Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 12, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/39/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200349
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7011200349.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte, zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov

senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Pavla Naďa, v právnej veci žalobcu F., Q.. J.. H.., P. Č.. X A., zast.
advokátom JUDr. Dušanom Antolom, T. A., I. Č.. XX, proti žalovanému Daňovému riaditeľstvu, Banská
Bystrica, Z. R.. Č.. XX, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. 2. 2011
č. I/223/4621-23713/2011/999608-r takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 25. 02. 2011 č. I/223/4621-23713/2011/999608-r žalovaný podľa § 48 ods. 5 zák.

č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v
znení neskorších predpisov potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice IV zo dňa 17. 12. 2010 č.
698/230/101398/10/Poto o uložení pokuty žalobcovi podľa § 35 ods. 1 písm. f) zák. č. 511/1992 Zb. v
sume18.911,30eurzosúčtuvlastnejdaňovejpovinnostizistenejsprávcomdaneanadmernéhoodpočtu
uvedeného v daňovom priznaní k dani, daň z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie január
2008.

Správny orgán prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že správca dane vykonal
u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie január 2008. Výsledky tejto kontroly boli zahrnuté v protokole o zistení z daňovej
kontroly zo dňa 11. 11. 2008 č. 695/320/83669/2008/Hla a dodatku č. 1 k protokolu a na ich základe
vydal správca dane dňa 09. 02. 2009 pod č. 698/230/6741/09/Poto rozhodnutie, ktorým nepriznal
žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie január 2008 v
sume 312.901,75 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 2.287,16 eur. Na základe odvolania

podaného žalobcom odvolací správny orgán rozhodnutím zo dňa 01. 06. 2009 potvrdil citované
rozhodnutie Daňového úradu Košice IV, na základe čoho toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť.
Proti rozhodnutiu Daňového riaditeľstva SR zo dňa 01. 06. 2009 podal žalobca na Krajský súd v
Košiciach dňa 12. 08. 2009 žalobu, ktorú podaním zo dňa 09. 08. 2010 vzal v celom rozsahu späť, na
základe čoho bolo konanie vedené pod sp. zn. 6S/106/2009 uznesením zo dňa 19. 08. 2010 zastavené.
Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 11. 09. 2010. Výšku uloženej pokuty
správny orgán prvého stupňa odôvodnil ustanovením § 35 ods. 1 písm. f) a ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb.

ako súčin trojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS/ECB a súčtu vlastnej daňovej povinnosti zistenej
správcom dane a nadmerného odpočtu, uvedeného v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom
priznaní, za aplikácie prechodného ustanovenia § 110h zák. č. 511/1992 Zb.Vodvolaníprotirozhodnutiusprávnehoorgánuprvéhostupňažalobcauviedol,žeColnýúradvKošiciach
vydal rozhodnutia, na základe ktorých sa vykonávali jednotlivé obchodné transakcie. Tento dozeral
na zákonnosť týchto obchodov a nemal k nim žiadne pripomienky. Daňový subjekt predložil doklady

a vyjadrenia colných úradov i Colného riaditeľstva SR v Bratislave tvrdiac, že z týchto dokladov
jednoznačne vyplýva, že tovar prepustený do príslušného colného režimu nepodlieha dovoznému clu,
obchodno-politickým opatreniam a ani DPH. Tovar podlieha clu, obchodno-politickým opatreniam a DPH
až pri prepustení tovaru zo spomínaného colného režimu do colného režimu voľný obeh. Správcom
dane pri dovoze tovaru z nečlenských krajín EÚ je colný úrad, v ktorého pracovnom obvode sa tovar

prepúšťa do colného režimu voľný obeh. Namietal tiež, že správca dane pri ukladaní pokuty podľa § 35
zák. č. 511/1992 Zb. má prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu a poukázal aj
na nález Ústavného súdu SR č. III.ÚS 293/2010 zo dňa 27. 10. 2010.

Žalovanývodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaakceptovalskutkovézistenia,akoajprávneposúdenie
veci správnym orgánom prvého stupňa. Zdôraznil, že správca dane má povinnosť uložiť daňovému

subjektu pokutu, ak po daňovej kontrole zistí, že daň uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo
dodatočnom daňovom priznaní, alebo dodatočnom hlásení je odlišná, ako daň zistená správcom dane.
Pokutu uloží po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia správcu dane. V danom prípade podkladom
pre uloženie pokuty bolo právoplatné rozhodnutie Daňového úradu Košice IV zo dňa 09. 02. 2009
č. 698/230/6741/09/Poto, pričom pri výpočte pokuty správca dane použil základnú úrokovú sadzbu

NBS/ECB platnú v deň doručenia rozhodnutia (02. 03. 2009), ktorá k tomuto dňu predstavovala 2 %.
Uplatnením tejto úrokovej sadzby postupoval správca dane v súlade s ust. § 110j ods. 5 zákona o správe
daní a poplatkov. Poukázal na to, že v zmysle § 35 ods. 16 cit. zákona pri ukladaní pokuty podľa ods.
4, 5, 7 až 12 a 15 prihliada správny orgán na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. V
danom prípade správca dane za zistený delikt uložil pokutu podľa § 35 ods. 1 písm. f) cit. zákona,

na ktoré sa povinnosť prihliadať na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu nevzťahuje. Pri
výpočte pokuty podľa cit. zák. ustanovenia je správca dane viazaný zákonom určeným algoritmom
výpočtu, výsledok ktorého nie je možné upravovať. Argumentáciu odvolávajúceho sa postupom Colného
úradu v Košiciach, dokladmi a vyjadreniami colných úradov a Colného riaditeľstva SR v Bratislave, resp.
Ústavného súdu SR vo vzťahu k povinnosti správcu dane uložiť pokutu z vyrubeného rozdielu dane

považoval za bezpredmetnú. Konštatoval, že daňový subjekt svoje námietky smeroval proti postupu
správcu dane pri určení vlastnej daňovej povinnosti, čo nie je predmetom konania o pokute. Podkladom
pre vyrubenie pokuty je právoplatné rozhodnutie, ktoré nie je možné na základe námietok uvedených
v odvolaní spochybňovať, ani meniť.

Včas podanou žalobou zo dňa 30. 03. 2011 podanou osobne na Krajskom súde v Košiciach dňa 06. 04.
2011 žalobca navrhol napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa zrušiť
a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Žalobu zhodne ako odvolanie odôvodnil tým, že správca
dane pri ukladaní pokuty neprihliadol na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu v zmysle
§ 35 ods. 16 zákona o správe daní a poplatkov. K žalobe pripojil vyjadrenia colných orgánov, ako aj

Colného riaditeľstva SR v Bratislave, z ktorých vyplýva, že tovar prepustený do príslušného colného
režimu,napr.colnéuskladnenieapodobnenepodliehadovoznémuclu,obchodno-politickýmopatreniam
a ani DPH. Tovar podlieha clu, DPH alebo obchodno-politickým opatreniam až pri prepustení tovaru zo
spomínaného colného režimu do colného režimu voľný obeh. V tomto prípade DPH vymeriava a vyberá,
tzn., že správcom DPH pri dovoze tovaru z nečlenských krajín EÚ je colný úrad, v ktorého pracovnom

obvode sa tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného
súdu SR č. III.ÚS 283/2010 zo dňa 27. 10. 2010, ktorým bolo vyslovené, že základné právo spoločnosti
P,s.r.o.,nasúdnuochranupodľačl.46ods.1ÚstavySRaprávonaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd boli porušené rozsudkom Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 5Sžf/91/2008 z 20. 10. 2009, a ktorým bol citovaný rozsudok NS SR zrušený a vec

mu bola vrátená na ďalšie konanie. Tvrdil, že žalovaný postupoval v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a
vyslovil presvedčenie, že ak by žalovaný vykladal a aplikoval zákon o DPH a ostatné zákony v celej šírke
a komplexnosti, s dôrazom na akty európskych spoločenstiev a EÚ, nebol by kompetentne zasiahol do
právomoci a pôsobnosti Colného úradu v Košiciach a nebol by vydal rozhodnutia, ktoré sú napadnuté
týmto žalobným návrhom.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11. 05. 2011 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť zo
skutkových aj právnych dôvodov, obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ako aj rozhodnutí
správneho orgánu prvého stupňa. Uviedol, že podstatou žalobných dôvodov žalobcu sú námietkytýkajúce sa postupu správcu dane v rámci kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2008 a
rozhodnutia zo dňa 09. 02. 2009, ktorého právoplatnosťou bolo ukončené vyrubovacie konanie. Tieto
námietky sa netýkajú merita veci a ich uplatnenie v žalobe nemá vplyv na posúdenie zákonnosti

napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správcu dane o vyrubení pokuty. Obsahom
žaloby nebolo preskúmanie právoplatného rozhodnutia žalovaného zo dňa 01. 06. 2009, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie, ktorým správca dane nepriznal nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní
a určil vlastnú daňovú povinnosť, o preskúmanie ktorého žalobca Krajský súd v Košiciach aj žiadal, ale
vzal žalobu späť, ale napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu

dane o vyrubení pokuty. Pokiaľ ide o ukladanie sankčných postihov, v prípade porušenia povinností
daňových subjektov vyplývajúcich im z príslušných hmotno-právnych predpisov, upravených v ust. § 35
zákona o správe daní a poplatkov správca dane uplatňuje zásadu oficiality. Daňové konanie vo veci
vyrubeniapokutyzačínavnadväznostinaposlednúvetuust.§20ods.1cit.zákonazvlastnéhopodnetu.
Ide o samostatné daňové konanie a správca dane v rámci tohto konania za podmienok stanovených v
citovanom ustanovení zákona uplatňuje jednotlivé formy sankčného postihu v závislosti od charakteru

porušenia hmotno-právneho predpisu. V rámci tohto konania nezisťuje, ani nepreveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti a ani neurčuje daň, ktorá má
byť daňovému subjektu vyrubená. Z uvedených dôvodov námietku žalobcu, že výpočet pokuty bol
následným javom a on namietal v daňovom konaní aj samotnú realitu a rozpor so zákonom rozhodnutí, z
ktorých správca dane vychádzal považoval za neopodstatnenú. Ako jedinú námietku týkajúcu sa merita

veci žalovaný označil námietku žalobcu ohľadom nesprávneho postupu správcu dane pri uplatnení §
35 ods. 16 zák. č. 511/1992 Zb. spočívajúceho v neprihliadnutí správcu dane pri uložení pokuty na
závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu. Na tieto skutočnosti prihliada správca dane len v
prípade uloženia pokuty podľa ods. 4, 5, 7 až 12 a 15. Žalobcovi však bola uložená pokuta podľa § 35
ods. 1 písm. f) cit. zákona a preto správca dane nemohol na tento prípad aplikovať ust. § 35 ods. 16

cit. zákona.

V konaní podľa § 247 a nasl. O. s. p. po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia, oboznámení
sa s administratívnymi spismi žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa dospel súd k záveru, že
žaloba dôvodná nie je.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím Daňového úradu Košice IV zo dňa 09.
02. 2009 č. 698/230/6741/09/Poto Daňový úrad Košice IV podľa § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Zb. v
znení neskorších predpisov nepriznal platiteľovi DPH - žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom
priznaní DPH za zdaňovacie obdobie január 2008 v sume 312.901,75 eur a určil mu vlastnú daňovú

povinnosť v sume 2.287,16 eur.

Rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 01. 06. 2009 č. I/223/9261-56561/2009/992517-r na
základe odvolania podaného daňovým subjektom proti vyššie citovanému rozhodnutiu správneho
orgánu prvého stupňa bolo potvrdené napadnuté rozhodnutie zo dňa 09. 02. 2009.

Uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 08. 2010 č. k. 6S/106/2009-163 bolo zastavené
konanie o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 01. 06. 2009 č. I/223/9261-56561/2009/992517-
r na základe späťvzatia žaloby žalobcom.

Na pojednávaní dňa 12. 10. 2011 štatutárny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe z dôvodov v
nej uvedených. Vyslovil názor, že na základe stanovísk colných orgánov, keďže colný sklad spadá do
kompetencie colného úradu, resp. riaditeľstva, o DPH by mali rozhodovať tieto inštitúcie. Zdôraznil, že
uvedenú daň platiť neodmieta, ale je ochotný ju zaplatiť kompetentnému úradu. Opätovne poukázal na
nerešpektovanie nálezu ÚS SR, citovaného v žalobe.

V rovnakom zmysle sa vyjadril aj právny zástupca žalovaného, ktorý konštatoval nerešpektovanie
jednoznačných pravidiel a postupov všetkých subjektov na území SR vyplývajúcich z čl. II ods. 2 Ústavy
SR žalovaným. Preto žiadal o žalobe rozhodnúť zmysle jej petitu.

Zástupkyňa žalovaného zotrvala na písomnom vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené a v jeho zmysle
navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že námietky vznesené či už štatutárnym zástupcom žalobcu ako
aj jeho právnym zástupcom v priebehu konania sa netýkajú merita veci. Tieto mohli byť uplatnené vrámci pôvodného konania , kde bolo rozhodované o daňovej povinnosti. V tomto konaní je meritom veci
uloženie pokuty. Ide o samostatné daňové konanie, v ktorom platí zásada oficiality.

Podľa § 35 ods. 1 písm. f) zák. č. 511/1992 Zb. správca dane uloží daňovému subjektu pokutu v
sume rovnajúcej sa súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby NBS/ECB a súčtu vlastnej daňovej
povinnosti zistenej správcom dane a nadmerného odpočtu uvedeného v daňovom priznaní alebo v
dodatočnom daňovom priznaní. V zmysle § 35 ods. 2 cit. zákona pri ukladaní pokuty podľa ods. 1 sa
uplatňuje základná úroková sadzba NBS/ECB platná v deň doručenia rozhodnutia.

Podľa § 110h cit. zákona v znení zák. č. 464/2008 Z. z. ak do 31. 12. 2008 nastala skutočnosť pre
uplatnenie základnej úrokovej sadzby pri výpočte pokuty (§ 35 ods. 1 a 3), po 31. decembri 2008 sa
použije základná úroková sadzba podľa zákona účinného do 31. 12. 2008.

Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, ani v žalobe nespochybňoval to,

že mu bola už vyššie citovaným rozhodnutím zo dňa 09. 02. 2009 správcom dane určená vlastná daňová
povinnosť a nebol mu priznaný nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie
január 2008, ktoré rozhodnutie bolo potvrdené rozhodnutím odvolacieho orgánu zo dňa 01. 06. 2009,
ani spôsob uloženia pokuty a výšku uloženej pokuty. Rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako
aj rozhodnutie žalovaného o uložení pokuty považoval za nezákonné z dôvodu, že správca dane, ako

aj žalovaný neboli oprávnení určiť mu vlastnú daňovú povinnosť na DPH za zdaňovacie obdobie január
2008, pretože táto právomoc svedčila Colnému úradu v Košiciach.

Knaplneniuskutkovejpodstatysprávnehodeliktuvzmysle§35ods.1písm.f)zák.č.511/1992Zb.dôjde
vtedy, ak je daň uvedená v daňovom priznaní alebo hlásení, alebo v dodatočnom daňovom priznaní

alebo dodatočnom hlásení odlišná ako daň, zistená správcom dane.

V danom prípade rozhodnutím Daňového úradu Košice IV zo dňa 09. 02. 2009 č. 698/230/6741/09/Poto
správca dane nepriznal žalobcovi nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie
obdobie január 2008 v sume 312.901,75 eur a určil mu vlastnú daňovú povinnosť v sume 2.287,16 eur.

Rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR zo dňa 01. 06. 2009 č. I/223/9261-56561/2009/992517-r bolo
potvrdené citované rozhodnutie správcu dane, v dôsledku čoho sa toto stalo právoplatným dňom 11.
06. 2009. K zrušeniu rozhodnutia správcu dane o vlastnej daňovej povinnosti nedošlo ani v súdnom
konaní podľa 2. hlavy 5. časti O. s. p., pretože žalobca žalobu, ktorou napadol rozhodnutie odvolacieho
správneho orgánu, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa vzal späť. Za danej situácie bolo

povinnosťou správcu dane uložiť žalobcovi pokutu v zmysle § 35 ods. 1 písm. f) cit. zákona. Rozhodnutie
Daňového úradu Košice IV zo dňa 09. 02. 2009 nebolo zrušené ani procesným postupom podľa zák. č.
511/1992 Zb., t. j. na základe mimoriadnych opravných prostriedkov.

Rozhodnutie správcu dane, ktorým bola žalobcovi určená vlastná daňová povinnosť na DPH za
zdaňovacie obdobie január 2008 považoval žalobca za nezákonné, jeho nezákonnosť však bolo možné
vysloviť procesným postupom v zmysle 4. a 5. časti zák. č. 511/1992 Zb. (riadne a mimoriadne opravné
prostriedky, resp. postupom podľa 2. hlavy 5.časti O. s. p.). Pretože do vydania žalobou napadnutého
rozhodnutia sa tak nestalo, je potrebné považovať toto rozhodnutie správcu dane o určení vlastnej

daňovej povinnosti za uvedené zdaňovacie obdobie za zákonné. Z tých istých dôvodov musí aj súd
hľadieť na toto rozhodnutie ako na zákonné.

Z ust. § 35 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že právnu povinnosť, prihliadať na závažnosť, trvanie a

následky protiprávneho stavu zákonodarca neviaže na konanie o uloženie pokuty podľa § 35 ods. 1 zák.
č. 511/1992 Zb. S poukazom na cit. zák. ustanovenie považoval súd žalobnú námietku o neaplikovaní
cit. zák. ustanovenia za irelevantnú.

Rovnako za irelevantnú považoval súd aj námietku žalobcu, týkajúcu sa neakceptácie nálezu Ústavného
súdu SR č. III.ÚS/283/2010 z 27. 10. 2010, pretože z podanej žaloby nie je zrejmé, aké právne
závery z nálezu svedčia v jeho prospech a sú spôsobilé spochybniť zákonnosť žalobou napadnutého
rozhodnutia žalovaného. Z citovaného nálezu ústavného súdu nevyplýva záver, aby pri dodanítovaru nachádzajúceho sa v colnom sklade vo viazanom režime bola daná právomoc colného úradu
posudzovať dodanie tovaru z hľadiska uplatnenia DPH. Dôvodom zrušenia rozsudku Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžf/91/2008 z 20. 10. 2009 boli procesné pochybenia (nedostatočné odôvodnenie rozsudku,

nedostatočný výklad príslušných ustanovení zákona o DPH, chýbajúca presvedčivosť odôvodnenia
rozsudku).

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s cit. zák. ustanoveniami pomerom

hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. 05. 2011) žalobu žalobcu podľa
§ 250j ods. 1 O. s. p. zamietol.

Neúspešnému žalobcovi súd právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 250k ods. 1 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahu sanapadá,včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým,

že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.