Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 14, 2012

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 9C/193/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5811202601
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2012:5811202601.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Hartelovou, v právnej veci žalobkyne M. I.,

rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, právne zastúpenej JUDr. Slavomírom Bachyncom,
advokátom so sídlom Podbiel 127, proti žalovanému C.. F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U.. Ľ.
H. XXX/XX, právne zastúpenému spoločnosťou BUKNA, advokátska kancelária, s.r.o., Hviezdoslavovo
námestie 1683, Dolný Kubín, IČO: 36 865 044, v konaní o zaplatenie sumy 31.000,- Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou podanou na Okresnom súde Námestovo dňa 16.05.2011 domáhala voči
žalovanému zaplatenia sumy 20.000,- € s 9 % úrokom z omeškania ročne od 01.05.2011 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzatvorila kúpnu zmluvu, na základe ktorej jej bol žalovaný
povinný zaplatiť kúpnu cenu 35.000,- € za spoluvlastnícky podiel na byte č. X v bytovom dome s.č. XXX,
podiele na spoločných častiach a zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu na pozemku v U.,
ktorý bol predmetom zmluvy. Celková kúpna cena bola dohodnutá na 35.000,- €, pričom žalovaný sa
zaviazal, že túto jej bude splácať v mesačných splátkach po 5.000,- € do 30.06.2011, pričom ku dňu

podania žaloby dlžná suma predstavovala 20.000,- €. Úrok z omeškania žiadala od 01.05.2011, t.j. deň
po poslednej splatnej splátke.
Súd vo veci dňa 07.06.2011 vydal platobný rozkaz č.k. 6Ro/181/2011-12, ktorým žalobe žalobkyne
vyhovel. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odpor, v ktorom poprel
tvrdenie žalobkyne o nezaplatení časti kúpnej ceny vo výške 20.000,- €, pretože pred podpisom zmluvy
žalobkyni zaplatil celú cenu spoluvlastníckeho podielu k bytu, t.j. 35.000,- €. Žalobkyňa svojim podpisom
na kúpnej zmluve prevzatie tejto sumy aj potvrdila (bod 3 čl. V kúpnej zmluvy).

Podaním odôvodneného odporu došlo v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. k zrušeniu platobného rozkazu v
celom rozsahu a súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.03.2012, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi.
Žalobkyňa na pojednávaní zotrvala na svojom návrhu, keď zároveň žiadala pripustiť zmenu návrhu tak,
že žalovanému bude uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 31.000,- € s 9 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 21.000,- € od 01.05.2011 a zo sumy 10.000,- € od 01.07.2011 do zaplatenia, všetko do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia. O pripustenie zmeny

žaloby žiadala s poukazom na skutočnosť, že medzičasom sa stala splatná aj zvyšná časť kúpnej ceny,
po odpočítaní zálohy 4.000,- €
Súd návrhu žalobkyne na pripustenie zmeny žaloby vyhovel a zmenu žaloby na pojednávaní, na ktorom
boli prítomní všetci účastníci konania, podľa § 95 ods. 1 O.s.p. pripustil.Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že všetko pripravil žalovaný, ona bola v tom čase v A.. Telefonicky
sa dohodli a žalovaný pripravil zmluvy, ktoré jej dal podpísať a ktoré išli overiť. Na otázky súdu žalobkyňa
nevedela uviesť koľko bolo zmlúv. Ďalej uviedla, že chcela kúpiť druhú polovicu bytu, ktorej vlastníkom

bol jej bývalý priateľ, ale nemala dosť peňazí. Volala žalovanému, ktorý jej povedal, že ak to chce predať,
tak to od nej kúpi. Potom sa telefonicky dohodli, kedy príde domov. Prišla autobusom do U. XX.XX.XXXX
medzi X-X hod. doobeda, asi po X minútach sa stretla so žalovaným a išli spolu do F. pred nejakú
kanceláriu, kde v aute čakala na žalovaného, ktorý išiel pre papiere. Potom išli overiť podpisy na matriku
v F. a odtiaľ išli rovno do U., inde neboli. Potom čo bola žalobkyni predložená kúpna zmluva predložená

na pojednávaní žalovaným, žalobkyňa uviedla, že túto zmluvu nikdy nevidela. Je to jej podpis, ale nevie
povedať ako to spravil. Bola niečo podpisovať na notárskom úrade v U., ale neoverovala si čo podpisuje,
dôverovala mu. Nebolo jej divné, že boli overovať v F. aj v U., ako právnikovi mu verila. Kúpnu zmluvu,
ktorú pripojila k návrhu si prečítala až v januári, keď jej nezaplatil prvú splátku. Kúpnu cenu si dohodli
35.000,- €, splátky po 5.000,- €, ktoré mal žalovaný zaplatiť do júna XXXX, pričom X.XXX,- € jej dal v aute
na parkovisku pred F.. Tých X.XXX,- € jej mal dať v splátkach. Z tých X.XXX,- € mu ešte vrátila XXX,- €,

lebo vravel, že bude potrebovať na poplatky. Doklad o príjme X.XXX,- € žalovanému nevystavila. Splátky
jej mal žalovaný zaplatiť na účet, číslo účtu mu dala v aute na papieriku. Neoverovala si či je kúpna
zmluva správna. Išla naspäť do A. a žalovaný vravel, že všetko vybaví. Žalovaného vyzývala na úhradu
splátok, volala mu, aj písala sms-ky. Vravel, že jej peniaze pošle, aj že jej už nejaké peniaze poslal. Na
otázku právneho zástupcu uviedla, že sa na splátkach nedohodli, ale hovoril, že nemá toľko peňazí v

hotovosti. So splátkami súhlasila, keď to malo byť splatné do 6 mesiacov, peniaze hneď nepotrebovala.
Overiť podpisy boli najskôr v F., až potom išli ku notárke M. do U..
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že dňa 23.11.2010 ráno prišla žalobkyňa do prevádzky do kasína,
kde mal prichystané peniaze. V tom čase mala žalobkyňa k dispozícií kúpnu zmluvu, na ktorej obsahu
boli dohodnutí. Táto zmluva obsahovala všetky náležitosti a podmienky. Q. si zrátala peniaze a potom

išli overiť podpisy k notárke M., tam overili dva podpisy predávajúcej. Potom mu povedala, že by chcela
tiež kópiu na čo jej povedal, že na katastri jej ju dajú. Naliehala však, tak išli do F., kde narýchlo vytlačil
dve kúpne zmluvy, ale nešlo o zmluvu, na ktorej obsahu boli dohodnutí ale len o pracovnú verziu,
nie finálnu. Tieto vytlačil a išli na matriku do F.. Túto zmluvu ani nečítal, len ju po vizuálnej stránke
skontroloval. Tieto sa v označení účastníkov zhodovali, ale podmienky neboli dohodnuté. Nie je pravda,

že žalobkyňa kúpnu zmluvu nečítala, mala ju celý čas k dispozícií, kým prišli k notárke a kým došlo k
osvedčeniu podpisu. Inak by nepodpísala, keby neprevzala kúpnu cenu. Zmluvy, ktoré boli dodatočne
vytlačené sa nielen nezhodujú v čísle LV a súpisnom čísle, ale je tam omnoho viac nezrovnalostí - údaj
o zastavanom pozemku, popis bytu, rozloha. Ide o niečo neexistujúce, čo sa vzťahovalo na niečo iné.
Konanie žalobkyne považuje za účelové, nakoľko mali v minulosti vzťah a nerozišli sa v dobrom. Na

otázky žalovaný uviedol, že on vizuálne kontroloval len účastníkov zmluvy, nepovažoval za potrebné
kontrolovať celú zmluvu, keďže to bolo až po podpise zmluvy. Malo to slúžiť len pre žalobkyňu, ak by to
niekedy potrebovala. Vravel jej, že na katastri jej kedykoľvek kópiu dajú, ale ona ju chcela mať. Vyhotovil
len dve vyhotovenia kúpnej zmluvy, ktoré sa dali overiť a dali sa na kataster. Žalobkyni nevystavil nijaký
výdavkový doklad nakoľko to nepovažoval za potrebné. V zmluve bolo uvedené, že žalobkyňa prevzala

celú kúpnu cenu. Nevyzývala ho na zaplatenie splátok, lebo žiadne neboli dohodnuté. Volala mu len
keď sa išla vydávať, že potrebuje nejaké peniaze, či by jej ich nemohol dať. Peniaze na kúpu bytu mal z
podnikateľskej činnosti, má aj pôžičky. Skutočnosť, že žalobkyňa predáva byt sa dozvedel od žalobkyne,
nakoľko boli v spoločnom vzťahu. Pokiaľ ide o kúpu bytu, žalobkyňa ponúkla byt jemu. Má peniaze z
podnikateľskej činnosti, ale aj peniaze od fyzických osôb, aj od rodičov a tieto má v kope. Má známych,

ktorí mu niečo dajú, keď potrebuje, má aj v trezore. Konkrétne na kúpu tohto bytu od žalobkyne mal
požičané od rodičov. Zmluva o pôžičke medzi rodičmi a ním nebola vyhotovená písomne. Kúpnu zmluvu,
ktorú podpísali v U., vyhotovil u seba doma. Zmluva bola vyhotovená len v dvoch exemplároch, lebo
na kataster stačili len dve. Kópie nevyhotovili u notárky, lebo žalobkyňa naliehala a jeho to nenapadlo,
chcela ich až potom, keď odišli od notárky. Rozdiely v zmluvách odôvodnil tým, že ide o rozpracovanú

zmluvu, ukladá si každú pracovnú verziu. Splátky sa do zmluvy dostali z nejakej inej, predchádzajúcej
zmluvy. Zmluvu, ktorá bola zavkladovaná, si prešli v prevádzke v U.. Pri zmluvách neboli vytlačené listy
vlastníctva. Pokiaľ by vedel, že zmluvy, ktoré vytlačil v F. nie sú platné , tak by ich nepodpísal a nedal
overiť. Celé konanie považuje z jej strany za účelové. Zmluva, na ktorej sa dohodli bola podpísaná u
notárky M. v U., a táto bola aj zavkladovaná. Na otázku koľko exemplárov bolo overených v F. žalovaný

najskôr uviedol dva, následne uviedol, že nevie. Kde je druhý exemplár nevedel uviesť, nevedel uviesť
ani kto podával návrh na vklad a kto ho podpisoval.
Okrem výsluchu účastníkov konania súd ďalej vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, a to: kópiou kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.2010 priloženej k návrhu (č.l. 4-7), ktorej originál bolpredložený žalobkyňou na pojednávaní, výpisom z LV č. XXXX, kat. úz. U. (č.l. 27-28), výpisom z LV č.
XXXX, kat. úz. U. (č.l. 29-30), odpisom z katastrálneho operátu - kópiou rozhodnutia E. katastra U. č. V
XXXX/XX (č.l. 31), ktorého súčasťou bola i kúpna zmluva zo dňa 23.11.2010 (č.l. 32-34), výpisom z LV

č. XXXX, kat. úz. U. (č.l. 35-36), ako aj ďalším obsahom spisu.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav, z ktorého vyvodil
nasledovné právne závery:
V konaní boli predložené dve kúpne zmluvy, jedna žalobkyňou, od ktorej odvodzuje nárok na zaplatenie
kúpnej ceny a druhá žalovaným, na základe ktorej bol vykonaný vklad do katastra nehnuteľností.

Žalobkyňa si nárok na zaplatenie žalovanej sumy - kúpnej ceny uplatnila na základe kúpnej zmluvy,
ktorej kópia tvorí prílohu žalobného návrhu (č.l. X-X). Podľa označenia ide o kúpnu zmluvu uzavretú
v zmysle § 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorá je datovaná
dňom 15.11.2010. Predmet zmluvy bol definovaný ako spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k
a) bytu č. 5, nachádzajúcemu sa na 2. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. 8, postaveného
na pozemku podľa písm. c), zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. U., obec U. a

b) spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadenia bytového domu vo výške
XXXX/XXXXX.
Kúpna cena bola dohodnutá v čl. V zmluvy na celkovú sumu XX.XXX,- €.
Čl. V zmluvy následne obsahuje dva body 2 týkajúce sa splatnosti kúpnej ceny, kde v prvom bode je
ustanovené, že kupujúca prevzala X.XXX,- € a do 3X.XX.XXX0 zvyšnú časť vo výške XX.XXX,- € od

januáradojúnavždydokoncamesiacapoX.XXX,-€.Druhýbod2ustanovuje,žekúpnacenadojednaná
v čl. V ods. 1 zmluvy je splatná v deň podpísania zmluvy oboma zmluvnými stranami. Následne bod 3
čl. V ustanovuje, že predávajúca podpísaním zmluvy prehlasuje, že v deň uzatvorenia zmluvy prevzala
od kupujúceho v hotovosti celkovú kúpnu cenu dojednanú v čl. V ods. 1 zmluvy.
Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. U. (č.l. 29-30) mal súd preukázané, že na uvedenom liste vlastníctva

sú evidované nehnuteľnosti - pozemky parc. č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX (orná pôda a trvalé trávne
porasty), spoluvlastníkov Y. L., G. L. a W. R..
Žalovaný na pojednávaní predložil kúpnu zmluvu, na základe ktorej bol vykonaný vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností pod V XXXX/XX (č.l. 32-34). Podľa označenia zmluvy ide rovnako o
zmluvu uzavretú v zmysle § 5 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov,

zmluva je však datovaná dňom 23.11.2010. Predmetom zmluvy bol spoluvlastnícky podiel o veľkosti ? k
a) bytu č. 5, nachádzajúceho sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. X, postaveného
na pozemku podľa písm. c), zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. U., obec U.,
b) spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach Bytového domu vo výške
XXXX/XXXXX,

c) spoluvlastníckeho podielu na pozemku KN-C parc. č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX m2, zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. U., obec U. vo výške XXXX/XXXXX. Spoluvlastníckemu
podielu vo výške XXXX/XXXXX zodpovedá XX,XX mX výmery zastavaného pozemku.
V bode V bola dohodnutá kúpna cena bytu vo výške XX.XXX,-€, ktorá je v zmysle bodu X cit. článku
splatná v deň podpísania zmluvy oboma zmluvnými stranami. U. bod č. X ustanovuje, že predávajúca

podpísaním zmluvy prehlasuje, že v deň uzatvorenia tejto zmluvy prevzala od kupujúceho v hotovosti
kúpnu cenu dojednanú v čl. V ods. X zmluvy.
Z listu vlastníctva č. XXXX, kat. úz. U. (č.l. XX-XX) je zrejmé, že na uvedenom liste vlastníctva je
evidovaná nehnuteľnosť - parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria a stavba - bytový dom súp.
č. XXX, na parcele č. XXX/X. Z listu vlastníctva tiež vyplýva, že ako vlastník bytu č. X vo vchode X.. na

D. poschodí je v súčasnosti zapísaný žalovaný, ktorý uvedený byt nadobudol na základe kúpnej zmluvy
č. V XXXX/XX-XXX/XX a V XXXX/XX-XX/XX.
Pokiaľ ide o zmluvy predložené žalobkyňou a žalovaným, tieto sa okrem čl. I - definícia predmetu zmluvy
a V - kúpna cena bytu, odlišujú aj v ďalších bodoch, a to v bode II - popis a rozloha bytu, R. - určenie a
popis spoločných častí, spoločných zariadení R. domu a príslušenstva, IV - úprava práv k zastavenému

pozemku a H. - ostatné dojednania, bod W.
D.ideozmluvudatovanúdňomXX.XX.XXXX,odktorejžalobkyňaodvodzujenároknazaplateniekúpnej
ceny, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že ide o absolútne neplatný právny
úkon (zmluvu).
D. § 37 ods. X O. zákonníka (ďalej OZ) právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
D. § 37 ods. 2 OZ právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.
Občiansky zákonník v § 37 stanovuje náležitosti právneho úkonu týkajúce sa vôle a prejavu, ako aj
predmetu právneho úkonu. Pokiaľ právny úkon nie je urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne,je absolútne neplatný, rovnako je neplatný právny úkon, ktorého predmetom je nemožné plnenie. Pokiaľ
ide o nemožnosť predmetu právneho úkonu, táto môže byť faktická, t.j. plnenie vyplývajúce z právneho
úkonu je v okamžiku jeho vzniku objektívne neuskutočniteľné (napr. neexistencia veci) alebo právna.

Absolútna neplatnosť pritom nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému. Toto právo
sa nepremlčuje ani nezaniká, pretože z takéhoto úkonu právne následky nenastanú.
Súd s poukazom na ustanovenie § 37 OZ na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru,
že kúpna zmluva, od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoj nárok uplatnený v konaní je pre rozpor s cit.
ustanovením neplatná, a teda žalobkyni nie je možné priznať uplatnené plnenie.

Medzi účastníkmi konania nebolo sporné a aj vykonanými dôkazmi (kúpnou zmluvou zo dňa
XX.XX.XXX0 (č.l. 35-36)) bolo preukázané, že dňa XX.XX.XXXX došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy,
ktorou žalobkyňa previedla na žalovaného svoj spoluvlastnícky podiel na byte č. X v obytnom dome
súp. č. XXX, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, k.ú. U.. Spornou medzi účastníkmi bola otázka
zaplatenia kúpnej ceny, resp. spôsob jej zaplatenia. Žalobkyňa svoje tvrdenia ako aj nárok na zaplatenie
kúpnej ceny, odvodzuje od kúpnej zmluvy, ktorú priložila k návrhu, datovanej dňom XX.XX.XXXX. Na

základe uvedenej kúpnej zmluvy však žalobkyni nemohol vzniknúť nárok na zaplatenie kúpnej ceny,
keďže ide o absolútne neplatný právny úkon, nakoľko ide o úkon, ktorého predmetom je nemožné
plnenie. Predmetom uvedenej zmluvy je mimo iného prevod spoluvlastníckeho podielu k bytu č. X,
nachádzajúcemu sa na X. poschodí bytového domu súp. č. XXX, vchod č. X, postaveného na pozemku
podľa písm. c), zapísaného na LV č. XXXX, k.ú. U., obec U.. Z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. XX-XX)

však jednoznačne vyplýva, že takáto nehnuteľnosť na uvedenom liste vlastníctva nie je evidovaná, a
teda ide o nemožné plnenie. I keď by mohlo v danom prípade ísť o chybu v písaní, ide o podstatnú
chybu, vzťahujúcu sa na predmet zmluvy, na ktorý sa nemôže vzťahovať ustanovenie § X7 ods. 3 OZ
(právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný), nakoľko táto
by mala za následok odmietnutie vkladu do katastra nehnuteľností. Okrem uvedeného "preklepu" sú

však v tejto zmluve aj ďalšie nezrovnalosti, "chyby" (nesprávne súpisné číslo bytového domu, nesprávna
výška podielu na spoločných priestoroch, nejednoznačnosť splatnosti kúpnej ceny a p.), ktoré vo svojom
súhrne robia uvedenú zmluvu zmätočnou, nejasnou, čo rovnako robí túto zmluvu neplatnou. Vzhľadom
na to, že v prípade zmluvy predloženej žalobkyňou ide o zmluvu absolútne neplatnú, nemohol na
jej základe vzniknúť medzi účastníkmi zmluvný vzťah a pokiaľ žalobkyňa nárok na zaplatenie kúpnej

ceny odvodzuje z tejto zmluvy, nemožno tomuto nároku poskytnúť právnu ochranu. Súd preto žalobu
žalobkyne zamietol.
Pokiaľ ide o ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi na pojednávaní, tieto súd zamietol nakoľko ich
vykonanie nepovažoval za účelné. Pokiaľ ide o spisy Správy katastra Námestovo H., súd nevidel dôvod
pre ich vyžiadanie. V prípade konania H.e o inú kúpnu zmluvu, medzi inými účastníkmi. Spis V XXXX/

XXXX nebolo potrebné obstarať, keď žalovaným bol na pojednávaní predložený odpis z katastrálneho
operátu vyhotovený Správou katastra U. - rozhodnutie, ktorým bol povolený vklad V XXXX/XXXX, ako
aj kúpna zmluva, na základe ktorej bol vklad povolený. Nie je preto zrejmé, čo by sa malo uvedenými
dôkazmi preukázať. Pokiaľ ide o výpis z knihy overení Matričného úradu F. a notárky C.. M., súd
nevidel dôvod pre ich obstaranie, keď medzi účastníkmi nebolo sporné, že boli overiť podpisy tak

na matrike v F. ako aj u notárky C.. M. v U., keď v knihe overení sa neuvádza hodina overenia.
Rovnako neúčelný sa javí i výsluch pracovníčok, ktoré overenie vykonali, nakoľko vzhľadom na odstup
času nie je predpoklad, že budú mať vedomosť o akom čase boli podpisy realizované. Rovnako súd
nevyhovel návrhu na výsluch svedkov navrhnutých žalobkyňou, keďže žalobkyňa svoj nárok odvodzuje
od absolútne neplatnej zmluvy, na ktorú skutočnosť by nemali výpovede uvedených svedkov vplyv. Z

tohto dôvodu súd nevyhovel ani návrhu na doloženie výpisov z účtu žalobkyne, sms správ odoslaných
a prijatých na mobilný telefón žalobcu či spisu O. XXX/OEK-DK/XXXX.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd
prihliadnenajmänaokolnosti,čiúčastník,ktorémusapriznávanáhradatrovkonania,uviedolskutočnosti

a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a
dôkazy uplatniť.
Napriektomu,žežalovanýbolúspešnýmúčastníkomkonania,atedabymupatrilanáhradatrovkonania,
súd s prihliadnutím na ustanovenie § 150 ods. 1 O.s.p. žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v skutočnosti, že práve žalovaný vyhotovil kúpnu zmluvu, na

základe ktorej žalobkyňa odvodzuje uplatnený nárok a túto žalobkyni vydal ako platnú, ktorá vzhľadom
na skutočnosť, že u žalovaného ide o osobu s právnických vzdelaním neočakávala, že uvedená zmluva
nebude platná. Bez ohľadu nato, či ide o inú zmluvu alebo pracovnú verziu, práve žalovaný sa priamym
spôsobom pričinil na vyvolaní sporu, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Námestovo ku Krajskému súdu v Žiline.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

V prípade, že nebude splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z
rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona (zákon č. 233/1995 Z.z.).