Decision was made at the court Správny súd Košice
Judgement was issued by Mgr. Magdaléna Želinská
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Zrušujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1S/2/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200027
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Želinská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2013:8013200027.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Magdalény Želinskej a členiek
senátu JUDr. Viery Zoľákovej, JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu Mgr. K. L., bytom O. č.
XXXXX/XX, Z. proti žalovanej Slovenskej stavebnej inšpekcii, Riaditeľstvo inšpekcie, Lamačská cesta
č. 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej č. 01 020 12/71/2012-SSI
61-Pu zo dňa 06.decembra 2012 na základe žaloby jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Z r u š u j erozhodnutie žalovanej č. 01 020 12/71/2012-SSI 61-Pu zo dňa 06.decembra 2012 v spojení
s rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice č. 06 016 11/30/2011-SSI 65-Lu zo
dňa 11.apríla 2011 a v r a c i avec žalovanej na ďalšie konanie podľa § 250j ods. 2 písm. e/ O.s.p..
N e p r i z n á v aúčastníkom náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Včas podanou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej v
spojení s rozhodnutím Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice, ktoré žiadal zrušiť a vrátiť
žalovanej na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov konania.
V žalobe poukázal na to, že druhostupňovým rozhodnutím bolo zmenené rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu podľa výroku napadnutého rozhodnutia, čím žalobca bol uznaný za vinného z
priestupku podľa bodu 1 písm. a/, b/ a bodu 2 napadnutého rozhodnutia a bola mu uložená povinnosť
uhradiť pokutu vo výške 300,-- EUR a trovy konania.
Žalobca namietal, že oznámenie o výkone HŠSD nebolo doručované v zmysle platnej legislatívy a
to Správneho poriadku o doručovaní písomnosti správnym orgánom s poukazom na § 24 Správneho
poriadku. Poukázal na to, že doručovanie do vlastných rúk je kvalifikovanou formou doručenia a v
tomto prípade je vylúčená možnosť doručiť zásielku náhradnému prijímateľovi, ktorú môže prevziať iba
adresát. V súdnej praxi existuje judikát a to R 19/1968, ktorý vyjadruje zásadu, že písomnosť určená
do vlastných rúk nemôže mať účinky riadneho doručenia, ak bola odovzdaná inej osobe, aj keby sa
jej prostredníctvom dostala do rúk účastníka a podľa jeho názoru táto zásada platí aj v správnom
konaní. Bližšie uviedol, že ak správny orgán potrebuje mať doručenie preukázané, nechá zásielku
doručiť doručenkou a doručenka riadne vyhotovená a vrátená správnemu orgánu osvedčuje vo forme
listiny, že doručenie bolo vykonané. Ak sa nepodarí preukázať, že zásielka bola doručená, treba vykonať
doručenie znova. V tomto ustanovení sa upravuje spôsob tzv. náhradného doručenia. Ide o právnu fikciu,
že za podmienok ustanovených v zákone sa zásielka považuje za doručenú, aj keď to v skutočnosti
tak nie je. Takýmto spôsobom možno písomnosť doručiť len za predpokladu, že adresát sa v mieste
doručenia zdržiava, avšak nebol zastihnutý. Ak sa adresát v mieste doručenia z akýchkoľvek dôvodov
nezdržiava, zásielku treba vrátiť správnemu orgánu ako nedoručiteľnú a opačný postup by mohol byťdôvodom aj na obnovu konania podľa § 62 ods. 1 písm. c/ (zrejme Správneho poriadku). Konštatoval, že
na adresu, kde mu boli doteraz doručené dve oznámenia o konaní HŠSD, J. X, J., sa nezdržiava už päť
rokov, aj napriek skutočnosti, že tam má trvalý pobyt a je spoluvlastníkom nehnuteľnosti a to z dôvodu
zániku manželstva. V čase konania kontroly nemali zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie,
Inšpektorátu Košice vykázané doručenie oznámenia o kontrole žiadnemu z účastníkov konania a na
základe uvedených argumentov oznámenie o výkone HŠSD nemohlo byť doručené v zmysle platnej
legislatívy.
Ďalšou námietkou nezákonnosti zo strany žalobcu bolo, že pri výkone kontroly, ktorá predchádzala
vydaniu napadnutých rozhodnutí, zo strany zamestnancov SSI došlo k porušovaniu zákonov, lebo
výkon kontroly začal uskutočňovať stavebný dohľad na súkromných pozemkoch stavebníkov, voči
ktorým ani nesmeroval stavebný dohľad a to aj za účasti sťažovateľa, ktorý podľa § 134 zákona č.
50/1976 tam nemal čo robiť. Súčasne zamestnanci SSI, ako aj sťažovateľ, prechádzali počas výkonu
dohľadu po súkromných pozemkov vlastníkov, ktorí neboli v súlade s platnou legislatívou o výkone
stavebného dohľadu informovaní a žiadnym spôsobom ani právnym úkonom nedali súhlas k vstupom
na ich pozemky. Týka sa to všetkých vlastníkov, ktorí vlastnia nehnuteľnosti v okolí ich pozemku, ako aj
vlastníkov prístupovej cesty k ich pozemku. Po konzultáciách s nimi bolo potvrdené, že žiaden súhlas
nikomu na vstup nedali ani neboli o výkone žiadnej kontroly zo strany SSI informovaní v súlade s platnou
legislatívou.
Poukázal na ustanovenie § 134 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého sú upravené podmienky
vstupu na cudzí pozemok a stavbu pre vymedzený okruh osôb so zreteľom na čl. 12 ods. 3 Listiny
základných práv a slobôd a čl. 21 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktoré zaručujú nedotknuteľnosť
obydlia. Na rozdiel od právnej úpravy platnej do účinnosti novely Stavebného zákona z roku 1992,
poverení zamestnanci orgánu územného plánovania, stavebného úradu, krajského stavebného úradu,
inšpekcie a ďalších orgánov štátnej správy nie sú oprávnení vstupovať na cudzie nehnuteľnosti priamo
zo zákona, ale len s vedomím ich vlastníka, a na výkon svojej právomoci musia byť najskôr príslušným
orgánom osobitne poverení.
Žalobca uviedol, že jeho stavba sa nachádza ako enkláva v okolí súkromných pozemkov, ku ktorej nie
je prístup z verejného priestranstva tak, ako uvádza žalovaná, a ani samotná prístupová cesta k stavbe
nie je verejná ani obecná, ale súkromná cesta. Preto konanie zamestnancov SSI na základe uvedeného
chápe ako konanie len v prospech záujmov sťažovateľa a v prospech jeho ničím nepodložených
sťažností. Uviedol, že sťažovateľ žiadnou sťažnosťou na žiadnom úrade nepreukázal, že žalobca
zasahuje do jeho práv a oprávnených záujmov a to napriek tomu, že rozhodnutia vo veci stavby
žalobcu boli preskúmané aj príslušnou prokuratúrou , ako aj inými orgánmi štátnej správy a samosprávy
a boli uznané za bezchybné. Dôvodil tiež tým, že z ustanovenia § 3 ods. 3 tretia veta Správneho
poriadku vyplýva, že správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Žalobca uviedol, že má pocit, že každomesačný neoprávnený výskyt zamestnancov SSI na cudzích
pozemkoch bez súhlasu ich majiteľov, ako aj opakované irelevantné podnety toho istého sťažovateľa
a až priateľské vzťahy zamestnancov SSI, (tykanie medzi sťažovateľom a zamestnancami SSI) je
neopodstatnená a nehospodárna šikana zo strany správnych orgánov na úkor peňazí daňových
poplatníkov. Podľa názoru žalobcu porušovanie zákona na strane správneho orgánu, ako aj sťažovateľa,
a to vo vzťahu k neoprávnenému vstupu na cudzí pozemok a to s vedomím zamestnancov správneho
orgánu, ako aj jednostranným a zaujatým postojom správneho orgánu voči žalobcovi došlo k porušeniu
zásady upravenej v Ústave Slovenskej republiky čl. 47 ods. 3, podľa ktorého všetci účastníci sú si v
konaní podľa odseku 2 rovní.
Žalobca vytýkal správnemu orgánu prvého stupňa, že jeho zamestnanci prišli na stavbu absolútne
nepripravení, bez potrebných ochranných pomôcok vyžadujúcich sa pre vstup na stavenisko, v dôsledku
čoho by došlo k porušeniu oznámenia FMZV č. 433/1991 Zb. o Dohovore o bezpečnosti a ochrane
zdravia v stavebníctve, ako aj ustanovení zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia
pri práci, ak aj Nariadenia vlády SR č. 395/2006 Z.z., o čom bol žalobca informovaní zamestnancami
firmy, ktorá realizujú opravu oporného múru v zmysle stavebného povolenia a v súlade s projektovou
dokumentáciou.Žalobca namietal, že nie je pravdou, že neumožnil vstup na pozemky a bránil výkonu kontroly
zamestnancov slovenskej stavebnej inšpekcie. Zamestnanci aj bez predchádzajúceho súhlasu
dotknutých vlastníkov okolitých pozemkov vstúpili na jeho pozemok, ktorý ich upozornil, že na
stavenisko môžu vstúpiť s ochrannými prostriedkami v zmysle platnej legislatívy, aby nedošlo k úrazu
a neniesla zodpovednosť za prípadné škody na zdraví a majetku zamestnancov, ktorí však jeho výzvu
nerešpektovali a nikdy na kontrolu neprišli pripravení v zmysle uvedených predpisov. Žalobca zdôraznil,
že Slovenská obchodná inšpekcia, Inšpektorát Košice nepostupovala pri výkone HŠSD v súlade so
zákonom (porušila ich niekoľko) a tak nie je možné aj s poukazom na ustanovenie Ústavy SR a to čl. 13
ods. 1 udeliť stavebníkom akúkoľvek sankciu. Článok 13 ods. 1 upravuje, že povinnosti možno ukladať
písm. a/ zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.
Keďže, ako uvádza žalobca, k porušeniu zákona ako aj práv nielen žalobcu ale aj ostatných okolitých
vlastníkov pozemkov tu došlo, žiadne povinnosti, resp. sankcie z povahy nezákonného výkonu HŠSD
nemožno stavebníkom, resp. žalobcovi uložiť. Konštatoval, že oba správne orgány nepostupovali v
konaniach voči žalobcovi a druhému stavebníkovi zapísaným na LV XXXXX, voči ktorému boli vydané
obdobné rozhodnutia, ktoré sú, resp. budú taktiež napadnuté na súde, v súlade s ustanovením § 57 ods.
2 zákona č. 372/1990 o priestupkoch a to z dôvodu, že za rovnaké priestupky boli v troch samostatných
konaniach uznaní spoluvlastníci a spolustavebníci jednej stavby, čo považuje žalobca za nehospodárne
konanie zo strany správnych orgánov a porušenie zákona.
Žalobca prezentoval názor, že pri vydávaní napadnutého rozhodnutia žalovaná nepostupovala v súlade
s ustanovením § 34 a nasl. Správneho poriadku. Správny orgán neuniesol ťarchu dôkazného bremena
a skutok žalobcovi ako obvinenému v zmysle uvedeného ustanovenia Správneho poriadku riadne
a zákonne nepreukázal a to priamym ani nepriamym dôkazom a nesprávne vyhodnotil priebeh
dokazovania predmetného priestupku. Uviedol, že zásada voľného hodnotenia dôkazov v žiadnom
prípade neznamená ľubovôľu zo strany správneho orgánu. V odôvodnení rozhodnutia je správny orgán
povinný uviesť skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy
vrátane odôvodnenia skutočností, prečo niektoré dôkazy neboli vykonané. Odôvodnenie musí byť
relatívnepodrobnéanestačíuviesťibato,akédôkazybolivykonané,alemusíbyťuvedenéajhodnotenie
týchto dôkazov, pričom správny orgán musí zdôvodniť, ktoré skutočnosti má dokazovaním jednoznačne
preukázané,resp.doakejmierybolaurčitáskutočnosťpreukázaná.Absenciatakéhotopostupubyrobila
rozhodnutie nepreskúmateľným a z uvedeného dôvodu by musel druhostupňový orgán, prípadne súd,
takéto rozhodnutie zrušiť.
Žalobca akcentoval, že daným rozhodnutím bola zo strany správneho orgánu porušená zásada
materiálnej pravdy, ktorá ukladá správnemu orgánu úplne a presne zistiť skutočný stav a zaobstarať si
potrebné podklady pre rozhodnutie s poukazom na § 32 ods. 1 a § 46 Správneho poriadku. Táto zásada
veľmi úzko súvisí so zásadou zákonnosti, pretože zistením skutočného stavu veci sa rozumie zistenie
všetkých podstatných skutočností v súlade s príslušným hmotnoprávnym predpisom. Poukázal na to,
že zásada materiálnej pravdy pri zisťovaní skutočného stavu veci má dve stránky - úplnosť a presnosť
zistení. Úplnosť znamená povinnosť správneho orgánu zistiť všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu
na to, či budú v prospech alebo neprospech účastníka. Pri tomto zisťovaní nie je správny orgán viazaný
návrhmiúčastníkovkonaniaapresnosťzisteniaznamená,žezistenýstavmusí zodpovedaťskutočnosti.
Konštatoval, že s uplatňovaním zásady materiálnej pravdy súvisí aj zodpovednosť za zisťovanie
podkladov, teda ide o vyhľadávaciu zásadu a o prejednaciu zásadu. Pri vyhľadávacej zásade účastníci
nenesú procesnú zodpovednosť za zistenia určitej skutočnosti a zo Správneho poriadku vyplýva, že
zodpovednosť za zisťovanie podkladov pre rozhodnutie nesie správny orgán, preto je správne konanie
ovládané vyhľadávacou zásadou, ktorá je však modifikovaná niektorými povinnosťami účastníkov,
prípadne jednotlivými typmi správneho konania. Správnosť a úplnosť zistených podkladov má zároveň
viesť k presvedčivosti rozhodnutia správneho orgánu a táto skutočnosť sa premieta predovšetkým v
odôvodnení rozhodnutia, keďže v ňom musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom
pre rozhodnutie, a akými úvahami sa pri hodnotení spravoval, s poukazom na § 47 ods. 3 Správneho
poriadku. Žalobca zdôraznil, že priestupok sa nestal a podľa uvedeného považuje vydanie napadnutých
rozhodnutí za nezákonné a predčasné, s poukazom na zásadu rímskeho práva v pochybnostiach v
prospech obvineného.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť a žalobcovi nepriznať náhradu trov konania.
Uviedla, že v uskutočnenom priestupkovom konaní sa jednoznačne preukázalo, že žalobca akostavebník stavby „Rodinného domu a prípojky TI" dodatočne povolenej rozhodnutím stavebného úradu,
Mesta Prešov č. B/19389/2008-Se zo dňa 01.10.2008, na pozemku parc. č. 14305/121 v kat. území Z.
a/ dňa 15.12.2010 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu,
povereným zamestnancom Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice vstup do predmetnej
stavby,
b/ dňa 18.01.2011 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu,
povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice vstup do predmetnej stavby a nazrieť do jej
dokumentácie.
Zistený skutkový stav tak, ako je uvedený, v zásade žalobca v uskutočnenom priestupkovom konaní ani
v žalobe relevantne nespochybnil, a preto ho považuje za preukázaný a nesporný.
V preskúmavanom druhostupňovom rozhodnutí vyššie uvedené skutky žalobcu kvalifikovala ako
porušenie ustanovenia § 100 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, pričom predmetné protiprávne konania
žalobcu následne subsumovali pod naplnenie skutkovej podstaty priestupku uvedenej v ustanovení §
105 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb.. Za uvedený priestupok v preskúmavanom druhostupňovom
rozhodnutí žalobcovi podľa ustanovenia § 105 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. bola uložená pokuta
vo výške 300,-- EUR.
K jednotlivým tvrdeniam žalobcu uvedeným v jeho žalobe žalovaná dôvodila, že nestotožňuje sa s
tvrdením žalobcu, že samotný postup pri výkone kontroly zo strany zamestnancov Inšpektorátu Košice
bol od začiatku v rozpore s legislatívou Slovenskej republiky. S jeho námietkami týkajúcimi sa zákonnosti
výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu, oznámenia jeho výkonu a samotného výkonu dohľadu
z verejne prístupných (aj keď súkromných) pozemkov a porušenia zásady rovnosti v konaní sa riadne
vyporiadali v odôvodnení druhostupňového rozhodnutia a trvajú na tam uvedenom.
K tvrdeniu žalobcu, že upozornil zamestnancov Inšpektorátu Košice, že na stavenisko môžu vstúpiť s
ochrannými prostriedkami v zmysle platnej legislatívy, aby nedošlo k úrazu a neniesol zodpovednosť
za prípadne škody na zdraví a majetku, uviedol, že žalobca neuviedol, v ktorý deň a pri ktorom
výkone dohľadu takto konal. Toto jeho tvrdenie, nech by sa aj týkalo výkonu dohľadu dňa 15.12.2010
alebo 18.01.2011, je v rozpore s obsahom spisových materiálov, a to záznamom Inšpektorátu Košice
z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu č. 30/2011-SSI 65/1 zo dňa 31.01.2011 a žalobca
ho v uskutočnenom priestupkovom konaní nenamietal. Z uvedených dôvodov považuje žalovaná toto
tvrdenie žalobcu za účelové a nepreukázané. Čo sa týka skutočností, že zo strany Inšpektorátu Košice
došlo k porušeniu ustanovenia § 57 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov poukázala na to, že Najvyšší súd SR v obdobnej veci prejudikoval (rozsudok sp. zn.:
3Sžo/256/2010), že takéto porušenie zákona nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. K ďalším tvrdeniam
žalobcu uviedla, že skutkový stav veci bol v uskutočnenom priestupkovom konaní zistený správne a
úplne, o čom svedčia listinné dôkazy nachádzajúce sa v kompletnom spisovom materiáli, všetky získané
dôkazy boli správne vyhodnotené a žalobcovi bolo jednoznačne preukázané spáchanie predmetného
priestupku, pričom výrok preskúmavaného druhostupňového rozhodnutia bol riadne a vyčerpávajúco
odôvodnený.
Z predloženého administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový správny orgán Slovenská stavebná
inšpekcia,InšpektorátKošicerozhodnutímč.0601611/30/2011-SSI65-Luzodňa11.apríla2011podľa§
123a zákona č. 50/1976 Zb. o stavebnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov
a na základe vykonaného konania podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších
predpisov, zákona 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že Mgr. K.
L.... je vinný, že minimálne v čase výkonu HŠSD dňa 15.12.2010 a 18.01.2011 užíval stavbu „Rodinný
dom a prípojky TI" na pozemku parc. č. 14305/121 v kat. území Z. bez kolaudačného rozhodnutia, teda
vykonával činnosť, ktorá je porušením ustanovenia § 76 ods. 1 (dokončenú stavbu, prípadne jej časť
spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie
práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného
rozhodnutia) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, čím sa dopustil
priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov a bola
mu uložená pokuta vo výške 3.000,-- EUR so stanovením 15-dňovej lehoty odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia a s povinnosťou zaplatiť trovy konania v sume 16,-- EUR.Výrok rozhodnutia správny orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že v dňoch 15.12.2010 a 18.01.2011
vykonal hlavný štátny stavebný dohľad (HŠSD) podľa zákona č. 50/1978 Zb. (správne zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku) na stavbe „Rodinný dom a prípojky TI" parc. č.
14303/12 v kat. území Z. v meste Prešov stavebníkov Mgr. K. L. a Mgr. S. K., výsledky ktorého sú
podrobne popísané v zázname z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 31.01.2011. Kontrolou na
mieste stavby v uvedených dňom a kontrolou predložených písomných dokladov, ktoré boli poskytnuté
Stavebným úradom Mesta Z. správny orgán prvého stupňa konštatoval, že je dôvodné podozrenie, že
došlo k porušeniu § 100 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého stavebník, oprávnená osoba či
právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby, sú povinní umožniť
orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na stavenisko a do stavby,
nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu. Za zistený nedostatok, ktorý je
v rozpore so zákonom č. 50/1976 Zb. sa v prípade preukázanie skutkovej podstaty uloží pokuta podľa
§105 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona.
K porušeniu § 134 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého poverení zamestnanci orgánu územného
plánovania, stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcia a ďalších orgánov štátnej správy
môžu vstupovať na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej s vedomím ich vlastníkov, pokiaľ
plnia úkony vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú; pritom musia
dbať, aby čo najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť.
Oprávnenie na vstup sa preukazuje osobitným preukazom. Za zistený nedostatok, ktorý je v rozpore so
zákonom č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov sa v prípade preukázania skutkovej podstaty uloží
pokuta podľa §105 ods. 1 písm. e/ citovaného zákona. Ďalej k porušeniu § 76 ods. 1 citovaného zákona
(dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej
sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno
užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia). Za zistený nedostatok, ktorý je v rozpore so zákonom
č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov sa v prípade preukázania skutkovej podstaty uloží pokuta
podľa § 105 ods. 3 písm. c/ tohto zákona s tým, že podrobnejšie je skutkový stav uvedený v zázname
z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa 31.01.2011.
Prvostupňový správny orgán poukázal na to, že za účelom podrobného preskúmania, či boli účastníkom
konania naplnené zákonné znaky skutkových podstát, bolo na základe predvolania zo dňa 22.02.2011,
ktoré účastník konania prevzal dňa 24.02.2011, zvolané šetrenie spojené s ústnym pojednávaním na
deň 21.03.2011, ktorého sa účastník konania bez ospravedlnenia nezúčastnil, preto správny orgán pri
rozhodovaní vychádzal z jemu dostupných podkladov a zistení na stavbe, teda záznamu z výkonu
HŠSD, vyjadrenia účastníka konania k záznamu z 31.01.2011 a vyjadrenia MUDr. Z..
Slovenská stavebná inšpekcia, Inšpektorát Košice uviedla, že žalobcovi ako kontrolovanému subjektu
bol dňa 01.02.2011 doručený záznam z výkonu HŠSD na podpísanie a vyjadrenie. Žalobca ako účastník
konania sa k veci vyjadril písomným podaním, ktoré bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené
dňa 08.02.2011, ktoré tento orgán cituje. Z obsahu spisu vyplýva, že ide o identické námietky, ako sú
uvedené v žalobe. S týmito námietkami sa správny orgán prvého stupňa vyrovnal tak, že na základe
podnetu zo dňa 24.11.2010 SSI Inšpektorát Košice zaslal kontrolovanému subjektu listom č. 306/2010-
SSI 65 zo dňa 29.11.2010 oznámenie o výkone HŠSD. Oznámenie sa vrátilo 29.12.2010 s poznámkou
zásielka neprevzatá v odbernej lehote, resp. adresát neznámy. Na základe oznámenia sa pracovníci
SSI Inšpektorát Košice za prítomnosti MUDr. A. Z. a Mgr. B. K. dostavili dňa 15.12.2010 o cca 08:30
hod. k rodinnému domu kontrolovaného subjektu. Po zazvonení a ohlásení sa ozval Mgr. L. s tým, že si
žiadne oznámenie o HŠSD neprevzal, že je chorý a že majú opustiť jeho pozemok. Ing. J. sa preukázal
služobným preukazom a snažil sa oboznámiť stavebníka s obsahom § 100 Stavebného zákona a tým
aj jeho povinnosťami, čo však stavebník arogantne odmietol. Na otázku pracovníkov SSI Inšpektorát
Košice, či je ochotný umožniť výkon HŠSD a vstup na pozemok a do rodinného domu, zopakoval, že
je chorý, a že na jeho pozemku nemajú čo robiť. Zo strany pracovníkov SSI Inšpektorát Košice mu
bolo oznámené, že mu bude zaslané nové oznámenie o výkone HŠSD. V čase ich prítomnosti prišla
aj spolumajiteľka Mgr. S. K., ktorá ich rovnako odmietla vpustiť na nehnuteľnosť s vyjadrením, že veci
okolo stavby rieši manžel JUDr. L.. Dňa 16.12.2010 pod č. 237/2010-SSI 65/2 bolo Mgr. L. do vlastných
rúk zaslané nové oznámenie o výkone ŠSD na 18.01.2011. Oznámenie sa vrátilo s poznámkou zásielka
neprevzatá v odbernej lehote. Taktiež Mgr. S. K. bolo dňa 16.12.2010 pod č. 237/2010-SSI 65/3 na
adresu uvedenú v podnete, zaslané nové oznámenie o výkone HŠSD na 18.01.2011. Oznámenie sataktiež vrátilo s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Dňa 18.01.2011 sa pracovníci SSI I
Košice o cca 08:30 hod. dostavili pred predmetnú stavbu. Po ohlásení sa vyšla z rodinného domu Mgr. S.
K. s tým, že Mgr. L. nie je doma, a že jej adresa pobytu je K. X, Z. a nie J. X, J.. Požiadavku pracovníkov
SSI Inšpektorát Košice o predloženie občianskeho preukazu odmietla. Následne poskytla telefónne číslo
na Mgr. L.. Pri telefonickom kontakte Mgr. L. pracovníkom SSI Inšpektorát Košice odmietol sprístupniť
stavbu na výkon HŠSD a predložiť potrebné podklady uvedené v oznámení o výkone HŠSD, odporučil
ich na návštevu stavebného úradu za účelom naštudovania spisového materiálu k predmetnej stavbe a
oznámil, že ho môžu navštíviť o 11:00 hod. v jeho kancelárii na L. ul. č. XX v Z.. Následne pracovníci
SSI Inšpektorát Košice vykonali obhliadku rodinného domu a pozemku z vonkajších susedných voľne
prístupných pozemkov, pričom bolo zistené, že rodinný dom je užívaný. Tomu nasvedčovalo jednak
vonkajšie upravené okolie domu, dym z komína, satelitný prijímač na streche, sedačka na terase ale aj
skutočnosť, že v čase HŠSD sa v objekte zdržiaval stavebník, dokonca podľa jeho prehlásenia chorý.
Ďalej bolo zistené, že časť oporného múru zhotoveného z gabionu postaveného na hranici pozemku,
ktorý slúži na vyrovnanie terénu a ako oplotenie je zvalené na susednom pozemku, kde je zachytený
provizórnym hradením. Spolu s oporným múrom sa zosunula aj značná časť zeminy z dvora. Vzhľadom
na výšku múru a násypu cca 3,0 m a jeho nestabilitu môže dôjsť najmä v jarnom období k jeho ďalšej
deštrukcii a tým k ohrozeniu nielen susedných nehnuteľnosti, ale aj samotných stavebníkov - užívateľov.
Túto skutočnosť mal stavebník hlásiť v zmysle § 100 písm. b/ Stavebného zákona stavebnému úradu,
čo nevykonal.
Správny orgán prvého stupňa dôvodil, že pri návšteve stavebného úradu boli pracovníkmi úradu
predložené doklady týkajúce sa povoľovania rodinného domu, kde bolo zistené, že sa jedna o
dodatočné povolenie stavby č. B/19389/2008 - Se zo dňa 01.10.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.10.2008. Za uvedené porušenie stavebného zákona bola stavebným úradom uložená pokuta
dňa 04.03.2009 pod č. B/2983/2009-Ko/21. Pracovníci stavebného úradu prehlásili, že na predmetný
rodinný dom nebolo vydané kolaudačné povolenie.
Na stretnutí v kancelárii Mgr. L. nedošlo k dohode ohľadne výkonu ŠSD, nakoľko Mgr. L. nebol ochotný
dovoliť pracovníkom SSI Inšpektorát Košice vstup na jeho pozemok ani predložiť požadované podklady
k HŠSD vrátane občianskeho preukazu. Mgr. L. na stretnutí prehlásil, že sa nemá s pracovníkmi
SSI Inšpektorát Košice o čom baviť, že na jeho rodinnom dome už bolo vykonaných niekoľko kontrol
rôznymi úradmi a následne vykázal pracovníkov SSI Inšpektorát Košice z kancelárie a z budovy. Okrem
uvedeného si pracovníci SSI I Košice zisťovali na Mestskom úrade v Z.e trvalý pobyt Mgr. L., kde im
bolo oznámené, že Mgr. L. v meste Z. nie je prihlásený na trvalý ani prechodný pobyt. Pokiaľ by Mgr.
L. mal záujem o umožnenie HŠSD, mohlo sa to uskutočniť už pri prvom stretnutí dňa 15.12.2010, kedy
sa Mgr. L. zdržiaval v kontrolovanom objekte, ale nebol ochotný ho pracovníkom SSI Inšpektorát Košice
sprístupniť. Vstup na pozemky - pracovníci SSI Inšpektorát Košice sa pri prvom aj druhom stretnutí
preukázali osobitným preukazom v súlade s § 134 zákona č. 50/1976 Zb. Na ohradený pozemok Mgr. L.
nevstúpili, boli len pred bránkou rodinného domu a na okolitých pozemkoch, ktoré sú voľne prístupné,
nie sú oplotené ani inak označené ako súkromný pozemok. Pri prvom stretnutí bol v objekte rodinného
domu aj Mgr. L., ktorý na otázku pracovníkov SSI Inšpektorát Košice, či im umožní vstup na pozemok a
do rodinného domu tento vstup odmietol. To isté sa zopakovalo pri druhom ŠSD za prítomnosti Mgr. K..
Nie je pravdou, že Mgr. L. požiadal pracovníkov SSI I Košice o spoločné nahliadnutie do celej genézy
sťažnosti, ale odporučil pracovníkov inšpekcie na stavebný úrad. Pokiaľ by Mgr. L. chcel komunikovať s
pracovníkmi inšpekcie a prevzal si oznámenie o HŠSD, zistil by, že kontrola sa netýkala len zamokrenia
pozemku, ale výstavby celého rodinného domu. Na HŠSD bol stále pozývaný tak stavebný úrad Mesto
Prešov ako aj KSÚ Prešov, takže SSI si naopak vyžadovala ich súčinnosť. Taktiež nie je pravdou, že
pracovníci inšpekcie jednali s A.. L. v línii sťažovateľa, ale Mgr. L. nechcel s pracovníkmi inšpekcie vôbec
komunikovať aj keď pri prvom stretnutí bol v objekte rodinného domu. Pri druhom stretnutí sa pracovníci
inšpekcie, na požiadanie Mgr. L., dostavili do jeho kancelárie na L. ulici v Z., ale ani tam nechcel s
pracovníkmi inšpekcie komunikovať a predložiť akýkoľvek doklad.
Podľa názoru správneho orgánu prvého stupňa jediným dôvodom, prečo nebol umožnený výkon ŠSD,
bolo, že stavba je už užívaná, riadne sa v nej býva, čo bolo ústne oznámené pri ŠSD aj stavebníkovi. O
tejto skutočnosti veľmi dobre vie aj stavebný úrad (aj keď to nechce vedieť), stavbu nemôže skolaudovať,
pretože nie je skolaudovaná prístupová cesta a inžinierske siete. Užívanie stavby - podľa pracovníkov
SSI Inšpektorát Košice, ktorí boli na HŠSD, je rodinný dom užívaný, čomu nasvedčuje prítomnosť Mgr. L.a Mgr. K. v rodinnom dome pri oboch kontrolách, aj keď o nich „nevedeli", satelitný prijímač na rodinnom
dome a sedačky na terase, ako aj vyjadrenie MUDr. Z., že rodinný dom je užívaný minimálne rok.
Správny orgán prvého stupňa na základe uvedeného usúdil, že skutočnosti, ktoré sú uvedené v
zázname z HŠSD, sú nespochybniteľné a napĺňajú skutkovú podstatu pre uloženie pokuty. Z výsledkov
vykonaného šetrenia vyplynulo, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia ustanovenia § 76
ods. 1 č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov, čím
sú splnené podmienky pre uloženie pokuty podľa § 105 ods. 3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. v znení
neskorších predpisov. Pokuta bola stanovená podľa § 105 ods. 3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. o
územnomplánovaníastavebnomporiadku(Stavebnýzákon)vzneníneskoršíchpredpisovzrozpätiado
33.193,92 EUR na dolnej hranici rozpätia vo výške 3.000,-- EUR s prihliadnutím na okolnosti, ktoré toto
porušenie zapríčinili, mieru zavinenia stavebníka a závažnosť porušení, ktoré sú v rozpore s vydaným
stavebným povolením. Rovnako bolo preukázané aj porušenie § 100 písm. a/ a § 134 ods. 1 zákona
č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, čo naplňuje skutkovú podstatu pre uloženie pokuty podľa
§ 105 ods. 1 písm. c/ a § 105 ods. 1 písm. e/ Stavebného zákona. Za tie priestupky sa pokuta neuloží
z dôvodu, že v prípade viacerých priestupkov prejednávaných v jednom konaní sa ukladá len jedna
sankcia vzťahujúca sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný.
Na základe odvolania žalobcu žalovaná - Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie
Bratislava ako príslušný správny orgán podľa ustanovenia § 105 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. o
územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov a ustanovenia § 58 ods. 1
zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 123a
ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. rozhodla tak, že podľa ustanovenia § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.
rozhodnutie Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice č. 06 016 11/30/2011-SSI 65-Lu zo dňa
11.04.2011 menila tak, že: „I.Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie, uznáva Mgr. K. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom J. X, J., vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105
ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého priestupku sa dopustí a pokutou do 331,93 EUR
sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného dohľadu, bráni v
jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí opatrenie nariadené
orgánom štátneho stavebného dohľadu, nakoľko ako stavebník stavby „Rodinného domu a prípojky TI",
dodatočne povolenej rozhodnutím stavebného úradu, Mesta Z. č.: B/19389/2008-Se zo dňa 01.10. 2008,
na pozemku pare. č. 14305/121 v katastrálnom území Z., obec Z., bránil vo výkone štátneho stavebného
dohľadu, a to tým, že
a/ dňa 15.12.2010 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu,
povereným zamestnancom Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice, vstup na predmetný
pozemok s do predmetného rodinného domu, a teda neumožnil vstup do predmetnej stavby, čím porušil
ustanovenie § 100 písm. a) zákona č. 50/1976 Zb.,
b/ dňa 18. 01. 2011 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu,
povereným zamestnancom Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice, vstup do predmetnej
stavby a predložiť doklady požadované k výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu, a teda
neumožnil vstup do predmetnej stavby a nazrieť do jej dokumentácie, čím porušil ustanovenie § 100
písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb.
II.Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie, ukladá Mgr. K.
L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom J. X, J., za uvedený priestupok pokutu podľa ustanovenia § 105
ods.1písm.c/zákonač.50/1976Zb.vovýške300,-EUR.Mgr.K.L.,nar.XX.XX.XXXX,trvalýmpobytom
J. X, XXX XX J., je povinný uloženú pokutu zaplatiť do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia
na účet Štátnej pokladnice č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol 06 XXX XX, konštantný symbol
0558 pre bezhotovostný styk alebo XXXX v prípade úhrady poštovou poukážkou.
III.Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie, ukladá Mgr. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalým
pobytom J. X, J., podľa ustanovenia § 79 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov v spojení s ustanovením § 1 písm. a/ vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení
vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 531/2008 Z. z. povinnosť uhradiť štátu trovy spojené
s prejednaním uvedeného priestupku vo výške 16,- EUR, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozhodnutia na účet Štátnej pokladnice č. XXXXXXXXXX/XXXX, variabilný symbol XX XXX XX,
konštantný symbol XXXX pre bezhotovostný styk alebo XXXX v prípade úhrady poštovou poukážkou.IV.Slovenská stavebná inšpekcia, riaditeľstvo inšpekcie, priestupkové konanie vedené proti Mgr. K. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvalým pobytom J. X, J., vo veci prerokovania podozrenia zo spáchania priestupku
podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm.c/ zákona č. 50/1976 Zb., ktorý mal spáchať tým, že minimálne
v čase výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu dňa 15.12.2010 a 18.01.2011 užíval stavbu
„Rodinného domu a prípojky TI", nachádzajúcu sa na pozemku pare. č. 14305/121 v kat. území Z.,
obec Z., bez kolaudačného rozhodnutia, podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb.
zastavuje, nakoľko skutok o ktorom sa koná, nie je priestupkom."
V odôvodnení citovaného výroku rozhodnutia žalovaná okrem iného uviedla, že podľa ustanovenia §
59 ods. 1 Správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak
je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Žalovaná ako odvolací
orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu ako aj postup, ktorý predchádzal jeho
vydaniu a poukázala na postup v konaní s tým, že prvostupňovému správnemu orgánu dňa 24.11.2010
bolo doručené podanie MUDr. A. Z., v ktorom sa sťažoval na neschopnosť Stavebného úradu
Mesta Z. a domáhal sa odstránenia havarijného stavu spočívajúceho v zamokrení jeho nehnuteľností
nachádzajúcich sa na Ulici Z. K. XX v Z. (pozemok parc. č. 14305/56 a parc. č. 14305/102, na ktorom bol
postavený rodinný dom súpisné číslo XXXXX), zrážkovou vodou a výronmi podzemnej vody v dôsledku
neodborného a nezodpovedného stavebného postupu účastníka konania pri budovaní oplotenia jeho
pozemku (pozemok parc. č. 14305/121 a parc. č. 14305/122, na ktorom bol rozostavaný rodinný dom,
spoluvlastníkmi týchto nehnuteľností podľa listu vlastníctva č. XXXXX, katastrálne územie Z., obec Z.,
boli účastník konania a Mgr. K. S., bytom K. X, Z.).
Na základe uvedeného podania poverený zamestnanec Slovenskej stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu
Košice v liste č. 306/2010-SSI 65/1 zo dňa 29.11.2010 oznamoval účastníkovi konania a Mgr. S. K.
(list bol účastníkovi konania zaslaný na adresu J. X, J., doporučene dňa 29.11.2010; Mgr. S. K. bol list
zaslaný na adresu J. X, J., doporučene dňa 29.11.2010) výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu
podľa ustanovení § 98 až 102 zákona č. 50/1976 Zb. na stavbe „Rodinný dom a oplotenie na parcele č.
14305/122 a 140305/121, Z. K., Z.", ktorý sa mal uskutočniť dňa 15.12.2010 o 08:30 hod. so stretnutím
na uvedenej stavbe, pričom ku kontrole požadoval predložiť originály a kópie nasledovných dokladov:
list vlastníctva a snímok z katastrálnej mapy, kompletnú projektovú dokumentáciu overenú stavebným
úradom, právoplatné stavebné povolenie + prípadné zmeny, stavebné denníky, osvedčenie o vykonaní
odbornej skúšky stavebného dozoru, doklady preukazujúce splnenie podmienok stavebného povolenia,
certifikáty zabudovaných materiálov, právoplatné územné rozhodnutie, sprievodnú a technickú správu
stavebnej časti projektovej dokumentácie. K hlavnému štátnemu stavebnému dohľadu poverený
zamestnanec Inšpektorátu Košice prizýval stavebný úrad, Mesto Prešov, Krajský stavebný úrad Prešov,
pisateľa podania, jeho splnomocneného právneho zástupcu a Ing. A. T. (splnomocnený zástupca
účastníka konania a Mgr. S. K. v územnom konaní).
Dňa 15.12.2010 v čase približne o 08:30 hod. sa dostavili poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice za
prítomnostiMUDr.A.Z.ajehosplnomocnenéhoprávnehozástupcukrodinnémudomunachádzajúcemu
sa na pare. č. 14305/122, v katastrálnom území Z., obec Z.. Po zazvonení a ohlásení sa, sa ozval
účastník konania s tým, že si žiadne oznámenie o výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu
neprevzal, je chorý a že majú opustiť jeho pozemok. Na to sa mu jeden z poverených zamestnancov
Inšpektorátu Košice preukázal služobným preukazom a snažil sa účastníka konania ako stavebníka
oboznámiť s ustanovením § 100 zákona č. 50/1976 Zb., a tým aj jeho povinnosťami, čo však účastník
konania odmietol. Na otázku, či je ochotný umožniť výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu a
vstup na pozemok a do rodinného domu, účastník konania zopakoval, že je chorý a že na jeho pozemku
nemajú čo robiť. Poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice potom upovedomili účastníka konania o
tom, že mu bude zaslané nové oznámenie o výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu. Následne
prišla Mgr. S. K., ktorá však taktiež odmietla vpustiť poverených zamestnancov Inšpektorátu Košice
na nehnuteľnosť s tým, že veci okolo stavby rieši manžel. Na záver dohľadu MUDr. A. Z. predložil
povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice rôzne doklady ohľadne povoľovania výstavby rodinných
domov v danej lokalite a problémov s povrchovou a podzemnou vodou, pričom zároveň poukázal na
neriešenie problému zo strany stavebného úradu.
V liste č. 237/2010-SSI 65/2 zo dňa 16.12.2010 poverený zamestnanec Inšpektorátu Košice oznamoval
účastníkovi konania a v liste č. 237/2010-SSI 65/3 zo dňa 16.12.2010 aj Mgr. S. K. (list bolúčastníkovi konania zaslaný na adresu J. X, J., doporučene, na doručenku, do vlastných rúk,
dňa 16.12.2010; Mgr. S. K. bol list zaslaný na adresu J. X, J., doporučene, na doručenku, do
vlastných rúk, dňa 16.12.2010) výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu podľa ustanovení §
98 až 102 zákona č. 50/1976 Zb. na stavbe „Rodinný dom a oplotenie na parcele č. 14305/122
a XXXXXX/XXX, Z. K., Z.", ktorý sa mal uskutočniť dňa 18.01.2011 o 08:30 hod. so stretnutím na
uvedenej stavbe, pričom ku kontrole požadoval predložiť originály a kópie nasledovných dokladov:
list vlastníctva a snímok z katastrálnej mapy, kompletnú projektovú dokumentáciu overenú stavebným
úradom, právoplatné stavebné povolenie + prípadné zmeny, stavebné denníky, oprávnenie o vykonaní
odbornej skúšky stavebného dozoru, doklady preukazujúce splnenie podmienok stavebného povolenia,
certifikáty zabudovaných materiálov, právoplatné územné rozhodnutie, sprievodnú a technickú správu
stavebnej časti projektovej dokumentácie, právoplatné kolaudačné rozhodnutie. K hlavnému štátnemu
stavebnému dohľadu poverený zamestnanec Inšpektorátu Košice prizýval stavebný úrad, Mesto Z.,
Krajský stavebný úrad Z., pisateľa podania a jeho splnomocneného právneho zástupcu.
Dňa 16.12.2010 sa Inšpektorát Košice obrátil listom č. 237/2010-SSI 65/4 na stavebný úrad, Mesto Z.,
so žiadosťou o spoluprácu, v ktorom ho požiadal v súlade s§ 138 zákona č. 50/1976 Zb. o predloženie
kópiíspisovýchmateriálov,týkajúcichsavýstavbyrodinnéhodomunaparceleč.14305/122a14305/121
v katastrálnom území Z., ktorého stavebníkmi boli účastník konania a Mgr. S. K. ako aj spisového
materiálu,týkajúcehosasporumedziMUDr.A.Z.aúčastníkomkonaniaspolusMgr.S.K.napozemkoch
par. č. 14305/56, 14305/102, 14305/122 a 14305/121 nachádzajúcich sa v katastrálnom území Z.-K..
Dňa 29.12.2010 boli Inšpektorátu Košice doručené vrátené zásielky, ktorými poslal účastníkovi konania
a Mgr. S. K. list č. 306/2010-SSI 65/1 zo dňa 29.11.2010, z dôvodu, že adresáti sú neznámi.
Dňa 13.01.2011 boli Inšpektorátu Košice doručené vrátené zásielky, ktorými poslal účastníkovi konania
a Mgr. S. K. listy č. 237/2010-SSI 65/2 a č. 237/2010-SSI 65/3 zo dňa 16.12.2010, z dôvodu neprevzatia
oboch zásielok v odbernej lehote.
Dňa 18.01.2011 v čase približne o 08:30 hod. sa dostavili poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice
k rodinnému domu, nachádzajúcemu sa na pare. č. 14305/122, v katastrálnom území Z., obec Z.. Po
ohlásení sa vyšla z rodinného domu Mgr. S. K. s tým, že účastník konania nie je doma a jej adresa
pobytu je K. X, Z. a nie J. X, J.. Požiadavku na predloženie občianskeho preukazu odmietla a povereným
zamestnancom Inšpektorátu Košice poskytla telefónne číslo na účastníka konania. Pri telefonickom
kontakte účastník konania odmietol sprístupniť stavbu na výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu
a predložiť požadované doklady, poverených zamestnancov Inšpektorátu Košice odporučil na návštevu
stavebného úradu za účelom naštudovania spisového materiálu k predmetnej stavbe a oznámil im, že
ho môžu navštíviť o 11:00 hod. v jeho kancelárií na L. ulici č. XX v Z.. Následne poverení zamestnanci
Inšpektorátu Košice vykonali obhliadku stavby z vonkajších susedných voľne prístupných pozemkov.
Ako je uvedené v zázname z výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu č. 30/2011-SSI 65/1 zo
dňa 31.01.2011, poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice zistili, že rodinný dom je užívaný, čomu
nasvedčuje jednak vonkajšie upravené okolie domu, dym z komína, ale aj skutočnosť, že v čase výkonu
hlavnéhoštátnehostavebnéhodohľadudňa15.12.2010savrodinnomdomezdržiavalúčastníkkonania,
ktorý bol dokonca podľa jeho prehlásenia chorý. Ďalej zistili, že časť oporného múru zhotoveného z
gabionu a postaveného na hranici pozemku, ktorý slúži na vyrovnanie terénu a ako oplotenie, je zvalená
na susednom pozemku, kde je zachytená provizórnym hradením. Spolu s oporným múrom sa zosunula
aj značná časť zeminy z dvora. Vzhľadom na výšku múru a násypu cca 3 m ako aj jeho nestabilitu môže
najmä v jarnom období dôjsť k jeho ďalšej deštrukcii a tým k ohrozeniu nielen susedných nehnuteľností,
ale aj samotných stavebníkov - užívateľov t. j. účastníka konania a Mgr. S. K.. Túto skutočnosť
mali stavebníci hlásiť v zmysle § 100 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb. stavebnému úradu, čo však
nevykonali. Potom poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice vykonali obhliadku pozemku MUDr. Z. pri
ktorej menovaný prehlásil, že rodinný dom Mgr. L. je užívaný minimálne rok. Pri návšteve stavebného
úradu bolo ďalej zistené okrem iného aj to, že na uvedený rodinný dom nebolo vydané kolaudačné
rozhodnutie a že jeho stavebníci boli rozhodnutím stavebného úradu, Mesta Z. č.: B/2983/2009-Ko/21
zo dňa 04.03.2009 (rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 29.03.2009) uznaní vinnými zo spáchania
priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa dopustili tým,
že uskutočňovali stavbu uvedeného rodinného domu bez právoplatného stavebného povolenia, za čo
im bola uložená pokuta vo výške 250,-- EUR. Na záver sa poverení zamestnanci Inšpektorátu Košicestretli s účastníkom konania v jeho kancelárií, kde im oznámil, že nie je ochotný dovoliť ich vstup na
jeho pozemok a ani predložiť požadované doklady k výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu
vrátane občianskeho preukazu. Účastník konania prehlásil, že sa nemá s poverenými zamestnancami
Inšpektorátu Košice o čom baviť, že na jeho rodinnom dome už bolo vykonaných niekoľko kontrol
rôznymi úradmi a následne ich vykázal z kancelárie a z budovy.
V ďalšej časti odôvodnenia poukázal na podanie žalobcu ako účastníka konania listom zo dňa
02.02.2011.
Konštatoval, že prvostupňový správny orgán listom zo dňa 22.02.2011 č. 30/2011-SSI 65/4 oznámil
účastníkovi konania začatie priestupkového konania vo veci prerokovania podozrenia zo spáchania
priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa mal účastník
konania dopustiť tým, že bránil pracovníkom orgánu štátneho stavebného dohľadu v jeho výkone, čím
porušil ustanovenie § 100 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb., podľa ustanovenia § 105 ods.1 písm. e/
citovaného zákona, ktorého sa mal účastník konania dopustiť tým, že znemožnil pracovníkom orgánu
štátneho stavebného dohľadu vstup na pozemok a stavbu, čím porušil ustanovenie § 134 ods. 1
citovaného zákona, podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa mal
účastník konania dopustiť tým, že užíval stavbu rodinného domu bez kolaudačného povolenia, čím
porušil ustanovenie § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., ktoré skutočnosti boli zistené pri výkone hlavného
štátneho stavebného dohľadu na stavbe „Rodinný dom a prípojky TI" na parcele č. 14305/121 v kat.
území Z.", dňa 15.12.2010 a 18.01.2011. V tomto liste účastník konania bol predvolaný na ústne
pojednávanie nariadené na deň 21.03.2011, ktorého sa účastník konania nezúčastnil napriek tomu, že
list zo dňa 22.02.2011 mu bol doručený 24.02.2011.
V ďalšej časti odôvodnenia žalovaná poukázala na prvostupňové rozhodnutie a obsah odvolania.
Slovenská stavebná inšpekcia, Riaditeľstvo inšpekcie citovala ustanovenia zákona č. 50/1976 Zb. a to §
98ods.1,2,§99písm.a/.Uviedla,žepodľaustanovenia§100písm.a/zákonač.50/1976Zb.stavebník,
oprávnená osoba či právnická osoba uskutočňujúca alebo odstraňujúca stavbu, ako aj vlastník stavby
sú povinní umožniť orgánom štátneho stavebného dohľadu a nimi prizvaným znalcom vstupovať na
stavenisko a do stavby, nazerať do jej dokumentácie a utvárať predpoklady pre výkon dohľadu.
Podľa ustanovenia § 105 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou
do 331,93 EUR sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho stavebného
dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo neurobí
opatrenie nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu.
Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. poverení zamestnanci orgánu územného
plánovania, stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcie a ďalších orgánov štátnej správy
môžu vstupovať na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej s vedomím ich vlastníkov, ak plnia
úkony vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú; pritom musia dbať, aby
čo najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Oprávnenie
na vstup sa preukazuje osobitným preukazom.
Podľa ustanovenia § 105 ods. 1 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou
do 331,93 EUR sa potresce ten, kto znemožňuje vstup na vlastný pozemok alebo na vlastnú stavbu
oprávneným osobám (§134) alebo oprávneným zamestnancom orgánov štátnej správy, ktorí plnia úlohy
vyplývajúce z tohto zákona a týkajúce sa tohto pozemku alebo stavby.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na
samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ
tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. priestupku sa dopustí a pokutou do 33
193,92 EUR sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie
potrebné.Podľa ustanovenia § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone,
ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.
Podľa ustanovenia § 12 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne
na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých
bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom
bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.
Podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. správny orgán konanie o priestupku
zastaví, ak skutok, o ktorom sa koná, sa nestal alebo nie je priestupkom.
Podľa ustanovenia § 77 zákona č. 372/1990 Zb. výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z
priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania
priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie
(§ 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia
(§ 16), o nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
Podľa ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými
právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa názoru žalovanej v uskutočnenom priestupkovom konaní sa jednoznačne preukázalo (najmä
záznamom povereného zamestnanca Inšpektorátu Košice z výkonu hlavného štátneho stavebného
dohľadu č. 30/2011-SSI 65/1 zo dňa 31.01.2011), že účastník konania ako stavebník stavby „Rodinného
domu a prípojky TI", dodatočne povolenej rozhodnutím stavebného úradu, Mesta Z..: B/19389/2008-Se
zo dňa 01.10.2008, na pozemku pare. č. 14305/121 v katastrálnom území Z., obec Z.,
a/ dňa 15.12.2010 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu,
povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice, vstup na predmetný pozemok a do predmetného
rodinného domu, čím neumožnil vstup do predmetnej stavby,
b/ dňa 18.01.2011 v čase približne o 08:30 hod. neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu,
povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice, vstup do predmetnej stavby a predložiť doklady
požadované k výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu, čím neumožnil vstup do predmetnej
stavby a nazrieť do jej dokumentácie.
Uvedeným protiprávnym konaním účastník konania porušil ustanovenie § 100 písm. a/ zákona č.
50/1976 Zb., čím naplnil skutkovú podstatu priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 50/1976 Zb., nakoľko povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice bránil vo výkone štátneho
stavebného dohľadu na uvedenej stavbe.
Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia ďalej argumentovala tým, že právna úprava štátneho stavebného
dohľadu je obsiahnutá v deviatom oddiele zákona č. 50/1976 Zb., pričom ide o špecifickú činnosť
orgánov štátneho stavebného dohľadu, ktorou sa zabezpečuje ochrana verejných záujmov, ako aj
práv a právom chránených záujmov právnických a fyzických osôb, ktoré vyplývajú z uskutočňovania
stavby alebo jej zmeny, z vlastností stavby pri jej užívaní, z odstránenia stavby a z terénnych úprav,
prác a zariadení. Ako vyplýva zo samotného charakteru a pojmových znakov štátneho stavebného
dohľadu, nejedná sa o správne konanie podľa zákona č. 71/1967 Zb., ale o výkon kontrolných
činnosti, pri ktorých orgány štátneho stavebného dohľadu vykonávajú svoje oprávnenia, pričom samotný
procesný postup pri výkone týchto kontrolných činností je upravený iba rámcovo v ustanoveniach §
98, § 100, § 101, § 102 ako aj § 134 zákona č. 50/1976 Zb., a to na základe vzájomnej korelácie
oprávnení orgánov štátneho stavebného dohľadu a povinností subjektov, u ktorých sa štátny stavebný
dohľad vykonáva. Pre potreby Slovenskej stavebnej inšpekcie je postup pri výkone hlavného štátneho
stavebného dohľadu upravený v základnom metodickom pokyne Slovenskej stavebnej inšpekcie č.
1/2006. V zmysle odseku 1 časti D uvedeného pokynu, poverený zamestnanec oznámi dostupnými
prostriedkami kontrolovanému subjektu pripravovaný výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu
(prípadne spolu so zoznamom dokladov, ktoré žiada ku kontrole predložiť). Poverený zamestnanec
Inšpektorátu Košice písomne listami č. 306/2010-SSI 65/1 zo dňa 29.11.2010 a 237/2O10-SSI 65/2
zo dňa 16.12.2010 oznamoval účastníkovi konania pripravovaný výkon hlavného štátneho stavebnéhodohľadu na predmetnej stavbe, ktorý sa uskutočnil dňa 15.12.2010 a 18.01.2011, avšak vzhľadom ku
skutočnosti, že predmetné listy sa nepodarilo doručiť, nemohol účastník konania o plánovanom výkone
dohľadu vedieť. Uvedené však neznamená, že poverený zamestnanec Inšpektorátu Košice nemohol
v súlade so svojimi zákonnými oprávneniami (§ 98 ods. 2 a § 134 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb.)
vykonať na predmetnej stavbe dohľad, a to ohliadkou stavby hoci aj z verejne prístupného miesta a
po preukázaní sa osobitným preukazom - služobným preukazom zamestnanca Slovenskej stavebnej
inšpekcie, vyžadovať od účastníka konania plnenie jeho zákonných povinností podľa ustanovenia §
100 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Je nemysliteľné, aby orgán štátneho stavebného dohľadu nemohol
na stavbe vykonať operatívne štátny stavebný dohľad bez predchádzajúceho písomného oznámenia
výkonu dohľadu jej stavebníkovi alebo vlastníkovi a bez jeho osobnej účasti. Uvedené by bolo v
rozpore so samotným účelom štátneho stavebného dohľadu vzhľadom napr. k stavbám realizovaným
bez stavebného povolenia, tzv. „čiernym stavbám" alebo stavbám, ktoré svojim závadným stavom
bezprostredne ohrozujú životy osôb, stavbám, ktorých vlastníci sú neznámi alebo ich právna subjektivita
zanikla a pod. Napriek skutočnosti, že poverený zamestnanec Inšpektorátu Košice účastníkovi konania
dňa 15.12.2010 približne o 08:30 hod. osobne oznámil výkon hlavného štátneho stavebného dohľadu na
predmetnej stavbe, účastník konania si nesplnil svoju povinnosť uvedenú v ustanovení § 100 písm. a/
zákona č. 50/1976 Zb. a neumožnil orgánom štátneho stavebného dohľadu vstup do predmetnej stavby
s tým, že je chorý a na jeho pozemku nemajú čo robiť. Žalovaná považuje tvrdenie účastníka konania
o jeho chorobe za účelové a nepreukázané, nakoľko účastník konania žiadnym relevantným dôkazom
v konaní nepreukázal, že by mu jeho zdravotný stav znemožnil plnenie jeho zákonných povinností
uvedených v ustanovení § 100 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Účelovosti tohto tvrdenia nasvedčuje
aj fakt, že hoci mal byť účastník konania chorý, jeho zdravotný stav mu neznemožnil zdržiavať sa v
predmetnej stavbe - neskolaudovanom dome ráno o 8:30 hod. v bežný pracovný deň, pričom podľa
jeho vlastného vyjadrenia v tom čase býval na adrese K. X, Z.. Taktiež pri výkone hlavného štátneho
stavebného dohľadu dňa 18.01.2011 účastník konania napriek skutočnosti, že bol telefonicky približne v
čase o 08:30 hod. požiadaný povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice o sprístupnenie stavby a
predloženie požadovaných dokladov, si túto svoju zákonnú povinnosť uvedenú v ustanovení §100 písm.
a/ zákona č. 50/1976 Zb. nesplnil a odporučil povereným zamestnancom Inšpektorátu Košice návštevu
stavebného úradu.
Poverení zamestnanci Slovenskej stavebnej inšpekcie vykonávajú hlavný štátny stavebný dohľad aj na
základe podnetov fyzických osôb. Podanie takéhoto podnetu však nezakladá povinnosť prizvať k výkonu
dohľadu pisateľa podnetu. Je na zvážení povereného zamestnanca ako orgánu štátneho stavebného
dohľadu, či v konkrétnom prípade bude prítomnosť pisateľa podnetu na prínos pre samotný výkon
dohľadu. Skutočnosť, že výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu sa dňa 15.12.2010 a dňa
18.01.2011 zúčastnil pisateľ podnetu, na základe ktorého sa tento dohľad uskutočnil, MUDr. A. Z. a jeho
splnomocnený právny zástupca, nie je v rozpore so žiadnym všeobecne záväzným právnym predpisom
ani interným aktom riadenia Slovenskej stavebnej inšpekcie. V tejto súvislosti je potrebné zohľadniť
najmä skutočnosť, že poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice sa nedožadovali u účastníka konania
vstupu pisateľa podnetu do predmetnej stavby a samotný dohľad bol vykonaný z verejne prístupného
miesta. Riaditeľstvo inšpekcie má za to, že pokiaľ ide o verejne prístupné miesto, z ktorého sa má výkon
dohľadu uskutočniť, nie je potrebný súhlas a ani upovedomenie vlastníka pozemku na ktorom sa takéto
miesto nachádza v zmysle ustanovenia § 134 zákona č. 50/1976 Zb. Výklad tohto ustanovenia, tak
ako ho prezentuje účastník konania, je jednoznačne contra rationem legis a fakticky by výkon štátneho
stavebného dohľadu v praxi úplne znemožnil. Skutočnosť, že poverený zamestnanec vyhotovil z výkonu
hlavného štátneho stavebného dohľadu dňa 15.12.2010 a 18.01.2011 z verejne prístupných miest
fotodokumentáciu predmetnej stavby (nie obrazovozvukové záznamy ako uvádza účastník konania) je
v súlade so zákonným účelom štátneho stavebného dohľadu a nie je v rozpore so žiadnym všeobecne
záväzným právnym predpisom ani interným aktom riadenia slovenskej stavebnej inšpekcie, nakoľko na
predmetných obrazových záznamoch nie sú zachytené žiadne osobné údaje a ani podobizne a prejavy
osobnej povahy účastníka konania alebo inej fyzickej osoby.
Vzhľadom na zistený skutkový stav a právnu úpravu považovala žalovaná námietky účastníka konania
uvedené v jeho vyjadrení zo dňa 02.02.2011, vyjadrení zo dňa 14.04.2011 (uvedené vyjadrenie sa týkalo
iného konania, avšak účastník konania v ňom okrem iného zopakoval v podstate aj svoje námietky proti
tomuto konaniu) ako aj v jeho odvolaní zo dňa 14.04.2011, ohľadne doručovania písomností, oznámenia
výkonu hlavného štátneho stavebného dohľadu, jeho výkonu zo súkromných pozemkov bez súhlasu
ich vlastníkov a za účasti MUDr. A. Z., vyhotovovania fotodokumentácie, porušenia zásady rovnostiúčastníkov konania, legality konania štátnych orgánov a ukladania povinností na základe zákona, v
jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd za nedôvodné. Námietky účastníka konania
týkajúce sa nehospodárnosti konania a príchodu poverených zamestnancov na výkon dohľadu bez
potrebných ochranných pomôcok potrebných na vstup na stavenisko má druhostupňový právny orgán
za irelevantné vo vzťahu k predmetu a samotného výsledku tohto priestupkového konania. Námietky
účastníka konania ohľadne šikany zo strany správnych orgánov, ich zaujatosti a priateľských vzťahov
s pisateľom podnetu, považuje za účelové, nakoľko na ich podporu účastník konania neuviedol žiadne
dôkazy a v uskutočnenom konaní sa ich opodstatnenosť nijako nepreukázala. Poverení zamestnanci
Inšpektorátu Košice pri výkone hlavného štátneho stavebného dohľadu len realizovali svoje zákonné
oprávnenia a následne samotní zamestnanci správneho orgánu, Inšpektorátu Košice, postupovali v
uskutočnenom konaní v súlade zo zásadou nestrannosti.
Naprotitomu,námietkyúčastníkakonaniavznesenéprotiužívaniupredmetnejstavbybezkolaudačného
povolenia považuje riaditeľstvo inšpekcie za dôvodné. Inšpektorát Košice pochybil, keď účastníka
konania v napadnutom rozhodnutí uznal vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105 ods.
3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko mal vykonávať činnosť, ktorá bola porušením ustanovenia §
76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. Skutočnosti, že účastník konania sa dňa 15.12.2010 v čase o 08:30 hod.
zdržiaval v predmetnom rodinnom dome, z ktorého sa dymilo, že na dome bol namontovaný satelitný
prijímač a na terase bola sedačka, že bolo upravené okolie rodinného domu, ako aj skutočnosť, že vo
svojomvyjadreníMUDr.Z.uviedol,žerodinnýdomjeužívanýminimálnerok,jednoznačnenepreukazujú
užívanie predmetnej stavby účastníkom konania minimálne dňa 15.12.2010 a 18.01.2011, tak ako to
uviedol Inšpektorát Košice v napadnutom rozhodnutí, a to najmä vzhľadom k námietkam, ktoré účastník
konania k užívaniu stavby vzniesol, ako aj k tomu, že dňa 18.01.2011 sa účastník konania v rodinnom
dome pri výkone dohľadu nezdržiaval a skutočnosti, že MUDr. Z. je dlhodobo v spore s účastníkom
konania. Riaditeľstvo inšpekcie má za to, že Inšpektorát Košice zistený skutkový stav, v časti týkajúcej
sa užívania predmetnej stavby bez kolaudačného rozhodnutia nesprávne právne posúdil ako porušenie
ustanovenia § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., a ktoré následne subsumoval pod skutkovú podstatu
priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb., a preto konanie o tomto
skutku podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb. zastavilo.
Žalovaná poukázala na to, že sa v odvolacom konaní zaoberala aj podozrením Inšpektorátu Košice
zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 1 písm. e/ zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa
mal účastník konania dopustiť tým, že znemožnil pracovníkom orgánu štátneho stavebného dohľadu
vstup na pozemok a stavbu, čím mal porušiť ustanovenie § 134 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. V tejto
veci Riaditeľstvo inšpekcie zastáva právny názor, že účastník konania svojim protiprávnym konaním dňa
15.12.2010 a 18.01.2011 nemohol porušiť ustanovenie § 134 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., nakoľko toto
ustanovenie upravuje oprávnenia poverených zamestnancov na vstup na cudzie pozemky a stavby a
neukladá explicitne povinnosti pre vlastníkov týchto pozemkov a stavieb. Z tohto dôvodu bolo potrebné
protiprávne konanie účastníka konania, ku ktorému došlo pri výkone štátneho stavebného dohľadu dňa
15.12.2010 a 18.01.2011 posúdiť výlučne ako bránenie vo výkone štátneho stavebného dohľadu, a teda
porušenie ustanovenia § 100 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb., ktoré bolo následne potrebné subsumovať
pod najšpecifickejšiu skutkovú podstatu priestupku, a to tú, ktorá je uvedená v ustanovení § 105 ods.
1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb.
Inšpektorát Košice pochybil aj tým, že účastníka konania v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uznal
vinným zo spáchania priestupkov podľa ustanovení § 105 ods. 1 písm. c/ a e/ zákona č. 50/1976 Zb.,
a to z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 77 zákona č. 372/1990 Zb. vyslovenie viny musí obsahovať
výrok rozhodnutia o priestupku a nie jeho odôvodnenie.
S poukazom na uvedené skutočnosti žalovaná dospela k záveru, že Inšpektorát Košice v uskutočnenom
konaní porušil ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. a ustanovene § 77 zákona č. 372/1990 Zb., čo
bolo kvalifikované ako vada napadnutého rozhodnutia, ktorá bola odstránená tak, že týmto rozhodnutím
bolo zmenené napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu Košice a účastník konania bol uznaný vinným zo
spáchania priestupku podľa ustanovenia § 105 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb., za ktorý mu
žalovaná uložila pokutu vo výške 300,-- EUR a konanie vo veci prerokovania podozrenia zo spáchania
priestupku účastníkom konania podľa ustanovenia § 105 ods. 3 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb. zastavila
podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a/ zákona č. 372/1990 Zb.Ksamotnejvýškeuloženejsankciežalovanádôvodila,žeúčastníkkonaniasvojimprotiprávnymkonaním
naplnil skutkovú podstatu priestupku uvedenú v ustanovení §105 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb.
za spáchanie ktorého je príslušný správny orgán povinný uložiť pokutu do výšky 331,93 EUR. Vzhľadom
k samotnej systematike ustanovení § 105 zákona č. 50/1976 Zb. možno konštatovať, že v odseku 1
sú uvedené skutkové podstaty z hľadiska ochrany verejného záujmu najmenej závažných priestupkov.
Uloženie sankcie pokuty na hornej hranici uvedenej zákonnej sadzby je odôvodnené najmä tým, že
účastník konania spáchal dva protiprávne skutky, jeden dňa 15.12.2010 a druhý dňa 18.01.2011, pričom
oba napĺňajú tú istú skutkovú podstatu priestupku podľa ustanovenia §105 ods. 1 písm. c/ zákona č.
50/1976 Zb., spája ich tak subjektívna ako aj objektívna súvislosť a obdobný spôsob konania, a teda
možno konštatovať, že ide o jeden pokračujúci priestupok,
účastník konania sa oboch skutkov dopustil úmyselne, nakoľko ho už dňa 15.12.2010 pri výkone
hlavného štátneho stavebného dohľadu jeden z poverených zamestnancov Inšpektorátu Košice
poučoval o jeho zákonných povinnostiach uvedených v ustanovení § 100 zákona č. 50/1976 Zb., čo
však účastník konania odmietol, a teda musel aj vzhľadom k ostatným okolnostiam, za ktorých boli
oba dohľady vykonané vedieť, že svojim konaním dňa 15.12.2010 ako aj neskôr dňa 18.01.2011, môže
porušiť uvedené zákonné ustanovenie a brániť tým výkonu štátneho stavebného dohľadu,
následkom jeho protiprávneho konania museli poverení zamestnanci Inšpektorátu Košice vykonať
hlavnýštátnystavebnýdohľadnapredmetnejstavbeopakovane,zasťaženýchpodmienokazverejného
priestranstva, čím sa nielen neúmerne predĺžil čas výkonu dohľadu, ale uvedené malo negatívny vplyv
aj na hospodárnosť a efektívnosť dohľadu,
nejedná sa o prvé porušenie zákona č. 50/1976 Zb. účastníkom konania, nakoľko boli rozhodnutím
stavebného úradu, Mesta Z. č.: B/2983/2009-Ko/21 zo dňa 04.03.2009 (rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29. 03. 2009) spolu s Mgr. S. K., uznaní vinnými zo spáchania priestupku podľa
ustanovenia § 105 ods. 3 písm. b/ zákona č. 50/1976 Zb., ktorého sa dopustili tým, že ako stavebníci;
uskutočňovali stavbu rodinného domu na pozemku pare. č. 14305/121, v katastrálnom území Z., bez
právoplatného stavebného povolenia, za čo im bola uložená pokuta vo výške 250,- EUR.
Správny orgán druhého stupňa zdôraznil, že vzal do úvahy aj dĺžku doby, ktorá uplynula od spáchania
priestupku, a preto uložila pokutu v takej výške, aby bola primeraná a pôsobila nielen represívne ale
najmä preventívne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, na ktoré pri rozhodovaní o výške pokuty bolo
prihliadnuté, žalovaná uzavrela, že pokuta vo výške 300,- EUR uložená na hornej hranici zákonného
rozpätia je primeraná protiprávnemu konaniu, ktorého sa účastník konania dopustil.
Podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie
zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Odvolací orgán preskúmal napadnuté rozhodnutie Inšpektorátu Košice č.: 06 016 11/30/2011-SSI 65-
Lu zo dňa 11.04.2011 v celom rozsahu ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a vzhľadom k
vyššie uvedeným dôvodom rozhodlo, že je potrebné ho zmeniť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Toto rozhodnutie sa týmto stáva neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia Inšpektorátu
Košice č.: 06 016 11/30/2011-SSI 65-Lu zo dňa 11.04.2011.
Zuvedenéhovyplýva,žežalobcasadomáhapreskúmaniazákonnostirozhodnutiaapostupuSlovenskej
stavebnej inšpekcie, Inšpektorátu Košice a žalovanej podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho
súdneho poriadku, ktorá upravuje rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych
orgánov.
Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. - podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu,ažiada,abysúdpreskúmalzákonnosťtohtorozhodnutiaapostupu.Podľaods.2-prirozhodnutí
správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o
rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo
právoplatnosť.
Prvá hlava piatej časti O.s.p. v § 244 ods. 3 O.s.p. rozhodnutia správnych orgánov definuje tak, že sa
nimi rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú,
menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžubyť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo
dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Ustanovenie § 249 ods. 2 O.s.p. upravuje, že žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania
obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom
rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.
Podľa ustanovenia § 250 ods. 2 O.s.p. je žalobcom fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní nekonalo
ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.
Z posledne citovaného ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku je nesporné, že fyzická alebo
právnická osoba musí tvrdiť, že bola ukrátená na jej subjektívnych právach.
Ak žalobca v žalobe namieta, že zamestnanci prvostupňového správneho orgánu vstupovali na cudzie
pozemky bez ich súhlasu, nejde o subjektívne práva žalobcu a vstup na cudzie pozemky a stavby
zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) jednoznačne
v ustanovení § 134 ods. 1 upravuje tak, že poverení zamestnanci orgánu územného plánovania,
stavebného úradu, krajského stavebného úradu, inšpekcie a ďalších orgánov štátnej správy môžu
vstupovať na cudzí pozemok, na stavenisko, na stavbu a do nej s vedomím ich vlastníkov, ak plnia úkony
vyplývajúce z tohto zákona, ktoré sa týchto pozemkov a stavieb dotýkajú; pritom musia dbať, aby čo
najmenej rušili ich užívanie a aby ich činnosťou nevznikli škody, ktorým možno zabrániť. Oprávnenie na
vstup sa preukazuje osobitným preukazom.
Z citovaného postupu je zrejmé, že žalobca ako účastník správneho konania mal vedomosť o
vykonávanej kontrole. Ak žalobca tvrdí, že upovedomenie mu nebolo doručené, jeho tvrdenie je síce
pravdivé, čo vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, avšak sám uviedol, že k trvalému
pobytu je prihlásený v J., J. č. X, kde sa nezdržiava už päť rokov a to napriek tomu, že tam má trvalý
pobyt. Ak teda príslušným orgánom a pošte žalobca neoznámil miesto, kde sa zdržiava, potom jeho
tvrdenie je podľa názoru súdu iba účelovou obranou v tomto konaní. Ak osoba, ktorá sa v mieste trvalého
pobytu nezdržiava, má záujem, aby jej zásielky boli doručované na správnu adresu, jej povinnosťou
je oznámiť trvalý alebo prechodný pobyt. Totižto zákon č. 253/1988 Z.z. o hlásení pobytu občanov
Slovenskej republiky a o registri obyvateľov Slovenskej republiky, ktorý v ustanovení § 2 ods. 1 upravuje,
že občan hlási v rozsahu ustanovenom týmto zákonom miesto, začiatok a skončenie svojho pobytu obci,
v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice hlási tieto údaje mestskej časti a
vo vojenskom obvode príslušnému úradu. Podľa ods.2 tohto ustanovenia - pobytom na účely evidencie
pobytu občanov sa rozumie trvalý pobyt a prechodný pobyt.
Podľa § 3 ods. 7 - trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí; pritom
hlási údaje uvedené v § 11 písm. a/ až c/, e/ až i/ a k/... .
Podľa § 8 ods. 1 citovaného zákona - prechodný pobyt je pobyt občana mimo miesta trvalého pobytu,
kde sa občan dočasne zdržiava, ak má trvať viac ako 90 dní... .
Námietky žalobcu vo vzťahu k aplikácii ustanovenia § 24 Správneho poriadku pri výkone HŠSD považuje
aj súd za irelevantné a stotožňuje sa s názorom žalovanej prezentovanom v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia. Totižto z ustanovenia § 140 zákona č. 50/1976 Zb. v znení účinnom k 18.01.2011 vyplýva,
že ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov sa aplikujú iba
subsidiárne. Stavebný zákon obsahuje ako lex specialis osobitnú úpravu vo vzťahu k vstupu príslušných
orgánov na cudzie pozemky v citovanom ustanovení § 134. Podľa názoru súdu z tohto ustanovenia
vyplýva, že poverení zamestnanci inšpekcie nie sú viazaní súhlasom či nesúhlasom vlastníka stavby či
pozemku, ale stačí o vstupe iba upovedomiť. Z obsahu spisu je nesporné, že žalobca mal vedomosť o
tom, že zamestnanci inšpekcie idú realizovať svoje oprávnenia. Takýto postup je podľa názoru súdu v
súlade s § 134 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.Ďalšou námietkou žalobcu je, že správne orgány vo veci rozhodli na základe nedostatočne zisteného
stavu veci.
Z citovaného rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu je bez akýchkoľvek pochybností, že
žalobca bol uznaný vinným, že minimálne v čase výkonu HŠSD dňa 15.12.2010 a 18.01.2011 užíval
stavbu „Rodinný dom a prípojky TI" na pozemku parc. č. 14305/121 v kat. území Z. bez kolaudačného
rozhodnutia, a teda vykonával činnosť, ktorá je porušením ustanovenia § 76 ods. 1 zákona č. 50/1976
Zb., čím sa dopustil priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. c/ tohto zákona.
Podľa § 76 ods. 1 Stavebného zákona - dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné
užívanie, alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby
vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.
Podľa § 105 ods. 3 písm. c/ citovaného zákona - priestupku sa dopustí a pokutu do 1.000.000,--
Sk (33.193,91 EUR) sa potresce ten, kto užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také
rozhodnutie potrebné.
Žalovaná zmenila prvostupňové rozhodnutie tak, že uznala žalobcu vinným zo spáchania priestupku
podľa § 105 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb., podľa ktorého priestupku sa dopustí a pokutou do
10.000,-- Sk (331,93 EUR) sa potresce ten, kto nezabezpečuje podmienky na vykonávanie štátneho
stavebného dohľadu, bráni v jeho výkone, nesplní výzvu orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo
neurobí opatrenia nariadené orgánom štátneho stavebného dohľadu.
Konanie, za ktoré bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku prvostupňovým správnym
orgánom, bolo žalovanou zastavené, pretože skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom.
Zákon č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov v ustanovení § 140 upravuje, že ak nie je výslovne
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.
Podľa § 105 ods. 6 citovaného zákona - na priestupky a ich prejednávanie sa vzťahujú všeobecné
predpisy o priestupkoch.
Ak teda Stavebný zákon upravuje v § 105 priestupky, podľa názoru súdu v konaní o priestupkoch podľa
Stavebného zákona je nevyhnutné aplikovať zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov.
Podľa § 77 Zákona o priestupkoch - výrok rozhodnutia o priestupku, ktorým je obvinený z priestupku
uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času spáchania priestupku,
vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení od uloženia sankcie (§ 11 ods.
3), o započítaní času do času zákazu činnosti (§ 14 ods. 2), o uložení ochranného opatrenia (§ 16) a o
nároku na náhradu škody (§ 70 ods. 2) a o trovách konania (§ 79 ods. 1).
Zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov nemá osobitné ustanovenia vo
vzťahu k náležitostiam rozhodnutia v konaní o priestupku, preto podľa § 51 (ak nie je v tomto alebo
inom zákone ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom
konaní) sa aplikuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.
Správnyporiadokvustanovení§47ods.1upravuje,žerozhodnutiemusíobsahovaťvýrok,odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania
vyhovuje v plnom rozsahu. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia - výrok obsahuje rozhodnutie vo veci
s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na
plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia než ustanovuje osobitný zákon.
Je zrejmé, že výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, teda autoritatívny úsudok správneho orgánu o otázke,
ktorá je predmetom konania a je teda podstatou rozhodnutia. Preto iba výrok je záväzný a schopný
nadobudnúť právoplatnosť a byť vykonateľný.Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku - ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
Z uvedeného teda vyplýva, že odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zruší, ak rozhodnutie nemôže
potvrdiť, pretože zistil také pochybenie v rozhodnutí prvostupňového orgánu, ktoré má za následok
nezákonnosť rozhodnutia a súčasne nie sú splnené predpoklady pre to, aby napadnuté rozhodnutie
sám zmenil. Tak, ako bolo už vyššie v odôvodnení tohto rozsudku uvedené, prvostupňový správny
orgán uznal žalobcu vinným z naplnenia skutkovej podstaty priestupku podľa § 76 ods. 1 Stavebného
zákona v spojení s ustanovením § 105 ods. 3 písm.c/ a žalovaný ako druhostupňový správny orgán
z naplnenia skutkovej podstaty priestupku podľa § 105 ods. 1 písm. c/ zákona č. 50/1976 Zb.. Takýto
postup podľa názoru súdu nie je prípustný, pretože je porušená zásada dvojinštančnosti konania, a preto
bola žalovaná povinná napadnuté rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu
na ďalšie konanie. Dôvodom na iný postup nie je ani skutočnosť, že v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia je konanie žalobcu vo vzťahu k ustanoveniu § 105 ods. 1 písm. c/ Stavebného zákona
popísané. Je nesporné, ako súd konštatoval, že záväzný je iba výrok napadnutého rozhodnutia. Z
uvedeného je nepochybné, že predmetom konania v prvostupňovom a druhostupňovom konaní boli dva
rozdielne skutkové podstaty priestupku.
Aj keď žalobca túto chybu v postupe správnych orgánov nenamietal, podľa ustanovenia § 250i ods.
3 O.s.p. - pre preskúmavanie zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady
konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Procesná chyba, že správny orgán prvého stupňa a žalovaná rozhodovali o dvoch rôznych priestupkoch,
je takou procesnou chybou, ktorá má za následok nezákonnosť napadnutých rozhodnutí.
Súd podľa § 250j preskúmal rozhodnutie a postup správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, aplikujúc ustanovenie § 250i ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že v konaní správneho orgánu
bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, preto podľa §
250j ods. 2 písm. e/ rozhodnutia správnych orgánov zrušil a vracia vec žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná v ďalšom konaní je povinná postupovať v zmysle intencii tohto rozsudku s prihliadnutím na
ustanovenie § 20 Zákona o priestupkoch, podľa ktorého priestupok nemožno prejednať, ak do jeho
spáchania uplynuli dva roky. Nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok
vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi rozsudkom vyhláseným dňa
21.05.2013 priznal náhradu trov konania, pretože zaviazal žalovanú nahradiť žalobcovi trovy konania,
ktorých výška bude vyčíslená v písomnom vyhotovení rozsudku, ktoré je povinná zaplatiť žalobcovi do
10 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
Žalobca sa pojednávania nezúčastnil a to napriek tomu, že predvolanie na pojednávanie mu bolo
doručené dňa 15.03.2013. Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c ods. 1 O.s.p.
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr
do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia - ak
účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcu zo
spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Pretože žalobca má sám právnické vzdelanie, je advokátom, trovy právneho zastúpenia mu nevznikli
a iné trovy zo spisu nevyplývajú a žalobca trovy konania v zákonom stanovenej lehote nevyčíslil,
súd v konaní aplikoval citované ustanovenie § 151 ods. 2 O.s.p. a rozhodol tak, ako je uvedené vpísomnom vyhotovení rozsudku, pretože nebol viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
vo vyhlásenom rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.