Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Okresný súd Vranov n/T
Spisová značka: 5C/288/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813204295
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubov Vargová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2015:8813204295.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v právnej veci žalobcu:

Československá obchodná banka, a.s., Michalská 18, 815 63 Bratislava,
IČO: 36 854 140, zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., IČO 35 885 459, Štefanovičova 12, Bratislava, proti
žalovanému: Z. S., H.. XX.XX.XXXX, C. S. X, o zaplatenie 1.382,06 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.382,06 € spolu s úrokom vo výške 18,90% ročne
zo sumy 1.276,62 € od 9.2.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy
1.276,62 € od 9.2.2013 do zaplatenia.

Určuje, že uvedené peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach vo výške po 20,- € mesačne, počnúc
mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom rozsudok nadobudol právoplatnosť, vždy do 25-teho dňa
za príslušný mesiac, až do úplného zaplatenia dlhu s tým, že omeškanie jednej splátky má za následok
zročnosť celého plnenia.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania vo výške 739,85 € pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 82,50 € a trov právneho zastúpenia advokáta žalobcu vo výške 657,35 €, ktoré je

žalovaný povinný zaplatiť advokátovi žalobcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 1382,06 € spolu s úrokom vo
výške 18,9% ročne zo sumy 1276,62 € od 09.02.2013 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 1276,62 € od 09.02.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že na základe oznámenia o poskytnutí úveru k Č. Kreditnej karte, poskytol žalovanému finančné
prostriedky vo forme čerpania kreditnej karty. Žalovaný poskytnutý úver nesplácal a bol v omeškaní s
vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, listom -
oznámenie o zosplatnení úveru, žalobca vyhlásil svoju pohľadávku za splatnú k dátumu 15.02.2012.

Na základe Oznámenia a čl. VIII bod 10 Podmienok pre vydanie a používanie Č. Kreditnej karty bola
aktuálnaúrokovásadzbavovýške18,90%ročne.Tiežsižalobcauplatňujeajzákonnýúrokzomeškania.
Dlžná suma k 8.2.2013 vo výške 1382,06 € pozostáva z nesplatenej istiny 1182,31 €, úrokov z úveru
vo výške 94,31 € a úrokov z omeškania vo výške 105,44 €. Suma 1.276,62 € predstavuje načerpanú
istinu, pripísaný úrok z úveru a pripísané poplatky.

Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami, výpoveďou
žalovaného a zistil nasledovný skutkový stav.Pred súdom žalovaný uviedol, že od banky dostal kreditnú kartu, ktorú využíval, problém nastal pred
štyrmirokmi,kedybolpráceneschopný4-5mesiacov,manželkabolanezamestnaná.Môjsúčasnýpríjem
je 460 €, preto nemôže svoj dlh zaplatiť naraz.

Žalobca vo svojom podaní z 20.7.2015 súhlasil, aby žalovaný svoj záväzok voči žalobcovi, ktorý uznal
splácal mesačnými splátkami vo výške 20 €.

ZoznámeniaoposkytnutíúverukČ.Kreditnejkartekžiadostireg.Č.XXXXXXXXXRvyplýva,žežalobca

na základe žiadosti žalovaného zo dňa 28.8.2007, v ktorej žalovaný požiadal o poskytnutie úveru mu
žalobca poskytol úver do výšky úverového limitu 25000 Sk s čerpaním od 28.8.2007, vždy k 15. Dňu
v mesiaci. Ku dňu otvorenia úverového účtu výška úrokovej sadzby bola 22,50 %, debetná úroková
sadzba 30% a sadzba úrokov z omeškania 15%.

Listom označeným ako oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 16.2.2012 žalobca žalovanému oznámil,

že tento bol niekoľkokrát písomne vyzvaný, aby bez meškania zaplatil dlžnú čiastku zo zmluvy o úvere
k Č. kreditnej karte uzavretej dňa 28.8.2007, no vzhľadom ku skutočnosti, že dlh nevyrovnal, využila
banka svoje oprávnenie a vyhlásila svoju pohľadávku dňom 15.2.2012 za splatnú a súčasne ho vyzval
na zaplatenie zvyšnej čiastky, ktorá k uvedenému dňu predstavovala 1005,28 €. Žalovaný oznámenie
prevzal podľa doručenky dňa 24.12.2012.

Podľa preambuly Podmienok pre vydanie a používania Č. kreditnej karty ( ďalej len „Podmienky Č.
kreditnej karty“ ) banka vydáva tieto podmienky upravujúce právne vzťahy banky a jej klientov pri
poskytovaní bankových služieb ku kreditnej karte a tieto sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o vydaní
a používaní Č. kreditnej karty.

V zmysle čl. I. bod 1 Podmienok Č. kreditnej karty tieto upravujú vzťahy medzi bankou a držiteľom
karty, ktoré vznikajú pri vydaní a používaní kreditných kariet. Povinnosťou držiteľa karty je podrobne sa
zoznámiť s týmito podmienkami pred uzatvorením zmluvy a dodržiavať ich.

Držiteľ karty označenej ako hlavná karta je povinný uhradiť banke dlžnú sumu najneskôr v deň splatnosti
v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške minimálnej splátky, ktorá je uvedená vo výpise. Výpis
transakcií realizovaných kreditnou kartou za mesačné obdobie je vystavený vždy 15 dní pred dňom
splatnosti.

V zmysle preambuly podmienok pre vydanie a používanie Č. kreditnej karty, tieto podmienky
upravujú právne vzťahy banky a jej klientov pri poskytovaní bankových služieb ku Kreditnej karty. Sú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o vydaní a používaní Č. Kreditnej karty.

Podľa čl. II definície pojmov, hlavná karta je kreditná karta toho držiteľa karty, ku ktorému kartovému účtu

je stanovený úverový limit. Kreditná karta je elektronický platobný prostriedok, prostredníctvom ktorého
jej držiteľ vykonáva bezhotovostné a hotovostné platobné operácie. Úroková sadzba je pohyblivá a je
dohodnuté v zmluve na dobu neurčitú. Banka má právo kedykoľvek meniť výšku úrokovej sadzby.

Vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne neupravujú tieto podmienky alebo zmluva, sa spravujú

Obchodnými podmienkami banky. Tieto podmienky nadobúdajú účinnosť dňa 1.1.2008.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá

je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného

predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú
zmluvu, od ktorej závisí.

Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).

Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis - nariadenie vlády

SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

V zmysle § 3 nariadenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje
inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím

účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

V zmysle § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy ( ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom je

dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Nepochybne zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľskýchzmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Ďalej súd zistil, že podľa Úverových podmienok sa predmetný právny vzťah mal riadiť príslušnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka ako aj Občianskeho zákonníka.

V slovenskom právnom poriadku existuje duálna právna úprava záväzkov, pričom rozlišujeme ich
občianskoprávnu a obchodnoprávnu úpravu. Vzťah dvoch kódexov súkromného práva a to Obchodného

zákonníka a Občianskeho zákonníka je vzťahom lex specialis ku lex generalis, pričom použitie
Občianskeho zákonníka je subsidiárne - právne vzťahy podriadené režimu Obchodného zákonníka
sa budú riadiť Občianskym zákonníkom v tých otázkach, ktoré Obchodný zákonník neupravuje. V
rámci obchodno-záväzkových vzťahov existuje aj skupina vzťahov, ktoré môže označiť ako fakultatívne
obchodné záväzkové vzťahy, v ktorých si zmluvné strany môžu v súlade so zásadou zmluvnej voľnosti
dohodnúť obchodnoprávny režim svojho záväzku ( § 262 Obchodného zákonníka ).

Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje, ani komplexne
neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka, je nevyhnutné
ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné či ide o relatívne
obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny obchodný

záväzkový vzťah.

Právna ochrana spotrebiteľa je jednou z priorít oblastí záujmu nielen práva Európskej únie ale aj nášho
právneho poriadku. Nie je prípustné, aby sa kogentné normy určené na ochranu spotrebiteľa obchádzal
zvolením iného zákona, ktorý primárna nie je určený na úpravu či realizáciu spotrebiteľských vzťahov,

t.j. vzťahov, ktoré vznikajú pri nákupe tovarov a poskytovaní služieb spotrebiteľom, ktorí nekonajú pri
uzatváranízmluvyvrámcisvojejpodnikateľskejčiinejzárobkovejčinnosti.ZvolenierežimuObchodného
zákonníka nie je prípustné v prípadoch tzv. typových spotrebiteľských zmlúv, keď z celého kontextu
uzatvorenej zmluvy je zrejmé, že sa uzatvára v zmysle Obchodného zákonníka len preto, aby sa
vylúčili právne normy určené na ochranu spotrebiteľa. Nie je ani prípustné, aby dvom spotrebiteľom v

porovnateľnej situácii neboli garantované rovnaké právne prostriedky a ochrana len s ohľadom na to,
dodávateľ zvolí režim iného zákona. Aj pri zmluvách uzatváraných v zmysle Obchodného zákonníka
je potrebné pri realizácii či aplikácii práva postupovať podľa ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku či osobitných právnych predpisoch ako napr. zákon o spotrebiteľských úveroch,
zákon o ochrane spotrebiteľa.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských

zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že žalobca a žalovaný uzavreli dňa 28.8.2007 zmluvu o
vydaníkreditnejkarty,predmetomktorejboloposkytnutiefinančnýchprostriedkovžalobcomžalovanému

v rámci úverového rámca v súlade s ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom v predmetnej
zmluve bol dojednaný schválený úverový rámec a povinná mesačná splátka, ktorá bola v zmysle
obchodných podmienok splátkou minimálnou. Žalovaný finančné prostriedky čerpal prostredníctvom
kreditnej karty KOZ.

Je nepochybné, že žalovaný čerpal prostredníctvom karty finančné prostriedky vo forme úveru a bol
povinný tieto prostriedky vrátiť. Dlh žalovaného predstavuje sumu 1382,06 €, o ktorej súd nemal žiadne
pochybnosti, preto zaviazal žalovaného na úhradu tejto sumy spolu s úrokom vo výške 18,90% ročne
zo sumy 1276,62 € od 9.02.2013 do zaplatenia.

Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania

sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Žalovaný bol teda zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1382,06 €, spolu s úrokom vo výške
18,90% zo sumy 1276,62 € od 9.2.2013 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 1276,62 € od 9.2.2013 do zaplatenia.

Berúc do úvahy osobné, sociálne a majetkové pomery žalovaného ako aj vyjadrenie žalobcu, ktorý
súhlasil, aby žalovaný splatil svoj záväzok v mesačných splátkach po 20 €, súd povolil žalovanému v
súlade s ust. § 160 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd môže určiť, že peňažné
plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že

omeškaniesplnenímjednejsplátkymázanásledokzročnosťceléhoplnenia,zaplatiťžalovanémusumu,
na zaplatenie ktorej bol zaviazaný, v mesačných splátkach za podmienok uvedených vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § l42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého

účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Keďže žalobca mal vo veci
plný úspech, súd zaviazal žalovaného zaplatiť iné trovy konania v sume 82,50 € pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku a trovy právneho zastúpenia v sume 657,35 € v zmysle vyhl. č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za tieto úkony právnej

služby:

Základná sadzba za jeden úkon právnej služby je 71,37 € z hodnoty sporu 1382,06 €.

A/

- prevzatie zastúpenia v roku 2013 ......................................71,37 €.............
- písomné podanie na súd zo dňa 18.3.2013 ................................71,37 €....
- účasť na pojednávaní dňa 20.03.2015 ....................................71,37 €.......
- účasť na pojednávaní dňa 07.05.2015 (§13a ods. 4) vo výške 1 ......... 17,84 €- účasť na pojednávaní dňa 01.10.2015 ....................................71,37 €.......
režijný paušál za 2 úkony v roku 2013 á 7,81 € ................................15,62 €.........
režijný paušál za 3 úkony v roku 2015 á 8,39 € ................................25,17 €.........

Spolu: 344,11
20% DPH ........................................................................................................... 68,82 €

Odmena spolu: 412,93 €

B/ hotové výdavky
Cestovná náhrada osobným motorovým vozidlom KIA ceed: BA 885 UJ, Košice - Vranov nad Topľou a
späť dňa 20.3.2015, 7.5.2015, 1.10.2015
a) základná náhrada za 1 km - 0,183 € /1 km x 288 km ................................ 52,70 €
b) náhrada za spotrebované hmoty - 6,4L/100km
96 km x 0,064 x 1,30 € x 3 cesty ............................................................... 23,96 €

Spolu: 76,66 €

c/ náhrada za stratu času
3 x pojednávanie - 3 x 4 polhodiny á 13,98 € ........................................................ 167,76 €

Spolu trovy právneho zastúpenia: 657,35 €

Súd nepriznal právnemu zástupcovi žalobcu odmenu za úkon písomné podanie „vyjadrenie, doloženie
listinných dokumentov zo dňa 19.3.2015 a k nemu režijný paušál a DPH, v ktorom žalobca bližšie

špecifikoval uplatnenú pohľadávku, teda nešlo o vyjadrenie k samotnému predmetu sporu, nakoľko súd
tento právny úkon nepovažuje za účelne vynaložený.

Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju
opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze (uznesenie

Najvyššieho súdu SR z 9. 11. 2010, sp. zn. 5 M Cdo 21/2009).

V zmysle § 79 Občianskeho súdneho poriadku žaloba má okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3)
obsahovať aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností.

V danom prípade aj s ohľadom na skutočnosť, že sa jedná o spotrebiteľskú vec, bolo potrebné bližšie
špecifikovať žalovanú sumu v samotnom žalobnom návrhu, čo žalobca v žalobe neurobil a následne
doručil do spisu vyjadrenie a listinné dokumenty. Nie je možné považovať trovy právneho zastúpenia
vynaložené v súvislosti so špecifikáciou pohľadávky za účelne vynaložené. Samotná žaloba už mala
obsahovaťpodrobnúšpecifikáciužalovanejsumyauvedenýnedostatoknemôžeísťnaúkorstrany,ktorá

je v spore neúspešná. Zároveň pokiaľ ide o otázky týkajúcej sa veci samej, najmä vyjadrenia k aplikácii
občianskeho zákonníka resp. obchodného zákonníka na daný spotrebiteľský vzťah, právny zástupca
využil aj možnosť účasti na pojednávaniach, kde sa k uvedeným otázkam mal možnosť vyjadriť, a za
ktoré úkony (účasť na pojednávaniach) mu súd odmenu priznal.

Súd právnemu zástupcovi žalobcu krátil aj úkon - ako účasť na pojednávaní dňa 7.5.2015 v zmysle
ust. § 13a ods. 4 zák. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, v zmysle ktorého za zastúpenie na pojednávaní, ktoré bolo odročené bez prejednania veci,
patrí odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny. Na predmetnom pojednávaní
dňa 7.5.2015 súd iba skonštatoval neprítomnosť žalovaného, ktorý sa ospravedlnil z dôvodu PN, o čom

doložil aj doklad. Právny zástupca žalobcu súdu predložil návrh na súdny zmier. Pojednávanie súd preto
bez prejednania veci odročil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Vranov nad Topľou (§ 204 ods.1 OSP).Podľa ust. §-u 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. §-u 205 ods. 2 OSP, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. §-u 205 ods. 3 OSP, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ust. §-u 251 ods. 1 OSP, Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.