Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 20, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11P/89/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115227344
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115227344.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa X. H.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matky: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. V. 6, V., a
otca: B. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX, D., o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia,
takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia sa z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 10.11.2015 bol tunajšiemu súdu doručený návrh matky zo dňa 10.11.2015 na vydanie predbežného
opatrenia, ktorým by súd uložil otcovi maloletej povinnosť dočasne sa zdržať výkonu práva na styk s
maloletou upraveného rozsudkom Okresného súdu D. č.k. XXC/XXX/XXXX zo dňa 18.12.2009. Zároveň
podala aj návrh vo veci samej, ktorým navrhuje zakázať styk otca s maloletou.

Matka svoj návrh na vydanie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že maloletá sa narodila z
manželstva s menovaným odporcom. Rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 25C/206/2009 zo dňa
18.12.2009 bolo ich manželstvo rozvedené, maloletá bola na čas po rozvode zverená do osobnej
starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 100 eur mesačne, tiež bol
upravený styk otca s maloletou na každú párnu sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod. Vtedy
mala maloletá jeden rok. Spočiatku mala záujem o maloletú len stará matka zo strany otca, táto si ju aj

brávala. Po asi pol roku začala matka maloletú dávať do ich domácnosti aj na noc, teda zo soboty na
nedeľu. Takto to fungovalo asi do 5 rokov veku maloletej, kedy začala odmietať chodiť do domácnosti
otca a starých rodičov. Keď sa jej matka pýtala, prečo tam nechce chodiť, odmietala s ňou komunikovať.
Pred odchodom k otcovi začala matke hovoriť, že ju bolí brucho, zvracala. Matka sa snažila na maloletú
vplývať, hovorila jej, že ju ocko a babička a dedko ľúbia, že s ňou chcú byť. Vždy po dlhom prehováraní
išla maloletá k otcovi. Po príchode od otca nechcela matke veľmi rozprávať, ako tam bolo a čo zažili,

matka nasilu z nej nechcela vyťahovať informácie. Asi po dobu posledných 4 mesiacov začala matke
doma rozprávať, že je škaredá, že ju nikto nemá rád, že ju nechcú a pod. Matka ďalej uviedla, že od
troch rokov veku chodí s maloletou ku klinickej psychologičke - H.. G. E., J.., z dôvodu, že maloletá
trpí aspergerovým syndrómom a tiež tam riešia aj tieto stavy maloletej, ktoré sa začali objavovať v
poslednom období. Otec maloletej vie o stave dieťaťa, sám to počul od psychologičky, avšak ignoruje
to. Maloletá vyžaduje zvláštny prístup, čo otec odmieta. Dňa 08.11.2015 jej otec maloletú priviezol po

víkende, priviezol ju matke do práce, nakoľko matke končila služba. Matka si všimla, že má maloletá
na líci podliatinu a otlačené prsty ruky. Ona sa jej na to hneď spýtala, na čo začala maloletá plakať a
hovorila jej, aby to nechala tak. Matka s maloletou navštívila lekársku pohotovosť, o čom má aj záznam.
Tam zistili, že takú istú podliatinu má na ľavej nohe. Matka telefonovala s jej otcom, načo jej on potvrdil,
že maloletú udrel, ako dôvod uviedol, že neposlúchla a on „vypenil“. Matka sa tiež skontaktovala so
starou matkou zo strany otca, táto jej uviedla, že maloletá bola u nich drzá a vulgárna, ale bitku stará

matka poprela. Následne jej maloletá doma povedala, že aj v minulosti, keď napr. nechcela zjesť, čo
bolo navarené, musela za trest kľačať v kúte, alebo ju mali zavrieť do pivnice. Keď sa jej matka pýtalaniečo viac, maloletá jej nechcela viac povedať. Matka ďalej uviedla, že dňa 09.11.2015 podala na OO
PZ V. trestné oznámenie na otca maloletej za fyzické napadnutie. Chce uviesť, že aj pred rozvodom ich
manželstva ju opakovane odporca fyzicky napadol. Bojí sa, že sa to bude pri maloletej opakovať. Otec

sám jej napísal SMS, ktorú má matka odloženú, že ľutuje facku, ktorú dcére dal a že sľubuje, že sa to
nebude opakovať. Matka však toto nevie zaručiť. Má k dispozícii aj fotografie, na ktorých je viditeľná
podliatina na líci maloletej. Dnes (pozn. v deň spísania návrhu) vybavila matka prednostný termín u
psychologičky, ktorá sama uviedla, že maloletá potrebuje znovu nadobudnúť dôveru a pocit istoty, preto
by bolo vhodné, aby sa na nejaký čas s otcom nestretávala. K návrhu priložila lekársky nález H. U. F.,

Y. zo dňa 08.11.2015 a potvrdenie o oznámení skutku na OOPZ V. dňa 09.11.2015.

Podľa § 11 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), konanie sa uskutočňuje na tom
súde, ktorý je vecne a miestne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností, ktoré tu sú v čase začatia
konania, a trvá až do jeho skončenia.

Podľa § 88 ods. 1 písm. c) OSP, namiesto všeobecného súdu odporcu je na konanie príslušný
súd, v obvode ktorého má maloletý na základe dohody rodičov alebo rozhodnutia súdu, prípadne
iných rozhodujúcich skutočností svoje bydlisko, ak ide o vec starostlivosti o maloletých, konanie o
osvojiteľnosti, o osvojenie alebo o povolenie uzavrieť manželstvo maloletému;

Podľa § 177 ods. 1 OSP, ak nie je príslušný súd známy alebo ak nemôže včas zakročiť, zakročí súd, v
obvode ktorého sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.

Podľa § 177 ods. 2 OSP, ak sa zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje príslušnosť, môže príslušný
súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak je to v záujme maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s

prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.

Naposledy o maloletom dieťati rozhodoval Okresný súd D. v konaní sp.zn. XXC/XXX/XXXX, a to
rozsudkom zo dňa 18.12.2009, čím si založil miestnu príslušnosť na konanie o maloletej. Nakoľko však
rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia je limitované lehotou, a teda miestne príslušný

súd nemôže včas zakročiť, rozhodol o návrhu na vydanie predbežného opatrenia Okresný súd V., v
obvode ktorého sa maloletá zdržuje.

Podľa § 75 ods. 1 OSP, predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh nie je potrebný, ak ide o
predbežné opatrenie na konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.

Podľa § 75 ods. 2 OSP, návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom

vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa
zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť
maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.

Podľa § 75 ods. 4 OSP, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa

odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 OSP, súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 OSP, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu
s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im

doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP, predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.Úpravou predbežných opatrení zákon umožňuje riešiť také situácie, kde je potrebný rýchly zásah
súdu. Účelom predbežných opatrení je rýchla i keď len dočasná úprava pomerov účastníkov alebo

zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného rozhodnutia.
Predpokladom nariadenia predbežného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba predbežnej a
dočasnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto dočasná úprava sa musí javiť
ako naliehavá. Predbežné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá.
Nariadiť predbežné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí

existovať v čase, keď o nariadení predbežného opatrenia súd rozhoduje.

Matka maloletej sa svojím návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáhala uloženia otcovi
povinnosti dočasne sa zdržať výkonu práva na styk s maloletou, teda v konečnom dôsledku (len iným
slovným vyjadrením) sa domáhala toho istého, ako v návrhu vo veci samej, a síce zákazu styku otca
s maloletou, i keď len dočasne.

Po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a jeho príloh dospel súd k záveru, že neboli
splnené podmienky na jeho nariadenie, a to z nasledovných dôvodov.

Z podania matky, doloženého lekárskym nálezom zo dňa 08.11.2015, mal súd za osvedčené, že otec

maloletej v rámci nezvládnutia výchovného problému s maloletou dňa 08.11.2015 udrel maloletú rukou
po líci, resp. jej dal facku, čo potvrdila maloletá u lekárky. V podaní matka uvádza, že otec jej sám
povedal, že „vypenil“, a prostredníctvom SMS jej oznámil, že to ľutuje, pričom matka (vychádzajúc z
obsahu podania) takéto vysvetlenie otca nespochybnila, a iné neuvádza, a síce, že by takéto konanie
otca bolo pravidelné, teda že by sa maloletá od otca vracala s modrinami, keď zároveň podala na

otca oznámenie o fyzickom napadnutí maloletej a nie o týraní maloletej. Z uvedeného mal súd za
osvedčené, že síce došlo k tomu, že maloletá dostala od otca facku, avšak aj to, že išlo o jednorazové
zlyhanie rodičovskej výchovy zo strany otca. Matka síce v podaní uviedla, že s maloletou navštevuje
psychologičku, avšak žiadne potvrdenie o tomto nepredložila, potom súd nemohol mať za osvedčené
psychické problémy maloletej, a už vôbec nie spojené s pobytom maloletej u otca. Zároveň súd

poukazuje na skutočnosť, že podľa tvrdenia matky je styk otca s maloletou upravený na každú párnu
sobotu v mesiaci od 14.00 hod. do 18.00 hod., pričom matka maloletú už niekoľko rokov dáva otcovi nad
rámec tejto úpravy, a to až do nedele. Hoci podľa tvrdenia matky maloletá odmieta k otcovi chodiť od 5
rokov veku (v súčasnosti má 7 rokov), matka stále umožňovala otcovi stretávanie s maloletou nad rámec
určeného styku, a teda súd nemôže mať za osvedčené, že by matka pobyt maloletej u otca vnímala ako

rizikový, keď otcovi umožňovala realizáciu styku aj nad rámec upraveného v rozsudku (a to aj po tom,
čo podľa nej maloletá začala pobyt u otca odmietať).

Súd mal z uvedeného teda za osvedčené, že v uvedenom prípade išlo len o exces otca pri starostlivosti
o maloletú, kedy tento použil fyzický trest, keď facku maloletej pred matkou priznal a zároveň oľutoval,

pričom iné fyzické trestanie zo strany otca osvedčené nebolo.

Zo všetkého vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že nebola osvedčená naliehavá potreba zakázať
styk otca s maloletou, nakoľko použitie fyzického trestu bez ďalšieho k takémuto výroku nepostačuje
a takýmto predbežným opatrením vydaním bez náležitého dokazovania by mohlo dôjsť k vážnemu

narušeniu vzťahu medzi maloletou a jej otcom, čo nie je v záujme zdravého vývoja maloletej.
Pre rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletou bude potrebné vykonať rozsiahle (s najväčšou
pravdepodobnosťou znalecké dokazovanie), keďže zákazom styku ide o vážny zásah do výkonu
rodičovských práv a zároveň o výrazné ovplyvnenie ďalšieho vývoja maloletej. Zákaz styku otca s
maloletým dieťaťom predstavuje špecifický druh obmedzenia rodičovských práv, ktoré je možné použiť

len v tých najnevyhnutnejších prípadoch, keď si rodičia svoje rodičovské práva a povinnosti riadne
neplnia. Za daného stavu vychádzajúc z návrhu ako aj z predložených listinných dôkazov nateraz
neboli osvedčené žiadne takéto skutočnosti o ohrození zdravia a vývoja maloletého dieťaťa (keď išlo o
jednorazové použitie fyzického trestu - hoci ho súd v žiadnom prípade neschvaľuje) pre potrebu zakázať
styk otca s maloletým dieťaťom predbežným opatrením.

Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že stretávanie otca s maloletou nie je upravené v rozsahu, ako
ho matka umožňuje už niekoľko rokov, a síce v sobotu aj v nedeľu každý párny víkend, ale toto je od
rozvodu manželstva upravené len v rozsahu 4 hodín v sobotu každý párny víkend, t.j. bez prespatia.Matka preto nie je povinná umožňovať otcovi stretávanie sa s maloletou nad rámec tejto úpravy. Súd
považuje rozsah stretávania upravený v rozsudku za taký, že ani nie je časový priestor, aby dochádzalo
k výchovným problémom s maloletou, a tým k riziku neovládnutia sa otca pri výchove maloletej, preto

by sa mal styk v tomto prípade realizovať len v rozsahu upravenom rozvodovým rozsudkom. Ďalej je
súd názoru, že maloletá vo svojom veku, ak by sa naozaj nechcela stretávať s otcom, k tomuto by ju
nebolo možné donútiť.

Za daných okolností preto súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia nepovažoval za

dôvodný,apretotentonávrhzamietol,keďnávrhmatkyvovecisamej,tedazákazstykuotcasmaloletou,
bude predmetom dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.