Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, February 26, 2015

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5Cb/34/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508202076
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2015:2508202076.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: C. P..B.., A.

E. XXX, Ž., IČO: XXXXXXXX, proti odporkyniam: 1/ Y. K., bytom S. XX a X/ D. V., F. XX, obe právne
zastúpené JUDr. Danielom Kostolanským, advokátom so sídlom Štúrova 4, Piešťany, o zaplatenie
10.770,73 eur ( pôvodne 324.479,- Sk) s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I.
Súd žalobu o náhradu škody voči odporkyni 1/ z a m i e t a .

II.

Súd žalobu o náhradu škody voči odporkyni 2/ z a m i e t a .

III.
Súd priznáva odporkyni 1/ a odporkyni 2/ náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia v rozsahu
65,82%.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 10.03.2008, sa navrhovateľ domáhal pôvodne voči odporcovi 1/ P. K. P., S.
Č.. XX, IČO: XXXXXXXX a odporkyni 2/ D. V. zaplatenia istiny vo výške 324.479,- Sk spolu s úrokom z
omeškania vo výške 14,25 % ročne z dlžnej sumy od 27.10.2007 do zaplatenia a náhrady trov konania s

tým, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého odporcu. Návrh
odôvodnil tým, že dňa 07.12.2006 uzavrel navrhovateľ s odporcom 1/ zmluvu o finančnom leasingu
motorového vozidla, na základe ktorej sa P. K. zaviazal počas doby 36 mesiacov pravidelne splácať
dohodnuté splátky a odporkyňa 2/ Dohodou o prevzatí ručenia vyhlásila, že uspokojí všetky pohľadávky,
ktoré bude mať navrhovateľ ako prenajímateľ voči nájomcovi z leasingovej zmluvy. Keďže nájomca
neplatil leasingové splátky, bola mu zmluva predčasne zrušená k 21.01.2007 a bol povinný uhradiť
dlžné splátky a všetky záväzky splatné do skončenia leasingovej zmluvy, teda ku dňu 21.01.2007.

Tieto záväzky predstavujú nedoplatok na leasingových splátkach (prvej zvýšenej splátke splatnej k
07.12.2006 vo výške 26.469 Sk a neuhradená splátka splatná k 01.01.2007 vo výške 28.969 Sk), teda
celkový dlh na splátkach vo výške 55.438 Sk, ďalej zmluvnú pokutu za oneskorené odovzdanie vozidla
vo výške 0,25 % z obstarávacej ceny vozidla za každý deň omeškania v celkovej sume 79.796 Sk
(vozidlo mal odporca 1/ odovzdať dňa 25.01.2007 a odovzdal ho až 12.03.2007, čiže meškal 45 dní,
čo pri obstarávacej cene vozidla 709.300 Sk predstavuje 709.300 Sk x 0,25 % = 1.773,25 Sk/deň t.j.
1.773,25 Sk x 45 dní = 79.796 Sk) a napokon náhradu škody vo výške 189.245 Sk, keďže odporca

1/ odovzdal vozidlo v značne poškodenom stave a škoda podľa vypracovaného znaleckého posudku
predstavuje žalovanú sumu 189.245 Sk.Po začatí konania pôvodne žalovaný odporca 1/ P. K. dňa 31.05.2008 zomrel, preto súd podľa
ustanovenia § 107 ods. 3 O.s.p. pokračoval s dedičkou odporcu ako jeho právnou nástupkyňou v zmysle
Osvedčenia o dedičstve vydaného notárom Q.. V. T. v konaní č.k. XD/XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX, a to

pozostalou manželkou a tiež odporkyňou 2/ ako dcérou nebohého, žalovanou titulom ručenia za záväzky
nájomcu z leasingovej zmluvy.

Odporkyňa 1/ sa k návrhu nevyjadrila. Odporkyňa 2/ v písomnom vyjadrení k návrhu nárok navrhovateľa
v celom rozsahu poprela a žiadala zamietnuť ho s odôvodnením, že pokiaľ ide o nájomné zo zmluvy o

finančnom leasingu, ide o osobnostné práva a povinnosti, ktoré sa viažu výlučne na osobu veriteľa a
smrťou odporcu 1/ zanikli. Tým došlo k zániku ručiteľského záväzku s odporkyňou 2/, nakoľko trvanie
ručiteľského záväzku je podmienené trvaním pôvodného samotného záväzku, keďže pri leasingových
zmluvách nejde o práva majetkové, ale osobnostné. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa zo zmluvnej pokuty
za neodovzdanie vozidla, odporkyňa 2/ bola toho názoru, že zmluvná pokuta ku dňu smrti odporcu
1/ nebola nikdy riadne uplatnená ani vyčíslená a teda nepredstavovala skutočný dlh, na ktorý by sa

vzťahoval ručiteľský záväzok v čase existencie zmluvy. Tiež nie je jednoznačne zrejmé, kedy presne mal
odporca 1/ ako nájomca odovzdať predmet leasingu a akú dobu bol teda v omeškaní a či vôbec k jeho
omeškaniu došlo. Rozhodne však zmluvná pokuta nebola vo vzťahu k odporcovi 1/ riadne uplatnená
ako sankcia a keďže jeho smrťou došlo k zániku záväzkového vzťahu, následne už nie je možné takúto
pohľadávku titulom zmluvnej pokuty uplatňovať. Pokiaľ ide o nárok navrhovateľa na náhradu škody,

tento považovala za bezpredmetný jednak z dôvodu, že k riadnemu uplatneniu nároku na náhradu
škody nedošlo za dobu trvania zmluvy o finančnom leasingu a jednak z dôvodu, že z korešpondencie
medzi navrhovateľom a odporcom 1/ vyplýva, že vozidlo bolo odovzdané dňa 12.03.2007 so závadami
špecifikovanými v Protokole o odovzdaní vozidla, ktoré závady však nezodpovedajú závadám, ktoré
hodnotil znalec v predloženom znaleckom posudku.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom zo dňa 09.07.2012 tak, že odporcov
1/ a 2/ zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne istinu 7.831.54 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne z dlžnej sumy od 27.10.2007 až do zaplatenia a to do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z odporcov zanikne v rozsahu

tohto plnenia povinnosť druhého odporcu a vo zvyšku žalobu zamietol. Vyhovel tým žalobe v časti o
zaplatenie dlžných lesingových plátok vo výške 1.840,20 eur ( 55.438 Sk), a tiež čiastočne žalobe o
náhradu škody v sume 5.991,34 eur ( 180.495,- Sk) vychádzajúc z posudku znalca J.. Q. M. č. 99/2007
zo dňa 27.03.2007 v spojení s doplnkom posudku zo dňa 03.08.2007, majúc za to, že boli splnené
zákonné podmienky pre priznanie náhrady škody, nie však vo výške 189.245 Sk ako rozdielu medzi

znalcomzistenouvšeobecnouhodnotouvozidlakudňuejhovráteniažalobcovit.j.329.245,-Sk acenou,
za ktorú žalobca potom vozidlo predal t.j. 148.750,- Sk.

Na základe odvolanie odporkyne 2/ v časti týkajúcej sa povinnosti zaplatiť náhradu škody Krajský súd v
Trnave ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu 1. stupňa v napadnutej časti a uložil súdu prvého stupňa

vysporiadať sa s otázkou pasívnej vecnej legitimácie odporkyne 2/ pokiaľ ide o uplatnenú náhradu škody
a vysporiadať sa s výhradami odporkyne 2/ proti záverom znaleckého posudku, keďže táto namietala, že
v protkole o odovzdaní vozidla z 12.03.2007 boli zapísané aj vady, ktoré neboli za prítomnosti nájomcu v
tomto protokole uvedené, ale dopísané až neskôr, pričom takýmto spôsobom zistenú škodu považovala
dôvodne za neobjektívnu.

Keďže o žalobe v časti zaplatenia dlžných splátok leasingu a zmluvnej pokuty bolo právoplatne
rozhodnuté ( pre nepodanie odvolania), predmetom konania po pripustení poslednej zmeny návrhu na
pojednávaní dňa 05.02.2009 zostala iba náhrada škody a to zaplatenie sumy 189.245,- Sk odporkyňou
1/ a 2/ spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne z tejto sumy od 27.10.2007 do zaplatenia

do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jednej z odporkýň zaniká v rozsahu tohto
plnenia povinnosť druhej odporkyne.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, písomnými podaniami účastníkov, výsluchom
zástupcov účastníkov a odporkyne 2/, svedeckými výpoveďami, zmluvou o finančnom leasingu a jej

všeobecnými podmienkami, poistkou vzťahujúcou sa k predmetnému vozidlu, protokolmi o odovzdaní
a prevzatí vozidla, dohodou o prevzatí ručenia, splátkovým kalendárom, oznámeniami o predčasnom
ukončení leasingovej zmluvy, výzvami k úhrade, znaleckým posudkom č. 99/2007, vypracovaným
znalcom J.. Q. M., svedeckou výpoveďou znalca J.. M., výpismi z účtu odporcu 1/, faktúrou č. XXXX/XXXX, faktúrou č. XXXXXX, evidenčnou kartou vozidla, históriou držiteľov a vlastníkov vozidla, doplnil
ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Dňa07.12.2006uzavrelnavrhovateľspôvodnýmodporcomP.K.P.zmluvuofinančnomleasinguvozidla
č. XXXX, ktorou mu prenajal ťahač návesov T. V. ( ďalej len vozidlo, alebo predmet nájmu) v obstarávacej
cene vrátane DPH 709.300 Sk a nájomca sa zaviazal po dobu 36 mesiacov splácať mesačne dohodnuté
splátky podľa splátkového kalendára. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné podmienky
zmluvy o finančnom leasingu vozidla spoločnosti C. P..B... Dňa 07.12.2006 podpísali účastníci zmluvy

Protokol o odovzdaní a prevzatí vozidla podľa zmluvy č. XXXX, kde preberajúci pôvodný odporca 1/
potvrdil prevzatie vozidla spolu s technickým preukazom a kľúčmi.

Dňa 07.12.2006 súčasne uzavrela odporkyňa 2/ s navrhovateľom Dohodu o prevzatí ručenia, ktorou sa
zaviazala uspokojiť prenajímateľovi všetky jeho pohľadávky, ktoré má alebo bude mať voči nájomcovi,
ak tieto pohľadávky neuspokojí nájomca sám v termíne podľa leasingovej zmluvy a všeobecných

podmienok leasingovej zmluvy č. XXXX.

Nájomca riadne neplatil dohodnuté splátky a preto navrhovateľ pristúpil k predčasnému ukončeniu
zmluvy a vyzval nájomcu na vrátenie vozidla. Ako už súd ustálil a zdôvodnil vo svojom skoršom
rozhodnutí zo dňa 09.07.2012, zmluvný vzťah z predmetnej leasingovej zmluvy trval od 07.12.2006 do

15.02.2007 a nájomca vozidlo odovzdal osobe poverenej navrhovateľom dňa 12.03.2007, obchodnému
zástupcovi navrhovateľa firme F. C. - F. R. v zmysle pokynov navrhovateľa uvedených v oznámení o
predčasnom ukončení zmluvy. Vozidlo bolo v čase vrátenia prenajímateľovi poškodené. Pri odovzdávaní
bol dňa 12.03.2007 spísaný protokol, v ktorom boli zaznamenané závady vozidla k uvedenému dňu.

Navrhovateľ dal pred podaním žaloby na vlastné náklady vyhotoviť znalecký posudok J.. Q. M.,
znalcovi v odbore cestná doprava, odvetvie nehody v cestnej premávke, technický stav cestných
vozidiel, stanovenie hodnoty cestných vozidiel. Z jeho posudku, zapísaného pod por. č. XX/XXXX
znaleckého denníka č. 20 zo dňa 29.04.2007 vyplýva všeobecná hodnota vozidla v technickom stave
zodpovedajúcom dobe prevádzky a počtu najazdených km ku dňu 27.03.2007 vo výške 329.245,-

Sk, z toho všeobecná hodnota vozidla v stave ku dňu obhliadky jeho technického stavu ako súboru
použiteľných náhradných dielov vo výške 140.000,- Sk a stanovenie výšky škody vzniknutej poškodením
vozidla ku dňu 27.03.2007 v sume 189.245,- Sk vrátane DPH.

Dňa 10.10.2007 adresoval navrhovateľ nájomcovi písomnú výzvu k úhrade čiastky 324.479,- Sk, ktorá

v sebe zahŕňala nedoplatok na dlžných splátkach, zmluvnú pokutu za oneskorené odovzdanie vozidla
a škodu, vyčíslenú znalcom vo výške 189.245,- Sk a to v lehote do 26.10.2007, avšak nájomca dlh
neuhradil, preto podal navrhovateľ predmetnú žalobu na súd. O nároku na zaplatenie neuhradených
dlžných splátok a nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty za oneskorené odovzdanie vozidla už bolo
právoplatne rozhodnuté a predmetom konania je v súčasnosti náhrada škody, ku ktorej malo dôjsť

poškodením vozidla a tým k zmenšením majetku prenajímateľa.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že nakoľko nájomca si nesplnil povinnosť v dohodnutej lehote podľa
zmluvy vrátiť vozidlo prenajímateľovi, tento postupoval ako v iných prípadoch, oslovil špecializovanú
firmu na vyhľadávanie predmetov leasingu, ktorá nájomcu oslovila. Následne nájomca dňa 12.03.2007

vozidlo vrátil zástupcovi firmy F. N. p. F. R., kedy pri odovzdávaní bol spísaný za prítomnosti nájomcu
a zástupcu navrhovateľa pána K., protokol obsahujúci zrejmé vady. Následne boli dopísané ostatné
závady, spísané servisným technikom, ktorý prezeral vozidlo. Nájomca totiž vozidlo odovzdal na dvor,
kde prešlo iba vizuálnou prehliadkou, až potom bolo odtiahnuté do servisu, kde automechanik urobil
podrobnú prehliadku a zapísal ostatné vady. Aby nedošlo k pochybnostiam, dal vyhotoviť navrhovateľ

na vlastné náklady znalecký posudok súdnym znalcom v odbore cestná doprava J.. M. Q., ktorý vyčíslil
škodu, vzniknutú poškodením vozidla ku dňu 27.03.2007 vo výške 189.245 Sk, v ktorej výške si aj
navrhovateľ škodu voči odporcom uplatňuje. Ak odporcovia namietajú, že takú vysokú škodu nemohol
nájomca za krátku dobu nájmu spôsobiť, treba vziať do úvahy, že v čase začiatku nájmu bolo vozidlo bez
vád a ani počas doby nájmu nájomca nikdy žiadne vady vozidla nereklamoval. Počas troch mesiacov

nájmu pritom s vozidlom intenzívne jazdil, o čom svedčí počet najazdených km a to 22.864 km, čo
je zrejmé zo stavu 846.555 km, zaznamenaného v protokole dňa 07.12.2006 a 869.419 km, ako stav
zaznamenaný v protokole zo dňa 12.03.2007, pričom znalecký posudok uvádza rovnaký stav km, čo
svedčí o tom, že medzi vrátením vozidla a podaním znaleckého posudku nebolo s vozidlom hýbané apreto ani za vzniknutú škodu nemôže zodpovedať nik iný než nájomca. Nájomca bol prenajímateľom
informovaný, že je objednaný znalecký posudok, keďže je podozrenie, že motor vozidla je poškodený,
pričom sám nájomca pripustil, že motor má vadu. Navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že nájomca,

ktorý s predmetom nájmu podnikal, za dosiahnutie jazdného výkonu 22.864 km pri priemernej cene
minimálne 20,- Sk/km, musel svojim klientom vyfakturovať cca 452.280,- Sk, pričom navrhovateľovi
neuhradil riadne ani prvú splátku.

Odporkyne neuznávali nárok na náhradu škody a žiadali žalobu zamietnuť. Spochybnili skutočnosť,

že za púhe 3 mesiace užívania prenajatého vozidla nájomcom mohla klesnúť z obstarávacej hodnoty
709.300 Sk hodnota vozidla na 329.245 Sk podľa predloženého znaleckého posudku, pričom navyše
znalec vypočítal všeobecnú hodnotu vozidla, a nie trhovú hodnotu s ohľadom na poškodenia,
ktoré navrhovateľ nájomcovi vytýkal. Tvrdili, že dňom prevzatia vozidla navrhovateľom v servise
spoločnosti F. C. prešlo nebezpečenstvo škody na vozidle na navrhovateľa, a keďže podľa Potokolu o
odovzdaní vozidla z 12.03.2007 závady, ktoré boli špecifikované a podpísané tak preberajúcim, ako aj

odovzdávajúcim,nebolipredmetomznaleckéhoskúmania,nemožnopretohovoriťopoškodeniach,ktoré
spôsobil nájomca. V protokole sú totiž zapísané aj vady, ktoré neboli za prítomnosti nájomcu uvedené,
ale dopísané až neskôr. Za neskôr zistené a dopísané vady nemôže byť nájomca zodpovedný, navyše
nebol prizvaný ani k znaleckému posúdeniu škody. Preto takýmto spôsobom zistená škoda, ktorá bola
jednostranne zadokumentovaná navrhovateľom, nie je objektívne zistená a nemožno z nej vyvodzovať

priamu príčinnú súvislosť medzi predpokladaným porušením právnej povinnosti a následku, ktorého sa
navrhovateľ domáha. Tiež namietali, že škoda vyrátaná znaleckým posudkom, je vypočítaná metódou
odpočtu zostatkovej hodnoty vozidla po jeho poškodení, teda iba ako súbor náhradných dielov, a nie
hodnotou nákladov, ktoré by boli účelne vynaložené na opravu vozidla s ohľadom na jeho amortizáciu.
Súdnyznalectedaurčilčasovúhodnotuvozidla,odktorejnásledneodpočítalhodnotuvraku.Vykonaným

dokazovaním bolo ale preukázané, že toto vozidlo nebolo vyradené z evidencie vlastníkov ani držiteľov
motorových vozidiel a bolo naďalej užívané v súlade so zákonom o pozemných komunikáciách a teda
vozidlo fakticky a aj právne nemohlo spĺňať podmienky pre kategóriu vraku. S ohľadom na skutočnosť,
že žalobou o náhradu škody je oprávnený sa domáhať poškodenia na svojom majetku výlučne o hodnotu
o ktorú sa zmenšil majetok poškodeného, bol v tejto časti tento výpočet nesprávny a nezodpovedal

skutočnej škode (predpokladanej škode), ktorá mohla na vozidle nastať. Najväčším nedostatkom, pre
ktorý nemožno nárok navrhovateľa na náhradu škody uznať podľa odporkýň však je skutočnosť, že
nájomca v čase odovzdávania vozidla navrhovateľovi nebol oboznámený s vytýkanými nedostatkami
vozidla. Odporkyňa 2/ namietala aj svoju pasívnu vecnú legitimáciu pokiaľ ide o nárok na náhradu
škody, pretože ako ručiteľ mohla ručiť len za záväzky vyplývajúce z predmetu zmluvy, ktorým bol

finančný leasing, teda za splátky, poplatky vyplývajúce z omeškania a iné plnenia týkajúce sa samotného
predmetu zmluvy, ale nemohla zodpovedať za predmet leasingu, lebo nebol jej vlastníctvom, nikdy
osobitnou dohodou nebol ňou prevzatý a keďže nedošlo k osobitnej dohode medzi vlastníkom tohto
vozidla, z ktorej by vyplýva zodpovednosť za škodu spôsobenú na tomto vozidle, nevyplýva jej právna a
ani zmluvná zodpovednosť za spôsobenú škodu. Čo sa týka preukazovania samotnej škody, poškodenia

vozidla vyplývajú z preberacieho protokolu, ktorým prevzal navrhovateľ predmetné vozidlo do svojej
faktickej aj právnej držby a za dodatočne zistené vady už nájomca nezodpovedá. Jeho zodpovednosť
zanikla odovzdaním vozidla. Na preberacom protokole sú pritom uvedené bodky na čelnom skle, avšak
o tom, že vozidlo bolo nepojazdné a privlečené na tyči nie je ani zmienka. Z týchto dôvodov považovali
nárok navrhovateľa za nepodložený a nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie viacerými svedeckými výpoveďami a z výpovede V. V., ktorý bol
zamestnancom navrhovateľa v rokoch od 1993 do 2009 bolo zistené, že sledoval plnenie lesingových
zmlúv, mal na starosti platobnú disciplínu klientov, komunikáciu s nimi, upozorňovanie na nedoplatky
a zrušenie zmluvy, keď zistil u nájomcu nedoplatok, ako obvykle upozornil aj v tomto prípade nájomcu

na predčasné ukončenie zmluvy s povinnosťou odovzdať vozidlo, prvá výzva bola neúčinná, preto
druhou výzvou stanovil náhradný termín odovzdania vozidla a to 12.03.2007 a záležitosť s neplatením a
neodovzdaním vozidla postúpil zmluvnému partnerovi navrhovateľa - firme J.. K., ktorá pre navrhovateľa
vyhľadávala a odoberala neoprávnene zadržiavané vozidlá. C. K. skontaktoval nájomcu a vyzval ho na
vrátenie vozidla, nájomca mu však uviedol, že nemôže, lebo je niekde v servise, na čo bol upozornený,

že prenajímateľ bude nútený podať na neho trestné oznámenie. K tomu však napokon nedošlo, pretože
nájomca vozidlo vrátil a pri preberaní boli spísané zjavné závady. Vždy nasledoval štandardný postup,
teda odovzdanie vozidla na STK v záujme overenia technického stavu, čo ale nebolo v tomto prípade
možné, lebo vozidlo bolo nepojazdné, preto tak, ako sa to robilo v týchto prípadoch, dal sa technickýstav posúdiť znalcovi, o čom bol nájomca upovedomený a podľa vedomostí svedka bol pri obhliadke
znalca prítomný.

Z výpovede C. K., ktorý pracoval pre navrhovateľa na základe mandátnej zmluvy v oblasti vymáhania
pohľadávok a riešenia problémov s neplatičmi bolo zistené, že na P. K. si spomína, pretože ho
navštívil viackrát a celkovo mu odobral 3 vozidlá ( svedok túto činnosť vykonával aj pre iné firmy než
pre navrhovateľa). V uvedenom prípade vedel, kde má nájomcu hľadať, skontaktoval ho a nájomca
čiastočne spolupracoval. Svedok postupoval potom v závislosti od toho, či bolo auto pojazdné, ak áno,

odviezol ho priamo on, ale ak pojazdné nebolo, čo bol uvedený prípad, na základe zmluvy s ČSAD
zabezpečili odťahovú službu, aj keď vzhľadom k nákladnosti tohto riešenia uprednostňovali privezenie
vozidla priamo klientom. V tomto prípade bol P. K. schopný zabezpečiť odvoz sám do areálu F. R. v Nitre,
o čom upovedomenil aj svedka, ktorý sa tam v uvedený deň tiež dostavil. a zdá sa mu, že sa aj s P. K.
stretol. Svedok protokol o odovzdaní nepodpísal ( obvykle to robil, keď ho preberal), podpísal ho p. K.
alebo R. z autoservisu. Svedok uviedol, že v uvedenom prípade vozidlo nebolo určite pojazdné, inak by

si ho bol ihneď od nájomcu odviezol. Napokon, zo súpisu „ostatných závad“ uvedených v preberacom
protokole je aj zrejmé, že pojazdné byť nemohlo. V prípadoch, že boli vozidlá pojazdné, robila sa STK
na zisťovanie presných závad a v prípade nepojazdnosti sa objednával súdny znalec.

Výsluchom ďalšieho svedka Š. M., bolo zistené, že v uvedenom období pracoval ako živnostník pre p.

K., ktorý bol zástupcom navrhovateľa, spisoval výbavu vozidiel, ich popis, nosil doklady prenajímateľovi
podľa pokynov p. K.. Vozidlá neplatičov sa vždy odstavili v servise F. R., svedok potom na žiadosť
p. K., ktorý mu oznámil, že príde, resp. bude dotiahnuté auto, zapísal stav vozidla vizuálne zistený,
pričom väčšinou išlo iba o vonkajšiu obhliadku, hlbšiu kontrolu svedok nemohol vykonávať, lebo
tomu nerozumel. Väčšinou závady zapisoval sám, prípadne sa opýtal p. R.. Okolnosti tohto prípadu

si nepamätá, potvrdil však, že závady spísané na ľavej strane odovzdávacieho protokolu zo dňa
12.03.2007 spísal on sám, rovnako písal on sám aj tzv „ ostatné závady“ v pravej časti protokolu ale s
tým, že tieto mu diktoval p. Latečka, lebo ide o odbornú terminológiu, ktorú svedok nevedel, z uvedeného
dôvodu sa pod „ostatné závady“ sám svedok nepodpísal. Svedok preto ani nemôže posúdiť, či tam
„ostatné závady“ skutočne boli zistené. Predpokladá, že najskôr sa zrejme vonku zapísali „závady“, a

potom sa vozidlo dalo do dielne, kde sa zistili a zapísali „ostatné závady“, ale presne si to nepamätá.

Zo svedeckej výpovede F. R. bolo zistené, že ako majiteľ firmy, kde boli zaparkované vozidlá
navrhovateľa, bol vždy pri ich preberaní, rovnako aj v tomto prípade. Uviedol, že vozidlo bolo dlhšiu
dobu v Rusku, kde bolo pokazené, nevedel však uviesť ako dlho, nájomca s p. K. dlho riešili, ako ho

odtiaľ dovezú, svedok bol prítomný, keď sa o tom bavili. Auto nájomca zatiaľ ponechal v Rusku. Svedok
si pamätá, že vozidlo bolo dotiahnuté P. K., potom svedok spolu s p. M. spravil obhliadku. Auto malo
problém, bola pokazená elektrika, vyvierala voda, čo mu hovoril p. K.. Spolu všatci traja vozidlo prezreli
a urobili o tom zápis. „Ostatné závady“ podpísal svedok, vady v ľavej časti hárku podpísal p. M. a p.
K., tento však, hoci pod „ostatnými závadami „ jeho podpis nie je, o nich vedel, on osobne totiž na

ne upozornil a stranu aj podpísal. Pravú stranu hárku vždy podpisoval svedok R.. Určite však nebola
urobená dodatočná kontrola závad bez prítomnosti nájomcu, ak by bola urobená kontrola vozidla ešte
inokedy, musel by aj z nej existovať zápis, ale určite nebola. Jediné, čo bolo neskôr, bola obhliadka
objednaným znalcom. Po odstavení vozidla v areáli servisu svedka viac už nebolo možné s vozidlom
manipulovať, pretože vozidlá boli zabezpečené, po odstavení z nich boli vytiahnuté na príkaz riaditeľa

navrhovateľa batérie, a kľúče boli uschované u svedka v kancelárii. Svedok uviedol, že závady spísané
na protokole sú uvedené správne a boli aj P. K. odobrené. Ak tam nie je uvedený údaj o tom, že vozidlo
je nepojazdné, asi to nepovažovali za potrebné napísať, pretože je tam uvedené, že sú prasknuté hlavy
valcov, čo nahlásil p. K..

Súd vykonal dokazovanie aj svedeckou výpoveďou J.. Q. M., ktorý vypracoval znalecký posudok na
základe objednávky navrhovateľa pred podaním žaloby, v ktorom stanovil výšku škody spôsobenej na
vozidle ako rozdiel ceny vozidla bezprostredne pred poškodením a hodnoty zvyšku vozidla, nakoľko
náklady na opravu vozidla by presahovali jeho všeobecnú hodnotu a teda oprava by bola neefektívna.
Demontážou motora bolo zistené, že vozidlo nebolo prevádzkyschopné, z čoho vyplýva, že zrejme

v takomto stave bolo aj nájomcovi odovzdané. Ak teda nájomca neprevzal vozidlo do nájmu ako
neprevádzkyschopné, potom ku vzniku závady muselo dôjsť počas leasingu vozidla. Okrem vád motora
boli na vozidle ďalšie vady, uvedené v znaleckom posudku, ktoré tiež mali vplyv na prevádzkyschopnosť
vozidla. Niektoré z menších závad nie je vylúčené, že boli na vozidle v čase začiatku leasingu.Pokiaľ však ide o závady na motore, konkrétne praskliny oboch hláv motora, vzhľadom na závažnosť
závady k nej muselo dôjsť za trvania leasingovej zmluvy, pretože v opačnom prípade by nebol motor
prevádzkyschopný a už pri prevzatí vozidla nájomcom pri uzavretí leasingovej zmluvy by bol musel

takéto vozidlo odtiahnuť. Znalecký posudok bol podaný v dvoch etapách, najskôr dňa 27.03.2007,
kedy sa znalec v oboch prípadoch dostavil do areálu, kde bolo vozidlo odstavené. Na základe prvej
obhliadky vypracoval znalecký posudok, teda jeho prvú časť č. 66/2007 a následne dňa 17.07.2007 ho
navrhovateľ opäť zavolal a vtedy demontoval hlavy motora a vypracoval dodatok k znaleckému posudku
č. 163/2007. Všeobecná hodnota, ktorú u vozidla zistil, ku dňu 27.03.2007 predstavovala trhovú cenu

vozidla, to znamená podobné vozidlá rovnakého typu, roku výroby a počtu najazdených kilometrov boli
bežne predajné za uvedenú hodnotu. K poškodeniu hlavy motora, ako v uvedenom prípade, dochádza
predovšetkým prehriatím motora, prípadne nedostatkom chladiacej kvapaliny a následným naliatím
studenej vody dochádza k prasknutiu valcov hláv. Nejde tu o následok postupného opotrebenia, ale
náhlou tepelnou prasklinou, pričom takéto závady dokážu spôsobiť aj skúsení vodiči. Po takejto závade
dokáže vozidlo prejsť 20, maximálne 100 metrov a viac je vylúčené. Podľa názoru znalca vozidlo muselo

byť do servisu dotiahnuté.

Predmetom konania je nárok navrhovateľa na náhradu škody ako dôsledok porušenia leasingovej
zmluvy.

Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia leasingovej zmluvy ( ďalej
len OBZ) účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci
dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa § 273 ods. 1 OBZ, časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné

podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné
podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že navrhovateľ a právny predchodca odporcu
1/ obaja v rámci svojich podnikateľských aktivít uzavreli dňa 07.12.2006

platnú inominátnu zmluvu - leasingovú zmluvu č. 5301 podľa ust. § 269
ods. 2 . Obch. zákonníka. Na
základe tejto zmluvy odovzdal navrhovateľ ako prenajímateľ nájomcovi dňa 07.12.2006 ním vybraté
vozidlo do užívania na dohodnutú dobu a nájomca sa zaviazal uhradiť náklady spojené s nadobudnutím

leasingu prostredníctvom dohodnutých leasingových splátok s cieľom nadobudnúť predmet leasingu
do svojho vlastníctva. Nájomca predmet leasingu prevzal protokolárne dňa 07.12.2006, z ktorého
protokolu je zrejmé, že vozidlo bolo bez závad. Z dôvodu neplatenia dohodnutých splátok došlo zo strany
navrhovateľa k predčasnému ukončeniu zmluvy ku dňu 15.02.2007 a nájomcovi vznikla povinnosť vrátiť
prenajímateľovi vozidlo na ním určenom mieste, čo sa aj stalo. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že

vouidlo, ktoré nájomca takto odovzdal, bolo poškodené, avšak sporný bol rozsah vád a výška škody. U
odporkyni 2/ bolo sporné tiež, či je v spore o náhradu tejto škody pasívne vecne legitimovaná.

Podľa § 373 OBZ, kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu
tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami

vylučujúcimi zodpovednosť.

Podľa § 374 OBZ za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle
od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by
povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku

záväzku túto prekážku predvídala.

Podľa § 377 ids. 1 a 2 OBZ, strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky
okolnostimávedieť,žeporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,jepovinnáoznámiťdruhejstrane
povahuprekážky,ktorájejbránialebobudebrániťvplnenípovinnosti,aojejdôsledkoch.Správasamusí

podať bez zbytočného odkladu po tom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej
starostlivosti mohla dozvedieť. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je
správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.Podľa § 378 OBZ škoda sa nahrádza v peniazoch; ak však o to oprávnená strana požiada a ak to je
možné a obvyklé, nahrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa § 379 OBZ ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Nenahrádza sa škoda, ktorá prevyšuje škodu, ktorú povinná strana v čase vzniku záväzkového vzťahu
ako možný dôsledok porušenia svojej povinnosti predvídala alebo ktorú bolo možné predvídať s
prihliadnutím na skutočnosti, ktoré v uvedenom čase povinná strana poznala alebo mala poznať pri
obvyklej starostlivosti.

Podľa § 380 za škodu sa považuje tiež ujma, ktorá poškodenej strane vznikla tým, že musela vynaložiť
náklady v dôsledku porušenia povinnosti druhej strany.

Podľa § 386 ods. 1 OBZ nároku na náhradu škody sa nemožno vzdať pred porušením povinnosti, z
ktorého môže škoda vzniknúť.

Podľa § 303 OBZ, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý
záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.

Podľa § 304 ods. 2 OBZ, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo

ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.

Podľa § 306 ods. 1 OBZ veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že
dlžník nesplnil svoj záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval. Toto vyzvanie
nie je potrebné, ak ho veriteľ nemôže uskutočniť alebo ak je nepochybné, že dlžník svoj záväzok nesplní,

najmä pri vyhlásení konkurzu.

Podľa § 308 OBZ ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a
je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie
nároku voči dlžníkovi.

Súd, berúc do úvahy závery odvolacieho súdu, zaoberal sa najskôr podrobne otázkou vecnej pasívnej
legitimácie odporkyne 2/ v tomto spore ( t.j. vo veci náhrady škody). Odporkyňa 2/ Dohodou o prevzatí
ručenia zo dňa 07.12.2006 sa v čl. II, ods. 1/ zaviazala, že uspokojí prenajímateľovi všetky jeho
pohľadávky, ktoré má alebo bude mať voči nájomcovi a ktoré sú súčasťou pohľadávok vymedzených

v čl. I ods. 2 tejto Dohody v prípade, ak tieto pohľadávky neuspokojí nájomca sám v termíne podľa
leasingovej zmluvy a všeobecných podmienok horeuvedenej leasingovej zmluvy ( č. 5301). V čl. I ods.2/
tejto Dohody sa ustanovuje, že na základe vzniku, zmien, trvania alebo zániku leasingovej zmluvy č.
XXXX, ktorá je prílohou tejto Dohody, vzniknú prenajímateľovi v budúcnosti pohľadávky za nájomcu.

Inštitút ručenia sa vyznačuje dvoma základnými znakmi a to akcesoritou a subsidiaritou. Z
akcesority ručenia vyplýva, že záväzok ručiteľa je existenčne závislý od hlavného záväzku, t.j. ak
zanikne pohľadávka, ktorej splnenie ručiteľ zabezpečuje, zanikne tiež ručiteľský záväzok. Subsidiarita
ručiteľského záväzku znamená, že ručiteľ nie je zaviazaný nie je zaviazaný vedľa hlavného dlžníka
ako spoločný dlžník, ale je povinný uspokojiť pohľadávku veriteľa až vtedy, ak ju neuspokojí dlžník,

ručiteľ je teda dlžníkom sekundárnym a existencia ručiteľského záväzku v situácii, keď zabezpečovaná
pohľadávka zanikla, je zásadne nemysliteľná, výnimky z tohto pravidla musí stanoviť zákon výslovne,
nemožno ich interpretáciou rozširovať pre iné prípady než pre tie, pre ktoré boli určené. V uvedenom
prípade odporkyňa 2/ prevzala na seba záväzok uspokojiť pohľadávky prenajímateľa z predmetnej
leasingovej zmluvy po tom, čo si kvalifikovaným spôsobom uplatní svoje právo u dlžníka a tento ho v

primeranejlehotenesplní.Navrhovateľvkonanípoukazovalnavýslovnézakotveniepovinnostiuspokojiť
všetkyjehopohľadávky,ktorémáalebobudemaťvočinájomcovi,apretopodľajehonázorujeodporkyňa
2/ zaviazaná aj na uspokojenie nároku na náhradu škody. Poukázal na to, že nárok na náhradu škody
je súčasťou pohľadávok vyplývajúcich z predmetnej leasingovej zmluvy a nie je možné ho oddeľovať od
nich, ručiteľ bol zaviazaný v rovnakom rozsahu ako dlžník, pričom výška záväzku sa môže meniť počas

doby trvania ručiteľského vzťahu, čo zákon nevylučuje ( napr. pri ručiteľoch z úverov tiež nie je dopredu
známe, aké budú skutočné nároky banky či už z riadnych úrokov, alebo úrokov z omeškania, poplatkov a
pod.). Súd dospel k záveru, že rovnako ako nie je možné vopred sa vzdať nároku na náhradu škody pred
porušením povinnosti, z ktorej môže škoda vzniknúť (v zmysle § 386 ods. 1 OBZ), rovnako nie je možnéza rovnakých okolností ručiť za záväzok titulom náhrady škody, teda skôr ako bola porušená povinnosť, z
ktorej mohla škoda vzniknúť. V zmysle Obchodného zákonníka síce nie je vylúčené zabezpečiť ručením
aj záväzok, ktorý vznikne do budúcnosti, ale ide o záväzky závislé od vôle zmluvných strán ( napr.

zo zmluvy o budúcej zmluve). Aby bol ručiteľský záväzok platný, musí sa ručiteľ zaviazať, že uspokojí
veriteľa ak tak neurobí dlžník z hlavného záväzkového vzťahu a súčasne musí byť identifikovaný
zabezpečovaný záväzok, t.j. právny titul. Je pravda, že výška záväzku sa môže meniť počas doby trvania
ručiteľského vzťahu, avšak záväzok na náhradu škody je samostatný právny titul, teda nejde o zmluvný
( sankčný) nárok za porušenie zmluvných povinností ako je tomu v prípade zmluvných pokút a podobne.

Predmetným ručením teda boli zaistené všetky finančné záväzky nájomcu voči prenajímateľovi, ktoré
pre neho vyplývali z predmetnej zmluvy o finančnom leasingu, keďže ručením je možné zaisťovať
aj tie finančné záväzky dlžníka, ktoré mu vzniknú v budúcnosti napr. pri odstúpení od zmluvy, pri
predčasnom ukončení leasingovej zmluvy a podobne. Samotné vyhlásenie odporkyne 2/ o tom, že
uspokojí všetky pohľadávky prenajímateľa, ktoré má alebo bude mať voči nájomcovi, nepostačuje na
vznik zodpovednostného vzťahu za škodu za porušenie zmluvných povinností, preto pre vznik takejto

zodpovednostiúčastníkovobchodnýchzáväzkovýchvzťahovjepotrebnénaplnenievšetkýchzákonných
náležitostípožadovanýchprevznikškody.Zuvedenéhodôvodusúddospelkzáveru,že žalobuv časti o
náhraduškodyjetrebavočiodporkyni2/zamietnuť,pretožetátoakoručiteľkazodpovedálenzazmluvné
nároky z hlavného obchodného záväzkového vzťahu, t.j. z leasingovej zmluvy, ale nezodpovedá za
náhradu škody, ktorá vznikla navrhovateľovi porušením povinnosti z hlavného záväzku nájomcom, t.j.

právnym predchodcom odporkyne 1/.

V uvedenom prípade k záväzkom nájomcu, zaisteným ručiteľom - odporkyňou 2/ patria teda okrem
dlžných splátok tiež žalobou uplatnené nároky zo zmluvných pokút, ktoré boli predmetom konania
a súd o nich už právoplatne rozhodol tak, že dlžné splátky uložil uhradiť obom odporkyniam a

nárok na zmluvnú pokutu zamietol považujúc ho za nedôvodný, v oboch prípadoch bola pasívne
vecne legitimovaná aj odporkyňa 2/. Odvolanie proti výroku súdu v rozsudku zo dňa 09.07.2012
priznávajúcemu navrhovateľovi nárok na náhradu škody v časti o zaplatenie náhrady škody síce podala
iba odporkyňa 2/ avšak súd je toho názoru, že v tomto prípade odvolanie odporkyne 2/ malo suspenzívne
účinky aj voči odporkyni 1/ a to z dôvodu, že súd vo výroku citovaného rozsudku ( nesprávne) zaviazal

obe odporkyne na plnenie spoločne a nerozdielne. Zrušenie rozhodnutia vo výroku o priznaní náhrady
škody odvolacím súdom sa preto vzťahuje na výrok týkajúci sa oboch odporkýň. Ako bolo uvedené
vyššie, odporkyňa 2/ nie je vo vzťahu k zodpovednosti za škodu pasívne vecne legitimovaná, preto
žalobu voči nej súd zamietol a v ďalšom sa zaoberal uplatneným nárokom na náhradu škody voči
odporkyni 1/, ktorá je v právnom postavení dlžníka, ako jeho právny nástupca.

V tomto prípade ide o obchodný záväzkový vzťah účastníkov konania, preto treba aj na náhradu škody
aplikovaťpríslušnéustanoveniaObchodnéhozákonníkaonáhradeškody,ktorámáobjektívnycharakter,
netrebatedaposudzovaťotázkuzavinenia.Strana,ktoráporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,
je povinná nahradiť škodu spôsobenú porušením tejto povinnosti druhej strane pokiaľ sa nepreukáže,

že povinnosť nesplnila pre prekážky uvedené v § 374 Obchodného zákonníka. Predpokladmi vzniku
zodpovednosti za škodu v zmysle § 373 OBZ sú vždy protiprávne konanie, vznik škody a príčinná
súvislosť medzi nimi, pričom všetky tieto podmienky musia byť naplnené súčasne a ich existenciu musí
preukázať poškodený. Súd skúmal jednotlivo naplnenie všetkých vyššie uvedených predpokladov.

Podľa tvrdenia navrhovateľa mu nájomca svojím konaním - spôsobením závad na vozidle, ktoré mal
v prenájme, spôsobil škodu, čím sa majetok navrhovateľa zmenšil o sumu 189.245,- Sk, vypočítanú
znalcom. Nájomca po začatí súdneho konania zomrel, preto v zmysle ust. § 470 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, zodpovedá odporkyňa 1/ ako dedič do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za poručiteľove
dlhy, ktoré na ňu prešli jeho smrťou.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe leasingovej zmluvy prevzal dňa
07.12.2006 nájomca od prenajímateľa vozidlo, ktoré si sám vybral v obstarávacej cene 709.300 Sk
vrátane DPH. Z odovzdávacieho protokolu z uvedeného dňa vyplýva, že vozidlo vtedy nemalo žiadne
vady, pretože žiadne sa tam neuvádzajú. Nájomca počas trvania nájomného vzťahu žiadne vady

ani nereklamoval a vozidlo riadne užíval. Podľa čl. III bodu 1 Všeobecných podmienok zmluvy bol
nájomca povinný udržiavať vozidlo v prevádzkyschopnom stave a to na vlastné náklady, dodržiavať
podmienky výrobcu alebo dodávateľa týkajúce sa obsluhy a údržby vozidla a dbať na bezpečnostné
pravidlá stanovené výrobcom, vykonávať opravy a údržbu na vlastné náklady a to výhradne v servisnýchzariadenich autorizovaných výrobcom vozidla. V konaní bolo preukázané, že pri vrátení vozidla
navrhovateľovi z dôvodu predčasného ukončenia leasingovej zmluvy, bolo vozidlo poškodené, čím
bol naplnený prvý predpoklad vzniku zodpovednosti nájommcu za škodu a síce protiprávne konanie

nájomcu. Z protokolu o odovzdaní a prevzatí vozidla zo dňa 12.03.2017 vyplývajú závady, ktoré malo
vozidlo v čase jeho vrátenia prenajímateľovi po predčasnom skončení zmluvy, ale rozsah týchto závad
bol medzi účastníkmi sporný a navrhovateľovi sa nepodarilo jednoznačne preukázať rozsah závad, za
ktoré zodpovedá nájomca. Odporkyne v konaní namietali, že nakoľko v odovzdávacom protokole sa
nájomca podpísal iba pod niektoré závady, nemožno ostatné brať ako závady, za ktoré on zodpovedá,

nakoľkonebolizistenézajehoprítomnostiamohlibyťspôsobenépoodovzdanívozidla.Vtakomprípade
za ne nájomca nezodpovedá, pretože odovzdaním prešla zodpovednosť za škodu na navrhovateľa.

Jepravdou,žepredmetnýprotokolzodňa12.03.2007,ktorýmnájomcaodovzdalvozidloprenajímateľovi
obsahuje jednak závady, ktoré podpísal aj nájomca a jednak závady, označené ako „ostatné závady“,
pod ktorými už nájomca podpísaný nie je. Podľa názoru odporkýň o neobjektívnom zistení závad na

vozidle svedčí aj to, že na vozidle boli v predmetnom protokole zdokumentované rôzne drobné závady
( napr. dve bodky na čelnom skle), pričom taká závažná skutočnosť ako nepojazdnosť vozidla a jeho
dotiahnutie absentuje vo všetkých písomnostiach. Keďže podľa odporkýň objektívne zadokumentované
poškodenia sú iba tie, ktoré nájomca podpisom potvrdil, znalecký posudok, ktorý hodnotil ostatné závady
potom nevyjadruje výšku škody, ktorá na vozidle vznikla konaním nájomcu. Odporkyne poukázali tiež

na to, že bolo potrebné preukázať zmenšenie majetku poškodeného, pričom súdny znalec J.. Q. M.
použil vo svojom znaleckom posudku metodiku odpočtu upotrebiteľných využiteľných zvyškov, ktoré boli
odpočítané od časovej hodnoty vozidla, čo však nezodpovedá objektívnej skutočnosti, pretože takýmto
spôsobom bola určená hodnota vraku a ako vyplýva z odpisu dopravného inšpektorátu, vozidlo ani po
ohodnotení súdnym znalcom nebolo vyradené z evidencie motorových vozidiel, ale bolo ďalej používané

na jazdu po pozemných komunikáciách ďalšími tromi držiteľmi tohto motorového vozidla. Znalec preto
podľa odporkýň nevyčíslil škodu, ktorá by predstavovala zmenšenie majetku poškodeného, pretože s
vecou poškodený naložil ďalej ako s vecou upotrebiteľnou.

Podľa tvrdenia navrhovateľa bol bežný postup taký, že keď vrátené vozidlo bolo pojazdné, zbežne

bolo pozreté v areáli u p. R. a následne bolo odvezené na STK na zistenie skrytých vád. V prípade
nepojazdnosti vozidlo nechávali v areáli a prizvali hneď znalca, aby nevznikli o výške škody pochybnosti,
čo urobili aj v uvedenom prípade. Na preukázanie tohto tvrdenia ponúkol navrhovateľ svedecké
výpovedesvedkovC.K.,V.V.,Š.M.ajF.R.,ktorédosebalogickyzapadajú,vžiadnejčastisineodporujú
a všetci svedkovia sa zhodujú v tom, že vozidlo bolo do servisu dotiahnuté, svedok R. tiež uviedol,

že bol prítomný, keď nájomca s p. K. ( tento svedok nebol vypočutý z dôvodu dlhodobého vážneho
ochorenia) riešili, ako nepojazdné vozidlo dostanú do SR z Ruska, kde bolo odstavené. Uvedené
svedectvá by nasvedčovali tomu, že vozidlo v čase odovzdania bolo nepojazdné ako to navrhovateľ
tvrdil, ale na druhej strane táto skutočnosť nie je vôbec v protokole podchytená, pričom išlo o závadu
podstatnú na rozdiel od niektorých iných, ktoré boli v protokole nájomcom potvrdené, hoci ich význam

je zanedbateľný. Je pravda, že v „ostatných závadách“ sa uvádzajú aj také závady, ktoré pojazdnosť
vozidla vylučujú, čo potvrdil vo svojej svedeckej výpovedi aj znalec, ale tieto „ostatné závady“ nie sú
potvrdené nájomcom, takže navrhovateľ nepreukázal, kedy k ich dopísaniu došlo a či závady nevznikli
až po odovzdaní vozidla navrhovateľovi. Je nepravdepodobné, že by protokol, ktorý obsahoval drobné
poškodenia neobsahoval taký významný údaj ako nepojazdnosť, pričom nepojazdnosť vozidla nemožno

považovať za skrytú vadu, ktorú by nebolo možné hneď vidieť. Z uvedených dôkazov dospel teda súd
k záveru, že navrhovateľ nepreukázal nepojazdnosť vozidla v okamihu jeho odovzdania nájomcom do
dispozície navrhovateľa. Súd z rovnakých dôvodov - bez dôkazu o tom, že by boli bývali vady spísané
za prítomnosti nájomcu, považoval za objektívne nepreukázanú existenciu tzv. „ostatných závad“ na
vozidle, uvedených v pravej časti protokolu zo dňa 12.03.2007. Bolo na navrhovateľovi preukázanie

tohto tvrdenia bez akýchkoľvek pochýb, čo však nedokázal a na súpise tzv. „ostatných závad“ chýba
nájomcov podpis. Aj keď teda protokol obsahuje súpis aj iných vád než tých, ktoré sú podpísané
nájomcom, vierohodnosť toho ďalšieho súpisu je spochybnená a túto pochybnosť nedokázali vyvrátiť
ani svedkovia ( svedok M. uviedol, že on spisoval aj „ostatné závady“ s tým, že mu ich diktoval R.,
lebo išlo o odbornú terminológiu, ktorú svedok neovládal, z uvedeného dôvodu sa M. pod tieto „ostatné

závady“ ani nepodpísal a nemôže preto ani posúdiť či tam tieto závady boli skutočne zistené).

Vychádzajúc z uvedeného, keďže nie je vylúčené, že k niektorým závadám mohlo dôjsť až po
vrátení vozidla ( t.j. v čase medzi jeho odovzdaním a ohliadkou znalca), je spochybnené aj znaleckédokazovanie, ktoré si dal vyhotoviť navrhovateľ, keďže toto vychádzalo zo závad, ktoré nemuseli byť
spôsobené nájomcom. Svedok R.Č. síce uviedol, že po odstavení vozidla v jeho areáli nebolo viac
možné s ním hýbať a teda keď prišiel znalec, musel ohodnotiť tie závady, ktoré na vozidle boli pri jeho

odovzdaní nájomcom, ale v tejto súvislosti treba uviesť argument odporkýň, poukazujúci na nezhodu
typu pneumatík, označených v preberacom protokole zo dňa 12.03.2007 ako Michelin 315/80 a v
znaleckom posudku ako Michelin 295/80. Vznik tohto rozporu sa navrhovateľovi nepodarilo vysvetliť
tak, aby vylúčil akúkoľvek pochybnosť o tom, že s vozidlom mohlo byť v čase medzi jeho odovzdaním
a ohliadkou znalca manipulované, pričom okamihom odovzdania vozidla z dispozície nájomcu do

dispozície prenajímateľa prešlo nebezpečenstvo škody na vozidle na navrhovateľa. Znalec posúdil
všeobecnú hodnotu vozidla podľa v protokole opísaných závad a vyčíslil ju sumou 329.245,- Sk, z
ktorého odčítaním sumy 140.000,- Sk ako súboru použiteľných náhradných dielov vyčíslil vzniknutú
škodu 189.245,- Sk. Odporkyne tiež namietali, že súdny znalec pri výpočte použil v posudku metodiku
odpočtu upotrebiteľných zvyškov, ktoré boli odpočítané od časovej hodnoty vozidla, čím bola určená
hodnota vraku, pričom z histórie držiteľov vozidla bolo zistené, že ako vrak nebolo vozidlo vyradené

z evidencie motorových vozidiel, ale odvtedy ho využívali ďalší traja držitelia, čiže evidentne bolo
naďalej spôsobilé na jazdu po pozemných komunikáciách. Navrhovateľ k tejto skutočnosti uviedol, že
vozidlo, hoci bolo nepojazdné, neznamená to, že muselo byť zošrotované, pretože ak si ho ďalší majiteľ
opravil, nič nebráni jeho ďalšej prevádzke, ako v uvedenom prípade, kedy poškodené vozidlo odkúpila
od navrhovateľa dňa 10.07.2007 firma H. Č. - J. za cenu 148.750,- Sk, majiteľ autoservisu, ktorý

zainvestoval do jeho opravy. Podľa názoru súdu takýto postup nie je vylúčený, aj pri totálnej škode sa
nový majiteľ môže rozhodnúť či svoje auto opraví alebo nie, resp. ako s takýmto vrakom naloží. Súd
však napriek tomu dospel k záveru, že predložený posudok J.. M. nemá dostatočnú výpovednú hodnotu
a to z dôvodu, že znalec vychádzal aj zo závad, z ktorých niektoré nemuseli byť spôsobené nájomcom
ako je uvedené vyššie, preto nepreukazuje výšku škody spôsobenú nájomcom a jeho podiel na škode

nie je možné z posudku ustáliť.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania mal súd za to, že nájomca porušil síce právnu povinnosť
- udržiavať prenajaté vozidlo v prevádzkyschopnom stave na vlastné náklady - čl. III bod 1 VZP,
následkom čoho vznikla navrhovateľovi škoda, ale výšku tejto škody sa navrhovateľovi v konaní

nepodarilo preukázať. Súd vychádzal z toho, že povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide
o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje
pre seba priaznivé právne dôsledky, pričom spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto
skutočností tiež tvrdí. Ak teda navrhovateľ tvrdil, že všetky závady, skúmané znalcom, boli spôsobené
nájomcom, v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tak výšku škody za ktorú nájomca,

resp. v súdenom prípade jeho právna nástupkyňa - odporkyňa 1/, zodpovedá, pričom návrhy na
doplnenie dokazovania opätovným výsluchom svedka R., ako aj znalca Ing. M. súd zamietol, pretože
od ich výsluchu nebolo možné očakávať zistenie žiadnych nových skutočností, ktoré by mohli mať vplyv
na rozhodnutie súdu.

Vychádzajúc z uvedeného súd zamietol aj návrh navrhovateľa na náhradu škody, smerujúci voči
odporkyni 1/.

Podľa 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O.s.p.), účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti

účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa142ods.2O.s.p.,akmalúčastníkvoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovpomernerozdelí,
prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. , podľa ktorého vzniklo prevažne úspešným
odporkyniam právo na náhradu trov konania proti menej úspešnému navrhovateľovi. Navrhovateľ sa od
obochdomáhalzaplateniasumy10.770,73eur(pôvodne324.479,-Sk),pričomsúdmuprisúdilodoboch
sumu dlžných lesingových splátok vo výške 1.840,20 eur a vo zvyšku žalobu zamietol. Navrhovateľ bol
teda úspešný v sume 1.840,20 eur a vo zvyšnej sume 8.930,53 eur ( 10.770,73 - 1.840,20) boli úspešné

odporkyne, takže čistý úspech odporkýň je 7.090,33 eur ( 8.930,53 - 1.840,20), t.j. ich pomer úspechu
je 65,82%. Právny zástupca odporkýň si uplatnil náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
podaním zo dňa 05.02.2015, avšak nakoľko má právo zúčastniť sa aj verejného vyhlásenia vo veci dňa
26.02.2015, má právo uplatniť si ešte náhradu aj za túto účasť. Súd preto za použitia ustanovenia § 151ods. 7 O.s.p. o náhrade trov konania rozhodol tak, že namiesto určenia výšky trov priznal odporkyniam
náhradu trov konania vyjadrenú percentom s tým, že po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o
výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, dvojmo.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie

treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisovapríloh,súdvyhotovíkópienajehotrovy.),musíznehobyťzrejméprotiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.