Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 24, 2014

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 3C/97/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814204726
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814204726.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: EOS

KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovaným: 1. P. U., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, 2. Z.
E., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX T. XXX, o zaplatenie 9.268,20 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaní v 1. rade a 2. rade spoločne a nerozdielne sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.804,80
eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9% ročne zo sumy 121,95 eur od 21.6.2011 do 12.2.2012 vo výške 7,10 eur,
vo výške 9% ročne zo sumy 121,95 eur od 21.7.2011 do 12.2.2012 vo výške 6,19 eur,

vo výške 9% ročne zo sumy 121,95 eur od 21.8.2011 do 12.2.2012 vo výške 5,26 eur,
vo výške 9% ročne zo sumy 121,95 eur od 21.9.2011 do 12.2.2012 vo výške 4,33eur,
vo výške 9% ročne zo sumy 121,95 eur od 21.10.2011 do 12.2.2012 vo výške 3,43 eur,
vo výške 9% ročne zo sumy 121,95 eur od 21.11.2011 do 12.2.2012 vo výške 2,50 eur,
vo výške 9% ročne zo sumy 121,95 eur od 21.12.2011 do 12.2.2012 vo výške 1,59 eur,
vo výške 9% ročne zo sumy 121,95 eur od 21.1.2012 do 12.2.2012 vo výške 0,66 eur,
vo výške 9% ročne zo sumy 7804,80 eur od 13.2.2012 do zaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške
380,42 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 731,91 eur na účet právneho zástupcu žalobcu
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.6.2014 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy
9.268,20 eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok za obdobie od 21.06.2010 do 12.02.2012 vo výške
187,45 eur, ročným úrokom z omeškania 9% zo sumy 9.268,20 eur od 13.02.2012 do zaplatenia a
náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej dňa 15.12.2011 medzi postupcom K. K., B..K.., a postupníkom EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Ďalej uviedol, že pôvodný veriteľ a žalovaní
v 1. a 2. rade uzatvorili dňa 16.10.2006 Zmluvu č. 561525667 (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou

sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení Ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe
uvedenej Zmluvy K. K., B..K.. poskytla žalovaným v 1. a 2. rade peňažné prostriedky. Podmienky
čerpaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkysplácaniapeňažnýchprostriedkov,podmienkyprineplnení
zmluvných povinnosti a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodnýchpodmienkach. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné
náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka a zákona č.258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o

Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. Zmluva o úvere je podľa § 261 ods.
3 plsm. d) Obchodného zákonníka tzv. absolútnym obchodnom, a preto právne vzťahy zo zmluvy o
úvere sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. V
takomto prípade použitie ustanovení Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy ani pri posudzovaní
otázok premlčania, keďže všeobecná právna úprava premlčania je obsiahnutá v obchodnom práve,

konkrétne v ustanoveniach § 387 a nasl. Obchodného zákonníka. To znamená, že aj v otázke
premlčania je na daný vzťah potrebné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka. Tento právny
názor vyslovil aj Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 27.03.2013 sp.zn.: 6M Cdo 4/2012,
ktorým zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Prešove. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred
1.1.2008 sa spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu.
Žalobca poukazuje na skutočnosť, že do 31.12.2007 sa ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách a

neprijateľnýchpodmienkachupravenýchv§§52až54Občianskehozákonníka(ďalejaj„OZ“)vzťahovali
len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa
§ 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku (ďalej len „ObZ“) a v Zákone o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. (ďalej len ZoSÚ). V dôsledku toho sa na účastníkov úverovej
zmluvy nevzťahovala povinnosť uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Novelizovaným

ustanovením § 52 ods. 1 OZ sa nespravujú nároky vzniknuté pred 1.1.2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 1.1.2008 (§ 879j OZ). To znamená, že pokiaľ pred dňom
1.1.2008 bola uzavretá zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je možné práva a povinnosti
vzniknuté pred 1.1.2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ust. § 52 až 54 OZ. Ak je účastníkom
zmluvného vzťahu spotrebiteľ, je potrebné aplikovať ust. ZoSÚ (lex specialis). Práva a povinnosti, ktoré

nie sú v tomto zákone, tak je potrebné aplikovať ustanovenia ObZ. Použitie Občianskeho zákonníka
bolo do 31.12.2007 prípustné len podľa § 1 ods. 2 ObZ, t.j. v prípadoch, ak niektoré otázky nebolo
možné riešiť podľa Obchodného zákonníka. Právna dovolenosť, či rozpor s dobrými mravmi môžu byť
posudzované len podľa právnych predpisov platných v čase uzavretia zmluvy. K uvedenému zaujal
nepriamo právne stanovisko aj Najvyšší súd SR na strane č. 4 rozsudku spis. zn.: 5 Obo 56/2007

zo dňa 04.06.2008, v ktorého odôvodnení uviedol: „Keďže uplatnená pohľadávka vyplýva zo zmluvy
o úvere, súd prvého stupňa rovnako správne aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže
v prípade tohto zmluvného typu ide o absolútny obchod, takže nie je relevantné, že žalovaná nie je
podnikateľkou.“ Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu
11.566,58 eur, ktorá pozostávala z istiny 10.715,81 eur, riadneho úroku 230,84 EUR, úroku z omeškania

610,96EURaostatnéhopríslušenstva8,97EURvsúladesprílohoukzmluveopostúpení,kdepostupca
Slovenská sporiteľňa, a.s. deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Sumu 8,97 eur predstavujúcu ostatné príslušenstvo a poplatky a sumu 610,96 eur predstavujúcu úrok
z omeškania si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver

vo výške 8.298,48 eur, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátka vo výške 121,95 eur vždy k 20
dňu v mesiaci. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.6.2010 do 20.09.2016 v
počte 76 a celkovej výške 9 268,20 eur. Splátky pôvodne splatné od 20.02.2012 do 20.09.2016 sa stali
splatnými dňa 12.02.2012 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zvyšné splátky úveru si
žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje úrok z omeškania v zmysle

ustanovenia § 517 ods. 2 OZ počnúc dňom splatnosti každej splátky úveru samostatne. Pri splátkach,
ktorých splatnosť mala vzniknúť po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 12.02.2012 si žalobca
uplatňuje úrok z omeškania od toho dňa. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky
z omeškania. Výška úrokov z omeškania je určená nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. ako dvojnásobok

základnej úrokovej sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu
(s účinnosťou do 31.12.2008). S účinnosťou od 01.01.2009 je výška úrokov z omeškania určená
nariadením vlády č. 87/1995 Z. z. tak, že výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu. Uplatňovaná dlžná suma pozostáva z 76 neuhradených splátok úveru v celkovej výške

9.268,20 eur t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb
započítaných na tieto splátky.Žalovaní v 1. a 2. rade uviedli, že žalobu žalobcu obdržali, porozumeli jej obsahu. Námietky voči žalobe
nemajú, avšak nemajú z čoho zaplatiť žalobcovi.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, a to Zmluvou o splátkovom úvere
zo dňa 16.10.2006, Všeobecnými obchodnými podmienkami v znení dodatku účinného od 1.1.2006,
Oznámeniami o postúpení pohľadávky adresovanými žalovaným zo dňa 27.12.2011, Výzvou k úhrade
zo dňa 24.1.2012, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 medzi K. K., B..K.. a žalobcom
a prílohou č. 1 k tejto zmluve o postúpení zo dňa 15.12.2011, Pokusmi o zmier zo dňa 9.5.2014. Ďalej

vykonal dokazovanie výpoveďou žalovaných v 1. a 2. rade a prednesom právneho zástupcu žalobcu a
na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Postupca K. K., B..K.. ako veriteľ a žalovaní v 1. a 2. rade ako dlžníci uzavreli dňa 16.10.2006 v súlade
s ust. § 497 až 507 Obchodného zákonníka Zmluvu o splátkovom úvere č. 0561525667. Podľa článku.
I. zmluvy, predmetom zmluvy bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume, mene a za

podmienok dohodnutých v tejto zmluve. Výška úveru bola 8298,48 eur (250.000,-Sk), úroková sadzba
bola dohodnutá vo výške 12,00 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou mesačných splátok vo
výške 121,95 eur (3.674,- Sk) splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa 20.11.2006
a konečná splatnosť úveru dňa 20.9.2016. Išlo o bezúčelový úver.

Podľabodu2.článkuII.zmluvy,dlžníkvyhlasuje,žesaoboznámilsosúčasťamiÚverovejzmluvy,ktorými
sú VOP, Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový
produkt v zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Pre účely
Úverovej zmluvy sa VOP rozumejú Všeobecné obchodné podmienky vydané Bankou s účinnosťou
od 1.8.2002 a Úverovými podmienkami Obchodné podmienky Banky pre poskytovanie splátkových a

kontokorentných úverov a povolených prečerpaní fyzickým osobám nepodnikateľom s účinnosťou od
1.2.2006. Dlžník ďalej vyhlasuje, že bol Bankou informovaný o skutočnostiach podľa § 37 ods. 2 Zákona
o bankách.

V zmysle článku II., body 3. a 4. zmluvy všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v Úverovej

zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniam Úverových podmienok, VOP, Obchodným zákonníkom
a ostatnými právnymi predpismi, a to v tomto poradí. Zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné
právne vzťahy sa budú, podľa § 262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka..

Podľa Článku 7., bod 7.2.4.Všeobecných obchodných podmienok ( ďalej len ,,VOP“), banka poskytne
splátkový úver, t. j. peňažné prostriedky do výšky určenej v zmluve o úvere a po splnení podmienok
uvedených v zmluve o úvere a to takým spôsobom, že pripíše peňažné prostriedky v prospech účtu
uvedeného v základných podmienkach zmluvy o úvere. Vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov
a úrokov sa uskutoční formou splátok klienta.

AkovyplývazČlánku7.,body7.3.2.,7.3.3.VOP,pohľadávkuzúveru,ktorásaskladázistiny,jejsúčastia
príslušenstva spláca Klient pravidelnými splátkami, periodicitou dohodnutou v základných podmienkach
zmluvy o úvere. Splátka je uhradená včas, ak je pripísaná na účet banky najneskôr v deň splatnosti
splátky a banka má možnosť poukázanou sumou nakladať.

Podľa Článku 7, bod 7.4.2. VOP, úver sa úročí denne odo dňa poskytnutia úveru do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru. Klient je povinný zaplatiť banke úroky z úveru v posledný deň
každého úrokového obdobia, t. j. časového obdobia dohodnutého v zmluve o úvere resp. spôsobom
v nej dohodnutým, počas ktorého sú Bankou účtované úroky, na konci ktorého sú úroky splatné a po

ktorom môže nasledovať ďalšie úrokové obdobie.

V zmysle Článku 7., bod 7.6.1. VOP, ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti alebo
zmluvného dojednania zo strany Klienta alebo, ak je Klient v omeškaní so splatením jednej splátky istiny
alebo úrokov, ktoré tvoria viac ako 10 dní, banka je oprávnená a) vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru,

t. j. požiadať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere, a klient je povinný splatiť pohľadávku zo zmluvy
o úvere v lehote, ktorú banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti, b) vypovedať zmluvu o úvere,
alebo od nej odstúpiť. Účinnosť výpovede banky nastáva okamžite bez výpovednej lehoty, dňom jejdoručenia klientovi. Odstúpením od zmluvy o úvere nezaniká záväzok klienta splatiť pohľadávku banky
vrátane jej príslušenstva.

Podľa predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1599/2011/CE zo dňa 15.12.2011 spolu s jej
prílohou, kde je uvedené meno a priezvisko, rodné číslo žalovaných, spolu s číslom úverového účtu a
dátumom uzavretia zmluvy, došlo k postúpeniu pohľadávky z postupcu - K. K., B..K.. na postupníka -
žalobcu, čím je preukázaná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 vyplýva, že istina úveru po splatnosti
predstavuje sumu 10.715,81 eur, dátum poslednej úhrady bol 3.7.2009, počet dní omeškania bol 1181,
úroky z omeškania predstavujú sumu 610,96 eur a úroky z úveru 230,84 eur.

Žalobca výzvou k úhrade zo dňa 24.1.2012 vyzval žalovaného v 1. rade na okamžité úhradenie čiastky
11.822,27 eur najneskôr do dňa 3.2.2012.

Právny zástupca žalobcu listami zo dňa 9.5.2014 označenými ako Pokus o zmier, vyzval žalovaných
na uhradenie pohľadávky spolu v sume 14.094,54 eur, pozostávajúcej z neuhradeného úveru vo výške
10.646,65 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 2.677,96 eur, úroku z omeškania vo výške 562,92
eur,zmluvnéhoúrokuvsume48,04eur,nákladovklientavsume8,97euradlžníkomuznanýchnákladov

inkasného konania v sume 150 eur.

Postúpenie predmetnej pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovaným listami zo dňa
27.12.2011.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

V zmysle § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v
splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako

spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 16.10.2006, teda za účinnosti Občianskeho zákonníka v
takom znení, že v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu zmluvu, zmluvu o
dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne
ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy (znenie účinné od

1.4.2004).

Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného

zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluváchPri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy ( ďalej len
„Občiansky zákonník“ ) dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné ( § 53 ods. 4 Občianskeho
zákonníka ).

Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších
predpisov na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Ako vyplýva z § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak

to pripúšťa osobitný predpis. Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa
podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník ).

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počascelého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V zmysle § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie

premlčacej doby.

Podľa § 511 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z

nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

Ako vyplýva z § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial SA
a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: „Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že k uzatvoreniu zmluvy o splátkovom úvere medzi účastníkmi
konania došlo dňa 16.10.2006, pričom bol žalovaným v 1. a 2. rade poskytnutý úver vo výške 8.298,48

eur, úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 12,00 % ročne, splatnosť úveru bola dohodnutá formou
mesačných splátok vo výške 121,95 eur splatných k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky bola dňa
20.11.2006 a konečná splatnosť úveru dňa 20.9.2016.

V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých

inštitútov (premlčanie, odstúpenie od zmluvy), na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych
právach a nie podnikateľské právo.

Popretím úveru ako absolútneho obchodu sa nemôže rozumieť stav, ak súd aplikuje ustanovenie §
54 ods. 1 OZ, ktoré má svoj obsah a ktorým zákonodarca sledoval dôležitý cieľ v spotrebiteľských

zmluvách bez ohľadu na typ zmluvy, teda aj v prípade absolútnych obchodov (absolútne obchody sú
vzťahy regulované Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy). Zo žiadneho
ustanovenia zákona nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré
typy spotrebiteľských zmlúv. Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj absolútne obchody.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (§ 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy,
a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch vrátane úverov.

Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej úpravy
inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávne úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.

Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej
strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ.

Súd je toho názoru, že ust. čl. II. bod 4. zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.10.2006 v rozpore s § 54

ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovaných ako spotrebiteľov, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného
zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust. Občianskeho zákonníka. Paušálne uprednostnenie
Obchodného zákonníka by malo na spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s neprístupnosťou
k občianskym právam, ktoré priznáva Občiansky zákonník na rozdiel od Obchodného zákonníka.

V danej súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR: „Pokiaľ je však zmluvná
podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom
vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky
nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči
dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

Uvedené ustanovenie zmluvy (čl. II. bod 4. ) je tak možné považovať aj za priečiace sa dobrým mravom
v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.Dualistický systém záväzkového práva na Slovensku je určitá anomália medzi právnymi poriadkami (dve
kúpnezmluvy,dvojakáúpravapremlčania,dvojakáúpravaodstúpeniaodzmluvy,dvojakáprávnaúprava
zmluvných pokút a pod). Vzhľadom na vyššie uvedené, nie je možné akceptovať, aby na inštitút ako je

napríklad odstúpenie od zmluvy resp. premlčanie v typickej občianskoprávnej veci mala dopadať právna
úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho
súkromného práva takúto úpravu má a je pre spotrebiteľov výhodnejšia. V bežných medziľudských
vzťahoch môže použitie podnikateľského práva na spotrebiteľský vzťah v rozpore s princípom právnej
istoty a dôvery v objektívne právo narážať na predstavy spotrebiteľov, že na nich dopadá občianske

právo a nie Obchodný zákonník.

V danej súvislosti súd poukazuje aj na názor vyslovený v napr. v rozsudku Krajského súdu v Prešove
zo dňa 13.9.2012 sp.zn. 20Co/35/2011, rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 25.09.2013 sp.zn.
1Co/95/2013.

Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 21.01.2014 sp.zn. 19Co/98/2013 „...aj keď je úverová
zmluva absolútnym obchodom a je nutné na ňu aplikovať Obchodný zákonník, prednosť majú osobitné
ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského
práva, a teda že úprava Občianskeho zákonníka je pre nepodnikateľov výhodnejšia a obchodnoprávnu
úpravu nemožno považovať za výhodnejšiu ani z pohľadu možnosti splácania úveru pri zachovaní

zmluvy, keďže úprava zmluvnej klauzuly o odstúpení od zmluvy predpokladala zároveň zosplatnenie
úveru. Preto na predmetnú spotrebiteľskú vec v časti právneho úkonu - odstúpenie od zmluvy dopadá
úprava občianskeho práva.“

Spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej

zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka.
Ide o jednostrannú kogentnosť ustanovení Občianskeho zákonníka v záujme vyššej ochrany pri
štandardnýchtypovýchzmluvách(porov.KristiánCsach,Štandardnézmluvy,VydavatelstvíAlešČeněk).

Vzmysle§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaúčinnéhood1.5.2014orgánrozhodujúcio

nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v
čase rozhodovania o predmetnom nároku.

Žalobca si žalobou uplatňuje iba svoj nárok na 76 neuhradených splátok úveru splatných odo dňa

20.6.2010.

Do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, je potrebné začiatok plynutia premlčacej doby stanoviť v
súlade s ust. § 103 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach,
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej

zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky. Nepremlčuje sa teda celú dlh naraz, ale každá jednotlivá splátka úveru má samostatnú trojročnú
premlčaciu dobu. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na súde dňa 2.6.2014, jedná sa
o splátky splatné najneskôr 2.6.2011. Nepremlčanými splátkami tak sú splátky splatné tri roky spätne
od podania žaloby. Keďže v danom prípade bola splatnosť jednotlivých splátok dohodnutá k 20. dňu

v mesiaci, nepremlčanými splátkami sú tie, ktoré sú splatné odo dňa 20.6.2011. Jedná sa tak o 64
nepremlčanýchsplátokpo121,95eur,tedaspoluideoistinuaúrokzúveruvsume7804,80eur.Uvedený
nárok súd považuje za dôvodný, preto ho žalobcovi v uvedenom rozsahu priznal. Nárok žalobcu na 12
premlčaných splátok splatných pred 2.6.2011, ktoré boli žalobcom tiež uplatnené, súd ako nedôvodný
zamietol.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka, súd poukazuje na výklad uvedný vyššie a zároveň na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/105/2013 zo dňa 10.12.2013, podľa ktorého „..súd sozreteľomnauvedenénevidídôvodnavylúčenieaplikáciepriaznivejšiehoustanovenieopremlčacejdobe
trojročnej podľa Občianskeho zákonníka oproti premlčacej dobe štvorročnej typickej podľa Obchodného
zákonníka, a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 OZ. Občiansky zákonník ako kódex občianskeho

súkromného práva úpravu premlčania má a je pre nepodnikateľov výhodnejšia (porov. tiež uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25.1.2011 sp. zn. 5 M Cdo 20/2009).“

V danom prípade, keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, súd sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z
úveru, ktorý činil 12,00 % ročne.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri

spotrebiteľskom úvere so splatnosťou nad 5 rokov v októbri 2006 činil úrok 8,16% p.a. Z toho je zrejmé,
že ročný úrok dohodnutý medzi účastníkmi v danom značne neprevyšuje mieru úrokov poskytovaných
v tomto období bankami. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov
za primeranú a v súlade s dobrými mravmi.

V časti uplatnených úrokov z omeškania súd žalovaných zaviazal k zaplateniu úrokov z omeškania
v zákonnej výške 9 % ročne zo súm jednotlivých splátok do zosplatnenia úveru (8 splátok splatných
od 20.6.2011) odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia, ako to požadoval
žalobca, ktorý úrok z omeškania je v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase, kedy došlo k omeškaniu. Odo dňa 21.6.2011 až

do 11.2.2012 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 1% p.a. a úroky
z omeškania tak predstavujú výšku 9 % ročne. Zároveň žalobcovi priznal úroky z omeškania z 64
zosplatnených splátok úveru v sume 7804,80 eur odo dňa 12.2.2012 (k zosplatneniu došlo 24.1.2012,
pričom lehota na úhradu celej dlžnej sumy bola žalobcom stanovená na deň 3.2.2012) do zaplatenia.
Odo dňa 12.2.2012 bola základná úroková sadzba európskej centrálnej banky vo výške 1% p.a. a úroky

z omeškania tak predstavujú výšku 9 % ročne.

Súd tak považoval nárok žalobcu v uvedenom rozsahu za dôvodný a priznal žalobcovi sumu 7804,80
eur pozostávajúcu z istiny a úroku z úveru a zároveň úroky z omeškania.

Zároveň pokiaľ ide o platby žalovaných, je potrebné uviesť, že podľa prílohy č. 1 k zmluve o postúpení
pohľadávok zo dňa 15.12.2011 bol dátum poslednej úhrady 3.7.2009. Žalovaní teda uhrádzali platby a
premlčanú časť dlhu, tieto platby tak nemohli byť zarátané na žalobcovi priznané nepremlčané splátky.

Súd žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal súd na plnenie žalobcovi spoločne a nerozdielne v súlade s

§ 511 Občianskeho zákonníka a bodom 19.8. Všeobecných obchodných podmienok podľa ktorého ak
je na strane Klienta ako účastníka právneho vzťahu medzi Bankou a Klientom viac osôb, sú záväzky
týchto osôb voči Banke spoločné a nerozdielne, pokiaľ tieto VOP, osobitné obchodné podmienky alebo
Zmluva neurčia inak.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy
konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena

za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.V danom prípade pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Žalobca vyčíslil trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 556,- eur a
trovy právneho zastúpenia vo výške 1.069,72 eur.

Tarifnú hodnotu konania predstavuje suma 9.268,20 eur, z ktorej sumy odmena za jeden úkon

právnej služby predstavuje podľa §10 ods.1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhlášky“) sumu 253,94
eur.

Právnemuzástupcovižalobcuvzniklitrovyprávnehozastúpeniapodľavyhlášky,ktorésúvyčíslenétakto:

-odmena v sume 761,82 eur za 3 úkony právnej služby podľa §10 ods. 1 a § 13a ods.1 písm. a), c) a
d) vyhlášky. Paušálna náhrada podľa §16 ods.3 vyhlášky je v roku 2014 vo výške 8,04 eur, teda spolu
náhrada za 3 úkony predstavuje sumu 24,12 eur:

-prevzatie a príprava zastúpenia................................................... 253,94 eur + 8,04 eur

-podanie návrhu na začatie konania............................................... 253,94 eur + 8,04 eur
-účasť na pojednávaní dňa 12.8.2014........................................... 253,94 eur + 8,04 eur

Spolu odmena a paušálna náhrada predstavuje sumu 785,94 eur.

V zmysle §17 ods. 1 cit. vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Advokátovi patrí náhrada
za stratu času cestou z Košíc do Vranova nad Topľou a spať na pojednávanie dňa 24.7.2014 za 6
polhodín v sume 80,40 eur (6x13,40 eur).

Podľa §7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, sumu základnej náhrady pre
jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné motorové vozidlá podľa ods. 1 ustanoví opatrenie,
ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia. Od 01.01.2009 účinné
opatrenie č. 632/2008 Z.z. stanovilo výšku základnej náhrady pre osobné cestné vozidlá na sumu 0,183

eura. Súd priznal advokátovi náhradu cestovného za cestu E.Š. - N. H. R. a späť osobným automobilom
AUDI A6, E. H.a pojednávanie dňa 24.7.2014 v sume 25,10 eur (100 km, cena pohonných látok 1,36
eur/l, spotreba 0,05/1 km, náhrada 0,183 eur/1km- výpočet: (0,183x100) + (0,05x100x1,36) = 25,10 eur).

Pri určovaní cien pohonných hmôt súd vychádzal z údajov Štatistického úradu SR. Kombinovaná

spotreba vozidla AUDI A6, E. na 100 km podľa technického preukazu predstavuje 5 l. Vzdialenosť medzi
E. B. N. H..R.. zistená podľa cestovných poriadkov predstavuje 65 km.

V zmysle §18 ods. 3 vyhlášky ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a
náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného

právneho predpisu. Právnemu zástupcovi žalobcu patrí DPH vo výške 20% zo sumy 891,44 eur, vo
výške 178,29 eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 1069,73 eur.

Ďalej žalobcovi vznikli trovy konania za súdny poplatok za návrh vo výške 556,- eur.

Z uplatnenej sumy 9268,20 eur s úrokom z omeškania žalobcovi bolo priznaných iba 7804,80 eur spolu
s úrokom z omeškania. Žalobcov úspech tak predstavoval 84,21% a neúspech 15,79 %.

Celkové trovy vynaložené žalobcom pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 556,- eur
a trov právneho zastúpenia vo výške 1069,73 eur. Po odrátaní neúspechu žalobcu v konaní od jeho

úspechu (84,21% - 15,79 %), žalobca má právo na náhradu trov vo výške 68,42 %, žalobcovi teda súd
priznal náhradu trov konania vo výške 380,42 eur za zaplatený súdny poplatok a vo výške 731,91 eur
ako trovy právneho zastúpenia. Na náhradu trov konania súd zaviazal v prevažnej miere neúspešných
žalovaných.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.