Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Viera Zoľáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Sp/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200783
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200783.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Vierou Zoľákovou v právnej veci navrhovateľa

POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi Okresnému
úradu Poprad, katastrálny odbor, Ul. J. Curie 3, Poprad, za účasti V. Y., bytom B. XXX/XX, B. A., o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu odporcu č. V 1399/2013 zo dňa 14. mája 2013 takto

r o z h o d o l :

Súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 14. mája 2013, č. k. V 1399/2013.

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca rozhodol o návrhu na vklad záložného práva podanom dňa
15.04.2013, ktorého prílohou bola zmluva o zriadení záložného práva č. 080/2013-SUB uzavretá medzi

účastníkmi konania tak, že v zmysle § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov návrh na vklad
zamietol.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh správny orgán zistil, že
predloženú zmluvu o zriadení záložného práva podpísal za záložcu splnomocnenec ProHelp- združenie
občianskoprávnej pomoci. Z obsahu predloženej dohody o splnomocnení je zrejmé, že záložca (ktorý

je aj dlžníkom podľa zmluvy o úvere) nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca, nakoľko podpísal
formulárovú typovú zmluvu, ktorej obsah dlžník vôbec nemohol ovplyvniť. Týmto nastal konflikt podľa
§ 22 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len
„OZ“), keďže základným prejavom slobody vôle je pri splnomocnení slobodný výber osoby, ktorá bude
za splnomocniteľa obstarávať jeho (právne) záležitosti. To, že záložný veriteľ vybral aktuálne nie „svojho“
advokáta, ale konkrétne „svoje“ občianske združenie je v kontexte predmetu a obsahu splnomocnenia
prejavom jasného konania veriteľa a splnomocnenca v zhode, čo podľa odporcu opäť iba potvrdzuje

porušenie § 22 ods. 2 OZ. V rámci skúmania, či je úkon urobený v predpísanej forme správny orgán
dospel k záveru, že predložené splnomocnenie je neplatné, pretože nie je urobené v predpísanej forme
so všetkými náležitosťami, ktoré zákon vyžaduje. Preto aj zmluva o zriadení záložného práva urobená
na podklade neplatného splnomocnenia je absolútne neplatná.

Navrhovateľ podal včas opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie z dôvodu, že dohoda o splnomocnení bola uzavretá riadne, v súlade s príslušnými

ustanoveniami OZ o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými sú slobodná vôľa,
vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Odporca nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne posúdil dohodu
o splnomocnení, vydal preto nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného
práva k nehnuteľnostiam.Podľa tvrdení navrhovateľa sa záložca v zmysle riadne uzavretej dohody o splnomocnení sám rozhodol
zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o úvere, a preto udelil ProHelp-

združeniu občianskoprávnej pomoci (ďalej len „splnomocnenec“) plnomocenstvo na uzatvorenie
záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve
alebo spoluvlastníctve záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej
záložnej zmluvy. Na základe uvedeného vzniklo splnomocnencovi právo nakladať s nehnuteľnosťou v
mene záložcu- splnomocniteľa, pričom práva a povinnosti zo zastúpenia vznikajú priamo záložcovi.

Domnieva sa, že napadnuté rozhodnutie odporcu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov.
Správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní rozhodnutia zo spoľahlivo
zisteného stavu veci.

K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so záujmami záložcu uvádza, že splnomocnenec v žiadnom

prípade nemal a ani nemá záujem na poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o
splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu)
a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a o
právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Rozpor v záujmoch musí reálne existovať a nestačí
len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Na predmetnom právnom úkone sa nepodieľal veriteľ a z

jeho obsahu nevyplýva, že by bol súčasťou veriteľovej zmluvnej dokumentácie. Poukazuje tiež na to,
že zo spisu správneho orgánu nevyplýva, že by veriteľ zastúpenie zástupcom od dlžníka požadoval
alebo mu osobu zástupcu dokonca navrhoval. Dlžník vyhlásil, že sa rozhodol zabezpečiť svoj záväzok
zo zmluvy o úvere sám a z tohto dôvodu využil bezplatnú pomoc zástupcu. Dohoda o splnomocnení ako
právny úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť

právneho úkonu zákon.

Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že odporca nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa
neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne
zistil skutkový stav a dohodu o splnomocnení nesprávne právne posúdil.

K opravnému prostriedku navrhovateľa sa písomným podaním zo dňa 01.07.2013 vyjadrila účastníčka
správneho konania V. Y., ktorá nesúhlasí so zriadením záložného práva na danú nehnuteľnosť, pretože
nie je jej jedinou vlastníčkou, túto nehnuteľnosť neobýva a povolením vkladu by bol postihnutý ten, kto
danú nehnuteľnosť užíva.

Krajský súd podľa § 250l a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, pojednával v neprítomnosti navrhovateľa, odporcu
a účastníčky správneho konania V. Y., oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a ostatným
spisovým materiálom a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že navrhovateľ dňa 14.04.2013 podal návrh na vklad zmluvy
o zriadení záložného práva č. 080/2013-SUB do katastra nehnuteľností. K návrhu súčasne pripojil
uvedenú zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 19.03.2013 uzatvorenú podľa § 151a a nasl. OZ,
ktorú za záložcu uzavrelo na základe dohody o splnomocnení ProHelp- združenie občianskoprávnej

pomoci v zastúpení W. V., predsedu združenia. Z predmetnej zmluvy o zriadení záložného práva
vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva k podielovému spoluvlastníctvu k
nehnuteľnostiamšpecifikovanýmvčlánkuI.zmluvy,vprospechzáložnéhoveriteľa,atonazabezpečenie
všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o
úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 28.02.2012 uzatvorenej medzi záložným veriteľom na strane veriteľa a

záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na
vrátenie istiny úveru v sume 1.000,00 Eur, ďalej poplatku v sume 968,00 Eur, ďalej úrokov z omeškania
v sadzbe 0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle
platných všeobecných podmienok, od omeškania až do zaplatenia.

Prílohou návrhu je aj dohoda o splnomocnení, ktorou „...splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp
plnomocenstvo vo všetkých veciach vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto
dohode, vrátane právneho posúdenia týmito úkonmi založených práv a povinností a v tomto rozsahu
aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako poskytovateľom úveru. Všetkykonzultácie a zastupovanie pri rokovaní so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Združenie ProHelp
poskytne splnomocniteľovi bezplatne. Splnomocniteľ sa sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok so
Zmluvy o úvere a z tohto dôvodu sa rozhodol využiť bezplatnú pomoc pri zabezpečení svojho záväzku

Združením ProHelp. Za tým účelom uzatvára túto dohodu a udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení v mene
splnomocniteľa k nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom
vlastníctve alebo spoluvlastníctve a ktoré budú bližšie špecifikované v priloženom liste vlastníctva
ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere. Združenie ProHelp

sa zaväzuje svedomito naplniť predmet udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučilo o
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere, vrátane skutočností, že záložné právo vzniká
vkladom do katastra nehnuteľností. Združenie ProHelp zároveň posúdi platnosť záložnej zmluvy s
ohľadom na platný právny poriadok SR. Splnomocniteľ udeľuje Združeniu ProHelp plnomocenstvo na
všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom uzatvorenia záložnej zmluvy podľa tejto
dohody, vrátane vykonania ich zmien alebo doplnení, ktorými sa zabezpečí splnenie splnomocniteľovho

záväzku zo Zmluvy o úvere uvedeného v bode 1 tejto dohody, pozostávajúceho z nesplatenej výšky
pohľadávky a jej príslušenstva, vrátane zmluvných pokút a nákladov, ktoré vznikli veriteľovi v súvislosti
s uplatnením jeho práv vyplývajúcich zo Zmluvy o úvere. Splnomocniteľ vyhlasuje, že sa sám rozhodol
pre zabezpečenie svojho záväzku, čo je v súlade s jeho záujmami, nakoľko sa jedná o splnenie jeho
zmluvných povinností, ktorých splnenie je zabezpečené prostredníctvom zmluvných sankcií.“ Následne

sú bližšie špecifikované nehnuteľnosti vo vlastníctve splnomocniteľa.

Krajský súd v predmetnej veci nariadil pojednávanie na deň 28. novembra 2013, pričom navrhovateľ,
odporca a účastníčka správneho konania svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a zároveň súhlasili
s tým, aby súd pojednával v ich neprítomnosti.

Podľa § 552 OZ pohľadávku možno zabezpečiť aj záložnou zmluvou. Ako sa zabezpečuje pohľadávka
zálohom vecí alebo práva je upravené v časti o vecných právach.

Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam

(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v § 4 ods. 1, 2, 3 upravuje, že práva k nehnuteľnostiam
sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri. Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa
rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo
predbežné účinky podľa tohto zákona.

Podľa § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia - práva k
nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento
zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právne účinky vkladu vznikajú na základe
právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení (podľa § 1 ods. 1 druhá veta - súčasťou
katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to vlastníckom práve, záložnom práve...).

Ustanovenie § 30 ods. 3 a 4 katastrálneho zákona upravuje náležitosti návrhov na vklad a jeho príloh.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy

vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať s
nehnuteľnosťou nie sú obmedzené. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - pri rozhodovaní o povolení vkladu
prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu.

Z uvedeného ustanovenia katastrálneho zákona, aj podľa názoru súdu jednoznačne vyplýva, že odporca
bol oprávnený a povinný skúmať aj náležitosti dohody o splnomocnení, ktorou dlžník splnomocnil
Združenie ProHelp na uzavretie záložnej zmluvy.Podľa § 151a OZ záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného
veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva
(záloh), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa § 151b ods. 1, 2 OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o
vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. V zmluve o zriadení
záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje a záloh.

Podľa § 151d ods. 1 veta prvá OZ zálohom môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a nebytový
priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Podľa ods. 3, záložné právo možno zriadiť
na vec, byt a na nebytový priestor vo vlastníctve záložcu alebo na právo a inú majetkovú hodnotu, ktoré
patria záložcovi.

Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri

nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak (§ 151e ods. 2 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 OZ zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú
práva a povinnosti priamo zastúpenému. Podľa ods. 2, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je
spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 OZ zastúpenie vzniká na základe zákona alebo rozhodnutia štátneho orgánu (zákonné
zastúpenie) alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 31 ods. 1 OZ pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou.

Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť
rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie plnomocenstva splnomocnencovi
jejednostrannýmprávnymúkonomapodľa§34OZprávnyúkonjeprejavvôlesmerujúcinajmäkvzniku,
zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1 OZ).

V citovanom ustanovení sú obsiahnuté niektoré náležitosti právneho úkonu, ktoré determinujú platnosť
prejavu vôle smerujúceho k vzniku, zmene alebo zániku (zrušeniu) práv alebo povinností, ktoré právne
predpisy s takým prejavom spájajú. Platný právny úkon takto predpokladá, že k prejavu vôle došlo
okrem iného aj slobodne a vážne. Ak má byť dohoda o splnomocnení právom akceptovateľná ako

prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá
ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6
M Cdo 9/2012). Takáto slobodná vôľa splnomocniteľa však bola v danom prípade obmedzená, ak
v predtlači dohody o splnomocnení je ako splnomocnenec uvedené konkrétne Združenie ProHelp.

Zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. V prejednávanej veci
nebola hodnoverne preukázaná vôľa dlžníka splnomocniť na uzavretie zmluvy o zriadení záložného
práva vopred predformulované Združenie ProHelp.

Ak teda odporca konštatoval, že dohoda o plnej moci v uvedenom prípade predstavuje formulárovú

typovú zmluvu, pri ktorej dlžník nemôže ovplyvniť výber splnomocnenca, súd sa s týmto záverom v
plnom rozsahu stotožňuje. Z rovnakých dôvodov sa súd stotožňuje aj s tvrdeným rozporom v záujmoch
splnomocniteľa a splnomocnenca v zmysle § 22 ods. 2 OZ.

Vzhľadom na uvedené krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. rozhodnutie odporcu ako vecne správne

potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.
a účastníkom náhradu trov konania nepriznal, lebo navrhovateľ v konaní nemal úspech a odporca aj pri
úspechu v konaní zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.