Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 27, 2015

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2C/48/2005

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8205200579
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2015:8205200579.15

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov v právnej veci žalobcu O. P. P., F.. XX.XX.XXXX, T. V. X, XXX XX T. proti
žalovanému Slovenská republika v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné
námestie 13, Bratislava, o náhradu škody (samostatné konanie 5C 262/1999), takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcasavkonanídomáhalodžalovanéhonáhradyškody,pričomuviedol,ževrámciexekúcievedenej
súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom na základe návrhu oprávneného - bývalého Okresného
úradu práce Bardejov voči nemu ako povinnému, podal námietky proti trovám exekúcie, o ktorých
podľa neho nebolo právoplatne rozhodnuté. Aj napriek tomu si však súdny exekútor vymohol trovy

exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex 765/97 v celkovej sume 82,98 € (2 500 Sk). Predmetom
tejto exekúcie bolo vymoženie sumy 372,77 € (11 230 Sk) s príslušenstvom. Podľa názoru žalobcu
tým, že nebolo rozhodnuté o jeho námietkach, žalovaný zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom.

Rozsudkom č. k. 5C 262/1999-36 zo dňa 19.02.2004 súd žalobu voči Slovenskej republike - Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“, aj „žalovaná“) zamietol a
konanie voči súdnemu exekútorovi vylúčil na samostatné konanie. Žalobca sa voči predmetnému
rozsudku odvolal. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom č. k. 2Co 67/2004-55 zo
dňa 10.11.2004 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu potvrdil a žalovanej (ako žalovanému v 1. rade)
náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa v označenom rozsudku č. k. 5C 262/1999-36 zo dňa 19.02.2004 žalobu zamietol
s odôvodnením, že nie je daná pasívna legitimácia žalovanej. Konanie voči žalovanému v 2. rade -
súdnemu exekútorovi, vylúčil na samostatné konanie, ktoré je ďalej vedené pod sp. zn. 2C 48/2005.

Krajský súd v potvrdzujúcom rozsudku vyslovil, že „správne prvostupňový súd uzavrel, zodpovednosť
štátu by bolo možné vyvodiť v prípade nezákonného rozhodnutia len vtedy, ak v exekučnom konaní by

došlokzrušeniurozhodnutia,ktorýmbolaspôsobenážalobcoviškoda.Ktakejtoprávnejsituáciivdanom
prípade nedošlo. Žiadne súdne rozhodnutie v spomínanej exekučnej veci Okresného súdu Bardejov
vo veci exekúcie Ex 765/97, Er 2361/97 nedošlo. Rovnako je správny záver prvostupňového súdu o
nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného štátu vo vzťahu k vytýkanému nesprávnemu úradnému
postupu“. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.01.2005.

V ďalšom konaní (už samostatnom konaní o vylúčenej veci) žalobca navrhol, aby súd pripustil vstup
do konania na strane žalovaných ďalších účastníkov, ktorí podľa neho spoluzodpovedajú za vzniknutúškodu. Súd uznesením č. k. 2C 48/2005-31 zo dňa 21.08.2008 pripustil, aby do konania na strane
žalovaných vstúpili: v 2. rade ministerstvo spravodlivosti, v 3. rade Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Bardejov a vo 4. rade Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Uznesením č. k. 2C 48/2005-63 zo

dňa 07.11.2008 súd pripustil zmenu žaloby v znení, že súdny exekútor JUDr. Miroslav Friga, ministerstvo
spravodlivosti, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a
rodiny sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu (477,73 €) 14 392 Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od
22.1.1998 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

Rozsudkomzodňa11.03.2009,č.k.2C/48/2005-85súdžalobuzamietolaúčastníkomkonanianepriznal
náhradu trov konania. V odôvodnení rozsudku súd konštatoval, že žalobca sa v tomto konaní domáha
náhrady škody z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v tom, že exekučný titul,
rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 7C 77/95 z 15.3.1995 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Košiciach sp. zn. 16 Co 265/95 z 13.9.1995, boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2 Cdo 53/98 zo 17.6.1998, ktorým bola vec postúpená Národnému úradu práce - Okresnému úradu

práce v Bardejove, a tým exekučný titul odpadol a exekúcia bola zrealizovaná nezákonne. Tunajší súd
rozsudok odôvodnil tým, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými nebol preukázaný a žaloba
smeruje proti osobám, ktoré nie sú pasívne legitimované, pričom nositeľom pasívnej legitimácie je
Slovenskárepublika,vočiktorejbolažalobaprávoplatnýmrozsudkomzamietnutá.KrajskýsúdvPrešove
rozsudkom č. k. 3Co/101-2009-98 potvrdil rozsudok tunajšieho súdu vo vzťahu k žalovaným v 1., 3.

a 4. rade a vo vzťahu k žalovanej (ako žalovanému v 2. rade - ministerstvu spravodlivosti) vrátil vec
tunajšiemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd v tomto rozsudku uviedol, že žalovaní v 1., 3. a 4. rade
nie sú pasívne legitimovaní v konaní, pasívne legitimovaný je iba žalovaný v 2. rade, teda Slovenská
republika v zastúpení ministerstvom spravodlivosti. V tomto rozsudku odvolací súd vyslovil názor, že
je potrebné preveriť, či v danom prípade nejde o prekážku veci právoplatne rozhodnutej s poukazom

na rozsudok tunajšieho súdu č. k. 5C 262/1999 z 19.02.2004 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Prešove č. k. 2Co 67/2004-55 z 10.11.2004.

Súd ďalej zistil, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 8C 549/1999 sa žalobca žalobou
podanou proti žalovanej domáhal náhrady škody vo výške 495,65 € (14.932 Sk). V predmetnom konaní

žalobca žiadal o náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená nezákonným rozhodnutím, vykonaním
rozsudku tunajšieho súdu sp. zn 7C/77/1995 a rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
16Co/365/1995, ktoré boli rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 53/1998
zrušené. Rozsudkom zo dňa 06.04.2005, č. k. 8C 549/1999-55 súd v I. výroku zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 2.500 Sk (82,98 €) s 17.6 % úrokom z omeškania ročne od 23.02.1999 do

zaplatenia, v II. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v III. Výroku žiadnemu z účastníkov
nepriznal náhradu trov konania. Súd v odôvodnení tohto rozhodnutia okrem iného konštatoval: „Bola
zamietnutá žaloba v časti o náhradu škody vo výške 12 432 Sk, pozostávajúcej z istiny vo výške 11
230 Sk, z úroku z omeškania vo výške 1 042 Sk a trov konania vo výške 160 Sk. Uvedenú sumu súd
nepovažoval za škodu, ktorá by žalobcovi vznikla v súvislosti so zrušením rozsudkov Okresného súdu

Bardejov sp. zn. 7C 77/95 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 16 Co 265/95. Národný úrad práce -
Okresný úrad práce v Bardejove po tom, čo boli Najvyšším súdom SR dňa 17.06.1998 zrušené citované
rozsudky a vec mu bola postúpená na ďalšie konanie a rozhodnutie, nerozhodol o nej s odôvodnením,
že žalobca istinu vo výške 11 230 Sk s príslušenstvom dobrovoľne uhradil ešte dňa 05.02.1998“. Krajský
súd rozsudkom č. k. 4 Co 216/05-79 z 09.03.2006 potvrdil napadnutý rozsudok v jeho zamietavej časti,

odmietol odvolanie proti vyhovujúcej časti rozsudku a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Tento
rozsudok odvolacieho súdu nadobudol právoplatnosť dňa 18.04.2006.

Podľa ustanovenia § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku len čo sa o veci právoplatne rozhodlo,
nemôže sa prejednávať znova.

Toto ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku vymedzuje neodstrániteľnú prekážku konania, na
ktorú prihliada súd ex offo. Ide o prekážku rozsúdenej veci -res iudicata, ktorá je procesným vyjadrením
ústavnoprávnej zásady ne bis in idem (nie dvakrát v tej istej veci).

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13.10.2009
uviedol: „Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá
istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo
právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie jevýznamné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie (či ten,
kto bol v skoršom konaní žalobcom, je žalobcom aj v novom konaní alebo má postavenie žalovaného a
naopak). Ten istý predmet konania je daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom

vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, z ktorých bol uplatnený (t.j. vyplýva z rovnakého skutku).
Konanie sa týka tých istých osôb v prípade, ak v novom konaní vystupujú právni nástupcovia pôvodných
účastníkov (či už z dôvodu univerzálnej alebo singulárnej sukcesie). Pre posúdenie, či je daná prekážka
veciprávoplatnerozhodnutej,niejevýznamné,akosúdpoprávnejstránkeposúdilskutkovýdej,ktorýbol
predmetom pôvodného konania. Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý

skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne,
resp. inak.“

Žalobca si v tomto konaní uplatňoval náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom,
ktorá mu bola spôsobená vedením exekučného konania sp. zn. Er 765/97 súdnym exekútorom JUDr.
Miroslavom Frigom na základe exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu vo veci sp. zn. 7C 77/95 v

spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach vo veci sp. zn. 16 Co 265/95.

Rovnako v konaní vedenom pod sp. zn. 8C 549/1999 si žalobca uplatňoval nárok na náhradu
škody z titulu nezákonného rozhodnutia, a to voči totožnému žalovanému a na základe rovnakých
skutkových okolností. V predmetnom súdnom konaní súd rozhodol právoplatným rozsudkom v spojení s

právoplatným rozsudkom krajského súdu tak, že žalobcovi bola priznaná náhrada škody vo výške 82,98
€ (2.500 Sk) a vo zvyšnej časti žalobu súd zamietol.

Taktiež v konaní 5C 262/1999 si žalobca uplatňoval náhradu škody na základe rovnakého skutkového
základu a teda na základe exekučného konania vedeného súdnym exekútorom Miroslavom Frigom pod

sp. zn. Ex 765/97, a to na základe exekučného titulu - rozsudku vyhláseného tunajším súdom v konaní
vedenom pod sp. zn. 7C/77/95. V tomto konaní súd vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu voči ministerstvu
spravodlivosti zamietol, tento rozsudok bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 19.01.2005.

Súd má za to, že v jednotlivých konaniach vedených pod sp. zn. 8C 549/1999 a 5C 262/1999 bolo
vedené konanie na základe žaloby podanej totožným žalobcom proti rovnakému žalovanému. Konanie
sa týka tej istej veci, pretože vychádza z rovnakých skutkových okolností, a to náhrady škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím(8C549/99)anesprávnymúradnýmpostupomvexekučnomkonanívedenom
pod sp. zn. Ex 765/97 (5C 262/99), a to na základe totožných exekučných titulov. V konaní 5C 262/1999

bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný a nezodpovedá za činnosť
súdneho exekútora. V rozsudku č. k. 8C 549/1999 súd priznal žalovanému náhradu škody vo výške
82,98 € (2.500 Sk z uplatneného nároku 14 932 Sk s prísl.), čo zodpovedalo výške trov exekúcie, ktoré
žalobca uhradil súdnemu exekútorovi v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. Ex 765/97,
pričom žalobu vo zvyšnej časti zamietol s odôvodnením, že to nepovažoval za škodu, ktorá by žalobcovi

vznikla zrušením rozsudkov tunajšieho súdu a Krajského súdu v Košiciach, pričom poukázal na to, že
potom, čo boli tieto rozsudky zrušené Najvyšší súdom SR a vec bola postúpená Národnému úradu práce
- Okresnému úradu práce v Bardejove, tento orgán už o veci nerozhodoval, pretože žalobca ešte dňa
05.02.1998 sumu vo výške 372,77 € (11 230 Sk) s príslušenstvom uhradil.

Súd má za nesporne preukázané, že žalobca si na základe rovnakých skutkových okolností (exekučné
konanie vedené súdnym exekútorom na základe rozsudkov, ktoré boli zrušené rozhodnutím Najvyššieho
súdu SR a vec bola postúpená Národnému úradu práce - Okresnému úradu práce v Bardejove )
uplatňoval od totožného žalovaného totožný nárok - náhradu škody z dôvodu nesprávneho úradného
postupu a nezákonného rozhodnutia, ktorý tkvel v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 765/97

súdnym exekútorom JUDr. Miroslavom Frigom. Je nepochybné, že ide o totožný predmet konania majúci
základ v rovnakých skutkových okolnostiach ako v konaniach vedených na tunajšom súde pod sp.
zn. 5C 262/1999 a 8C 549/1999. Súd konštatuje, že v oboch z označených konaní bolo právoplatne
rozhodnuté o nároku žalobcu vo vzťahu k žalovanej, čo zakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci
a neodstrániteľnej prekážky tohto konania. Súd v tejto súvislosti pripomína, že pre posúdenie, či je daná

prekážka veci právoplatne rozhodnutej, nie je významné, ako súd po právnej stránke posúdil skutkový
dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania. Zároveň súd dodáva, že prekážka veci právoplatne
rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej (skutok) bol po právnej stránke v pôvodnom
konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, resp. inak.Vzhľadomnauvedenéskutočnosti,citovanézákonnéustanoveniaanávrhžalobcu,súdkonaniezastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 odsek 1 písmeno c) Občianskeho súdneho
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, lebo konanie bolo zastavené
z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 odsek 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 odsek 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie
napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na

súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.