Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200530
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5012200530.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JanyMartinčekovejačlenovsenátu

JUDr. Eriky Čanádyovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Z. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom I. č. XXXX/XX, Q., práv. zast. Advokáti Müller § Dikoš, s. r. o., so sídlom Závodská cesta 3911/24,
Žilina, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát, so
sídlom Kuzmányho 26, Žilina, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k. KRPZ-
ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12.06.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový správny orgán Okresné riaditeľstvo PZ, Okresný dopravný inšpektorát Martin,
rozhodnutím č.k. ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 04.04.2012 v spojení s opravou písomného vyhotovenia
rozhodnutia zo dňa 08.06.2012 rozhodol, že obvinený z priestupku -Ing. Z. V. dňa 06.12.2008 o 11:25
hod. viedol osobné motorové vozidlo značky Ford Mondeo Combi ev. č. MT-828BP po ceste III. triedy č.
III/01892 v smere jazdy z obce Vrútky do obce Lipovec, pričom nesledoval situáciu v cestnej premávke a
začal odbočovať doľava v čase, keď už bol predchádzaný v ľavom jazdnom pruhu osobným motorovým
vozidlom zn. Škoda Octavia ev. č. MT-250AR, ktoré viedol vodič O. Q. v smere jazdy z obce Vrútky

do obce Lipovec po ceste III. triedy č. III/01892. Následne došlo k stretu oboch vozidiel. K zraneniu
osôb nedošlo, alkohol zistený nebol. Týmto svojím konaním porušil § 4 ods. 2 písm. c), § 18 ods.
1 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení do 31.01.2009, čím sa uznáva vinným zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k), l) zákona č. 3721990
Zb. v znení účinnom do 31.01.2009, za čo sa mu podľa § 22 ods. 2 s poukazom na § 7 cit. zákona
účinného do 31.01.2009 ukladá pokuta vo výške 133,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na
dobu 4 mesiacov. V odôvodnení uviedol, že súčasťou spisového materiálu je listinný dôkaz - odborné

vyjadrenie č. 04/2009 vypracované znalcom z odboru cestná doprava - Ing. Petrom Mišankom zo dňa
16.01.2009, ktoré bolo 02.07.2009 doplnené odborným vyjadrením č. 23/2009. Podľa tohto odborného
vyjadrenia náraz bol do ľavého zadného rohu vozidla Ford prevažne ľavou prednou časťou vozidla
Škoda Octavia. Z doplnku k odbornému vyjadreniu vyplýva, že v čase nehody bola vozovka mokrá,
s asfaltovým povrchom. Rýchlosť vozidla Ford Mondeo bola v čase stretu na úrovni 35-40 km/hod.
Pohyb tohto vozidla pred zrážkou je možné hodnotiť ako pohyb vozidla, ktoré odbočovalo vľavo plynulou
jazdou. Rýchlosť vozidla Škoda Octavia pred nehodou možno ustáliť na úrovni 82-84 km/hod. Vodič Ing.

Z. V. začal s úkonom odbočenia nesprávnym spôsobom, predčasne, predchádzaním cez protismernú
výjazdnú časť vedľajšej cesty. Samotný úkon odbočenia vozidla Ford vľavo na prístupovú cestu k firme
Stanfer z polohy, ktorá jednoznačne preukazovala zámer vodiča V. odbočiť vľavo presiahnutím časti
objemu vozidla Ford za hranicu stredu vozovky trval s najväčšou pravdepodobnosťou 1,3-1,5 sekundy.Poloha vozidla Škoda Octavia na začiatku úkonu odbočenia vozidla Ford vľavo bola taká, že bola
celým objemom vozidla na ľavej strane v protismernej časti vozovky. Primárnou príčinou vzniku kolíznej
situácie bola skutočnosť, že vodič motorového vozidla Škoda Octavia v mieste odbočky k firme Stanfer,

ktorá slúži ako prístupová komunikácia k objektu a napojenie nie je štandardným spôsobom označené
ako križovatka, nepostrehol cez pred ním jazdiace vozidlo Seat Altea včas zámer vpredu jazdiaceho
vodiča vozidla Ford Mondeo Ing. V. spomaliť, v snahe znížiť rýchlosť jazdy a neskôr odbočiť vľavo na
prístupovú cestu. Z technického hľadiska príčinou zrážky bola skutočnosť, že vodič motorového vozidla
Ford Mondeo odbočoval s vozidlom vľavo v čase, keď už bol predchádzaný motorovým vozidlom Škoda

Octavia, ktoré sa v čase začiatku úkonu odbočovania vľavo nachádzalo v ľavej protismernej časti cesty
v smere jazdy zúčastnených vozidiel celým svojím objemom. Od vozidla Škoda Octavia sa v tom čase
nachádzalo od miesta zrážky vo vzdialenosti 32-45 m a bolo jednoznačne v ľavej protismernej časti
vozovky a z tejto pozície vodič Škody Octavia pri štandardných podmienkach nemal možnosť zrážke
zabrániť z rýchlosti, ktorou sa na začiatku nehodového deja pohyboval (82-84 km/hod.), ktorá bol pod
úrovňou rýchlosti dovolenej v danom úseku cesty mimo obce (90 km/hod.). Správny orgán I. stupňa

vychádzal z uvedeného odborného vyjadrenia a jeho doplnku, pretože mal za to, že je vypracovaný
nestranne a objektívne. Vyhodnotil, že úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom
vyplývajúcim z dôkazov obsiahnutých v administratívnom spise. Počas prvostupňového správneho
konania bol účastníkom konania predložený listinný dôkaz - znalecký posudok č. 64/2011 Ústavu
súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Tento konštatoval, že z technického hľadiska nie je

možné jednoznačne popísať trajektóriu pohybu vozidla Škoda Octavia pred zrážkou. V ďalšej analýze
bol vypracovaný priebeh pohybu vozidiel Škoda Octavia a Ford Mondeo v dvoch variantoch. Variant A
pohybu vozidiel do miesta zrážky bol vypracovaný v súlade s technicky prijateľnými údajmi udávanými
Ing. V. a B. B. v zázname o podaní vysvetlenia z 06.12.2008. Variant B pohybu vozidiel do miesta
zrážky bol vypracovaný v súlade s technicky prijateľnými údajmi udávanými Q. O. v zázname o podaní

vysvetlenia zo dňa 06.12.2008. Čo sa týka variantu A, technickou príčinou dopravnej nehody pri tomto
variante je nesprávna technika jazdy vodiča vozidla Ford Mondeo pri odbočovaní vľavo. Vodič vozidla
Ford Mondeo vykonal manéver odbočenia doľava v čase, keď bol predchádzaný a z technického
hľadiska ohrozil vodiča vozidla Škoda Octavia, ktorý vykonával manéver predchádzania (prvok, ktorý
vykonal kolíznu situáciu), ďalej nesprávna technika jazdy vodiča Škody Octavia pri predchádzaní,

oneskorená reakcia vodiča tohto vozidla na vzniknutú dopravnú situáciu. Manévru odbočenia vozidla
Ford Mondeo predchádzalo brzdenie tohto vozidla, presunutie tohto vozidla k stredovej čiare a aj
včasné zapnutie znamenia o zmene smeru jazdy. Pri predpokladanej včasnej reakcii na túto dopravnú
situáciu vodiča Škody Octavia by pri brzdení polovičnou hodnotou plného brzdného došlo k minutiu
vozidiel. V prípade variantu B je technickou príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča

Ford Mondeo pri odbočovaní v križovatke, vodič vozidla Ford Mondeo vykonal manéver odbočenia
vľavo v čase, keď bol predchádzaný a z technického hľadiska ohrozil vodiča Škody Octavia, ktorý
vykonával manéver predchádzania. Techniku jazdy vodiča Škoda Octavia z hľadiska rýchlosti jazdy
možno považovať za správnu pri oboch variantoch nehodového deja. Z hľadiska včasnosti reakcie
vodiča Škody Octavia na samotný manéver odbočenia vozidla Ford Mondeo možno techniku jazdy

Škoda Octavia považovať za správnu pri oboch variantoch nehodového deja. Z hľadiska včasnosti
reakcie vodiča Škoda Octavia na vzniknutú situáciu (brzdenie vozidla Ford Mondeo pred križovatkou,
jeho radenie k stredovej čiare a zapnutie znamenia o zmene smeru jazdy), možno túto považovať v
prípade variantu A za nesprávnu, v prípade variantu B za správnu. Posúdenie techniky jazdy vodiča Ford
Mondeo z hľadiska posúdenia ohrozenia vodiča Škoda Octavia vodičom vozidla Ford Mondeo: technika

jazdy vodiča Ford Mondeo pri oboch variantoch nehodového deja bola nesprávna, nakoľko vodič vozidla
Ford Mondeo ohrozil vodiča Škoda Octavia pri oboch variantoch nehodového deja. Čo sa týka značenia
dopravnou značkou križovatka s vedľajšou cestou, prípadne križovatka, správny orgán vyhodnotil, že
existujúce dopravné značenie neposkytovalo účastníkom cestnej premávky informáciu o tom, že pri
prechádzaní daným úsekom sa nachádza miesto, ktoré by bolo potrebné považovať za križovatku.

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť mohol vodič vozidla Škoda Octavia vykonať úkon predchádzania,
pretože existujúce dopravné značenie mu neposkytovalo informáciu o tom, že sa blíži k miestu, ktoré
je potrebné považovať za križovatku. Aj účastníkovi konania Ing. V. dopravné značenie poskytovalo
rovnaké informácie ako vodičovi Škoda Octavia, preto mal pri odbočovaní vľavo v extraviláne dbať na
zvýšenú opatrnosť, pretože odbočovanie vľavo je obzvlášť nebezpečné práve v extraviláne vzhľadom

na veľké rozdiely rýchlostí. Správny orgán sa nestotožnil s názorom uvedeným v znaleckom posudku č.
64/2011, že cesta, ktorá vedie k firme Stanfer je s cestou III/01892 plnohodnotná, pretože táto cesta je
na druhej strane ukončená označenou križovatkou. Pri predchádzaní uvedeným úsekom boli účastníci
cestnej premávky povinní sa riadiť dopravným značením existujúcim v smere ich jazdy. Podľa názorusprávneho orgánu z technického hľadiska je rozhodujúcim momentom, či odbočujúce vozidlo už bolo v
momentepočiatkusvojhoodbočovaniapredchádzanéalebonie.Zapnutiealebonezapnutieukazovateľa
zmeny smeru jazdy nemá vplyv na určenie príčiny dopravnej nehody z technického hľadiska a to preto,

že vodič síce nesmie predchádzať, ak odbočujúce vozidlo má zapnutý ukazovateľ zmeny smeru jazdy
doľava, ale na druhej strane odbočujúci vodič nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Odbočujúci
vodič totiž nevie, že sa mu práve vo chvíli zapnutia ukazovateľa zmeny smeru jazdy nevypálila žiarovka,
či nemá znečistený kryt zadného svetla alebo či vzadu idúci vodič nespozoroval ukazovateľ zmeny
smeru jazdy z iných príčin. Preto je odbočujúci vodič povinný presvedčiť sa tesne pred začatím úkonu

odbočenia vľavo, či už nie je predchádzaný. K vyhodnoteniu dôkazov - odborné vyjadrenie č. 4/2009 v
znení jeho doplnenia č. 23/2009 a dôkazu - znalecký posudok č. 64/2011 je možné konštatovať, že tieto
dôkazy sú zhodné, čo sa týka príčin vzniku dopravnej nehody. Rovnako z týchto dôkazov nevyplýva, že
vodič Škoda Octavia pri prechádzaní úsekom dopravnej nehody prekročil najvyššiu dovolenú rýchlosť.
Ďalej správny orgán vyhodnocoval výpovede svedkov O., účastníka V. a svedkyne B.. Svedkyňa B.
jazdila za motorovým vozidlom Ing. V.. Potvrdila, že účastník konania Ing. V. pred odbočením dal

znamenie o zmene smeru jazdy, ako aj to, že sa s odbočením vľavo zaradil k stredovej čiare, t.j. najďalej
vľavo v časti vozovky určenej pre jeho smer. Keď na vozidle Ford začalo blikať znamenie na zmenu
smeru jazdy doľava a toto vozidlo sa radilo viac doľava, svedkyňa B. sa so svojím vozidlom začala radiť k
pravémuokrajuvozovky.Vtomčasesivšimla,akopojejľavejstranevľavomjazdnompruhuprešlookolo
nej vozidlo Škoda Octavia, ktoré ju predbiehalo. Z uvedeného je potrebné konštatovať, že Q. O. sa so

svojím vozidlom Škoda Octavia celým jeho objemom už nachádzal v ľavom jazdnom pruhu, to znamená,
vykonával úkon predchádzania a to konkrétne na úrovni vozidla Seat Altea, ktoré riadila svedkyňa B.
a keďže toto vozidlo bolo tesne za vozidlom Ford, tak sa nachádzal už aj bezprostredne za vozidlom
Ford, keď toto začalo prechádzať do ľavého jazdného pruhu. Q. O. v tom čase s vozidlom brzdil, ale
keď vozidlo Ford prešlo do ľavého jazdného pruhu, priamo pred vozidlo Škoda Octavia, tak Q. O. narazil

prednou časťou svojho vozidla do ľavého zadného rohu vozidla Ford. Ing. V. začal s úkonom odbočenia
nesprávnym spôsobom - predčasne, nadchádzaním cez protismernú výjazdovú časť vedľajšej cesty.
Táto skutočnosť vyplýva aj z vyjadrenia svedka O., ktorý uviedol, že na vozidle Ford Mondeo začalo
blikať znamenie o zmene smeru jazdy doľava a súčasne vozidlo Ford začalo predchádzať do ľavého
jazdného pruhu, pričom sa nenachádzalo ešte ani na začiatku križovatky. Skutočnosť, že poloha vozidla

Škoda Octavia na začiatku úkonu odbočenia vľavo vozidla Ford po prekonaní hranice stredu vozovky
bola celým svojím objemom vozidla na ľavej, t.j. protismernej časti cesty, čo potvrdila aj svedkyňa
B., znamená, v danom čase sa vozidlo Ford nachádzalo vo svojom jazdnom pruhu. V tom čase si
svedkyňa B. všimla, ako po jej ľavej strane v ľavom jazdnom pruhu prešlo okolo nej vozidlo Škoda
Octavia a B. B. hneď vedela, že dôjde k stretu. Vodič vozidla Ford mal reálnu možnosť zabrániť vzniku

nehodového deja a následnej zrážke s ohľadom na skutočnosť, že odbočoval vľavo malou rýchlosťou
30-35 km/hod. a v danej rýchlosti pokiaľ by Ing. V. v mieste, kde presiahol stredovú deliacu čiaru pri
odbočení vľavo včas postrehol, že v ľavom jazdnom pruhu je predchádzaný vozidlom Škoda Octavia
idúcim tým istým smerom, mal možnosť zabrániť zrážke, najmä okamžitou zmenou smeru jazdy vpravo
návratom do pôvodného priameho smeru jazdy v kombinácii so spomalením vozidla brzdením. Vodič

Škoda Octavia mal možnosť zabrániť zrážke, pokiaľ by bol pred začiatkom nehodového deja, najneskôr
4,5-5 sekúnd pred zrážkou postrehol zámer vodiča vozidla Ford odbočiť vľavo k firme Stanfer a bol
by danej skutočnosti prispôsobil režim jazdy, napr. spomalením, prípadne aj zastavením vozidla Škoda
Octavia, resp. predchádzaním vľavo odbočujúceho vozidla Ford po jeho pravej strane. Z výpovede
svedka O. však vyplýva, že sa pred ním jazdiace vozidlá Seat Altea a Ford Mondeo rozhodol predísť,

keď bol odhadom asi 150 m pred križovatkou na štrkovňu a firmu Stanfer. Až keď sa nachádzal v ľavom
jazdnom pruhu, na úrovni vozidla Seat Altea a keďže toto vozidlo jazdilo tesne za vozidlom Ford, tak sa
nachádzal už aj bezprostredne za vozidlom Ford Mondeo, vtedy zaregistroval, že pred ním idúce vozidlo
Ford pribrzdilo, čo videl podľa brzdových svetiel a na vozidle Ford začalo blikať znamenie na zmenu
smeru jazdy doľava. Teda v čase začatia vykonávania úkonov súvisiacich s odbočením vozidla Ford

sa Škoda Octavia nachádzala od miesta zrážky 32-35 m a z tejto pozície vodič Škoda Octavia nemal
možnosť zrážke zabrániť z rýchlosti, ktorou sa na začiatku nehodového deja pohyboval. Za tejto situácie
sa Q. O. mohol spoľahnúť na dodržanie právnych predpisov Ing. V., že tento bude sledovať situáciu
v cestnej premávke a v čase cca 1,5 sekundy pred samotným úkonom odbočenia vľavo sa pozrie do
ľavého spätného zrkadla, v ktorom mal možnosť vidieť v ľavom jazdnom pruhu vozidlo Škoda Octavia,

pretožetotovozidlosavľavomjazdnompruhunachádzalocelýmsvojímobjemom.Vyhodnotenímvyššie
uvedených skutočností správny orgán konštatoval, že v danej veci je nepochybne preukázané, že Ing.
Z. V. viedol osobné motorové vozidlo zn. Ford Mondeo v smere z obce Vrútky do obce Lipovec, pričom
odbočoval doľava na cestu vedúcu k firme Stanfer v čase, keď už bol predchádzaný v ľavom jazdnompruhu osobným motorovým vozidlom Škoda Octavia, ktoré viedol Q. O. a následne došlo k stretu týchto
vozidiel, čím porušil § 4 ods. 2 písm. c), § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. platný do 31.01.2009.
Porušením týchto zákonných ustanovení spáchal priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. k), l) Zákona o

priestupkoch, pričom podľa § 22 ods. 1 písm. k) spáchal účastník konania priestupok porušením § 4 ods.
2 písm. c) a § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. a pri priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. l) sa výslovne
počítasovznikombezprostrednéhonegatívnehonásledku,ktorývdanomprípadeboldopravnánehoda.
Ďalej sa správny orgán zaoberal odôvodnením druhu a výšky sankcií. Pri stanovení sankcie a jej výšky
prihliadol aj na osobu páchateľa, a to na skutočnosť, že dňa 29.06.2007 bola účastníkovi uložená

pokuta vo výške 500,- Sk za porušenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 315/1996 Z.z., pričom následne
po 18-mesiacoch účastník opäť porušil ustanovenia tohto zákona, čoho následkom vznikla dopravná
nehoda, ktorá je predmetom tohto správneho konania. Konštatoval, že pokuta uložená 29.06.2007
nemala na účastníka dostatočný výchovný vplyv na to, aby sa účastník správal disciplinovane v cestnej
premávke. Podľa § 12 ods. 2 Zákona o priestupkoch v znení do 31.01.2009 sa za viac priestupkov toho
istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na

priestupok najprísnejšie postihnuteľný. Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona, za priestupok podľa § 22 ods. 1
písm. k) možno uložiť sankciu až 66,- Eur a za priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. l) do 232,- Eur a zákaz
činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 1 roka. Správny orgán preto uložil sankciu podľa § 22 ods. 1
písm. l), a to výške 133,- Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 4 mesiacov. Takto uložená
sankcia bola uložená v zmysle § 11 ods. 2, § 12 a § 22 Zákona o priestupkoch v znení do 31.01.2009,

čo zodpovedá rozsahu zavinenia, pričom akcentoval aj výchovný vplyv uloženej sankcie.

Nazákladeodvolaniaúčastníkakonaniavovecirozhodovalžalovanýakodruhostupňovýsprávnyorgán,
ktorý rozhodnutím č.k. KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12.06.2012 rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil a odvolanie účastníka konania zamietol. V odôvodnení uviedol, že sa

nestotožnil s názorom účastníka, že pri prevádzke motorových vozidiel nemožno vkladať dôveru do
ostatných účastníkov cestnej premávky a bez ďalšieho sa spoliehať, že neporušia predpisy o cestnej
premávke. Taktiež sa nestotožnil s jeho tvrdením, že v prípade, ak účastník cestnej premávky porušujúci
predpisy sa spolieha, že ostatní účastníci predpisy neporušia, dôvera v nich ho zbavuje viny za vznik
dopravnej nehody. Pri vzniku dopravnej nehody sa dôsledne analyzuje konanie smerujúce k vzniku

nehodového deja všetkých účastníkov nehodového deja a v prípade zistenia nezákonného konania sa
vyvodí administratívna a právna zodpovednosť voči každému, kto porušil všeobecný záväzný právny
predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Tak to bolo aj v danom prípade a skúmala sa
mierazodpovednostivšetkýchúčastníkovnehodovéhodeja,pričomprotiprávnekonanieQ.O.zdôkazov
tvoriacich administratívny spis nevyplynulo. K námietke účastníka, že vozidlá idúce za odbočujúcim

vozidlom, ktoré má riadne zapnutý smerový ukazovateľ ohlasujúci zmenu smeru jazdy, si majú počínať
tak, aby na túto zmenu stihli za normálnych okolností zareagovať, je potrebné uviesť, že z výpovede
B. B. vyplýva, že v čase, keď zbadala na vozidle Ford Mondeo jazdiacom pred ňou blikať znamenie o
zmene smeru jazdy doľava a vozidlo sa začalo radiť viac doľava, si v tom čase všimla, ako po ľavej
stranejejvozidlavľavomjazdnompruhuprešlookolonejvozidloŠkodaOctavia,ktoréjupredbehlo.Túto

skutočnosť potvrdil aj Q. O., to znamená, že v čase, keď si B. B. všimla znamenie na zmenu smeru jazdy
na vozidle Ford, sa vozidlo Škoda Octavia už preukázateľne nachádzalo celým svojím objemom v ľavom
jazdnompruhu.Toznamená,žeužvykonávalopredchádzacímanéver.PretoQ.O.moholnatútozmenu,
t.j. odbočovanie vozidla Ford vľava zareagovať iba tak, že by už dokončil predchádzací úkon, ktorý už
vykonával, pričom vodič vozidla Ford bol povinný mu to umožniť. Na toto sa mohol vodič Škoda Octavia

spoľahnúť, a to až do toho okamihu, kedy zo správania vodiča Ford vyplynulo, že nenechá vodiča vozidla
Škoda Octavia dokončiť predchádzací úkon. Vodič Škoda Octavia bol povinný k takému konaniu vodiča
Ford Mondeo prispôsobiť svoje správanie situácii v cestnej premávke, čo vodič Škoda Octavia aj urobil.
Čo sa týka právneho kvalifikovania skutku, odvolací orgán uviedol, že ak by sa skutok posudzoval podľa
právnej úpravy platnej v čase vydania rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, t.j. 04.04.2012,

tak za porušenie § 4 ods. 2 písm. c) a § 18 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. by bola stanovená právna
kvalifikácia priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. g) Zákona o priestupkoch platného od 01.02.2009, pričom
za tento priestupok je možné uložiť sankciu podľa § 22 ods. 2 písm. c) cit. zákona, a to pokutu od 150 do
800 Eur a zákaz činnosti do troch rokov. Vzhľadom na to, že právna úprava zákona podľa neskoršieho
znenia bola pre páchateľa nepriaznivejšia, bolo postupované s poukazom na § 7 ods. 1 Zákona o

priestupkoch podľa zákona miernejšieho v čase spáchania priestupku, t.j. podľa Zákona o priestupkoch
platného do 31.01.2009. Vzhľadom na to, že dopravná nehoda sa stala 06.12.2008, nebolo potrebné
po vrátení spisového materiálu prvostupňovému orgánu opätovne vypočúvať Q. O. ani B. B., pretože
obaja svedkovia skutočnosti súvisiace so vznikom dopravnej nehody uviedli bezprostredne po vznikudopravnej nehody a opätovné vypočúvanie by bolo nadbytočné. K námietke účastníka, že odo dňa,
kedy sa stal skutok do dňa rozhodovania o priestupku uplynuli viac ako tri roky, odvolací orgán uviedol,
že účastník k predmetnej veci podal viaceré podania, o ktorých rozhodoval Krajský súd v Žiline alebo

Najvyšší súd SR. Podľa § 246d O.s.p., lehoty pre zánik zodpovednosti priestupkov počas konania pred
súdom podľa piatej časti O.s.p. neplynú. K námietke účastníka, že po dobu 89 dní neviedol motorové
vozidlá v súvislosti s prejednávaným priestupkom, odvolací orgán uviedol, že právna teória v oblasti
priestupkového práva vychádza z prezumpcie, že každé protiprávne konanie jednoznačne vykazujúce
znaky priestupku by nemalo ostať bez postihu, pričom sankciu je možné uložiť iba rozhodnutím. Pritom

dňa 10.06.2011 v čase okolo 16:40 hod. účastník viedol motorové vozidlo Ford Mondeo. Vzhľadom na
túto okolnosť je možné jeho tvrdenie o tom, že neviedol motorové vozidlo v súvislosti s prejednávaným
priestupkom, označiť za nepravdivé. K odvolacej námietke uloženia sankcie odvolací orgán uviedol, že
29.06.2007 bola účastníkovi uložená pokuta vo výške 500,- Sk, a to za porušenie § 3 ods. 2 písm. b)
zákona č. 315/1996 Z.z. Toto ustanovenie patrí medzi základné povinnosti účastníka cestnej premávky.
Následne po 18 mesiacoch účastník opätovne porušil ustanovenia cit. zákona, pričom následkom

porušenia už vznikla dopravná nehoda a preto zhodnotením týchto skutočností je možné konštatovať,
že pokuta uložená 29.06.2007 nemala na účastníka dostatočný výchovný vplyv. Preto bolo potrebné
následne pri určovaní druhu sankcie a jej výšky pristúpiť k jej sprísneniu v domnení, že takto uložená
sankcia bude mať na účastníka dostatočný výchovný vplyv. K námietke účastníka, že prvostupňový
správny orgán nejakým spôsobom nezohľadniť variantu, pri ktorej bolo možné považovať správanie

vodiča Škoda Octavia za nesprávne a teda nezvážil možnosť, pri ktorej sa na vzniku dopravnej nehody
podieľal aj druhý účastník, odvolací orgán uviedol, že z dôkazu - znalecký posudok č. 64/2011 vyplýva,
že z hľadiska posúdenia ohrozenia vodiča Škoda Octavia vodičom Ford Mondeo, bola technika jazdy
vodiča Ford Mondeo pri oboch variantoch nehodového deja nesprávna, nakoľko vodič vozidla Ford
Mondeo ohrozil vodiča Škoda Octavia pri oboch variantoch nehodového deja. Ďalej zo znaleckého

posudku vyplýva, že z technického hľadiska nebolo možné jednoznačne popísať trajektóriu pohybu
vozidla Škoda Octavia pred zrážkou. Pritom aj pri možnom variante nehodového deja A bola technickou
príčinou dopravnej nehody nesprávna technika jazdy vodiča Ford Mondeo pri odbočovaní, pritom z § 18
ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. platného do 31.01.2009 vyplýva, že vodič pri odbočovaní nesmie ohroziť
vodičov jazdiacich za ním. Zapnutie ukazovateľa je len technickou pomôckou na zvýraznenie úmyslu

vodiča. Odbočujúci vodič je povinný sa presvedčiť tesne pred začatím úkonu, či už nie je predchádzaný.
Odvolací orgán sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že skutková veta, z ktorej prvostupňový správny
vychádzal, nie je podložená dôkazmi, ale len nahradzujúcimi voľnými úvahami, pretože zavinenie
dopravnej nehody Ing. V. z administratívneho spisu vyplýva jednoznačne.

Proti uvedenému rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca. Poukázal na § 7 ods. 2 Zákona o
priestupkoch, pričom konštatoval, že žalovaný uložil obvinenému sankciu podľa neúčinného právneho
predpisu v čase rozhodovania o priestupku. Pri objasňovaní priestupku nebolo zohľadnené konanie Q.
O., ani výpoveď B. B., ktorí mali byť opätovne vypočutí pre potreby rozhodnutia o priestupku po vrátení
spisového materiálu. Opätovné vypočutie B. B. bolo nevyhnutné z hľadiska objektívneho posúdenia

skutkového stavu s poukazom na existenciu ďalších zadovážených dôkazov, a to najmä znaleckého
posudku ÚSI v Žiline. Žalovaný nevzal do úvahy ani skutočnosť, že odo dňa, kedy sa mal priestupok dňa
do dňa rozhodovania o priestupku uplynuli viac ako 3 roky a ani skutočnosť, že obvinený po dobu 89 dní
neviedol motorové vozidlo v súvislosti s prejednávaným priestupkom. Druh a výšku sankcie bezdôvodne
ukladal s ohľadom na správanie účastníka konania ako účastníka cestnej premávky v období pred

dopravnou nehodou. Ďalej namietal, že prvostupňový orgán nebral zreteľ na závery posudku, v zmysle
ktorého z hľadiska včasnosti reakcie vodiča Škoda na vzniknutú dopravnú situáciu (brzdenie vozidla
Ford pred križovatkou, jeho radenie k stredovej čiare a zapnutie znamenia o zmene smere jazdy),
možno túto techniku jazdy považovať v prípade variantu A za nesprávnu. Ďalej v znaleckom posudku
bolo uvedené, že v prípade varianty nehodového deja A je technickou príčinou dopravnej nehody aj

nasledujúci prvok: nesprávna technika jazdy vodiča a vozidla Škoda pri predchádzaní - oneskorená
reakcia vodiča tohto vozidla na vzniknutú dopravnú situáciu. Pri predpokladanej včasnej reakcii vodiča
Škoda vykonávajúceho manéver predchádzania by pri brzdení polovičnou hodnotu plného brzdného
spomaleniadošlokminutiuvozidielŠkodaaFord.PokiaľbyvodičvozidlaŠkodasaplnevenovalvedeniu
motorového vozidla, musel by si všimnúť začiatok odbočovacieho manévru vozidla Ford, ktoré dalo

znamenie o zmene smeru jazdy, spomaľovalo a priblížilo sa k stredovej čiare a teda vodič vozidla Ford
nemohol zaviniť dopravnú nehodu. Nemožno bez pochybností konštatovať, kto je vinníkom dopravnej
nehody a teda v zmysle zásady in dubio pro reo nemohol prvostupňový správny orgán konštatovať vinu
obvineného a uložiť mu za skutok sankciu. Z rozhodnutia prvostupňového orgánu by vzišlo, že vodičipredchádzajúci vodiča odbočujúceho vľavo majú vlastne prednosť v jazde, čo je nutné považovať za
nebezpečný precedens. Žiadal napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušiť
a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov.

V doplnení žaloby zo dňa 27.08.2012 uviedol, že nemožno jednoznačne ustáliť, či predchádzací
manéver Q. O. bol začatý skôr ako odbočovací manéver žalobcu. Q. O. začal obe pred sebou idúce
motorové vozidlá predchádzať po tom, čo výrazne spomaľovali, to znamená, že vzniknutú situáciu
nesprávne vyhodnotil napriek tomu, že na danom úseku cesty možno predpokladať, že pred ním idúce
motorové vozidlá môžu odbočovať na cestu k firme Stanfer. V prípade predpokladu, že žalobca začal

spomaľovať až potom, čo už bol predchádzaný, podľa názoru žalobcu by nemohlo dôjsť k dopravnej
nehode, nakoľko pri zrýchlení vozidla, ktoré predchádza spomaľujúce vozidlo by došlo k bezpečnému
predídeniu spomaľujúceho motorového vozidla, čiže je jasné, že žalobca začal s odbočovaním skôr,
ako ho Q. O. začal predbiehať. Uvádzal, že existujú rozpory vo výpovediach B. B. a Q. O. o momente
dania znamenia o zmene smeru jazdy, ktorý bol podľa Q. O. daný až v čase, keď už bol na úrovni
motorového vozidla žalobcu a podľa B. B. bol daný už v čase, keď žalobca spomaľoval a premiestňoval

sa k stredovej čiare.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.09.2012. Zotrval na skutkových zisteniach a právnom
posúdení veci. Zdôraznil, že pri oboch variantoch nehodového deja, ktoré boli špecifikované v listinnom
dôkaze - znalecký posudok č. 64/2011 bola technika jazdy žalobcu vyhodnotená ako nesprávna,

nakoľko vodič vozidla Ford Mondeo ohrozil vodiča Škoda Octavia. Spracovatelia citovaného znaleckého
posudku neboli tiež oprávnení vykonať preverovanie cesty vedúcej k firme Stanfer v zmysle jej právneho
hodnotenia tak, že ide o plnohodnotnú križovatku, pretože toto prislúcha správnemu orgánu. Je preto
možné mať pochybnosť o objektivite znaleckého posudku. K žalobnej námietke, že ak by vošiel žalobca
docestyQ.O.,ktorýhopredbiehal,potombynemoholQ.O.naraziťdoľavéhozadnéhorohumotorového

vozidla uviedol, že takýto priebeh kolízneho deja je logický, pretože vodič Škoda Octavia sa s vozidlom
pohyboval priamo, pričom vodič vozidla Ford s vozidlom odbočoval a zároveň sa aj pohyboval, to
znamená vozidlo Ford bolo vzhľadom k vozidlu Škoda Octavia pod určitým uhlom a preto ich vzájomný
kontakt do ľavého zadného rohu vozidla Ford je logický. Aj z výpovede B. B. je jednoznačne preukázané,
že Q. O. už preukázateľne vykonával predchádzací manéver, keď žalobca bol so svojím vozidlom ešte

v pravom jazdnom pruhu. Tiež B. B. uviedla, že potom hneď vedela, že dôjde k stretu Škody Octavia
a vozidla Ford. Aj to preukazuje, že vodič vozidla Ford si nesplnil v potrebnej miere svoju povinnosť
podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. Žalovaný sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že
nie je možné presne určiť, kto bol vinníkom dopravnej nehody. K námietke žalobcu s poukazom na
uznesenie Najvyššieho súdu ČR, že vozidlá idúce za odbočujúcim vozidlom, ktoré má riadne zapnutý

smerový ukazovateľ ohlasujúci zmenu smeru jazdy si majú počínať tak, aby na túto zmenu stihli za
normálnych okolností zareagovať včas, uviedol, že vzhľadom na výpoveď B. B. takáto situácia v danom
prípade nenastala, keďže Q. O. predbiehal vozidlá jazdiace pred ním už v čase, keď vozidlo žalobcu ešte
odbočovať nezačalo. Keby sa žalobca tesne pred začatím odbočovacieho úkonu pozrel do spätného
zrkadla, mal možnosť Škodu Octavia vidieť. Hoci žalobca toto tvrdenie žalovaného považuje za ničím

nepodložené,žalovanýuvádza,žetátoskutočnosťjejednoznačnepreukázanáprávevznikomdopravnej
nehody, to znamená kontaktom vozidiel Škoda a Ford. Navrhol žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 20S/71/2012-99 zo dňa 11.12.2012, ktorým
rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové správne rozhodnutie zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a)

O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Na základe odvolania žalovaného vo veci rozhodol
NajvyššísúdSR,ktorýuznesenímč.k.1Sžd/8/2013zodňa18.02.2014rozsudokKrajskéhosúduvŽiline
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Následne Krajský súd v Žiline prejednal správnu žalobu v zmysle § 247 a nasl. O.s.p. v medziach

žalobných bodov (§ 250h ods. 1 O.s.p.), pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto
žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol z nasledovných dôvodov:

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu 06.12.2008, vodič je povinný
venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.Podľa§18ods.1cit.zákona,priodbočovanínakrižovatkealebopriodbočovanínapoľnúcestu,alebona
lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty vodič je povinný dávať znamenie o zmene smeru jazdy. Vodič

pri odbočovaní nesmie ohroziť vodičov jazdiacich za ním. Vodič je povinný dbať na zvýšenú opatrnosť
najmä pri odbočovaní na poľnú cestu alebo na lesnú cestu, alebo na miesto mimo cesty.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, zodpovednosť za priestupok
sa posudzuje podľa zákona účinného v čase spáchania priestupku; podľa neskoršieho zákona sa

posudzuje iba vtedy, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona, páchateľovi možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon
účinný v čase, keď sa o priestupku rozhoduje.

Podľa § 22 ods. 1 písm. k) cit. zákona účinného ku dňu 06.12.2008, priestupku sa dopustí ten, kto

iným konaním, než ako je uvedené v písmenách a) až h), poruší všeobecne záväzný právny predpis o
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, 3d)
3d) Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 315/1996 Z.z. v znení neskorších predpisov.

Podľa § 22 ods. 1 písm. l) cit. zákona účinného ku dňu 06.12.2008, priestupku sa dopustí ten, kto

porušením uvedeným v písmene k) bezprostredne ohrozí bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky
alebo spôsobí dopravnú nehodu.

Podľa § 22 ods. 2 cit. zákona účinného ku dňu 06.12.2008, za priestupok podľa odseku 1 písm. k) možno
uložiť pokutu do 2 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. c) a d) možno uložiť pokutu do 5 000 Sk

a zákaz činnosti do 6 mesiacov, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) a l) možno uložiť pokutu do
7 000 Sk a zákaz činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. j) možno uložiť pokutu
do 10 000 Sk, za priestupok podľa odseku 1 písm. g) a i) možno uložiť pokutu do 10 000 Sk a zákaz
činnosti do jedného roka, za priestupok podľa odseku 1 písm. e), f) a h) možno uložiť pokutu do 15 000
Sk a zákaz činnosti do dvoch rokov.

Podľa § 12 ods. 1 cit. zákona v znení účinnom ku dňu 12.06.2012, pri určení druhu sankcie a jej výmery
saprihliadnenazávažnosťpriestupku,najmänaspôsobjehospáchaniaanajehonásledky,naokolnosti,
za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým
spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní.

Krajský súd v Žiline sa stotožnil s právnym názorom žalovaného i prvostupňového správneho orgánu,
že za vznik dopravnej nehody v danom prípade je zodpovedný žalobca, ktorý porušil ustanovenie § 18
ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody a taktiež § 4 ods. 2 písm. c)
cit. zákona. Podľa názoru krajského súdu, z vykonaného dokazovania, z jednotlivých dôkazov a taktiež

aj v ich vzájomnej súvislosti bolo riadne preukázané, že v čase odbočovania žalobcu vľavo žalobca
už nemohol vykonať odbočovací manéver bezpečne, pretože v čase, keď začal odbočovať, mu v tom
bránilo vozidlo v ľavom jazdnom pruhu. Pre posúdenie veci bolo podstatným zistenie, či svedok Q. O.
začalvykonávaťpredchádzacímanéverskôr,akožalobcazačalvykonávaťmanéverodbočovaniavľavo.
Bolo preukázané, že Q. O. začal vykonávať predchádzací manéver skôr, ako žalobca začal vykonávať

úkony súvisiace s odbočením vľavo, t.j. skôr ako začal sa radiť k pravej časti ľavého pruhu, začal brzdiť a
začal dávať znamenie o zmene smeru jazdy. V čase, keď Q. O. už predbiehal vozidlo Seat Altea a bol na
jeho úrovni, až vtedy začal žalobca so svojím vozidlom Ford tieto úkony vykonávať, preto jednoznačne
možno potvrdiť záver správnych orgánov, že bol to práve žalobca, ktorý nedodržal ustanovenia vyššie
citovaných zákonných noriem, čím došlo k nežiaducemu následku v zmysle § 22 ods. 1 písm. k), l)

Zákona o priestupkoch v znení účinnom ku dňu spáchania priestupku.

Čo sa týka konkrétnych žalobných bodov, k nim krajský súd uvádza nasledovné:

Čo sa týka námietky, že žalovaný uložil obvinenému sankciu podľa právneho predpisu neúčinného

v čase rozhodovania o priestupku s poukazom na § 7 ods. 2 Zákona o priestupkoch, súd uvádza,
že toto ustanovenie nerieši, ktoré znenie právneho predpisu (z časového hľadiska) sa má na daný
prípad použiť, pretože toto je riešené v § 7 ods. 1 cit. zákona. § 7 ods. 2 zakotvuje, že páchateľovi
možno uložiť len taký druh sankcie, ktorý dovoľuje uložiť zákon účinný v čase, keď sa o priestupkurozhoduje. Teda správny orgán môže uložiť taký druh sankcie, ktorý je aktuálne zakotvený v právnej
úprave v čase vydania rozhodnutia. V danom prípade v čase vydania druhostupňového rozhodnutia,
t.j. 12.06.2012 bolo možné uložiť aj sankciu pokuty, aj sankciu zákazu činnosti tak, ako boli v danom

prípade prvostupňovým správnym orgánom aj uložené. Preto táto námietka je nedôvodná.

Čo sa týka použitia právnej úpravy z pohľadu zodpovednosti za priestupok, ako už bolo uvedené,
táto sa spravuje § 7 ods. 1 Zákona o priestupkoch. Tu sa použije právna úprava, ktorá je pre
páchateľa priestupku priaznivejšia, t.j. buď právna úprava účinná v čase spáchania priestupku alebo

právna úprava v čase vydania rozhodnutia. Keďže v danom prípade je pre páchateľa priaznivejšia
právna úprava v čase spáchania priestupku, správne prvostupňový správny orgán aplikoval Zákon o
priestupkoch účinný do 31.01.2009. Žalovaný správny orgán použitie priaznivejšej právnej úpravy pri
posudzovaní zodpovednosti žalobcu za priestupok riadne odôvodnil vo svojom rozhodnutí, a to tým,
že konanie žalobcu podľa právnej úpravy zák. o priestupkoch účinnej ku dňu spáchania priestupku by
sa kvalifikovalo podľa § 22 ods. 1 písm. k) a l), pričom v zmysle ods. 2 tohto ustanovenia je možné

za priestupok uložiť maximálne pokutu do 232,- Eur a zákaz činnosti do jedného roka, pričom ak by
sa postupovalo podľa právnej úpravy účinnej v čase vydania druhostupňového správneho rozhodnutia,
skutok by sa kvalifikoval podľa § 22 ods. 1 písm. g) a za tento skutok by bolo možné podľa ods. 2 tohto
ustanovenia uložiť pokutu od 150,- až do 800,- Eur a zákaz činnosti do troch rokov.

Čo sa týka ďalšej žalobnej námietky, že opätovne mali byť po zrušení a vrátení veci Krajským súdom v
Žiline rozsudkom č.k. 20S/32/2011-57 zo dňa 18.10.2011 vypočutí svedkovia Q. O. a B. B., súd uvádza,
že sa s touto námietkou nestotožnil. Títo svedkovia boli vypočutí bezprostredne po dopravnej nehode,
pričom boli vypočutí na všetky relevantné okolnosti priebehu nehodového deja. Vzhľadom na krátky
časový odstup od dopravnej nehody si vtedy najlepšie spomínali na detaily nehodového deja a ich

výpovede boli najmenej skreslené. Okrem toho, súd nezistil žiadne rozpory v ich výpovediach, ani vo
vzťahu k ďalším dôkazom. Svedecké výpovede sú v súlade s listinnými dôkazmi, najmä s odborným
stanoviskom a znaleckým posudkom. Ani svedecká výpoveď svedkyne B. neodporuje zistenému
skutkovému stavu, že svedok O. predbiehal v ľavom pruhu v čase, keď sa žalobca iba chystal na
odbočenie do ľavého pruhu. Práve naopak, táto svedecká výpoveď túto skutočnosť priamo potvrdzuje.

Čo sa týka námietky, že žalovaný nevzal do úvahy, že odo dňa, kedy sa stal skutok, do rozhodovania
o priestupku 04.04.2012 uplynuli viac ako tri roky, súd túto námietku pokladá za neurčitú. Nie je
z nej zrejmé, z akého dôvodu poukazuje žalobca na dĺžku správneho konania. Ak má na mysli
možné uplynutie lehoty, ktoré by malo za následok zánik zodpovednosti za priestupok, táto lehota

neuplynula, čo je zrejmé z rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 1Sžd/8/2013 zo dňa 18.02.2014, ktorý
zrušil predchádzajúci rozsudok Krajského súdu v Žiline v tejto veci zo dňa 11.12.2012, ktorý práve
z dôvodu uplynutia tejto lehoty napadnuté rozhodnutie zrušil. Ak žalobca poukazuje na túto lehotu z
dôvodu, že by mala vplyv na určenie výšky a druhu sankcie, krajský súd poukazuje na to, že pre určenie
výšky a druhu sankcie nie sú relevantným kritériom dĺžka správneho konania ani prípadné zadržanie

vodičského oprávnenia. Ak aj teda správne konanie trvá dlhšiu dobu a bolo vydané rozhodnutie o
zadržaní vodičského preukazu, tieto skutočnosti nemajú vplyv na podmienky zodpovednosti priestupcu
za spáchaný priestupok ani na druh a výšku sankcie.

Aj námietka, že druh a výška sankcie bola uložená s ohľadom na správanie sa žalobcu pred dopravnou

nehodou je nedôvodná. Pre určenie druhu sankcie a jej výmery sa okrem iného prihliadne aj na osobu
páchateľa, čo je jedno z kritérií relevantných pre určenie druhu sankcie a jej výmery (§ 12 ods. 1 zák. o
priestupkoch).Osobupáchateľaurčitýmspôsobomdefinujeajto,akvčasepredspáchanímkonkrétneho
priestupku spáchal iné priestupky alebo iné správne delikty. Preto ak prvostupňový správny orgán v
súlade so žalovaným vyhodnotil osobu páchateľa aj s ohľadom na skutočnosť, že v odstupe približne 18

mesiacov od riešeného priestupku spáchal žalobca iný priestupok, ktorý špecifikoval ako aj špecifikoval
sankciu, ktorá mu bola zaň uložená, uvedené je plne v súlade so zákonom a nemôže spôsobovať
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Čo sa týka námietky, že nie je možné presne určiť, kto bol vinníkom dopravnej nehody, lebo existujú

rozporyvovýpovediachsvedkovB.aO.omomentedaniaznameniaozmenesmerujazdy,ktoréžalobca
dal, súd uvádza, že z výpovede svedkyne B. jednoznačne vyplýva, že žalobca dal znamenie o zmene
smeru jazdy v čase, keď po ľavej strane vozidla v ľavom jazdnom pruhu prešlo okolo nej vozidlo Škoda
Octavia, ktorá ju predbehla. To znamená, že už v tom čase bol svedok O. v ľavom pruhu a predbiehalsvedkyňu B., keď žalobca začal dávať znamenie o zmene smeru jazdy a radiť sa viac doľava ako i
brzdiť. To, že žalobca tvrdí, že svedkyňa B. uviedla, že dal znamenie o zmene smeru jazdy už v čase,
keď spomaľoval a premiestňoval sa k stredovej čiare, teda nie je vôbec v rozpore s jej výpoveďou, že

práve v tom čase už bol svedok O. s celým objemom automobilu Škoda Octavia v ľavom jazdnom pruhu
a predbiehal ju, lebo všetky tieto činnosti prebehli súčasne. Z uvedeného vyplýva, že žiadne rozpory
vo svedeckých výpovediach neexistujú. Neexistujú také objektívne skutočnosti, pre ktoré by výpoveď
svedkyne B. mala byť hodnotená ako nehodnoverná.

Čo sa týka vyhodnotenia listinného dôkazu, ktorý predložil žalobca, a to znalecký posudok č. 64/2011
Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, súd uvádza nasledovné: Tento listinný dôkaz
uvažuje s viacerými variantmi priebehu skutkového deja, to znamená, že v konečnom dôsledku nie
je možné z neho ustáliť skutkový stav rozhodný pre posúdenie zodpovednosti za priestupok. Pracuje
s variantom A a variantom B. Jedná sa teda len o tzv. nepriamy dôkaz alebo indíciu. Hypotetickosť
tohto dôkazu spočíva v tom, že samotný spracovateľ tohto dôkazu uvádza, že priebeh dráhy vozidla

Škoda Octavia sa nedá jednoznačne popísať a preto ani jeho závery nemôžu jednoznačne určovať
zodpovednosť, či už žalobcu alebo svedka O. za vznik dopravnej nehody. Napriek tomu aj pri
hypotetickosti záverov tohto dôkazu však jednoznačne z neho vyplýva, že aj pri variante A aj pri variante
B príčinou dopravnej nehody bola nesprávna technika jazdy žalobcu, ktorý vykonal manéver odbočenia
v čase, keď už bol predchádzaný. Teda tento záver je v úplnom súlade s odborným vyjadrením č.

04/2009znalcaIng.PetraMišanka,ktorýpríčinudopravnejnehodydefinovalzhodne.Tiežzoznaleckého
posudku vyplýva, že z technického hľadiska bol to žalobca, ktorý ohrozil vodiča Škody Octavia. Rozdiel
je ten, že pri variante A aj technika jazdy vodiča Škody Octavia z hľadiska včasnosti reakcie na vzniknutú
dopravnú situáciu nebola správna, keďže pri brzdení polovičnou hodnotou plného brzdného spomalenia
by došlo k minutiu vozidiel. Pri variante B bola technika jazdy Q. O. vo všetkých ohľadoch správna

a nebolo možné učiniť žiadne opatrenie, ktorým by bolo možné dopravnú nehodu eliminovať. Teda v
každomprípadepríčinouvznikudopravnejnehodybolanesprávnatechnikajazdyžalovaného,čímdošlo
k naplneniu skutkovej podstaty kladenej mu za vinu a súčasne k ohrozeniu vodiča Q. O.. Čo sa týka
reakcie vodiča O. na dopravnú situáciu pri variante A, išlo o včasnosť jeho reakcie na vzniknutú situáciu,
ktorú ale spôsobil práve žalobca nesprávnym odbočovaním vľavo v čase, kedy ho už nemohol vykonať

(pričom však tento variant nebol skutkovo preukázaný). Aj keby bol tento variant skutočne ako skutkový
dej preukázaný, z ostatných posudzovaných hľadísk (z hľadiska rýchlosti jazdy aj včasnosti reakcie na
samotný manéver odbočovania žalobcu) bola technika jazdy Q. O. správna - uvedené vyplýva priamo zo
znaleckého posudku - a len tá skutočnosť, že hypoteticky mohol zrážke zabrániť brzdením, nezbavuje
zodpovednosti za vznik dopravnej nehody žalobcu. Bol to totiž práve on, kto nemohol uskutočniť úkon

odbočovania vľavo, keď už nemohol bezpečne odbočiť vľavo (keď už bol predbiehaný), a to bez ohľadu
na to, že učinil konkrétne kroky, aby svoje okolie s týmto svojím zámerom oboznámil (zapnutie svetla
označujúceho zmenu smeru jazdy, brzdenie či radenie sa vpravo).

Uvedené vo svojom súhrne znamená, že všetky dôkazy, a to svedecké výpovede svedkov B., O.,

odborné stanovisko znalca Ing. Petra Mišanka a taktiež aj závery listinného dôkazu - znaleckého
posudku Žilinskej univerzity v Žiline vo vzťahu k preukázaniu, že žalobca odbočoval s vozidlo vľavo
v čase, keď už bol predchádzaný Q. O. na Škode Octavia, sú v súlade a tento záver jednoznačne
preukazujú.

Čo sa týka námietky, že v danom mieste bola križovatka a preto svedok O. nemohol predbiehať v
ľavom pruhu, súd musí konštatovať, že takýto záver z vykonaného dokazovania nevyplýva. Naopak, z
odborného vyjadrenia znalca ako aj z fotodokumentácie, záznamu dopravnej nehody, náčrtku dopravnej
nehody a plánika dopravnej nehody s rektifikovaným miestom dopravnej nehody vyplýva, že v smere
jazdyvšetkýchtrochmotorovýchvozidielnebolodopravnéznačeniekrižovatkyanikrižovatkysvedľajšou

cestou, preto táto námietka nemôže byť relevantná.

Ani námietka uvedená v doplnení žaloby zo dňa 27.08.2012 spočívajúca v tom, že nemožno ustáliť, či
predchádzací manéver Q. O. bol začatý skôr ako odbočovací manéver žalobcu, je nedôvodná a súd sa s
ňou vysporiadal vyššie v odôvodnení. Záver žalobcu, že z toho, že žalobca spomalil z rýchlosti 60 km za

hodinuna30kmzahodinujezrejmé,žeQ.O.začalobepredsebouidúcevozidlápredchádzaťpotom,čo
výraznespomaľovaliapretomalpredpokladať,žeprednímidúcevozidlámôžuodbočovaťnacestufirmy
Stanfer., je ničím nepodložená. Zo správneho spisu vôbec nevyplýva, že by Q. O. začal predchádzať
motorové vozidlá vtedy, keď žalobca spomalil na rýchlosť 30 km za hodinu. Práve naopak, z výpovedesvedkyne B. vyplýva, že všetky úkony spojené s odbočovaním žalobcu doľava, teda i spomalenie,
začal žalobca vykonávať v čase, keď vedľa nej v ľavom jazdnom pruhu celým svojím objemom už bolo
vozidlo Škoda Octavia, ktoré šoféroval Q. O.. Samotný žalobca k tejto žalobnej námietke uvádza aj

opačný prípad možného deja, čím chce preukázať správnosť svojho záveru uvedeného vyššie. Tvrdí,
že v prípade výkladu, že žalobca začal spomaľovať až potom, čo už bol predchádzaný, dospejeme
k záveru, že by nemohlo dôjsť k dopravnej nehode, nakoľko pri zrýchlení vozidla, ktoré predchádza
spomaľujúce vozidlo, by došlo k bezpečnému predídeniu spomaľujúceho motorového vozidla. Uvedený
záver taktiež nevyplýva z vykonaného dokazovania, najmä ničím nepodložený záver, že by nedošlo

k dopravnej nehode, pretože by zrýchlenie vozidla Škoda Octavia bola také, že by sa s odbočujúcim
vozidlom Ford ani nestretlo, inak povedené, že by ho predišlo skôr ako by vodič vozidla Ford doľava
odbočil. Z vykonaného dokazovania vyplýva jednoznačný záver, že žalobca odbočoval s vozidlom vľavo
v čase, keď už bol predchádzaný Škodou Octavia. Teda, že moment predchádzania Škody Octavia bol
vykonaný skôr ako samotný moment odbočovania žalobcu vľavo. Dôsledkom týchto činností vodičov
týchto vozidiel bola potom kolízia týchto vozidiel. Rýchlosť vodiča Škoda Octavia bola taká, že hoci išiel

vyššou rýchlosťou ako vodič Forda, nestihol predbehnúť vozidlo Ford a preto došlo k zrážke. Z výpovede
svedkyneB.taktiežvôbecnevyplývatvrdeniežalobcu,žebyžalobcazačalodbočovaťskôr,resp.zhodne
s momentom, kedy začal Q. O. motorové vozidlá pred ním predchádzať. Konštatovanie žalobcu, že nie
je možné určiť, kto bol vinníkom dopravnej nehody, taktiež nevyplýva z vykonaného dokazovania vo
veci, keďže bolo preukázané, čo bolo príčinou dopravnej nehody a tiež to, že bol to práve žalobca, ktorý

ohrozil vodiča Škoda Octavia a nie naopak.

Zavádzajúca je námietka žalobcu, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu by vzišiel
precedens, že vodiči predchádzajúci vodiča odbočujúceho vľavo, majú vlastne prednosť jazdy.
Samozrejme, takéto pravidlo zo zákona č. 315/1996 Z.z. v znení účinnom ku dňu dopravnej nehody,

nevyplýva. Vyplýva z neho však povinnosť vodiča, ktorý odbočuje, neohroziť vodičov jazdiacich za ním.
Ak nastane situácia, že takýto vodič je predbiehaný vodičom idúcim za ním v protismernom jazdnom
pruhu,jejehopovinnosťouvzmysle§18ods.1cit.zákonavyčkaťaneuskutočniťmanéverodbočovania.

Z vyššie uvedených dôvodov vyplýva, že všetky námietky žalobcu uvedené v správnej žalobe a v jej

doplnení súd vyhodnotil ako nedôvodné a preto žalobu zamietol.

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca nebol
v konaní úspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu mu súd náhradu trov

nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v dvoch
vyhotoveniach prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky.