Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, December 11, 2012

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/71/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200530
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2012:5012200530.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní pred senátom zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej

a členov senátu JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Dany Wänkeovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Z. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I.
č. XXXX/XX, XXX XX Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Igor Műller & Mgr. Martin
Dikoš, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20 , 010 01 Žilina, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo
Policajného zboru Žilina, Krajský dopravný inšpektorát, so sídlom Kuzmányho č. 26, 012 23 Žilina, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k.KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12.
júna 2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Okresný dopravný
inšpektorátvMartineč.p.ORP-P-108/DI-E-2009zodňa04.04.2012vspojenísopravouč.k.ORP-P-108/
DI-E-2009 zo dňa 08.06.2012 a rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru, Krajský dopravný
inšpektorát, Kuzmányho 26 Žilina KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12.06.2012 z r u š u j e pri
aplikácii § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím č.p.:ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 04.04.2012 v spojení s opravou č.k.

ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 08.06.2012 OR PZ ODI Martin rozhodlo, že obvinený z priestupku Ing. Z.
V. dňa 06.12.2008 o 11.25 hod. viedol motorové osobné vozidlo zn. Ford Mondeo Combi, EČ MT-828BP
po ceste III. triedy č. III/01892 v smere jazdy z obce Vrútky do obce Lipovec, pričom nesledoval situáciu
v cestnej premávke a začal odbočovať doľava v čase, keď už bol predchádzaný v ľavom jazdnom pruhu
osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Octavia EČ MT-250AR, ktoré viedol vodič Q. O. v smere jazdy
z obce Vrútky do obce Lipovec po ceste III. triedy č. III/01892. Následne došlo k stretu oboch vozidiel. K
zraneniu osôb nedošlo, alkohol zistený nebol. Týmto svojim konaním Ing. Z. V. porušil § 4 ods. 2 písm.

c), § 18 ods. 1 zák. č. 315/1996 Z.z. účinného do 31.01.2009, čím sa uznáva vinným zo spáchania
priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. k), l) zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.01.2009, začo sa mu podľa § 22 ods. 2, s poukazom na
§ 7 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.01.2009 ukladá pokuta vo výške 133,- eur a
zákazčinnostiviesťmotorovévozidlonadobuštyrochmesiacov,ktorýzačínaplynúťdňomnadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Do tohto času sa započítava čas, po ktorý páchateľ na základe opatrenia
orgánu štátnej správy vykonaného v súvislosti s prejednávaným priestupkom nesmel už túto činnosť

vykonávať, t.j. od 06.11.2009 do 23.11.2009 a od 08.04.2011 do 22.06.2011.

Na odvolanie žalobcu vo veci rozhodoval žalovaný rozhodnutím č.k.KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa
12. júna 2012, ktorý odvolanie účastníka zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.Voči tomuto rozhodnutiu bola podaná v zákonnej lehote správna žaloba, ktorej základnými žalobnými
bodmi boli tieto námietky: Žalovaný uložil obvinenému sankciu podľa neúčinného právneho predpisu v

čase rozhodovania o priestupku. Nestotožnil sa s vysloveným názorom, že uložená sankcia zodpovedá
účelu zákona, a že plní výchovný cieľ vzhľadom na dlhý čas, ktorý uplynul od spáchania priestupku
do rozhodnutia žalovaného ( viac ako tri roky). Nebolo zohľadnené konanie Q. O. ani výpoveď Q.
B., ktorí mali byť, podľa názoru žalobcu, opätovne vypočutí pre potreby rozhodnutia o priestupku po
vrátení spisového materiálu. Druh a výšku sankcie bezdôvodne ukladal s ohľadom na správanie Ing.

V. ako účastníka cestnej premávky v období pred dopravnou nehodou. Prvostupňový správny orgán
nebral zreteľ na závery znaleckého posudku. Nemožno bez pochybnosti konštatovať, kto je vinníkom
dopravnej nehody, a teda v zmysle zásady in dubio pro reo nemohol ODI Martin konštatovať vinu
obvineného a uložiť mu za skutok sankciu, Z rozhodnutia prvostupňového orgánu by vzišlo, že vodiči
predchádzajúci vodiča odbočujúceho vľavo majú vlastne prednosť v jazde, čo je nutné považovať
za nebezpečný precedens, ktorý vyvoláva absurdný záver o prednosti vodiča predchádzajúceho

voči vodičovi odbočujúcemu vľavo. Žalobca žiadal rozhodnutie žalovaného a prvostupňové správne
rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu trov konania.

Žalobca žalobné dôvody doplnil v podaní zo dňa 27.08.2012. Zaoberal sa meritórnym posúdením
vzniknutej dopravnej situácie, ako ju posúdil žalovaný a prvostupňový správny orgán a namietal

vyhodnotenie zisteného skutkového stavu v neprospech žalobcu, najmä čo sa týka hodnotenia dôkazov
ich vzájomnej súvislosti.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 12.09.2011 (správne malo byť uvedené 2012). Zotrval na
skutkových zisteniach a právnom posúdení, tak ako to bolo uvedené v napadnutom rozhodnutí. Žiadal

žalobu zamietnuť.

Krajský súd v Žiline preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu
podľa § 247 a nasl. O.s.p., pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové správne
rozhodnutie je potrebné bez ohľadu na dôvody uvedené v žalobe zrušiť podľa § 250j ods. 2 písm. a)

O.s.p. z tohto dôvodu:

Zo správneho spisu bolo zistené, že skutok, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi sa stal dňa 06.12.2008.
Tento skutok bol prvostupňovým správnym orgánom kvalifikovaný ako priestupok proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods.1 písm. k), l) Zákona o priestupkoch v znení ku 31.01.2009,

ako to vyplýva z opravy prvostupňového rozhodnutia zo dňa 08.06.2012 podľa § 47 ods. 6 Správneho
poriadku. Doručenie tejto opravy zástupcovi žalobcu alebo priamo žalobcovi zo správneho spisu však
nevyplýva.

Z pripojeného správneho spisu a zo spisov Krajského súdu v Žiline sp. zn. 20S/32/2011 a 21S/77/2009

bolo zistené, že prvostupňový správny orgán vydal pôvodné rozhodnutie pod č.p. ORP-P-108/DI-
E/2009 zo dňa 12.08.2009. Na odvolanie účastníka vo veci rozhodoval žalovaný, ktorý rozhodnutím č.k.
KRP-120/KDI-SK-2009 zo dňa 23.10.2009 prvostupňové rozhodnutie zmenil. Proti tomuto rozhodnutiu
podal správnu žalobu žalobca dňa 10.11.2009, o ktorej rozhodoval KS v Žiline rozsudkom č.k.
21S/77/2009-53 zo dňa 15.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 28.01.2011 a ktorým súd zrušil

druhostupňové správne rozhodnutie. Následne žalovaný vydal nové rozhodnutie č.k. KRP-120/KDI-
SK-2009 zo dňa 21.03.2011 v spojení s opravou chyby zo dňa 21.03.2011, ktorým prvostupňové
rozhodnutie potvrdil. Proti tomuto rozhodnutiu podal správnu žalobu žalobca a KS v Žiline rozsudkom
č.k.20S/32/20011-57zodňa18.10.2011prvostupňovéajnovédruhostupňovérozhodnutiazrušil.Žaloba
bola podaná 26.05.2011 a rozsudok nadobudol právoplatnosť 17.12.2011. Následne prvostupňový

orgán opätovne rozhodol napadnutým prvostupňovým rozhodnutím č.p.:ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa
04.04.2012 v spojení s opravou č.k. ORP-P-108/DI-E-2009 zo dňa 08.06.2012 a žalovaný rozhodnutím
č.k.KRPZ-ZA-KDI-SK-60/2012 zo dňa 12. júna 2012 toto rozhodnutie potvrdil.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo

právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,
a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.Podľa § 20 zák. č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, priestupok nemožno prejednať, ak od
jeho spáchania uplynuli dva roky; nemožno ho tiež prejednať, prípadne uloženú sankciu alebo jej zvyšok
vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Krajský súd v Žiline ex offo, t.j. bez návrhu žalobcu prihliadol na vadu správneho konania, ktorá spočíva
v tom, že správnym orgánom sa nepodarilo ukončiť správne konanie o priestupku žalobcu v lehote
uvedenej v § 20 Zákona o priestupkoch. Je nesporné, že skutok, ktorý sa kladie za vinu žalobcovi a
bol kvalifikovaný správnymi orgánmi ako priestupok podľa z.č. 372/1990 Zb. sa stal dňa 06.12.2008.

Lehota dvoch rokov, v ktorej je potrebné, aby bolo správne konanie ukončené, začala plynúť dňom
nasledujúcim po tomto dni, t.j. 07.12.2008. Bolo však potrebné prihliadnuť na čas, pokiaľ boli vedené
súdne konania v zmysle § 246d O.s.p.. Lehota na zánik zodpovednosti sa totiž prerušila, pokým boli
vedené súdne konania, a to pod sp. zn. 21S/77/2009 (od 10.11.2009 do právoplatného ukončenia
súdneho konania 28.01.2011) a pod sp. zn. 20S/32/2011 (od 26.05.2011 do právoplatného ukončenia
konania 17.12.2011). Od spáchania priestupku do vydania napadnutého druhostupňového rozhodnutia

(do dátumu na ňom vyznačenej právoplatnosti 27.06.2012) uplynulo 21 mesiacov a 9 dní (po odrátaní
vyššie uvedených časových úsekov, kedy sa viedli súdne konania).

Tu však treba poukázať na to, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo opravené pod č.k.
ORP-P-108/DI-E-2009 dňa 08.06.2012. Táto oprava vykonaná podľa § 47 ods. 6 Správneho poriadku

musí byť doručená účastníkom konania alebo o nej musia byť účastníci inak upovedomení. V danom
prípade sa oprava týkala (okrem iného) samotného výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorým správny
orgán kvalifikoval protiprávne konanie žalobcu a toto konanie subsumoval pod konkrétne skutkové
podstaty v priestupkovom zákone. Zo správneho spisu však nevyplýva, či a kedy táto oprava bola
konkrétnym správnym orgánom doručená právnemu zástupcovi žalobcu. Je nepochybné, že vykonanie

opravy nemá vplyv na právoplatnosť pôvodného rozhodnutia a jej doručenie nezakladá plynutie nových
lehôt na podanie opravných prostriedkov. Na samotnú dĺžku správneho konania však vplyv má, pretože
kým nebude oprava doručená (keďže bola vyhotovená ako osobitné podanie), je potrebné prijať záver,
že správne konanie doposiaľ nebolo ukončené. Ku dňu vyhlásenia rozsudku súdu tak od spáchania
priestupku uplynulo viac ako 24 mesiacov. Pritom lehota uvedená v § 20 priestupkového zákona je

lehotou prekluzívnou, čo znamená, že jej uplynutím zaniká možnosť správneho orgánu meritórne o
priestupku rozhodnúť. V danom prípade teda je konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého
rozhodnutia zaťažené takou vadou, na ktorú musel súd prihliadnuť ex offo ako na vadu majúcu zásadný
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Krajský súd v Žiline napadnuté rozhodnutie, ako i prvostupňové správne rozhodnutie v spojení s
jeho opravou zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p., keďže vyslovuje právny názor, že lehota na
prejednanie priestupku už uplynula, čím zanikla priestupková zodpovednosť žalobcu za priestupok, z
čoho potom následne vyplývajú dôsledky pre správne konanie spočívajúce v nemožnosti prejednať
priestupok meritórne. Súd sa nezaoberal dôvodmi, ktoré uviedol žalobca vo svojej žalobe, pretože

tieto sa všetky týkali meritórneho posúdenia napadnutého rozhodnutia, najmä čo sa týka vykonaného
dokazovania vo veci, uloženia sankcie a právneho posúdenia veci.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, veta tretia O.s.p.. Žalobca bol v konaní
úspešný, pretože žiadal správne rozhodnutia zrušiť. Súd napriek tomu nepriznal žalobcovi náhradu trov

konania, pretože mal zato, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Krajský súd dospel k záveru, že
k zrušeniu rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu došlo z iného dôvodu, než na
ktoré poukazoval v žalobe žalobca. Dôvody osobitného zreteľa na nepriznanie náhrady trov úspešnému
žalobcovi musia existovať v okolnostiach prípadu, ktoré majú inú kvalitu ako v sporovom konaní. Takým
dôvodom je napríklad aj skutočnosť, že žalobca mal z hľadiska petitu plný úspech, avšak vo vzťahu

k samotným dôvodom žaloby nemal úspech žiadny alebo len čiastočný (napr. uznesenie NS SR č.k.
6Sžo 32/2008 zo dňa 18.02.2009 alebo rozsudok NS SR č.k. 2Sžo 195/2010 zo dňa 06.07.2011). V
predmetnej právnej veci sa dôvody uvedené v žalobe žalobcu a v jej doplnení zo dňa 27.08.2012 úplne
odlišujú od dôvodov zrušenia rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zo strany
súdu. Žalobca v žalobe poukázal len na dôvody, ktoré spočívajú v nesprávnom vyhodnotení zisteného

skutkového stavu veci. Poukazoval na nedostatočne vykonané dokazovanie vo vzťahu k svedkom O.
a B., na vyhodnotenie záverov Znaleckého posudku č. 64/2011 a na nesprávne právne posúdenie
veci. Všetky tieto námietky sa týkali meritórneho rozhodovania správnych orgánov. Krajský súd zrušil
rozhodnutie žalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. zjediného dôvodu, ktorým je zánik zodpovednosti za priestupok zo strany žalobcu, keďže uplynula lehota
podľa § 20 Zákona o priestupkoch, t.j. k zrušeniu došlo výlučne z procesného dôvodu. Vychádzajúc z
toho súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré

spočívajú v tom, že vo vzťahu k samotným dôvodom žaloby žalobca nemal úspech žiadny, úspešnému
žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Žiline písomne v dvoch
vyhotoveniach.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník konania dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník
konania nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované,
je potrebné ho predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa
postupomsúduodňalamožnosťkonaťpredsúdom,rozhodovalvylúčenýsudcaalebobolsúdnesprávne
obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil
vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy (ustanovenie sa nepoužije v

konaniach podľa § 120 ods. 2), ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.