2012/ po á 225,90€ + režijný paušál 1x7,21€, 3x7,41€, 7x7,63€, 2x8,04€ + dokladmi
podložené cestovné náhrady vo výške 49,32€+ 20%
DPH podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v platnom znení. Osvedčenie o registrácii pre poskytovanie právnych služieb právny zástupca

odporcu predložil, platiteľom dane je od 23.1.2009.

Opovinnostinavrhovateľazaplatiťtrovykonaniaprávnemuzástupcoviodporcusúdrozhodolpodľa§149
ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v dvoch písomných
vyhotoveniach, na podpísanom súde. V odvolaní sa má okrem všeobecných náležitostí podľa § 42 ods.
3 O.s.p. uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, v čom rozhodnutie súdu
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

- v konaní došlo k vadám uvedeným v §221 ods. 1,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené /§205a/,

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O. s. p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred
súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím
dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške ako za podaný návrh.