Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 25, 2015

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/173/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114206786
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2015:8114206786.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: PROFI CREDIT

Slovakia, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., Kubániho 16, Bratislava, proti odporcovi: S.. Z. Z., V.. XX.XX.XXXX, P. Y.,
R. Č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie právna pomoc
spotrebiteľom, Sofijská 13, Košice, zastúpeného: JUDr. Ladislav Mikluš, advokát, Budapeštianska 8,
Košice, o zaplatenie 831,76 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

návrh z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,

navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 118,98 Eur na
účet jeho právneho zástupcu, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa10.03.2014žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcunazaplatenie
831,76 Eur s príslušenstvom. Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že medzi účastníkmi konania
bola uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere, ktorá nebola splnená zo strany odporcu s platením
jednotlivých splátok.

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril, pričom svoju neúčasť neospravedlnil ani na pojednávaní,
na ktoré bol riadne predvolaný.

Vedľajší účastník, ktorý vstúpil do konania na strane odporcu, žiadal predmetný návrh zamietnuť z
dôvodu neprimerane vysokých dojednaných úrokov dohodnutých v úverovej zmluve. Poukázal na to, že
navrhovateľ má právo len na vrátenie požičanej istiny, k čomu už zo strany odporcu došlo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením návrhu na začatie konania, výpisu z
obchodného registra navrhovateľa, zmluvy o revolvingovom úvere, zmluvných dojednaní, oznámení
veriteľa o schválení úveru, doručenky o zosplatnení úveru, karty klienta, prehľadu úrokových mier ako
aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli dňa 10.06.2010 zmluvu o revolvingovom úvere, na základe ktorej poskytol

navrhovateľ odporcovi úverový limit 1.200 Eur, ktorý mal byť splatený v 30 splátkach vždy k 28. dňu
v mesiaci, výška mesačnej splátky činila 73,86 Eur. Celková suma, ktorá mala byť zaplatená, činila
2.215,80 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,02 %. Celkovo bolo vyplatených odporcovi 997,38Eur, ktorý splatil 1.384,04 Eur. Z dôvodu neplnenia jednotlivých splátok došlo k doručeniu oznámenia o
zosplatnení dlhu dňa 10.10.2011 navrhovateľovi.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa§457Občianskehozákonníka,akjezmluvaneplatnáaleboakbolazrušená,jekaždýzúčastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že zmluvný vzťah účastníkov je zmluvným vzťahom
medzi spotrebiteľom a dodávateľom a zmluva, ktorá bola uzavretá, je spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko
odporca ako spotrebiteľ nemohol individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie
zmluvy.

Súd sa v danom prípade zaoberal platnosťou predmetnej zmluvy v súvislosti s posúdením výšky
dojednaných úrokov pri posúdení otázky dobrých mravov.

Z úrokovým mier úverov ako to vyplýva zo štatistiky Národnej banky Slovenska v júni 2010 pri

spotrebiteľských úveroch s dobou splácania od 1 do 5 rokov predstavovala priemerná úroková miera
12,76 %.

V tejto súvislosti, pokiaľ sa jedná o dojednanú odplatu v tomto vzťahu medzi účastníkmi konania,
ktorý bol dojednaný vo výške cca. 70 % ročne, súd poukazuje na to, že takto dojednaná odplata je

skoro 5,5-násobne vyššia než úrok pri úvere poskytovaný bankami v tomto čase na spotrebiteľské
úveru s rovnakou dobou splatnosti. Práve túto skutočnosť súd považuje za rozhodujúcu pre posúdenie
skutočnosti, či predmetná úverová zmluva je platná, vzhľadom na tam dojednanú výšku úroku. Súd
dospel k záveru, že vzhľadom na nutnosť zvýšenej ochrany spotrebiteľa má za to, že toto dojednanie v
úverovej zmluve je neplatným dojednaním, nakoľko je v rozpore s dobrými mravmi. Túto časť nemožno

oddeliť od ostatných častí úverovej zmluvy, nakoľko je to podstatná časť tejto úverovej zmluvy, preto súd
považoval celú úverovú zmluvu za neplatnú, nakoľko je táto v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa názoru súdu práve pre rozpor s požiadavkou dobrých mravov, je dohoda ohľadom výšky úroku
medzi účastníkmi neplatná. To, či právny poriadok Slovenskej republiky v tom čase výslovne upravoval

túto otázku, resp. nie, nie je vo veci relevantné, vzhľadom na skutočnosť, že Slovenská republika bola v
tom čase viazaná smernicou 93/13 Rady EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá pokiaľ prináša výhodnejšie postavenie pre spotrebiteľa, je nutné ju aplikovať v
spotrebiteľských veciach. Je nepochybné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský vzťah medzi
účastníkmi konania a pokiaľ sa týka otázky, či môže vnútroštátny súd zmeniť obsah nekalej podmienky

uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, súd poukazuje
na rozsudok Súdneho dvora ES zo 14.06.2012 vo veci C-618/10 Baco Espaňol de Credito SA proti
Joaguin Calderón Camino, podľa ktorého súd nemôže zmeniť obsah takejto nekalej podmienky. Podľa
názoru súdu teda súd pokiaľ zistí, že dohodnutá výška úroku v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s
dobrýmimravmi,potomnemôžepristúpiťkuzníženiuúrokunaurčitúprimeranúúroveň,nakoľkojetakýto

postup vnútroštátneho súdu v rozpore s článkom VI. ods. 1 smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993.
Zo zdôvodnenia tejto smernice vyplýva, že členské štáty majú zabezpečiť, aby sa nekalé podmienky
neuplatňovali v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcu alebo dodávateľa a ak sa
napriektomutaképodmienkyuplatnia,nemajúviazaťspotrebiteľaanemajúbyťzáväznéprespotrebiteľa
azmluvamábyťnaďalejzáväznáprezmluvnéstranyzatýchpodmienok,akjejplneniemôžepokračovať

bez neprimeraných ustanovení. Taktiež z 24. odôvodnenia tejto smernice vyplýva, že súdy alebo
správne orgány členských štátov musia mať k dispozícii primerané nástroje a prostriedky na zabránenie
ďalšieho uplatňovania nekalých podmienok v zmluvách. Z obsahu dokazovania vyplýva, že sporná
zmluva je vopred naformulovaná štandardná zmluva uzatvorená bez skutočných možností vyjednávaniaobsahujúca všeobecné podmienky, ktoré stanovovali výšku úroku, tak ako ju súd špecifikoval, teda v
sume vyššej 5-násobne vzhľadom na aktuálnu úrokovú sadzbu obchodných bánk. Podľa názoru súdu
vzhľadom na percentuálne porovnanie týchto údajov to predstavuje neprimeranú podmienku nekalej

povahy. Súd pri porovnaní tejto skutočnosti vychádzal aj z prípadu, ktorý prejednával Súdny dvor EÚ.

Pri posudzovaní týchto otázok je nutné mať na pamäti, že systém ochrany zavedený smernicou 93/13
vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia

ho vedie k tomu, že pristúpi na podmienky vopred pripravené predajcom alebo dodávateľom bez
toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Oceanogrupoeditorial a Salvat Editores...). Vzhľadom
na takéto znevýhodnené postavenie jednej zo zmluvných strán článok VI. ods. 1 smernice zaväzuje
členské štáty stanoviť, aby nekalé podmienky podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa. Podľa názoru súdu práve z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka ohľadom
čiastočnej neplatnosti právnych úkonov možno poskytnúť spotrebiteľovi ochranu v takýchto prípadoch

pri takto dohodnutých úrokoch ako boli v danom prípade. Len týmto spôsobom môže byť kompenzovaný
pozitívnym zásahom zvonka nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom.

V tomto smere súd poukazuje aj na skutočnosť, že je potrebné odkázať nielen na znenie článku VI. ods.
1 smernice 93/13, ale aj na jej ciele a všeobecnú systematiku a je nepochybná konštantná judikatúra

Súdneho dvora EÚ, ktorý vykladá toto ustanovenie tak, že vnútroštátnym súdom, ktoré konštatujú
určitú nekalú povahu zmluvných podmienok, prináleží vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z tejto skutočnosti
vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ s touto podmienkou nie je
viazaný.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto súd považoval dojednanie medzi zmluvnými stranami ohľadom
úrokov za neplatné, nakoľko toto je v rozpore s dobrými mravmi, pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť,
že vyššia miera rizika pri poskytovaní úverov zo strany nebankových subjektov odôvodňuje akceptáciu
vyššieho úroku, no v rozumnej miere. Podľa názoru súdu by rozumnou mierou pri akceptácii vyššieho
úroku bola úroková sadzba stanovená maximálne v rozsahu do 50 % nad úrokovú sadzbu poskytovanú

obchodnými bankami, čo však v danom prípade dodržané nebolo. Nemožno však zabudnúť ani na
skutočnosť, že RPMN pri týchto zmluvách navrhovateľa predstavuje 70 %, čo je zrejmé, že v tomto sú
započítané ďalšie náklady, poplatky, paušály a služby, ktoré si navrhovateľ účtuje pri takýchto zmluvách,
a ktoré podľa názoru súdu reálne neodrážajú výdavky navrhovateľa s poskytovaním týchto služieb a
ich jediným cieľom je neprimerane zvyšovať svoj zisk na úkor spotrebiteľov, čím dochádza k narúšaniu

dôvery spotrebiteľov v spravodlivé a efektívne fungovanie služieb v tejto sfére. Rovnaký záver vyplýva
aj z rozhodnutí Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4Co 245/2013 a 3 Co 220/2014.

Pokiaľ došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu je nutné, aby bolo vrátené to, čo účastník z tejto
zmluvy dostal. V danom prípade bolo preukázané, že odporca vrátil sumu, ktorú obdržal, dokonca túto

preplatil, preto bol návrh ako nedôvodný zamietnutý.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešnému
odporcovi trovy konania nevznikli.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. súd priznal právo na náhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, stojacemu
na strane úspešného účastníka. Trovy konania vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho
zastúpenia, ktoré boli určené v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., a to za dva úkony právnej
služby: prevzatie veci a písomné podanie na súd po 51,45 Eur, k čomu je nutné pripočítať dvakrát režijný
paušál 8,04 Eur. Spolu činia trovy právneho zastúpenia sumu 118,98 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecnýchnáležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221

O.s.p.
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz

neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.