Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 25, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/39/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200843
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200843.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek

senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu JUDr. Y. T., nar. XX.T. XXXX,
bytom U. O., Ul. P. č.XXXX/X, právne zastúpený JUDr. Mariánom Gelenekym, advokátom, Advokátska
kancelária so sídlom v Starej Ľubovni, Ul. Garbiarska č. 20, proti žalovanému Poľovníckemu združenia
„T.", S. č. XXX, právne zastúpený JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, Poprad, Ul. 1.mája č. 216/7,
o preskúmanie rozhodnutia členskej schôdze Poľovníckeho združenia „T." v S. zo dňa 02.septembra
2013 na základe žaloby jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie členskej schôdze PZ T. zo dňa 02.septembra 2013 v spojení s rozhodnutím

Výboru PZ T. zo dňa 10.augusta 2013 č. 1/2013 podľa § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a v r a c i a
vec žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e po v i n n ý žalobcovi nahradiť trovy konania v sume 503,18 EUR, ktoré je povinný zaplatiť
právnemu zástupcovi žalobcu JUDr. Mariánovi Gelenekymu do 10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17.09.2013 sa žalobca domáha preskúmania rozhodnutia žalovaného Poľovníckeho
združenia T. členskej schôdze zo dňa 24.08.2013 v spojení s rozhodnutím Výboru Poľovníckeho
združenia T. zo dňa 10.08.2013 č. 1/2013, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť vec žalovanému na ďalšie konanie

a priznať žalobcovi náhradu trov konania.

Žalobu odôvodnil tým, že prvostupňovým rozhodnutím Výbor PZ T. v S. na zasadnutí dňa 10.08.2013
začal voči žalobcovi disciplinárne konanie na základe anonymného listu a to z dôvodu, že mal zabrániť
uzatváraniu nových nájomných zmlúv s cieľom odtrhnúť časť poľovných pozemkov pre iné PZ, čo by
predstavovalo zánik PZ T., presviedčať majiteľov pozemkov, aby nepredlžili nájomné zmluvy pre PZ T.
a podieľať sa na anonymných listoch opisujúcich poľovnícke združenie a taktiež členov PZ na polícii a

obvodnom lesnom úrade, čím sa mal dopustiť konania v rozpore so záujmami poľovníckeho združenia,
narušovania medziľudských vzťahov, poškodzovania dobrého mena PZ a samotného poľovníckeho
združenia.NásledneVýborPZT.dňa10.08.2013vydalrozhodnutieč.1/2013audelilmukárneopatrenie
- vylúčenie z PZ T. podľa § 20 ods. d/ Stanov SPZ a Stanov PZ T. čl. 12 ods. 2.

Na základe odvolania vo veci rozhodovala členská schôdza PZ T..

Žalobcanamietal,žerozhodnutieouloženíkárnehoopatrenia-vylúčeniezPZT.považujezanezákonné
a nedôvodné. Argumentoval tým, že členom PZ T. je od roku 1994 a za toto obdobie svoje povinnosti ako
člen PZ stále plnil zodpovedne a svedomito, vykonával viaceré funkcie a to chatára PZ, predsedu PZ,
ako aj predsedu KRK a doteraz nebol nikdy disciplinárne potrestaný a voči jeho osobe nikdy ani nebolozačaté žiadne disciplinárne konanie. Skutočnosti, ktoré sú opísané v predmetnom rozhodnutí o uložení
kárneho opatrenia, nie sú pravdivé a nie sú podložené žiadnymi dôkazmi. Ide iba o všeobecné tvrdenia,
ktoré nemajú oporu v žiadnych dôkazoch. Nie je pravdou, aby bránil uzatváraniu nových nájomných

zmlúv s cieľom odtrhnúť časť poľovných pozemkov pre iné poľovnícke združenie. Nepresviedčal
majiteľov pozemkov, aby nepredĺžili zmluvy s Poľovníckym združením T. a úplne je pre neho záhadou,
na základe akej skutočnosti dospel výbor poľovníckeho združenia k tomu, že mal písať anonymné listy.
V skutočnosti nepísal žiadne anonymné listy, ani sa nepodieľal na ich písaní a v napadnutom rozhodnutí
nie je uvedený žiaden dôkaz o tvrdení v rozhodnutí a rozhodnutie nemá žiadne odôvodnenie. Napadnuté

rozhodnutie považuje za účelové, umelo vykonštruované a nepravdivé.

Ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie PZ je aj v rozpore s § 20 ods. 2, 3 Stanov Slovenského
poľovníckeho zväzu a v rozpore aj s čl. 12 ods. 2, 3 stanov poľovníckeho združenia. V uznesení nie je
uvedené, čím hrubo alebo opätovne do piatich rokov porušil stanovy SPK, interné predpisy poľovníckeho
združenia alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom práva

poľovníctva. Výbor vo svojom rozhodnutí nedefinoval, ktoré predpisy poľovníckeho združenia porušil a
v čom, resp. Stanovy poľovníckeho združenia a ani ich nešpecifikoval.

Žalobca ďalej namietal, že predmetné rozhodnutie nemá ani náležitosti, ktoré má mať rozhodnutie podľa
§ 20 ods. 3, ako aj čl. 12 ods. 3 (zrejme Stanov) a najmä nie je uvedený výrok o vine s popisom skutku

a označením predpisu, ktorý žalobca mal porušiť. Predmetné rozhodnutie neobsahuje so stručným
a presným popisom skutkového stavu, ako aj iné náležitosti v zmysle platných právnych predpisov,
najmä poučenie o možnosti podať odvolanie proti predmetnému rozhodnutiu. S poukazom na uvedené
skutočnosti, ako aj na §20 ods. 6 Stanov poľovníckeho zväzu a čl. 12 ods. 6 Stanov poľovníckeho
združenia žiadal v odvolaní, aby výbor v rámci autoremedúry o jeho odvolaní rozhodol tak, že napadnuté

rozhodnutie sám zruší.

Ďalej zdôraznil, že členovia výboru PZ T. na zasadnutí neoznačili ani nepredložili na podporu svojich
tvrdení žiadne dôkazné prostriedky, ktoré by nasvedčovali tomu, že sa žalobca dopustil vyššie
uvedených konaní. Žalobca akcentoval, že všetky tvrdenia výboru PZ T. odmietol s poukázaním na to,

že sú vykonštruované a nie sú podložené žiadnymi dôkaznými prostriedkami, pretože sa nedopustil
skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu. Vo vzťahu k druhostupňovému rozhodnutiu poukázal na to,
že členská schôdza ako odvolací orgán na svojom zasadnutí dňa 24.08.2013 vychádzajúc iba zo
všeobecného konštatovania výboru PZ T. rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia potvrdila.

Následne žalobca citoval ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a to § 244 ods. 1 až 3 a dôvodil,
že poľovnícke združenie ako orgán záujmovej samosprávy vykonáva svoju činnosť vo verejnom záujme
a z hľadiska verejného záujmu poľovnícke združenia spĺňajú podmienky definície orgánu konajúceho
vo verejnom záujme s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.. 2Sdo/4/2012 zo dňa
22.08.2012, podal žalobu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Žalobca poukázal na ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a to §1 ods. 1, podľa
ktoréhotentozákonsavzťahujenakonanie,vktoromvoblastiverejnejsprávysprávneorgányrozhodujú
o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Uviedol, že podľa ods. 2 tohto ustanovenia správnym orgánom je

štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Uviedol, že z ustanovenia § 32 ods. 2 Správneho poriadku vyplýva, že správny orgán je povinný zistiť

presne a úplne skutočný stav veci a za týmto účelom si zabezpečiť potrebné podklady pre rozhodnutie,
pritom nie je v žiadnom prípade viazaný len návrhmi účastníkov konania, ale dôkazné bremeno v plnom
rozsahu postihuje správny orgán, čo znamená, že povinnosťou žalovaného pri rozhodovaní o vylúčení
člena z poľovníckeho združenia je postupovať podľa jednotlivých ustanovení Správneho poriadku a
pri ich aplikácii vychádzať zo základných zásad správneho konania upravených v § 3 Správneho

poriadku. Uviedol, že správny orgán je viazaný zásadou zákonnosti upravenou v § 3 ods.1 Správneho
poriadku, v intenciách ktorej je povinný v konaní a pri rozhodovaní zachovať procesné predpisy, ako
aj predpisy hmotného práva. Z tejto zásady vyplýva, že správne orgány sú v konaní a rozhodovaní
povinné postupovať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, zákonmi a ostatnými právnymi predpismia sú povinné prihliadať aj na obsah medzinárodných zmlúv, ktoré sú v súlade s čl. 7 Ústavy Slovenskej
republiky, majú prednosť pred zákonmi. Ďalšou zásadou správneho konania je zásada materiálnej
pravdy, na základe ktorej rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného

skutkového stavu veci, keď táto zásada je zakotvená nielen v § 3 ods. 4 Správneho poriadku, ale je
premietnutá aj v jeho ďalších ustanoveniach a to § 32 ods. 1, § 46 a § 47 ods. 3. Z tejto zákonnej
zásady vyplýva, že správny orgán (odvolací orgán) je povinný vykonávať dokazovanie tak, aby boli
náležite objasnené všetky rozhodujúce okolnosti dôležité pre posúdenie veci, čo znamená úplnosť
zisteniaamusízabezpečiť,abyskutkovézistenia,ktorévyplývajúzvykonanéhodokazovania,čonajviac

zodpovedali skutočnosti, čo je zásada presnosti zistenia. Povinnosťou správneho orgánu je teda zistiť
všetky právne rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, v čí prospech svedčia a stav vecí musí zistiť
súčasne presne, čo znamená, že musí zodpovedať reálnej skutočnosti. Zistenie úplného a presného
stavu veci je základným predpokladom zákonnosti a správnosti rozhodnutia správneho orgánu.

Ďalej poukázal na to, že v zmysle ustanovenia § 34 ods. 5 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku správny

orgán je povinný hodnotiť každý dôkaz samostatne a potom všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Vyhodnotenie dôkazov musí správny orgán náležite odôvodniť v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom
uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení
dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako
sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Žalobca zdôraznil, že podľa jeho názoru žalovaný pri vydávaní rozhodnutia nepostupoval podľa
citovaných ustanovení Správneho poriadku a žiadne dôkazy v priebehu konania v záujme náležitého
ozrejmenia skutkového stavu veci nevykonal, preto žalobca považuje celé disciplinárne konanie za
inkvizičné, pričom celý spôsob rozhodovania žalovaného je charakterizovaný tým, že žalobca je vinný

a má preukázať nevinu. Zo samotného prejednania v disciplinárnom konaní, ako aj z rozhodnutí
žalovaného nie je zrejmé, či sa vôbec skutky stali, či tieto skutky sú disciplinárnym previnením a či tieto
skutky spáchal žalobca. Žalovaný vôbec nezistil skutkový stav, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia,
nevykonal žiadne dokazovanie a neuviedol žiadne dôvody, na základe ktorých dospel k záveru o uložení
kárneho opatrenia. Rozhodnutia neobsahujú žiadne konkrétne previnenia žalobcu, ale len všeobecné

konštatovanie, že žalobca svojim konaním mal brániť uzatváraniu nových nájomných zmlúv s cieľom
odtrhnúť časť poľovných pozemkov pre iné poľovnícke združenie za účelom zániku Poľovníckeho
združenia T., mal presviedčať majiteľov pozemkov, aby nepredĺžili nájomné zmluvy s Poľovníckym
združením T. a mal sa podieľať na anonymných listoch opisujúcich PZ T. a ich členov na polícii a
obvodnom lesnom úrade, v dôsledku čoho sa mal žalobca dopustiť konania v rozpore so záujmami PZ

T., narušovania medziľudských vzťahov, poškodzovania dobrého mena PZ T. a samotného združenia.
Žalobca ďalej poukázal na to, že rozhodnutia žalovaného sú absolútne nepreskúmateľné pre absenciu
odôvodnenia, z ktorého by vyplývalo, aké skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami
bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami

k podkladom rozhodnutia.

Vytýkal žalovanému, že na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne dôkazy, pričom v predmetnej
veci je dôkazná povinnosť na strane žalovaného. Nie je mu známe, na základe čoho mal výbor PZ T.
a členská schôdza PZ T. preukázané, že sa podieľal na vyhotovovaní anonymných podaní na políciu a

obvodný lesný úrad, keďže v prípade anonymného podania je osoba, teda autor neznáma a je prakticky
nemožné ju určiť. Odhliadnuc však od toho žalobca všetky obvinenia, pre ktoré bolo vedené disciplinárne
konanie voči jeho osobe, odmieta a považuje ich za účelovo vykonštruované s cieľom zbaviť ho členstva
v PZ T..

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol, aby na základe ním uvedených argumentov súd podľa § 250d
ods. 3 O.s.p. konanie zastavil, pretože nie je daná jeho právomoc a príslušnosť a v prípade, ak dospeje
k záveru, že je daná jeho právomoc, príslušnosť, aby žalobu v plnom rozsahu zamietol.

Argumentoval tým, že primárne namieta právomoc a príslušnosť Krajského súdu v Prešove na

prejednanie vo veci. Dôvodom na túto námietku je, že žalobca sa svojou žalobou domáha preskúmania
rozhodnutia členskej schôdze PZ T. v S. zo dňa 24.08.2013 v spojení s rozhodnutím výboru PZ T.
zo dňa 10.08.2013 č. 1/2013. Žalovaný napadnuté rozhodnutia nepovažuje za preskúmateľné súdom,
pretože zo zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov nevyplýva,že rozhodovanie poľovníckej organizácie vo veci vzniku a zániku členstva by bolo rozhodovaním vo
verejnom záujme. Ďalej poukázal na to, že tieto otázky upravujú stanovy SPZ a konkrétnej poľovníckej
organizácie, a preto tvrdí, že PZ T. S. ako žalovaný a ako orgán záujmovej samosprávy nerozhodovali

vo veci verejnej správy, keďže rozhodovali o kárnom opatrení - vylúčení žalobcu z členstva v poľovníckej
organizácii.

Žalovaný uviedol, že vecný rozsah preskúmavacej pôsobnosti súdov v správnom súdnictve, t.j. ktoré
rozhodnutia podliehajú súdnemu prieskumu, je uvedený v § 244 O.s.p.. Podmienkou na to, aby niektoré

rozhodnutia mohli byť preskúmané v rámci správneho súdnictva, je tá, aby išlo o rozhodnutie orgánu
alebo osoby uvedenej v ustanovení § 244 ods.2 O.s.p., čo však v prípade rozhodnutia orgánov
poľovníckeho združenia o vylúčení niektorého z členov združenia nemožno konštatovať. S poukazom
na podstatu prejednávanej veci je nesporné, že takéto rozhodnutie je síce rozhodnutím o právach a
povinnostiach člena združenia alebo fyzickej osoby, ale nie rozhodnutím vydaným v oblasti verejnej
správy. Dôvodil tiež tým, že orgány poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne právnické osoby

rozhodujú na základe stanov združenia v záujmovej oblasti svojich členov, teda iba v oblasti súkromnej a
nie v oblasti verejnej. Ich rozhodnutia nie sú realizáciou verejnej moci, ani nesledujú žiaden verejný cieľ
alebo záujem, ani nerealizujú zákon, ale interný predpis združenia, ktorým sú Stanovy. V tejto súvislosti
poukazuje aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. 6Nds/3/2012) a žalovaný má za to,
že v právnom štáte je samozrejmé a najmä žiaduce, aby súdy nižších stupňov striktne a konzistentne

dodržiavali právne názory vyjadrené v ustálenej judikatúre Najvyššieho súdu SR.

V prípade, ak však súd dospeje k záveru, že je daná jeho právomoc a príslušnosť, tak poukazuje na
to, že orgány Poľovníckeho združenia T. postupovali v súlade s ustanoveniami zákona č. 71/1967 Zb.,
a teda podľa Správneho poriadku. Na členskej schôdzi Poľovníckeho združenia T. v S. konanej dňa

24.08.2013 bolo ústne prejednané odvolanie žalobcu a na tejto schôdzi sa vyjadrovali aj svedkovia v
súladesustanovením§35SprávnehoporiadkuatopánP.K.,ktorýuviedolapotvrdilto,žeprioslovovaní
vlastníkov pozemkov pre potreby podpisov nových nájomných zmlúv mu bolo povedané, že už boli
ohľadne podpisov JUDr. Ján T. s ďalšími osobami, ktorí ich presviedčali, aby svoje pozemky PZ T. S.
nepodpísali. Rovnako aj L. H. potvrdil slová P. K., lebo mal tú istú skúsenosť pri viacerých vlastníkoch

pozemkov, ktorí mu spomenuli, že žalobca ich oslovil ohľadne nepodpísania pozemkov pre PZ T. S..
Ďalej vo veci podali svedectvo aj pán Q. V. a pán Y. W. st. ohľadom rozbíjania PZ T. S., ktorí uviedli, že
boli informovaní o pripravovaní nového poľovníckeho združenia, ktoré chcelo odtrhnúť časť pozemkov
PZ T. S., čo by znamenalo zánik PZ T. S. a podľa ich informácii sa na tejto činnosti podieľal aj žalobca.

Na základe uvedeného na členskej schôdzi dňa 24.09.2013 vyzval tajomník PZ prítomných členov
k tajnému hlasovaniu ohľadne sankcie pre žalobcu. Z 20 platných hlasovacích lístkov hlasovalo za
vylúčenie žalobcu 14 prítomných členov.

Žalovaný zdôraznil, že z uvedeného je zrejmé, že sa členská schôdza konala v súlade so Zákonom

o správnom konaní a takisto aj v súlade s úplným znením Stanov Poľovníckeho združenia T. S.
zo dňa 11.01.2010, keďže žalobca konal v rozpore so záujmami PZ T. S. tak, ako to vyplýva z
jednotlivých svedeckých výpovedí, ktoré cituje žalovaný vyššie. Žalobca svojim konaním teda porušil
ustanovenie čl. 12 ods. 2 úplného znenia Stanov PZ T. S. zo dňa 11.01.2010, pretože konal v rozpore so
záujmami Poľovníckeho združenia T. S. tým, že spolu s inými nahováral vlastníkov, resp. spoluvlastníkov

pozemkov, aby nepodpísali nájomné zmluvy s Poľovníckym združením T. S. s cieľom dosiahnuť jeho
zánik.

Žalobca vo vyjadrení k námietkam vzneseným žalovaným vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nesúhlasí
s názorom žalovaného v tejto veci vo vzťahu k námietke právomoci a príslušnosti tunajšieho súdu,

ktorá vychádza zo stanoviska Najvyššieho súdu SR vysloveného v uznesení zo dňa 20.03.2012 sp.
zn.: 6Nds/3/2012, pretože nejde o ustálený názor a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR, ide iba
o konkrétne rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vo veci vedenej na Okresnom súde v Prešove sp. zn.:
21S/4/2011.

V danej veci je predmetom prieskumu rozhodnutie žalovaného - členskej schôdzi konanej dňa
24.08.2013 spojené s rozhodnutím výboru Poľovníckeho združenia T. zo dňa 10.08.2013 č. 1/2013,
na základe ktorého bol žalobca uznaný vinným z konania v rozpore so záujmami PZ, narušovania
medziľudských vzťahov a poškodzovania dobrého mena členov PZ a samotného PZ, v dôsledku čohobolo žalobcovi uložené kárne opatrenie - vylúčenie z PZ T. podľa § 20 ods. d/ stanov SPZ a podľa článku
12 ods. 2 stanov PZ T..

Podľa ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa ustanovenia
§ 244 ods. 2 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov
orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a

povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 246 ods. 1 na preskúmavanie rozhodnutí a postupov sú vecne príslušné krajské súdy, ak zákon
neustanovuje inak.

PZ T. je orgánom verejnej správy, konkrétne orgánom záujmovej samosprávy. Túto skutočnosť priznal

aj žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.11.2013. Poukazujúc na ustanovenie § 244 ods.
1 O.s.p. PZ T. je orgánom verejnej správy, a teda nemožno pochybovať o právomoci a príslušnosti
Krajského súdu v Prešove rozhodovať o predmetnej veci, pretože v predmetnom ustanovení je výslovne
daná všeobecná právomoc súdu rozhodovať o predmetnej veci. Skutočnosť, že ustanovenie § 244 ods.
2 O.s.p. ustanovuje rozšírenú právomoc súdu rozhodovať v správnom súdnictve, nemožno vykladať

spôsobom, ako keby ustanovenie § 244 ods. 1 O.s.p. neexistovalo, a že podľa neho nemožno
postupovať, pretože ustanovenie § 244 ods. 2 O.s.p. rozširuje právomoc súdov. Ak by súd nebral do
úvahy právomoc rozhodovania v zmysle ustanovenia § 244 ods. 1 O.s.p., išlo by jednoznačne o značný
zásah do ústavného práva žalobcu na súdnu ochranu.

Podľa ustanovenia § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia
vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú
oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov
tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o
právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak
osobitný zákon neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Zákona o správnom konaní správnym
orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

V zmysle vyššie uvedených ustanovení je zrejmé, že medzi orgány verejnej správy patria aj
orgány záujmovej samosprávy. Ďalej je zrejmé, že rozhodnutia orgánov záujmovej samosprávy sú

preskúmateľné súdmi, a to z hľadiska ich zákonnosti a postupov.

Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v znení neskorších predpisov
na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon
neustanovuje inak. Podľa ustanovenia § 79 ods. 2 Zákona o poľovníctve všeobecný predpis o správnom

konaní sa nevzťahuje na a/ posúdenie projektu podľa § 6 a § 7, b/ zaradenie poľovného revíru do
kvalitatívnej triedy podľa § 8, c/ evidenciu zmluvy vlastníkov podľa § 12 alebo zmluvy podľa § 13, d/
vymenovanie a odvolanie poľovníckeho hospodára podľa § 19 a členov poľovníckej stráže podľa § 28,
e/ schválenie alebo zmenu poľovníckych plánov podľa § 30, f/ vydanie povolenia podľa § 56 ods. 1 a 3,
g/ rozhodovanie ministerstva podľa § 72 okrem písmena d/, h/ rozhodovanie okresného úradu v sídle

kraja podľa § 73 okrem písmena c/, i/ rozhodovanie okresného úradu podľa § 74 ods. 1 písm. h/ a i/ a
§ 74 ods. 2 okrem ukladania pokút za iné správne delikty podľa § 78.

V zmysle uvedených ustanovení je zrejmé, že predmetné napadnuté rozhodnutie orgánu záujmovej
samosprávy - poľovníckej organizácie, t.j. PZ T. je, muselo byť a aj bolo vydané v správnom konaní

v zmysle zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Poukazujúc na
ustanovenie § 1 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov je
jednoznačné, že v prípade, ak PZ T. rozhodoval podľa Správneho poriadku (čo žalovaný vo svojom
vyjadrení k žalobe zo dňa 08.11.2013 viackrát potvrdil), musel rozhodovať ako správny orgán a taktiežv oblasti verejnej správy, inak by nemohol postupovať podľa ustanovení Správneho poriadku. Taktiež
žalobca poukázal na to, že Stanovy a ani Disciplinárny poriadok Slovenského poľovníckeho zväzu a
Poľovníckeho združenia T. použitie Správneho poriadku nevylučujú.

Kpochybnosti,čipoľovníckezdruženiejealeboniejeorgánomzáujmovejsamosprávyžalobcapoukázal
na to, že teória správneho práva - Hendrych, d: a kol.: Správni právo, Obecná část, 6. vydaní, Praha:
C. H. Beck, 2006, str. 105 a nasl., poukazuje na tú skutočnosť, že medzi subjekty verejnej správy
sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré teória člení na územné, osobné a reálne korporácie,

najmä osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných povolení alebo
iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec korporácie
odopreté. Uvedené členstvo potom odborná literatúra označuje ako nútené členstvo, lebo iba členstvo
v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje napríklad jednotlivca na
výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi.

Okrem iného uvedený verejnoprávny charakter aj v súčasnosti podporuje zákon č. 274/2009 Z.z., ktorý
prostredníctvom svojho ustanovenia § 41 a nasl. vytvára komorový systém, tzn. systém záujmovej
samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva (najmä ustanovenie § 51 citovaného zákona),
a ďalej aj systém prísnej kontroly etického správania jednotlivých členov s tým, že podriaďuje výkon
poľovníctva pod dozor štátnej správy (§ 71 v spojení s § 75 zákona č. 274/2009 Z.z.).

Žalobca argumentoval aj tým, že „Teória správneho práva - prof. Škultéty, P. a kol.: Správne právo
hmotné, Všeobecná časť, poukazuje na tú skutočnosť, že pod pojem záujmová samospráva sa zahŕňajú
všetky inštitúcie, ktoré svoju existenciu odvodzujú od združovacieho práva, a ktoré vnútorne spája
konkrétnyspoločenskýzáujem.Teóriasprávnehopráva-doc.Sobihard,J.:Správnyporiadok,Komentár,

poukazuje na tú skutočnosť, že orgány záujmovej samosprávy predstavujú subjekty korporatívneho
charakteru pôsobiace spravidla na profesijnom základe. Postavenie správneho orgánu majú za
predpokladu, že im zákon zveril rozhodovanie o právach a povinnostiach príslušných subjektov.“

V zmysle ustanovenia § 77 ods. 2 Zákona o poľovníctve disciplinárne previnenie rieši komora podľa

disciplinárneho poriadku. Z toho jednoznačne vyplýva, že v prípade disciplinárneho previnenia zákon
zveruje orgánu záujmovej samosprávy rozhodovať o právach a povinnostiach príslušných subjektov.

Teória správneho práva - doc. Machajová, J. a kol.: Správne právo všeobecné poukazuje na tú
skutočnosť, že subjektmi verejnej správy môžu byť taktiež subjekty záujmovej samosprávy. Patria k

nim predovšetkým rôzne stavovské organizácie; ich hlavným reprezentantom sú profesijné komory.
Profesijné komory vykonávajú verejnú správu v tom, že rozhodujú o vykonávaní slobodného povolania
a dohliadajú nad etikou jeho výkonu. Pritom vedú verejné zoznamy oprávnených (autorizovaných) osôb
vykonávajúcich príslušné povolanie.

Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu Slovenský poľovnícky zväz je
podľa § 32 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve poľovníckou organizáciou a ako člen Slovenskej
poľovníckej komory sa podľa § 43 ods. 1 Zákona o poľovníctve podieľa na chove zveri, starostlivosti
o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu. Podľa ustanovenia § 1 ods. 4 Stanov Slovenského
poľovníckehozväzuPZjezákladnouorganizačnouzložkousprávnousubjektivitouspravidlapôsobiacou

na území poľovného revíru, ktorý má v užívaní alebo na území jedného alebo viacerých OkO/RgO SPZ.

Z toho vyplýva, že keďže je poľovnícke združenie samostatnou organizačnou zložkou Slovenského
poľovníckeho zväzu a neexistuje žiadna pochybnosť o tom, že Slovenský poľovnícky zväz je orgánom
záujmovej samosprávy, tak aj organizačná zložka záujmovej samosprávy je súčasťou orgánu záujmovej

samosprávy.

Žalobca konštatoval, že žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 08.11.2013 uznal, že orgány
poľovníckeho združenia ako súkromnoprávne právnické osoby rozhodujú na základe stanov združenia
v záujmovej oblasti svojich členov... .

K tvrdeniu, že Poľovnícke združenie T. nerozhoduje, resp. nerozhodovalo v oblasti verejnej správy,
resp. vo verejnom záujme poukazuje na to, že podľa ustanovenia § 1 ods. 1 Stanov SPZ Slovnenský
poľovnícky zväz sa podieľa na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie vrátane jej lovu.Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 Stanov SPZ Slovenský poľovnícky zväz chráni a presadzuje oprávnené
záujmy svojich členov na úseku poľovníctva, ochrane prírody a životného prostredia, ako aj pri ostatných
činnostiach súvisiacich s poľovníctvom. Podľa ods. 3 týchto Stanov Slovenský poľovnícky zväz, jeho

organizačné zložky a členovia pôsobia na zachovanie, zveľaďovanie, ochranu a optimálne využívanie
genofondu zveri a ostatnej fauny ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Dbá o zachovávanie
tradícií a kultúrnych hodnôt poľovníctva ako súčasti národného a prírodného dedičstva a o zachovávanie
poľovníckej etiky.

Žalobcatvrdí,žeskutočnosť,žePZT.rozhodovalootom,čižalobcuvylúčizozdruženiaalebonie,priamo
ovplyvňuje verejný záujem spoločnosti na tom, či žalobca ako poľovník má právo alebo nie vykonávať
činnosť poľovníka v miestne príslušnom poľovnom revíri. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že
niektorérozhodnutianeovplyvňujúakýmkoľvekspôsobom,čipriamymalebonepriamymverejnýzáujem,
pretože podľa názoru žalobcu výkon práva poľovníctva v širšom zmysle je výkon vo verejnom záujme,
pričom tento je regulovaný právnym poriadkom SR a podlieha dozoru štátnych orgánov SR.

Žalobca poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn: 1Sžr/153/2011: „Podľa Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky je z vyššie uvedeného zrejmé, že žalovaný ako subjekt práva má samosprávny a
združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský princíp.
Kárne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena poľovníckej organizácie, je podľa

odvolacieho súdu jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby - člena žalovaného.
Rozhodnutia žalovaného vydané v rámci kárneho konania preto nemôžu byť vylúčené zo súdneho
rozhodnutia, ktoré súdnemu prieskumu podľa piatej časti O.s.p. nepodlieha, odňal tým žalobcom 1/ a
2/ možnosť konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Pod odňatím možnosti konať pred súdom
treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho

procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených
záujmov“.

Citácia z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sdo/4/2012: „Charakter poľovníckeho združenia
sa posudzuje podľa jeho osobitného postavenia v oblasti poľovníctva a výkonu práva poľovníctva.

Poľovníctvom sa rozumie súhrn činností zameraných na zachovanie, zveľaďovanie ochranu a
optimálne využívanie genofondu zveri ako prírodného bohatstva Slovenskej republiky. Poľovníctvo je
súčasťou tvorby, ochrany a využívania životného prostredia; poľovníctvo nesmie narušovať racionálne
obhospodarovanie lesa a poľnohospodárskej pôdy. Právo poľovníctva je súhrn práv a povinností zver
cieľavedome chovať a chrániť, loviť ju, ulovenú alebo inak usmrtenú zver si privlastňovať, zbierať zhody

parožia a vajcia pernatej zveri; právo poľovníctva patrí vlastníkovi pozemku; vykonávať ho možno
len podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie. Zákonodarca v tomto ustanovení
definoval verejný záujem štátu na výkone práva poľovníctva. Verejný záujem je pojem, ktorý platná
právna úprava výslovne obsahovo nevymedzuje, napriek tomu sa najmä v oblasti správneho práva
pomere často používa. Verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu a z povahy veci je možné

odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecne či verejne prospešný, ktorého
nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo definovateľní, a to okruhom, či spoločenstvom
osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými právnymi predpismi, pričom
verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva, ako i poslaním a úlohami orgánov verejnej moci.
Podmienka verejného záujmu musí mať obsah, ktorý slúži na dosiahnutie cieľa ustanoveného ústavou.

na účely Zákona o poľovníctve sa verejným záujmom rozumie záujem na zachovaní, zveľaďovaní,
ochrane a optimálnom využívaní genofondu zveri, prírodného bohatstva Slovenskej republiky, ako aj
na tvorbe, ochrane a využívaní životného prostredia, cieľavedomý chov zveri, ochrana zveri a lov
zveri. Na tejto činnosti, ktorá má za cieľ slúžiť v prospech celej spoločnosti, nie len jednotlivcom, sa
podieľajú aj poľovnícke združenia. Preto poľovnícke združenie vykonáva svoju činnosť vo verejnom

záujme. Z tejto časti preto vyplýva, že z hľadiska verejného záujmu poľovnícke združenia spĺňajú
podmienky definície orgánu konajúceho vo verejnom záujme. Na tejto skutočnosti nič nemení ani
úmysel zákonodarcu umožniť privlastnenie si ulovenej alebo inak usmrtenej zveri, zber zhodov parožia
a vajec pernatej zveri, nakoľko tento quasi súkromný záujem je subsumovaný vo vyššie uvedenom
verejnom záujme a je regulovaný verejným záujmom a štátom - neoprávnené zasahovanie do práva

poľovníctva (napríklad privlastňovanie si ulovenej alebo usmrtenej zveri, zber parožia, neoprávnené
prechovávanie zveri) alebo do práva rybárstva je zákonom sankcionované (bližšie pozri napr. § 310
Trestného zákona). Pod pojmom verejná správa rozumieme určitý druh činnosti alebo inštitúciu, ktorá
verejnú správu vykonáva. V prvom prípade ide o materiálnu definíciu a v druhom prípade definíciusprávy z hľadiska formálneho. Z materiálneho hľadiska je verejná správa činnosťou štátnych alebo iných
verejných inštitúcií, ktorá svojím obsahom nie je činnosťou zákonodárnou ani súdnou. Z formálneho
hľadiska sa kladie dôraz na inštitúcie, ktoré majú pôsobnosť a právomoc riešiť verejné úlohy, pokiaľ

nie sú zverené parlamentu alebo súdom. (Hendrych, D. a kol. Správní právo. Obecná část. 5.,
rozšírené vydanie. Praha: C.H.Beck, 2003, s. 6-7). Jednou zo zložiek verejnej správy je aj záujmová
samospráva. Medzi záujmovú samosprávu patria najmä rôzne stavovské organizácie, pričom tento
okruh nie je definitívny. Organizácie patriace do záujmovej samosprávy sú založené na záujmovom
princípe, členstvo v záujmovej korporácii vyžaduje prejav vôle záujemcu o členstvo so splnením ďalších

špecifických podmienok. Člen záujmovej korporácie je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi
predpismi, ale aj vnútornými predpismi - stanovami, štatútom, a podobne. V podmienkach poľovníckeho
združeniamožnohovoriťozáujmovejsamosprávesuigeneris,keďčlenovspájazáujemnavýkonepráva
poľovníctva, ktoré je vykonávané vo verejnom záujme, člen poľovníckeho združenia musí byť štátnym
občanom Slovenskej republiky, s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky a musí byť držiteľom
platného poľovného lístka, prípadne môže ísť o vlastníka poľovného pozemku. Stanovy žalovaného

obsahujú ďalšie podmienky: podanie písomnej žiadosti, absolvovanie čakateľskej doby tri roky, počas
ktorých musí odpracovať minimálne 100 hodín, nárok na členský podiel. Člen poľovníckeho združenia
je viazaný nielen všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale aj internými predpismi, ako sú stanovy.
domáci poriadok poľovníckeho združenia a podobne. Aj vyhodnotenie tejto časti vedie k záveru, že
poľovnícke združenie je záujmovým združením, teda záujmovou samosprávou sui generis.

K rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 6Nds/3/2012 vo veci vedenej na Okresnom súde v
Prešove sp. zn.: 21S/4/2011, na ktoré poukazuje žalovaný, žalobca konštatoval, že dňa 01.09.2009
nadobudol účinnosť zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
ktorý prostredníctvom svojho článku II. zmenil a doplnil zákon č. 83/1990 tak, že podľa § 1 ods. 3 písm.

d/ sa tento zákon (83/1990 Zb.) nevzťahuje na združovanie občanov na výkon práva poľovníctva. Podľa
§ 80 ods. 9 zákona č, 274/2009 Z.z. občianske združenie registrované na výkon práva poľovníctva podľa
osobitného predpisu je poľovníckou organizáciou podľa tohto zákona. Podľa § 80 ods. 12 vetá prvá
zákona č. 274/2009 Z.z. poľovnícka organizácia podľa odseku 9 je povinná do 31.01.2010 uviesť svoje
stanovy do súladu s týmto zákonom a predložiť jeden ich výtlačok príslušnému lesnému úradu.

Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 274/2009 Z.z. na účely tohto zákona sa poľovníckou organizáciou rozumie
právnická osoba zriadená podľa tohto zákona, ktorá je a/ neziskovou organizáciou, ktorá združuje
občanov Slovenskej republiky, ktorí sú držiteľmi poľovných lístkov a iné fyzické osoby, na účel ochrany
a presadzovania oprávnených záujmov svojich členov na úseku poľovníctva, b/ má sídlo na území

Slovenskej republiky, c/ je zapísaná v centrálnom registri, ktorý vedie ministerstvo, d/ riadi svoju činnosť
stanovami, ktoré musia byť v súlade s týmto zákonom a ostatnými, všeobecne záväznými právnymi
predpismi.

Teda podľa zákona č. 247/2009 Z.z. sa poľovnícke združenie považuje za orgán záujmovej samosprávy

na úseku poľovníctva, pričom od 01.09.2009 sa zákon č. 83/1990 Zb. nevzťahuje na združovanie
občanov na výkon práva poľovníctva (§ 1 ods. 3 písm. d/ zákona č. 83/1990 Zb.). Poukazujúc na vyššie
uvedené skutočnosti žalobca nesúhlasí s právnym názorom žalovaného. Svoje stanovisko zdôvodňuje
aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 5Sžo/238/2010 zo dňa 25.08.2011.

Pokiaľ sa jedná o vyjadrenie žalovaného, že k predmetnej veci sa vyjadrovali svedkovia na členskej
schôdzi PZ T., a to L. H., P. K., Q. V. a Y. W. st., poukazuje na to, že ide o členov menovaného združenia
a ich svedecké výpovede, ktoré potvrdili, že išlo skutočne o zorganizované konanie členov poľovníckeho
združenia za účelom jeho vylúčenia. Teda žiadny objektívny dôkaz neexistoval, ani neexistuje, lebo
sa nikdy nedopustil protiprávneho konania tak, ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Ďalej

poukazuje na tú skutočnosť, že na výbore PZ T. dňa 10.08.2013 žiadal, aby osobne išli za majiteľmi
poľovných pozemkov, ktorí mali uviesť, že u nich bol žiadať podpis a po podpísaní im mal povedať, že
ďalší, ktorí prídu po ňom, aby podpis nedali - nepodpisovali. Členovia výboru to odmietli a obdobne to
bolo aj na členskej schôdzi dňa 24.08.2013, taktiež odmietli. Členovia výboru mu doslova uviedli, že „im
stačí čo im bolo povedané“.

V tomto smere chce poukázať na tú skutočnosť, že členovia výboru predtým uvádzali, že celé konanie
je vedené z dôvodu anonymného podania na jeho osobu. Teda išlo o anonym a teraz v predmetom
vyjadrení k žalobe tvrdia, že vychádzali zo svedeckých výpovedí L. H., ktorý je zároveň aj predsedomdozornej rady, P. K., ktorý je predsedom poľovníckeho združenia, Q. V., ktorý je členom dozornej rady
a Y. W. st. ktorý je členom výboru.

Žalovaný na výzvu súdu predložil kópie zápisnice z výročnej členskej schôdze konanej dňa 24.08.2013
v U. O., kópiu uznesenia z členskej schôdze PZ T. v S. zo dňa 24.08.2013, z ktorej vyplýva že pod
bodom 2. členská schôdza schvaľuje tajné hlasovanie podľa bodu 4 programu schôdze voči JUDr. Y. T.
a to vylúčenie z PZ, zmiernenie trestu, zrušenie trestu. Po spočítaní hlasov komisiou predseda oznámil
výsledok z 20 platných hlasovacích lístkov, vylúčenie z PZ 14 hlasov, zmiernenie trestu 3 hlasy, zrušenie

trestu 3 hlasy.

Z obsahu zápisnice z výročnej členskej schôdze zrejme PZ T. zo dňa 24.08.2013 v U. O. tak, ako
namieta žalobca, vyplýva, že k naplneniu disciplinárneho previnenia žalobcu neboli vypočutí svedkovia,
ale pán P. K., pán Y. W. ml., pán L. H., pán Q. V. uviedli, že majú informácie o naplnení disciplinárneho
previnenia tak, ako uvádza žalobca v žalobe.

Z kópie rozhodnutia o uložení kárneho opatrenia výboru PZ T. v S. zo dňa 10.08.2013 označené ako
rozhodnutie o uložení kárneho opatrenia vyplývajú tieto skutočnosti, že výbor PZ T. na svojom zasadnutí
dňa 10.08.2013 viedol voči JUDr.Y. T., nar...., členovi PZ T. disciplinárne konanie vo veci záujmu zabrániť
uzatvoreniu nových nájomných zmlúv s cieľom odtrhnúť časť poľovných pozemkov pre iné PZ, čo by

predstavovalo zánik PZ T., presviedčanie majiteľov pozemkov, aby nepredlžili nájomné zmluvy s PZ T.,
podieľaniesanaanonymnýchlistochopisujúcichPZataktiežčlenovPZnapolíciiaOLÚ,svojimkonaním
porušil § 20 ods. 2 Stanov SPZ a Stanovy PZ čl. 12 ods. 2. Výbor na základe zistených skutočností a to
konanie v rozpore so záujmami PZ, narušovanie medziľudských vzťahov v PZ, poškodzovanie dobrého
mena členov PZ a samotného PZ, vydáva rozhodnutie č. 1/2013 a udeľuje kárne opatrenie vylúčenie z

PZ T. podľa § 20 ods. d/ Stanov SPZ a Stanov PZ T. čl. 12 ods. 2, voči ktorému sa menovaný podľa §
20 čl. 5 stanov SPZ a podľa čl. 12 ods. 5 stanov PZ T. odvolal do zápisnice.

Primárnou otázkou v tomto konaní je posúdenie, či je možné rozhodnutia napadnuté žalobcom
preskúmavať v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku.

Občiansky súdny poriadok v piatej hlave obsahuje všeobecné ustanovenia o správnom súdnictve,
konkrétne v ustanovení § 244 ods. 1 tak, že v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe
žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Podľa
ods. 2 tohto ustanovenia - v správnom súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov

orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a
ďalších právnických osôb, ako aj fyzických osôb, pokiaľ im zákon zveruje rozhodovanie o právach a
povinnostiach fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 244 ods. 3 O.s.p. - rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi

v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy
alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu
sa rozumie aj jeho nečinnosť.

V súvislosti s námietkou žalovaného, že tunajší súd nemá kompetenciu na preskúmavanie zákonnosti
žalobou napadnutých rozhodnutí, súd poukazuje na to, že zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v § 1 ods. 1 stanovuje, že tento zákon upravuje
a/ podmienky zachovania druhovej pestrosti a zdravých populácií voľne žijúcej zveri a jej prirodzených
biotopov,

b/ uznávanie, zmeny a využitie poľovných revírov,
c/ poľovnícke hospodárenie, plánovanie a dokumentáciu,
d/ ochranu poľovníctva a zveri, starostlivosť o zver, zlepšovanie životných podmienok zveri a pôsobnosť
poľovníckej stráže,
e/ vznik, registráciu a zánik poľovníckej organizácie,

f/ organizáciu, postavenie a pôsobnosť Slovenskej poľovníckej komory,
g/ podmienky na lov a zužitkovanie zveri,
h/ náhradu škody spôsobenej poľovníctvom, zverou a na zveri,
i/ pôsobnosť orgánov štátnej správy na úseku poľovníctva a štátny dozor v poľovníctve,j/ zodpovednosť za porušenie povinností ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 2 písm. l/ citovaného zákona - poľovníctvom je súhrn činností zameraných na trvalo udržateľné,

racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie voľne žijúcej zveri ako prírodného bohatstva
a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného
prostredia.

Podľa Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu a to § 1 bod 1 - Slovenský poľovnícky zväz je podľa §

80 ods. 9 zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov poľovníckou
organizáciou podľa § 32. SPZ sa ako člen Slovenskej poľovníckej komory podľa § 43 ods. 1 zákona
podieľa na chove zveri, starostlivosti o zver a jej životné prostredie, vrátane jej lovu. Podľa bodu 2 tohto
ustanovenia - SPZ chráni a presadzuje oprávnené záujmy svojich členov pri výkone práva poľovníctva,
ochrane prírody a životného prostredia, ako aj pri ostatných činnostiach súvisiacich s poľovníctvom.
Podľa bodu 3 § 1 - SPZ, jeho organizačné jednotky a členovia pôsobia na zachovanie, zveľaďovanie,

ochranu a optimálne využívanie genofondu zveri a ostatnej fauny ako prírodného bohatstva Slovenskej
republiky. Dbá o zachovávanie tradícií a kultúrnych hodnôt poľovníctva ako súčasti kultúrneho dedičstva
našich predkov a o zachovávanie poľovníckej etiky. Podľa bodu 4 tohto ustanovenia - SPZ činnosť vyvíja
a uskutočňuje prostredníctvom svojich organizačných jednotiek a ich orgánov, ako aj prostredníctvom
svojich členov. Podľa bodu 5 § 1 - SPZ a jeho organizačné jednotky majú vlastnú právnu subjektivitu

a konajú vo svojom mene.

Vzhľadom na citované ustanovenia je zrejmé, že poľovníctvo je nástrojom tvorby prírodného bohatstva,
sa stáva právom aj povinnosťou každého a jeho ťažiskový verejnoprávny charakter vyplýva aj zo zákona
č. 274/2009 Z.z..

Súd v súvislosti s námietkou žalovaného, že nie je daná kompetencia tunajšieho súdu vo veci konať,
poukazuje na uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Sžr 153/2011 zo dňa 06.marca 2012 a rovnako
aj v tomto uznesení citovanú Teóriu správneho práva Hendrich D. a kol. Správní právo, Obecná část,
6. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2006, str. 105 a ďalšie, podľa ktorého medzi subjekty verejnej správy

sa zaraďujú aj verejnoprávne korporácie, ktoré teória člení na územné, osobné a reálne korporácie.
Najmä osobné korporácie spájajú členstvo v nej s oprávnením na výkon regulovaných oprávnení
alebo iných verejnoprávnych oprávnení, čo je jednotlivcovi stojacemu mimo uvedený rámec korporácie
odopreté. Uvedené členstvo potom odborná literatúra označuje ako nútené členstvo, lebo iba členstvo
v záujmovom združení, ktoré je síce subjektom súkromného práva, oprávňuje napríklad jednotlivca na

výkon poľovníctva, ktoré je regulované verejnoprávnymi predpismi. V týchto intenciách bol prijatý aj
zákon č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ktorý nadobudol účinnosť dňom 01.septembra 2009, pretože z
ustanovenia § 41 a ďalších jednoznačne vyplýva, že dochádza ním k vytváraniu komorového systému,
a teda systému záujmovej samosprávy s podmienkou členstva na výkon poľovníctva a systém prísnej
kontroly etického správania jednotlivých členov s tým, že podriaďuje výkon poľovníctva pod dozor

štátnej správy s poukazom na ustanovenie § 71, § 75 tohto právneho predpisu. Z citovaného uznesenia
Najvyššieho súdu SR rovnako vyplýva, že poľovnícke združenie je ako subjekt práva, má samosprávny
a združovací charakter, pričom výkon poľovníckeho práva je výlučne a nutne viazaný na členský
princíp. Kárne konanie, ktorého výsledkom je rozhodnutie o vylúčení člena z poľovníckej organizácie, je
podľa názoru najvyššieho súdu jednoznačne rozhodnutím zasahujúcim do práva fyzickej osoby člena

Poľovníckeho združenia T. a z uvedeného dôvodu napadnuté rozhodnutia samosprávnych orgánov v
rámci kárneho konania nemôžu byť vylúčené zo súdneho preskúmavania.

Pojemverejnásprávanemožnochápaťdogmaticky,pretoževerejnásprávajejednakčinnosťouštátnych
inštitúcií alebo aj iných verejných inštitúcií, ktorá svojim obsahom nie je činnosťou zákonodárnou alebo

súdnou. Takouto inou verejnou inštitúciou je aj Slovenský poľovnícky zväz a jeho organizačné zložky,
ktoré musia pôsobiť v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, vrátane zákona č. 274/2009
Z.z. o poľovníctve a Stanovy sú schvaľované MV SR.

Ak žalovaný namieta, že kompetencia súdu nie je daná s poukazom na uznesenia Najvyššieho

súdu SR sp. zn.: 6Nds 3/2012, nie je primeraný, pretože týmto uznesením najvyšší súd riešil otázku
vecnej príslušnosti okresného a krajského súdu. Aj v tomto prípade však rozhodnutia boli predmetnom
preskúmania súdom, pretože poľovnícke združenia boli občianskymi združeniami podľa zákona č.
83/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov a tento právny predpis v § 15 ods.1 upravoval, že ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov, proti ktorému už
nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok, za nezákonné alebo odporujúce stanovám, môže do
30 dní odo dňa, keď sa o ňom dozvedel, najneskôr však do 6 mesiacov rozhodnutia požiadať okresný

súd o jeho preskúmanie. Teda vecná príslušnosť okresného súdu ako súdu prvého stupňa bola daná
priamo Zákonom o združovaní občanov.

Z vyššie citovaných rozhodnutí prvostupňového orgánu výboru PZ T. v S. a druhostupňového
rozhodnutia členskej schôdze PZ T. S. vyplýva, že podľa ich názoru žalobca svojim konaním porušil

ustanovenie§20ods.2StanovSlovenskéhopoľovníckehozväzuaStanovypoľovníckehozväzu,zrejme
T. S., čl. 12 ods. 2.

Stanovy Slovenského poľovníckeho zväzu v § 13 bod. 2 upravujú, že člen PZ je povinný
a/ zaplatiť členský podiel a členské príspevky v čiastke a termíne stanovenom orgánmi PZ,
b/ podieľať sa na činnosti, správe a hospodárení s majetkom PZ,

c/ dodržiavať stanovy a ostatné interné predpisy PZ,
d/ plniť rozhodnutia orgánov PZ,
e/ nahradiť PZ škodu, za vznik ktorej zodpovedá.

Podľa § 14 - orgánmi zväzu sú:

a/ členská schôdza PZ,
b/ výbor PZ,
c/ dozorná rada (kontrolór) PZ.

Podľa § 15 bod 1 Stanov SPZ - členská schôdza PZ je najvyšším orgánom PZ. Schádza sa podľa

potreby, najmenej 2 razy do roka, z toho raz za rok, spravidla do konca februára ako výročná.

Podľa bodu 3 tohto paragrafu, písm. l/ - členská schôdza PZ rozhoduje o všetkých závažných
záležitostiach PZ, najmä o odvolaniach proti rozhodnutiam výboru PZ o uložení kárneho opatrenia.

Stanovy SPZ v § 16 bod 1 písm. c/ upravujú, že výkonným orgánom PZ je výbor PZ, ktorý v kárnom
konaní ukladá členom PZ kárne opatrenia.

Podľa § 20 Stanov SPZ - členovi PZ, ktorý porušil povinnosti vyplývajúce z členstva v PZ a na nápravu
vzhľadom na závažnosť porušenia nepostačuje pohovor, môže výbor PZ podľa miery zavinenia a

ostatných okolností uložiť tieto druhy kárnych opatrení:
a/ pokarhanie pred výborom PZ,
b/ dočasné obmedzenie lovu zveri v revíri (druhu, pohlavia zveri alebo spôsobu lovu) na dobu 1 až 5
rokov,
c/ zníženie podielu na výsledku hospodárenia PZ za bežný rok na dobu 1 až 5 rokov,

d/ vylúčenie z PZ.

Podľa bodu 2 tohto ustanovenia - vylúčiť z PZ možno len člena, ktorý hrubo, alebo opätovne do piatich
rokov od predchádzajúceho právoplatného kárneho opatrenia uloženého PZ porušil Stanovy SPZ,
interné predpisy PZ, alebo predpisy upravujúce výkon práva poľovníctva a predpisy súvisiace s výkonom

práva poľovníctva, alebo si dlhodobo neplní povinností voči PZ, alebo konal v rozpore so záujmami PZ.

Podľa § 20 bod 3 Stanov SPZ - rozhodnutie výboru PZ o uložení kárneho opatrenia a rozhodnutie
členskej schôdze o odvolaní sa musí vypracovať písomne a musí obsahovať číslo rozhodnutia,
označenie orgánu, ktorý ho vyriešil, deň a miesto vynesenia rozhodnutia, osobné údaje stíhaného, výrok

o vine s popisom skutku a označením predpisu, k porušeniu ktorého došlo, presné uvedenie kárneho
opatrenia, odôvodnenie so stručným, presným a výstižným popisom skutkového stavu a poučenie o
opravnom prostriedku.

Podľa § 20 bod 6 Stanov SPZ - odvolanie prerokuje výrob PZ na svojom najbližšom zasadnutí. Ak na

základe odvolania a dôvodov v ňom uvedených dospeje k názoru, že sú dané predpoklady, aby sa
odvolaniu v celom rozsahu vyhovelo, môže v autoremedúre o odvolaní rozhodnúť sám. Ak odvolaniu
nevyhovie, musí odvolanie do 15 dní od svojho zasadnutia spolu so svojim stanoviskom k jednotlivým
bodom odvolania a kompletným spisovým materiálom odstúpiť členskej schôdzi PZ.Článok 20 v bode 9 Stanov SPZ upravuje, že člena nemožno stíhať, ak od spáchania skutku uplynula
trojročná premlčacia lehota. Začatím konania a podaním odvolania sa premlčacia lehota prerušuje a

začína plynúť nová premlčacia lehota. Konanie sa považuje za začaté dňom, kedy výbor PZ obdŕžal
oznámenie o spáchaní skutku. Ak je skutok predmetom trestného alebo priestupkového konania a bez
rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní alebo v priestupkovom konaní nemožno rozhodnúť,
premlčacia lehota spočíva až do dňa ich právoplatného rozhodnutia a týmto dňom začína plynúť nová
premlčacia lehota.

Zo Stanov Poľovníckeho združenia T. S. a to čl. 12 je nesporné, že tento zodpovedá vyššie citovaného
čl. 20 Stanov SPZ.

Z dostupných informácií na internetovej stránke Slovenského poľovníckeho zväzu súd zistil, že
dňa 02.09.2009 Ministerstvo pôdohospodárstva SR schválilo disciplinárny poriadok pod č. 3262/2009

-720/1523 a je účinný od tohto dátumu uverejnením na internetovej stránke SPZ a Ministerstva
pôdohospodárstva SR, pričom podľa § 1 ods. 1 tento disciplinárny poriadok sa vzťahuje na všetkých
držiteľov poľovných lístkov do vydania a schválenia disciplinárneho poriadku Slovenskou poľovníckou
komorou.

Disciplinárny poriadok Slovenskej poľovníckej komory, vydaný podľa § 77 ods. 2 zákona č. 274/2009
Z.z. o poľovníctve... z § 24 vyplýva, že Ministerstvo pôdohospodárstva SR schválilo tento disciplinárny
poriadok dňa 23.marca 2010 pod číslom 1189/2010-720-120 s účinnosťou od 01.apríla 2010.

Súd sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že výbor Poľovníckeho združenia T. S. a následne členská

schôdza PZ T. S. mali v konaní aplikovať ustanovenia zákon č. 71/1967 Zb., pretože zo Stanov
Slovenského poľovníckeho zväzu ani stanov žalovaného nevyplýva, žeby v konaní do úvahy prichádza
aplikácia tohto právneho predpisu. Pre postup v konaní sú záväzné stanovy, ktoré majú osobitné
ustanovenia v citovanom § 20 Stanov SPZ a Stanov PZ T. S. a aplikácia Správneho poriadku je vylúčená.
Podľa názoru súdu takýto záver vyplýva aj z Disciplinárneho poriadku Slovenskej poľovníckej komory,

ktorý v § 2 ods. 1 upravuje, že disciplinárny orgán pri riešení disciplinárnych previnení postupuje výlučne
podľa tohto disciplinárneho poriadku. Na konanie sa nevzťahuje Zákon o správnom konaní ani Zákon
o priestupkoch.

Ak teda stanovy upravujú osobitným spôsobom postup pri postihovaní člena poľovníckeho združenia,

potom aplikácia Správneho poriadku je vylúčená.

Z citovaných napadnutých rozhodnutí výboru PZ S. a členskej schôdze PZ S. je podľa názoru súdu
nesporné, že tieto samosprávne orgány dôsledne podľa §20, resp. § 12 nepostupovali. Z rozhodnutí nie
je možné zistiť, kedy popisovaného skutku sa mal žalobca dopustiť, čo malo byť obsiahnuté vo výroku

o vine, pretože takto stanovený čas má vplyv na preklúziu spáchaného skutku tak, ako je upravené v
čl. 20 ods. 9 Stanov SPZ. Naviac, vina disciplinárne stíhaného člena Slovenského poľovníckeho zväzu,
resp. Poľovníckeho združenia T. S. musí byť jednoznačne a nepochybne preukázaná, čo znamená, že
ak samosprávne orgány tvrdia, že mal žalobca nahovárať osoby, aby nepodpísali nové nájomné zmluvy,
potom mal k veci vypočuť tieto konkrétne osoby. Z rozhodnutia výboru PZ, aké dokazovanie tento orgán

vykonal, nie je možné zistiť. Zo zápisnice z rokovania členskej schôdze PZ T. S. nevyplýva, žeby tieto
osoby vypovedali ako konkrétne fyzické osoby, ktoré mali podpisovať nové zmluvy o nájme a javí sa,
že ide o sprostredkované informácie členov PZ T..

Vydané rozhodnutie výboru PZ T. a členskej schôdze PZ T. tak nezodpovedajú kritériám upravenými

v stanovách SPZ a stanovách PZ T. S., pretože v konaní nespochybniteľným spôsobom nebolo
preukázané naplnenie skutkovej podstaty konania žalobcu tak, ako je upravený v čl. 12 ods. 2 Stanov
SPZ T. a rozhodnutia sú vydané na základe nedostatočne zisteného stavu veci a sú nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov.

Popreskúmanínapadnutýchrozhodnutívrozsahuazdôvodovuvedenýchvžalobesúddospelkzáveru,
že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutia sú nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, preto postupom podľa § 250j ods.2 písm. c/, d/ O.s.p. napadnuté rozhodnutia
zrušil a vracia vec žalovanému na ďalšie konanie.V ďalšom konaní je nevyhnutné dôsledne aplikovať Stanovy Poľovníckeho združenia T. S. upravené
v čl. 12, vykonať vo veci dokazovanie na jednoznačné a nespochybniteľné preukázanie naplnenia

skutkovej podstaty porušovania stanov, porušovania medziľudských vzťahov a to aj výsluchom svedkov
konkrétnych fyzických osôb za prítomnosti disciplinárne stíhaného člena PZ T. S. a rozhodnutia po
formálnej stránke musia obsahovať náležitosti upravené stanovami PZ S.. Len po takto doplnenom
dokazovaní bude môcť poľovnícke združenie správne a zákonne rozhodnúť, pričom musí dbať, aby
nedošlo k vydaniu rozhodnutia po uplynutí lehoty na disciplinárne postihnutia žalobcu, ak sa preukáže,

že sa ho žalobca dopustil.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech,
priznal náhradu trov konania v sume 503,18 EUR.

Trovy konania boli právnym zástupcom vyčíslené v písomnom podaní, ktoré bolo súdu doručené dňa

27.03.2014 tak, že žiada priznať odmenu advokáta podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a
náhradách advokátov a to § 11 ods. 4 hodnota jedného úkonu v roku 2013 - 60,07 EUR, v roku 2014 -
61,87 EUR, ku každému úkonu si uplatňuje režijný paušál - 1/100-ina výpočtového základu (§ 16 ods.
3 vyhlášky), teda režijný paušál v roku 2013 - 7,81 EUR, v roku 2014 = 8,04 EUR. Ku každému úkonu
si uplatňuje 20 % DPH.

1. Prevzatie a príprava právneho zastúpenia JUDr. Jána Maxinčáka (§ 14 ods. 1 písm.a/ v sume 60,07
EUR,
2. spísanie žaloby zo dňa 17.09.2013 podanej na KS PO (§ 14 ods. 1 písm. b/) v sume 60,07 EUR,
3. spísanie vyjadrenia k písomnému podaniu žalobcu zo dňa 10.01.2014 podanej na KS PO (§ 14 ods.
1 písm. b/) v sume 61,87 EUR,

4. účasť na pojednávaní na KS PO dňa 25.03.2014 od 11.30 hod do 12.20 hod. (§ 14 ods. 1 písm. c/
v sume 61,87 EUR,
spolu úkony v sume 243,88 EUR,
5. režijný paušál v roku 2013, t.j. 2x7,81 EUR v sume 15,62 EUR,
6. režijný paušál v roku 2014, t.j. 2x8,04 EUR v sume 16,08 EUR,

spolu režijný paušál v sume 31,70 EUR,
spolu v celkovej sume 275,58 EUR.

Náhradu za stratu času si uplatňuje podľa § 17 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 1/60-ina výpočtového
základu v roku 2014 = 13,40 EUR, náhradu za stratu času si uplatňuje za cestu vykonanú zo U. O. do

L. a späť dňa 25.03.2014, cesta zo U. O. do L. tam a späť je 136 km a trvá 120 minút, t.j. 4 polhodín,
cesta zo U.D. do L. tam a späť dňa 25.03.2014 4x 13,40 = 53,60 EUR.

Náhrada cestovného: na cestu bolo použité motorové vozidlo zn. BMW X3 xDrive20d, SL414BA,
spotreba motorového vozidla - kombinovaná podľa priloženého technického preukazu 5,6 l/100 km,

cestovné sa počítalo na základe vzorca ( počet km x cena PHM x priemerná spotreba): 100 + základná
náhrada za km x počet km), cesta vykonaná zo U. O. do L. tam a späť dňa 25.03.2014, cesta zo U. O. do
L. tam a späť je 136 km, základná náhrada za km je určená na základe opatrenia MPSVR SR a základná
náhrada za km v roku 2014 = 0,183 EUR, cena PHM určená na základe predložených pokladničných
blokov, t.j. cesta zo U. O. do L. tam a späť dňa 25.03.2014 je (136 x 1,345 x 5,6): 100 + (0,183 x 136)

= 35,14 EUR.

Celkové trovy právneho zastúpenia bez 20% DPH (spočívajúce z odmeny advokáta, straty času a
cestovného) predstavujú spolu sumu 364,32 EUR. Celkové trovy právneho zastúpenia (spočívajúce z
odmeny advokáta, straty času a cestovného) s 20% DPH predstavujú sumu 364,32 EUR + 72,86 EUR

(20% DPH) = 437,18 EUR a náhrada hotových výdavkov za zaplatený súdny poplatok v kolkových
známkach v hodnote 66,-- EUR, spolu teda 503,18 EUR, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť právnemu
zástupcovi žalobcu JUDr.Mariánovi Gelenekymu na účet vedený v Slovenskej sporiteľni, a.s., pobočka
Stará Ľubovňa, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX, do 10 dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Takto vyčíslené trovy konania súd preskúmal a zistil, že sú v súlade s vyhláškou č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a Zákonom o cestovných
náhradách.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.