Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 9, 2014

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 2T/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2614010201
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Piusová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2014:2614010201.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Máriou Piusovou v trestnej veci obžalovaného I. H. pre prečin

ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní konanom v
Senici dňa 09. októbra 2014 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
I. H., nar. XX.XX.XXXX v Skalici, trvale bytom Š. XXX, na slobode

uznáva sa za vinného, že

dňa 24.07.2013 asi o 17.00 h v Š. v záhrade rodinného domu č. XXX sotil do hliníkového rebríka, na
ktorom stál jeho otec E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, následkom čoho E. H. spadol z rebríka,
pričom pri páde utrpel zlomeninu bodcového výbežku pravej vretennej kosti bez posunu, zmliaždenie
driekovej chrbtice a zmliaždenie hlavy v oblasti záhlavia s dobou liečenia do 4-6 týždňov,

teda

inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho
veku,

čím spáchal

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa
odsudzuje

podľa § 156 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák., na trest odňatia slobody v trvaní 1 /jeden/ rok.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a, § 50 ods. 1 Tr. zák. výkon trestu sa podmienečne odkladá na skúšobnú dobu
2 /dva/ roky.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodený E. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, s nárokom na náhradu
škody odkazuje na občianske súdne konanie.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obv. I. H. je povinný poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, krajskej

pobočke Trnava, Halenárska 22, Trnava, IČO: 35937874, nahradiť škodu vo výške 50,42 €. o d ô v o d n e n i e :

Na základe obžaloby prokurátorky prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému I. H. a vykonal na
hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného, vypočutím svedka - poškodeného E. H.,

vypočutím svedkov O. H., L. H., D. D., U. B., prečítal výpoveď svedka D. Š., vypočul znalca MUDr. H. D.,
znalcazodboruzdravotníctvo,traumatológiakznaleckémuposudku,ktorýpodal,prečítallistinnédôkazy
a to lekárske potvrdenie, záznam o poskytnutí lekárskej prvej pomoci, lekársku správu z chirurgickej
ambulancie, lekársku správu z rádiodiagnostického pracoviska Skalica, lekársky nález, lekársky nález
MUDr. C. E., zápisnicu o vydaní veci, uznesenie o vrátení veci, zápisnicu o vrátení veci, záznam k
fotodokumentácií veci + foto, náčrt, záznam k fotodokumentácií, fotodokumentáciu, náčrt, zápisnicu o

previerke výpovede na mieste činu pošk. E. H., zápisnicu o previerke výpovede z miesta činu obž.
I. H., zápisnicu o previerke výpovede z miesta činu svedkyne U. B., fotodokumentáciu z miesta činu,
náčrtok č. 1, náčrtok č. 2, náčrtok č. 3, odpis z RT, výpis z ústrednej evidencie priestupkov MV SR,
správu o povesti z OÚ Štefanov, rozsudok OS Senica č.k. XT/XX/XXXX zo dňa 10.8.2010, právoplatný
26.8.2010 na obž. I. H., správu OO PZ Senica, záznamy o podaní vysvetlenia, lekársku správu na E. H.,

záznam lekárskej prvej pomoci, správy chirurgickej ambulancie, správu VŠZP a.s., správu a vyčíslenie
nároku VŠZP a.s., dve fotografie, ktoré predložila svedkyňa U. B. označené ako dôkaz č. 1 a dôkaz č.
2, oboznámil pripojený priestupkový spis Z.-J.-Z.-H.-XXX/XX.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav tak ako je opísaný vo výrokovej

časti rozsudku. Obžalovaný od začiatku obvinenia spáchanie trestnej činnosti popieral, tvrdil, že on
poškodenému žiadne zranenie nespôsobil. Je pravdou, že poškodenému zobral rebrík z rúk, vytrhol
mu ho, keď poškodený odniesol spod stromu, na ktorom on (obžalovaný) oberal marhule a postavil ho
pod druhú marhuľu. Poškodený ešte nezačal oberať, držal rebrík obidvomi rukami a jednou nohou si
ho pridržoval, keď poškodenému rebrík zobral z rúk, vytrhol mu ho, na čo poškodený rozhodil rukami

a začal sa rozčuľovať, že ho ide zhodiť z rebríka, pritom poškodený na rebríku nestál, iba nohou si ho
pridŕžal a stál na zemi. Nespadol ani potom, keď poškodenému rebrík z rúk vytrhol. Po tomto všetkom
poškodeného videl na druhý deň, že mal ofašovanú ruku a hovoril, že za toto pôjde on (obžalovaný)
do basy. V čase incidentu nevidel na záhrade U. B. ani nikoho iného. S poškodeným, ktorý nie je jeho
biologický otec si nerozumie, nemajú sa radi ale nie je to kvôli tomu, že sa dozvedel, že poškodený nie je

jeho skutočným otcom. Nemali sa radi už ani predtým. Poškodený ho viac krát oznamoval za priestupky,
v jednom prípade aj on poškodeného oznámil za priestupok ale tento bol odložený. V minulosti bol
odsúdený za ublíženie na zdraví poškodenému.

ObžalovanéhousvedčovalsvedokpoškodenýE.H.,ktorýnarozdielodobžalovanéhotvrdil,žezranenie,

ktoré utrpel, mu spôsobil obžalovaný. Stalo sa to tak, že poškodený prišiel domov okolo 17.00 hod.,
predtým sa celý deň zdržiaval v Uníne. Keď sa vrátil išiel hneď do záhrady oberať marhule pre svoju
dcéru C., ktorá je zdravotne postihnutá, on sa o ňu stará. Zobral igelitku a dvoják rebrík, ktorý patrí
obžalovanému a v tom čase tento rebrík bol postavený pod marhuľou. Vyšiel na rebrík až na vrchnú
plošinu, ktorá je vo výške asi 165 cm a jednou rukou sa pridržiaval konára a druhou rukou trhal marhule.

Vtedy sa na balkóne objavila bývalá manželka L. H., ktorá keď videla, že oberá marhule z rebríka, vbehla
dovnútra a hneď na to vybehol z domu obžalovaný a utekal priamo k nemu. Keď prišiel, tak obidvomi
rukami sotil do toho rebríka, na ktorom on stál a on (poškodený) spadol chrbtom na zem. Jednu ruku
a to pravú rozhodil a udrel sa touto rukou o chodník, ktorý je betónový. Ešte predtým ako sa to stalo,
videl, že na záhrade bola suseda U. B., ktorá tam oberala slivky. Navzájom sa pozdravili. To bolo všetko.

Ona videla ako ho obžalovaný z rebríka zhodil, pomáhala mu potom vstať zo zeme, lebo po páde zostal
ležať na zemi a obžalovaný mu vôbec nepomohol. Zobral rebrík a odišiel preč. Pravá ruka, ktorú si udrel
o chodník ho veľmi bolela. Hneď potom volal políciu a urobil oznámenie o tom, čo sa stalo ale policajti
mu povedali, že musí prísť osobne, čo aj urobil. Druhý syn O. ho viezol na políciu a tiež aj na lekárske
ošetrenie do Senice na pohotovosť, odkiaľ ho poslali do nemocnice v Skalici. Tam mu dali ruku do sadre,

lebo bola zlomená. Do nemocnice s ním išla aj suseda U. B.Á. a jeho dcéra C., o ktorú sa B. v ten deň
starala. Sadru mu dali dolu až po dvoch mesiacoch a nasledovala potom rehabilitácia, ktorú ale prerušil
dňa 23.10.2013, nakoľko musel ísť s postihnutou dcérou C. na onkológiu.

K vzťahu s obžalovaným I. H. uviedol, že vzťahy boli medzi nimi dobré, kým sa obžalovaný nedozvedel

o tom, že on nie je biologický otec. Dozvedel sa o tom až na pohrebe jeho skutočného otca. Od tej dobyho obžalovaný nenávidí, stalo sa, že ho naháňal aj s nožom a v minulosti mu spôsobil aj ublíženie na
zdraví, z čoho bol súd. Viackrát pre zlé správanie obžalovaného oznamoval v priestupkovom konaní.

Výpoveď svedka - poškodeného potvrdila svedkyňa U. B., ktorá uviedla, že býva v susedstve
poškodeného. Kritický deň bola na záhrade a oberala slivky, keď v odpoludňajších hodinách prišiel do
záhrady poškodený E. H., pozdravili sa a potom videla, že tento z rebríka oberal v záhrade marhule.
Následne videla ako k poškodenému prišiel obžalovaný a tento poškodeného zhodil z rebríka, na ktorom
poškodený stál. Potom už len videla ako poškodený E. H. ležal na zemi. Obžalovaný potom, čo ho zhodil

z rebríka, ihneď s týmto odišiel preč. Ani predtým ani potom obžalovaný nič nepovedal. Nepočula a ani
nevidela, že by medzi obžalovaným a poškodeným, predtým ako ho zhodil z rebríka, bol nejaký konflikt.
Predtým ako videla, že poškodený zostal ležať na zemi, vybehla zo svojej záhrady a cez bránu vošla do
záhrady poškodeného, kde tomuto pomohla vstať zo zeme, nakoľko sám vstať nemohol. Potvrdila, že
poškodený stenal od bolesti a ihneď volal políciu z mobilného telefónu. Tam mu ale povedali, že musí
oznámenie o tom, čo sa stalo podať osobne. Volal potom svoju dcéru, ktorá ale nemohla prísť a následne

syna O., ktorý prišiel autom a odviezol poškodeného na políciu a potom aj na lekárske ošetrenie. Vie
to preto, lebo ona išla s nimi a tiež aj postihnutá dcéra poškodeného C., o ktorú sa v ten deň starala. K
povahovým vlastnostiam obžalovaného uviedla, že tieto nie sú dobré. Obžalovaný vtedy poškodenému
zlomil pravú ruku a tento nosil potom na ruke sadrový obväz, ktorý mu dali hneď pri ošetrení v Skalici.

Výpoveď svedkyne U. B. bola v súlade s výpoveďou svedka D. D., ktorý potvrdil tvrdenia poškodeného
E. H. aj U. B.. Svedok uviedol, že bol na svojom dvore, ktorý tiež susedí s domom poškodeného, keď
počul niečo buchnúť. Nevenoval tomu pozornosť. Bolo to tupé buchnutie. Nevidel, čo sa stalo, pretože
vo výhľade mu bráni prístavba. Vzápätí však počul poškodeného E. H., ktorý kričal, že: „ten hajzel
ma zhodil z rebríka“. Viac toho nevidel ani nepočul. Nepočul, že by predtým bol nejaký slovný konflikt

medzi obžalovaným a poškodeným. Medzitým ako počul buchnutie a tým, ako poškodený nadával,
ubehollenveľmikrátkyinterval.Viacejkincidentumedziobžalovanýmapoškodenýmneuviedol,pretože
z miesta, kde bol na dvore nevidieť kvôli prístavbe do záhrady poškodeného. V zhode s výpoveďou
svedkyne U. B. a D. D. bola aj výpoveď svedka O. H., syna poškodeného, ktorý potvrdil, že sa s ním
poškodený telefonicky skontaktoval kritického dňa po incidente s obžalovaným I. H., kedy mu povedal,

že obžalovaný ho zhodil z rebríka. On otcovi povedal, že ho zavezie na lekársku pohotovosť, lebo bude
lepšie, keď ho lekár vyšetrí. Cestou, ako išli k lekárovi sa zastavili na polícií v Senici, lebo otec mu
povedal, že volal aj na políciu a ohlásili incident. Na polícií boli okolo 19.00 hod. a potom išli na lekársku
pohotovosť v Senici, nakoľko na polícií im povedali, že majú priniesť od lekára potvrdenie. Z lekárskej
pohotovosti ich poslali do Skalice, nakoľko v Senici nemali röntgen. Už v Senici na pohotovosti mu zistili,

že má narazený chrbát, hlavu a pravú ruku a röntgen v Skalici ukázal, že má fraktúru kosti pravej ruky.
Naložili mu na ruku sadru a išli naspäť na políciu do Senice, kde doniesli lekársku správu. Domov prišli
okolo 23.00 hod. v noci, nikoho v dome nestretli. On potom odišiel domov do Holíča, lebo ráno musel
ísť do práce. On otca neprehliadal, kde všade má zranenie, čo má narazené. To urobili lekári. Počas
odvozu otca do nemocnice sa stretol so susedou U. B., ktorá išla s nimi v aute a tiež aj sestra C.. Otec

mu nejako podrobne nepopisoval ako k tomu incidentu došlo a ako to prebiehalo, len povedal, že ho
obžalovaný sotil z rebríka a viacej to nerozvíjal. S obžalovaným, hoci je to jeho brat sa nebaví asi 11
rokov kvôli konfliktom, ktoré vyvoláva jeho brat I.. V súčasnej dobe sa s ním súdi kvôli garáži. Ostatné
vzťahy s rodinou má dobré, len s matkou L. H. a bratom I. sa nebaví, lebo jedného dňa matka povedala,
že iba I. je jej syn.

SvedkyňaL.H.,matkaobžalovanéhoI.H.uviedla,žepoškodenýE.H.jejejbývalýmanžel.Prišieldomov
podvečer, keď jej začal nadávať, že je sviňa nenažratá a potom išiel oberať marhule. V tom čase jej syn
I. oberal marhule zo stromu na dvore. Vtedy ona zavárala a preto vychádzala z bytu na balkón, kam
nosila chladiť zaváraniny. Pritom ako chodila na balkón videla, ako jej syn I. nesie rebrík, ktorý je jeho a

poškodený E. H. stál na chodníku. Ona potom poslala obžalovaného do obchodu a poškodený jej ďalej
nadával. Ona nevidela ako obžalovaný zobral poškodenému rebrík. Ona videla len to, že ho už niesol.
Taktiež nevidela, že by bol poškodený ležal na zemi. Na druhý deň jej poškodený ukázal ruku, ktorú mal
v sadre a povedal, že za to jej syn I. pôjde do basy. S poškodeným sú rozvedení ale aj po rozvode bývajú
spolu v jednom dome, poškodený s postihnutou dcérou C. na prízemí, ona s obžalovaným na poschodí.

K tomu, že sa poškodený stará o ich spoločnú dcéru C., ktorá je postihnutá uviedla, že poškodený ju
ohovoril na úrade, tak nech sa stará.Zranenie poškodeného E. H. je opísané v lekárskych správach, z ktorých vyplýva, že poškodený E.
H. bol v ten istý deň ako došlo k incidentu medzi ním a obžalovaným, bol na lekárskej pohotovosti
v Senici, odkiaľ ho poslali do nemocnice v Skalici. Zranenie je objektívne popísané ako zlomenina

bodcového výbežku pravej vretennej kosti bez posunu, zmliaždenie driekovej chrbtice a zmliaždenie
hlavy v oblasti záhlavia s dobou liečenia 4-6 týždňov. Poškodený subjektívne udával, že zranenie vzniklo
tým spôsobom, že ho obžalovaný zhodil z rebríka, následkom čoho poškodený spadol a spôsobil si
predmetné zranenie.

Podľa znalca z odboru zdravotníctvo, psychiatria MUDr. H. D. charakter zranenia zodpovedá
mechanizmu zranenia tak, ako ho popísal poškodený, tzn. zranenie mohlo vzniknúť týmto
mechanizmom. Podľa znalca zranenie si objektívne vyžiadalo dobu liečenia 4-6 týždňov.
Práceneschopnosť u poškodeného E. H. nebola, nakoľko tento je dôchodca. Znalec označil za veľmi
nepravdepodobné, že by si poškodený bol zranenie spôsobil sám, nakoľko pri vzniku zranenia sa
neuplatnili obranné mechanizmy, tzn., že k zraneniu poškodeného došlo neočakávane.

V rámci dokazovania súd vykonal konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodeným, pri ktorej konfrontácií
obžalovaný aj poškodený zotrvali na svojich tvrdeniach, v ktorých sa navzájom rozchádzali.

V prípravnom konaní boli vykonané previerky výpovedí obžalovaného I. H., poškodeného E. H. a

svedkyne U. B., ktoré previerky potvrdzovali ich výpovede. Došlo k určitým spresneniam vo výpovedi
svedka poškodeného E. H., ktorý pri previerke výpovede uviedol, že pod rebríkom, z ktorého oberal
boli podložené dosky kvôli nerovnosti terénu a svedkyňa U. B. pri previerke upresnila, akým spôsobom
pomáhala vstať zo zeme poškodenému E. H.. Uviedla, že pokiaľ pôvodne sa vyjadrila, že ho ťahala
za pravú ruku, ktorú mal zlomenú, stalo sa to tým, že jednak ona má pomiešanú pravú a ľavú stranu,

nakoľko je ľaváčka a ona tomuto ani nevenovala pozornosť. V prvom rade sa snažila poškodenému
pomôcť, nakoľko sám vstať zo zeme pre zranenie nemohol.
V rámci dokazovania na hlavnom pojednávaní bol oboznámený priestupkový spis ČVS: Z.-J.-Z.-H.-XXX/
XX, z ktorého bolo zistené že podľa § 60 ods. 3 písm. a/ zák. SNR č. 372/90 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov bola odložená vec týkajúca sa konania majúceho znak priestupku proti majetku,

nakoľko nejde o podozrenie z priestupku. Priestupku sa mal dopustil E. H., nar. X.X.XXXX, bytom Š. č.
XXX.Spáchaniepriestupkusanepreukázalo.Oznamovateľompriestupkubolobž.I.H.,nar.XX.X.XXXX.
Z takto vykonaného dokazovania súd vyvodil tento skutkový a právny záver, pričom sa riadil týmito
úvahami. Dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní, boli zadovážené v súlade so zákonom
a ide preto o relevantné dôkazy. Z týchto dôkazov bez akýchkoľvek pochybností vyplynulo, že v čase

incidentu na mieste činu sa nachádzali len obžalovaný I. H. a poškodený E. H.. E. H. v čase incidentu
stál na rebríku, ktorý je presne popísaný, že išlo o hliníkový rebrík, jeho výška je 165 cm, dvoják. Tento
rebrík bol postavený na drevených doskách kvôli nerovnosti terénu. Obžalovaný prišiel na miesto činu
bez slova a poškodeného nečakane z rebríka zhodil, nakoľko poškodený takéto jednanie neočakával,
bez uplatnenia obranných mechanizmov, ako to vyplynulo zo znaleckého posudku znalca MUDr. H. D.,

spadol na chrbát a zranil si driekovú chrbticu, zmliaždil hlavu a pravú ruku si udrel o chodník, ktorý
bol betónový, vyplýva to z fotografickej dokumentácie miesta činu. Lekárske vyšetrenia ukázali, že
pri tomto poškodený utrpel zlomeniu bodcového výbežku pravej vretennej kosti bez posunu. Zranenie
poškodeného si objektívne vyžaduje dobu liečenia 4-6 týždňov. Nedá sa presne určiť, kedy bolo liečenie
ukončené, nakoľko poškodený E. H. 23.10.2013 ukončil rehabilitáciu kvôli tomu, že išiel s postihnutou

dcérou C. na onkológiu, kde bola hospitalizovaná.
Súd odmietol návrhu obhajcu na doplnenie dokazovania pribratím znalca z odboru mechaniky, ktorý mal
posúdiť kinetickú energiu pádu poškodeného z rebríka na zem pre nadbytočnosť vykonávania takéhoto
dokazovania, keďže rozhodujúce skutočnosti pre uznanie viny boli dostatočne preukázané vykonaným
dokazovaním. Zároveň o relevancii týchto dôkazoch súd nemal žiadne pochybnosti.

Výpoveď obžalovaného súd vyhodnotil v konfrontácií s ostatnými dôkazmi priamymi aj nepriamymi, ktoré
obžalovaného zo spáchania skutku usvedčovali, pričom výpoveď obžalovaného v porovnaní s týmito
dôkazmi bolo treba vyhodnotiť ako účelovú, poznamenanú snahou obžalovaného vyhnúť sa trestnej
zodpovednosti. Rovnako výpoveď svedkyne L. H. v porovnaní s usvedčujúcimi dôkazmi vyznela ako
nevieryhodná a je z nej zrejmá snaha svedkyne neuškodiť obžalovanému I. H., ku ktorému má očividne

dobrý vzťah, čo sa nedá povedať o ostatných príslušníkoch tej istej rodiny a to bývalému manželovi,
synovi O. H. ako aj zdravotne postihnutej dcére C. H., ktorú úplne ponechala na starosť poškodenému.
Súdu neušlo, že obžalovaný I. H. prejavil značnú aroganciu a necitlivosť, keď potom, ako poškodeného
zhodil z rebríka, tohto nechal napospas jeho osudu, bez toho, aby sa presvedčil, či sa poškodený zranila do akej miery. Poškodený utrpel zranenie, ktoré muselo byť lekársky ošetrené, ktoré zranenie bolo
značnebolestivéabránilomu,abybezpomocivstalzozeme,bolodkázanýnapomocsusedyU.B.,ktorá
zhodou okolností v tom čase sa nachádzala na svojej záhrade a podstatnú časť incidentu s obžalovaným

aj videla a potvrdila.
Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že pred incidentom by bolo došlo medzi obžalovaným
a poškodeným k slovnému konfliktu. Nevyplynulo to z výpovede poškodeného E. H. ani samotného
obžalovaného a ani svedkovia U. B. a D. D., to nepotvrdili. Súd preto túto časť skutku, ktorá sa
dokazovaním nepreukázala, zo skutku vypustil bez toho, aby došlo k zmene identity skutku. Výpoveď

svedka poškodeného E. H. bola v plnom súlade s výpoveďami svedkov U. B., O. H., ktorý potvrdil,
že poškodeného viezol na policajné oddelenie, kde oznámil spáchanie trestného činu a následne na
lekárske ošetrenie na lekársku pohotovostnú službu v Senici a do nemocnice v Skalici a D. D., ktorý
potvrdil, že počul tupé buchnutie a následne počul poškodeného, ktorý kričal, že ho obžalovaný zhodil
z rebríka, treba považovať za objektívne dôkazy, dokonca u E. H. a U. B. o priame dôkazy u svedka D.
D. a O. H. za nepriame dôkazy, ktoré ale boli v plnom súlade s lekárskymi správami na poškodeného

a znaleckým posudkom z odboru zdravotníctvo, traumatológia, ktoré súd vyhodnotil ako objektívne
dôkazy popisujúce zranenie poškodeného a aj najpravdepodobnejší mechanizmus jeho vzniku. Zároveň
tieto dôkazy vylučujú, že si poškodený E. H. zranenie spôsobil sám. Ak teda objektívne na mieste činu
v čase vzniku zranenia boli len obžalovaný a poškodený a zranenie si poškodený nespôsobil sám,
vyplývatozoznaleckéhoposudkuapovahyzranenia,potomzraneniepoškodenéhomuselavzniknúťlen

aktívnym zásahom inej osoby a touto osobou bol jedine obžalovaný I. H.. Súd preto obžalovaného I. H.
právom uznal vinným zo spáchania skutku obžaloby, ktorý bol správne právne posúdený už obžalobou
prokurátorky ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona, pretože
bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný inému úmyselne ublížil na zdraví a čin
spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe a osobe vyššieho veku.

Podľa § 127 ods. 4 Tr. zák. blízkou osobou sa na účely tohto zákona rozumie príbuzný v priamom
pokolení, osvojiteľ, osvojenec, súrodenec a manžel, iné osoby v rodinnom alebo obdobnom pomere sa
pokladajú za navzájom blízke osoby len vtedy, ak by ujmu, na ktorú utrpela jedna z nich, druhá právom
pociťovala ako ujmu vlastnú.
V tomto zmysle obžalovaný v pomere k poškodenému je vzťahom medzi otcom a synom, poškodený

obžalovaného vychoval až do dospelého veku, v rodnom liste je až doteraz vedený poškodený ako jeho
vlastný otec, hoci podľa vyjadrenia oboch, tento nie je jeho biologickým otcom. Pomer obžalovaného a
poškodeného však bol a je pomerom medzi blízkymi príbuznými. Táto skutočnosť zvyšuje trestnosť činu,
preto bol obžalovaný uznaný vinným z kvalifikovanej skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví,
nakoľko ide o čin spáchaný na chránenej osobe.

Ďalej súd zistil, že poškodený v čase spáchania trestného činu bol osobou vyššieho veku, ktorou sa
pre účely trestného konania v zmysle § 127 ods. 3 Tr. zák. rozumie osoba staršia ako šesťdesiat rokov.
V čase spáchania prečinu mal poškodený šesťdesiatosem rokov, teda evidentne ide o osobu vyššieho
veku.
Zavinenie obžalovaného zo spáchania prečinu je dané eventuálnym úmyslom, keďže obžalovaný mohol

predpokladať, že ak poškodený, ako osoba vyššieho veku spadne z rebríka o výške 165 cm, môže si
ublížiť na zdraví, čo sa aj reálne stalo.
Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného bolo zistené, že tento je v súčasnej
dobe bez trvalého zamestnania, v mieste trvalého bydliska v Obci Š. je známe, že dochádza ku
konfliktommedziobžalovanýmajehootcomE.H..Jesamotárskejpovahyavobcisasnikýmnestretáva.

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR s obžalovaným boli v minulosti opakovane
prejednávané priestupky najmä proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku ale aj pre porušenie
pravidiel cestnej premávky, ktoré boli riešené uložením pokuty, eventuálne niektoré oznámenia o
priestupkoch boli aj odložené.
Podľa odpisu registra trestov obžalovaný sa v minulosti dopustil jedenkrát prečinu ublíženia na zdraví

podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktorý spáchal dňa 2.3.2008 v Š., kedy fyzicky napadol otca E.
H. a spôsobil mu ujmu na zdraví. Ohľadne trestu však platí fikcia zahladenia, dokumentuje to rozsudok
Okresného súdu Senica, sp. zn. XT/XX/XXXX, ktorý tvorí súčasť trestného spisu.
Pri ukladaní trestu súd u obžalovaného pri voľbe druhu a výmery trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr.
zák., prihliadol na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, pričom v tejto súvislosti u obžalovaného nezistil

žiadnu okolnosť, ktorá by obžalovanému pri výmere trestu osobitne poľahčovala alebo priťažovala.
Mohol iba všeobecne konštatovať, že na ne prihliadol v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zák., tzn., že pri
ukladaní trestu dolná ani horná hranica sa nezvyšovala ani neznižovala, súd vychádzal zo základnej
trestnej sadzby podľa druhého odseku prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 Tr. zák. je v rozpätí odjedného roka do troch rokov. Obžalovanému bol uložený trest odňatia slobody v trvaní jeden rok, teda
na spodnej hranici zákonnej trestnej sadzby, nakoľko mal súd za to, že vzhľadom na osobné pomery
obžalovaného a povahu spáchaného prečinu nie je potrebné uložiť trest vyšší, pričom výkon tohto trestu

bol obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu dva roky. Bude vecou obžalovaného, aby
v priebehu skúšobnej doby viedol riadny život a nedopúšťal sa trestnej činnosti, najmä aby nenapádal
poškodeného, s ktorým býva v jednom dome a nevyvolával tak u poškodeného v budúcnosti obavy z
ďalšieho napadnutia, keďže poškodeného už aj v minulosti fyzicky napadol. V opačnom prípade môže
byť táto okolnosť dôvodom pre nariadenie výkonu trestu.

Poškodený E. H. si nárok na náhradu škody uplatnil v prípravnom konaní, tento svoj nárok do uzavretia
spisovnevyčíslilanivminimálnejvýške,pretohosúdsnárokomnanáhraduškodyodkázalnaobčianske
súdne konanie. Naproti tomu poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni súd náhradu škody priznal,
keďže v tomto prípade bola škoda uplatnená riadne a včas. O dôvodoch a výške nároku, ktorý bol riadne
vyčíslený, súd nemal pochybnosti a preto už v trestnom konaní mohol o náhrade škody ako aj o jej
výške rozhodnúť.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Senica do 15
dní od oznámenia rozsudku.
Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa

rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Tr. por.).

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§307/1a Tr. por.) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2 Tr. por.). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli
obžalovaného (§308/2 Tr. por.)

obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Tr. por.) a to len vo svoj prospech
(§308/2 Tr. por.)
príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prosprech (§ 308/2 Tr. por.)
zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Tr. por.).
štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Tr. por.).

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§307/1c Tr.
por.), a to v neprospech obžalovaného (§308/1 Tr. por.). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie
môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Tr. por.).
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§307/1d Tr. por.), (§ 45/1 Tr. por.).
Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že

taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.