Decision was made at the court Okresný súd Trebišov
Judgement was issued by JUDr. Edita Pavková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 10C/669/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7915217165
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Edita Pavková
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7915217165.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdTrebišovsudkyňouJUDr.EditouPavkovouvprávnejvecinavrhovateľa:OrangeSlovensko,
a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený: Bobák, Bollová a spol.,
s.r.o., advokátska kancelária, IČO: 35 855 673, so sídlom Dr. VI. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, proti
odporcovi: Ľ. Č., C.. X. X. XXXX, S. B.. U.. Š. XX, A., o zaplatenie 358,42 Eur s príslušenstvom, t a k t o
r o z h o d o l :
I. Návrh navrhovateľa s a z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ svojim návrhom sa domáhal toho, aby súd uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre neho
712,20 Eur, ako aj úroky z omeškania z tejto sumy a trovy konania.
Návrh odôvodnil tým, že odporca riadne a včas nezaplatil pre navrhovateľa cenu poskytnutých a
vyfakturovaných služieb, k čomu sa zaviazal v zmluve o pripojení, preto mu vznikla povinnosť uhradiť
zmluvnú pokutu, pretransformovanú na náhradu škody tak, ako sa k tomu v zmluve o pripojení zaviazal.
Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáha nároku na zaplatenie škody, ktorá vznikla navrhovateľovi
za odpredaný mobilný telefón, telekomunikačné zariadenia SONY XPERIA SP vo výške 358,42 Eur.
Navrhovateľ má za to, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu
a jeho akciovou cenou.
Odporca sa vo veci nevyjadril.
V predmetnej veci súd vykonal dokazovanie, listinnými dôkazmi: písomným návrhom navrhovateľa zo
dňa 10.04.2015, zmluvou č. A7058318, dodatkom k zmluve zo dňa 27.06.2013, faktúrami, pokusom
o pokonávku zo dňa 14.11.2013, dokladom o predajnej cene MT, plnomocenstvom, všeobecnými
podmienkami, osvedčením o registrácii pre DPH, a zistil skutkový stav veci:
Dňa 10.04.2015 podal navrhovateľ proti odporcovi návrh na začatie konania na zaplatenie sumy 712,20
Eur s príslušenstvom, ako aj na zaplatenie trov konania.
Rozsudkom zo dňa 31.07.2015 sp. zn. 10C/270/2015 súd rozhodol o časti nároku navrhovateľa tak,
že uložil odporcovi povinnosť uhradiť pre navrhovateľa 353,78 Eur, 5,25 % úrok z omeškania ročne zo
sumy 353,78 Eur od 29.11. 2013 do zaplatenia, a vec o nároku navrhovateľa na zaplatenie 358,42 Eur
spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody vylúčil na samostatné konanie.Vtejtosúvislostisúdpoukazujenadôvodyuvedenévrozsudkusp.zn.10C/270/2015zodňa31.07.2015.
Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.09.2015.
Navrhovateľ nárok na zmluvnú pokutu ako paušalizovanej náhrady škody odvodzuje od skutočnosti,
že odporcovi odpredal mobilný telefón/telekomunikačné zariadenia SONY XPERIA SP .Suma 358,42
Eur predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Zo zmluvy
o pripojení č. A7058318 jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta - paušalizovaná náhrada škody, má
tvoriť refundáciu prípadnej straty na kúpnej cene telefónu ako rozdiel medzi predajnou cenou mobilného
telefónu, ktorý bol odpredaný odporcovi a zľavnenou cenou, ktorú odporca za telefón zaplatil.
Vyššie uvedené skutočnosti súd zistil zo zmluvy č. A7058318, z dodatku k zmluve č. A7058318 zo dňa
27.06.2013, z dokladu o predajnej cene MT/telekomunikačného zariadenia.
Z návrhu navrhovateľa vyplynulo, že odporca riadne a včas nezaplatil cenu poskytnutých služieb vo
výške 363,78 Eur vyfakturovaných v období 2013/07-2013/09.
Navrhovateľ pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013 oznámil odporcovi sumu neuhradených faktúr
za jednotlivé mesiace a sumu za mobilný telefón , vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote.
Odporca na pokus o pokonávku nereagoval.
V tomto konaní si navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu, pretransformovanú na náhradu škody, vo
výške 358,42 Eur s tým odôvodnením, že ustanovenia Dodatkov, v ktorých je dohodnutá výška zmluvnej
pokuty za mobilné telefóny, boli v inom súdnom konaní označené ako neprijateľná zmluvná podmienka
(rozsudok KS v Prešove, č. k. 6Co/91/2011), a v súlade s ust. § 53a Obč. zák., je tak navrhovateľ ako
dodávateľ služby povinný zdržať sa používania takejto podmienky.
Predmetným návrhom sa navrhovateľ domáha nároku vo výške škody voči odporcovi, ktorá vznikla
navrhovateľovi za odpredaný mobilný telefón, telekomunikačné zariadenie SONY XPERIA SP vo výške
358,42 Eur. Navrhovateľ má za to, že uvedená škoda predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou
mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Uplatnená suma predstavuje škodu navrhovateľa, ktorú
odporcanavrhovateľovispôsobiltým,žezískalmobilnételefónyzacenuzvýhodnenejoproticenetrhovej
tak, že podpisom dodatku sa zaviazal používať služby, a za tieto platiť po dobu viazanosti a následne
porušil svoj základný záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu počas dohodnutej doby a platiť riadne a včas
cenu za poskytnuté služby.
Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k tomuto právneho záveru:
Podľa ust. § 43 ods. 1 zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách zmluvou o pripojení sa
podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti
a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a/ cit. zákona, podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú
službu podľa tarify a účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o
pripojení a podľa tarify v zmysle ust. § 42 ods. 4 písm. b/ cit. zákona.
Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 53 ods. 1/ Obč. zák., spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa/ ďalej len
" neprijateľná podmienka" /. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Podľa ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Podľa ust. § 545a Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať
náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne
aj na výšku škody, ktorá porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah
vzniknutej škody.
Podľa § 6 ods. 1 a 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa predávajúci nesmie žiadnym
spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými mravmi, najmä nesmie odmietnuť
predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak pripravené na predaj, alebo odmietnuť
poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach, nesmie takisto viazať predaj výrobkov
alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o
obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých
spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa osobitných predpisov. Konaním v rozpore s
dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a/ je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,
b/ môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a poručovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 23a ods. 1 a 2 Zákona o ochrane spotrebiteľa typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie
zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje. Typová zmluva nesmie obsahovať
a/ neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, najmä
1. Podmienky, ktoré viažu predaj výrobku alebo poskytnutie služby na odobratie iného výrobku alebo
na prevzatie inej služby,
2. Podmienky, ktorými sa podmieňuje predaj výrobku alebo poskytnutie služby požiadavkou, aby
spotrebiteľ zabezpečil pre predávajúceho ďalšieho spotrebiteľa, ktorý s ním uzavrie rovnakú alebo
podobnú zmluvu,
b/ podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici
koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo
dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto
smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to,
či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
Podľa čl. 3 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode
spotrebiteľa.
Podľa čl. 6 bod 1 Smernice Rady 93/13/EHS členské štáty zabezpečenia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzne pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Predmetným návrhom sa domáhal navrhovateľ voči odporcovi nie zaplatenia zmluvnej pokuty, ale
náhrady škody vo výške 358,42 Eur spolu s príslušenstvom tvrdiac, že sú splnené všetky predpokladyzodpovednosti odporcu za vzniknutú škodu. Porušenie právnej povinnosti zo strany odporcu spočívalo
v tom, že nedodržal povinnosti uvedené v Dodatku k zmluve o pripojení v zmysle ktorých sa zaviazal,
že po dobu viazanosti zotrvá v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom a že po túto dobu bude využívať
objednané služby a zároveň neuskutoční žiaden taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti
zmluvy o pripojení alebo dodatku k zmluve, alebo účelom ktorého by malo byť ukončenie zmluvy alebo
dodatku pred uplynutím doby viazanosti. Súčasne v dodatku k obom zmluvám sa zaviazal , že sa
nedopustítakéhokonania,alebonedásvojimkonanímžiadentakýpodnet,nazákladektoréhobyvzniklo
navrhovateľovi právo odstúpiť alebo vypovedať zmluvu z dôvodu nesplnenia alebo porušenia povinnosti
zo strany odporcu, ku ktorým sa zaviazal v zmluvách, alebo v dodatku k zmluvám. Skutočnosť, že
odporca porušil základné povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o pripojení, a to platiť riadne a včas za
poskytnuté služby, navrhovateľ preukázal, nakoľko odporca cenu poskytnutých služieb navrhovateľovi
neuhradil ani v dodatočnej lehote uvedenej v pokuse o pokonávku. Škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi,
podľa jeho tvrdenia, predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou mobilných telefónov a cenou akciovou.
Škoda predstavuje zmenšenie majetku navrhovateľa, pretože mobilné telefóny sa stali v zmysle dodatku
vlastníctvom odporcu.
Tak, ako vymedzil nárok navrhovateľ na náhradu škody, vyplýva, že tejto škody sa domáha z
dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti. Takto skutkovo
vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420
Občianskeho zákonníka je:
1./ protiprávny úkon,
2./ spôsobenie škody,
3./ príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou,
4./ zavinenie.
Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných
záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť
aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť.
Ustanovenia § 420 o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej,
ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne
splnenie všetkých vyššie uvedených štyroch predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich
zodpovednosť za škodu nie je daná.
V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúceho dôkazné bremeno nebolo preukázané už
splnenie predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia žalobného
návrhu navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri
tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v článku 4
(doba platnosti a ukončenia zmluvy) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb (ďalej len VP), ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľabodu4.1týchtoVPplatnosťzmluvyzanikáa)dohodouzmluvnýchstrán,b)odstúpenímodzmluvy,
c) výpoveďou zmluvy, d) smrťou alebo zánikom účastníka.
Všeobecné podmienky ďalej upravujú podrobnejšie zánik zmluvy z jednotlivých vyššie uvedených
dôvodov.
Podľa článku 2 VP (zmluva o pripojení, aktivácie služieb) bodu 2.1 spoločnosť Orange Slovensko, a.s.,
poskytuje služby na základe zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe.
Podľa článku 2 bodu 2.6 VP zmluva je uzatvorená dňom jej podpísania.
Podľa § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka, písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba
písomne.
Navrhovateľ písomné ukončenie písomne uzavretej zmluvy o pripojení zo dňa 27.06.2013, č. A7058318,
ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú všeobecné zmluvné podmienky nepreukázal, a teda odporca svoj
záväzok zotrvania v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil. Vyplýva to aj z predloženého listinnéhodôkazu zo strany navrhovateľa, podľa ktorého viazanosť zmluvou existuje od 27.06.2013. Žalobný návrh
bol podaný dňa 10.04.2015. Je potrebné uviesť, že zmluva nebola uzavretá na dobu určitú, teda iba
na dobu viazaností, ale na dobu neurčitú s dohodnutou dobou viazanosti 24 mesiacov a navrhovateľ
nepreukázal, že došlo k ukončeniu zmluvného vzťahu.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody (predpoklad č. 2), k tomu súd uvádza:
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda, a to, o poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,
ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971, s. 151).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predchádzajúceho stavu (R 55/1971, s 153).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971, s 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilných telefónov a ich
akciovou cenou po zohľadnení využívania služieb odporcom podľa počtu mesiacov využívania v rámci
zmluvnej viazanosti. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej
škode (napriek deklarácii uvedenej v bode 3.7 dodatku), by nedošlo. Podľa názoru súdu za škodu
nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilný
telefón za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný teraz navrhovateľom podanou žalobou bolo
možné dosiahnuť iným spôsobom (napr. podmienením právneho úkonu). Rozdiel medzi skutočnou a
akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného) protiprávneho
úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Inú, ako
dohodnutú cenu, teda predajnú cenu mobilného telefónu súd nepovažuje z hľadiska záväzku odporcu za
relevantnú. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením
jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu so žalovaným účastníkom
vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón
obdŕžal dojednanú kúpnu cenu.
Svyššieuvedenýmzáveromjespojenéajnesplnenieďalšiehopredpokladuprevznikškody,atopríčinná
súvislosť.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol návrh
navrhovateľa na náhradu škody vo výške 358,42 Eur spolu s príslušenstvom, po tom, čo zistil, že
navrhovateľ ničím nepreukázal odôvodnenosť stanovenia náhrady škody zmluvnej pokuty na základe
zmlúv o pripojení.
Podľa ust. § 142 ods. 2/ O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd môže vysloviť, že
žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Keďže navrhovateľ mal iba čiastočný úspech v súvislosti s uplatnením svojho nároku na zaplatenie
sumy pôvodne uplatňovanej vo výške 712,20 Eur s príslušenstvom, súd rozhodol, že sa mu náhrada
trov konania nepriznáva.
Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, pretože ide o drobný spor (§ 200ea ods. 1 O.s.p.,
§ 115a ods. 2 O.s.p.).Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 OSP/ uviesť proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie,
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené/ § 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnom
konaní.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.