Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 27, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 11C/137/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115208125
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Wildeová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8115208125.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Quantum Credit a.s., so

sídlom Ružová dolina 25, 821 09 Bratislava, IČO:
47248980,právnezastúpený:PERSPECTALegals.r.o.,sosídlomRužovádolina25,82109Bratislava,
IČO: 36 668 745, p r o t i žalovanému: X. A., L.. XX.X.XXXX, J. M. XX/XXX, XXX XX D., o zaplatenie
99,82 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 75,03 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 20,85 Eur od 19.9.2012 do zaplatenia, vo výške 8,75 % ročne zo sumy 43,46 Eur od 18.10.2012
do zaplatenia a s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 10,72 Eur od 19.1.2013 do

zaplatenia a tiež je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 38,24 Eur na účet právneho
zástupcu žalobcu, z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 29,99 Eur, to všetko v lehote 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca žalobou zo dňa 30.3.2015, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 7.4.2015, sa domáhal
zaplatenia sumy 99,82 Eur s úrokmi z omeškania vo výške
8,75 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr, a to konkrétne zo sumy 20,85

Eur od 19.9.2012 do zaplatenia, zo sumy 43,46 Eur od 18.10.2012 do zaplatenia a zo sumy 35,51 Eur
od 19.1.2013 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Nárok uplatnil z titulu neuhradených faktúr za
poskytnuté služby.

Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovak Telekom a.s. dňa 23.1.2012 uzavrel so
žalovaným Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytnutie hlasových služieb prostredníctvom
pevnej telefónnej prípojky (program Uni 20) a ústnu Zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo

poskytnutie dátových služieb prostredníctvom pevnej internetovej prípojky (program Magio Internet -
Turbo 2). Žalobca poukázal len na príslušné faktúry, ktoré pripojil k žalobe a uviedol, že žalovaný si svoj
zmluvný záväzok nesplnil, keď neuhradil faktúry za poskytnuté služby, čím porušil zmluvnú povinnosť,
a preto mu vznikol aj nárok na zákonný úrok z omeškania.

Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, aj keď žaloba s prílohami mu bola doručená ešte dňa 11.5.2015.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných
sporoch.Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 Eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom na to, že sa jedná o drobný spor, súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania s
poukazom na § 115a ods. 2 O.s.p.

Súd vykonal dokazovanie Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 23.1.2012,
Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 1.7.2014, faktúrami č. 8742621622, č. 7743609235, č.

2746568134 a zistil tento skutkový stav:

Dňa 23.1.2012 bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb vrátane jej Dodatku medzi
poskytovateľom Slovak Telekom a.s. a žalovaným. Jej predmetom bolo poskytnutie hlasových služieb a
zároveň bol dohodnutý konkrétny program služieb Uni 20. Zmluva, resp. Dodatok k zmluve obsahuje aj
prehláseniežalovaného,žesvojímpodpisompotvrdzujeprevzatieVšeobecnýchpodmienok,Osobitných

podmienok, Cenníka a Cenového výmeru podľa príslušnej akcie.

Žalovanému boli fakturované za služby, ktoré mu poskytol Slovak Telekom a.s. na základe spomínanej
zmluvy nasledovné sumy: 46,54 Eur faktúrou č. 8742621622 splatnou 18.9.2012 za obdobie od 1.8.2012
do 31.8.2012, z ktorej si žalobca uplatnil iba sumu 20,85 Eur, ďalej suma 43,46 Eur faktúrou č.

7743609235 splatnou 17.10.2012 za obdobie od 1.9.2012 do 30.9.2012 a suma 35,51 Eur faktúrou č.
2746568134 splatnou 18.1.2013 za obdobie od 1.12.2012 do 31.12.2012, ktorá okrem iného obsahovala
aj poplatok za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie a zmluvnú pokutu za nedodržanie doby
splatnosti, ktorá nie je v tejto faktúre dostatočne konkretizovaná.

Slovak Telekom, a.s. uzatvoril so žalobcom dňa 9.6.2014 Zmluvu o postúpení pohľadávok, čo oznámil
žalovanému listom zo dňa 1.7.2014.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 491 ods. 1 OZ záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených; môžu

však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených
(§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“) zmluvou
o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej

sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho

zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 2 zákona zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať

a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2 ,
b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o
1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní
služieb tiesňového volania,
2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade

s osobitnými predpismi,39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo
iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46 ,

4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového
spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb,
5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby,
6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení,
c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a

informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa §
59 ods. 2 ,
d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných
cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace
so spôsobom platby,
e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby,

f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane
minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania
výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov,
poplatkovsplatnýchpriukončenízmluvyoposkytovaníverejnýchslužiebanáhradynákladovsúvisiacich
s koncovými zariadeniami,

g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej
úrovne kvality služieb,
h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75 ,
i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo

v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

Podľa § 43 ods. 1 zákona podnik má právo

a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu,

b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,
c) odmietnuť uzavretie zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
1. poskytovanie verejnej služby na požadovanom mieste alebo v požadovanom rozsahu je technicky
neuskutočniteľné okrem poskytovania univerzálnej služby podľa § 50 ods. 2 písm. a) alebo by bolo možné len s

vynaložením neprimerane vysokých nákladov,
2. záujemca o ňu nedáva záruku, že bude dodržiavať zmluvu preto, že je dlžníkom podniku alebo iného
podniku alebo niektorý z týchto podnikov už predtým odstúpil od zmluvy s ním alebo vypovedal s ním
zmluvu,
3. záujemca nesúhlasí s podmienkami zmluvy o poskytovaní verejných služieb,

d) dočasne prerušiť alebo obmedziť poskytovanie verejnej služby z dôvodu
1. jej zneužívania, a to až do odstránenia jej zneužívania alebo vykonania technických opatrení
zamedzujúcich jej zneužívanie,
2. nezaplatenia splatnej sumy za verejnú službu v lehote upravenej v zmluve o poskytovaní verejných
služieb, a to až do jej zaplatenia alebo do zániku zmluvy o poskytovaní verejných služieb; dočasne

prerušiť poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení a uplynutí
primeranej lehoty určenej na zaplatenie alebo
3. podstatného porušenia iných zmluvných podmienok zo strany účastníka; dočasne prerušiť
poskytovanie verejnej služby možno iba po predchádzajúcom náležitom upozornení,
e) požadovať od účastníka alebo jeho splnomocneného zástupcu pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní

verejných služieb predloženie preukazu totožnosti, vyhotoviť kópiu preukazu totožnosti alebo odčítať
údaje z preukazu totožnosti elektronickými prostriedkami na účely overenia poskytnutých údajov
účastníka podľa odseku 2 písm. b).

V danom prípade uzavretou zmluvou sa žalovaný zaviazal k finančnému plneniu za služby, ktoré mu

poskytoval právny predchodca žalobcu, pričom tieto služby mu boli riadne fakturované a žalovaný
ich neuhradil. Súd preto považoval za právne dôvodné žalobe o zaplatenie faktúr súvisiacich s
poskytovaním konkrétnych služieb vo výške 75,03 Eur vyhovieť. Jednalo sa o faktúru č. 8742621622,
z ktorej si žalobca uplatnil iba sumu 20,85 Eur, ktorú mu súd aj priznal, ďalej faktúru č. 7743609235vystavenú na sumu 43,46 Eur a faktúru č. 2746568134, z ktorej súd priznal iba sumu 10,72 Eur za
poskytnuté služby.

Podľa § 517 ods. 1 OZ veta prvá, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa
predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2010 do

31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z prisúdenej istiny, t.j. zo sumy 75,03 Eur súd priznal aj úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti príslušných faktúr, a to s poukazom na § 517 ods. 1, 2 OZ.

Pokiaľ ide o sumu 24,79 Eur, ktorú súd nepriznal a v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú, je
potrebné uviesť nasledovné:

Podľa § 3 a ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými

podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka
alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa
uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa
primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo

ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Poslednou faktúrou č. 2746568134 bol žalovanému fakturovaný aj poplatok za obmedzenie
poskytovania služby pre neplatenie vo výške 16,50 Eur (bez DPH), resp. suma 19,80 Eur a zmluvná
pokuta za nedodržanie doby splatnosti vo výške 4,99 Eur.V tejto časti súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
vznik záväzku žalovaného uhradiť žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Tento umožňuje
získať na úkor spotrebiteľa majetkový prospech, ktorý prevyšuje skutočné výdavky žalobcu. Zákon

za príslušenstvo označuje inter alia náklady na uplatnenie pohľadávky. Zákon teda predpokladá
presné výdavky. Paušálna výška poplatku za obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie (vo
výške 16,50 Eur bez DPH) bez transparentného výpočtu skutočných nákladov preto zapadá do
definície neprijateľných zmluvných podmienok (v rozpore s ratio legis zákona a z dôvodu neurčitosti a
nedostatočnej transparentnosti).

Zo žiadneho z priložených listinných dôkazov totiž nevyplýva, že by si takýto poplatok práve za
obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie so žalovaným výslovne dojednal.

Súd uvádza, že žalobca tento nárok žiadnym spôsobom nevysvetlil a nepreukázal. Žalobca totiž
neuviedol o aké zmluvné porušenie povinnosti zo strany žalovaného konkrétne išlo, zvlášť ak v zmluve

boli uvedené v súvislosti s porušením tohto záväzku rôzne poplatky. V sporovom konaní pritom platí
zásada dispozičná a prejednacia (dané konanie je nepochybne sporové), a preto je zásadne vecou
účastníka konania tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy k preukázaniu svojich skutkových tvrdení. Žalobca
už vo svojej žalobe je povinný uviesť rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje uplatňované právo a
musí k tomu uviesť potrebné dôkazy (§ 79 ods. 1 O.s.p.). Túto povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť

má žalobca aj v priebehu konania (§ 101 ods. 1, § 120 ods. 1 O.s.p.). Každý z účastníkov teda musí v
závislosti na hypotéze príslušnej právnej normy tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých
bude môcť súd rozhodnúť v jeho prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno). Povinnosť tvrdenia a
dôkazná povinnosť sú vo vzájomnej jednote. Rozsah dôkaznej povinnosti je zásadne určený rozsahom
povinnosti tvrdiť skutočnosti, pretože aby mohol účastník nejakú skutočnosť preukázať, musí ju najskôr

tvrdiť. Pri splnení povinností tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť, čo znamená, že účastník musí
označiť dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení. V opačnom prípade nesie za predpokladu, že
ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v
jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Uvedenú povinnosť si podľa názoru súdu
žalobca v danom prípade nesplnil.

Nárok na zmluvnú pokutu vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1, 2 OZ.

Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 OZ zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená
výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Ohľadom zmluvnej pokuty si však žalobca nesplnil ani len povinnosť tvrdenia. Nárok preukazoval len
pripojenou faktúrou. Takúto „dohodu“ o zmluvnej pokute však súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Je totiž nesporné, že zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným
je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na § 52 ods. 1 OZ.

Právnypredchodcažalobcuponúkolsvojeslužbyspotrebiteľomprostredníctvomštandardnýchtypových
zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť.
Potrebné je zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti
neprijateľných klauzúl a bolo by v rozpore s úpravou spotrebiteľských zmlúv a cieľom smernice
rady 93/13/EHS ak by sa pred neprijateľnou zmluvnou podmienkou jeden spotrebiteľ chránil a druhý

nie. Rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne
spôsobila poškodiť spotrebiteľa.

Súd len pripomína ust. § 53a ods. 1 OZ, podľa ktorého ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základetakejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Citované ustanovenie § 53a ods. 1 OZ teda obsahuje zákonný zákaz používania neprijateľných
podmienok, ktorý vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania
najmä neuplatňovať ich plnenie na súde a neprijímať plnenie z nich. V takomto prípade, ak si žalobca
uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu napriek spomínanému zákonnému zákazu, nie je možné
uplatnenému nároku poskytnúť právnu ochranu, a preto žaloba aj z toho dôvodu v tejto časti bola

nedôvodná.

Aktívna legitimácia žalobcu vyplýva z ustanovenia § 524 a násl. OZ nakoľko súd mal za to, že došlo k
postúpeniu pohľadávky zo spoločnosti Slovak Telekom a.s. na žalobcu.

O trovách konania účastníkov bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Náhradu trov konania si v

zmysle § 151 ods. 1 O.s.p. uplatnil len žalobca, ktorý mal úspech v prevažnej časti uplatneného nároku,
a to v rozsahu 75 %. Žalovaný mal úspech v rozsahu 25 %, a preto súd priznal žalobcovi pomernú
náhradu trov konania vo výške 50 % (75 % - 25 %).

Trovy konania predstavujú zaplatený súdny poplatok za návrh vo výške 16,50 Eur a trovy právneho

zastúpenia vo výške 59,98 Eur podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl.“).
Podľa § 10 ods. 1 vyhl. základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty
(t.j. 99,82 Eur) je 16,60 Eur.

Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 2 úkonov právnej služby, a to príprava a prevzatie zastúpenia
a písomné podanie vo veci samej. Tarifná odmena podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1 písm. a/ a písm. c/
vyhl. je spolu vo výške 33,20 Eur. K tarifnej odmene bol pripočítaný režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhl.) 2
x 8,39 Eur za rok 2015, spolu vo výške 16,78 Eur. Postupom podľa § 18 ods. 3 vyhl. súd zvýšil tarifnú
odmenu o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 % o sumu 10,00 Eur (t.j. zo základu dane, teda zo sumy

49,98 Eur). Trovy právneho zastúpenia predstavujú spolu sumu 59,98 Eur.

Keďže žalobca mal v spore úspech v časti 75 %, po odpočítaní 25 % úspechu žalovaného, žalobca má
nárok na pomerné trovy konania vo výške 50 %, a preto mu aj boli v tejto výške priznané. Z uvedených
dôvodov súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania žalobcu vo výške 38,24 Eur, ktorá zodpovedá

50 % zo súdneho poplatku za žalobu vo výške 16,50 Eur, t.j. 8,25 Eur a 50 % z trov právneho zastúpenia
vo výške 59,98 Eur, t.j. 29,99 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Tieto trovy je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na
účet jeho právneho zástupcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.