Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 15, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Er/505/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111225558
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Fogadová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2111225558.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava vo veci exekúcie v prospech oprávneného: Slovenský plynárenský priemysel, a.s.,
IČO: 35 815 256, Mlynské nivy 44/a, 825 11 Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, Karadžičova 8, P.O.Box
205, 810 00 Bratislava proti povinnému: V. K., N.. XX.XX.XXXX, D.. XX.XX.XXXX, N. A. B. XX, XXX
XX C., vedenej u súdneho exekútora: Mgr. Dušan Čerešňa, Andreja Hlinku 3858/1, 917 01 Trnava, o
vymoženie 382,35 EUR s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu z a s t a v u j e.

II. Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie v sume 42,53 EUR
do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Poverením Okresného súdu Trnava č. 5207 130136 zo dňa 07.06.2012 bol súdny exekútor Mgr. Dušan

Čerešňa v zmysle § 45 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“), poverený vykonaním exekúcie v prospech oprávneného na základe
vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. 25Ro/72/2011-16 zo dňa 30.06.2011.

Dňa 20.11.2013 bol tunajšiemu súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Súd zistil, že povinný zomrel dňa 05.07.2013 a dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre
nemajetnosť uznesením Okresného súdu Trnava č.k. 26D/551/2013 zo dňa 03.09.2013. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 21.10.2013 v časti I. a III., 06.11.2013 v časti II.

Súd v rámci rozhodovacej činnosti vychádzal z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
ktorý v rozsudku z 13.mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011 konštatoval, že „úmrtie povinnej v priebehu

exekučného konania nemôže byť dôvodom na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom
na zastavenie exekučného konania. V danej veci povinný v priebehu konania zomrel. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného
poriadku), ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv
a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého
dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ žiaden majetok nezanechal a dedičské konanie bolo

právoplatne zastavené podľa § 175h ods. 1 O.s.p. pre jeho nemajetnosť. Prípadní dedičia nevstúpili
do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný a preto by použitie § 57 ods. 1 písm. g)Exekučného poriadku pre zastavenie exekúcie bolo nesprávne. Obdobne Najvyšší súd rozhodol aj v
rozsudku z 29.12.2012, sp. zn. 6M Cdo 9/2012.

Nakoľko má súd za preukázané, že dedičské konanie bolo právoplatne zastavené pre nemajetnosť,
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a oprávnený uviedol výslovný súhlas so
zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, súd má za to, že podmienky ustanovenia § 57
ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku boli splnené, preto v súlade s vyššie uvedeným exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

O povinnosti oprávneného nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie rozhodol súd v zmysle § 203

ods. 1 Exekučného poriadku v súlade s § 199 Exekučného poriadku a vyhláškou MS SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) v znení účinnom od 1.1.2009.
Podľa § 196 vety prvej Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Výšku odmeny exekútora,
náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku

na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora určuje vyhláška. Exekúcie, ktorých výkon bol
začatý do 30.4.2008, sa riadia znením vyhlášky účinným do 30.4.2008. Podľa § 36 ods. 2 Exekučného
poriadku, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie vedenej pod sp. zn. EX 1249/2011 bol súdnemu exekútorovi
doručený dňa 21.11.2011, preto sa táto exekúcia riadi znením vyhlášky účinnom od 1.1.2009.

Súdny exekútor si vyčíslil trovy exekučného konania v celkovej výške 71,03 EUR (odmena v sume 33,19
EUR + 20 % DPH, poštovné vo výške 31,20 EUR).

Ustanovenia § 14-16 vyhlášky určujú výšku odmeny pri vylúčení súdneho exekútora z vykonávania

exekúcie a pri zastavení exekúcie. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z
vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur. Podľa
ods. 2 rovnakého ustanovenia paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Súdny exekútor má nárok má podľa § 14 ods. 1 vyhlášky nárok na minimálnu odmenu vo výške 33,19
EUR. Keďže súdny exekútor túto sumu v návrhu na zastavenie exekúcie požadoval, súd mu uvedenú
odmenu priznal.

Podľa § 22 ods.1 vyhlášky SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov patrí

súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti, pričom táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a
telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

Pokiaľ ide o náhradu hotových výdavkov, súd súdnemu exekútorovi priznal len náhradu za také výdavky,

ktorých vznik bol súdnym exekútorom riadne preukázaný, resp. tie, ktorých vznik bolo možné riadne
preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise, t.j. najčastejšie pripojenými
doručenkami v spise. Súd nemohol priznať súdnemu exekútorovi také hotové výdavky, ktoré evidentne
súdnemu exekútorovi vôbec nevznikli (k listine nebola pripojená žiadna doručenka, pokiaľ išlo o
poštovné) alebo vznikli aj v súvislosti s iným exekučným konaním (t.j. poštovné za doručovanie takých

listín, doručenka ku ktorým je založená v inom exekučnom spise). Z takéhoto postupu súdneho
exekútorajasnevyplýva,žesitakétohotovévýdavkyuplatňujeajvsúvislostisinýmexekučnýmkonaním
a súd teda nemôže súdnemu exekútorovi duplicitne alebo aj viacnásobne priznať také výdavky, ktoré
mu reálne vznikli iba raz.Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za uplatnené poštovné vo výške 31,20
EUR, nakoľko nemal za preukázané vynaloženie uvedených výdavkov. Výška účelne vynaložených

nákladov na poštovné bola preukázaná 2 doručenkami: exekučný príkaz 1x (povinný 1x 1,40 EUR),
upovedomenie o začatí exekúcie 1x (povinný 1x 1,30 EUR) v zmysle platného cenníka poštových
služieb Slovenskej pošty zásielok s hmotnosťou do 100 g. Súd priznal súdnemu exekútorovi za poštovné
náhradu za 2 doručenky v celkovej výške 2,70 EUR.

Podľa § 196 vety druhej Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.1.2012, ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Nakoľko súd má za preukázané, že súdny exekútor je platiteľom
dane z pridanej hodnoty, súd mu priznal zvýšenie odmeny podľa § 14 aj hotových výdavkov o 20%
DPH zo sumy 33,19 EUR v celkovej sume 6,64 EUR. V zmysle citovaného ustanovenia súd súdnemu
exekútorovi priznal základnú sadzbu DPH vo výške 20 % v súlade s ust. § 85j zákona č. 222/2004 o

dani z pridanej hodnoty v aktuálnom znení.

Súd súdnemu exekútorovi priznal odmenu za výkon exekučnej činnosti v celkovej výške 42,53 EUR, na
úhradu ktorých súd zaviazal v súlade s ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku oprávneného.

V súlade s vyššie uvedeným súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v časti zastavenia exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o náhrade trov exekúcie nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie v lehote 15
dní odo dňa doručenia rozhodnutia písomne na súde, proti ktorého rozhodnutiu odvolanie smeruje.
Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom

rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa,
proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a
opätovne rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).