Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 10C/158/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7812209429
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Tengely
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7812209429.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova č. 25,
811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpeného Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36864421, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcu z a m i e t a .

N e p r i z n á v a žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na
zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Súd uznesením 10C/158/2012-7 zo dňa 9.10.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 11.10.2012,
spojil na spoločné konanie vec 10C/158/2012 a veci 10C/170/2012, 10C/177/2012, 10C/178/2012,
10C/180/2012, 10C/184/2012, 10C/187/2012, 10C/189/2012, 10C/190/2012, 10C/220/2012,

10C/225/2012, 10C/226/2012, 10C/239/2012, 10C/242/2012, 10C/249/2012, 10C/254/2012,
10C/256/2012, 10C/257/2012, 10C/258/2012, 10C/259/2012, 10C/260/2012, 10C/269/2012,
10C/283/2012, 10C/294/2012, 10C/296/2012, 10C/299/2012, 10C/300/2012, 10C/301/2012,
10C/315/2012, 10C/326/2012, 10C/328/2012, 10C/329/2012, 10C/333/2012, 10C/338/2012,
10C/339/2012, 10C/342/2012, 10C/343/2012, 10C/347/2012, 10C/350/2012, 10C/363/2012,
10C/367/2012, 10C/368/2012, 10C/373/2012, 10C/375/2012, 10C/377/2012, 10C/382/2012,

10C/385/2012, 10C/388/2012, 10C/389/2012, 10C/397/2012, 10C/401/2012, 10C/402/2012,
10C/410/2012, 10C/418/2012, 10C/421/2012, 10C/424/2012, 10C/436/2012, 10C/441/2012,
10C/447/2012, 10C/449/2012, 10C/454/2012, 10C/463/2012, 10C/467/2012, 10C/486/2012,
10C/503/2012, 10C/510/2012, 10C/511/2012, 10C/516/2012, 10C/520/2012, 10C/523/2012,
10C/526/2012, 10C/532/2012, 10C/533/2012, 10C/536/2012, ktoré sa v ďalšom konaní budú viesť pod
spisovou značkou 10C/158/2012.

Žalobca si vo všetkých spojených veciach uplatnil náhradu škody spolu vo výške 118.658,61 € a z titulu
nemajetkovej ujmy si uplatnil náhradu spolu vo výške 40.912,54 €. Zároveň si uplatnil náhradu trov
konania.

Nárok odôvodnil tým, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu v exekučných konaniach, kde žalobca

vystupoval ako oprávnený a navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu voči povinným a exekútor
následne predložil návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom príslušnému súdu sožiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K nesprávnemu úradnému postupu exekučného
súdu malo dôjsť tým, že súd v exekučných konaniach:
1. Zamietol žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie (žaloby označené

ISTINA RS).
2. Rozhodol o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po
zákonnej 15-dňovej lehote (žaloby označené NZP).
3. Rozhodol o vydaní poverenia súdneho exekútora na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej
lehote (žaloby označené NP).

4. Rozhodol o návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora po 30-dňovej zákonnej lehote (žaloby
označené ZE).

Žalobca v jednotlivých žalobách, ktoré boli spojené do spoločného konania 10C/158/2012 žiadal v
zmysle § 12 Občianskeho súdneho poriadku, aby nadriadený súd rozhodol pred prvotným prejednaním
vecí o prikázaní vecí inému súdu, pretože sudcovia miestne a vecne príslušného Okresného súdu

Rožňava sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania vecí vzhľadom na ich pomer k veciam a k
účastníkom konania. Poukázal na to, že vecne a miestne príslušný Okresný súd Rožňava, ktorý by
bol inak oprávnený veci prejednať, je štátnym orgánom, ktorý svojim konaním vyvolal skutočnosť
zakladajúcu právo uplatňovať nároky žalobcu z titulu nesprávneho úradného postupu, z ktorého vznikla
škoda žalobcovi. Preto nemôže byť zároveň orgánom súdnej moci, ktorý bude o škode rozhodovať.

Keďže Okresný súd Rožňava bol sám škodcom v exekučných veciach, je vylúčené, aby rozhodoval spor
medzi žalobcom a štátom. Pridelenie vecí niektorému zo sudcov Okresného súdu Rožňava by porušilo
právo žalobcu na prerokovanie vecí nezávislým a nestranným súdom, pretože podľa rozvrhu práce na
súde neexistuje sudca, ktorý by nebol vo veci zaujatý. Z uvedených dôvodov navrhol zrušiť nariadené
pojednávanie na deň 2.10.2013 s poukazom na skutočnosť, že vo veci podal ústavnú sťažnosť voči

rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach 11NcC/39/2012-16 zo dňa 19.10.2012 a navrhol ho zrušiť a vec
vrátiť súdu na ďalšie konanie. Vzhľadom na podanú ústavnú sťažnosť navrhol konanie v zmysle § 109
ods. 1 písm. b) a § 109 ods. 2 písm. e) Občianskeho súdneho poriadku prerušiť.

Súd uznesením 10C/158/2012-140 zo dňa 14.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v

Košiciach 6Co/478/2013-170 zo dňa 30.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.02.2014, zamietol
návrh žalobcu na prerušenie konania.

Súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Košiciach 11NcC/39/2012-16 zo dňa 19.10.2012, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 11.12.2012 a ktoré bolo doručené účastníkom konania 11.12.2012, z ktorého

vyplýva, že Krajský súd v Košiciach rozhodol, že sudca Okresného súdu Rožňava JUDr. Marián Tengely
nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania vecí spojených na spoločné konanie pod spisovou
značkou 10C/158/2012. Uvedeným uznesením bola vyriešená otázka námietok žalobcu voči zaujatosti
sudcov Okresného súdu Rožňava.

Účastníci sa nariadeného pojednávania nezúčastnili, pričom žalobca napriek riadnemu predvolaniu
svoju neúčasť neospravedlnil.

Žalovaný sa vo veci písomne ospravedlnil, navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti v zmysle svojho
písomného vyjadrenia vo veci a navrhol žalobu zamietnuť.

Súd preto vykonal pojednávanie a dokazovanie v neprítomnosti účastníkov v súlade s ustanovením §
101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci
nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého
dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na

obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Súd teda považoval neúčasť žalobcu na nariadenom pojednávaní za neospravedlnenú a preto konal aj
v neprítomnosti žalobcu.

Žaloby NZP

Žalobca v žalobách označených NZP sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu,
že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo vydané popätnásťdňovej lehote. Poukázal na právnu úpravu v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku v platných zneniach v obdobiach od 1.2.2002 do 31.5.2010, od 1.6.2010 do 31.5.2011 a
od 1.6.2011, kde v exekučnom konaní je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do pätnásť dní od doručenia takejto
žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd napriek
tomu, že vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s
účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutím

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby pätnástich dní. Žalobca hodnotil
postup exekučného súdu ako nesprávny a v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so
zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť exekučného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas

dlhého obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,
v ktorej sa žalobca v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je základným účelom
práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca sa dozvedel o všetkých
okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie.

Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej
škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

a) Majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou

uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. Žalobca vynaložil
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných úkonov zamestnanca pomocou informačného
systému 70,00 €, na udržanie a správu informačného systému sumu 40,00 € a na administratívne
spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu a na publikačné výdaje spojené s

vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdavky
spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15,00 €. Celkovo žalobca
vynaložil v súvislosti so správou pohľadávky výlučne vplyvom nesústredenej činnosti exekučného súdu
sumu 125,00 €, ktorá by nezaťažila žalobcu, ak by exekučný súd postupoval správne pri rozhodovaní o
udelení poverenia na vykonanie exekúcie, ak by dodržal zákonom stanovenú dobu.

b)Žalobcasiuplatnilnáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pretožesamotnékonštatovanieporušenia
práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym plynutím času

boli ohrozené očakávania žalobcu, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky
a došlo k vyvolaniu rizík a to neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného,
neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s
povinným, neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k insolvencii povinného a najmä žalobca
mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v zákonnej lehote, včas a efektívne uskutočniť rad

iných krokov smerujúcich k zabezpečeniu vymožiteľnosti jeho pohľadávky a príslušenstva, pretože by
vedel,žežiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciebolazamietnutá,bolopotrebnéuskutočniť
náhradu exekučného titulu. Náhradu nemajetkovej ujmy žalobca vníma ako spravodlivú satisfakciu za
konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov. Poukázal ďalej na neexistenciu akéhokoľvek účinného
vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, časové omeškanie

v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou zánik ďalších
plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila
hospodársku stratu na strane žalobcu. Nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov

a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov
právneho štátu. Pri určovaní primeranej náhrady vychádzal analogicky z doktríny prijatej ústavným
súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa za každý rok
poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia cca 660 €. Poukázal na nálezy ústavného súdu v konkrétnychveciach a pri výpočte nemajetkovej ujmy v jednotlivých veciach žalobca uskutočnil výpočet nároku
alikvótnym pomerom 55,00 € za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu. Vo veciach
označenýchNZPnavrholrozhodnúťmedzitýmnymrozsudkomtak,žežalovanýjezodpovednýzaškodu,

ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, pretože nerozhodol
o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pre pohľadávky žalobcu a ďalej navrhol rozhodnúť
rozsudkom vo veci samej tak, že žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi majetkovú škodu vo výške
3500,00 € (vo všetkých spojených veciach NZP) a z titulu nemajetkovej ujmy sumu vo výške 14.510,44
€ (vo všetkých spojených veciach NZP).

Žaloby ISTINA RS

Žalobca v žalobách označených ISTINA RS sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z
dôvodu nesprávneho úradného postupu súdu ak nevydal rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote,
resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia

zákonných podmienok bol príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody
a nemajetkovej ujmy na strane žalobcu. Exekučný súd tým, že svojim nelegálnym postupom vykonal
opätovné posúdenie práva žalobcu na zaplatenie dlhu v časti istiny a to bez splnenia zákonných
podmienok na takýto postup, formálne vyvolal stav, ktorý založil prekážku veci rozhodnutej v právnom
vzťahu medzi žalobcom ako oprávneným a dlžníkom ako povinným odvíjajúceho svoju podstatu od

uzavretej zmluvy o úvere. Na jednej strane existoval právne relevantný exekučný titul - rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý nie je možné zrušiť pre uplynutie lehoty podľa ustanovenia § 41 Zákona č.
244/2002 Z.z. a chýbajúci subjektívny prvok, ktorý vyvolá právne účinky, avšak je z pohľadu exekučného
súdu materiálne nevykonateľný a na druhej strane nie je možné zo strany žalobcu iniciovať občianske
súdne konanie a požadovať súdnu ochranu práva na zaplatenie istiny s príslušenstvom, pretože

existenciou rozsudku rozhodcovského súdu je vytvorená prekážka veci právoplatne rozhodnutej. Tvorí
teda neodstrániteľnú vadu konania, na ktorú je súd povinný prihliadnuť ex offo. Podľa platnej právnej
úpravy je rozsudok rozhodcovského súdu rovnocenným exekučným titulom s rozsudkom vydaným
všeobecnýmsúdomvobčianskomsúdnomkonaní.Uvedenýpostupexekučnéhosúdubolnesprávnyav
rozpore so zákonom a to § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala

exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe a rovnako tak
neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala vytvoriť stav zakladajúcu reálnu nevymožiteľnosť istiny
a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, ktorú vyčíslil

nasledovne:
a) Majetková škoda vo výške 112.683,61 € (vo všetkých spojených veciach ISTINA RS) predstavuje
náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá viac nemôže byť priznaná právoplatným rozhodnutím
všeobecného súdu v občianskom súdnom konaní vedenom proti dlžníkovi zo záväzkového zmluvného
vzťahu založeného zmluvou o úver. Nemôže preto nastať akceptácia návrhu na nútené vymáhanie istiny

a príslušenstva zo strany exekučného súdu.
b) Žalobca si uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávnym úradným postupom
došlo k zmareniu legitímneho očakávania žalobcu, že správnym a zákonným postupom súdu dôjde
k vymoženiu jeho pohľadávky. Žalobca mohol vďaka skorému rozhodnutiu exekučného súdu v
zákonnej lehote včas, efektívne a účinne uskutočniť rad iných krokov smerujúcich k zvýšeniu úspechu

mimosúdneho zabezpečenia vymožiteľnosti jeho pohľadávky a jej príslušenstva, pretože by vedel,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Postup exekučného súdu
zamedzil žalobcovi správať sa so starostlivosťou riadneho hospodára. Na podporu svojej žiadosti o
náhradu nemajetkovej ujmy žalobca poukázal na neexistenciu akéhokoľvek účinného vnútroštátneho
prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, vytvorenie absolútnej nemožnosti

súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva a nezákonným zásahom vyvolaná situácia
ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ
v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Žalobca si uplatnil ako primeranú
náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského

plánovania a rozhodovania, porušenie jeho práv, stratu legitímnym očakávaní, stratu dôvery v právo a
spravodlivé riešenie veci a zamedzenie vymoženiu pohľadávky cestou exekúcie spôsobené v priamej
príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom
(hodnoty majetkového práva postihnutého procesnou deformáciou). Spolu v jednotlivých spojenýchveciach ISTINA RS si teda uplatnil z tohto titulu sumu 22.536,74 €. Vo veciach označených ako ISTINA
RS navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vznikla
žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Rožňava, ktorý nerozhodol o žiadostiach o

vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučných konaniach pre pohľadávky žalobcu postupom,
v ktorom by správne interpretoval a aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a ďalej
navrhol rozhodnúť rozsudkom tak, že žiadal zaviazať žalovaného uhradiť majetkovú škodu vo všetkých
spojených veciach ISTINA RS vo výške 112.683,61 € a z titulu nemajetkovej ujmy vo výške 22.536,74 €.

Žaloby NP

Žalobca v žalobách označených NP sa domáhal majetkovej škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že
exekučný súd rozhodol o udelení poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby napriek tomu, že vec
nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si spoluprácu s účastníkmi konania,
ktorá by mohla mať vplyv na potrebný čas k posúdeniu a rozhodnutiu. Vo veciach neexistovali okolnosti,

ktoré by umožňovali exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k
vydaniu rozhodnutia o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd pristúpil až po veľmi dlhej dobe.
Výšku majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca odôvodnil rovnako ako v
žalobách označených NZP, ako je to uvedené vyššie a teda pri majetkovej škode si uplatňoval náhradu
v sume 125 € za každú vec a pri nemajetkovej ujme náhradu vo výške 55 € za každý mesiac omeškania

rozhodnutia súdu. Podobne aj v týchto žalobách navrhol rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom, podľa
ktorého je žalovaný zodpovedný za škodu, ktorá vznikla žalobcovi nesprávnym úradným postupom
Okresného súdu Rožňava, pretože tento nerozhodol o žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie pre pohľadávky žalobcu v zákonom stanovenej lehote. Ďalej navrhol rozhodnúť rozsudkom
o náhrade majetkovej škody vo všetkých spojených veciach ohľadom žalôb NP vo výške 375,00 € a z

titulu nemajetkovej ujmy vo výške 1.210,00 €.

Žaloby ZE

Žalobca v žalobách označených ZE sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu, že

Okresný súd Rožňava v exekučných konaniach nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase. Žalobca podal návrhy na zmenu exekútora v súlade s § 44 ods. 8
Exekučného poriadku a legitímne očakával, že súd mu svojou činnosťou poskytne súdnu ochranu
v zákonom predpokladanej kvalite a rozhodne o zmene exekútora v zákonom stanovenej lehote. V
exekučnom poriadku je uložená zákonná povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o návrhu oprávneného

na zmenu exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora. Exekučný súd
napriektomu,ževecnevykazovalaprvkynadmernejprávnejzložitostianevyžadovalasitakúspoluprácu
s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenom
čase. Žalobca si uplatnil:

a) majetkovú škodu vo výške 175 € za každú vec označenú ako ZE, ktorá pozostávala zo sumy 70
€ vynaloženej na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou
informačného systému, 40 € na udržanie a správu informačného systému a 50 € na administráciu
listín a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom, 15 € na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním

a kontrolou stavu konania na exekučnom súde.
b) Ohľadom nemajetkovej ujmy žalobca uviedol jej výpočet tak, že si uplatnil náhradu vo výške 55,32 €
mesačne za obdobie bezdôvodnej nečinnosti súdu, teda nerozhodnutie o zmene exekútora z dôvodov,
ako bolo uvedené v odôvodnení žaloby označenej ako NZP.

Žalobca teda navrhol vo všetkých spojených veciach označených ako ZE rozhodnúť medzitýmnym
rozsudkom tak, že žalovaný je zodpovedný za škodu, ktorá vnikla žalobcovi nesprávnym úradným
postupom Okresného súdu Rožňava pretože nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v
exekučnom konaní v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote a ďalej žiadal rozhodnúť rozsudkom vo veci
samej tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej škody vo všetkých spojených

veciach označených ZE sumu vo výške 2.100,00 € a z titulu nemajetkovej ujmy vo všetkých spojených
veciach označených ZE sumu 2.655,36 €.Žalovaný k podanej žalobe v písomnom vyjadrení uviedol procesné námietky, z ktorých vyplýva, že
žaloby žalobcu sú zmätočné podania, nakoľko v jednotlivých žalobách sa vyskytujú viaceré nedostatky
v označení povinných, nie sú uvedené spisové značky exekučných konaní a chýbajú relevantné údaje

ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci a dátumy, kedy sa
žalobca dozvedel o vzniku škody v jednotlivých prípadoch. Žalobca prenáša celú dôkaznú povinnosť
na súd napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša žalobca. V žalobách nie je jasný ani titul nároku
na náhradu škody, nakoľko žalobca jednak namieta nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o
návrhoch na zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote, ale zároveň namieta nesprávny

úradný postup v podobe prieťahov. Ďalej žalobca tvrdí, že rozhodnutie o zamietnutí žiadosti o vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie je namietanie nezákonného rozhodnutia. Z takto formulovaných
žalôb nie je jednoznačné, na základe akého titulu si žalobca uplatňuje škodu, keďže v žalobách sa
tieto tituly prelínajú a žalobca neuvádza, z ktorých titulov si uplatňuje nárok. Čo sa týka namietaných
prieťahov v konaní, žalobca uvádza kroky, ktoré podnikol na ich odstránenie iba v žalobách týkajúcich
sa exekučných konaní, v ktorých boli zamietnuté žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

pričom v ostatných typoch žalôb neuvádza, aké kroky podnikol na odstránenie neželaného stavu. Formu
žiadosti o informácie o stave konania nie je možné považovať za riadny prostriedok, ktorý by smeroval
k zabráneniu tvrdených prieťahov a k ich účelnému odstráneniu. Ďalej poukázal na to, že všeobecný
súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v súdnom konaní, nakoľko túto
právomoc má iba predseda súdu alebo Ústavný súd SR.

Žalovaný ďalej poukázal na to, že 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody, pričom už 27.9.2012 boli súdu doručené žaloby vo veciach, ktoré boli spojené
do konania 10C/158/2012, z čoho je zrejmé, že žalobca žaloby nepodal po uplynutí šesťmesačnej lehoty,
ale skôr. Jednalo sa teda o predčasne uplatnený nárok na súde v zmysle ustanovenia § 16 ods. 1 Zákona

č. 514/2003 Z.z. V konaní o predbežné prerokovanie nároku žalobcu neposkytol súčinnosť žalovanému
a tak zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody.

Žalovaný zdôraznil, že podmienkou úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody v súlade so
Zákonom č. 514/2003 Z.z. je:

1. nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2. vznik škody,
3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou.

Žalovaný k nesprávnemu úradnému postupu nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom ustanovenej lehote uviedol, že pri žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora súd
doručí návrh pôvodnému exekútorovi na vyjadrenie s vyžiadaním si pôvodného spisu s vyčíslením jeho
doterajších trov, keďže súčasne s uznesením o zmene exekútora rozhodne aj o trovách tohto exekútora,
pričom v rozhodnutí o zmene exekútora zároveň poverí nového exekútora, ktorému postúpi vec spolu

s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Žalovaný
pripustil, že v niektorých jednotlivých veciach mohlo dôjsť k rozhodnutiu o zmene súdneho exekútora
po zákonom stanovenej 30 dňovej lehote od doručenia návrhu, najmä v prípadoch, ak pôvodný súdny
exekútor neposkytol exekučnému súdu súčinnosť a v takých prípadoch súd objektívne nemohol dodržať
zákonnú 30 dňovú lehotu na rozhodnutie o návrhu žalobcu na zmenu súdneho exekútora tak, aby v

tejto lehote rozhodol aj o trovách exekúcie pôvodného exekútora a súčasne postúpil pôvodný exekučný
spis. Žalobca má možnosť využiť prostriedky nápravy v prípade uplynutia lehoty a to podaním sťažnosti
predsedovi súdu. Naviac poukázal na judikatúru ústavného súdu a rozhodnutie sp.zn. I.US/16/2002,
v ktorom nedodržanie zákonnej lehoty sa automaticky nepovažuje za porušenie základného práva
účastníka,pretožesúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Poukázalnato,žeprirozhodnutíozmene

exekútora súd musí vykonať súčasne viaceré rozhodnutia a úkony a preto nie je možné považovať
nerozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora v zákonnej lehote automaticky za zbytočné prieťahy v
konaní a teda za nesprávny úradný postup. Naviac z ustanovení § 44 ods. 8 a 9 Exekučného poriadku
vyplýva, že do rozhodnutia súdu o zmene súdneho exekútora pôvodný exekútor vykonáva exekučné
konanie a teda nemôže dôjsť k vzniku žiadnej materiálnej škody.

Žalovaný k rozhodnutiu exekučného súdu o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej
lehote uviedol, že uvedená lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie ak je exekučným titulom notárska zápisnica alebo rozhodcovskýrozsudok. Ďalej poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení od 1.6.2011
a namietal nároky žalobcu vo všetkých veciach, kde bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúciepodanápo1.6.2011zdôvodu,že15dňoválehotanavydaniepoverenianavykonanieexekúcie

vo veciach, kde ide o exekučný titul v súlade s § 41 ods. 2 písm. c) alebo d) Exekučného poriadku neplatí.
Podľa platnej úpravy pred 1.6.2011 je v samotnej dôvodovej správe k novelizovanému ustanoveniu
§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku vedené, že správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia
na rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul osvedčila svojim autentickým výkladom aj Národná rada
Slovenskej republiky ako zákonodarný zbor. Súd preto správne aplikoval ustanovenie § 41 ods. 2 písm.

d)Exekučnéhoporiadkuajnarozhodcovskérozsudkypred1.6.2011.Opätovnepoukázalnarozhodnutie
ústavného súdu sp.zn. I.US/16/2002.

Žalovaný k zamietnutiu návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej
lehote uviedol, že v zmysle § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. sa právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím môže uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Ďalej poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
účinného od 1.6.2011, pričom 15 dňová lehota sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe
zamietnutia žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ale 15 dňová lehota sa týka prípadu,
keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného titulu, okrem exekučných titulov

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku. Ak súd exekútora nepoverí, 15 dňová lehota
neplatí a ani sa logicky nedá predpokladať, že by to bol zámer zákonodarcu, keďže ide o zložitý proces
posudzovania žiadosti o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a
exekučného titulu. Žalovaný poukázal v súvislosti s tvrdením žalobcu, že súd opätovne posudzoval
práva žalobcu na zaplatenie dlhu, čím prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, na uznesenia Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.US/60/2011, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
3Cdo/146/2011, 3MCdo/11/2010 a 5Cdo/291/2010, z ktorých vyplýva, že vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú

vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

K otázke existencie prieťahov v konaní žalovaný uviedol, že efektívnosť a rýchlosť súdneho konania
nie je oprávnený preskúmavať súd v konaní o náhrade škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., ale len
Ústavný súd Slovenskej republiky na podklade ústavnej sťažnosti, resp. predseda príslušného súdu na

podklade sťažnosti na prieťahy. Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré
by boli oprávnené v tom istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných
prieťahov. Súd konajúci o náhrade škody by mohol pri posudzovaní nároku na náhradu škody vychádzať
z existencie prieťahov v súdnom konaní v prípade, ak by tieto boli konštatované predsedom súdu
alebo Ústavným súdom Slovenskej republiky. Keďže táto skutočnosť nebola zistená v konaní, neboli

preukázané ani prieťahy v konaní.

Žalovaný vzniesol hmotnoprávnu námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným postupom.
Poukázal na ustanovenie § 19 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z., pričom ak žalobcovi mala vzniknúť škoda
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nerozhodnutí o návrhu na zmenu súdneho exekútora

v zákonom stanovenej lehote, vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej
lehoty a v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom
stanovenej lehote, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula pri každom takomto nároku osobitne a
to od momentu skončenia žalobcom tvrdených prieťahov (od momentu rozhodnutia o zmene exekútora,
vydania poverenia na vykonanie exekúcie, resp. právoplatnosti rozhodnutia o zamietnutí žiadosti na

vydaniepoverenianavykonanieexekúcie).Vzhľadomnato,žežalobcasaoškodedozvedelvniektorých
prípadoch viac ako pred tromi rokmi, bola vznesená námietka premlčania.

Žalovaný k materiálnej škode, ktorá bola v jednotlivých veciach vyčíslená v paušálnej sume 125 €, resp.
175 € a materiálna škoda vo výške istiny s príslušenstvom uviedol, že ju neuznáva a je len hypotetická.

Poukázal na ustanovenie § 17 ods. 1 Zákona 514/2003 Z.z. a namietal skutočnosť, že žalobca vo svojej
žalobe neuvádza, či vyčíslené vecné náklady predstavujú skutočnú škodu, alebo ušlý zisk. Mal zato,
že žalobcom uvedené vecné náklady nie je možné považovať za zmenšenie majetku poškodeného, ani
za ušlý majetkový prospech a teda nie je možné domáhať sa tejto náhrady podľa Zákona č. 514/2003Z.z. Uplatnené paušálne nároky vo výške 125 €, resp. 175 € v jednotlivých veciach sú nadhodnotené
a navyše nepreukázané. V časti majetkovej škody, kde sa uplatňovala istina s príslušenstvom žalovaný
uviedol, že žalobca nepreukázal existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa

domáha, nepreukázal existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie a nepreukázal ani nevymožiteľnosť pohľadávky, ku ktorej žalovaný uviedol,
že rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie iba preukázalo
nespôsobilosť konkrétneho rozhodcovského rozsudku byť exekučným titulom. Žalobca mal možnosť
získať iný exekučný titul podaním návrhu na začatie konania. Ak by aj nastala situácia, že si žalobca

toto právo uplatnil novým návrhom, musel by preukázať, že by mu súd bez akýchkoľvek pochybností
priznal požadované nároky od dlžníkov a tiež by musel preukázať, že pohľadávky sú nevymožiteľné
v dôsledku pochybenia Okresného súdu Rožňava (nebyť nesprávneho úradného postupu súdu, došlo
by k riadnemu a plnohodnotnému vymoženiu pohľadávky). Túto skutočnosť žalobca nepreukázal a ani
nepreukáže a to najmä s ohľadom na to, že niektorí dlžníci by boli insolventní, iní dlžníci by boli po smrti
a podobne. Žalovaný teda nemôže niesť zodpovednosť a nahrádzať žalobcovi materiálnu škodu tak,

ako si ju uplatnil žalobca, nakoľko žalobca nepreukázal vznik ani výšku škody.

Žalovaný k nemajetkovej ujme (ktorú si žalobca uplatnil v čiastke 660 € alebo 663,88 € za rok prieťahov,
alebo 20 % z istiny a príslušenstva, ktorá má byť spravodlivou satisfakciou za zásah do základných práv
žalobcu) poukázal na ustanovenie § 17 ods. 2 a 3 Zákona 514/2003 Z.z. Ďalej poukázal na rozhodovanie

vo veci poskytnutia finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy, kde každý prípad sa posudzuje
osobitne a preto nie je možné vychádzať z paušálnej sumy 660 €, resp. 663,88 € za rok prieťahov.
Ďalej je potrebné robiť rozdiel medzi vznikom nemajetkovej ujmy u právnických osôb a u fyzických
osôb. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 30Cdo/675/2011 ohľadom
odškodňovania právnickej osoby za nemajetkovú ujmu a namietal skutočnosť, že žalobca nepreukázal,

ani bližšie nekonkretizoval zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov a neuviedol ani
to, ako situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu. Tiež nepreukázal, že konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením a z toho dôvodu žalovaný nemal za preukázané
vznik nemajetkovej ujmy a ani to, že by sa mala poskytnúť náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný ďalej poukázal na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ustanovenia § 7 ods. 2 a
3 Zákona 514/2003 Z.z. a v tejto súvislosti na list Európskej komisie JUST/A3/RM/kbD/2010/1360, kde
bolo poukázané Európskou komisiou na to, že obdržala sťažnosti od slovenských spotrebiteľov a od
slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov v súvislosti s praktikami žalobcu. V rozpore s dobrými
mravmijeskutočnosť,žežalobcasiuplatňujevočištátunároknanáhraduškodynapriektomu,žeprijeho

podnikateľskej aktivite dochádzalo k porušovaniu práva spotrebiteľov. Žalobca nepreukázal podmienky
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Nie je možné priznať ani náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Žalovaný k otázke príčinnej súvislosti poukázal na § 5 a § 9 Zákona 514/2003 Z.z. a zdôraznil, že v

konaní nie je možné tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom okresného súdu, či už v súvislosti
s nesprávnym úradným postupom, alebo vydaním nezákonného rozhodnutia z dôvodu nepreukázania
príčinnej súvislosti medzi konaním súdu a vznikom tvrdenej škody. Žalobca v konaní nepreukázal, že by
činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu, nepreukázal vznik
ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a preto neexistuje ani príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom súdu v tom, že nerozhodol o návrhu na zmenu exekútora v
zákonom stanovenej lehote, rozhodol o poverení exekútora po uplynutí 15 dňovej lehoty, rozhodol o
zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie po zákonom stanovenej lehote, resp. o
zmene exekútora a uplatnenou majetkovou škodu a nemajetkovou ujmou. Uplatnil si trovy konania.

Žalovaný k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovanému Znaleckým ústavom Ekonomickej univerzity
v Bratislave na základe objednávky žalobcu uviedol, že ho považuje za nedôveryhodný, zavádzajúci a
nespôsobilý preukázať vznik a existenciu majetkovej škody žalobcu. Navrhol neprihliadať na uvedený
znalecký posudok z dôvodu, že nespĺňa zákonom predpokladané kritérium na posúdenie skutočnosti.
Posudok je jednostranný a pri jeho vypracovaní sa vychádzalo zo skutočností zistených z podkladov

daných žalobcom. Predmetom posudku nebolo posúdiť, či v konkrétnom konaní došlo k pochybeniu
exekučného súdu, nakoľko táto otázka sa rieši v samotnom súdnom konaní. Žalovaný teda namietal
správnosť záverov uvedeného znaleckého posudku, ktorým žalobca nepreukázal majetkovú škodu
vzniknutú v príčinnej súvislosti s postupom exekučného súdu.Súd v konaní vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovné:

V žalobách označených ZE, kde bolo namietané, že o návrhu na zmenu súdneho exekútora súd
nerozhodol v zákonom stanovenom čase bolo zistené:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/5/2006 (pripojený úradný záznam k spojenej
veci 10C/329/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie 5.1.2006, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 18.1.2006. Oprávnený podal návrh na
zmenu súdneho exekútora 6.10.2010. Súd uznesením zo dňa 4.4.2011 zamietol návrh na zmenu
exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
20.2.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 15CoE/385/2012 zo dňa 17.1.2013.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 11Er/3/2005 (pripojený úradný záznam k spojenej

veci 10C/328/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 11.1.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 17.1.2005. Oprávnený podal návrh
na zmenu súdneho exekútora 23.11.2010. Súd uznesením zo dňa 4.4.2011 zamietol návrh na zmenu
exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
15.4.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 9CoE/47/2012 zo dňa 27.3.2013.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 6Er/131/2004 (pripojený úradný záznam k
spojenej veci 10C/326/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 17.5.2004, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 18.5.2004. Oprávnený
podal návrh na zmenu súdneho exekútora 23.11.2010. Súd uznesením zo dňa 1.3.2011 zamietol

návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 15.3.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 15CoE/387/2012 zo dňa
15.11.2012.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/197/2003 (pripojený úradný záznam k

spojenej veci 10C/301/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 28.10.2003, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 28.11.2003. Oprávnený
podal návrh na zmenu súdneho exekútora 23.11.2010. Súd uznesením zo dňa 18.4.2011 zamietol
návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 27.6.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 13CoE/348/2012 zo dňa

28.2.2013.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/193/2005 (pripojený úradný záznam k
spojenej veci 10C/300/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie 4.8.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 18.8.2005. Oprávnený podal

návrh na zmenu súdneho exekútora 22.11.2010, pričom súd 21.1.2011 vyzval pôvodného exekútora
na vyjadrenie sa k návrhu a na vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný exekútor doručil vyúčtovanie trov
exekúcie dňa 14.3.2011. Súd uznesením zo dňa 18.4.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu v časti istiny a v časti úroku.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 6Er/431/2006 (pripojený úradný záznam k
spojenej veci 10C/260/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 22.08.2006, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 31.8.2006. Oprávnený
podal návrh na zmenu súdneho exekútora 11.04.2011. Súd uznesením zo dňa 7.6.2011 zamietol
návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Uznesenie nadobudlo

právoplatnosť 3.7.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 16CoE/281/2012 zo dňa
30.5.2013.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/104/2005 (pripojený úradný záznam k
spojenej veci 10C/259/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie 10.5.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 16.5.2005. Oprávnený podal
návrh na zmenu súdneho exekútora 22.11.2010, pričom súd 21.1.2011 vyzval pôvodného exekútora
na vyjadrenie sa k návrhu a na vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný exekútor doručil vyúčtovanie trov
exekúcie dňa 2.3.2011. Súd uznesením zo dňa 20.4.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásilexekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Oprávnený podal 10.9.2012 návrh na prerušenie konania
postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a č.l. 267 Zmluvy o fungovaní
EÚ a doplnenie právnej argumentácie k podanému odvolaniu.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/194/2005 (pripojený k spojenej veci
10C/258/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
4.8.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 18.8.2005. Oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora 23.11.2010, pričom súd 20.1.2011 vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie

sa k návrhu a na vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný exekútor doručil vyúčtovanie trov exekúcie
dňa 10.2.2011. Súd uznesením zo dňa 22.03.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil
exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 28.10.2011 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Košiciach 1CoE/137/2011-30 zo dňa 30.9.2011, ktorý potvrdil vyššie
citované uznesenie vo výrokoch o vyhlásení neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení a trovách a
odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/162/2005 (pripojený k spojenej veci
10C/257/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
23.6.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 11.7.2005. Oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora 23.11.2010, pričom súd 20.1.2011 vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie sa

k návrhu a na vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný exekútor doručil vyúčtovanie trov exekúcie dňa
10.2.2011. Súd uznesením zo dňa 18.03.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil exekúciu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.2.2012 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Košiciach 12CoE/230/2011-35 zo dňa 31.1.2012, ktorý potvrdil vyššie citované
uznesenievovýrokochovyhláseníneprípustnostiexekúcieaojejzastavení,zmeniluznesenievovýroku

o trovách exekúcie a nepriznal účastníkom právo na náhradu trov odvolacieho konania.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/9/2005 (pripojený k spojenej veci
10C/256/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
19.1.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 31.1.2005. Oprávnený podal návrh na zmenu

súdneho exekútora 23.11.2010, pričom súd 20.1.2011 vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie sa
k návrhu a na vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný exekútor doručil vyúčtovanie trov exekúcie dňa
10.2.2011. Súd uznesením zo dňa 17.03.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a zastavil exekúciu, zaviazal oprávneného uhradiť trovy exekúcie. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 27.4.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 2CoE/123/2011-29 zo dňa

30.12.2011, ktorý potvrdil vyššie citované uznesenie vo výrokoch o vyhlásení neprípustnosti exekúcie a
o jej zastavení a trovách a odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/158/2004 (pripojený k spojenej veci
10C/254/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

9.6.2004, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 28.6.2004. Oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora 23.11.2010, pričom súd 20.1.2011 vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie sa
k návrhu a na vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný exekútor doručil vyúčtovanie trov exekúcie dňa
11.2.2011. Súd uznesením zo dňa 15.03.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil exekúciu za
neprípustnú a zastavil exekúciu, náhradu trov exekúcie nepriznal. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

23.9.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 4CoE/166/2011-35 zo dňa 21.7.2011, ktorý
potvrdil vyššie citované uznesenie vo výrokoch o vyhlásení neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení a
trovách a odmietol odvolanie proti výroku o zamietnutí návrhu na zmenu exekútora.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/26/2005 (pripojený k spojenej veci

10C/242/2012) súd zistil, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
11.02.2005, poverenie pre exekútora bolo vydané dňa 24.3.2005. Oprávnený podal návrh na zmenu
súdneho exekútora 23.11.2010, pričom súd 20.1.2011 vyzval pôvodného exekútora na vyjadrenie
sa k návrhu a na vyúčtovanie trov exekúcie. Pôvodný exekútor doručil vyúčtovanie trov exekúcie
dňa 11.2.2011. Súd uznesením zo dňa 30.03.2011 zamietol návrh na zmenu exekútora, vyhlásil

exekúciu za neprípustnú a zastavil exekúciu, zároveň zaviazal oprávneného na úhradu trov exekúcie.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 8.3.2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach
3CoE/146/2011-31 zo dňa 30.12.2011, ktorý potvrdil vyššie citované uznesenie vo výrokoch o vyhlásení
neprípustnosti exekúcie a o jej zastavení a trovách exekúcie.V žalobách označených ako ISTINA RS, kde súd zamietol návrh na vydanie poverenia napriek existencii
exekučného titulu, súd zistil nasledovné:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/710/2011 (pripojeného k spisu v spojenej
veci 12C/275/2012 a týka sa aj veci 10C/536/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 18.08.2011 . Súd 13.2.2012 vyzval oprávneného na doručenie
hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom. Oprávnený na

výzvuodpovedal15.3.2012.Súduznesenímzodňa3.5.2012,ktorénadobudloprávoplatnosť31.5.2012,
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo
dňa 11.6.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.6.2012, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/803/2010 (pripojeného k spisu v spojenej
veci 10C/350/2012 a týka sa aj veci 10C/533/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.9.2010. Súd 7.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa 24.3.2011
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011. Súd uznesením zo dňa 13.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
23.5.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/262/2010 (pripojeného k spisu v spojenej
veci 10C/333/2012 a týka sa aj veci 10C/532/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 26.4.2010. Súd 27.4.2010 vyzval oprávneného na doručenie
hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom. Oprávnený na

výzvu odpovedal 9.8.2010. Uznesením zo dňa 20.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.8.2010,
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením
zo dňa 30.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.4.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/846/2010 (pripojeného k spisu v spojenej veci

10C/338/2012 a týka sa aj veci 10C/526/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie dňa 13.10.2010. Súd 18.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa 25.3.2011,
ktorénadobudloprávoplatnosť19.4.2011,súdzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 17.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.5.2011,

zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/719/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/523/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 25.8.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu.

Súd uznesením zo dňa 17.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.4.2011. Súd uznesením zo dňa 4.5.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 17.5.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/643/2010 (pripojeného k spisu v spojenej

veci 10C/397/2012 a týka sa aj veci 10C/520/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.8.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa 16.3.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 13.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.04.2011,

zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/817/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/516/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 4.10.2010. Súd 18.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského

spisu. Súd uznesením zo dňa 24.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011. Súd uznesením zo dňa 13.5.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 9.6.2011, zastavil exekučné konanie.Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/478/2010 (pripojeného k spisu v spojenej veci
10C/347/2012 a týka sa aj veci 10C/511/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 16.07.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd

na doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo
dňa 16.3.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na podané odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením 13CoE/106/2011-33 zo dňa
11.6.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.9.2012 uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/142/2011 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/510/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 23.2.2011. Súd uznesením zo dňa 31.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011. Súd uznesením
zo dňa 12.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.5.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/426/2010 ( pripojeného k spisu v spojenej
veci 9C/344/2012 a týka sa aj veci 10C/503/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal
návrhnaudeleniepoverenianavykonanieexekúciedňa24.06.2010.Súd30.6.2010vyzvaloprávneného
na doručenie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom

a dňa 18.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa
nenachádza odpoveď. Uznesením zo dňa 15.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.4.2011, súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo
dňa 13.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.4.2011, zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/420/2011 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/486/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 9.6.2011. Súd uznesením zo dňa 13.6.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.7.2011. Súd uznesením zo
dňa 21.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 2.8.2011, zastavil exekučné konanie (v lehote).

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/624/2011 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/467/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 3.8.2011. Súd 9.8.2011 vyzval oprávneného na doručenie hmotnoprávnych podkladov
preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom. Oprávnený na výzvu odpovedal 6.9.2011.

Súduznesenímzodňa9.2.2012zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.3.2012. Súd 21.3.2012 vyzval exekútora na uplatnenie trov
exekúcie v spojení s urgenciou zo dňa 20.4.2012. Exekútor súdu odpovedal 15.6.2012. Súd uznesením
zo dňa 23.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 27.6.2012, zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/730/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/463/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 30.8.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského
spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Súd uznesením zo dňa 17.3.2011 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť

9.4.2011. Súd uznesením zo dňa 4.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.6.2011, zastavil exekučné
konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/816/2010 (pripojeného k spisu v spojenej veci
10C/421/2012 a týka sa aj veci 10C/454/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal návrh

na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 04.10.2010. Súd 18.10.2010 vyzval rozhodcovský
súd na doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením
zo dňa 24.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 13.5.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 19.5.2011, zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/729/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/449/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 30.8.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovskéhospisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Súd uznesením zo dňa 17.3.2011 zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť
9.4.2011. Súd uznesením zo dňa 4.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.5.2011, zastavil exekučné

konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/627/2011 (pripojeného k spisu v spojenej veci
9C/200/2012 a týka sa aj veci 10C/447/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 03.08.2011 a súd uznesením zo dňa 23.08.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.9.2011, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 27.9.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 04.10.2011,
zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/351/2010 (pripojeného k spisu v spojenej
veci 8C/141/2012 a týka sa aj veci 10C/441/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor

podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 28.05.2010. Súd 31.5.2010 vyzval
oprávneného na doručenie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským
rozsudkom. Oprávnený na výzvu neodpovedal. Uznesením zo dňa 16.07.2010 súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v spojení s uznesením Krajského
súdu v Košiciach 4CoE/476/10-24 zo dňa 16.11.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 17.12.2010. Súd

uznesením zo dňa 11.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16.3.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/718/2010 (pripojeného k spisu v spojenej veci
12C/415/2012 a týka sa aj veci 10C/436/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.8.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd

na doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením
zo dňa 17.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 4.5.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 30.5.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/647/2010 (pripojeného k spisu v spojenej veci
10C/158/2012 a týka sa aj veci 10C/389/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.8.2010. Súd 6.10.2010 vyzval stály rozhodcovský
súd na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu povinnosti súdu preskúmať rozsudok podľa § 45
ods. 1 písm. c) Zákona 244/02 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odpoveď rozhodcovského súdu sa v

spise nenachádza. Súd uznesením zo dňa 16.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6.4.2011. Súd uznesením zo
dňa 13.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.4.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/644/2010 (pripojeného k spisu v spojenej veci

9C/168/2012 a týka sa aj veci 10C/388/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal návrh na
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 12.8.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na
doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa
16.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 6.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 15.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

21.4.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/815/2010 (pripojeného k spisu v spojenej
veci 9C/159/2012 a týka sa aj veci 10C/385/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal
návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 4.10.2010 a súd uznesením zo dňa 21.3.2011,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.4.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 27.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.6.2011,
zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/756/2010 (pripojeného k spisu v spojenej veci

9C/161/2012 a týka sa aj veci 10C/382/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 9.9.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na
doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa
17.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udeleniepoverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 4.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
2.6.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/704/2009 (pripojeného k spisu v spojenej veci
9C/179/2012 a týka sa aj veci 10C/377/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 04.11.2009. Súd 13.11.2009 vyzval oprávneného
na doručenie hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom.
Oprávnený na výzvu odpovedal 18.1.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie

rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa 21.2.2011,
ktorénadobudloprávoplatnosť15.3.2011,súdzamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 17.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.5.2011,
zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/479/2010 (pripojeného k spisu v spojenej

veci 10C/375/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
16.7.2010. Súd 6.10.2010 vyzval stály rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu
povinnosti súdu preskúmať rozsudok podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona 244/02 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Odpoveď rozhodcovského súdu sa v spise nenachádza. Súd uznesením zo dňa 16.3.2011
zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Uznesenienadobudlo

právoplatnosť 6.4.2011. Súd uznesením zo dňa 13.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.4.2011,
zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/867/2009 (pripojeného k spisu v spojenej
veci 10C/373/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

dňa 18.12.2009. Súd 12.1.2010 vyzval oprávneného na doručenie hmotnoprávnych podkladov
preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom, zmluvy o úvere s prílohami z dôvodu
povinnosti súdu preskúmať rozsudok podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona 244/02 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Oprávnený odpovedal na žiadosť súdu 19.4.2010. Súd 6.10.2010 vyzval stály rozhodcovský
súd na doručenie rozhodcovského spisu z dôvodu povinnosti súdu preskúmať rozsudok podľa § 45

ods. 1 písm. c) Zákona 244/02 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Odpoveď rozhodcovského súdu sa v
spise nenachádza. Súd uznesením zo dňa 23.2.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 19.3.2011. Súd uznesením zo
dňa 31.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 18.4.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/721/2010 (pripojeného k spisu v spojenej veci
4C/431/2012 a týka sa aj veci 10C/368/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal návrh
na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 25.08.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd
na doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo
dňa 17.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.4.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 4.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť
19.7.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/1040/2010 (pripojeného k spisu v spojenej
veci 10C/367/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

dňa 22.12.2010. Súd 31.12.2010 vyzval stály rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu
z dôvodu povinnosti súdu preskúmať rozsudok podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona 244/02 Z.z. o
rozhodcovskom konaní. Odpoveď rozhodcovského súdu sa v spise nenachádza. Súd uznesením zo dňa
21.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 12.4.2011. Súd uznesením zo dňa 27.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť

24.6.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/97/2011 (pripojeného k spisu v spojenej veci
10C/363/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
7.2.2011 a súd uznesením zo dňa 30.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

navykonanieexekúcie.Uznesenienadobudloprávoplatnosť20.4.2011Súduznesenímzodňa4.5.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.5.2011, zastavil exekučné konanie.Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/729/2011 (pripojeného k spisu v spojenej
veci 10C/299/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 24.8.2011. Súd uznesením zo dňa 25.8.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30.9.2011. Súd uznesením zo
dňa 17.10.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 28.10.2011, zastavil exekučné konanie (v lehote).

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/131/2011 (pripojeného k spisu v spojenej
veci 10C/296/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

dňa 21.2.2011. Súd uznesením zo dňa 31.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 27.4.2011. Súd uznesením zo
dňa 12.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 8.6.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/94/2011 (pripojeného k spisu v spojenej veci
10C/294/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa

4.2.2011.Súduznesenímzodňa30.3.2011zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepovereniana
vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011. Súd uznesením zo dňa 4.5.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.5.2011, zastavil exekučné konanie.

V žalobách označených ako NZP, kde bolo namietané, že súd o návrhu na vydanie poverenia rozhodol

zamietnutím návrhu po zákonnej 15 dňovej lehote, súd zistil nasledovné:

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/260/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/424/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 26.4.2010, pričom súd výzvou zo dňa 27.4.2010 vyzval oprávneného na doručenie

zmluvy o úvere so všetkými prílohami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku, pričom v spise
sa nenachádza odpoveď na výzvu. Súd uznesením zo dňa 19.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
25.2.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach 12CoE/37/2010-25 zo dňa 7.2.2011,
zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 17.3.2011
zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 24.3.2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/816/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/421/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 04.10.2010. Súd 18.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského
spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa 24.3.2011, ktoré

nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 13.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 19.5.2011,
zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/302/1010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci 10C/418/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 10.5.2010. Súd 11.5.2010 vyzval oprávneného na doručenie hmotnoprávnych podkladov
preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom. Uznesením zo dňa 2.8.2010 súd zamietol
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na podané odvolanie
oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením 3CoE/477/2010 zo dňa 29.3.2011, právoplatným

9.5.2011 zastavil odvolacie konanie. Uznesenie zo dňa 2.8.2010 nadobudlo právoplatnosť 28.8.2010.
Súd uznesením zo dňa 18.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.5.2011, zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/839/2009 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/410/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie dňa 14.12.2009. Súd 16.12.2009 vyzval oprávneného na doručenie hmotnoprávnych
podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom. Oprávnený hmotnoprávne
poklady súdu nedoručil a v odpovedi z 1.2.2010 na urgenciu uviedol, že žiadosti konajúceho súdu
o predloženie zmlúv o úvere v konaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nemajú oporu
ani v Exekučnom poriadku ani v zákone o rozhodcovskom konaní. Uznesením zo dňa 14.7.2010 súd

zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na podané odvolanie
oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením 6CoE/31/10-31 zo dňa 25.10.2010, právoplatným
17.12.2010 potvrdil uznesenie súdu I. stupňa. Súd uznesením zo dňa 24.5.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 23.6.2011, zastavil exekučné konanie.Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/1/2010 (pripojeného k spisu v
spojenej veci 10C/402/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola

doručená súdu 4.1.2010, pričom súd výzvou zo dňa 14.1.2010 vyzval oprávneného na doručenie
hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom. Oprávnený
hmotnoprávne poklady súdu nedoručil. Uznesením zo dňa 16.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť
7.8.2010, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na podané odvolanie oprávneného, ktoré následne zobral späť, Krajský súd v Košiciach uznesením

3CoE/472/10-27 zo dňa 29.3.2011, právoplatným 16.5.2011 zastavil odvolacie konanie a nepriznal
žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho konania. Súd uznesením zo dňa 26.9.2011,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 3.10.2011, zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/756/2009 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/401/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu 23.11.2009, pričom súd vyzval 24.11.2009 oprávneného na doručenie zmluvy
o úvere so všetkými prílohami z dôvodu preskúmania rozhodcovského rozsudku. Oprávnený doručil
súdu 18.1.2010 zmluvu o úvere vrátane príloh. Dňa 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa 22.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15.3.2011
zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 17.3.2011

súd zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 14.4.2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava 9Er/643/2010 (pripojeného k spisu v
spojenej veci 10C/397/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 12.8.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu,

pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa 16.3.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 6.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Súd uznesením zo dňa 13.4.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 21.04.2011, zastavil
exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/803/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/350/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 30.9.2010. Súd 7.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu,
pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa 24.3.2011 súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

20.4.2011. Súd uznesením zo dňa 13.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.5.2011, zastavil
exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/478/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/347/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie

poverenianavykonanieexekúciedňa16.07.2010.Súd6.10.2010vyzvalrozhodcovskýsúdnadoručenie
rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa 16.3.2011,
súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Na podané
odvolanie oprávneného Krajský súd v Košiciach uznesením 13CoE/106/2011-33 zo dňa 11.6.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 4.9.2012 uznesenie exekučného súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/625/2011 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/343/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 3.8.2011. Súd uznesením zo dňa 23.08.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.9.2011. Uznesením zo dňa

27.9.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 5.10.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/626/2011 (pripojeného k spisu 8C/336/2012 v
spojenej veci 8C/131/2012 a týka sa aj spisu 10C/342/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 3.8.2011. Súd uznesením zo dňa

5.8.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 31.8.2011, zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 12.9.2011, právoplatným dňa 21.9.2011, zastavil exekučné
konanie. (v lehote)Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/964/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/339/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 26.11.2010. Súd 9.12.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu.

Uznesením zo dňa 21.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 12.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 27.05.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 22.07.2011 súd exekúciu zastavil.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/846/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci 10C/338/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 13.10.2010. Súd 18.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského
spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Uznesením zo dňa 25.3.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 19.4.2011, súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 17.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.5.2011,
zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/262/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/333/2012) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 26.4.2010. Súd 27.4.2010 vyzval oprávneného na doručenie hmotnoprávnych podkladov
preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom. Oprávnený na výzvu neodpovedal.

Uznesením zo dňa 20.7.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13.8.2010, súd zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd uznesením zo dňa 30.3.2011, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 21.4.2011, zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/37/2011 (pripojeného k spisu

v spojenej veci 10C/315/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu 17.1.2011, pričom súd dňa 20.1.2011 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa 30.3.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011 a uznesením zo dňa
13.5.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.7.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/789/2010 (pripojeného k spisu 8C/289/2012
v spojenej veci 8C/131/2012 a týka sa aj spisu 10C/269/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 23.9.2010, pričom súd vyzval
dňa 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa

24.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011, zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 17.5.2011, právoplatným dňa 20.5.2011 zastavil exekučné
konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/623/2011 (pripojeného k spisu

v spojenej veci 10C/226/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 3.8.2011. Súd uznesením zo dňa 23.08.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 17.9.2011. Uznesením zo dňa
27.9.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4.10.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/58/2010 (pripojeného k spisu 8C/252/2012
v spojenej veci 8C/131/2012 a týka sa aj spisu 10C/225/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu 2.2.2010, pričom súd vyzval
dňa 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa
20.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 1.4.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Uznesením zo dňa 13.4.2011, právoplatným dňa 21.4.2011, zastavil exekučné
konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/377/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/220/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu 7.6.2010, pričom súd dňa 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa 10.3.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 1.4.2011 a uznesením zo dňa
13.4.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.4.2011.Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/968/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/190/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

bola doručená súdu 26.11.2010, pričom súd dňa 17.12.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa 29.3.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011 a uznesením zo dňa
4.5.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.5.2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/787/2010 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/189/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu 23.9.2010, pričom súd dňa 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa 24.3.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011 a uznesením zo dňa
13.5.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 19.5.2011.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/730/2010 (pripojeného k spisu 10C/463/2012
v tejto spojenej veci a týka sa aj spisu 10C/187/2012 - z úradného záznamu) vyplýva, že exekútor podal
návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 30.8.2010. Súd 6.10.2010 vyzval rozhodcovský
súd na doručenie rozhodcovského spisu, pričom v spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Súd

uznesením zo dňa 17.3.2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9.4.2011. Súd uznesením zo dňa 4.5.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 8.6.2011, zastavil exekučné konanie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/33/2011 (pripojeného k spisu 10C/184/2012

v tejto spojenej veci) vyplýva, že exekútor podal návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 17.1.2011. Súd 20.1.2011 vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu, pričom v
spise sa nenachádza odpoveď na výzvu. Súd uznesením zo dňa 30.3.2011 zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré nadobudlo právoplatnosť 20.4.2011. Súd
uznesením zo dňa 13.5.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.5.2011, zastavil exekučné konanie.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/837/2009 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/180/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu 14.12.2009, pričom súd dňa 16.12.2009 vyzval oprávneného na doručenie
hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom. Oprávnený

doručil súdu 1.2.2010 zmluvu o úvere vrátane príloh. Dňa 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na
doručenie rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa 23.2.2011 zamietol žiadosť exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.5.2011 a uznesením
zo dňa 13.6.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 13.7.2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/590/2011 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/178/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
doručená súdu 21.7.2011. Súd uznesením zo dňa 5.8.2011 zamietol žiadosť exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 31.8.2011. Uznesením zo dňa
9.9.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 22.9.2011. (v lehote)

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/690/2009 (pripojeného k spisu
v spojenej veci 10C/177/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu 28.10.2009, pričom súd dňa 13.11.2009 vyzval oprávneného na doručenie
hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom. Oprávnený

odpovedal súdu 20.1.2010, pričom zmluvu o úvere vrátane príloh súdu nedoručil. Súd uznesením zo
dňa 22.2.2010 zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 17.3.2010. Na podané odvolanie oprávneného, ktoré následne zobral späť,
Krajský súd v Košiciach uznesením 5CoE/5/2011 z 28.2.2011, právoplatným 14.4.2011 odvolacie
konanie zastavil. Súd uznesením zo dňa 4.5.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 16.5.2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/379/2010 (pripojeného k
spisu v spojenej veci 10C/170/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanieexekúcie bola doručená súdu 7.6.2010, pričom súd dňa 10.6.2010 vyzval oprávneného na doručenie
hmotnoprávnych podkladov preukazujúcich nárok priznaný rozhodcovským rozsudkom. Oprávnený
doručil súdu 24.9.2010 zmluvu o úvere vrátane príloh. Dňa 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na

doručenie rozhodcovského spisu. Súd uznesením zo dňa 15.3.2011 zamietol žiadosť exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 6.4.2011 a uznesením
zo dňa 15.4.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.4.2011.

Z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/647/2010 (pripojeného k spisu

v spojenej veci 10C/158/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola doručená súdu 12.08.2010, pričom súd dňa 6.10.2010 vyzval rozhodcovský súd na doručenie
rozhodcovského spisu. Dňa 21.10.2010 vyzval oprávneného na doručenie rozhodcovského spisu.
Oprávnený, ani rozhodcovský súd súdu neodpovedali. Súd uznesením zo dňa 16.03.2011 zamietol
žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
6.4.2011 a uznesením zo dňa 13.4.2011 zastavil exekučné konanie a rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť 21.4.2011.

V žalobách označených ako NP, kde bolo namietané, že súd vydal poverenie pre exekútora po zákonnej
15 dňovej lehote, súd zistil nasledovné:

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/424/2010 (pripojeného k spisu v spojenej veci
10C/249/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
24.6.2010, pričom súd výzvou zo dňa 25.6.2010 vyzval oprávneného na doručenie zmluvy o úvere so
všetkými prílohami. Oprávnený doručil súdu 13.9.2010 zmluvu o úvere vrátane príloh. Dňa 6.10.2010
súd vyzval rozhodcovský súd na doručenie rozhodcovského spisu. Súd dňa 17.12.2010 vo veci vydal

poverenie na vykonanie exekúcie.

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/17/2009 (pripojeného k spisu v spojenej veci
10C/283/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
9.1.2009, pričom súd dňa 20.1.2009 vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie (v lehote).

Z exekučného spisu Okresného súdu Rožňava sp.zn. 9Er/618/2011 (pripojeného k spisu v spojenej veci
10C/239/2012) vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu
3.8.2011, pričom súd dňa 10.8.2011 vo veci vydal poverenie na vykonanie exekúcie (v lehote).

Zo znaleckého posudku 1/2013 zo dňa 24.6.2013 vypracovaného doc. JUDr. PhDr. Miroslavom
Slašťanom PhD, znalcom v odbore právne vzťahy k cudzine (pripojeného k spisu Okresného súdu
Rožňava 5C/179/2012 ako listinného dôkazu platného vo všetkých veciach, kde sa žalobca domáha
náhrady škody a nemajetkovej ujmy), zo záverov v bode I vyplýva, že primárne právo neumožňuje
Európskej únii zasahovať do právomoci členských štátov, stanoviť a následne podrobne upraviť

možnosť riešenia sporov v rámci rozhodcovského konania. Nie je možné konštatovanie ani v súlade
so smernicou č. 93/13/EHS, že rozhodovanie spotrebiteľských sporov v rámci rozhodcovského konania
by bolo zakázané. Ani súdny dvor v žiadnom svojom rozhodnutí nekonštatoval, že rozhodovanie
spotrebiteľských sporov v rozhodcovskom konaní je zakázané, alebo že rozhodcovská zmluva
predstavuje nekalú a zakázanú podmienku v spotrebiteľských zmluvách. Z bodu II. vyplýva, že

právo EÚ všeobecne a bez splnenia osobitných podmienok ochrany spotrebiteľa nezakazuje, aby
majetkové spory, v ktorých zmluvnou stranou je spotrebiteľa, mohli byť rozhodované rozhodcom alebo
rozhodcovským súdom v rozhodcovskom konaní.

Zo záverov znaleckého posudku 1/2014 zo dňa 17.1.2014, vypracovaného Ekonomickou univerzitou v

Bratislave-ZnaleckýmústavomBratislavazodboruekonómiaamanažment,evidovanéhonaOkresnom
súde Rožňava pod Spr V136/14 vyplýva, že úlohou znalca bolo určiť výšku majetkovej škody, ktorá bola
spôsobená nesprávnymi úradnými postupmi a nezákonnými rozhodnutiami okresných súdov Slovenskej
republiky v exekučných konaniach a to najmä v súvislosti s porušovaním zákonných lehôt a nečinnosťou,
či zbytočnými prieťahmi v exekučnom konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo pri rozhodovaní o zmene súdneho exekútora. Na základe
vykonanej analýzy mzdových nákladov, nákladov na poštovné, telekomunikačné služby, tlač a úpravu
informačnéhosystémuznaleckýkolektívrealizovalvýpočetmajetkovejujmyvzniknutejžalobcovi,pričomtáto je diferencovaná podľa jednotlivých typov žalôb tak, že u žalôb NZP a NP predstavuje výška
majetkovej škody spolu 30,76 € a u žalôb ZE 31,68 €.

Z hromadných sťažností doručených Okresnému súdu Rožňava 4.3.2010 v exekučných veciach, kde
vystupoval žalobca ako oprávnený, ktoré sú datované 25.2.2010 vyplýva, že žalobca namietal postup
súdu v konaní a podal podnet na preskúmanie zákonnosti postupu súdu a prieťahov v konaní z dôvodu,
že podal návrhy na vykonanie exekúcie a exekútor požiadal o vydanie poverenia. Žiadal preveriť postup
súdu, nakoľko v zákonom stanovenej lehote nebolo vydané poverenie pre exekútora, čo spôsobuje

zbytočné prieťahy v exekučnom konaní. Okresný súd Rožňava v odpovedi zo dňa 16.3.2010 pod Spr
8/2010 považoval sťažnosť žalobcu na prieťahy v konaní za neodôvodnenú, nakoľko nezistil prieťahy
v konaní z dôvodu, že súd vo všetkých namietaných veciach vykonával úkony za účelom preskúmania
exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010 doručenej súdu

2.9.2010, v ktorej bolo namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie
exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.9.2010 pod Spr 29/2010 vyplýva, že súd
považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a tiež za
neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 30.8.2010 doručenej súdu
2.9.2010, v ktorej bolo namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie
exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 23.9.2010 pod Spr 30/2010 vyplýva, že súd
považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a tiež za
neprípustnú.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 23.11.2010 doručenej súdu
26.11.2010 v hromadných veciach tvoriacich prílohu sťažnosti, v ktorej bolo namietané nedodržanie
15 dňovej zákonnej lehoty pri vydávaní poverení pre exekútora. Zdôraznil, že exekučným titulom je
rozhodcovskýrozsudok,kdesamusíaplikovať15dňoválehotanarozhodnutieopoverení.Nedodržaním

lehoty došlo k prieťahom a k nesprávnemu úradnému postupu súdu. Z odpovede Okresného súdu
Rožňava zo dňa 23.11.2010 pod Spr 37/2010 vyplýva, že sťažnosť sa považuje za neodôvodnenú a
správny postup súdu vyplýva aj z potvrdzujúcich uznesení Krajského súdu v Košiciach v niektorých
exekučných veciach.

Zo sťažnosti žalobcu ako oprávneného v exekučných konaniach zo dňa 25.5.2011 doručenej súdu
27.5.2011, v ktorej bolo namietané, že exekútor v zákonnej lehote neobdržal poverenie na vykonanie
exekúcie. Z odpovede Okresného súdu Rožňava zo dňa 8.6.2011 pod Spr 21/2011 vyplýva, že súd
považoval sťažnosť žalobcu za neodôvodnenú, nakoľko neboli zistené prieťahy v konaniach a tiež za
neprípustnú.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu (vo všetkých spojených
veciach) nie je dôvodná a preto ju zamietol.

Žalobca sa domáhal náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v jednotlivých spojených veciach a to:

a) z titulu nezákonného rozhodnutia, keď rozhodol o zamietnutá návrhu na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie, čím založil prekážku veci rozhodnutej ohľadom exekučného titulu - rozsudku
rozhodcovského súdu,
b) nesprávnym úradným postupom, keď nerozhodol o žiadostiach na vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v zákonnej lehote, rozhodol o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie

a tiež po zákonnej lehote a rozhodol o zmene exekútora po zákonnej lehote.

Žalobca si uplatňoval nároky v súlade so Zákonom č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.:
(1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená
orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,

c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo

d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. a) citovaného zákona:

(1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene
štátu
a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,
2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1)

3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu, 2)

Nezákonné rozhodnutie

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 až 3 citovaného zákona:
(1)Právonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutímmáúčastníkkonania,ktorémuvznikla
škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

(2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním,

ako s účastníkom konania, konané malo byť.

(3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom
konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla.

Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo
zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný
rozhodnutím tohto orgánu.

(2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu
riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide
o prípady hodné osobitného zreteľa.

(3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na
právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

(4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil
svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia
nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady
Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky.

Nesprávny úradný postup

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup

sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu NárodnejradySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky
a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky.

(2) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného

vdisciplinárnomkonaní,ktorýmsarozhodlootom,žesudcasadopustildisciplinárnehoprevinenia,ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
ÚstavnýsúdSlovenskejrepublikykonštatoval,žesaporušiloprávonaprerokovanievecibezzbytočných
prieťahov.

(3) Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správyspočívajúcehovporušenípovinnostiurobiťúkonalebovydaťrozhodnutievzákonomustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať

len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného
príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej
správy prokurátorom.

(4) Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým

postupom spôsobená škoda.
Zákon č. 514/2003 Z.z. upravuje z hľadiska spôsobu, akým bola škoda spôsobená, dva odlišné okruhy
zodpovednosti za škodu. Prvý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú protiprávnym
(nezákonným) rozhodnutím (§ 5 a § 6). Druhý okruh predstavuje zodpovednosť za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom (§ 9). Zároveň je v rámci zákona samostatne upravená zodpovednosť

štátu za rozhodnutie o zatknutí, zadržaní (§ 7), väzbe, treste alebo ochrannom opatrení (§ 8).
Nezákonným rozhodnutím je rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom
Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej
zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené
príslušným orgánom. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, sa bude vždy posudzovať so

zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu.

Náhrada škody z titulu nezákonného rozhodnutia môže byť uplatňovaná ak bola preukázaná:
a) protiprávnosť rozhodnutia,
b) právoplatnosť rozhodnutia,

c) vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov,
d) zrušenie (čiastočné alebo úplné) nezákonného rozhodnutia.
Protiprávnosť rozhodnutia, ktorým bola spôsobená škoda, nie je možné a ani účelné zisťovať v rámci
konania o náhrade škody. Protiprávnosť rozhodnutia musí byť v čase prejednávania nároku o náhrade
škody už konštatovaná príslušným orgánom, ktorý je podľa procesných predpisov oprávnený zrušiť

protiprávne rozhodnutie pre jeho protiprávnosť. Otázku protiprávnosti rozhodnutia nie je možné riešiť v
konaní o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím ani ako predbežnú otázku. Podmienkou
priznania nároku je teda to, že nezákonné rozhodnutie príslušný orgán zmenil alebo zrušil. Tým sa
zabezpečuje, aby otázku, či je v danom prípade právoplatné rozhodnutie nezákonné, zodpovedne zvážil
orgán, ktorý má nezákonné rozhodnutie zrušiť, a to už pred začatím konania o náhradu škody.

Podmienkou priznania odškodnenia podľa § 5 citovaného zákona je, že rozhodnutie, ktorým mal byť
porušený zákon, nadobudlo právoplatnosť. Ide najmä o rozhodnutia, ktoré nadobudli právoplatnosť po
tom, čo účastník konania podal proti prvostupňovému konaniu odvolanie.
Zodpovednosť štátu je daná iba v prípade, ak poškodený využil všetky riadne opravné prostriedky na
dosiahnutie nápravy. To znamená, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie alebo

iný opravný prostriedok.
Nesprávnym úradným postupom je porušovanie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní, najmä
jeho nesprávne vykonanie alebo vykonanie bez splnenia zákonných podmienok. Nesprávnym úradným
postupom je aj opomenutie urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote. Ajnevydanie rozhodnutia je nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup je možné
považovať i iné nekonanie príslušného orgánu, teda nevykonávanie úradného postupu.
Zodpovednosťštátuzaškoduspôsobenúorgánmiverejnejmocimácharakterobjektívnejzodpovednosti

(bez ohľadu na zavinenie). Štát teda zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci tými, ktorí
v jeho mene vykonávali verejnú moc bez ohľadu na to, či tieto osoby spôsobili škodu svojím zavinením
alebo bez tohto zavinenia. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci je teda rozhodujúce, či boli splnené objektívne predpoklady tejto zodpovednosti.

Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť
splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa citovaného zákona. Podmienkami vzniku tejto
zodpovednosti sú:
a) výkon verejnej moci príslušným orgánom verejnej moci,
b) vznik škody alebo nemajetkovej ujmy poškodenému,
c) príčinná súvislosť medzi a) a b).

Základnou podmienkou zodpovednosti štátu je, aby škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci
orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc. Štát v tomto prípade nezodpovedá len za konanie vlastných
štátnych orgánov, ale aj za konanie subjektov, na ktoré bol prenesený výkon verejnej moci. Druhým
predpokladom zodpovednosti štátu za škodu je vznik škody alebo nemajetkovej ujmy uvedenej v
ustanovení § 17 citovaného zákona. Vznik škody musí preukázať poškodený. Medzi konaním, ktoré

viedlo k vzniku škody a samotnou škodou musí byť daná priama príčinná súvislosť.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladovprevznikškody.Idetedaoobjasneniepríčin,ktoréviedlikurčitémuvýsledkuaostarostlivé
zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej zodpovednosti štátu ide teda o vzťah

príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej udalosti, teda ak je doložené, že nebyť
škodovej udalosti, nedošlo by ku škode. Nesprávny postup orgánu štátu musí byť teda vždy so vznikom
škody vo vzťahu príčiny a následku.
Nie je vylúčené, aby škoda, za ktorú zodpovedá štát, bola spôsobená aj nesprávnym úradným postupom
vykonávaným v rámci rozhodovacej činnosti. Pre túto formu zodpovednosti je určujúce, že úkony

úradnéhopostupusamyosebenevedúkvydaniurozhodnutiaaakjerozhodnutievydané,bezprostredne
sa v jeho obsahu neodrazia. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom súvisiacim s
rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie alebo oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade
s uvedenými pravidlami správne vydané v stanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu
alebo iné vady v spôsobe vedenia konania. Zodpovednosť za škodu z nesprávneho úradného postupu

orgánuštátunezakladajúvadykonania(napr.prizhromažďovanípodkladovprerozhodnutie,hodnotenie
zistených skutočností a právne posúdenie), ak mali za následok nesprávne rozhodnutie. Štát zodpovedá
za škodu spôsobenú poškodenému tým, že súd nekonal o návrhu, ktorým si poškodený uplatňoval svoju
pohľadávku voči dlžníkovi, len ak poškodený preukáže aj to, že pohľadávku voči dlžníkovi skutočne mal
a že neodôvodnené prieťahy v súdnom konaní boli podstatnou a rozhodujúcou príčinou toho, že sa

pohľadávka stala nedobytnou.
NedodržanielehotyurčenejvExekučnomporiadkumôžemaťzanásledokvznikzodpovednostizaškodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo nesprávnym úradným postupom len vo vzťahu k takému
zmenšeniu majetku účastníka exekučného konania, ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené
práve (iba) týmto postupom.

Nesprávny úradný postup má značný význam i pri vzniku škody účastníkovi konania v príčinnej súvislosti
s prieťahmi v konaní.

Predbežné prerokovanie nároku

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 citovaného zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 4 citovaného zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu
škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušnýorgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. prebieha vo dvoch fázach. Prvou
fázou je mimosúdne predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom. Druhou fázou je uplatnenie
nároku žalobou na súde. Tieto dve fázy musia nasledovať po sebe, pretože podmienkou podania
žaloby na súde je predchádzajúce mimosúdne prejednanie nároku. Tento zákonný postup vyplýva z
ustanovenia § 16 zákona, podľa ktorého nemožno nárok na náhradu škody uplatniť skôr, než uplynie
šesťmesačnálehotaplynúcapráveoduplatnenianárokupoškodenéhoupríslušnéhoorgánu(§4a§11);

až neúspešné uplatnenie nároku u príslušného orgánu je predpokladom pre uplatnenie nároku na súde.
Predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody by malo prispieť k objasneniu skutkového stavu vo
veci práva na náhradu škody a vytvoriť tak podmienky pre uzavretie mimosúdnej dohody o uspokojení
nároku. Iba vtedy, ak by sa účastníci nedohodli, a to buď o nároku vôbec, alebo o výške uplatňovaného
nároku na náhradu škody, malo by nasledovať súdne konanie. Predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody je zákonom stanovená podmienka, preto musí byť splnená, aby tento nárok mohol byť
vôbec prejednaný a rozhodnutý v občianskom súdnom konaní.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a
nemajetkovej ujmy boli žalovanému doručené 23.4.2012 a žaloby vo všetkých spojených veciach boli

na tunajšom súde podané 27.9.2012 - teda pred uplynutím šesť mesačnej lehoty. Žalovaný však do
rozhodnutia súdu vo veci neuspokojil žalobcom uplatnené nároky a preto boli splnené podmienky na
prejednanie nároku žalobcu v tomto konaní.

Škoda a nemajetková ujma

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 4 citovaného zákona:
(1) Uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 1a)

(2) V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením

vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

(3) Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,

b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,

c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,

d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

(4) Výška náhrady nemajetkovej ujmy priznaná podľa odseku 2 nemôže byť vyššia ako výška náhrady
poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného predpisu 8a)

Žalobca si vyčíslil škodu vo výške 125 € (v každej žalobe NZP a NP), resp. 175 € (v každej žalobe
ZE) a vo výške istiny a príslušenstva (v každej žalobe ISTINA RS). Vznik škody zdôvodnil nutnosťou
vykonávať administratívne úkony z dôvodu, že súd nerozhodol o návrhu žalobcu v exekučnom konaní v
zákonných lehotách. Žalobca doložil znalecký posudok 1/2014 na preukázanie výšky škody, z ktorého
záverov vyplýva, že výška škody je 30,76 € pri žalobách NZP a NP a 31,68 € pri žalobách ZE. Už z

uvedeného vyplýva, že ani znalecký posudok 1/2014 nepotvrdzuje výšku škody tak, ako si ju uplatnil
žalobca. Aj týmto bola spochybnená správnosť uplatnenej náhrady škody žalobcom.Pri nemajetkovej ujme si žalobca uplatňoval 55 € za mesiac nečinnosti súdu pri žalobách NZP a NP,
resp. 55,32 € pri žalobách ZE. U žalôb ISTINA RS si uplatnil 20 % z vymáhanej istiny s príslušenstvom.

Nárok zdôvodnil tým, že nečinnosť súdu pri rozhodovaní o jeho návrhoch trvala neúmernú dobu, pričom
sa nerozhodlo v zákonnej lehote a boli porušené jeho práva na prerokovanie vecí bez zbytočných
prieťahov. Ani v jednej zo spojených vecí pritom žalobca neuviedol pravdivý údaj o dĺžke konania,
nakoľko nepočítal lehotu od nápadu vecí na súd do rozhodnutia o vydaní poverenia, jeho zamietnutí,
alebo zmene exekútora, ale lehotu počítal od doby spísania návrhu u exekútora do podania vecí na súd,

kde táto doba bola často dlhšia ako samotné súdne konanie.

Žalobca navrhol doplniť dokazovanie oboznámením sa so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať
ohľadom výšky škody a so znaleckým posudkom ohľadom nesprávneho postupu súdu vo veciach
ISTINA RS. Súd nevyčkal na predloženie znaleckých posudkov, ktoré majú byť vyhotovené len v
budúcnosti z dôvodu, že pri vykonanom dokazovaní nebol zistený nesprávny úradný postup, resp.

nezákonné rozhodnutie a nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom tvrdenej škody a nemajetkovej ujmy.

Premlčanie

Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 až 3 citovaného zákona:
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak
je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,
plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo
zrušené právoplatné rozhodnutie.

(2) Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému
doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na
zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

(3) Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa ustanovenia § 27b ods. 1 citovaného zákona zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami,
ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, a za škodu spôsobenú nesprávnym

úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje predpismi účinnými do 31.
decembra 2008.

Zákon č. 514/2003 Z. z. ustanovuje v § 19 kombinovanú premlčaciu dobu, rovnako ako Občiansky
zákonník pri premlčaní práva na náhradu škody (§ 106 OZ). V odseku 1 ide o subjektívnu premlčaciu

dobu a v odseku 2 o objektívnu premlčaciu dobu.

Pokiaľ ide o subjektívnu premlčaciu dobu, je stanovená v dĺžke troch rokov. Táto začína plynúť od
momentu, kedy sa poškodený dozvedel o škode. Poškodený sa v zmysle ustanovenia § 19 ods.
1 citovaného zákona dozvie o škode vtedy, keď zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť

vznik škody a orientačne (približne) aj jej rozsah (tak, aby bolo možné určiť približne výšku škody v
peniazoch). Nie je teda potrebné, aby poškodený poznal rozsah (výšku) škody presne (napríklad na
základe odborného posudku). Pre začiatok plynutia premlčacej doby nie je tiež potrebné, aby poškodený
vedel, kto za škodu zodpovedá, resp., ktorý orgán štátu spôsobil škodu.

Plynutie premlčacej doby podľa § 19 citovaného zákona sa prerušuje od doby, kedy poškodený podal na
príslušný orgán písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona
aprerušenietrváaždomomentuskončeniaprerokovania.Najdlhšieprerušenieplynutiapremlčacejdoby
trvá šesť mesiacov. Táto lehota vychádza z ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona, ktoré umožňuje
poškodenému podať žalobu na náhradu škody na súd, ak orgán zodpovedný za škodu neuspokojí nárok

poškodeného na náhradu škody.

Žalovaný vzniesol námietku premlčania ohľadom nárokov žalobcu, ktoré mali vzniknúť v lehote troch
rokov pred podaním žaloby. Súd konštatuje, že ani v jednej zo spojených vecí nie je možné prihliadať nanámietkupremlčania,nakoľkoakbynárokžalobcuexistoval,nebolbypremlčaný.Žalobavoveciachbola
podaná 27.9.2012, pričom žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nárokov v apríli 2012, keď počas
predbežného prerokovania premlčacia lehote neplynie. Ako bolo vyššie oboznamované v jednotlivých

spojených veciach, tak v žalobách ZE boli podané návrhy na zmenu exekútora v rokoch 2010 a 2011, v
žalobách ISTINA RS bolo rozhodnuté o návrhoch na vydanie poverenia jeho zamietnutím v roku 2010,
resp. 2011, o žalobách NZP bolo rozhodované v roku 2010 až do roku 2011 a o žalobách NP bolo
rozhodované od 20.1.2009 - poverenie vydané v lehote 15 dní a následne 6.10.2010 a 10.8.2011.
Trojročná lehota pred podaním žaloby je 27.9.2009 a preto žiaden z nárokov nemohol byť premlčaný.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení do 31.5.2010:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného

titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 1.6.2010 do 31.5.2011:
1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)
a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu

zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 44 ods. 1,2,3 a 8 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v platnom znení od 1.6.2011:
(1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh
spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45)

a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

(2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľnéhopodľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne

poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

(3) Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu
zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

(8) Oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na
príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od
doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení do 31.5.2011:
(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s

vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. c) a d) Zákona 233/1995 Z.z. v platnom znení od 1.6.2011:

(2) Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,

d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Z ustanovenia § 238 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. vyplývajú taxatívne vymedzené ustanovenia
Exekučného poriadku, ktoré sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005, avšak s

výnimkou § 44 ods. 7 Exekučného poriadku. Tiež úprava uvedená v § 44 ods. 8 Exekučného poriadku
platného od 1.12.2006 sa nevzťahuje na konania, ktoré sa začali pred 1.12.2006, ako to vyplýva z §
240 ods. 1,2 Zákona 233/1995 Z.z.

V žalobách označených ZE - nebolo rozhodnuté v 30 dňovej lehote o zmene exekútora od podania

návrhu. Vo veciach 10C/328/2012, 10C/326/2012, 10C/301/2012, 10C/300/2012, 10C/259/2012,
10C/258/2012, 10C/257/2012, 10C/256/2012, 10C/254/2012 a 10C/242/2012 začalo exekučné konanie
pred 1.9.2005 a vzhľadom na vyššie uvedené prechodné ustanovenia neplatila 30 dňová lehota na
rozhodnutie o návrhu na zmenu exekútora. Naviac súd po doručení návrhu na zmenu exekútora vo
veciach konal, nakoľko vyzval pôvodného exekútora na vyúčtovanie trov a následne v oboch veciach

vyhlásil exekúciu za neprípustné a exekúciu zastavil a rozhodol aj o zamietnutí návrhu na zmenu
exekútora. Vo veciach 10C/329/2012 a 10C/260/2012 konanie začalo po 1.9.2005 a súd zamietol návrh
na zmenu exekútora síce po 30 dňovej lehote, avšak pred rozhodnutím vyzval pôvodného exekútora
na vyčíslenie trov exekúcie a po obdržaní vyúčtovania vydal uznesenie, ktorým vyhlásil exekúciu za
neprípustnú, exekúciu zastavil a zamietol návrh na zmenu exekútora.

Súd konštatuje, že v konaní nebol zistený nesprávny úradný postup exekučného súdu tak, ako má na
mysli ustanovenie § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. Nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na
rozhodnutie o návrhu účastníka neznamená automaticky prieťahy v konaní (I.US16/2002).

V žalobách označených ISTINA RS - 10C/486/2012 a 10C/299/2012 súd rozhodol o žiadosti exekútora
na udelenie poverenia v lehote 15 dní od podania žiadosti na exekučný súd. V uvedených veciach
teda nebola dôvodná námietka žalobcu na nesprávny úradný postup - prieťahy v konaní. V ostatných
veciach označených ISTINA RS rozhodol exekučný súd v lehote dlhšej ako 15 dní od podania návrhu,ale vo všetkých veciach zamietol návrh na udelenie poverenia z dôvodu, že exekučným titulom
bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahovala neplatnú
rozhodcovskú doložku. Exekučný súd nebol v týchto veciach nečinný, ale v každej žiadal pripojenie

dokladov od oprávneného alebo od rozhodcovského súdu a po ich obdržaní okamžite vo veci rozhodol.
Ani v jednom prípade nebolo možné vec posúdiť z dôvodu nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalobca
ani nevyužil možnosť podať opravný prostriedok voči uzneseniu, ktorým bol zamietnutý návrh na
udelenie poverenia a žiadne z rozhodnutí, ktorým sa návrh na udelenie poverenia zamietol, nebolo
zrušené. Nebol zistený ani nesprávny úradný postup v súlade s § 9 ods. 1,2 Zákona 514/2003 Z.z.,

naviac nebolo povinnosťou súdu rozhodnúť do 15 dní od podania návrhu na udelenie poverenia, nakoľko
súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, kedy sa žiadosť o udelenie poverenia zamieta a v
tomto prípade nie je určená lehota na rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia podľa
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení do 31.5.2010, do 31.5.2011 a od 1.6.2011. Toto
zákonné ustanovenie sa v jednotlivých vyššie uvedených obdobiach dopĺňalo ohľadom exekučného
titulu uvedeného v § 41 ods. 2 písm. c) a d) Exekučného poriadku pri vydaní poverenia, ale 15

dňová lehota sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu v prípade nevydania poverenia, ak rozhoduje
uznesením o zamietnutí návrhu. Preto aj žaloby označené ISTINA RS boli nedôvodné. Naviac tým,
že súd zamietol žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nedošlo k reálnej
nevymožiteľnosti istiny a príslušenstva, o čom rozhodol rozhodcovský súd. Pokiaľ aj nedošlo k
zrušeniu rozhodcovských rozsudkov, ktoré boli exekučnými titulmi, nakoľko súd postupoval podľa §

45 Zákona 244/2002 Z.z., žalobca mal právo iniciovať konanie pred všeobecným súdom ohľadom
svojej pohľadávky. Súd zdôrazňuje, že rozhodnutia rozhodcovských súdov, ktoré boli vydané na základe
neplatnej rozhodcovskej doložky, nemohli založiť prekážku res iudicata z dôvodu, že rozhodcovský súd
nemal právomoc na rozhodovanie o uplatnenom nároku.

V žalobách označených NZP - 10C/342/2012 a 10C/178/2012 bol zamietnutý návrh na vydanie
poverenia v 15 dňovej lehote. Vo všetkých ostatných veciach NZP bol zamietnutý návrh na vydanie
poverenia po 15 dňovej lehote, avšak súd vykonával nevyhnutné úkony za účelom zabezpečenia
listinných dôkazov na posúdenie exekučného titulu, pričom tak, ako bolo uvedené pri žalobách ISTINA
RS, 15 dňová lehota sa nevzťahovala na rozhodovanie súdu v prípade nevydania poverenia, ak bolo

vydávané uznesenie o zamietnutí návrhu na vydanie poverenia. Súd poukazuje na ustanovenie §
45 Zákona č. 244/2002 Z.z., kde exekučný súd nie je len oprávnený, ale aj povinný v ktoromkoľvek
štádiu exekučného konania skúmať zákonnosť exekučného titulu (vyplýva to aj z rozhodnutí Ústavného
súdu SR a Najvyššieho súdu SR IV.US60/2011, I.US278/2014, IV.US55/2011, 5Cdo/439/2012,
6Cdo/290/2012, 6Cdo/143/2011). Posudzovanie zákonnosti rozhodcovských rozsudkov v exekučnom

konaní nie je možné hodnotiť ako nesprávny úradný postup.

V žalobách označených NP - 10C/283/2012, 10C/239/2012 súd vydal poverenie pre exekútora v lehote
15 dní a teda v uvedených veciach žaloba bola nedôvodná. Vo veci 10C/249/2012 udelil poverenie na
vykonanie exekúcie pre exekútora po 15 dňovej lehote, ale vo veci konal a hneď po doručení žiadosti

o udelenie poverenia žiadal od oprávneného doručenie listín a od rozhodcovského súdu doručenie
rozhodcovského spisu, kde posúdil nárok a rozhodol. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
od 1.6.2010 15 dňová lehota neplatila pri exekučnom titule - rozhodcovskom rozsudku.

Súd preto nedodržanie 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia nepovažoval za nesprávny úradný

postup odkazujúc na vyššie uvedené zdôvodnenie, nakoľko neboli preukázané náležitosti v súlade s §
9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z., pretože neboli konštatované prieťahy v konaní oprávnenými osobami
(nedôvodná sťažnosť konštatovaná predsedom súdu).

Podľa ustanovenia § 45 ods. 1,2,3 Zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní:

(1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.(2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku
alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1

písm. b) alebo c).

(3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

Súd môže ex offo preskúmať nekalú povahu rozhodcovskej doložky v prípade právoplatného

rozhodcovského rozsudku a môže vyvodiť všetky dôsledky podľa právneho poriadku v tom smere, aby
spotrebiteľneboluvedenoudoložkouviazaný.Aksúdzistí,ženedošlokuzavretiurozhodcovskejzmluvy,
nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok. Exekučný
súd je povinný preskúmať exekučný titul, ako aj platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného
nedostatku musí konštatovať rozpor rozsudku so zákonom, čo sa premietne buď v zamietnutí žiadosti
na udelenie poverenia, resp. v zastavení exekúcie.

Z vyššie uvedených dôvodov súd konštatuje, že žalobca nepreukázal v jednotlivých spojených veciach
nesprávny úradný postup exekučného súdu, resp. existenciu nezákonného rozhodnutia, nepreukázal
ani výšku škody a nemajetkovej ujmy (žalobca uvádza len svoje tvrdenia) a v žiadnom prípade nebola
preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom

akejkoľvek škody alebo nemajetkovej ujmy. Preto bolo potrebné žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Súd zdôrazňuje skutočnosť, že žalobca bol v konaní nečinný, nakoľko okrem podanej žaloby a námietok
zaujatosti voči všetkým sudcom Okresného súdu Rožňava nereagoval na vyjadrenie žalovaného k
podanej žalobe a bez ospravedlnenia sa nezúčastnil nariadeného pojednávania.

Súd vo veci v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku pokračoval v konaní a pri
oboznamovaní sa s listinnými dôkazmi, ktoré sú citované v rozsudku, sa oboznámil jednak s listinami,
ktoré predložil samotný žalobca a ďalej sa oboznámil s exekučnými spismi tunajšieho súdu, v ktorých
bol namietaný postup súdu, pričom žalobca bol účastníkom týchto exekučných konaní ako oprávnený

a teda v každej exekučnej veci podával návrh na začatie exekučného konania, exekútorovi predkladal
exekučný titul, ktorým bol rozhodcovský rozsudok a obdržal všetky rozhodnutia exekučného súdu. Súd
teda sa oboznámil len s listinnými dôkazmi, ktoré všetky boli žalobcovi známe, čím neodňal možnosť
žalobcovi sa vyjadriť k oboznamovaným listinným dôkazom. Boli splnené všetky podmienky na konanie
a práve žalobca svojim postojom si sám zmaril možnosť zúčastniť sa na nariadenom pojednávaní, kde

súd vo veci rozhodol.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Neúspešnému žalobcovi nevzniklo právo na náhradu trov tohto konania a úspešný žalovaný si trovy
konania nevyčíslil a neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávnerozhodnutievoveci,c)súdprvéhostupňaneúplnezistilskutkovýstavveci,pretoženevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205aObčianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.