Rozsudok Judgement was issued on Thursday, September 18, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/292/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111237078
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111237078.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrešovsudkyňouJUDr.DianouVlčkovouvprávnejvecižalobcu:ObecJarovnice,sosídlom

v Jarovniciach 223, IČO: 00327212, zastúpenej Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
v Prešove, Puškinova 16, Prešov, proti žalovanej: H.. D. F., T. H., R. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Dášou
Komkovou, advokátkou, so sídlom v Prešove, Hlavná 27, vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

žalovaná je povinná vypratať nehnuteľnosť byt č. XX, F. X. H.Í., R. Č.. XXX R. T. C. Č.. XXX F. H. S. „.
Č.. XXX/X P.. Ú.. D., Z. D., Z. J., H. P. F. A. Č.. XXXX v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku
bez práva na zabezpečenie bytovej náhrady,

náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2011 sa domáhal voči žalovanej vypratania bytu č. 16
nachádzajúceho sa v bytovom dome č. XXX na parc. č. XXX/X vedeného na LV č. XXXX k. ú. D. z
dôvodu uplynutia dohodnutej doby nájmu.

Žalovaná so žalobou nesúhlasila s poukazom na ust. § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka a nesplnenie
podmienok zo strany prenajímateľa v zmysle výnosu Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja z
XX.XX.XXXX H. R..

Súd dokazovaním vykonaným oboznámením zmluvy o nájme bytu vrátane jeho dodatku, výpisom z listu
vlastníctva, stavebného povolenia, rozhodnutia o povolení užívania stavby, zmluvy č. XXXX-XXX-XXXX,
zmluvy o dielo, zápisnicami zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva, všeobecným záväzným nariadením
žalobcu č. XX/XXXX ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento skutkový stav:

Žalobca je vlastníkom bytového domu súp. č. XXX postaveného na parc. XXX/X vedeného na LV č.

XXXX k. ú. D..

Dňa 5.1.2004 žalobca uzatvoril ako objednávateľ so zhotoviteľom spoločnosti Eko Svip spol. s r.o.
zmluvu o dielo v predmete výstavby bytového domu v obci D. s uvedením 16 bytových jednotiek.

Dňa 26.8.2004 žalobca uzatvoril so Štátnym fondom rozvoja bývania zmluvu o poskytnutí podpory podľa
ust. zák. NR SR č. 607/2003 Z. z. o Štátnom fonde rozvoja bývania v predmete poskytnutia úveru na účel

výstavby nájomných bytov v bytovom dome na základe stavebného povolenia vydaného 26.11.2013,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 5.1.2004 vo výške 14.062.000,- Sk.Žalobca zároveň dňa 31.8.2004 uzatvoril s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky zmluvu č. XXXX-XXX-XXXX o poskytnutí dotácie na obstaranie nájomných bytov v predmete
poskytnutia dotácie vo výške 3.592.000,- Sk vrátane DPH.

Podľačl.13sažalobcaakostavebníkzaviazal,žedokončenébytyprenajímalennájomcom,ktoríspĺňajú
podmienky uvedené v čl. IV ods. 1 a 2 smernice Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č.
2/2004, ktorou sa určujú pravidlá pre poskytovanie dotácií na obstarávanie nájomných bytov a dodrží
postup pri výpočte nájomného podľa cenového predpisu Ministerstva platného v čase ukončenia, resp.

užívania stavby s tým, že nájomné za rok je najviac 5 % z obstarávacej ceny bytu, ročné odpisy max.
2,5 %, náklady na fond opráv a údržby maximálne 1,5 %, náklady za správu vrátane daní a poistného
maximálne 0,5 % a zisk maximálne vo výške 0,5 % obstarávacej ceny bytu.

Zároveň podľa čl. 14 zmluvy sa žalobca ako stavebník zaviazal zachovať nájomný charakter bytov, na
ktorý bola poskytnutá dotácia.

Rozhodnutím obce K. H. zo dňa 23.12.2005 pod č. XXX/XXXX-XXX/KO bolo vydané rozhodnutie o
povolení užívania predmetnej stavby bytového domu na pozemku parc. č. XXX/X.

Žalovaná dňa 5.12.2005 doručenej žalobcovi 7.12.2005 adresovala žiadosť o pridelenie bytu s

uvedením, že pracuje v D. ako učiteľka základnej školy, nevlastní žiaden byt a má 3 študujúce deti,
pričom obec žalobcu je jej rodnou dedinou.

Žalobca zmluvou o nájme bytu zo dňa XX.XX.XXXX prenechal žalovanej ako nájomkyni do užívania na
dobu určitú byt č. 16 bežného štandardu na 4. podlaží bytového domu s uvedením, že nájomná zmluva

sa uzatvára na dobu určitú od XX.XX.XXXX C. XX.XX.XXXX.

Dňa 15.10.2008 bol uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o nájme bytu, ktorým sa predĺžila doba nájmu na
obdobie od 1.11.2008 do 31.10.2011.

Podaním zo dňa 19.10.2011 doručila žalobcovi žiadosť o pokračovanie zmluvy o nájme vzhľadom k
tomu, že má 4 deti a býva v byte 6 rokov a poctivo platila nájomné.

Podaním zo dňa 5.9.2011 žalobca oznámil žalovanej, že zmluva o nájme bytu uzatvorená dňa
12.12.2003 a doplnená dodatkom č. 1 končí zmluvou do uplynutia doby nájmu dňa 31.10.2011 a

požiadala žalovanú o uvoľnenie predmetného bytu do 31.10.2011 9.30 hod. s tým, že zmluvu o nájme
bytu nie je možné predĺžiť, nakoľko nepožiadala o predlženie nájmu obecné zastupiteľstvo a dňa
4.10.2011 obecné zastupiteľstvo rozhodlo o ukončení nájomného pomeru k bytu.

V priebehu súdneho konania žalobca poukázal na skutočnosť, že v čase uzatvorenia zmluvy o nájme

bytu so žalovanou dňa 12.12.2005 táto nespĺňala žiadnu z podmienok všeobecného záväzného
nariadenia obce č. 42/2005 o prideľovaní nájomných bytov postavených z prostriedkov obce a dotácie
štátu.

Podľa čl. 2 všeobecného záväzného nariadenia (ďalej VZN), nájomné byty sú určené pre mladé rodiny

a neúplné rodiny najmenej s jedným maloletým dieťaťom, ktoré spĺňajú tieto podmienky:

1. Mesačný príjem žiadateľa a osôb, ktorých príjmy sa posudzujú spoločne podľa osobitného predpisu
neprevyšuje trojnásobok životného minima vypočítaného pre žiadateľa a osoby, ktorých príjmy sa
posudzujú spoločne. Mesačný príjem sa vypočíta z príjmu za predchádzajúci kalendárny rok ako podiel

tohto príjmu a príslušného počtu mesiacov, počas ktorých sa príjem poberal.
2. Žiadateľ alebo jeden z manželov má ku dňu podania žiadosti minimálne 2 roky trvalý pobyt v obci
Jarovnice.
3. V čase podania žiadosti a v čase pridelenia bytu žiadateľ alebo jeden z manželov je samostatne
zárobkovo činnou osobou, alebo má príjem z pracovného pomeru.

4. Žiadateľ, manžel-/ka/ nie sú a neboli vlastníkmi, väčšinovými spoluvlastníkmi, nájomcami, nájomcami,
spolunájomcami /obecného, štátneho, družstevného, podnikového/ bytu alebo domu.Podľa čl. 3 VZN bodu 1 nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú 3 roky s možnosťou opakovaného
predlženia vždy o 1 rok za predpokladu splnenia podmienok uvedených v čl. 2.

Podľa čl. 3 VZN bodu 2, súhlas na predlženie nájmu schvaľuje starosta obce na odporúčanie obecného
zastupiteľstva, ak nájomca preukáže, že svoju bytovú situáciu nebol schopný riešiť iným spôsobom.

Podľa čl. 3 VZN bodu 5, do týchto bytov sa nemožno prihlásiť na trvalý pobyt.

Podľa čl. 3 VZN bodu 7, u týchto bytov nemožno realizovať:
a) Prechod nájmu bytu v zmysle § 706-708 Občianskeho zákonníka
b) Výmenu bytov
c) Spoločný nájom bytu
d) Podnájom bytu
e) Prevod vlastníckych práv

Podľa čl. 3 VZN bodu 9, nájomca nájomného bytu nemá nárok na pridelenie náhradného bytu, alebo
inej bytovej náhrady pri ukončení nájmu z akéhokoľvek dôvodu, okrem prípadu, ak nájom bytu skončil
pred uplynutím dohodnutej doby z dôvodu, že byt bez zavinenia nájomcu nie je možné ďalej užívať.

Podľa čl. 4 VZN bodu 1, žiadosť o pridelenie nájomného bytu musí obsahovať meno, priezvisko a adresu
trvalého pobytu žiadateľa a spolu žiadateľa a popis súčasnej bytovej situácie.

Podľa čl. 4 VZN bodu 2, žiadateľ musí k žiadosti priložiť:

a) potvrdenie zamestnávateľa o výške priemerného mesačného príjmu, u samostatne zárobkovo činnej
osoby výpis z daňového priznania fyzickej osoby za posledný kalendárny rok pred podaním žiadosti,
b) čestné vyhlásenie, že súhlasí so zverejnením osobných údajov v informačnom systéme (meno a
priezvisko, trvalé bydlisko)
c) čestné vyhlásenie o tom, že nebol a nie je nájomcom, spolunájomcom obecného, štátneho

družstevného, podnikového bytu, vlastníkom väčšinovým spoluvlastníkom bytu alebo domu.

Podľa čl. 5 VZN bodu 1, každú žiadosť prerokuje OcZ a v súlade s podmienkami určenými týmto VZN
rozhodne o zaradení žiadateľa do zoznamu žiadateľov o nájomný byt.

Podľa čl. 5 VZN bodu 2, OcÚ spolu s OcZ pripraví zoznam žiadateľov o byt, ktorí spĺňajú podmienky
pridelenia bytu a na zasadnutí OcZ za účasti žiadateľov vyžrebuje tých, ktorým bude poskytnutý nájomný
byt.

Podľa čl. 5 VZN bodu 3, po vyžrebovaní pripraví OcÚ na podpis starostovi obce súhlas na uzatvorenie

nájomnej zmluvy.

Podľa čl. 5 VZN bodu 4, ak po vyžrebovaní nebudú obsadené všetky byty, obec udelí výnimku z plnenia
podmienok stanovených v čl. 2 v poradí 1./ ods. 4, 2./ ods. 2 a byt pridelí žiadateľovi, ktorý nespĺňa
podmienky.

Podľa čl. 8 VZN bodu 1, starosta obce, na základe Smernice MVaRR SR č. 2/2004, má právo rozhodnúť,
že maximálne 10 % z celkového počtu bytov pridelí do užívania fyzickým osobám, ktoré majú vyšší
príjemakojetrojnásobokživotnéhominima,aktakétofyzickéosoby zabezpečujúspoločenské,kultúrne,
zdravotnícke, ekonomické a sociálne potreby obce Jarovnice. Tento byt môže nájomca užívať počas

výkonu vyššie uvedených potrieb.

Podľa čl. 8 VZN bodu 2, ak sa pridelí byt do nájmu nájomcovi s vyšším príjmom ako je trojnásobok
životného minima, nájom sa určí v zmysle Smernice MVaRR SR č. 2/2004 zo dňa 15.2.2004 vo výške
5 % z obstarávacej ceny bytu.

Zároveň žalobca namietal neplatnosť zmluvy o nájme bytu vrátane jej dodatkov pre rozpor s ust. § 39
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.Podľa zákona o obecnom zriadení č. 369/1990 konkrétne v ust. § 11 ods. 4 písm. a) obecné
zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené určovať zásady

hospodárenia a nakladania s majetkom obce a majetkom štátu, ktorý užíva a schvaľovať najdôležitejšie
úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s nim.

Z uvedeného vyplýva, že súhlas na uzatvorenie zmluvy, predmetom ktorej má byť majetok obce, resp.
majetok štátu, ktorý obec užíva, musí udeliť obecné zastupiteľstvo a až následne je starosta obce ako

výkonný orgán obce oprávnený podpísať zmluvu týkajúcu sa majetku obce, resp. majetku štátu.

V prípade, že starosta obce uzatvorí zmluvu bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva,
takáto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť z dôvodov, že bola uzatvorená v rozpore so zákonom.
Z predloženej zmluvy o nájme bytu vyplýva, že medzi účastníkmi tohto konania bola zmluva o nájme
bytu uzatvorená 12.12.2005, pričom súhlas na podpis tejto zmluvy nebol daný pred jej podpisom, ale o

zámere obce dať do nájmu predmetný byt sa členovia obecného zastupiteľstva dozvedeli až z pozvánky
na riadne zasadnutie obecného zastupiteľstva zo dňa 19.12.2005 a súhlas obecného zastupiteľstva bol
v danom prípade daný prijatím a schválením uznesenia č. 195.2005 zo dňa 21.12.2005 na zasadnutí
obecného zastupiteľstva.

Zároveň súdu predložil zápisnice zo zasadnutí obecného zastupiteľstva za rok 2008, ktoré sa konali
13.2.2008, 16.4.2008, 14.5.2008, 18.6.2008, 13.8.2008, 27.10.2008, 17.12.2008 (č. l. 287 až 314), z
ktorých je zrejmé, že dodatok č. 1 k zmluve o nájme nebol nikdy obecným zastupiteľstvom prerokovaný
a odsúhlasený prijatým uznesením.

Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak
sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak.

Podľa § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ
proti tomu nepodá návrh na vydanie veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje

sa nájomná zmluva za tých istých podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na
dobudlhšiuakoroksaobnovujevždynarok,nájomdojednanýnakratšiudobusaobnovujenatútodobu.

Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka, Nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.

Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne tiež
uplynutím tohto času. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu

uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.5a)

Podľa § 710 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak bola daná výpoveď z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.
d), že nájomca nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a preukáže,
že ku dňu doručenia výpovede bol v hmotnej núdzi z objektívnych dôvodov, 5b) výpovedná lehota sa
predlžuje o ochrannú lehotu, ktorá trvá šesť mesiacov.

Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

Podľa§685ods.2Občianskehozákonníka,nájomnúzmluvuonájmedružstevnéhobytumožnouzavrieť
za podmienok upravených v stanovách bytového družstva.Podľa § 685 ods. 3 Občianskeho zákonníka, zákony národných rád ustanovia, čo sa rozumie služobným
bytom, bytom osobitného určenia a bytom v domoch osobitného určenia a za akých podmienok možno
uzavrieť nájomnú zmluvu o nájme služobného bytu, o nájme bytu osobitného určenia a o nájme bytu

v domoch osobitného určenia.

Podľa § 11 ods. 4 zák. č. 369/1990 Z. z. v znení účinnom od 1.5.2005 do 1.1.2006, obecné zastupiteľstvo
rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä je mu vyhradené

a) určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu ktorý užíva,
schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku a kontrolovať hospodárenie s ním,
b) schvaľovať rozpočet obce a jeho zmeny, kontrolovať jeho čerpanie a schvaľovať záverečný účet obce,
schvaľovať emisiu komunálnych dlhopisov, schvaľovať zmluvu uzavretú podľa § 20 ods. 1, rozhodovať
o prijatí úveru alebo pôžičky, o prevzatí dlhu a o prevzatí ručiteľského záväzku.
c) schvaľovať územný plán obce alebo jej časti a koncepcie rozvoja jednotlivých oblastí života obce,

d) rozhodovať o zavedení a zrušení miestnej dane alebo miestneho poplatku podľa osobitných
predpisov, 11)
e) určovať náležitosti miestnej dane alebo miestneho poplatku a verejnej dávky a rozhodovať o prijatí
úveru alebo pôžičky,
f) vyhlasovať hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce a zvolávať

verejné zhromaždenia občanov,
g) uznášať sa na nariadeniach,
h) schvaľovať dohody o medzinárodnej spolupráci a členstvo obce v medzinárodnom združení podľa
§ 21 ods. 1,
i) určovať organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra,

j) zriaďovať funkciu hlavného kontrolóra a určovať mu rozsah pracovného úväzku,
k) schvaľovať poriadok odmeňovania pracovníkov obce vypracovaný podľa osobitného predpisu 11a),
ako aj ďalšie predpisy (rokovací poriadok a pod.),
l) zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu
vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné

právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj
schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej osobe,
m) schvaľovať združovanie obecných prostriedkov a činností a účasť v združeniach, ako aj zriadenie
spoločného regionálneho alebo záujmového fondu,
n) zriaďovať a zrušovať orgány potrebné na samosprávu obce a určovať náplň ich práce,

o) udeľovať čestné občianstvo obce, obecné vyznamenania a ceny.
p) ustanoviť erb obce, vlajku obce, pečať obce, prípadne znelku obce.

Podľa § 9 ods. 1 zák. č. 138/1991 Z. z. o majetku obce v znení účinnom od 1.9.2004 do 31.12.2008,
zásady hospodárenia s majetkom obce, ktoré určí obecné zastupiteľstvo, upravia najmä

a) práva a povinnosti organizácií, ktoré obec založila alebo zriadila, pri správe majetku obce,
b) podmienky odňatia majetku organizáciám, ktoré obec založila alebo zriadila,
c) postup prenechávania majetku do užívania,
d) nakladanie s cennými papiermi,

e) ktoré úkony organizácií podliehajú schváleniu orgánmi obce.

Podľa § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Z. z., schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú vždy

a) zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku; to neplatí, ak obec je povinná previesť

nehnuteľný majetok podľa osobitného predpisu, 22a)
b) zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom,
c) nakladanie s majetkovými právami v určenej hodnote,
d) aukčný predaj vecí podľa osobitných predpisov.
e) vklady nehnuteľného majetku do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností,

f) vklady iného majetku ako majetku uvedeného v písmene e) v hodnote určenej obecným
zastupiteľstvom do majetku zakladaných alebo existujúcich obchodných spoločností.Podľa § 9 ods. 3 zák. č. 138/1991 Z. z., hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a mesto Košice
podrobnejšie upravia v štatúte mesta,

a) v akom rozsahu a v ktorých prípadoch podliehajú zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku
zvereného do správy mestským častiam len schváleniu miestnymi zastupiteľstvami mestských častí;
predtým je potrebný súhlas primátora,
b) podmienky odňatia majetku mestským častiam, ktorý im bol zverený do správy.

Podľa § 9 ods. 4 zák. č. 138/1991 Z. z., obec nemôže previesť vlastníctvo svojho majetku bez obchodnej
verejnej súťaže 22b) s výnimkou podľa odseku 6 na fyzickú osobu, ktorá je v tejto obci

a) starostom obce,
b) poslancom obecného zastupiteľstva,
c) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby zriadenej alebo založenej

obcou,
d) prednostom obecného úradu,
e) zamestnancom obce,
f) hlavným kontrolórom obce,
g) blízkou osobou 22c) osôb uvedených v písmenách a) až f).

Podľa § 9 ods. 5 zák. č. 138/1991 Z. z., obec nemôže previesť vlastnícke právo k majetku mimo
obchodnej verejnej súťaže ani na právnickú osobu, v ktorej zakladateľom, vlastníkom obchodného
podielu, štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, členom riadiaceho, výkonného
alebo dozorného orgánu je osoba uvedená v odseku 4; to neplatí, ak ide o právnickú osobu, ktorej

zakladateľom je obec alebo v ktorej má obec obchodný podiel.

Podľa § 9 ods. 6 zák. č. 138/1991 Z. z., obec môže na fyzickú osobu uvedenú v odseku 4 previesť mimo
obchodnej verejnej súťaže

a) byt alebo pozemok podľa osobitného predpisu, 22a)
b) pozemok zastavaný stavbou v jej vlastníctve,
c) podiel majetku obce, ktorým sa realizuje zákonné predkupné právo, 22d)
d) hnuteľnú vec, ktorej zostatková cena je nižšia ako 50 000 Sk.

Podľa§712aods.9Občianskehozákonníka,prizánikunájmudohodnutéhonaurčitýčasnemánájomca
právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má nájomca právo
na bytovú náhradu.5h)

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca mal uzatvoriť so žalovanou dňa 12.12.2005

zmluvu o nájme bytu č. 16 nachádzajúcom sa na 4. podlaží bytového domu súp. č. 542 vo vlastníctve
žalobcu vedeného na LV č. 2235 k. ú. Jarovnice s tým, že nájomná zmluva sa uzatvára na dobu určitú
od 15.12.2005 do 31.10.2008. Následne mal byť dňa 15.10.2008 uzatvorený dodatok č. 1 k zmluve o
nájme bytu s uvedením, že doba nájmu sa predlžuje a to opätovne na dobu určitú a to od 1.11.2008d
o 31.10.2011.

V danom prípade žalobca namietal neplatnosť ako zmluvy o nájme bytu, tak aj dodatku z dôvodu, že
táto bola uzatvorená v rozpore so všeobecným záväzným nariadením obce Jarovnice č. 42/2005 o
prideľovaní nájomných bytov postavených z prostriedkov obce a dotácie štátu a ust. § 9 ods. 2 zák. č.
138/1991 Z. z. o majetku obce, keďže tieto štatutárny zástupca obce uzatvoril bez predchádzajúceho

súhlasu obecného zastupiteľstva.

U obce ako právnickej osoby (§ 18 ods. 2 písm. c) Občianskeho zákonníka a § 1 ods. 1 zák. č. 360/1990
Zb.) je potrebné rozlišovať vykonávanie právnych úkonov od rozhodovania o týchto úkonoch. Zatiaľ čo
rozhodovanie znamená vytváranie vôle vo vnútri vrámci organizačnej štruktúry obce o tom, či resp. aký

právny úkon obec urobí, právne konanie je prejavom už takto vytvorenej vôle navonok voči tretej osobe
s cieľom založiť, zmeniť alebo zrušiť právny vzťah.Funkcia štatutárneho orgánu právnickej osoby, ktorým je nesporne starosta obce, znamená výhradné
oprávnenie konať menom obce navonok, t. j. prejavovať vôľu obce vo vzťahu k tretím osobám.

Táto funkcia však sama o sebe nezahŕňa jeho výlučné oprávnenie vytvárať túto vôľu, ktorá je potom
prejavovaná navonok práve v podobe právnych úkonov urobených na základe uvedeného konateľského
oprávnenia.

Oprávnenie rozhodovať o právnych úkonoch, t. j. o tom, či resp. aký právny úkon obec urobí, je zo

zákona rozdelená medzi obecnú radu, štatutárny orgán a obecné zastupiteľstvo.

Podľa ust. § 9 ods. 2 písm. a), b), c) zák. č. 138/1991 Zb. schváleniu obecným zastupiteľstvom podliehajú
vždy zmluvné prevody vlastníctva nehnuteľného majetku, zmluvné prevody vlastníctva hnuteľného
majetku nad hodnotu určenú obecným zastupiteľstvom a nakladanie s majetkovými právami v určenej
hodnote.

Rozhodnutie obecného zastupiteľstva o majetkovo-právnom úkone nie je autoritatívnym výrokom obce,
ktorým sa individuálny právny vzťah účastníkov zakladá, mení alebo ruší, ale je prejavom vôle obce.
Tento prejav sa tvorí a prejavuje uznesením obecného zastupiteľstva. Právne účinky vyvolá však len
vtedy, ak spĺňa formálne a meritórne náležitosti. Ak sa pred súdom vyskytne v občiansko-súdnom

konaní ako sporná otázka platnosti zmluvy uzatvorenej medzi obcou a druhým účastníkom zmluvy,
ktorého predmetom je niektorý z majetkovo-právnych úkonov, ktorý vyžadoval rozhodnutie obecného
zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle tak z hľadiska formálnych ako aj z hľadiska
meritórnych náležitostí, ktorého jadrom je prejav vôle. Bez prejavu vôle a jeho vyjadrenia v objektívne
zistiteľnej forme nemožno hovoriť o právnom úkone.

Táto zásada platí, aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva. Kým obecné zastupiteľstvo
nerozhodlo o majetkovo-právnom úkone a prijaté uznesenie nebolo pojaté do zápisu o priebehu schôdze
obecného zastupiteľstva, nevznikol prejav vôle založiť právnym úkonom vznik, zmenu alebo zánik
právneho vzťahu. Majetkovo-právne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo a ktoré by urobil

starosta bez predchádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by obec nezaväzovali,
pretože by tu chýbal prejav vôle obce.

Starosta obce nemôže urobiť bez prejavu vôle obce majetkovo- právny úkon, ku ktorému sa vyžaduje
predchádzajúce rozhodnutie obecného zastupiteľstva a zaviazať nim obec, pretože mu k tomu zákon

o majetku obce s príslušnými predpismi nedáva oprávnenie, takže jeho právny úkon by ani nevyvolal
právne účinky (rozsudok NS SR 2Cdo284/2006).

Súd sa v danom prípade zaoberal otázkou, či uzatvorenie zmluvy o nájme bytu vo vlastníctve obce
podlieha schváleniu obecného zastupiteľstva v zmysle ust. § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Z. z., ktoré si

žalobca vymienil vo všeobecnom záväznom nariadení č. 42/2005, konkrétne v čl. 4, 5 a 6.

V danom prípade súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. IIIÚS389/2008 z 1.4.2009,
ktorýriešilotázkuvzťahustarostuobceobecnéhozastupiteľstvaprirozhodovaníonakladanísmajetkom
obce.

Z právnej vety uvedeného nálezu vyplýva, že majetok obce ako majetok verejno-právnej korporácie
slúžiaci predovšetkým na plnenie jej úloh daných kompetenciami pri výkone samosprávy, ktoré sa
realizujú v prospech jednotlivých subjektov práva majúcich k územiu obce právne relevantný vzťah,
nemožno z hľadiska právneho režimu nakladania s nim porovnávať s majetkom iných subjektov

súkromného práva.

Potreba odlišného právneho režimu je daná snahou usmerniť využívanie majetku obce na plnenie úloh
verejno-právnej povahy, chrániť majetok obce pred jeho zneužitím a pred nehospodárnym nakladaním
a zabezpečiť jeho čo najefektívnejšie zhodnocovanie a zveľaďovanie a tým v čo najväčšej možnej miere

zabrániť situácii charakterizovanej neschopnosťou obce plniť svoje verejno-právne funkcie riadne a včas
v dôsledku nedostatočnej majetkovej základne.Vychádzajúc z uvedených záverov Ústavný súd vyvodzuje, že ust. § 9 ods. 2 písm. b) a c) zák.
č. 138/1991 Zb. o majetku obce v znení neskorších predpisov je potrebné vykladať zužujúco, čo
sa týka oprávnenia starostu obce uskutočňovať právne úkony vo veciach hnuteľného majetku obce

alebo aj majetkových práv v prípade, ak toto nakladanie nie je obmedzené zákonom alebo samotnou
obcou prostredníctvom záväzného aktu obecného zastupiteľstva. V tomto kontexte je zároveň potrebné
pristúpiť k extenzívnemu výkladu ust. § 11 ods. 4 písm. a) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v
znení neskorších predpisov, ktoré priznáva obecnému zastupiteľstvu právo schvaľovať najdôležitejšie
úkony týkajúce sa majetku obce, inými slovami samotná skutočnosť neschválenia zásad hospodárenia a

nakladania s majetkom obce obecným zastupiteľstvom mu uvedené právo neodníma. Opačný prístup k
výkladu týchto zákonných ustanovení narúša koncepciu zákonodarcu zameranú na ochranu majetkovej
základne obce slúžiacej prioritne na plnenie verejných úloh obce a zároveň nerešpektuje požiadavku
ústavnej konformity výkladu zákona čl. 152 ods. 4 v spojení s čl. 65 ods. 1 Ústavy SR.

Na základe uvedených skutočností je možné vyvodiť jednoznačný záver, že uzatvorenie zmluvy o nájme

bytu vo vlastníctve obce je právnym úkonom týkajúcim sa nakladania s nehnuteľným majetkom obce, k
uzatvoreniu ktorého si obec s poukazom na ust. § 9 ods. 2 zák. č. 138/1991 Zb. a § 11 ods. 4 zák. č.
369/1990 Zb. záväzným aktom obecného zastupiteľstva, konkrétne všeobecne záväzným nariadením
č. 42/2005 vymienila ich schválenie obecným zastupiteľstvom.

S poukazom na skutočnosť, že zmluva o nájme k predmetnému bytu bola uzatvorená so žalovanou
a podpísaná starostom obce dňa 12.12.2005 bez predchádzajúceho súhlasu obecného zastupiteľstva,
ktorý bol udelený až na zasadnutí dňa 21.12.2005, ide o neplatný právny úkon v zmysle ust. § 39
Občianskeho zákonníka.

Uvedený záver súd môže konštatovať aj vo vzťahu k uzatvorenému dodatku č. 1, keďže predlženie
pôvodne dohodnutej doby nájmu v danom prípade nebolo prejednané zo strany obecného zastupiteľstva
obce žalobcu vôbec.

Na základe uvedených skutočností preto súd žalobe o vypratanie predmetnej nehnuteľnosti zo strany

žalovanej, ktorá túto užívala na základ neplatného právneho úkonu vyhovel.

Súčasne mal súd za to, že ani v prípade uzatvorenia zmluvy o nájme k predmetnému bytu so žalovanou
platným spôsobom nebolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby v tomto nájomnom vzťahu
zotrval.

V danom prípade žalovaná pri uzatvorení zmluvy o nájme bytu nespĺňala žiadnu z podmienok žiadateľa
v zmysle všeobecného záväzného nariadenia č. 42/2005 nepreukázaním, že jej mesačný príjem
neprevyšoval 3-násobok životného minima, že ku dňu podania žiadosti mala minimálne 2 roky trvalý
pobyt v obci, nebola väčšinovým spoluvlastníkom, nájomcom, spolunájomcom obecného štátneho

družstevného podnikového bytu alebo domu alebo zabezpečovala spoločenské, kultúrne, zdravotnícke,
ekonomické a sociálne potreby obce D..

Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalovaná žiadosť o pridelenie bytu
odôvodňovala svojim pôsobením ako učiteľky základnej školy, pričom tento ukončila ešte dňa

10.12.2005, teda pred uzatvorením predmetnej neplatnej zmluvy o nájme bytu.

V čase podania žiadosti o pridelenie bytu nemala trvalý pobyt v obci D., keďže doposiaľ tak, ako
to vyplýva z potvrdenia mesta H., má táto evidovaný trvalý pobyt na ulici R. Č.. XX R. H.Š. a v
minulosti bola nájomcom družstevného bytu, ktorý dohodou o prevode členských práv previedla na svoju

dcéru W. F. dňa 1.3.2000 (č. l. 141), pričom vo svojich písomných podaniach adresovaných žalobcovi
potrebu predlženia nájmu k predmetnému bytu zdôvodňovala aj jeho užívaním zo strany uvedenej dcéry
pôsobiacej v obci D. ako učiteľky.

Zároveň je nedôvodná argumentácia žalovanej splnenia podmienok na uzatvorenie nájomnej zmluvy

v zmysle výnosu č. 1/2004 z 23.12.2004 vydaného Ministerstvom výstavby regionálneho rozvoja
vydaného Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, konkrétne § 5 ods. 1
písm. d), podľa ktorého dotáciu na obstaranie nájomného bytu možno poskytnúť len ak sa žiadateľ
zaviaže uzatvoriť nájomnú zmluvu s nájomcom na dobu, ktorá neprevýši 3 roky s výnimkou, ak jenájomcom občan so zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 2, u ktorého doba nájmu neprevýši
10 rokov.

Žalovaná nepreukázala, aby v čase podania žiadosti o pridelenie bytu bola osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím, keďže uvedený status jej bol priznaný rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
v Prešove zo dňa 20.10.2008 (č. l. 141).

Nakoľko žalovanej by nepatrila bytová náhrada ani v prípade uzatvorenia platnej zmluvy o nájme bytu

na dobu určitú v zmysle ust. § 712a) ods. 9 Občianskeho zákonníka, súd rozhodol o jej vyprataní z
predmetného bytu bez práva na bytovú náhradu.

Súd sa v danom prípade zaoberal otázkou, či výkon práva žalobcu na vypratanie bytu nie je v rozpore
s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, resp. či v vzhľadom na okolnosti prípadu je možné uložiť
povinnosť žalobcovi zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúci z občiansko-právnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Použitie citovaného zákonného ustanovenia je ako zo súdnej praxe vyplýva možné iba vo výnimočných
prípadoch.

Ide o prípady, kedy výkon práva síce neodporuje zákonu, ale je v rozpore s dobrými mravmi. V
právnej praxi sa dobrými mravmi rozumie súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, etických

zásad, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť a vystihujú podstatné tendencie prijímané
rozhodujúcou väčšinou spoločnosti, či majú povahu noriem základných. Je to súd, ktorý zisťuje, či sa
výkon práva v danom čase, na danom mieste a podľa objektívnych kritérií nezávisle na vôli a vedomí
toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva neprieči dobrým mravom. Žalobca je subjektom, základnou
úlohou ktorého pri výkone samosprávny je starostlivosť o všestranný rozvoj územia a o potreby jeho

obyvateľov podľa § 1 ods. 2 zák. č. 369/1990 Zb., pričom podľa § 8 ods. 2 tohto zákona majetok obce
slúži na plnenie úloh obce.

Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná už v čase podania žiadosti o pridelenie bytu nespĺňala žiadnu
z podmienok na pridelenie nájomného bytu v zmysle všeobecného záväzného nariadenia obce č.

42/2005, neexistenciou jej trvalého pobytu v obci a vedomým zamlčaním skutočnosti, že v čase
uzatvorenia zmluvy o nájme bytu už nezabezpečovala kultúrne, spoločenské, ekonomické, prípadne
sociálne potreby obce a to ukončením pracovného pomeru učiteľky vrátane informácie a v minulosti bola
výlučnou nájomníčkou družstevného bytu v H. F. R. K. XX, kde doposiaľ je evidovaná k trvalému pobytu
zo strany žalobcu, ktorý sa domáha jej vypratania z bytu, ktorý je majetkom obce, nejde o výkon práva

v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka za situácie, kedy tento
disponuje preukázateľne množstvom žiadostí o pridelenie nájomného bytu zo strany obyvateľov obce
spĺňajúcich podmienky všeobecného záväzného nariadenia obce týkajúce sa prideľovania nájomných
bytov.

Vzmysleust.§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávanesmiebyťvrozporesdobrýmimravmi,ale
nie je možné aktom aplikácie práva konštituovať doposiaľ neexistujúce povinnosti vlastníkov. Dispozičné
právo vlastníka možno síce výnimočne obmedziť zákonom, avšak za predpokladu, že toto obmedzuje
rešpektuje zásadu, podľa ktorej vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a
ochranu.

Pri užívaní bytu bez právneho dôvodu nemožno uložením povinnosti oprávnenému nájsť povinným
náhradné ubytovanie považovať za obmedzenie vlastníckeho práva, ale jedná sa o založenie novej
povinnosti vlastníkom, čo nie je v súlade s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Ust. čl. 1 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého vlastnícke právo nesmie byť zneužité
na ujmu práv druhých alebo v rozpore so zákonom chránenými všeobecnými záujmami, umožňuje
zákonodarcovi určiť zákonom obmedzenie vlastníckeho práva. Zákon takéto obmedzenie pripustil v
prípadoch ust. § 711 až 712 Občianskeho zákonníka. Tieto ustanovenia sa však nepochybne viažuk nájmu bytu a v žiadnom prípade povinnosti vypratať byt užívaný bez právneho dôvodu. V danom
prípade, keď všeobecné súdy neprimerane rozšírili právo úvahy súdu v danej veci a v podstate vylúčili
dispozičné oprávnenie spoluvlastníkov nehnuteľnosti, došlo k porušeniu článku 4 ods. 4, čl. 11 ods. 4

a vo svojom dôsledku čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (nález ÚS SR sp. zn. IIÚS 625/05
zo dňa 6.3.2008).

Na základe uvedeného je možné konštatovať, že s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka
nie je možné žalobcovi ako vlastníkovi predmetného bytu s poukazom na ust. § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka založiť novú povinnosť zabezpečenia bytovej náhrady v prospech žalovanej v zmysle ust. §
712a Občianskeho zákonníka, keďže tieto ustanovenia sa nepochybne viažu k nájmu bytu a v žiadnom
prípade k povinnosti vypratať byt užívaný na základe neplatného právneho dôvodu. Zároveň v zmysle
ust. § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka by v prípade aj platného uzatvorenia zmluvy o nájme bytu
so žalovanou tejto nárok na bytovú náhradu nepatril, keďže doba nájmu bola dojednaná na dobu určitú.

V danom prípade súd pri určení dĺžky lehoty na vypratanie predmetného bytu zohľadnil zdravotný stav
žalovanej, ktorej bol priznaný status ťažko zdravotne postihnutého občana s odkázanosťou na invalidný
dôchodok a z uvedeného dôvodu jej poskytol 6-mesačnú lehotu na vypratanie predmetného bytu.

V zmysle ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd nepriznal náhradu trov konania

úspešnému žalobcovi vo vzťahu k žalovanej s poukazom na majetkové pomery žalovanej, ktorá je ťažko
zdravotne postihnutou osobou odkázanou na poberanie invalidného dôchodku, čo nesporne postačuje
iba na náhradu nevyhnutných výdavkov na bývanie a uspokojenie jej elementárnych životných potrieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.