Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 5, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/117/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201789
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201789.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa.:

F. Q. Y. P., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka Nigérijskej federatívnej republiky, bez
cestovného dokladu, aktuálne umiestneného v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov,
zastúpeného Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 12, Bratislava proti odporcovi:
Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Bratislava Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície
Bratislava so sídlom Hrobákova 44, Bratislava v konaní o opravnom prostriedku navrhovateľa z
19.10.2015 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA6-595-009/2015-AV zo dňa 2.10.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA6-595-009/2015-AV zo dňa

2.10.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA6-595-009/2015-AV zo dňa 2.10.2015 odporca podľa § 88 ods.
1písm.c),ods.4zákonač.404/2011Z.z.opobytecudzincov aozmeneadoplneníniektorýchzákonov
(ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil navrhovateľa v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov na účel zabezpečenia prípravy a výkonu jeho prevozu podľa Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na
určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym

príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (ďalej len
Dublinské nariadenie). Dobu zaistenia stanovil do 2.2.2016. V odôvodnení rozhodnutia opísal v konaní
zistený stav veci, osobitne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ požiadal o medzinárodnú ochranu
na území Maďarska (ktorý štát je príslušný na posúdenie jeho žiadosti o azyl) a Švajčiarska. Poukázal
na skutočnosť, že doba zaistenia navrhovateľa bola stanovená s poukazom na nutnú komunikáciu
medzi príslušnými štátnymi orgánmi Slovenskej republiky a Maďarskej republiky, ako aj na faktické
zabezpečenie navrátenia navrhovateľa do Maďarska.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
19.10.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a svojho bezodkladného prepustenia
zo zaistenia. Namietal v ňom nedostatočné zistenie stavu veci, jej nesprávne právne posúdenie, ako aj
nepreskúmateľnosť rozhodnutia.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 22.10.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie potvrdiť,
pričom zotrval na jeho opodstatnenosti a dôvodnosti.
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom

znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov
konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne
a zákonné.Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci
sa podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu z obsahu ktorého zistil, že
navrhovateľ bol na železničnej stanici Bratislava hlavná stanica kontrolovaný a následne predvedený

pred odporcu dňa 2.10.2015. Vykonanou lustráciou v policajných evidenciách bol pozitívne lustrovaný
v systéme EURODAC. V ten istý deň bol po oznámení o začatí konania o jeho zaistení odporcom
vypočutý. V priebehu svojho výsluchu navrhovateľ o. i. uviedol, že po vycestovaní z krajiny svojho
pôvodu pricestoval do Grécka, kde ho kontrolovala polícia a následne poslala „do tábora“, kam sa však
nedostavil. Z Grécka odišiel cez Macedónsko a Srbsko do Maďarska, kde bol tak isto kontrolovaný

políciou a poslaný do tábora v ktorom bol asi 2 týždne. Tento však opustil, vlakom vycestoval do
Holandska, odtiaľ do Francúzska a Švajčiarska, kde ho chytili policajti. Po mesiaci bol vrátený zo
Švajčiarska späť do Maďarska, kde opätovne o azyl požiadal - tam bol v tábore asi 2 týždne. Z tohto
tábora svojvoľne odišiel do Budapešti, kde si kúpil lístok na vlak do Nemecka, kde chce požiadať o azyl.
Navrhovateľ ďalej uviedol, že v Maďarsku požiadal o azyl, že o azyl na Slovensku nechce požiadať, že
nemá žiaden cestovný doklad, že nevie preukázať zabezpečenie ubytovania na Slovensku, že disponuje

finančnouhotovosťoucca110eur,žechceísťdoNemeckaatampožiadaťoazylaženeviesplniťžiadnu
z alternatív zaistenia (hlásenie pobytu, zloženie peňažnej záruky). V ten istý deň odporca zaslal potrebné
informácie a údaje o navrhovateľovi Dublinskému stredisku Migračného úradu MVSR za účelom začatia
konania podľa Dublinského nariadenia. Po oboznámení navrhovateľa s obsahom spisu odporca vydal
napadnuté rozhodnutie, ktoré navrhovateľovi doručil. Navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu

následne podal voči napadnutému rozhodnutiu opravný prostriedok.
Podľa ust. § 3 ods. 5, veta prvá zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel zabezpečenia prípravy alebo výkonu jeho prevozu podľa osobitného

predpisu, ak existuje značné riziko jeho úteku.
Podľa ust. § 88 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov rizikom úteku štátneho príslušníka tretej krajiny sa
rozumie stav, keď na základe dôvodnej obavy alebo priamej hrozby možno predpokladať, že štátny
príslušník tretej krajiny ujde alebo sa bude skrývať, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, nemá
udelený pobyt podľa tohto zákona alebo ak mu hrozí uloženie zákazu vstupu na viac ako tri roky.

Podľa ust. § 88 ods. 4, veta prvá zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť
zaistený na čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov.
Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť a)
hlásenia pobytu alebo b) zložiť peňažnú záruku.

Podľa Článku 15 ods. 1 Smernice európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o
spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín,
ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“) pokiaľ sa v osobitnom
prípade nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty
môžu zaistiť len štátneho príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom

pripraviť návrat alebo vykonať proces odsunu, a to najmä keď:
a) existuje riziko úteku, alebo

b) dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo
odsunu.

Zaistenie sa vždy uskutočňuje na čo najkratšie obdobie, trvá, len pokiaľ prebiehajú prípravy na odsun,
a vykonáva sa s náležitou starostlivosťou.
Podľa ust. § 250q ods. 3, veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v intenciách tak zákona o pobyte cudzincov,
ako aj správneho poriadku v konaní o zaistení navrhovateľa dostatočným spôsobom zistil stav veci.
Zákonným spôsobom vypočul navrhovateľa, ktorý prezentoval spôsob, akým sa dopravil na slovenské
územie, že predtým požiadal o azyl v Maďarsku, odkiaľ opakovane vycestoval bez povolenia, pričom

jeho cieľovou krajinou bolo Nemecko, kde chcel požiadať o azyl. Tiež zistil, že navrhovateľ disponuje
iba finančnou hotovosťou cca 110 eur, že na Slovensku nemá a ani si nevie zabezpečiť ubytovanie
a že v prípade svojho prepustenia nevie splniť alternatívy svojho ev. zaistenia - teda povinnosť
hlásenia pobytu, resp. zloženia peňažnej záruky. Odporca tiež preukázateľne zistil, že navrhovateľ bol vsystéme EURODAC zaevidovaný ako žiadateľ o azyl a to v Maďarsku opakovane (v Nagyfa 12.4.2015
a v Bahbpmenekultugy 13.8.2015), tiež vo Švajčiarsku (v Bazileji 28.5.2015). Takto vykonaným
dokazovaním získal dostatok relevantných informácií, potrebných k posúdeniu a rozhodnutiu veci.

K námietke nepreskúmateľnosti rozhodnutia:
Ani táto námietka nie je podľa názoru súdu dôvodná. Odporcovo rozhodnutie tak v časti jeho výrokov,
ako aj v odôvodnení je naformulované zrozumiteľným a logickým spôsobom z ktorého je zrejmá správna
úvaha, ktorou sa odporca riadil pri jeho vydaní. Je z neho zjavné, aký skutkový stav odporca v konaní
zistil, ako ho vyhodnotil a prečo rozhodol tak, ako to uviedol v jeho enunciáte.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Podobne ako predchádzajúce námietky, súd ani túto nevyhodnotil ako dôvodnú. Ako to je zrejmé z
vykonaného dokazovania, navrhovateľ mal a má úmysel dostať sa do Nemecka a tam požiadať o azyl.
CestoubolvMaďarskukontrolovanýpolíciou,požiadaltamoazylapokrátkompobyteMaďarskoopustil.
Vycestoval do Holandska, Francúzska a Švajčiarska, kde opäť po zadržaní políciou požiadal o azyl. Po
jeho vrátení na maďarské územie po druhý raz požiadal o azyl a po krátkom pobyte v určenom zariadení

toto opätovne opustil, kúpil si lístok na vlak do Nemecka a Maďarsko opakovane opustil - snažil sa
vlakom dopraviť sa do Nemecka. Nedisponuje žiadnym cestovným (a ani iným osobným) dokladom,
nemá žiadne povolenie k pobytu na Slovensku, nedisponuje finančnými prostriedkami, na Slovensku
nemá zabezpečené ubytovania a toto si ani nevie zabezpečiť. Odporcovi jednoznačne prezentoval,
že v prípade svojho prepustenia nezotrvá na slovenskom území a že na Slovensku o azyl požiadať

nechce. Ako to vyplynulo z jeho výpovede, chce pokračovať v ceste do Nemecka, kde chce požiadať
o azyl. Z uvedeného je zrejmé, že v jeho prípade je na mieste aplikácia Dublinského nariadenia -
teda jeho navrátenia do štátu v ktorom ako v prvom štáte požiadal o azyl. Príprava jeho navrátenia
do krajiny zodpovednej za posúdenie jeho žiadosti o azyl (o tom, ktorá krajina je zodpovednou za
posúdenie navrhovateľom podanej žiadosti nerozhoduje odporca, ale Dublinské stredisko Migračného

úradu MVSR) sa môže uskutočniť buď formou zaistenia navrhovateľa, alebo formou jeho nezaistenia -
ponechania na slobode. S poukazom na príslušné ustanovenia zákona o pobyte cudzincov, Návratovej
smernice či Kódexu schengenských hraníc (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
562/2006 z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich pohyb
osôb cez hranice) je predpokladom použitia miernejších donucovacích prostriedkov (namiesto zaistenia)

disponovanie náležitým cestovným dokladom, povolením na pobyt, zákonom o pobyte cudzincov
predpokladaného finančného zabezpečenia, zabezpečenia samotného ubytovania alebo disponovania
dostatočnou výškou finančných prostriedkov (určených na zloženie prípadne stanovenej finančnej
záruky). Navrhovateľ nespĺňa ani jeden z týchto predpokladov. Predpokladom zaistenia je existencia
úteku (navrhovateľa), resp. ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu

prípravynávratualeboodsunu.Vprejednávanejveciodporcasprávneskonštatoval,žeunavrhovateľaje
riziko jeho úteku dôvodné. Jednak preto, lebo navrhovateľ svojmu cieľu dostať sa do Nemecka podriadil
svoje predchádzajúce správanie sa (keď potom, ako v Maďarsku po podaní žiadosti o azyl z tejto krajiny
vycestoval i napriek tomu, že v nej mal zotrvať do konečného rozhodnutia a vycestoval do Holandska,
Francúzska a Švajčiarska, kde po kontrole políciou požiadal o azyl a bol vrátený do Maďarska, odkiaľ

opakovane vycestoval s cieľom dopraviť sa do Nemecka), hlavne však preto, lebo sám navrhovateľ
jednoznačne pred odporcom uviedol, že v prípade svojho prepustenia by nesplnil svoju ev. povinnosť
hláseniasvojhopobytu.Odporcatedanemalinúmožnosť,akoobmedziťnavrhovateľanaslobodenačas
prípravy a zabezpečenia jeho navrátenia do krajiny, ktorá je zodpovedná za posúdenie podanej žiadosti
o azyl. Na záver tejto časti odôvodnenia tohto rozsudku súd poznamenáva, že navrhovateľ požiadal o

azyl trikrát - vždy potom, ako bol políciou v Maďarsku či vo Švajčiarsku kontrolovaný, pričom i napriek
tomu, na svojej ceste prechádzal cez Holandsko, Francúzsko či Švajčiarsko v týchto krajinách z vlastnej
vôle o azyl nepožiadal. Zjavne z dôvodu, že svojmu cieľu - dostať sa do Nemecka - podriadil všetko svoje
počínanie. Tomuto jeho zámeru svedčí aj samotný obsah jeho výpovede, uskutočnenej pred odporcom.
Navrhovateľ tiež namietal stanovenie dĺžky svojho zaistenia. Podľa názoru súdu ani táto námietka

nie je dôvodná. Samotnému faktickému prevozu navrhovateľa do krajiny zodpovednej za posúdenie
ním podanej žiadosti o azyl podľa Dublinského nariadenia totižto predchádza samostatné (dublinské)
konanie, ktoré vykoná Dublinské stredisko Migračného úradu MVSR. Teda iný správny orgán ako
odporca, pričom k realizácii prevozu môže dôjsť až vydaním vykonateľného rozhodnutia tohto orgánu.
Naviac v prejednávanej veci bude musieť tento iný správny orgán kontaktovať príslušné cudzie

štátne orgány, ktorá skutočnosť aj s poukazom na prebiehajúcu masívnu emigrantskú krízu (osobitne
v Maďarsku) môže spôsobiť predĺženie samotného dublinského konania. Preto podľa názoru súdu
stanovenie doby zaistenia navrhovateľa na 4 mesiace je dôvodné.Pretože námietky vznesené navrhovateľom neboli dôvodné, súd napadnuté rozhodnutie odporcu
potvrdil ako správne a vydané v súlade so zákonom.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok

konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).