Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 2, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20C/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114206212
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114206212.3

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov, samosudca JUDr. Marek Bujňák, v právnej veci žalobcu V. R., Z.. X.X.XXXX, B.
Q. Č.. XX, X., H. Q., právne zastúpeného Mgr. Paulínou Naništovou, advokátkou, Sládkovičova č. 8,
080 01 Prešov, proti žalovanej Slovenskej republike, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
Župné námestie č. 13, 813 11 Bratislava, IČO: 00 166 073, o náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 858,30 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25%
ročne zo sumy 858,30 eura od 5.3.2014 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 397,06 eura (40,- eur súdne poplatky,
357,06 eura trovy právneho zastúpenia) na účet právnej zástupkyne žalobcu, Mgr. Paulíny Naništovej,
advokátky, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca, žalobou podanou na súde dňa 05.03.2014, uplatnil proti žalovanej nárok na zaplatenie sumy
858,30 eura s príslušenstvom. Uplatnený nárok odôvodnil tým, že uznesením vyšetrovateľa Okresného
úradu vyšetrovania PZ Prešov zo dňa 4.11.1999, ČVS: H.-XXX/XX-X.-XX bolo podľa § 160 ods. Tr.
por. začaté trestné stíhanie a zároveň podľa § 163 ods. 1 Tr. por. účinného do 31.12.2005, vznesené
obvinenie V. R. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákonná účinného

do 31.12.2005 spáchania formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe
uvedenom v uznesení vyšetrovateľa. Žalobca podal proti uzneseniu sťažnosť, ktorá bola uznesením
Krajského prokurátora zamietnutá. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov podal na žalobcu dňa
19.5.2000 obžalobu pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako trestný čin sprenevery spáchaného formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2, § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zák. účinného do 31.12.2005.
Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.10.2012, č.k. XTo XX/XXXX - XXX podľa § 226 písm. c) Tr.

por. účinného do 31.12.2005, oslobodil

žalobcu spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal žalobca. Žalobca si v konaní
zvolil obhajcu, ktorý mu vyúčtoval celkovú odmenu za vykonané úkony vo výške 858,30 eura. Žalobca
v súvislosti s obhajobou zložil zvolenému obhajcovi dňa 29.5.2008 preddavok na trovy obhajoby vo
výške 8.310,- Sk ( 275,84 eura) a zvyšnú časť sumy vo výške 582,46 eura poukázal dňa 18.6.2013

na účet advokáta. Žalobca dňa 2.9.2013 písomne požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku
v súlade s § 9 ods. 1 zákona č. 58/1969 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím
organu štátu alebo jej nesprávnym úradným postupom s účinnosťou do 1.7.2004, pretože v súvislosti s
jeho obhajobou mu vznikla škoda spočívajúca v zaplatených trovách obhajoby vo výške 858,30 eura.
Žalovaná jeho nárok odmietla, pretože nie sú kumulatívne splnené zákonné podmienky pre vznik nároku
na náhradu škody a nárok žalobcu je premlčaný. Žalobca poukázal na judikát R 24/1992.V písomnom vyjadrení zo dňa 2.4.2014 Ministerstvo spravodlivosti vznieslo námietku premlčania v
zmysle § 22 ods. 1 zák. č. 58/1969 Zb., podľa ktorého najneskôr sa právo premlčí za desať rokov odo
dňa, keď poškodenému bolo doručené ( oznámene ) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená

škoda. Žalovaná ďalej uviedla, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci
pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok, aby nastala udalosť, ktorá
má za následok vznik škody, vznik škody a príčinná súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom
má byť utrpená škoda a vznikom škody. Podľa žalovanej nie sú splnené podmienky pre vznik nároku
na náhradu škody. Žalovaná ďalej uviedla, že nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ

právoplatné rozhodnutie nezrušil príslušný orgán. Len prokurátor je oprávnený zrušiť nezákonné alebo
neopodstatnené rozhodnutia a opatrenia vyšetrovateľa a policajného orgánu, ktoré môže nahradiť
vlastnými. Sťažnosť žalobcu bola dozorujúcim prokurátorom vyhodnotená ako neopodstatnená a ani
v ďalšom priebehu nedošlo k zrušeniu tohto uznesenia, preto nie je možné predmetné uznesenie
považovať za nezákonné rozhodnutie, a preto nie je možné na jeho podklade priznať náhradu škody.
Žalovaná sa nestotožňuje so súdnou judikatúrou, pretože podľa jej názoru, zastavenie trestné stíhania/

oslobodenie spod obžaloby automaticky neznamená, že orgány činné v trestnom konaní postupovali pri
vznesení obvinenia nesprávne, resp. nezákonne, a preto nemožno vyvodiť nezákonnosť ich rozhodnutia
len z titulu samotného zastavenia trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby. Poukázala
na rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. III. Ú. XXX/XX, D.. Ú. XXXX/XX, D.. Ú. XXXX/XX a
rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.5.2012, sp. zn. XCo XXX/XXXX, ktorý potvrdil

rozsudok Okresného súdu Bratislava I. Žalovaná ďalej uviedla, že trestné stíhanie bolo začaté na
podklade výpovede Štefana Vargu, podľa ktorého žalobca sa na trestnej činnosti, ktorá sa už skôr
obvinenému Vargovi kládla za vinu, mal podieľať ako spolupáchateľ. Obvinený Varga bol za túto
trestnú činnosť právoplatne odsúdený, pričom rozsudok vo vzťahu k žalobcovi bol zrušený a neskôr
bol oslobodený. Podľa odôvodnenia je nepochybné, že sa skutok stal, avšak vykonaným dokazovaním

nebolo preukázane, že skutok spáchali aj ďalší obžalovaní, medzi nimi aj žalobca. Skutkový stav zistený
v prípravnom konaní a v konaní pred súdom nebol dostačujúci pre záver o spáchaní trestného činu
žalobcom.Uvedenýstavvšaknezakladájednoznačnýzáverotom,ževčasevzneseniaobvinenianeboli
splnené podmienky pre vydanie uznesenia o vznesení obvinenia z dôvodu závažného podozrenia zo
spáchania trestného činu. Trestné stíhanie bolo začaté a vedené príslušnými ustanovenia trestného

poriadku a uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia nebolo príslušným orgánom zrušené, ani
nahradené iným. Priznaniu náhrady braní neexistencia nezákonného rozhodnutia príslušného orgánu
verejnej moci, v dôsledku ktorého

mala byť škoda spôsobená. Nakoniec žalovaná uviedla, že nie je zo žalobného návrhu preukázané,

že obhajca žalobcu v trestnom konaní skutočne vykonal všetky úkony právnej služby tak, ako sú
vyúčtované. Samotný rozpis a vyúčtovanie nie sú dostatočné na preukázanie toho, že obhajca sa na
tom úkone zúčastnil, resp. že sa vôbec daný úkon uskutočnil, preto na ich preukázanie je potrebné tento
rozpis konfrontovať s príslušným trestným spisom.

Predmetom konania bol nárok žalobcu proti žalovanej na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením
trestného stíhania, ktoré neskončilo právoplatným odsúdením.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a listinnými dôkazmi a to: žalobou zo dňa 5.3.2014,
faktúrou zo dňa 11.6.2013, príjmovým pokladničným dokladom na č.l.4, výpisom z Tatrabanky na

č.l.5, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 2.9.2013, stanoviskom k žiadosti zo dňa
12.2.2014, úrokovými sadzbami Európskej centrálnej banky na č.l.9, vyjadrením žalovanej zo dňa
2.4.2014, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 22.5.2012 sp.zn. XCo/XXX/XXXX, spisom XT/
XX/XXXX, celým spisom XXC/XX/XXXX.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 16.5.2014, sp. zn. XXC/XX/XXXX súd žalobu zamietol z
dôvodu premlčania. Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 25.6.2015, sp. zn. XCo/XXX/XXXX zrušil
rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že bude
úlohou súdu zaoberať sa námietkou premlčania v kontexte rozporu s dobrými mravmi.

Súd následne doplnil dokazovanie listinnými dôkazmi a to odvolaním žalobcu zo dňa 25.6.2014,
uznesením Krajského súdu v Prešove XCo/XXX/XXXX, zo spisu XT XX/XXXX: uznesením o začatí
trestného stíhania zo dňa 4.11.1999, sťažnosťou zo dňa 12.11.1999, uznesením zo dňa 6.12.1999
o zamietnutí sťažnosti, obžalobou zo dňa 11.5.2000, plnomocenstvom zo dňa 16.6.2003, zápisnicouo hlavnom pojednávaní zo dňa 24.6.2003, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 24.10.2003,
zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 5.2.2004, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa
25.3.2004, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 26.3.2004, odvolaním proti rozsudku zo dňa

4.8.2005, zápisnicou o verejnom zasadnutí zo dňa 29.5.2008, zápisnicou o verejnom zasadnutí zo dňa
10.3.2009, zápisnicou o hlavnom pojednávaní zo dňa 4.5.2010, zápisnicou o hlavnom pojednávaní o
dňa8.6.2010,zápisnicouohlavnompojednávanízodňa1.7.2010,zápisnicouohlavnompojednávanízo
dňa 23.2.2012, rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 23.2.2012, zápisnicou o verejnom zasadnutí
zo dňa 24.10.2012, rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24.10.2012 a zistil tento skutkový stav:

Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Prešov zo dňa 4.11.1999, ČVS: H.-XXX/
XX-X.-XX bolo podľa § 160 ods. Tr. por. začaté trestné stíhanie a zároveň podľa § 163 ods. 1 Tr. por.
účinného do 31.12.2005, vznesené obvinenie V. R. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods.
3 písm. d) Tr. zákonná účinného do 31.12.2005 spáchania formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2
Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v uznesení vyšetrovateľa.

Krajský súd Prešov rozsudkom zo dňa 24.10.2012, č.k. XTo XX/XXXX - XXX podľa § 226 písm. c) Tr. por.

účinného do 31.12.2005 oslobodil žalobcu spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že tento skutok
spáchal žalobca.

Žalobca pred podaním žaloby požiadal žalovanú, zastúpenú Ministerstvom spravodlivosti SR, o náhradu

škody v rámci predbežného prerokovania nároku podľa zákona č. 58/1969 Zb., a to písomným podaním
zodňa2.9.2013.Nároknanáhraduškodyžalobcašpecifikovalakonáhradutrovobhajobyvsume858,30
eura.

Ministerstvo spravodlivosti SR, listom zo dňa 12.2.2014 žiadosť žalobcu o náhradu škody odmietlo.

Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

Podľa § 1 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom

konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny
orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Zodpovednosti
podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú
tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 4 ods. 1 č. 58/1969 Zb. nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné

rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím
tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.

Podľa § 9 ods. 1, prvá veta, druhá veta zákona č. 58/1969 nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo

treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým
súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán,
ktorý rozhodol v prvom stupni.

Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich
mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho
neuspokojenej časti na súde.Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené
v tomto zákone Občianskym zákonníkom.

Podľa § 22 ods. 1, ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí
za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na
náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia

doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.

Najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené)
nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Súd sa v predmetnom spore v prvom rade zaoberal námietku premlčania. uplatneného nároku. Krajský
súd v Prešove vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol: „Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, uznesením o vznesení obvinenia doručeným žalobcovi
dňa 10.11.1999. Pokiaľ by sa prijal záver, že nárok žalobcu je premlčaný, k premlčaniu by došlo

ešte v čase, keď žalobca ani nemohol mať vedomosť (objektívne), že mu v príčinnej súvislosti s
rozhodnutím štátneho orgánu vznikla škoda. Ak by bola žaloba podaná pred 10.11.2009, súd by totiž
nemal inú možnosť ako žalobu ako predčasnú zamietnuť. Rozhodnutie o vznesení obvinenia sa totiž
stalo nezákonným až právoplatným oslobodzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Prešove vyhláseným
dňa 24.10.2012. Takýmto výkladom by trvanie trestného konania viac ako 10 rokov, ktoré skončí

oslobodzujúcim rozsudkom, malo za následok, že po vznesení námietky premlčania, by žalobca, ktorý
bol nepochybne vedením trestného konania dotknutý na svojich právach, a to aj majetkových, ale i
osobnostných, bol v konaní neúspešný. Odvolaciemu súdu sa nejaví preto spravodlivé, aby žalobca
niesol majetkové následky vyvolané liknavým postupom orgánov činných v trestnom konaní. Vznesenie
námietky premlčania je preto podľa názoru odvolacieho súdu prostriedkom umožňujúcim poškodiť

žalobcu,ktorýakosámuviedol,boltrinásťročnýmvedenýmtrestnýmkonanímpostihnutýajvpracovnom
živote. Paradoxne štát, ktorý konal 13 rokov využíva premlčanie práva, čo naozaj indikuje konflikt s
morálnymi zásadami“. Súd má za to, že uplatnená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi.
Žalobca uplynutie premlčacej doby nezavinil. K premlčaniu by došlo ešte v čase, keď žalobca ani
nemohol mať vedomosť (objektívne), že mu v príčinnej súvislosti s rozhodnutím štátneho orgánu vznikla

škoda. Trestné konanie trvalo 13 rokov a toto trvanie žalobca nemohol ovplyvniť. Vznesená námietka
premlčania je preto zo strany žalovanej výrazom zneužitia práva, a preto takejto námietke nie je možné
poskytnúť právnu ochranu v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Súd sa následne zaoberal dôvodnosťou žaloby.

Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav zhodný s tým, ako ho v podanej žalobe uviedol
žalobca. Genéza trestného konania, ktoré bolo vedené proti žalobcovi bola v konaní preukázaná
pripojeným trestným spisom.

Žalobca si podanou žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na náhradu škody z právneho dôvodu
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v trestnom konaní. Zodpovednosť
štátu za škodu, ktorá vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia v trestnom konaní je svojou povahouobčianskoprávny vzťah. Vyššie citovaný zákon o zodpovednosti za škodu je vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku zákonom špeciálnym, a preto ak tento špeciálny zákon nemá vlastnú úpravu, právne vzťahy
sa riadia Občianskym zákonníkom. Nárok na náhradu škody je potrebné vždy vopred prerokovať, a

ak predbežné prerokovanie nevedie k uspokojeniu nároku, poškodený má právo obrátiť sa so svojim
nárokom na súd. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu je objektívnou
zodpovednosťou /bez ohľadu na zavinenie/, ktorej sa nie je množné zbaviť, a ktorá je založená na
súčasnom splnení troch podmienok, a to porušenie právnej povinnosti /nezákonnosť/, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody.

Predmetom konania bol nárok na náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania,
ktoré neskončilo právoplatným odsúdením, pričom súd vychádzal z predpokladu, že oslobodzujúci
rozsudok má rovnaké dôsledky ako zrušenie obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu došlo preto, že
predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným sa nepotvrdil. Nárok na náhradu škody spôsobenej
začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, tak ako to predpokladá ustanovenie § 4 ods.1 zákona / pozri rozhodnutie Najvyššie súdu
SR sp.zn. X F. C. XX/XXXX, X C. XXX/XXXX, X C. XXX/XXXX/.

Žalovaná zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR je pasívne legitimovaná v spore podľa § 9 ods.
1 zákona, pretože predmetná škoda bola spôsobená v trestnom konaní a je v príčinnej súvislosti s

Uznesením vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ Prešov zo dňa 4.11.1999, Č.: H.-XXX/XX-
X.-XXbolopodľa§160ods.Tr.por.začatétrestnéstíhanieazároveňpodľa§163ods.1Tr.por.účinného
do 31.12.2005, pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d) Tr. zákonná účinného do
31.12.2005 spáchania formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zák. a.

Uznesenie o vznesení obvinenia je uznesením predbežnej povahy, reflektuje na dosiahnutý zákonom
predvídaný stupeň pravdepodobnosti spáchania trestného činu určitou osobou. Uvedené rozhodnutie je
rozhodnutím,ktorévýraznezasahujedosúkromného,pracovnéhoaspoločenského života obvineného,
preto obvinený musí mať nárok na náhradu materiálnej ujmy spôsobenej mu trestným stíhaním, ktoré
neviedlo k právoplatnému odsúdeniu. Nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia sa odvodzuje zo

skutočnosti, že obvinenie nebolo preukázané, aj keď samotné uznesenie o vznesení obvinenia mohlo
byť z hľadiska trestného konania aktom zákonným.

Zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu je, aby každá majetková ujma, spôsobená
nesprávnym či nezákonným zásahom štátu proti občanovi /fyzickej osobe/, bola nahradená.

Systematickým a logickým /extenzívnym/ výkladom je nevyhnutné dospieť k záveru, že rozhodnutie o
oslobodení spod obžaloby má rovnaké dôsledky ako zrušenie

obvinenia pre nezákonnosť, ak k nemu došlo preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným
sa nepotvrdil. Pri takomto výsledku trestného stíhania je potrebné vychádzať z toho, že občan čin

nespáchal, a že teda nemalo byť proti nemu vznesené obvinenie. Neposudzuje sa pritom správnosť
postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, rozhodujúci je výsledok
trestného stíhania. Nie je namieste lipnúť na formálnom zrušení /zmene/ tvrdeného nezákonného
rozhodnutia, ale splnenie tejto podmienky treba vykladať extenzívne. Reštriktívny výklad zákona by
bol v rozpore so zmyslom a účelom tohto právneho predpisu a v rozpore so všeobecným princípom

spravodlivosti.

Škoda,ktorávzniklažalobcovispočívavovznikutrovobhajobyvtrestnomkonanípovzneseníobvinenia.
Vykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žeobhajcažalobcuúkonyvtrestnomkonaníriadnevykonal,
tieto úkony boli účelné a vyčíslené v súlade s advokátskou tarifou. Obhajca vystavil žalobcovi faktúru

za vykonané úkony a tento ju zaplatil. Žalobcovi by nevznikli náklady na trovy obhajoby, pokiaľ by proti
nemu nebolo vznesené obvinenie. Vzniknutá škoda je teda v priamej príčinnej súvislosti so vznesením
obvinenia voči žalovanému.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 858,30 eura.

Súd mal za preukázané, že žalobca splnil zákonom požadovanú podmienku a pred podaním žaloby
požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie nároku žiadosťou, ktorú žalovaná prevzala dňa 4.9.2013.
Žalovaná do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti nárok žalobcu neuspokojila, preto je od 5.3.2014v omeškaní. Súd ju preto zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v súlade s ustanovením § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka vo výške 5,25% ročne zo sumy 858,30 eura od 5.3.2014 do zaplatenia.

O trovách súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci
úspech nemal. Žalobca mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania.

Priznaná náhrada trov konania vo výške 397,06 eura pozostáva zo zaplatených súdnych poplatkov

vo výške 40,- eur (20,- eur žaloba, 20,- eur odvolanie) a z trov právneho zastúpenia za 6 úkonov
právnej služby po 51,45 eura pri hodnote sporu 858,30 eura (prevzatie a príprava právneho zastúpenia
dňa 20.2.2014, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 2.9.2013, žaloba zo dňa 5.3.2014,
zastupovanie pri pojednávaní dňa 16.5.2014, 2.11.2015, odvolanie zo dňa 23.6.2014) + 1x rež. paušál
po 7,81 eura + 4x po 8,04 eura + 1x po 8,39 eura podľa § 9 ods.1, § 10 ods.1, § 13a ods.1 písm. a/ ,
c/ a d/, § 16 ods.3, ods.4, vyhl. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Podľa § 149 ods. 1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajšom súde.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba
predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvola-
teľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).