Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 14, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/100/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201661
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201661.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

Z. W. O., narodeného XX.X.XXXX, štátneho príslušníka Sýrskej arabskej republiky, bez cestovného
alebo iného dokladu totožnosti, aktuálne s miestom pobytu v Útvare policajného zaistenia pre cudzincov
Medveďov, zastúpeného pani Mgr. Jarmilou Karak Vargovou, advokátkou so sídlom pracoviska
Brečtanová 21, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky
Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Bratislava so sídlom Bitúnkova 8, Nové Zámky o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 27.9.2015 proti rozhodnutiu odporcu PPZ-HCP-BA12-265-011/2015-
AV zo dňa 12.9.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu PPZ-HCP-BA12-265-011/2015-AV zo dňa
12.9.2015 p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím PPZ-HCP-BA12-265-011/2015-AV zo dňa 12.9.2015 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) odporca podľa za použitia ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“) zaistil
navrhovateľa dňom 12.9.2015 na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy a umiestnil ho v Útvare

policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov. Dĺžku zaistenia stanovil najdlhšie do 12.12.2015. V
odôvodnení opísal zistený stav veci (trasu a spôsob, akým sa navrhovateľ dostal na slovenské územie,
obsah výsluchu navrhovateľa), poukázal na absenciu osobných dokladov navrhovateľa a na absenciu
patričných povolení k pobytu. Poukázal na začatie readmisného konania (12.9.2015) v zmysle Dohody
medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii osôb na spoločnej štátnej hranici (č.
30/2004Z.z.-ďalejlen„readmisnádohoda“),naskutočnosť,žefinančnéprostriedkyktorýminavrhovateľ
disponuje nie je tento ochotný použiť na zabezpečenie pobytu na Slovensku, pričom navrhovateľ

jednoznačneprezentoval,že(vprípadeprepustenianaslobodu)utečiedoNemeckejspolkovejrepubliky
(ďalej len „Nemecko"), že na Slovensku nechce ostať. Stanovenú dĺžku zaistenia odôvodnil nutnosťou
vykonania úkonov na vrátenie - odovzdanie navrhovateľa na územie Maďarskej republiky (ďalej len
„Maďarsko“), pričom faktické vrátenie navrhovateľa závisí od viacerých faktorov, včítane spolupráce s
inými policajnými orgánmi.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
27.9.2015,ktorýmsadomáhaljehozrušenia,vráteniaveciodporcovinaďalšiekonanieabezodkladného

prepustenia zo zaistenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania. Namietal v ňom
nedostatočné zistenie stavu veci a jej nesprávne právne posúdenie, resp. že napadnuté rozhodnutie
je postihnuté vadou, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť. Poukázal na vysoký počet migrantov
v Maďarsku a na reálne možnosti konania príslušných maďarských orgánov - v tej súvislosti napredbežnéopatreniaEurópskehosúdupreľudsképráva(ďalejlen„ESĽP“)z9.9.azo14.9.2015,ktorými
bolo nariadené zastavenie vrátenia konkrétnych žiadateľov o azyl z Rakúska do Maďarska. Tiež na
rozhodnutie Správneho súdneho dvora Rakúska z 8.9.2015, týkajúce sa návratov žiadateľov o azyl

z Rakúska do Maďarska. V ďalšom argumentoval rozpor postupu odporcu s Článkom 15 ods. 1, 4
Smernice európskeho parlamentu a rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných
normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa
neoprávnene zdržiavajú na ich území (ďalej len „Návratová smernica“), keď odporca neskúmal možnosti
vrátenia navrhovateľa do Maďarska s ohľadom na možné porušenie jeho základných práv, tiež namietal

skutočnosť, že odporca zaistil navrhovateľa bez právneho dôvodu.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 2.10.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. A to z dôvodu jeho správnosti a zákonnosti, ako aj s poukazom na odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť, že pred vydaním napadnutého rozhodnutia
riadne zistil stav veci na základe ktorého dospel k názoru, že v danom prípade je na mieste readmisia
navrhovateľa do Maďarska. Dôvodil tiež, že navrhovateľove odkazy na ním citované rozhodnutia sú

účelovými - že ide len o citáciu navrhovateľovi vyhovujúceho útržku týchto rozhodnutí, pričom tieto
rozhodnutia sa týkali žiadateľov o azyl, do ktorej skupiny navrhovateľ nepatrí.
Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení (ďalej len „O.s.p.“) ako miestne a vecne príslušný na pojednávaní za účasti zástupcov účastníkov
konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne,

dôvodné a zákonné.
Súd v prejednávanej veci nedoplnil dokazovanie. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa
podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu odporcu PPZ-HCP-BA12-265/2015-
AV z obsahu ktorého o. i. zistil, že navrhovateľ bol v Štúrove spolu s ďalšími dvomi cudzincami
11.9.2015kontrolovaný,pričombolozistené,žežiadenznichnevedelpredložiťžiadendokladtotožnosti.

Po predvedení pred odporcu bol navrhovateľ 12.9.2015 vypočutý. V priebehu podania vysvetlenia
navrhovateľ, ktorý o sebe uviedol, že sa volá W. O., že sa narodil XX.X.XXXX a že je štátny príslušník
Sýrie, odkiaľ vycestoval pred dvomi mesiacmi. Cez Turecko, Grécko, Macedónsko, Srbsko a Maďarsko
sa chcel dostať cez Rakúsko do Nemecka. V Maďarsku bol kontrolovaný políciou, ktorá si zapísala
jeho osobné údaje a dala mu podpísať „nejaké dokumenty“. Myslel si, že z Maďarska prešiel do

Rakúska - v skutočnosti sa však „mostom cez veľkú rieku“ dostal na slovenské územie. Uviedol, že
na Slovensku nechce požiadať o azyl, nechce tu žiť, lebo jeho cieľom je Nemecko. Tiež uviedol, že
nemá žiaden doklad totožnosti ani povolenie k pobytu na Slovensku, že ak bude prepustený ujde cez
Rakúsko do Nemecka, kde chce žiť, že peniaze ktoré má pri sebe (100.- dolárov a 500 eur) nie je
ochotnýpoužiťnazabezpečeniesvojhopobytunaSlovensku.Následneodporcaoznámilnavrhovateľovi

začatie správneho konania vo veci jeho zaistenia. Odporca vykonal lustráciu navrhovateľa v príslušných
policajných evidenciách, urobil dopyt na Spoločné kontaktné pracovisko Čunovo - Rajka, výsledkom
ktorého bolo zistenie, že navrhovateľ sa nenachádza v evidencii žiadateľov o azyl v Maďarsku
(oznámenie PPZ-MPS-CUN-5592/2015-BAR/19476 z 12.9.2015). S poukazom na uvedené 12.9.2015
začal konanie o readmisii navrhovateľa na maďarské územie (PPZ-HCP-BA12-265, 266, 267-013/2015-

AV) v zmysle readmisnej dohody s tým, že za deň readmisie navrhol deň 21.9.2015 (o 11.00 hod na
hraničnom prechode Čunovo - Rajka). Oboznámil navrhovateľa s obsahom správneho spisu a následne
vydal napadnuté rozhodnutie. V spise odporcu je založené oznámenie príslušného maďarského orgánu
z 24.9.2015, odporcovi doručené 28.9.2015, podľa obsahu ktorého maďarská strana s readmisiu
nesúhlasí z dôvodu, že nebol dostatočne preukázaný pobyt navrhovateľa na maďarskom území. S

poukazomnauvedenéodporca29.9.2015opätovnepožiadaloreadmisiustým,žepoukázalnaČlánok6
Protokolu na vykonanie readmisnej dohody v zmysle ktorého hodnoverne preukázal pobyt navrhovateľa
na maďarskom území a opätovne maďarskej strane zaslal doklady, preukazujúce oprávnenosť žiadosti
o readmisiu. V spise je následne založené originálne vyhotovenia opravného prostriedku navrhovateľa
s priloženými prílohami.

Podľa ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov policajt je oprávnený zaistiť štátneho
príslušníka tretej krajiny na účel jeho vrátenia podľa medzinárodnej zmluvy, ak neoprávnene prekročil
vonkajšiu hranicu alebo má na území Slovenskej republiky neoprávnený pobyt.
Podľa ust. Článku 5 ods. 1 písm. aň, b) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 562/2006
z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje kódex Spoločenstva o pravidlách upravujúcich

pohyb osôb cez hranice (Kódex schengenských hraníc) na pobyt, ktorý nepresiahne tri mesiace v rámci
obdobia šiestich mesiacov, musia štátni príslušníci tretej krajiny spĺňať tieto podmienky:
a) majú platný cestovný doklad alebo doklady, ktoré ich oprávňujú prekročiť hranicu;b) majú platné vízum v prípade, že sa vyžaduje podľa nariadenia Rady (ES) č. 539/2001 z 15. marca
2001 uvádzajúceho zoznam tretích krajín, ktorých štátni príslušníci musia mať víza pri prekračovaní
vonkajších hraníc členských štátov, a krajín, ktorých štátni príslušníci sú oslobodení od tejto povinnosti

s výnimkou prípadu, ak sú držiteľmi platného povolenia na pobyt.
Podľa ust. Článku 15 ods. 1 Návratovej smernice pokiaľ sa v osobitnom prípade nedajú účinne uplatniť
iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia, členské štáty môžu zaistiť len štátneho
príslušníka tretej krajiny, voči ktorému prebieha konanie o návrate, s cieľom pripraviť návrat alebo
vykonať proces odsunu, a to najmä keď existuje riziko úteku, alebo dotknutý štátny príslušník tretej

krajiny sa vyhýba alebo bráni procesu prípravy návratu alebo odsunu. Podľa ods. 4
citovaného článku zaistenie prestáva byť odôvodnené a dotknutá osoba sa bezodkladne prepustí, ak
už z právnych alebo iných dôvodov neexistuje odôvodnený predpoklad na odsun alebo už neplatia
podmienky ustanovené v odseku 1.
Podľa ust. § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov policajný útvar, ktorý koná vo veci administratívneho
vyhostenia, môže štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť

a) hlásenia pobytu alebo
b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa ust. § 250q ods. 3 veta prvá O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní dostatočným a zákonným spôsobom
zistil stav veci - predovšetkým preukázateľne zistil (ako to vyplýva z obsahu administratívneho spisu
a aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia) ako a za akých okolností sa navrhovateľ dostal na
slovenské územie, že v Maďarsku nepožiadal o azyl o ktorý nechce ani na Slovensku požiadať, že

nedisponuje žiadnym relevantným dokladom totožnosti, že svoje finančné prostriedky nechce použiť
na zabezpečenie pobytu na Slovensku a tiež, že v prípade svojho prepustenia ujde do Nemecka.
Takto zistený stav veci bol dostatočným k tomu, aby odporca pristúpil k readmisii navrhovateľa podľa
uzatvorenej readmisnej dohody.
Navrhovateľ videl nedostatočné zistenie stavu veci v tom, že odporca nezisťoval v konaní v akých

podmienkach by sa navrhovateľ nachádzal po jeho navrátení na maďarské územie. K tejto časti jeho
námietku súd poukazuje na skutočnosť, že Maďarsko ako členský štát EÚ je automaticky považovaný
za bezpečnú krajinu, pokiaľ sa nepreukáže opak. Navrhovateľ preukázanie tejto skutočnosti vidí v ním
citovaných výňatkov rozhodnutí ESĽP, resp. rozhodnutia Správneho súdneho dvora Rakúska. K tejto
jeho argumentácii súd pokladá za potrebné poznamenať, že: A) Sám navrhovateľ nijakým spôsobom

nepreukázal,žebyMaďarsko(vovzťahukrealizáciireadmisienavrhovateľa)nebolobezpečnoukrajinou.
B) Z obsahu citovaných výňatkov rozhodnutí je zrejmé, že tieto sa rozhodnutia boli vydané v súvislosti
s návratmi, realizovanými na základe nariadenia Dublin III. (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady
(EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013), teda sa vzťahujú na iný návratový režim spočívajúci v konečnom
dôsledku aj v tom, že umiestňovanie žiadateľov o azyl sa realizuje odlišne a aj v odlišných pobytových

zariadeniach, ako sú zariadenia osôb, vrátených na základe vykonanej readmisie. C) Nezanedbateľným
faktom nedostatočnej argumentácie navrhovateľa v tomto smere je aj to, že navrhovateľ argumentoval
iba výňatkami z rozhodnutí, ktoré citácie tak nemôžu z objektívnych dôvodov byť relevantnými. Naviac
rozhodnutie súdneho orgánu iného štátu (v danom prípade Rakúska) je aplikovateľné iba v štáte súdu,
ktorý ho vydal. Teda pre jeho interpretáciu na území Slovenskej republiky niet dôvodu.

K námietke neprávneho právneho posúdenia veci, resp. že navrhovateľ bol zaistený bez právneho
dôvodu:
Ani tieto námietky súd neposúdil ako dôvodné. Bez akýchkoľvek pochybností bolo v konaní zistené, že
navrhovateľ nedisponuje žiadnym dokladom, potrebným tak v zmysle zákona o pobyte cudzincov, ako

aj v zmysle Kódexu schengenských hraníc na pobyt na Slovensku a že na slovenské územie prišiel
z Maďarska, pričom v žiadnom zo štátov ktorými prechádzal (a teda ani v Maďarsku) nepožiadal o
poskytnutie medzinárodnej ochrany. Ak teda odporca začal konanie o jeho navrátenie do Maďarska v
rámci uzatvorenej readmisnej dohody, jeho postup je správny a zákonný. V rámci tohto readmisného
konania odporca správne aplikoval ust. § 88 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov a navrhovateľa

zaistil, pričom zaistenie navrhovateľa bolo vykonané dôvodne. Je skutočnosťou, že odporca v zmysle
zákona o pobyte cudzincov (§ 88) nie je povinný - v danom prípade navrhovateľa - zaistiť, avšak
zo zákona je povinný dodržiavať zákon a v tom zmysle slova aj uzatvorené medzinárodné zmluvy,
včítane zákonov EÚ (smernice, nariadenia). Nakoľko navrhovateľ nedisponuje žiadnym cestovným čiiným dokladom totožnosti a ani relevantným povolením na pobyt (v zmysle zákona o
pobyte cudzincov, resp. Kódexu schengenských hraníc), nemohol umožniť navrhovateľovi voľne sa
pohybovať na území Slovenska, ktoré je súčasne schengenským priestorom. Návratová smernice v cit.

Článku 15 ods. 1 pripúšťa zaistenie cudzinca iba za predpokladu, že nemôžu byť v konkrétnom prípade
uplatnené miernejšie donucovacie prostriedky (v danom prípade v zmysle zákona o pobyte cudzincov
by takýmito prostriedkami bolo hlásenie pobytu, resp. zloženie kaucie) a že hrozí nebezpečenstvo
skrývania sa, alebo vyhýbania sa príprave alebo uskutočneniu návratu. Ako to bolo vyššie uvedené,
navrhovateľ nedisponuje žiadnymi cestovnými či osobnými dokladmi, teda mu voľný pobyt nemohol

byť odporcom umožnený. Naviac nemal na Slovensku zabezpečený pobyt (hradenie ubytovania a
potrieb s tým súvisiacich) a nebol ani ochotný na takéto zabezpečenie pobytu použiť svoje finančné
prostriedky. Na Slovensku nechcel ostať a tu požiadať o azyl. Sám naviac výslovne uviedol, že v
prípade ak bude (v čase jeho predvedenia pred odporcu, teda v čase rozhodovania o jeho zaistení)
prepustený, ujde do Nemecka. Tým jednoznačne a bez akýchkoľvek pochýb prezentoval naplnenie
predpokladu, stanoveného ust. Článku 15 ods. 1 písm. a), b) Návratovej smernice. Takýmto zamýšľaným

konaním navrhovateľa by sa skrýval, resp. by sa vyhýbal, bránil procesu prípravy návratu alebo odsunu.
K zaisteniu navrhovateľa teda došlo z dôvodu, ktorý pripúšťa jednak zákon o pobyte cudzincov, ako
aj Návratová smernica. Odporca teda vzhľadom na zistený stav konania vec správne a v súlade so
zákonom posúdil a v intenciách takéhoto posúdenia veci aj vydal napadnuté rozhodnutie.

Navrhovateľ tiež poukázal v podanom návrhu, že žiadateľ pochádza zo Sýrie, pričom osobám
pochádzajúcim z tejto krajiny je štandarde poskytovaná medzinárodná ochrana. K tomu súd dodáva,
že navrhovateľ opakovane uviedol, že o azyl na Slovensku nežiada a ani požiadať nechce, teda táto
argumentácia je irelevantnou, nakoľko nijakým spôsobom nesúvisí s prejednávanou vecou.
Navrhovateľ tiež poznamenal, že odporca navrhol vykonanie readmisie na deň 21.9.2015, pričom ani

ku dňu 24.9.2015 k jej faktickému vykonaniu nedošlo. Ako je zrejmé z obsahu spisu odporcu, príslušné
maďarské orgány oznámením z 24.9.2015, ktoré bolo odporcovi doručené 25.9.2015, resp. 28.9.2015
(teda po vydaní napadnutého rozhodnutia) odporcovi oznámili, že žiadosť o readmisiu navrhovateľa
neakceptujú z dôvodu, že nebol preukázaný pobyt navrhovateľa na maďarskom území, resp. že na
Slovensko prišiel z Maďarska. Táto skutočnosť však nič nemení na fakte, že predmetom tohto súdneho

prieskumu je dôvodnosť a zákonnosť vydania napadnutého rozhodnutia o zaistení navrhovateľa -
teda nie posúdenie, či počas trvania zaistenia nastali okolnosti, dôsledkom ktorých by bolo (následné)
prepustenie navrhovateľa zo zaistenia. Súd však súčasne poukazuje aj na skutočnosť, že vzhľadom na
označené oznámenie maďarských autorít z 24.9.2015 odporca opätovne 29.9.2015 požiadal Maďarsko
o readmisiu navrhovateľa, pričom poukázal na skutočnosť, že všetky potrebné dokumenty (v zmysle

Článku 6 Protokolu na vykonanie Readmisnej dohody) boli riadne maďarskej strane doručené. Súčasne
tieto dokumenty opätovne pripojil k opakovanej žiadosti o readmisiu navrhovateľa na maďarské územie.
Pretože odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci, pretože boli naplnené predpoklady readmisie
navrhovateľa do Maďarska a v tejto súvislosti boli súčasne naplnené všetky predpoklady zaistenia
navrhovateľa, dôsledku čoho došlo k zaisteniu navrhovateľa na účel jeho vrátenia podľa readmisnej

dohody, súd dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako dôvodné,
správne a zákonné.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.
Pretože Centrum právnej pomoci poskytlo navrhovateľovi právnu pomoc, navrhovateľ je zo zákona

oslobodený od platenia súdnych poplatkov v tomto konaní (§ 138 ods. 4 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).