Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, October 2, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 13C/177/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216041
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Franková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912216041.2

Rozhodnutie

Okresný súd Trebišov, sudkyňa JUDr. Eva Franková, v právne veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,zast.FridrichPaľkos.r.o.,sosídlomBratislavaGrösslingova4,
IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky
Bratislava v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy t a k t o

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa súd z a m i e t a.

II. Účastníkom súd trovy konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu
z dôvodu, že v exekučnom konaní č. 15Er/412/2004 nerozhodol o zmene súdneho exekútora v zákonnej
30 - dňovej lehote podľa Exekučného poriadku. Tvrdil, že je daná zodpovednosť odporcu za vznik škody
a vznik nemajetkovej ujmy. Podľa z.č. 514/2003 Z.z. si uplatňuje z titulu majetkovej škody voči odporcovi

sumu 175,- € a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 110,64,- €.

Výška majetkovej škody podľa navrhovateľa pozostáva z náhrady istiny s príslušenstvom, teda vo výške
175 Eur.

Výška nemajetkovej ujmy mu mala byť podľa jeho názoru vyplatená za vnútorné zásahy do spoločnosti,

ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnych
očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie (spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom exekučného súdu) sumou 110,64 Eur.

Navrhovateľ svoj návrh ďalej odôvodnil aj tým, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku na

predbežné prerokovanie náhrady škody u odporcu ale odporca v zákonnej lehote o jeho žiadosti na
predbežné prerokovanie nároku nerozhodol. Zároveň žiadal aj priznať náhradu trov konania.

Odporca sa k návrhu písomne vyjadril podaním zo dňa 26.6.2015 a žiadal návrh zamietnuť z dôvodu
nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady
škody podľa z.č. 514/2003 Z.z. Zdôraznil, že odporcovi boli dňa 23.04.2012 doručené prvé žiadosti

o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23.04.2012. Vzhľadom na skutočnosť,
že už dňa 27.09.2012 boli Okresnému súdu doručené žaloby vo veci je zrejmé, že navrhovateľ ich
nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Zdôraznil, že v súlade s § 15 ods. 1 a § 16 ods.
4 z.č. 514/2003 poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže
domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti preto má za to, že navrhovateľ
uplatnil nárok na súde predčasne. Poukázal aj na to, že navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na

predbežné prerokovanie v konaní žiadosti a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok
na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Odporca ako orgán príslušný podľa § 4 ods.1 písm. a) z.č. 514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Tvrdil,
že podania navrhovateľa, ktoré označuje ako žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody doručené odporcovi pred podaním návrhu na začatie súdneho konania ako aj návrhy na začatie

súdneho konania sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré stanovujú procesné predpisy pre
kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škodu podľa z.č. 514/2003 Z.z. a Občianskeho súdneho
poriadku. Nakoľko podľa odporcu už v žiadostiach o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
absentovali také údaje ako označenie súdnych exekučných konaní spisovými značkami ako aj určitosť
právnej kvalifikácie hmotnoprávneho záväzku vyplývajúceho z právneho predpisu je potrebné takéto

návrhy navrhovateľa na začatie súdneho konania zamietnuť.

Odporca ďalej poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkony alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah. Odporca ďalej ako nedôvodné uplatnenie
nároku navrhovateľa hodnotí aj to, že nároky navrhovateľa sú premlčané, že navrhovateľ v žalobách

škodu ako majetkovú ujmu vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania skutočných nákladov,
že navrhovateľ nevyužil inštitút podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi súdu ani ústavné
sťažnosti na Ústavnom súde.

Poukázal aj to, že v kontexte podaných návrhov nie je možné opomenúť povahu a predmet v konaní,

v ktorých malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou
činnosťou vytvorené. V posledných rokoch totiž všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť
na ochranu spotrebiteľských práv pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych

pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov, predmetom rôznych exekučných konaní, ktoré navrhovateľ
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu.

Odporca v tejto súvislosti upozornil na list Európskej komisie, Generálne riaditeľa pre spravodlivosť
pod č. JUST/A3/RM/kbD (2010) [1360] adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri

Európskej únii, v ktorom Európska komisia poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami
navrhovateľa dostáva sťažnosti od slovenských spotrebiteľov ako aj sťažnosť zo slovenského združenia
na ochranu spotrebiteľov pričom útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli prostredníctvom
návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podľa článku 267 ZFEÚ podal Krajský súd v Prešove
(vec C-76/10). Okrem vyššie uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou resp. aj

špecializovanými organizáciami na ochranu spotrebiteľov svedčí aj článok v Denníku SME zo dňa
16.07.2012, ktorý súdu v prílohe priložil. Z článku napríklad vyplýva, že navrhovateľ obišiel zákaz
vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku, Okresný súd Prešov označil konania v
prejednávanej veci za mimoriadne závažnú, nečestnú činnosť, pričom článok popisuje aj niektoré
prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svoj práv (s odkazom na rozhodnutie súdneho

dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu RPMN a neprimerané
sankcie a úroky). Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané verejnosťou
negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie, súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a
v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú potrebu ochrany
právspotrebiteľovnavšetkyúrovniachštátnejmoci.Navrhovateľjevnímanýakospoločnosťvyužívajúca

neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových osôb.

Odporca zastáva názor, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti škody štátu za
škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi ako aj nedostatočnosť konštatovania porušenia
práva. Preto považuje odporca jeho návrh za právne neopodstatnený a žiadal ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinným dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a
pripojeným spisom Okresného súdu Trebišov č.k. 15Er/412/2004 a zistil tento skutkový stav veci:

Zo spisu Okresného súdu Trebišov č.k. 15Er/412/2004 súd konštatuje, že na tunajšom súde sa viedlo

exekučné konanie, v ktorom navrhovateľ ako oprávnený podal návrh na zmenu exekútora, ktorý
bol doručený súdu dňa 22.11.2010. O návrhu na zmenu exekútora rozhodol súd uznesením č. k.
15Er/412/2004-19zodňa10.2.2011,ktorýmvyhovelnávrhuoprávnenéhonazmenusúdnehoexekútora.Súd zistil a medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že navrhovateľ uplatnil nárok na náhradu škody
formou žiadosti o predbežné prerokovanie nároku u odporcu a rovnako nie je sporné, že odporca o jeho
žiadosti nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť či táto žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo odporca

jednoznačne namieta.

Navrhovateľ pri uplatnení svojho nároku vychádza z nesprávneho úradného postupu Okresného súdu
Trebišov v exekučnej veci č.k. 15Er/412/2004, ktorý spočíval v tom, že konajúci súd nerozhodol o
jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej 30 dňovej lehote od doručenia. Tvrdil, že vec

nevykazuje prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžaduje spoluprácu s účastníkmi konania napriek
tomu súd o žiadosti rozhodol až dňa 10.2.2011 a to uznesením, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa na
zmenu súdneho exekútora, t.j. po 84 dňoch.
Súd konštatuje, že toto tvrdenie navrhovateľa nie je pravdivé, je zmätočné a vychádza z nesprávnych
podkladov lebo zo spisu č.k. 15Er/412/2004 vyplýva, že návrh na zmenu exekútora bol doručený súdu
dňa 22.11.2010 a k vyhoveniu návrhu došlo uznesením zo dňa 10.2.2011.

Podľa § 44 ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. exekučného poriadku účinného od 01.01.2006 do 31.05.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) z.č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 9 ods. 1 z.č. 514/2003 Z.z. účinného od 31.12.2012 štát zodpovedá za škodu spôsobenú

nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti
orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovej lehote, nečinnosť
orgánov verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný zákonný zásah
do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. účinného od 31.12.2012 právo na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda.

Podľačlánku48ods.2ÚstavySlovenskejrepublikykaždýmáprávo,abysajehovecverejneprerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom.

Podľa § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013 pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti

na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky u ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,

že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 62 ods. 1 z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana
v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi

úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

Podľa § 63 ods. 1 z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.Podľa § 64 ods. 1 z.č. 757/2004 Z.z. o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť či v danej veci
boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.

Podľa § 49 z.č. 38/1993 Z.z. o organizácií Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.

Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy po tom čo zistil, že v tomto štádiu konania

navrhovateľ nepreukázal, žeby odporcovi vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú
ujmu z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní č.k. 15Er/412/2004 rozhodol o zmene
súdneho exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty. V konaní o náhradu škody podľa z.č. 514/2003 Z.z.
ktorá má byť spôsobená prieťahmi v súdnom konaní nie je oprávnený súd konajúci o návrhu na náhradu
škody riešiť ako predbežnú otázku zistenie takéhoto prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť odporcu

za škodu z titulu nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu v konaní. Vyššie
citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní iba predsedovi súdu
a Ústavnému súdu. Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie
prieťahov v súdnom konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti na náhradu škody
spôsobenej prieťahom v súdnom konaní má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov

nemohli preskúmavať zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov pokiaľ ide o dĺžku konania. Inak by
mohlo dôjsť k tomu, že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní
inému súdu posúdil odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka
súdneho konania na prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý
vybavil sťažnosť podľa § 63 ods. 1 a § 64 ods. 4 z.č. 757/2004 Z.z.

Z uvedeného dôvodu, ak sa má posudzovať aktívna legitimácia navrhovateľa v konaní o náhradu škody
spôsobenú prieťahom v súdnom konaní musí byť preukázaná existencia právne účinného aktu predsedu
súdu alebo Ústavného súdu, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní kvalifikovaná
ako dôvodná.

Navrhovateľ nepreukázal, že je osobou oprávnenou na uplatnenie nároku, ktorého sa domáha podaným
návrhom v tejto veci preto súd jeho návrh zamietol. Navrhovateľ nepreukázal existenciu právne
účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu o konštatovaní prieťahov v exekučnej veci č.k.
15Er/412/2004.

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ustanovenie § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. účinné po
01.01.2013, teda po podaní návrhu navrhovateľa na začatie konania a však to na vyššie uvedenom
konštatovaní súdu o nedôvodnosti uplatnenia nároku navrhovateľa nič nemení.

Súd poukazuje na to, že citované ustanovenie zákona o súdoch ako aj Ústavy Slovenskej republiky boli
účinné aj v čase rozhodovania o udelení poverenia na vykonanie exekúcie vo vyššie uvedenej exekučnej
veci. Skutočnosť, že aj keď od 01.01.2013 je ustanovenie § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. rozdielne od
úpravy účinnej do 31.12.2012 nič nemení na právnych záveroch odôvodnenia tohto rozsudku. Aj bez
novelizácie § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. účinného od 01.01.2013 by súd z vyššie uvedených dôvodov

návrh navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy v tomto prípade zamietol z rovnakých
dôvodov.

V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19.11.2014 č.k. 25Co/66/2014
vo veci Okresného súdu v Trnave č.k. 8C/9/2013 a na rozsudok Krajského súdu v Nitre z 19.11.2014

č.k. 6Co/376/2014 vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 6C/695/2012. V uvedených veciach súdy
rozhodovali o návrhoch navrhovateľa proti odporcovi ako v tejto veci a predmetom konania boli
nároky na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom istom skutkovom základe s rovnakým právnym
odôvodnením.Navrhovateľ v konaní úspech nemal, odporca si trovy konania uplatnil ale ich vznik nepreukázal preto
súd podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkom trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Trebišov v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,

alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).