Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Správny súd Košice

Judgement was issued by JUDr. Viera Zoľáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200293
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8014200293.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek
senátu Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej, v právnej veci žalobcu Y. L., bytom v X.
nad S., W. XX/XX., právne zastúpeného JUDr. Jurajom Ferenčíkom advokátom, Krivá ul. č. 23, Košice
proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava 1 o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného zo dňa 3. februára 2014 č. 16548-5/2014-BA zo dňa

3.2.2014 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 3. februára 2014 č. 16548-5/2014-BA v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 31.10.2013 č. 6292-43/2013-HE podľa § 250j ods. 2 písm. c), d)
O.s.p. a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 527,96 EUR na účet jeho
právneho zástupcu JUDr. Juraja Ferenčíka do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodnutím zo dňa 31.10.2013 2013 č. 6292-43/2013-HE
rozhodla podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov tak,
že žalobca nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia v dôsledku pracovného
úrazu zo dňa 23. marca 2012, hodnotené lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského
uplatnenia zo dňa 10.09.2013.

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.02.2014 č. 16548-5/2014-BA rozhodla žalovaná o odvolaní
proti uvedenému rozhodnutiu tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne,
pobočkaHumennéč.6292-43/2013-HEzodňa31.októbra2013,vovecinepriznanianárokunanáhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia, v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 23. marca 2012
zamieta v celom rozsahu a potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné.

Žalobou zo dňa 18.03.2014 sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovanej v spojení s

prvostupňovým správnym rozhodnutím a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil
nárok na náhradu trov konania.

V dôvodoch žaloby poukázal na to, že sa domáhal náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
- psychických následkov trvalého charakteru, ktoré zanechal pracovný úraz. Ide o vážne mozgové
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov (stav po polytraume), ktorý diagnostikovala

poškodenému jeho ošetrujúca lekárka z psychiatrickej ambulancie T.. B. T., so sídlom T.-L., s.r.o. U.
a v predmetnej veci bol T.. T. vyhotovený lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 10.09.2013. Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné tento lekársky posudok odstúpila spolu sožiadosťou o kontrolu bodového hodnotenia oddeleniu lekárskych posudkových činností pobočky. Vo
výsledku tejto kontroly bolo zistené, že pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia
v dôsledku posstraumatickej stresovej poruchy možno diagnózu pretrvávajúcej zmeny osobnosti po

katastrofickej udalosti spoľahlivo stanoviť najmenej za 4 roky od psychotraumy. Predmetnú lehotu
však žiadnym argumentom posudkový lekár neodôvodnil. Napriek tomu Sociálna poisťovňa, pobočka
Humenné rozhodla o jeho nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia tak, že nemá nárok
na predmetnú náhradu.
Voči tomuto rozhodnutiu podal odvolanie, v ktorom okrem odvolacích dôvodov poukázal aj na názor,

ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 12. mája 2011, sp. zn. 7 Sžso 13/2010, a
to, že „v prípade, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch
3 a 4 uvedeného zákona (teda poškodený alebo osoba, ktorá zodpovedá za pracovný úraz) len požiadať
o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.“ Z. tohto rozsudku vyplýva, že ak posudkoví
lekári poisťovne dospeli k inému názoru, ako ošetrujúci lekár poškodeného, mala Sociálna poisťovňa,

ako poskytovateľka náhrady postupovať podľa § 7 ods. 6 uvedeného zákona a požiadať o vydanie
znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z.. V danom prípade
Najvyšší súd potvrdil, že argumentácia Sociálnej poisťovne, že „nebol dôvod, aby žiadala o vydanie
kontrolného znaleckého posudku v zmysle § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z., pretože takúto kontrolnú
činnosť vykonáva zo zákona prostredníctvom svojich odborov posudkových činností, je v rozpore

so zákonom stanoveným postupom pre riešenie sporných prípadov bodového ohodnotenia sťaženie
spoločenského uplatnenia pri pracovnom úraze“. Napriek uvedenému žalovaná odvolanie zamietla a
potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné.

Zdôraznil, že žalovaná sa stotožnila v celom rozsahu stotožnila s odôvodnením nesúhlasu kontrolného

bodového ohodnotenia posudkového lekára, kde opätovne prehliadol, že tento posudzoval nesprávnu
diagnózu, ktorú žalobca nemal uvedenú v lekárskom posudku, na základe ktorého si uplatňoval
predmetný nárok na sťaženie spoločenského uplatnenia. V ďalšom kontrolnom bodovom ohodnotení,
ktoré vykonal posudkový lekár dňa 17.01.2014 na pracovisku v Košiciach nebolo žalobcovi určené
bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia z dôvodu, že psychický stav žalobcu nie je

ustálený a liečenie trvá naďalej.

Namietal, že žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie, aj napriek tomu, že toto nebolo vecne
správne, čo sama deklarovala novým odôvodnením nepriznania nároku. Nezaoberala sa argumentmi,
ktoré uviedol žalobca v odvolaní (zámena diagnózy, potreba znaleckého posudku), ale vytvoril si nový

dôvod, ktorý doteraz nefiguroval ani v rozhodnutí prvého stupňa, ani nebol namietaný v odvolaní
žalobcom. Podľa jeho názoru ak mala žalovaná za to, že nárok nemôže byť priznaný z dôvodu
neustálenia zdravotného stavu, nemala podľa ust. § 218, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. potvrdiť
rozhodnutie prvého stupňa, ale rozhodnutie zmeniť, prípadne zrušiť. Pritom vo výrokovej časti svojho
rozhodnutia žalovaná uvádza, že potvrdzuje rozhodnutie, no toto potvrdenie však zakladá na úplne

odlišných okolnostiach a argumentoch, ako odôvodnenie v rozhodnutí žalovaného zo dňa 03.02.2014.
Ďalej poukázal na to, že žalovaná v poslednom odseku odôvodnenia napádaného rozhodnutia uvádza,
že „ústredie, ako odvolací orgán dospelo k záveru, že odvolanie poškodeného je dôvodné a preto
rozhodlo tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia“. Podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu
zákona pri vyhotovovaní predmetného rozhodnutia, nakoľko odôvodnenie nekorešponduje s výrokovou

časťou. Ďalej že v odôvodnení rozhodnutia žalovaná cituje ust. § 8, ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.,
z ktorého vyplýva, že lekársky posudok možno vydať spravidla až po uplynutí jedného roka. Lekársky
posudok mu bol vystavený dňa 10.09.2013 a pracovný úraz sa stal 23.03.2012. Dôvodenie žalovanej na
predposlednej strane rozhodnutia považuje žalobca za obyčajnú slovnú ekvilibristiku, ktorou sa snaží
žalovaná zhojiť svoju dôkaznú núdzu. Uvádzanie poučiek bez relevantných argumentov a zdrojov, ktoré

by malo oporu v právnych predpisoch len jasne deklaruje, na základe akých protizákonných dôkazoch
rozhoduje žalovaná.

Ďalej namietal, že žalovaná sa nevysporiadal so skutkovým stavom, pretože fakt, že liečenie trvá,
neznamená, že zdravotný stav nie je ustálený. Takéto konštatovanie je proti pravidlám formálnej logiky

a potvrdením protirečenia si žalovanej, pretože ak by liečenie trvalo hoc aj po dobu 4 rokov, na ktoré
sa nezmyselne odvoláva prvostupňový orgán, pravdepodobne ani tak by žalovaný nárok neuznala,
keďže podľa jej dôvodenia, ak liečenie trvá, nie je stav ustálený. Namietal aj odkaz žalovaného na
znalca T.. Y. I. o správnosti štvorročnej lehoty pri určovaní psychického stavu, ktorý však s prípadomžalobcu nemá nič spoločné. Za právne irelevantný považuje aj argument žalovanej na poslednej strane
odôvodnenia rozhodnutia, kde svojským filozofickým prístupom k rovnováhe medzi medicínou a právom
určuje dôležitejšiu hodnotu medicíne a odvoláva sa na empíriu posudkových lekárov, a to bez opory v

zákone. Tým žalovaná popiera podstatu jej fungovania ako inštitúcie fungujúcej podľa zákonov, ktorých
je povinná sa pridržiavať aj pri rozhodovacej činnosti.

Postup Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné ako prvostupňového orgánu, ako aj žalovaného pri
rozhodovaní o jeho právnom nároku na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje za

nesprávny a nezákonný. Žalovaná sa v citovanom rozhodnutí nevysporiadala so skutočnosťou, že
posudkový lekár posudzoval rozdielnu diagnózu, ktorá sa netýkala zdravotného stavu žalobcu. Tomuto
bola diagnostikovaná „depresívna porucha ťažkého stupňa“ a „posttraumatická stresová porucha“ a
nie „trvalá zmena osobnosti po katastrofickom zážitku“ tak, ako to uvádza posudkový lekár Sociálnej
poisťovne. Ďalej sa nevyporiadala ani s odvolacou námietkou žalobcu, že v prípade pochybnosti ako
poskytovateľ náhrady mal postupovať podľa § 7 ods. 6 uvedeného zákona a požiadať o vydanie

znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004 Z.z., k čomu priložil
žalobca aj judikát Najvyššieho súdu SR. Ďalej že žalovaná v citovanom rozhodnutí zmenila odôvodnenie
prvostupňovéhoorgánuprenepriznanienároku,nonapriektomutotorozhodnutienezrušila,aninevrátila
na prvý stupeň na opätovné konanie, ale sama svojvoľne potvrdila takéto rozhodnutie, aj keď sa
neopierala o argumenty uvedené v jeho odôvodnení. Ďalej, že žalovaná nepredložila v odôvodnení

žiadne protiargumenty, resp. argumenty, ktoré by popreli tvrdené nároky žalobcu, vydala rozhodnutie na
základe nedôsledne zisteného skutkového stavu bez uvedenia právne relevantných zdrojov. Opätovne
poukázal na rozpor výroku a odôvodnenia rozhodnutia, ak žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí
uvádza, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napriek tomu rozhodla o jeho zamietnutí. Následkom
toho je rozhodnutie zmätočné a nezrozumiteľné. Rozhodnutie žalovanej podľa jeho názoru vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Zistenie
skutkového stavu je v rozpore s obsahom spisov, a je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre
nedostatok dôvodov.

Zároveň vyzval konajúci súd, aby posúdil otázku, či v konaní žalovanej nefiguruje taká vada, ktorá

mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, spočívajúca v protizákonnom postupe
podľa čl. VI., písm. a), b), c) a e) tejto žaloby. Navrhol zvážiť možnosť vykonania znaleckého
dokazovania znalcom z odboru psychiatria za účelom odstránenia rozporov medzi lekárskym posudkom
o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.09.2013 a kontrolou bodového ohodnotenia sťaženia
spoločenského uplatnenia, z výsledkov ktorých vychádzala žalovaná pri zamietnutí odvolania žalobcu.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Vychádzajúc z
citácie ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia
lekárskyposudoksavydávalenčozdravotnýstavžalobcumožnopovažovaťzaustálený,spravidlaažpo
uplynutí jedného praxe roka od poškodenia na zdraví. Slovník slovenského jazyka príslovku „spravidla“

vysvetľuje ako „skoro pravidelne, obyčajne, obvykle, väčšinou“. To znamená, že bodové hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia možno vyhotoviť aj po dvoch, troch a viacerých rokoch, keď dôjde
k ustáleniu zdravotného stavu, či už v zmysle vyliečenia, alebo rozvoja chronickej, ďalšou liečbou
neovplyvniteľnej choroby. Definícia „ustálenie zdravotného stavu“ z medicínskeho hľadiska nastáva
vtedy, kedy dostupné liečebné metódy nie sú schopné priniesť zlepšenie zdravotného stavu Ustálenie

psychického stavu pri vážnych duševných poruchách následkom ťažkých poranení je dlhodobý,
niekoľkoročný proces, počas ktorého sa striedajú psychické príznaky s rôznou intenzitou. Pokiaľ nie
je splnená podmienka ustálenia zdravotného stavu, nie je možné akceptovať ani bodové hodnotenie
pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pretože je v rozpore s § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. V prípade,

že by posudkový lekár, vykonávajúci kontrolu bodového hodnotenia, akceptoval predmetné bodové
hodnotenie, konal by tak v rozpore s aktuálnymi právnymi predpismi, lebo podmienka o ustálení
zdravotného stavu, v tomto konkrétnom prípade v čase vypracovania lekárskeho posudku (dňa 10.
septembra 2013), jednoznačne nebola splnená. Vyššie uvedenú skutočnosť potvrdila aj posudzujúca
lekárka, ktorá vyhotovila lekársky posudok T.. T., ktorá v ňom uviedla, že liečenie stále trvá. Podľa

názoru ústredia je možné konštatovať, že psychický stav žalobcu nie je ustálený z medicínskeho
hľadiska. Kontrola bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je len o zákonoch,
ale hlavne o medicíne. Každý lekár, teda aj posudkový lekár, je povinný využívať všetky poznatky
medicíny ako vedného odboru a zároveň poznatky získané empíriou, teda súhrnom poznatkov, ktorésú založené na pozorovaní a praxi. Úspešná medicína nemôže existovať bez empírie. V posudkovej
praxi každé konanie posudkového lekára je založené na medicínskych a empirických vedomostiach,
ktoré sa aplikujú do určitého právneho rámca. Z doterajšieho priebehu kontroly bodového hodnotenia

na účely sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s jeho pracovným úrazom zo dňa
23. marca 2012 posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne vyplýva, že zdravotný stav žalobcu nie je
ustálený na účely bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a preto pobočka pred
vydaním rozhodnutia pobočky postupovala v súlade so zákonom č. 437/2004 Z. z., nakoľko nebola
naplnená litera zákona o ustálení zdravotného stavu. Sociálna poisťovňa nesúhlasí s tvrdením právneho

zástupcu, že doba 1 rok od poškodenia zdravia je dostatočná na to, aby mohol byť vyhotovený
Lekársky posudok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu. Dôvodom nesúhlasu je
skutočnosť, že žalobca predložil ako dôkaz priznania nároku Lekársky posudok vyhotovený ošetrujúcim
lekárom - psychiatrom T.. T., T.-L., s.r.o., U., obsahom ktorého je iba jediná položka č. XXX - vážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov (stav po polytraume), v rozsahu 1150 bodov,
s tým, že liečenie zdravotného stavu žalobcu stále trvá, t.j. nie je ukončené. Podľa názoru Sociálnej

poisťovne, vyhotovenie lekárskeho posudku v tejto veci bolo predčasné. Z toho dôvodu Sociálna
poisťovňa neakceptovala žiadosť právneho zástupcu žalobcu o vyhotovenie znaleckého posudku.
Sociálna poisťovňa svoj názor získala z doterajšej praxe v obdobných prípadoch, pričom v napadnutom
spornom rozhodnutí uviedla názor súdneho znalca T.. Y. I., psychiatra, ktorý opakovane vo svojich
znaleckých posudkoch upozorňuje na skutočnosť, že „na účely sťaženia spoločenského uplatnenia

je možné spoľahlivo psychický stav hodnotiť najskôr po uplynutí 4 rokov. V priebehu týchto rokov sa
choroba môže zlepšiť, zmierniť až vymiznúť, alebo môže prerásť postupnou chronifikáciou do trvalej
duševnej poruchy, a vtedy možno stav považovať za ustálený“. Vyššie uvedený medicínsky názor
súdneho znalca potvrdzuje aj zdravotná dokumentácia žalobcu z jednotlivých odborných vyšetrení.
Podľa kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 06.11.2012 stav žalobcu bol zlepšený a bol

u neho zistený ústup depresívnych myšlienok. Psychologickým vyšetrením z novembra 2012 testy
organicityužalobcubolinegatívneanesvedčilipreporuchukognitívnychfunkcií.Odmarca2013bolstav
žalobcu opäť krátkodobo zhoršený (úmrtie brata). Psychiatrické vyšetrenie zo septembra 2013 žalobca
ostáva ešte v liečbe psychiatrickej ambulancie minimálne rok a nie je vylúčená aj hospitalizácia na
psychiatrickom oddelení. V zmysle § 196 ods. 6 zákona účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy

na podporu svojich tvrdení. Žalobca a jeho právny zástupca nedoložil žiadne nové skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali zmeniť rozhodnutie pobočky. Dôvody, ktoré žalobca uviedol v podanej žalobe sú tie isté,
ktoré uviedol aj v podanom odvolaní proti rozhodnutiu pobočky a z jeho strany ide o účelové tvrdenie.
Žalovaná považuje vyššie uvedené závery posudkových lekárov pobočky a ústredia za hodnoverné,
pretože sa zhodujú, sú dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi odborných lekárov a

sú bez nejasností a rozporov. Ústredie nemalo dôvod pochybovať o ich hodnovernosti a objektívnom
posúdení skutočného stavu veci. K námietkam právneho zástupcu žalobcu týkajúcim sa znaleckého
dokazovania, ústredie znalecké dokazovanie v predmetnej veci nepovažovalo za potrebné, nakoľko
z medicínskeho a posudkového hľadiska bolo bezpredmetné z dôvodu záverov všetkých odborných
lekárskych vyšetrení, ktoré sú jasné, zrozumiteľné a boli zohľadnené pri posudzovaní zdravotného

stavu žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že v závere odôvodnenia sporného rozhodnutia ústredia je uvedené,
že odvolanie poškodeného „je dôvodné“, je pravdivé, nakoľko v spornom rozhodnutí došlo k chybe v
písaní. Každý písomný doklad sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z odôvodnenia sporného rozhodnutia
jednoznačne vyplýva, že ústredie sa stotožnilo s postupom, dôvodmi a právnym názorom pobočky, ktoré
uviedla vo výroku a v odôvodnení rozhodnutia pobočky, pričom toto odôvodnenie je súladné s výrokom

napadnutého sporného rozhodnutia. Právny názor pobočky a ústredia sa v predmetnej veci zhoduje,
že vyhotovenie Lekárskeho posudku bolo predčasné, pretože u žalobcu do dnešnej doby nedošlo k
ustáleniu zdravotného stavu, pokiaľ ide o jeho psychické problémy.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo ktorými môžu byť ich práva právom chránené
záujmy alebo povinnosti priamo dotknuté (§ 244 O.s.p.).

Krajský súd podľa § 244 a nasl. ust. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovanej i konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe (§ 250j ods. 1 O.s.p.), vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívnych
spisov a ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.Podľa § 249 ods. 1, 2 O.s.p. konanie sa začína na návrh, ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem
všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré
napadá, vyjadrenie v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí

nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri
vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je
zabezpečiťrealizáciuhmotnýchnoriemvoformerozhodnutiaoprávachapovinnostiachfyzickýchosôba

právnickýchosôbzatakéhopostupu,abyvovecibolzistenýskutkovýstavčonajúplnejšieprostriedkami,
ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a
povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.

Pri preskúmaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Krajský súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy piatej časti O.s.p.)
musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Postupom sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných

a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonávať úkony a
konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má predpísané náležitosti.

Činnosťou rozumieme postup podľa predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v

priebehu konania.

Z administratívneho spisu súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 13.09.2013 požiadal Sociálnu
poisťovňu, pobočku Humenné o priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. K žiadosti
pripojil lekársky posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný T.. B. T.,

psychiatromzodňa10.09.2013.Ztohtolekárskehoposudkuvyplýva,žemubolazistenádiagnózavážne
duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov (stav po polytraume) podľa položky z prílohy
č. 1 (2. časť II, IV) - 255 - hodnotenie v bodoch 1150.

V administratívnom spise sa nachádza výzva právneho zástupcu žalobcu na zaplatenie náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia zo dňa 13.09.2013.

Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné listom zo dňa 17.09.2013ú požiadala Oddelenie lekárskej
posudkovej činnosti o kontrolu bodového hodnotenia.

Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Humenné vypracoval dňa
22.10.2013 kontrolu bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely určenia výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia, kde vydal hodnotenie bodového hodnotenia s tým, že diagnóza
vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov (stav po polytraume), zaradené pod
položku z prílohy č. 1 - 255, počet bodov 0. Výsledok kontroly zdôvodnil tým, že posudkový lekár

nesúhlasí s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 o
náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, podľa metodického usmernenia
Sociálnej poisťovne č. 12/2013 - § 8 zákona č. 437 hovorí: Pri bodovom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia v dôsledku postraumatickej stresovej poruchy - diagnózu pretrvávajúcej
zmeny osobnosti po katastrofickej udalosti možno spoľahlivo stanoviť najmenej za 4 roky od

psychotraumy.Zuvedenéhovyplýva,ževtomtoprípadeniejemožnékonštatovaťustáleniezdravotného
stavu už po roku od psychotraumy, t. j. BH SSU v položke 255 č. 1 zákona č. 437/2004 priznať po roku
od psychotraumy je predčasné.

Rozhodnutím zo dňa 31.10.2013 č. 6292-43/2013-HE Sociálna poisťovňa, pobočka Humenné rozhodla

podľa § 99 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších tak, že žalobca nemá nárok
nanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniavdôsledkupracovnéhoúrazuzodňa23.marca2012,
hodnotené lekárskym posudkom o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.09.2013.Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu za sťaženie spoločenského
uplatnenia prostredníctvom Advokátskej kancelárie JUDr. Juraj Ferenčík, Krivá ul. č. 23, Košice, ktorou
bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné dňa 16.09.2013. Spolu s výzvou na zaplatenie

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (psychické následky). Prílohou tejto výzvy na zaplatenie
bol aj lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.9.2013, vydaný
T.. B. T., psychiatrom, v ktorom bolo sťaženie spoločenského uplatnenia hodnotené položkou č. 255
- vážne duševné poruchy vzniknuté pôsobením otrasných zážitkov (stav po polytraume) celkovým
počtom 1150 bodov. Predmetný lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia

bol odstúpený spolu so žiadosťou o kontrolu bodového hodnotenia oddeleniu lekárskych posudkových
činností pobočky.

Vo výsledku kontroly bodového hodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia zo dňa 22.10.2013, vydanej posudkovou lekárkou sociálneho poistenia bolo
zistené, že pri bodovom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku postraumatickej

stresovej poruchy možno diagnózu pretrvávajúcej zmeny osobnosti po katastrofickej udalosti spoľahlivo
stanoviť najmenej za 4 roky od psychotraumy. Aj vystavujúca lekárka v lekárskom posudku o bolestnom
a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 10.09.2013 uviedla, že liečenie naďalej trvá, teda
nemožno konštatovať ustálenie zdravotného stavu pre hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.
V prípade poškodeného nie je možné konštatovať ustálenie zdravotného stavu už po roku od

psychotraumy, t. j. priznať bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia položkou č. 255 po
roku od psychotraumy je predčasné Vzhľadom na skutočnosť, že pri bodovom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia v dôsledku postraumatickej stresovej poruchy - diagnózu pretrvávajúcej
zmeny osobnosti po katastrofickej udalosti možno spoľahlivo stanoviť najmenej za 4 roky od
psychotraumy, v prípade poškodeného nie je možné konštatovať ustálenie zdravotného stavu už po

roku od psychotraumy, a teda bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia položkou č. 255
po roku od psychotraumy je predčasné.

Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie, dôvody
ktorého sú totožné so žalobnými námietkami.

O odvolaní rozhodla žalovaná preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 03.02.2014 č. 16548-5/2014-
BA tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné č.
6292-43/2013-HE zo dňa 31. októbra 2013, vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 23. marca 2012 zamieta v

celom rozsahu a potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné.

Výrok rozhodnutia odôvodnila tým, že z priloženej dokumentácie - Oznámenie poistnej udalosti zo dňa
28. marca 2012 vyplýva, že poškodený dňa 23. marca 2012 pracoval na úprave dverí na vstupnej bráne
firmy Hopax, s.r.o., v Českej republike a pri premiestňovaní brány zakopol a spadol na rám dverí, pričom

došlo k spadnutiu brány na poškodeného. Súčasťou žiadosti bol aj lekársky posudok. Pobočka listom
zo dňa 17. septembra 2013 požiadala posudkového lekára pobočky o vykonanie KBO uvedeného v
lekárskom posudku. Dňa 22. októbra 2013 posudkový lekár pobočky vyhotovil KBO pracovného úrazu
naúčelynáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatnenia,vktorejvčastiZdôvodnenienesúhlasuuviedol:
„Podľa zákona č. 437/2004 o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia,

podľa metodického usmernenia Soc. poisťovne č. 12/2013 - § 8 zákona č. 437 hovorí: Pri bodovom
hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v dôsledku postraumatickej stresovej poruchy - diagnózu
pretrvávajúcej zmeny osobnosti po katastrofickej udalosti možno spoľahlivo stanoviť najmenej za 4
roky od psychotraumy. Z uvedeného vyplýva, že v tomto prípade nie je možné konštatovať ustálenie
zdravotného stavu už po roku od psychotraumy, t.j. BH SSU v položke 255 č. 1 z. č. 437/2004 priznať

po roku od psychotraumy je predčasné.“ (ďalej len „KBO zo dňa 22. októbra 2013").“. Po podaní
odvolania bola vykonaná opätovná kontrola bodového ohodnotenia pracovného úrazu na účely náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia posudkovým lekárom pobočky dňa 26. novembra 2013, v ktorej
posudkový lekár pobočky zotrval na pôvodnom odbornom názore vyslovenom v KBO zo dňa 22. októbra
2013.VecbolapostúpenáposudkovémulekároviSociálnejpoisťovne,ústredie,pracoviskoKošice,ktorý

v KBO zo dňa 17. januára 2014 poškodenému neurčil bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského
uplatnenia z dôvodu, že psychický stav žalobcu nie je ustálený a liečenie trvá naďalej. Ďalej posudkový
lekár ústredia okrem iného uviedol, že „od júna 2012 je v liečbe psychiatra pre depresívnu epizódu
ťažkéhostupňapoúraze.Priliečbepodľakontrolnéhopsychiatrickéhovyšetreniazodňa6.11.2012stavzlepšený, nálada je prejasnená, ústup depresívnych myšlienok. Psychologickým vyšetrením z 11/2012
sú testy organicity negatívne, nesvedčia pre poruchu kognitívnych funkcií. Následne od 03/2013 stav
opäť krátkodobo zhoršený reaktívne (úmrtie brata). Podľa kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo

09/2013 posudzovaný ostáva ešte v liečbe psychiatrickej ambulancie minimálne rok, nie je vylúčená aj
hospitalizácia na psychiatrickom oddelení. Z uvedeného vyplýva, že duševná porucha u posudzovaného
nie je ustálená, liečenie trvá naďalej.“ Vychádzajúc z citácie ustanovenia § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004
Z.z. ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia lekársky posudok sa vydáva len čo zdravotný stav
žalobcu možno považovať za ustálený, spravidla až po uplynutí jedného praxe roka od poškodenia na

zdraví. Slovník slovenského jazyka príslovku „spravidla“ vysvetľuje ako „skoro pravidelne, obyčajne,
obvykle, väčšinou“. To znamená, že bodové hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia možno
vyhotoviť aj po dvoch, troch a viacerých rokoch, keď dôjde k ustáleniu zdravotného stavu, či už v zmysle
vyliečenia, alebo rozvoja chronickej, ďalšou liečbou neovplyvniteľnej choroby. Definícia „ustálenie
zdravotného stavu“ z medicínskeho hľadiska nastáva vtedy, kedy dostupné liečebné metódy nie sú
schopné priniesť zlepšenie zdravotného stavu. Ustálenie psychického stavu pri vážnych duševných

poruchách následkom ťažkých poranení je dlhodobý, niekoľkoročný proces, počas ktorého sa striedajú
psychické príznaky s rôznou intenzitou. Pokiaľ nie je splnená podmienka ustálenia zdravotného stavu,
nie je možné akceptovať ani bodové hodnotenie pracovného úrazu na účely náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia, pretože je v rozpore s § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. V prípade,
že by posudkový lekár, vykonávajúci kontrolu bodového hodnotenia, akceptoval predmetné bodové

hodnotenie, konal by tak v rozpore s aktuálnymi právnymi predpismi, lebo podmienka o ustálení
zdravotného stavu, v tomto konkrétnom prípade v čase ' vypracovania Lekárskeho posudku (dňa 10.
septembra 2013), jednoznačne nebola splnená. Uvedenú skutočnosť potvrdila aj posudzujúca lekárka,
ktorá vyhotovila Lekársky posudok T.. T., ktorá v ňom uviedla, že liečenie stále trvá. Podľa názoru
ústredia je možné konštatovať, že psychický stav žalobcu nie je ustálený z medicínskeho hľadiska.

Kontrola bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia nie je len o zákonoch, ale hlavne
o medicíne. Každý lekár, teda aj posudkový lekár, je povinný využívať všetky poznatky medicíny ako
vedného odboru a zároveň poznatky získané empíriou, teda súhrnom poznatkov, ktoré sú založené
na pozorovaní a praxi. Úspešná medicína nemôže existovať bez empírie. V posudkovej praxi každé
konanieposudkovéholekárajezaloženénamedicínskychaempirickýchvedomostiach,ktorésaaplikujú

do určitého právneho rámca. Z doterajšieho priebehu kontroly bodového hodnotenia na účely sťaženia
spoločenského uplatnenia žalobcu v súvislosti s jeho pracovným úrazom zo dňa 23. marca 2012
posudkovými lekármi Sociálnej poisťovne vyplýva, že zdravotný stav žalobcu nie je ustálený na účely
bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, a preto pobočka pred vydaním rozhodnutia
pobočky postupovala v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z., nakoľko nebola naplnená litera zákona o

ustálení zdravotného stavu.

V administratívnom spise sa nachádza aj KBH zo dňa 17.01.2014 vypracované posudkovým lekárom
Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko Košice, ktorým bol potvrdený posudkový záver
posudkového lekára pobočky. So zdôvodnením nesúhlasu posudkového lekára Sociálnej poisťovne,

ústredie s lekárskym posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia posudkový lekár uviedol, že
posudzovaný prekonal dňa 23.03.2012 pracovný úraz na následky pracovného úrazu. Je invalidný
pre stav po ťažkom poranení pľúc a hrudnej steny obojstranne s poruchou pľúcnych funkcií ťažkého
stupňa a poúrazové obmedzenie hybnosti bedrovej chrbtice s príznakmi koreňového dráždenia. Od
júna 2012 je v liečbe psychiatra pre depresívnu epizódu ťažkého stupňa po úraze. Pri liečbe podľa

kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo dňa 06.11.2012 stav zlepšený, nálada je prejasnená, ústup
depresívnychmyšlienok.Psychologickýmvyšetrenímz11/2012sútestyorganicitynegatívne,nesvedčia
pre poruchu kognitívnych funkcií. Následne od 03/2013 stav opäť krátkodobo zhoršený reaktívne (úmrtie
brata). Podľa kontrolného psychiatrického vyšetrenia zo 09/2013 posudzovaný ostáva ešte v liečbe
psychiatrickej ambulancie minimálne rok, nie je vylúčená aj hospitalizácia na psychiatrickom oddelení.

Z uvedeného vyplýva, že duševná porucha u posudzovaného nie je ustálená, liečenie trvá naďalej.
Hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia psychiatrom je teda predčasné. Vychádzajúc zo
stanoviska súdnych znalcov z odboru psychiatrie konštatoval, že u liečených psychiatricky poúrazových
porúch sa stav môže zlepšovať, zmierňovať, ba aj vymiznúť, alebo aj prerásť do trvalej poruchy.
Zdravotný stav možno na účely náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považovať za ustálený

až za 4 roky od psychotraumy.

V administratívnom spise sa nachádza aj záznam o registrovanom pracovnom úraze zo dňa 18.04.2012
a oznámenie poistnej udalosti zo dňa 28.03.2012.V administratívnom spise sa nachádzajú aj záznamy z kontrolných vyšetrení žalobcu za obdobie počas
liečby u psychiatra.

Podľa § 99 zákona v spojení s § 83 zákona má zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 a fyzická osoba
uvedená v § 17 ods. 2, ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania, nárok na
náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa osobitného predpisu.

Osobitným predpisom je zákon č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení,
financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z“).

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje
jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v
akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje

na základe lekárskeho posudku (§7 a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského
uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. lekársky posudok spracúva posudzujúci lekár a vydáva
zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky posudok. Ak je posudzujúcim

lekárom lekár zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, lekársky posudok posudzuje primár
príslušnéhooddeleniaaleboprednostapríslušnejklinikyzdravotníckehozariadeniaalebojehozástupca,
ak rozsah následkov presahuje 200 bodov.

Podľa § 7 ods. 6 citovaného zákona, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného

alebo o správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby
uvedené v odsekoch 3 a 4 požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu.8)

Podľa § 8 ods. 1 zákona pracovný úraz je poškodenie zdravia alebo smrť fyzickej osoby spôsobené
nezávisle od jej vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré

a) zamestnanec zamestnávateľa podľa § 16 utrpel pri plnení pracovných úloh alebo služobných úloh
alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh alebo služobných úloh, pre plnenie pracovných
úloh alebo služobných úloh a pri odvracaní škody hroziacej zamestnávateľovi,
b) fyzická osoba uvedená v § 17 ods. 2 utrpela pri činnostiach uvedených v tomto ustanovení alebo v
priamej súvislosti s týmito činnosťami.

Podľa § 153 ods. 4 písm. c) zákona lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu
bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia, v sporných prípadoch.

Podľa § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z z. lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav
poškodeného možno považovať za ustálený, ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla až
po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví.

Predmetomprieskumubolorozhodnutiežalovanejzodňa03.02.2014č.16548-5/2014-BA,ktorýmpodľa

§ 518 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, rozhodla o odvolaní proti uvedenému
rozhodnutiu tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné
č. 6292-43/2013-HE zo dňa 31. októbra 2013, vo veci nepriznania nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia, v dôsledku pracovného úrazu, ktorý utrpel dňa 23. marca 2012 zamieta v
celom rozsahu a potvrdzuje rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Humenné.

Podstatnou žalobnou námietkou bolo nevysporiadanie sa so skutočnosťou, že posudkový lekár
posudzoval rozdielnu diagnózu, ktorá sa netýkala zdravotného stavu žalobcu (žalobcovi bola
diagnostikovaná „depresívna porucha ťažkého stupňa“ a „posttraumatická stresová porucha“ a nie„trvalá zmena osobnosti po katastrofickom zážitku“), ďalej že povinnosťou správneho orgánu ako
poskytovateľovi náhrady v prípade pochybnosti bolo postupovať podľa § 7 ods. 6 zákona č. 437/2004
Z.z. a požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 382/2004

Z.z..

Preskúmaním veci súd dospel k tomu záveru. Správne orgány svoje rozhodnutia vydali na základe
kontroly bodového hodnotenia vypracovaného posudkovými lekármi tak pobočky, ako aj ústredia a
konštatovali, že vo veci bol lekársky posudok zo dňa 10.09.2013 ošetrujúcou lekárkou žalobcu vydaný

predčasne, lebo nebola splnená podmienka o ustálení zdravotného stavu v čase vypracovania tohto
lekárskeho posudku. Posudzujúca lekárka, ktorá vyhotovila lekársky posudok v ňom uviedla, že liečenie
stále trvá. Podľa názoru žalovanej psychický stav poškodeného nie je ustálený z medicínskeho hľadiska
pre účely bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia. Poukázala na závery znalca T..
Y. I., psychiatra, ktorý vo svojich znaleckých posudkoch v iných veciach upozorňuje na skutočnosť, že
na účely sťaženia spoločenského uplatnenia je možné spoľahlivo psychický stav hodnotiť najskôr po

uplynutí 4 rokov.

Preskúmaním veci bolo ďalej zistené, že vznikli rozpory v bodovom hodnotení sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu vykonanom v lekárskom posudku vyhotovenom ošetrujúcou lekárkou T.. T. zo
dňa 10.09.2013 a v bodovom hodnotení vykonanom posudkovými lekármi prvostupňového správneho

orgánu i žalovanej pri kontrole bodového hodnotenia.

Podľa § 7 ods. 6 zákona 437/2004 Z,z. vyplýva, že ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom
hodnotení bolestného alebo správnom hodnotení sťaženia spoločenského uplatnenia v lekárskom
posudku môže poškodený alebo ten, čo sa za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ

náhrady požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného predpisu (zákon č. 382/2004 Z.z. o
znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

V danom prípade prijali posudkoví lekári obidvoch správnych orgánov odlišný názor ako lekárka,
ktorá vypracovala lekársky posudok vo veci a spornosť v bodovom hodnotení súvisela s ustálením

zdravotného stavu žalobcu.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutočný stav
veci. Posudkoví lekári v kontrolných bodových hodnoteniach síce konštatovali, že hodnotenie sťaženia
spoločenského uplatnenia psychiatrom je predčasné a poukázali na stanoviská súdnych znalcov z

odborupsychiatrie,podľaktorýchuliečenýchpsychiatrickypoúrazovýchporúchsastavmôžezlepšovať,
zmierňovať, ba až vymiznúť, alebo aj prerásť do trvalej poruchy a zdravotný stav možno na účely
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považovať za ustálený až za 4 roky od psychotraumy,
avšak takéto konštatovanie nemá oporu v zistenom skutočnom stave v predmetnej veci, pretože pre
takýto záver nemožno použiť závery znalca z odboru psychiatrie v iných veciach. Ak vznikli pochybnosti

o tom, či bol zdravotný stav ustálený alebo nie, bolo povinnosťou správnych orgánov požiadať o
vypracovanie znaleckého posudku znalcom z odboru psychiatria, ktorý by sa vyjadril k ustáleniu
zdravotného stavu žalobcu, príp. takýto svoj záver odôvodniť inými skutočnosťami, z ktorých by mohlo
byť jednoznačne preukázané, že zdravotný stav navrhovateľa pre účely posudzovania náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia nie je ustálený.

Vo svojich zdôvodneniach kontrolného bodového hodnotenia posudkoví lekári a následne aj správne
orgány označujú diagnózu žalobcu inak ako posudzujúca lekárka v lekárskom posudku. Napriek tomu,
že táto žalobná námietka bola aj odvolacou námietkou, žalovaná sa vo svojom odôvodnení s touto
odvolacou námietkou nevysporiadala.

Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že vo veci nebol dostatočne zistený skutočný stav
veci a rozhodnutie žalovaného je nedostatočne odôvodnené, následkom čoho je nezrozumiteľné a
nepreskúmateľné, preto rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušil podľa §
250j ods. 2, písm. c, d, O.s.p a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej postupovať v zmysle uvedeného, zvážiť vypracovanie
znaleckého posudku, dôsledne sa vysporiadať so všetkými odvolacími aj žalobnými námietkami a voveci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie riadne odôvodniť. Pri rozhodovaní prihliadnuť na judikatúru
Najvyššieho súdu SR v obdobných prípadoch.

O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní
úspešný náhradu trov konania, ktoré mu vznikli s právnym zastúpením, a to podľa vyhlášky č. 655/2004
Z.z. ust. § 11 ods. 4 a 17 ods. 1 vyhlášky, a to za 4 úkony, z toho 3 x po 142,04 EUR a 1 x po 75,04
EUR a 4 x režijný paušál po 8,04 EUR, ďalej za náhradu za stratu času, a to 2 x za začatú polhodinu za
cestu Košice - Prešov a späť vo výške 26,8 EUR (13,4 EUR x 2 ). Spolu vo výške 527,96 EUR, ktoré je

žalovaná povinná zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu

v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.