Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 27, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16Er/738/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412202534
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Milan Krajči
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1412202534.2

Uznesenie

OkresnýsúdBratislavaIVvoveciexekúcieoprávneného:HomeCreditSlovakia,a.s.,Teplická7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, právne zastúpený: JUDr. Peter Pečený, advokát, Nám. Sv. Martina
9, 908 51, Holíč, proti povinnému: A. A., F. X, XXX XX U., pre vymoženie pohľadávky vo výške 817,46
eur istiny s príslušenstvom a zmluvnou pokutou a trovy exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr.
Martinom Hermanovským, so sídlom exekútorského úradu Moskovská 18, 811 08 Bratislava v zmysle

poverenia zo dňa 16.03.2012 takto

r o z h o d o l :

Vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

Exekúciu z a s t a v u j e .

Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.03.2012 udelil exekučný súd súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie č. 5104
074283 pod sp. zn. 16Er/738/2012 na základe rozhodcovského rozsudku vydaného rozhodcom JUDr.
Radimom Kuchtom v Holíči č. PEC-DUO-A 105/2011 zo dňa 14.09.2011.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) E. P., exekúciu súd zastaví, exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože
je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa § 58 ods. 2 E.P., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 200 ods. 1 E. P., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada
za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 1 E. P., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške
platí trovy exekúcie.

Podľa§3ods.1zákonač.244/2002Z.z.orozhodcovskomkonanívzneníúčinnomdo31.12.2014(ďalej
len „ZoRK“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 2 ZoRK, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná

forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými
stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou inýchtelekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie
osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy medzi
oprávneným a povinným, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Exekučný súd má povinnosť počas celého exekučného konania skúmať, či sa vykonanie exekúcie
navrhuje na podklade vykonateľného exekučného titulu, a nielen pred vydaním poverenia, plne
korešponduje so zámerom zákonodarcu vyjadreným aj v iných ustanoveniach Exekučného poriadku, a

nielen v § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Táto skutočnosť vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe
Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR (napríklad sp. zn. 1 Cdo 52/2010, 2 Cdo 269/2012,
3 Cdo 210/2011, 4 Cdo 52/2012, 5 Cdo 42/2012, 6 Cdo 135/2012 a 7 Cdo 162/2011, sp. zn. I. ÚS
203/2011, II. ÚS 417/2011, IV. ÚS 456/2012.

Kedykoľvek v priebehu exekučného konania je exekučný súd oprávnený a povinný taktiež skúmať, či
je predložený exekučný titul so zákonom. Skúmanie súladu exekučného titulu so zákonom znamená,
že exekučný súd posudzuje, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako exekučný titul vydané v
súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk
zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej

(z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z
aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti označenia subjektov
práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Ak tieto zákonné
podmienky neboli splnené, rozhodnutie označené oprávneným v exekučnom konaní ako exekučný titul
nemôže byť spôsobilým podkladom pre vedenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie, ktoré nebolo vydané v

súlade so zákonom, nezaväzuje. V takom prípade je exekučný súd povinný podľa § 57 ods. 1 písm. g)
vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastaviť.

V rozhodovanej exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcom JUDr.
Radimom Kuchtom v Holíči sp. zn. PEC-DUO-A 105/2011 zo dňa 14.09.2011.

Exekučný súd si pre potreby rozhodovania o súladnosti ďalšieho pokračovania exekúcie so zákonom
vyžiadal od rozhodcu rozhodcovský spis.

Rozhodca v odôvodnení svojho rozhodcovského rozsudku uviedol, že po preskúmaní svojej právomoci

je príslušný na rozhodnutie predmetnej veci.

Exekučný súd uvádza, že nie je viazaný tým, ako posúdil svoju právomoc rozhodca. Podstatné je
posúdenie exekučným súdom, či rozhodcovský súd disponoval právomocou na vydanie exekučného
titulu, a to z listín, ktoré sú obsahom súdneho spisu sp zn. 16Er/738/2012 ako aj rozhodcovského spisu

sp. zn. PEC-DUO-A 105/2011.

V úverových zmluvných podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. („ďalej aj VOP“) je v rámci
hlavy 13 § 19 uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky majetkové spory, ktoré by v budúcnosti
medzi nimi vznikli z tejto zmluvy budú rozhodované jediným rozhodcom. Jediný rozhodca bude určený

JUDr. Radimom Kuchtom nar. 17.02.1962 so sídlom Sibírska 1329, 908 51 Holíč, a to zo zoznamu
rozhodcov vedeného JUDr. Radimom Kuchtom, ktorý je v zozname tiež uvedený a je teda oprávnený
určiť za rozhodcu sám seba.

Pre posudzovanie otázky právomoci rozhodcu pri skúmaní súladu exekučného titulu so zákonom je

nevyhnutné posúdenie, či bola uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka) v súlade s ustanoveniami
ZoRK, z ktorej by mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc. Exekučný súd bol preto povinný
skúmať, či bola dodržaná písomná forma stanovená v ZoRK.Takétopreskúmavanieexekučnéhotitulusozákonomjevsúladeajskonštantnourozhodovacoupraxou.
V tejto súvislosti exekučný súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6ECdo/205/2013,
6CoE80/2013 zo dňa 27.08.2014, podľa ktorého Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v

exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie
posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom a v danom prípade aj z ustanovenia § 45
ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom konaní (okrem iného), či plnenie na ktoré rozhodcovský rozsudok
zaväzuje účastníka konania nie je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým

mravom. Obdobný záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach (napr. 6Cdo/105/2011, 7
ECdo/35/2014, 7 ECdo/34/2014).

Zároveň exekučný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 46/2012 (sp. zn.
3Cdo/146/2011 zo dňa 13.10.2011), ktoré citoval už aj odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení. V
zmysle tohto rozhodnutia pokiaľ oprávnený v návrhu označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského

súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor
prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade nemohol ani vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie
je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný

zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2
E.P. vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný.

Pri rozhodovaní exekučný súd neopomína ani znenie ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka,

ktoré umožňuje časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky
vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky,
ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

S poukazom na osobitný charakter a dôsledky rozhodcovskej doložky nie je možné považovať

rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v obchodných podmienkach.
V tejto súvislosti možno poukázať aj na znenie nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I.
ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý sa venoval posudzovaniu inorporovania zmluvných pokút (a aj
rozhodcovských doložiek) do všeobecných obchodných podmienok. ÚS ČR v tomto náleze uviedol, že
obchodnépodmienkyvspotrebiteľskýchzmluváchnarozdielnapríkladodobchodnýchzmlúvmajúslúžiť

predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického
a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často neprehľadnej, zložito
formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa
nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú (napríklad rozhodcovská
doložka alebo dojednanie o zmluvnej pokute). Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva

sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. V rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednania zakladajúce zmluvnú pokutu (podobne ako rozhodcovská doložka)
zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len spotrebiteľskej zmluvy
samotnej (listiny, na ktorú spotrebiteľ pripája svoj podpis). Aj z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že
nedochádza k platnému uzatvoreniu dohody o podrobení sa rozhodcovskému konaniu (rozhodcovská

zmluva) samotným uvedením rozhodcovskej doložky dodávateľom (v danom prípade oprávneným) vo
všeobecných obchodných podmienkach. Pre platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky sa vyžaduje,
aby bola uvedená na samotnej zmluve, ktorá je zmluvnými stranami (oprávneným aj povinným)
podpísaná.
V danej veci je pritom nepochybné, že medzi oprávneným a povinným vznikol spotrebiteľský právny

vzťah, nakoľko ide o zmluvu medzi dodávateľom (oprávnený) a spotrebiteľom (povinný) v zmysle § 52
ods. 1 OZ. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že povinný je spotrebiteľom v zmysle § 52 ods. 4 OZ.
Avšak exekučný súd považuje za potrebné uviesť, že posúdenie právneho vzťahu medzi oprávneným a
povinným ako spotrebiteľského vzťahu nie je kľúčové pri posudzovaní právomoci rozhodcovského súdu
pre vydanie rozhodcovského rozsudku, ale poukázanie na spotrebiteľský charakter tohto vzťahu možno

podporne použiť na poukázanie záverov uvedených v tomto rozhodnutí.Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4 upravuje tri spôsoby pre uzavretie rozhodcovskej
zmluvy (doložky) a rozhodcovský súd má právomoc vec prejednať, ak bola rozhodcovská zmluva
uzavretá jedným z týchto spôsobov. Konkrétne ide:

1. Obsiahnutie textu rozhodcovskej zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami,
2. Uvedenie textu rozhodcovskej zmluvy vo vzájomne výmenných listoch umožňujúcich zachytenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli,
3. Vyhlásenie zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom najneskôr do začatia konania o veci samej

v rozhodcovskom konaní.

Uvedená zákonná úprava je prísne kogentná, nemožno sa od nej odchýliť a taktiež nemožno pripustiť
extenzívny výklad uzatvárania rozhodcovskej doložky napr. samotným uvedením vo všeobecných
obchodných podmienkach (viď aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 245/2010 zo dňa
30.11.2011.

Z obsahu súdneho spisu vrátane priložených listín má exekučný súd preukázané, že zmluva medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným nebola uzatváraná telefaxom alebo prostredníctvom
iných telekomunikačných zariadení. Preto neprichádza do úvahy vyššie uvedený bod 2. ako spôsob
uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy. Taktiež z obsahu rozhodcovského spisu PEC-AP 646/2011 má

exekučný súd preukázané, že rozhodcovská zmluva nebola uzatvorená ani vyhlásením zmluvných strán
do zápisnice pred rozhodcom.

V danej veci preto mohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom a k založeniu
právomoci rozhodcovského súdu vec rozhodnúť jedine v podobe obsiahnutia textu rozhodcovskej

zmluvy do dokumentu podpísaného zmluvnými stranami. Pre dodržanie písomnej formy nestačí keď je
znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej podobe. Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná
formarozhodcovskejdoložky,jepotrebnévychádzaťajzoznenia§40Občianskehozákonníka.Vzmysle
§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka je písomný právny úkon platný, ak je podpísaný konajúcou osobou.

Na základe uvedeného pre dodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky ako základnej podmienky
založenia právomoci rozhodcovského súdu je nevyhnutné, aby bola rozhodcovská doložka podpísaná
obidvoma zmluvnými stranami.

Preuzavretierozhodcovskejdoložkyvzmysle§4ods.2ZoRKnepostačuje,akúčastnícizmluvypodpíšu

na znak súhlasu zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská
doložka, sú len prílohou zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy, neobsahujú podpis zmluvných strán. To isté
platí aj v prípade, ak v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci súhlasia aj so znením
všeobecných obchodných podmienok.

Z oprávneným predloženej zmluvy o úvere zo dňa 24.07.2008 a VOP má exekučný súd jednoznačne
preukázané, že oprávnený a povinný podpísali zmluvu o úvere, avšak na predložených VOP a ani na
rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného nenachádza.

Absenciu podpisu rozhodcovskej doložky a tým nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej doložky

nemôže zhojiť ani vyhlásenie klienta na úverovej zmluve , v zmysle ktorého podpisom zmluvy klient
(povinný) potvrdzuje, že je s VOP oboznámený a že sú u všetky jej ustanovenia zrozumiteľné, považuje
ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Takéto vyhlásenie nemôže
nahradiť podpísanie rozhodcovskej doložky. Zároveň ani v tomto vyhlásení povinného (dlžníka) nie je
uvedený jeho súhlas s uzavretím rozhodcovskej doložky a podrobením sa rozhodcovskému konaniu.

Zároveň takýto postup oprávneného ako dodávateľa v zmluvách obchádza zákonný postup upravujúci
uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ako je aj motivovaný tým, že takéto dojednanie pozornosti
spotrebiteľa zrejme unikne. Preto ak aj napriek tomu dodávateľ pri uzatváraní zmlúv postupuje, nespráva
sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Uvedený záver

je podľa názoru exekučného súdu ústavne konformný, a to aj s poukazom na vyššie citovaný nález
ÚS ČR sp. zn. 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý možno použiť ako výkladové pravidlo na danú vec s
poukazom na obdobnosť právnej úpravy v Českej republike a v Slovenskej republike.Na základe uvedených skutočností má exekučný súd jednoznačne preukázané, že medzi účastníkmi
nebola uzavretá rozhodcovská doložka v súlade s § 4 ods. 2 ZoRK. Z tohto dôvodu nebola daná
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu.

Nakoľko rozhodnutie predložené oprávneným ako exekučný titul bolo vydané orgánom, ktorý
nedisponoval právomocou na jeho vydanie, exekučný súd musí konštatovať rozpor exekučného titulu
so zákonom.

Nad rámec uvedeného exekučný súd poukazuje na skutočnosť, že oprávneným naformulovaná
rozhodcovská doložka vo VOP v hlave 13 § 19 je formulovaná ako výlučná rozhodcovská doložka.
Výlučná rozhodcovská doložka je podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ v znení účinnom od 01.01.2008 do
31.12.2014 (teda v čase uzavretia úverovej zmluvy) za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je podľa §
53 ods. 5 OZ považovaná za absolútne neplatnú. Z uvedeného je zrejmé, že z neplatného „dojednania“
nemohla byť založená právomoc rozhodcu na rozhodnutie sporu medzi oprávneným a povinným. Preto

výsledkom konania rozhodcu nemohol byť v žiadnom prípade spôsobilý exekučný titul.

Keďže exekučný súd dospel k záveru že oprávneným predložené rozhodnutie bolo vydané v rozpore
so zákonom (bez právomoci orgánu na jeho vydanie), nemohla z neho vzniknúť povinnému žiadna
právna povinnosť. Takéto rozhodnutie nie je spôsobilým exekučným titulom a na jeho podklade nie je

možné viesť exekúciu na majetok povinného. Preto exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu vyhlásil za
neprípustnú a exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) E. P.

Exekučnýsúdzároveňuvádza,ženiejedotknutéjehoprávodomáhaťsasvojichprávvočipovinnémuna
základe zmluvy o úvere v občianskom súdnom konaní, nakoľko ním predložený rozhodcovský rozsudok

nezakladá prekážku res iudicata. Ako bolo už vyššie uvedené, rozhodnutie, ktoré bolo vydané bez
právomoci orgánu na jeho vydanie nezaväzuje, s pohľadu práva ide o paakt.

Súdnemu exekútorovi exekučný súd náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko podaním zo dňa
03.07.2015 oznámil, že si trovy exekúcie neuplatňuje.

Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnému náhradu trov konania exekučný súd nepriznal, nakoľko mu v priebehu konania žiadne
nevznikli a oprávnený v zmysle § 146 ods. 2 prvá veta zavinil zastavenie konania predložením
nespôsobilého exekučného titulu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní od

dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava IV na
Krajský súd v Bratislave.