Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 20, 2013

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 7C/34/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207204780
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2013:1207204780.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou v právnej

veci navrhovateľov: 1. Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS), so sídlom Letisko
M. R. Štefánika, Bratislava, IČO : 35 884 916, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária
Mandzák a spol., s.r.o., Zámocká 5, Bratislava, 2. Slovenská republika - Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie Slobody 6, Bratislava, IČO: 30 416 094, proti
odporkyni: H. O., X.. XX.X.XXXX, L. Š. XX, L., B. C. E.. Y. F., F. X, L., o určenie vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že výlučným vlastníkom pozemkov:

- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 215 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
(ochranné pásmo) a
- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 1847 m2, druh pozemku: zastavaná plocha
(ochranné pásmo)
tak, ako sú vyznačené na priloženom geometrickom pláne č. XXX/XXXX (stav podľa registra C KN)
vypracovanom dňa 03.01.2005 A.. E. H., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným
dňa 12.01.2005 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý je prílohou

tohto rozsudku, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť
Ružinov, okrese Bratislava II, je navrhovateľ v 2. rade, a že výlučným vlastníkom pozemkov:
- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (ochranné pásmo) a
- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 99 m2, druh pozemku: zastavaná plocha (ochranné pásmo)
tak, ako sú vyznačené na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN)
vypracovanom dňa 28.06.2005 A.. E. H., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným
dňa 19.07.2005 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý je prílohou
tohto rozsudku, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť

Ružinov, okrese Bratislava II, je navrhovateľ v 2. rade.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.02.2007 navrhovateľom v 1. rade, zmeneným podaním
doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.11.2008 (zmena pripustená uznesením č. k. 7C/34/2007-173 zo dňa

07.01.2009, ktorým bol zároveň pripustený vstup navrhovateľa v 2. rade do konania) sa navrhovatelia v
1. a 2. rade domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že výlučným vlastníkom pozemkov:
- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 215 m2, druh pozemku : zastavaná plocha
(ochranné pásmo) a- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 1847 m2, druh pozemku : zastavaná plocha
(ochranné pásmo)
tak, ako sú vyznačené na priloženom geometrickom pláne č. XXX/XXXX (stav podľa registra C KN)

vypracovanom dňa 03.01.2005 A.. E. H., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným
dňa 12.01.2005 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou
tohto rozsudku, nachádzajúci sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava- mestská časť Ružinov,
okrese Bratislava II, je navrhovateľ v 1. rade, a že výlučným vlastníkom pozemkov,
- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 99 m2, druh pozemku : zastavaná plocha (ochranné pásmo) a

- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 99 m2, druh pozemku : zastavaná plocha (ochranné pásmo)
tak, ako sú vyznačené na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN)
vypracovanom dňa 28.06.2005 A.. E. H., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným
dňa 19.07.2005 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou
tohto rozsudku, nachádzajúci sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava- mestská časť Ružinov,
okrese Bratislava II, je navrhovateľ v 1. rade. Pre prípad, že by tomuto primárnemu petitu nebolo možné

v celosti vyhovieť sa navrhovatelia v 1. a 2. rade domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že
výlučným vlastníkom pozemkov:
- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 215 m2, druh pozemku : zastavaná plocha
(ochranné pásmo) a
- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 1847 m2, druh pozemku : zastavaná plocha

(ochranné pásmo)
tak, ako sú vyznačené na priloženom geometrickom pláne č. XXX/XXXX (stav podľa registra C KN)
vypracovanom dňa 03.01.2005 A.. E. H., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným
dňa 12.01.2005 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou
tohto rozsudku, nachádzajúci sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava- mestská časť Ružinov,

okrese Bratislava II, je štát - Slovenská republika a správu k nim vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií Slovenskej republiky (navrhovateľ v 2. rade) a že výlučným vlastníkom pozemkov,
- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 99 m2, druh pozemku : zastavaná plocha (ochranné pásmo) a
- parcelné číslo XXXXX/XXX o výmere 99 m2, druh pozemku : zastavaná plocha (ochranné pásmo)
tak, ako sú vyznačené na priloženom geometrickom pláne č. XX/XXXX (stav podľa registra C KN)

vypracovanom dňa 28.06.2005 A.. E. H., autorizovaným kartografom a geodetom a úradne overeným
dňa 19.07.2005 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ktorý bude prílohou
tohto rozsudku, nachádzajúci sa v katastrálnom území Trnávka, obci Bratislava - mestská časť Ružinov,
okrese Bratislava II, je štát - Slovenská republika a správu k nim vykonáva Ministerstvo dopravy, pôšt a
telekomunikácií Slovenskej republiky (navrhovateľ v 2. rade).

Svoj návrh navrhovateľ v 1. rade odôvodnil tým, že rozhodnutím Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky č. 57 zo dňa 20.04.2004 došlo k vyňatiu časti podniku Letisko M.R. Štefánika
v Bratislave v správe Slovenskej správy letísk za účelom založenia letiskovej spoločnosti Letisko
M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) v zmysle ustanovení Zákona č. 136/2004 Z. z..

Rozhodnutím jediného zakladateľa Slovenskej republiky, v ktorej mene koná Ministerstvo dopravy,
pôšt a telekomunikácií Slovenskej republika zo dňa 26.04.2004 vo forme Notárskej zápisnice č. N
153/2004, Nz 35011/2004, spísanej JUDr. Stanislavom Furdom, notárom so sídlom v Košiciach, došlo
k založeniu súkromnej akciovej spoločnosti s obchodným menom: Letisko M.R. Štefánika - Airport
Bratislava, a.s. (BTS) so sídlom Letisko M.R. Štefánika, Bratislava II. Predmetom nepeňažného vkladu

do novozaloženej spoločnosti bola účtovne oddelená vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy
letísk vymedzená predmetným rozhodnutím ministra, t.j. hmotný a nehmotný majetok, vlastnícke práva
k nehnuteľnostiam z listín, rozhodnutí a zo zmlúv uzatvorených Slovenskou správou letísk a jej právnymi
predchodcami v územnom obvode letiska M. R. Štefánika Bratislava a územnom obvode Letisko
Košice od 31.07.1945 do dňa predchádzajúceho deň vzniku akciovej spoločnosti (aj tie, ktoré nie

sú zaevidované v katastri nehnuteľnosti). Slovenská správa letísk bola zrušená ku dňu 31.12.2004
(na základe rozhodnutia ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky č. 200 zo dňa
20.12.2004), pričom v zmysle § 23 ods. 3 zák. č. 303/1995 Z. z. prešli ku dňu 01.01.2005 všetky
aktíva a pasíva zrušenej organizácie na zriaďovateľa, t.j. na Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií
Slovenskej republiky. Zo znaleckého posudku vypracovaného Výskumným ústavom riadenia hodnoty

podniku a súdneho inžinierstva, a.s., Bratislava zo dňa 20.04.2004 vyplýva, že súčasťou nepeňažného
vkladu, ktorý bol vložený do majetku spoločnosti, boli aj pozemky označené na LV č. XXXX o
výmere 71.184 m2, konkrétne: 1./ Pozemok, parcelné číslo XX XXX, orná pôda, o výmere 215 m2 v
katastrálnom území Trnávka, obec Bratislava, m. č. Ružinov, Okres Bratislava II, evidovaná v bývalejpozemkovoknižnej vložke č. XXX a v súčasnosti evidovaná v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva
č. XXXX, Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ako parcela registra "E"
evidovaná na mape určeného operátu. Predmetný pozemok v zmysle geometrického plánu č. XXX/

XXXX, vyhotoveného Ing. E. H., autorizovaným geodetom a kartografom, dňa 03.01.2005, overeného
dňa 12.01.2005 Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pozostáva podľa
registra C KN zo samostatnej parcely, ktorá je na tomto geometrickom pláne označená novým parcelným
číslom: XXXXX/XXX o výmere 215 m2. 2./ Časť pozemku, parcelné číslo XX XXX, orná pôda, o
výmere 1847 m2 v katastrálnom území Trnávka, obec Bratislava, m. č. Ružinov, Okres Bratislava

II, evidovaná v pozemkovoknižnej vložke č. XXX a v súčasnosti evidovaná v katastri nehnuteľností
na Liste vlastníctva č. XXXX, Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ako
parcela registra "E" evidovaná na mape určeného operátu, pričom časť pozemku bola vymedzená
Geometrickým plánom vyhotoveným Ústavom geodézie a kartografie Brno, č. z. XXX/XX zo dňa
17.05.1967, podľa ktorého sa stala súčasťou EN parcely XXXXX/X. Celková veľkosť pôvodnej parcely
predstavovala výmeru 3847 m2, z ktorej časť parcely vymedzená geometrickým plánom o výmere

1847 m2 bola vykúpená a nevykúpená zostala časť parcely o výmere 2000 m2. Predmetná časť
pozemku v zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX, vyhotoveného Ing. E. H., autorizovaným
geodetom a kartografom, dňa 03.01.2005, overeného dňa 12.01.2005 Správou katastra pre hlavné
mesto Slovenskej republiky Bratislavu, pozostáva podľa registra C KN zo samostatnej parcely, ktorá
je na tomto geometrickom pláne označená novým parcelným číslom: XXXXX/XXX o výmere 1847

m2. 3./ Časť pozemku, parcelné číslo XX XXX/X, orná pôda, o výmere 198 m2 v katastrálnom
území Trnávka, obec Bratislava, m. č. Ružinov, Okres Bratislava II, evidovaná v pozemkovoknižnej
vložke č. XXXX v súčasnosti evidovaná v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva č. XXXX, Správy
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu, ako parcela registra "E" evidovaná na mape
určenéhooperátu,pričomčasťpozemkubolavymedzenáGeometrickýmplánomvyhotovenýmÚstavom

geodézie a kartografie Brno, č. z. XXX/XX zo dňa 17.05.1967, podľa ktorého sa stala súčasťou EN
parcely XXXXX/X. Celková veľkosť pôvodnej parcely predstavovala výmeru XXXX m2, z ktorej časť
parcely vymedzená geometrickým plánom o výmere 198 m2 bola vykúpená a nevykúpená zostala
časť parcely o výmere 2088 m2. Predmetný pozemok v zmysle geometrického plánu č. XX/XXXX,
vyhotoveného A.. E. H., autorizovaným geodetom a kartografom, dňa 28.06.2005, overeného dňa

19.07.2005SprávoukatastraprehlavnémestoSlovenskejrepublikyBratislavu,pozostávapodľaregistra
C KN zo samostatných parciel, ktoré sú na tomto geometrickom pláne označené novými parcelnými
číslami: XXXXX/XXX-X každá o výmere 99 m2. Navrhovateľ v 1. rade taktiež uviedol, že uvedené
pozemky (ich časti) nadobudol právny predchodca navrhovateľa, t.j. Československý štát, zastúpený
Československou správou dopravných letísk v Bratislave na základe kúpnej zmluvy, č. j. XXXX/XXXX/

XX od právneho predchodcu odporkyne. Predmetná kúpna zmluva zo dňa 09.11.1976 bola právnou
predchodkyňou odporkyne p. F. O. podpísaná, podpis predávajúcej bol overený na Miestnom národnom
výbore Bratislava - Vajnory a kúpna cena bola vyplatená. Predmetom kúpy boli nehnuteľnosti presne
špecifikované v bode 1. Kúpnej zmluvy. Predávajúci ako aj výmera predávaných nehnuteľnosti je
špecifikovaný v bode 3. Kúpnej zmluvy. Vlastnícke právo nadobudol Československý štát dňom podpisu

uvedenej kúpnej zmluvy, keďže táto zmluva podľa § 507a Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia kúpnej zmluvy v spojení s článkom II ods. 9 Smernice o postupe pri registrácií zmlúv
u štátneho notárstva a pri udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmom niektorých druhov nehnuteľností
okresnými národnými výbormi nepodliehala registrácií na bývalom štátnom notárstve. V tejto súvislosti
navrhovateľ v 1. rade poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 91/2000 a 22 Cdo

562/2004, z ktorých vyplýva, že skutočnosť, že kúpna zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom,
nečiní túto zmluvu neplatnou alebo neúčinnou, pretože k prevodu vlastníctva k pozemkom na štát
registrácia nebola potrebná. Navrhovateľ v 1. rade ďalej argumentoval tým, že predmetné nehnuteľnosti
boli odkúpené v rámci rozvoja národného hospodárstva pre potreby vybudovania letiska, letiskových
plôch a súvisiacich plôch slúžiacich letisku, pričom je preukázateľné, že odo dňa podpisu kúpnej zmluvy

navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca sporné pozemky fakticky užíva. Kontinuita užívania sporných
pozemkov prebiehala cez Československú správu dopravných letísk, následne Slovenskú správu letísk
(po rozdelení federácie) a od 26.04.2004 navrhovateľom t.j. Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava,
a.s. (BTS), pričom až pri založení letiskovej spoločnosti Letisko M.R.Štefánika - Airport Bratislava,
a.s. (BTS) bolo zistené, že k odkúpeným pozemkom je ako výlučný vlastník vedená odporkyňa a nie

právny predchodcovia navrhovateľa. V tejto súvislosti bola už v priebehu roka 2004 zaslaná reklamácia
nesúladu údajov pôv. parciel č. XXXXX, XXXXX C. XXXXX/X na Správu katastra pre hlavné mesto SR
Bratislavu, avšak konaním účastníka druhej strany nedošlo k zosúladeniu údajov k sporným pozemkom
a preto je vedené súdne konanie. V zmysle Občianskeho zákonníka sa za držiteľa považuje osoba(fyzická alebo právnická), ktorá fakticky ovláda vec a nakladá s ňou ako vlastnou, držba musí byť
oprávnená a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby. Navrhovateľ v 1.
rade mal za to, že pokiaľ by došlo k nejakým pochybnostiam ohľadom platnosti Kúpnej zmluvy je

práve navrhovateľ v 1. rade tým, ktorý by nadobudol vlastnícke právo k sporným pozemkom v zmysle
zákonných podmienok vydržania (fakticky ovláda vec, nakladá s ňou ako vlastnou, je oprávnený a držba
je nepretržitá počas celej zákonom stanovenej doby), pričom osvedčenia o dedičstve nemôžu byť
spôsobilé ako dôkaz faktického ovládania (užívania) sporných nehnuteľností.

Navrhovatelia v 1. a 2. rade ďalej poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu, sp. zn. 22 Cdo 649/2004,
z ktorého vyplýva, že oprávnená osoba, ktorej nehnuteľnosť prevzal štát v rozhodnom období od
25.02.1948 do 01.01.1990 bez právneho dôvodu za podmienok uvedených v reštitučných predpisoch,
sa nemôže domáhať hmotnoprávnej a procesnoprávnej ochrany vlastníckeho práva podľa všeobecných
predpisov a to ani formou určenia vlastníckeho práva, ani vlastníckou žalobou. Z rozsudku Najvyššieho
súdu zo dňa 30.06.2004, sp. zn. 22 Cdo 361/2004, zase vyplýva, že prevzatím veci bez právneho

dôvodu treba rozumieť prevzatie veci bez platného dôvodu, resp. účinného právneho dôvodu, a teda
i prevzatie na základe neplatného právneho úkonu. Navrhovatelia v tejto súvislosti uviedli, že sporná
nehnuteľnosť bola vo faktickom užívaní štátu. Ak by aj sporný pozemok nebol vykúpený (resp. zmluva
by bola neplatná pre vadnosť podpisu), tak už len sama okolnosť, že štát užíval veci bez právneho
dôvodu, by zaväzovala skutočného vlastníka spornej nehnuteľnosti, aby si svoje práva uplatňoval

spôsobom upraveným v reštitučných predpisoch, ktoré sú špeciálnym právnym predpisom v duchu
zásady lex specialis derogat lex generali. V prípade, že by tak nepostupoval, tak by bol pozbavený
svojho nároku na navrátenie vlastníctva uplynutím prekluzívnych lehôt ustanovených v reštitučných
predpisoch. Reštitučné zákonodarstvo (t.j. zákon č. 229/1991 Zb. a zákon č. 503/2003 Z. z.), upravujúce
spôsoby navrátenia majetku nadobudnutého štátom v období tzv. neslobody (obdobie rokov 1948 až

1990), nie je možné obchádzať tým, že reštituent sporné pozemky zahrnie do dedičstva bez toho, aby o
jeho nároku rozhodol orgán, ktorý je v systéme práva na to povolaný zákonom a to v administratívnom
konaní. Navrhovatelia v 1. a 2. rade argumentovali tým, že odporkyňa mala prioritne postupovať podľa
reštitučných predpisov a uplatniť si svoje práva na príslušnom orgáne a ak tak nevykonala, použijúc
pritom iné právne mechanizmy, tak obchádzala reštitučné zákonodarstvo. Uplynutím prekluzívnych lehôt

podľa reštitučných predpisov ju nie je možné ďalej považovať za vlastníčku. Ak štát nie je zapísaný v
evidencii katastra nehnuteľností ako vlastník, tak je oprávnený domáhať sa ochrany prostredníctvom
určovacej žaloby. Navrhovatelia v 1. a 2. rade poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR,
spis. zn.: 4 Cdo 130/2007 z ktorého vyplýva, že aj keď zák. č. 141/1950 Zb. ani zák. č. 40/1964
Zb. (teraz platný Občiansky zákonník) okupáciu, t.j. prevzatie veci štátom bez právneho dôvodu ako

právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva štátom nepoznali, nepochybne k faktickej okupácii za
účinnosti oboch menovaných noriem dochádzalo. Štát v takýchto prípadoch právny titul k prevzatiu
veci ani nepredstieral. Prostredníctvom prijatia reštitučných predpisov však zákonodarca akceptoval,
že k takýmto situáciám skutočne, a nie výnimočne, dochádzalo. Na základe jeho vôle vyjadrenej v
reštitučných predpisoch sa potom z okupácie (prevzatia veci štátom bez právneho dôvodu) stal formálne

právny titul nie pre nadobudnutie veci zo strany štátu, ale pre vznik nároku na vydanie veci a teda
obnovu formálneho vlastníckeho práva, pričom nevyužitím možnosti domáhať sa takéhoto nároku v
zákonnej lehote došlo k nezvratnému zániku (preklúzii) práva, a tým aj k nemožnosti dosiahnuť revíziu
krokov štátu urobených v rozhodnom období. Navrhovatelia v 1. a 2. rade ďalej uviedli, že odporkyňa si
spolu s ostatnými „oprávnenými osobami“ uplatnila reštitučný nárok v súvislosti so spornými pozemkami,

a to na príslušnom pozemkovom úrade v reštitučnom konaní vedenom na Obvodnom pozemkovom
úrade v Bratislave v konaní Č. j. XXXX/XXXX/PÚ/Tk. Pozemkový úrad rozhodol dňa 20.04.2006 tak,
že sa nenavracia vlastníctvo k pozemkom a nepriznáva sa právo na náhradu za pozemky v pôvodnom
katastrálnom území Bratislava - Trnávka okrem iného aj k pozemku, parc. č. XXXXX o výmere 215
m2 a parc.č.XXXXX o výmere 1847 m2, sporné pozemky prešli dôsledkom označených aktov na štát

a preto najneskôr s právoplatnosťou tohto rozhodnutia odporkyňa prestala byť vlastníčkou sporných
nehnuteľností. Toto rozhodnutie bolo potvrdené Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3
Sp 98/2006 zo dňa 20.10.2009. Navrhovatelia v 1. a 2. rade ďalej uviedli, že nemožno pripustiť taký
postup, že ak účastník neuspeje v administratívnom konaní o navrátení svojho vlastníctva z dôvodu
nesplnenia zákonných podmienok, tak tieto pozemky neskôr zahrnie do dedičského konania, uplatňuje

vlastníctvo k nim v civilnom konaní alebo ich vydrží. V opačnom prípade by takéto administratívne
konanie stratilo zmysel. Predmetné rozhodnutie bolo vydané orgánom na to povolaným zákonom,
účastníkom tohto konania bol aj navrhovateľ v 1. rade ako i odporkyňa, a súd je v tomto konaní povinný
z tohto rozhodnutia vychádzať. Mimo rámec správneho súdnictva nie je súd oprávnený preskúmavaťprávoplatné rozhodnutie administratívneho orgánu. Pokiaľ ide o osvedčenie o dedičstve ako titul
nadobudnutia vlastníckeho práva, navrhovateľ v 1. rade poukázal na ustálenú judikatúru na základe
ktorej zaradenie určitej veci do aktív dedičstva nie je nezvratným dôkazom vlastníctva toho kto vec

nadobudol na základe dohody dedičov. Dohoda o vyporiadaní dedičov rieši vzťahy len medzi účastníkmi
konania o dedičstve. Iné osoby, ktoré neboli účastníkmi konania o dedičstve sa môžu domáhať svojho
práva k veci aj napriek tomu, že táto vec bola zaradená do aktív dedičstva po poručiteľovi, a to v
občianskom súdnom konaní.

Navrhovateľ v 1. rade ďalej prehlásil, že sporné pozemky sú situované v areáli letiska M.R. Štefánika
a slúžia výlučne leteckej prevádzke ako predpolie vzletovej pristávacej dráhy (VPD 13-31) a objazdová
komunikácia Letiska M.R. Štefánika bez možnosti iného využitia s výnimkou dočasného využitia
pozemku parc. č. XXXXX/XXX na poľnohospodárske účely v užívaní PD Vajnory, do doby predĺženia
VPD 13/-31 a jej predpolia.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť, nakoľko kúpna zmluva o ktorú navrhovateľ
v 1. rade opiera vlastníctvo je neplatná, lebo podpis za predávajúcu nie je jej podpisom. Podpis
predávajúcej na zmluve je rozdielny ako na iných dokumentoch, predávajúca navyše bývala na K.
N. Č.. XXX, ale zmluvu podpísala osoba s bytom na K. N. Č.. XXX. Navrhovateľ odvodzuje svoje
vlastnícke právo z kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril s právnou predchodkyňou odporkyne, F.X. O. dňa

9. novembra 1976. Svoje domnelé právo však nezverejnil, zmluvu nezaknihoval, až po 31 rokoch sa
domáha konštitutívneho výroku súdu, ktorý by osvedčil jeho vlastníctvo. Odporkyňa mala za to, že
kúpna zmluva, ktorou mal žalobca nadobudnúť vlastníctvo nebola v čase jej vzniku registrovateľná,
a zapísateľná a vkladu schopná, lebo je neurčitá. Nie je možné bez geometrického plánu, na ktorý
sa zmluva odvoláva, určiť, ktoré časti pozemkov, mali byť predmetom prevodu. V zmluve označený

geometrický plán, mal byť súčasťou zmluvy, no tento nie je v zbierke listín, zmluva je tak neurčitá a
nezapísateľná. Odporkyňa mala za to, že žalované nehnuteľnosti nadobudla osvedčením o dedičstve
vydanom notárom ako komisárom Okresného súdu Bratislava 3 pod č. k. 22D 725/99, Dnot 166/99,
ktoré nadobudlo právoplatnosť 10.06.2000. Otec odporkyne, E. N., ako jej právny predchodca, tieto
nehnuteľnosti nadobudol tiež dedením po matke odporkyne - C. N. v dedičskom rozhodnutí bývalého ŠN

D 673/89, ktoré sa stalo právoplatné dňa 06.09.1990. Matka odporkyne, ako jej právna predchodkyňa,
tieto nehnuteľnosti nadobudla dedením po svojej matke F. O., rozhodnutím bývalého ŠN č. 413/81,
ktoré sa stalo právoplatné dňa 14.09.1981. Odporkyňa uviedla, že ak by aj došlo k platnému prevodu
vlastníctva, odporkyňa vlastníctvo k predmetným pozemkom opätovne nadobudla vydržaním, lebo
predkovia odporkyne a ona samotná mali označené pozemky nepretržite v oprávnenej držbe od

14.09.1981, t.j. 26 rokov od podania návrhu na začatie konania a počas tejto doby mohli s pozemkami
právne nakladať. Zákon aj judikatúra k oprávnenej držbe hovorí, že vec v oprávnenej držbe má ten,
kto s ňou narába ako vlastník. Rozhodnutím obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa
20.04.2006 v reštitučnom konaní, nebolo vyhovené žiadateľom A.. R. N., H. F., C. O. a odporkyni,
keď im neboli vrátené nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto sporu. Úrad a súd však vec zamietli

z procesného dôvodu, keď konštatovali, že žiadatelia nie sú oprávnenými osobami, títo však neriešili
skutočnosť, že vlastníkom sporných nehnuteľností sa stala matka odporkyne dňom smrti poručiteľky dňa
05.05.1981 a vlastníctvo následne prešlo kontinuálne z právnych predchodcov na odporkyňu. V čase
požiadaniaodporkyneoreštitúciubolaodporkyňanespornouvlastníčkouspornýchpozemkovabolaako
vlastníčka zapísaná aj v evidencii katastra. Reštitučná žiadosť teda bola v tomto smere bezvýznamná

a nezmyselná. Odporkyňa ďalej zdôraznila, že ona vlastníctvo k majetku, ktorý je predmetom konania
nestratila. Tento majetok plynulo prešiel smrťou jej rodičov na odporkyňu. Z toho dôvodu, odporkyňa
nespĺňala základný materiálny predpoklad na reštitúciu tohto majetku, lebo nemala čo reštituovať, keďže
tento majetok nadobudla momentom smrti jej rodičov. Odporkyňa nie je a nemôže byť reštituent, je
vlastníčka. Navrhovatelia spochybňujú jej vlastníctvo a len z procesnej taktiky ju účelovo posúvajú

do pozície neúspešného reštituenta. Odporkyňa navyše uviedla, že reštitučný zákon pod pojmom
prevezme, myslí prevziať do vlastníctva, nie do bezprávneho socialistického užívania. Navrhovatelia sa
nemohlistaťvlastníkmi,leboprávnytitul,odktoréhosvojevlastníctvoodvodzujú,jeodpočiatkuneplatný.
Odporkyňa ďalej namietala aktívnu legitimácia navrhovateľa v 1. rade a uviedla, že ani navrhovateľ
v 2. rade nepreukázal hmotnoprávnu aktívnu a ani procesnú legitimáciu. Odporkyňa mala za to, že

navrhovateľ v 2. rade nemôže v tomto spore zastupovať štát.

Odporkyňa ďalej uviedla, že ona je vlastníčkou sporných pozemkov, získala ich dedičským konaním,
a z dôvodu, že v tomto čase sa pozemky nesmeli deliť, sú všetky napísané na odporkyňu. Keďžesú štyria súrodenci ona ich spravuje. Pani F. O. bola sestra mamy odporkyne, po nej tieto pozemky
zdedila mama odporkyne, po nej otec odporkyne, a potom odporkyňa. Odporkyňa chodieva na letisko,
ale presne konkrétne miesto, kde sa pozemky nachádzajú nevie. Odporkyňa uviedla, že ako dieťa

tam chodila brigádovať, sušilo sa tam seno. Odporkyňa sa v roku 1976 vydávala a o takéto veci sa
nezaujímala, nikto s ňou o tom nehovoril, čo sa stalo s predmetnými pozemkami bola to záležitosť jej
rodičov. Odporkyňa nemá vedomosť o tom, že boli tieto predmetné pozemky predané. Odporkyňa ďalej
uviedla, že predmetné pozemky spravuje tak, že ich má na liste vlastníctva.

Súd vo veci vykonal dokazovanie vyjadrením zástupcov navrhovateľov a výsluchom odporkyne a
svedkov: C. O., A.. R. N., ako aj oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah
spisu, a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Zvýpisuzlistuvlastníctvač.XXXXvedenéhoSprávoukatastraprehlavnémestoSRBratislavusúdzistil,
že odporkyňa je evidovaná ako vlastníčka pozemku parc. č. XXXXX o výmere 215 m2, druh pozemku

orná pôda a pozemku parc. č. XXXXX o výmere 3847 m2, druh pozemku orná pôda, nachádzajúcich sa
v okrese Bratislava II, obci BA - m. č. Ružinov, katastrálne územie Trnávka.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vedeného Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu súd
zistil, že odporkyňa je evidovaná ako vlastníčka pozemku parc. č. XXXXX/X o výmere 2286 m2, druh

pozemku orná pôda, nachádzajúceho sa v okrese Bratislava II, obci BA - m. č. Ružinov, katastrálne
územie Trnávka.

V zmysle geometrického plánu č. 22/2005 vyhotoveného A.. E. H. dňa 28.06.2005, overeného Správou
katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 19.07.2005 pozostáva pozemok parc.

č. XXXXX/X, o výmere 2286 m2, v katastrálnom území Trnávka, obec Bratislava, m. č. Ružinov, okres
Bratislava II podľa registra C KN zo samostatných parciel, označených ako parcela č. XXXXX/X o
výmere 1561 m2, druh pozemku ostatné plochy, parcela č. XXXXX/XXX o výmere 99 m2, druh pozemku
zastavané plochy, parcela č. XXXXX/XX o výmere 798 m2, druh pozemku orná pôda a parcela č.
XXXXX/XXX o výmere 99 m2, druh pozemku orná pôda.

V zmysle geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveného Ing. E. H. dňa 03.01.2005, overeného
Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu dňa 12.01.2005 pozostáva pozemok
parc. č. XXXXX, o výmere 215 m2, v katastrálnom území Trnávka, obec Bratislava, m. č. Ružinov,
okres Bratislava II podľa registra C KN zo samostatnej parcely, označenej ako parcela č. XXXXX/XXX

o výmere 215 m2, druh pozemku zastavané plochy a pozemok parc. č. XXXXX, o výmere 3847 m2,
v katastrálnom území Trnávka, obec Bratislava, m. č. Ružinov, okres Bratislava II podľa registra C KN
pozostáva zo samostatnej parcely, označenej ako parcela č. XXXXX/XXX o výmere 1847 m2, druh
pozemku zastavané plochy.

Kúpnou zmluvou č. XXXX/XXXX/XX, zo dňa 09.11.1976 uzatvorenou medzi odpredávateľkou F. O., K..
L., L. L. - Y., K. XXX a kupujúcim Československým štátom zastúpeným Československou správou
dopravných letísk v Bratislave došlo k odpredaju podľa geometrického plánu vyhotoveného Strediskom
geod. pre kraj Juhomoravský v Brne zo dňa 28.09.1967 z nehnuteľnosti vo vložke č. XXXX parc. č.
XXXXX/X časti o výmere 92 m2 ako súčasť novovytvorenej parcely č. XXXXX/X a časti o výmere 106 m2

ako súčasť novovytvorenej parcely XXXXX/X, z nehnuteľnosti vo vložke č. XXX parc. č. XXXXX časti o
výmere1847m2azparc.č.XXXXXcelejplochyovýmere215m2.Podľabodu6predmetnejzmluvytáto
nepodlieha registrácií a prevod je oslobodený od prevodného poplatku. Podľa bodu 7 predmetnej zmluvy
vlastníctvo k odpredaným nehnuteľnostiam prechádza na kupujúceho dňom podpísania kúpnej zmluvy
obomi zmluvnými stranami. Z poznámky na kúpnej zmluve vyplýva, že kúpna cena bola vyplatená dňa

04.11.1976. Podpis odpredávateľky bol overený Miestnym národným výborom Bratislava - Vajnory dňa
24.11.1976.

V geometrickom pláne č. z. XXX/XX, vyhotovenom Ústavom geodézie a kartografie Brno zo dňa
17.05.1967 sú farebne označené pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania.

Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava III v Bratislave, sp. zn. D413/81 zo dňa 14.09.1981 v
dedičskej veci po nebohej F. O.N., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX došlo k vyporiadaniu dedičstva
tak, že nehnuteľnosti katastrálne územie Bratislava - Trnávka vl. č. XXX, parc. č. XXXXX - roľa, parc.č. XXXXX - roľa v celosti, ktoré boli v užívaní soc. organizácie, prebrali C.D. N., X.. XX.XX.XXXX C. E.
N., X.. XX.XX.XXXX každý rovnakým dielom.

Rozhodnutím Štátneho notárstva Bratislava III v Bratislave, sp. zn. D673/89, zo dňa 06.09.1990
v dedičskej veci po nebohej C. N.K., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, bola schválená dohoda
účastníkov konania, podľa ktorej celé dedičstvo nadobudne pozostalý manžel, E. N., X.. XX.XX.XXXX.
Predmetom dedičstva boli okrem iného pozemky v užívaní soc. organizácii zapísané v PK katastrálne
územie Bratislava- Trnávka vo vl. č. XXX parc. č. XXXXX a XXXXX v celosti.

Zo spisu Okresného súdu Bratislava 3, sp. zn. D 1614/93 súd zistil, že osvedčením o dedičstve vydaným
JUDr. Jurajom Jenisom notárom ako súdnym komisárom v dedičskej veci po nebohom Š. O., X..
XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, dňa 10.04.1996, nadobudol E. N., X.. XX.XX.XXXX novoobjavené
dedičstvo a to okrem iného pozemok zap. v PK kat. úz. Bratislava vo vl. č. XXXX, parc. č. XXXXX/X,
roľa, výmera 2286 m2, podľa EN kat. úz. Trnávka, ako časť parciel XXXXX/X,XXXXX/X, XXXXX/X, v

užívaní JRD Vajnory a Správa letísk, v podiely v 1- iny v pomere k celku.

Na základe osvedčenia o dedičstve, sp. zn. 22D 725/99, Dnot 166/99, vydaného JUDr. Máriou
Malíkovou, notárom ako súdnym komisárom dňa 25.05.2000 v dedičskej veci po E. N., X.. XX.XX.XXXX,
B.. XX.XX.XXXX, nadobudla odporkyňa okrem iného nehnuteľnosti v katastrálnom území Bratislava-

Trnávka: vl. č. XXX parc. č. XXXXX roľa XXXX m2 v celosti v KN časť zlúčená do parc. č. XXXXX/X C.
XXXXX/X, parc. č. XXXXX roľa 215 m2 v celosti v KN časť zlúčená do parc. č. XXXXX/X dedené po Š.
O. pod č. D 413/81 a vl. č. XXXX parc. č. XXXXX/X roľa 2286 m2 v KN časť zlúčená do parc. č. XXXXX/
X orná pôda, parc. č. XXXXX/X ost. pl. a parc. č. XXXXX/X v celosti.

Rozhodnutím ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií číslo 57 z 20.04.2004 o vyňatí časti majetku
zo správy príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk, došlo na základe §5 ods. 1 zákona č.
136/2004 Z. z o letiskových spoločnostiach a o zmene a doplnení zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom
letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2002 Z. z. za
účelom založenia akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) k vyňatiu

ku dňu vzniku akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) z majetku
štátu, ktorý je v správe príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk so sídlom v Bratislave, účtovne
oddelenej, vnútornej organizačnej jednotky - letisko M.R. Štefánika Bratislava, ktorá ma povahu časti
podniku. Hodnota aktív podľa súvahy k 31.03.2004 bola 4 615 609 tis. Sk a cudzích pasív 43 149 tis.
Sk. Tento majetok bol predmetom nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika -

Airport Bratislava, a.s.(BTS). Generálnemu riaditeľovi príspevkovej organizácie Slovenská správa letísk
so sídlom v Bratislave bola uložená povinnosť vykonať mimoriadnu účtovnú závierku, ktorá mala byť
doložená súpisom hnuteľného a nehnuteľného majetku, majetkových práv, záväzkov, pohľadávok a
zásob, ktoré tvoria predmet nepeňažného vkladu do akciovej spoločnosti Letisko M.R. Štefánika- Airport
Bratislava, a.s. (BTS).

Zo stanoviska Ministra dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky k prechodu vlastníckeho
práva na akciové spoločnosti Letisko M.R. Štefánika - Airport Bratislava, a.s. (BTS) a Letisko Košice,
a.s. je zrejmé, že podľa § 7 ods. 2 zákona č. 136/2004 Z. z. vlastnícke právo k celému nepeňažnému
vkladu prechádza na akciovú spoločnosť dňom jej vzniku.

V prílohe znaleckého posudku č. 115/2004 vypracovaného znaleckou organizáciou Výskumným
ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva, a.s. za účelom stanovenia všeobecnej
hodnoty majetku a cudných zdrojov k dátumu vzniku spoločnosti v zmysle vyhlášky MS SR č. 492/2004
Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku je uvedený aj pozemok označený na LV č. XXXX, parc.

č. XXXXX/X, o výmere 71.184 m2, druh pozemku ostatné plochy.

Z potvrdenia o právnom nástupníctve ČSL v pozemkových záležitostiach zo dňa 01.03.1991 súd
zistil, že Česká správa letísk, zriadená rozhodnutím ministra dopravy ČSFR č. j. 22 216/1990/330
zo dňa 21.12.1990 je vo veciach práva hospodárenia k pozemkom alebo práv užívania pozemkov,

na ktorých sú v Českej republike umiestnené dopravné letiská pre verejnú leteckú dopravu, právnym
nástupcom Československej správy dopravných letísk Praha, Československých aerolínií a Výstavby
letísk Bratislava, pobočky Praha.Rozhodnutím ministra dopravy ČSFR č. j. 22 216/1990/330 zo dňa 21.12.1990 bola zrušená rozpočtová
organizácia Výstavba letísk a s účinnosťou od 01.01.1991 bola zriadená príspevková organizácia
Slovenská správa letísk. Z protokolu o rozsahu prevodu práv a záväzkov vyplýva, že na túto organizáciu

prešlo zo zrušenej rozpočtovej organizácie Výstavba letísk právo hospodárenia s majetkom, práva,
záväzky a oprávnenia bližšie špecifikované v prílohe protokolu.

Reklamáciou nesúladu údajov katastra nehnuteľností zo dňa 06.09.2004 adresovanou Správe katastra
pre hlavné mesto Bratislava, žiadal navrhovateľ v 1. rade o vykonanie opravy údajov evidovaných v

katastri nehnuteľnosti týkajúcich sa parcely č. XXXXX s výmerou 215 m2, časti pôvodnej parcely č.
XXXXX s výmerou 1847 m2 a časti pôvodnej parcely č. XXXXX/X s výmerou 198 m2, na základe
kúpnej zmluvy č. j. XXXX/XXXX/XX zo dňa 09.11.1976 uzavretej medzi kupujúcim Československý štát,
zastúpený Československou správou dopravných letísk Bratislava a predávajúcim F. O., K.. L., L. L. -
Y., K. Č.. XXX.

Oznámením Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu zo dňa 04.01.2005, bolo
navrhovateľovi v 1. rade oznámené, že odporkyňa ako vlastníčka parciel registra E č. XXXXX, XXXXX,
XXXXX/X, zapísaných na LV č. XXXX C. Č.. XXXX, katastrálne územie Trnávka, uviedla, že kúpna
zmluva, ktorá bola predložená navrhovateľom v 1. rade ku konaniu nie je notársky overená a nie je
vyznačená jej registrácia na vklad, t.j. spochybnila platnosť tejto zmluvy. Správa katastra tak vyzvala

účastníkov konania na určenie vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti cestou súdu.

Rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 20.04.2006, č.j. 6132/2004/PÚ/Tk
vo veci práva na navrátenie vlastníctva k pozemku uplatneného Ing. R. N., H. F., C. O. a odporkyňou
proti Slovenskému pozemkovému fondu a navrhovateľovi v 1. rade (reštitučné konanie podľa zákona

č. 503/2003 Z. z.), nebolo žiadateľom navrátené vlastníctvo k pozemkom, ktoré sú predmetom tohto
konaniaaneboloimpriznanéprávonanáhraduzapredmetnépozemkyvpôvodnomkatastrálnomúzemí
Bratislava - Trnávka, nakoľko neboli splnené podmienky uvedené v § 2 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.
z.. Obvodný pozemkový úrad svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pozemky, ktoré sú predmetom toho
konania, prešli na štát na základe kúpnej zmluvy č. XXXX/XXXX/XX z 09.11.1976 po Š. O. C. H. F. K..

L.. Žiadatelia, medzi nimi aj odporkyňa, však neboli oprávnenými osobami po smrti vlastníka, ktorému
prešli nehnuteľnosti na štát.

Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.10.2009, č. k. 3Sp/98/2006-28, bolo rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 20.04.2004, č. j. 6132/2004/PÚ/Tk potvrdené.

Krajský súd v Bratislave v odôvodnení uviedol, že v danom prípade sa oprávnenými osobami v zmysle
§ 2 ods.2 zákona č. 503/2003 Z. z. po F. O. mohla stať pre prípad života už len matka navrhovateľov C.
N. u ktorej postavenie oprávnenej osoby v zmysle tohto zákonného ustanovenia končí.

Za účelom posúdenia, či podpis uvedený na origináli Kúpnej zmluvy zo dňa 09.11.1976, č. zmluvy

XXXX/XXXX/XX, uzavretej medzi predávajúcou F. O. K.. L. a kupujúcim Československým štátom,
zastúpeným Československou správou dopravných letísk v Bratislave, je vlastnoručným podpisom t.
č. už nebohej F. O., K.. L., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, X. L. L., súd uznesením zo dňa
24.11.2011, č.k.7C/34/2007-453 ustanovil znalecký ústav z odboru písmoznalectvo, Ústav súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Vzhľadom na skutočnosť, že sa súdu nepodarilo zabezpečiť

dostatok porovnávacieho materiálu, t.j. 15-20 nesporne pravých originálnych podpisov F. O., listom zo
dňa 23.08.2012 oznámil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline súdu, že bez priloženia
ďalšieho porovnávacieho materiálu nie je možné znalecký posudok vypracovať.

Svedkyňa C. O., sestra odporkyne, uviedla, že poznala pani F.X. O., bola to sestra jej babky. Pani C. N.

C. E. N. boli jej rodičia. Svedkyňa nevedela povedať presne aké pozemky zdedili jej rodičia po pani F.
O.. Svedkyňa žila so svojimi rodičmi v spoločnej domácnosti, kým sa nevydala v roku 1974. Svedkyňa
vedela o tom, že jej rodičia vlastnili parcelu č. XXXXX o výmere 215 m2, parc. č. XXXXX o výmere 3847
m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 2286 m2 z otcovho rozprávania. Predmetné parcely sa nachádzajú na
letisku, v katastrálnom území Trnávka, no svedkyňa na nich nikdy nebola, lebo celá plocha je ohradená

už asi 30 rokov. Svedkyňa mala za to, že predmetné parcely nadobudli rodičia dedičstvom.

Svedok Ing. R. N., brat odporkyne, uviedol, že poznal pani F. O., bola to sestra jeho babky. Pani C. N.
C. E. N. boli jeho rodičia. S rodičmi svedok býval v spoločnej domácnosti do decembra 1980. Svedokuviedol, že rodičia zdedili nejaké pozemky po pani F. O., ale nevedel presne aké, lebo ako mladý sa o
to nezaujímal, venoval sa tomu otec. Svedok uviedol, že parcela č. XXXXX o výmere 215 m2, parc. č.
XXXXX o výmere 3847 m2 a parc. č. XXXXX/X o výmere 2286 m2 sa nachádza niekde na letisku, no

nevedel presne povedať, či niekedy bol presne na týchto parcelách, letisko je postavené niekedy od 50-
teho roku. Svedok nevedel presne či sa tieto parcely nachádzajú pod dráhou, alebo kde. Svedok ďalej
uviedol, že jeho rodičia nemohli predmetné pozemky užívať, keď boli zastavané.

Podľa § 37 OZ úč. ku dňu 9.11.1976 právny úkon musí sa urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;

inak je neplatný.

Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči záujmom spoločnosti.

Podľa § 40 ods. 1 cit. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda

účastníkov, je neplatný.

Podľa § 46 ods. 1 cit. zák. písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa § 46 ods. 2 cit. zák. pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu
a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov
na tej istej listine.

Podľa § 134 ods. 2 cit. zák. k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym

notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.

Podľa § 399 ods. 1 cit. zák. z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť vec kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť vec prevziať a zaplatiť za ňu predávajúcemu dohodnutú cenu.

Podľa článku II odsek 9 Smernice o postupe pri registrácií zmlúv u štátnych notárstiev a pri
udeľovaní súhlasu k prevodom a nájmu niektorých druhov nehnuteľností okresnými národnými výbormi,
registrácii ani súhlasu okresného národného výboru nepodliehajú zmluvy o prevode nehnuteľností
do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, družstevných, spoločenských a iných
socialistických organizácií a pod., a to bez ohľadu na druh nehnuteľnosti a povahu osobného alebo

súkromného vlastníckeho vzťahu prevádzajúceho k prevádzanej nehnuteľnosti.

Podľa čl. 2 ústavného zákona č. 541/1992 Zb. o delení majetku Českej a Slovenskej Federatívnej
Republiky medzi Českú republiku a Slovenskú republiku a jeho prechode na Českú republiku a
Slovenskú republiku Majetkom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý je predmetom delenia

podľa čl.1, sú na účely tohto ústavného zákona:
a) nehnuteľné a hnuteľné veci vo vlastníctve Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky,
b) štátne finančné aktíva a pasíva Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky,

c) menové aktíva , pasíva a rezervy Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky,
d) iné majetkové práva a záväzky patriace Českej a Slovenskej
Federatívnej Republiky a štátnym organizáciám v pôsobnosti
Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky,

nachádzajúce sa na území Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky aj mimo tohto územia.

Podľa čl. 3 ods. 1 písm. a) cit. úst. zák. princípy delenia majetku uvedeného v čl. 2 sú
územný princíp, podľa ktorého prechádza majetok na ten nástupnícky štát, na ktorého území sa
nachádza; pre nehnuteľnosti na území Českej republiky a Slovenskej republiky sa použije tento princíp

vždy, pre hnuteľné veci sa použije v prípadoch, keď tieto veci vzhľadom na ich určenie, účel použitie,
prípadne povahu tvoria príslušenstvo nehnuteľnej veci.Podľa § 126 ods. 1 OZ úč. od 1.1.1992 vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom
zadržuje.

Podľa § 129 ods. 1 cit. zák. držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

Podľa § 130 ods. 1 cit. zák. ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Podľa § 132 ods. 1 cit. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 134 ods. 1 cit. zák. oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po

dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods. 3 cit. zák. do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej
držbe právny predchodca.

Podľa § 868 cit. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne
vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté
pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach zakladateľom letiskovej spoločnosti

je štát; v jeho mene koná ministerstvo (pričom z ust. § 3 ods. 3 cit. zák. vyplýva, že ide o Ministerstvo
dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky - pozn. súdu).

Podľa § 5 ods. 1 cit. zák. na založenie letiskovej spoločnosti sa použije majetok štátu, ktorý ministerstvo
rozhodnutím vyjme ku dňu vzniku letiskovej spoločnosti z majetku štátu v správe Slovenskej správy

letísk. Súhlas na použitie majetku štátu podľa osobitného zákona sa nevyžaduje.

Podľa § 5 ods. 2 cit. zák. predmetom nepeňažného vkladu do letiskovej spoločnosti je účtovne oddelená
vnútorná organizačná jednotka Slovenskej správy letísk, vymedzená rozhodnutím ministerstva, ktorá
sa na účely tohto zákona považuje za časť podniku podľa osobitného zákona (ďalej len časť podniku

Slovenskej správy letísk ); ustanovenie § 12 ods. 1 tým nie je dotknuté. Ustanovenia osobitného zákona
o predaji podniku sa nepoužijú.

Podľa § 7 ods. 2 cit. zák. vlastnícke právo k nepeňažnému vkladu prechádza na letiskovú spoločnosť
dňom jej vzniku. Podkladom na vykonanie záznamu o prechode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ktorý tvorí prílohu k zakladateľskej listine. Ku dňu vzniku
spoločnosti je zakladateľ povinný odovzdať a letisková spoločnosť je povinná prevziať veci zahrnuté
do nepeňažného vkladu. O odovzdaní a prevzatí sa spíše zápisnica podpísaná oboma stranami.
Ustanovenia osobitného zákona o vklade spoločníka sa nepoužijú.

Podľa § 8 ods. 1 zák. č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy
v platnom znení Ministerstvo dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky je ústredným orgánom štátnej správy pre
a) dráhy a dopravu na dráhach,
b) cestnú dopravu,

c) kombinovanú dopravu,
d) pozemné komunikácie,
e) vnútrozemskú plavbu a prístavy, námornú plavbu,
f) civilné letectvo,
g) pošty,

h) telekomunikácie,
i) verejné práce,
j) stavebný poriadok a územné plánovanie okrem ekologických aspektov,
k) stavebnú výrobu a stavebné výrobky,l) tvorbu a uskutočňovanie bytovej politiky,
m) poskytovanie štátnej prémie k stavebnému sporeniu a štátneho príspevku k hypotekárnym úverom,
n) cestovný ruch,

o) energetickú hospodárnosť budov,
p) tvorbu a uskutočňovanie politiky mestského rozvoja.

Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom navrhovatelia
odvodzovali svoje vlastnícke právo od kúpnej zmluvy zo dňa 9.11.1976, prípadne tvrdili, že ak by bola

táto kúpna zmluva neplatná, nadobudli vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.

Odporkyňa namietala, že kúpna zmluva z roku 1976 je neplatná z dôvodu, že predávajúca F. O.
ju nepodpísala. Súd zistil, že podpis predávajúcej na zmluve bol úradne overený, preto odporkyňu
zaťažovalodôkaznébremenopreukázať,ženešloopravýpodpispredávajúcej.Voveciajbolonariadené
znalecké dokazovanie z odboru písmoznalectvo, avšak znalecký posudok (z rovnakého dôvodu ani

odborné vyjadrenie) nebolo možné vypracovať pre nedostatok porovnávacieho materiálu, ktorý mala
predložiť odporkyňa (ani súdu sa nepodarilo obstarať dostatočný počet porovnávacieho materiálu),
a iný hodnoverný dôkaz, ktorý by spochybnil pravosť podpisu predávajúcej, odporkyňa nepredložila.
Odporkyňa ďalej poukazovala na to, že predmetná zmluva nebola registrovaná štátnym notárstvom.
K tomu však súd uvádza, že v zmysle vyššie citovaných právnych predpisov registrácii nepodliehajú

zmluvy o prevode nehnuteľností do socialistického spoločenského vlastníctva, napr. štátu, čo bolo
uvedené aj v predmetnej zmluve. Teda k prevodu vlastníckeho práva na štát došlo aj bez registrácie
zmluvy štátnym notárstvom.

Odporkyňa tiež považovala kúpnu zmluvu za neplatnú pre jej neurčitosť, keďže v nej nie je uvedené,

aká časť pozemku je predmetom kúpnej zmluvy. Z obsahu kúpnej zmluvy zo dňa 9.11.1976 vyplýva,
že predmetom kúpnej zmluvy bol odpredaj podľa geometrického plánu vyhotoveného Strediskom geod.
pre kraj Juhomoravský v Brne zo dňa 28.09.1967 z nehnuteľnosti vo vložke č. XXXX parc. č. XXXXX/
X časti o výmere 92 m2 ako súčasť novovytvorenej parcely č. XXXXX/X a časti o výmere 106 m2 ako
súčasť novovytvorenej parcely XXXXX/X, z nehnuteľnosti vo vložke č. XXX parc. č. XXXXX časti o

výmere 1847 m2 a z parc. č. XXXXX celej plochy o výmere 215 m2. V zmluve teda bolo uvedené, aká
časť (výmera) z pozemkov vo vlastníctve predávajúcej je predmetom zmluvy, pričom tiež obsahovala
odkaz na geometrický plán, na ktorom boli tieto časti parciel vyznačené. Súd má teda za to, že predmet
kúpy bol v predmetnej kúpnej zmluve dostatočne určito vymedzený. Je síce pravdou, že v konaní
nebolo preukázané, že kúpna zmluva bola pevne spojená s týmto geometrickým plánom, čo by mohlo

spôsobovať jej neplatnosť pre rozpor s § 46 ods. 2 OZ (viď napr. R 69/2001), avšak ak by aj bola
predmetná kúpna zmluva z tohto dôvodu neplatná, súd mal za to, že štát nadobudol vlastnícke právo
k sporným nehnuteľnostiam vydržaním.

Predpokladom vydržania je 1. vec spôsobilá na vydržanie, 2. subjekt vydržania, 3. oprávnená držba, 4.

vydržacia doba. Súd pritom splnenie týchto podmienok posudzoval podľa právnej úpravy účinnej od
1.1.1992 (keďže podľa úpravy platnej do 31.12.1991 nemohol nadobudnúť vlastníctvo k akémukoľvek
predmetu vydržaním štát, ale iba občan). Vydržanie vlastníckeho práva aj štátom umožnila až novela
Občianskeho zákonníka zák. č. 509/1991 Zb., účinná od 1.1.1992. Teda podmienka spôsobilého
subjektu vydržania bola splnená. Takisto predmetné nehnuteľnosti sú vecami spôsobilými na vydržanie,

keďže podľa právnej úpravy platnej od 1.1.1992, nemôžu byť predmetom vydržania iba veci, ktoré
nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo veci, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom
určených právnických osôb (§ 134 ods. 2 OZ). Predmetné nehnuteľnosti takýmito vecami nie sú.
Oprávnená držba predpokladá, že držiteľ je v dobrej viere, že mu vec alebo právo patrí, a že je v
tejto dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti. Dobrá viera spočíva v presvedčení držiteľa, že

je vlastníkom veci, ktorú drží. Dobrá viera musí byť podložená konkrétnymi okolnosťami, z ktorých
možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre
záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva
a svedčiace o poctivosti nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (napr. existencia zmluvy, ktorá
je pre určitú vadu neplatná). Držiteľ musí byť v dobrej viere, že je tu taký právny titul, ktorý podľa

platného práva má za následok prevod vlastníctva. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom
omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na
všetky okolnosti konkrétneho prípadu od každého vyžadovať. Ospravedlniteľný môže byť omyl skutkovýa výnimočne aj omyl právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo neúplnej znalosti všeobecne
záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov
právnych skutočností. Je zrejmé, že štát si má byť vedomý toho, aké náležitosti má mať platná zmluva

o prevode nehnuteľnosti. Ako už bolo uvedené vyššie, súd nezistil inú právnu vadu kúpnej zmluvy ako
tú, že v konaní nebolo preukázané, že kúpna zmluva bola pevne spojená s geometrickým plánom,
čo by mohlo spôsobovať jej neplatnosť pre rozpor s § 46 ods. 2 OZ. Súd však má za to, že toto
nemohlo ovplyvniť dobromyseľnosť štátu, keďže priamo zo zákona nevyplýva, že zmluva o prevode
nehnuteľností musí byť pevne spojená s geometrickým plánom, k tomuto dospela výkladom zákona

až neskôr judikatúra súdov, pričom doteraz nie je u odbornej verejnosti ustálený názor na túto otázku
(niektorí majú za to, že táto skutočnosť nespôsobuje automaticky neplatnosť zmluvy, keďže ide o vadu,
ktorú je ešte možné odstrániť vo vkladovom konaní). Súd mal teda za to, že držba štát bola oprávnená
a dobromyseľná.

Pokiaľ ide o vydržaciu dobu, ktorá je desaťročná, oprávnený držiteľ, ktorý mal vec v oprávnenej držbe

ku dňu 1.1.1992 (aj keď to bol štát), si mohol započítať do vydržacej doby aj dobu, po ktorú mal vec v
oprávnenejdržbepred1.1.1992.Akoužbolouvedenévyššie,štátmalpredmetnépozemkyvoprávnenej
držbe od roku 1976 nepretržite, pričom nebolo preukázané, že by ku dňu 1.1.1992 niekto jeho vlastnícke
právo spochybnil, a teda, že by štát prestal byť dobromyseľný. V konaní nebolo preukázané (pričom v
tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno odporkyňu), že by sa ktorýkoľvek z navrhovateľov dozvedel

o tom, že k predmetným pozemkom si uplatňuje vlastnícke právo iná osoba, pred rokom 2004, kedy
bol napísaný list - Reklamácia nesúladu údajov katastra nehnuteľností zo dňa 06.09.2004 adresovaný
Správe katastra pre hlavné mesto Bratislava. Je preto zrejmé, že k tomuto dátumu, ale už aj k dátumu
1.1.1992, uplynula štátu vydržacia doba potrebná na vydržanie nehnuteľností. Vzhľadom na vyššie
uvedené, keď je zrejmé, že štát splnil všetky podmienky vydržania nehnuteľností, pokiaľ by aj bola kúpna

zmluva zo dňa 9.11.1976 neplatná, stal sa štát vlastníkom predmetných nehnuteľností vydržaním.

Odporkyňa tiež tvrdila, že ak by aj došlo k platnému prevodu vlastníctva, nehnuteľnosti nadobudla znovu
vydržaním. Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
Držba predpokladá držanie vôľou (animus possidendi) a faktické ovládanie veci (corpus possessionis).

Podstata nakladania s vecou nie je v jej fyzickom ovládaní. Corpus possessionis má ten, kto vstupuje
v súvislosti s touto vecou do takých spoločenských vzťahov, ktoré sú všeobecne považované za prejav
moci nad vecou, teda za „nakladanie s vecou“. To je predovšetkým ten, kto vec fyzicky ovláda a má
ju u seba. Fyzické ovládnutie veci je však len jedným z možných spôsobov nakladania s vecou, a to
preto, že niektoré veci (napr. nehnuteľnosti) jednoducho nie je možné fyzicky držať. Držiteľ pozemku

nemusí celé roky na tento pozemok vstúpiť, môže ho nechať ležať ľadom a napriek tomu, pokiaľ sa
jeho držby nechopí niekto iný, zostáva držiteľom. Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných
názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo nad vecou. Odporkyňa tvrdila, že spravuje sporné
pozemky tým, že ich má napísané na liste vlastníctva. V zásade, ako už bolo uvedené vyššie, aj
v takomto prípade by mohla splniť podmienky vydržania, ak by však predmetné pozemky nemal v

držbe niekto iný. V konaní v zásade nebolo sporné, že predmetné pozemky sa nachádzajú v areály
letiska, sú situované vo vnútornej strane obslužnej komunikácie, ktorá ohraničuje vnútorný letiskový
priestor spolu s oplotením, niektoré sú zastavané obslužnou komunikáciou a na pozemky nie je prístup
z verejných komunikácií, iba priamo po leteckých dráhach resp. po účelovej obslužnej komunikácii
(vyplýva to aj zo znaleckého posudku č. 24 - 9/2007 vpracovaného znalcom Ing. K. D. o stanovení

všeobecnej hodnoty pozemkov, ktorý bol založený do spisu za účelom vyrubenia súdneho poplatku).
Z výpovede samotnej odporkyne, ako aj vypočutých svedkov (súrodencov odporkyne) vyplýva, že táto
sporné pozemky nikdy fakticky neužívala, takisto ako ani jej rodičia (rozhodujúce bolo obdobie po roku
1976), hoci predmetné pozemky boli predmetom dedenia. Tiež s pozemkami nijako nenakladali, aspoň
to v konaní zo strany odporkyne nebolo preukázané. Naopak štát, ktorý predmetné pozemky kúpil od

F. O., sa správal ako vlastník, predmetné pozemky začlenil do areálu letiska, čiastočne ich zastaval,
teda vykonával panstvo nad vecou. Vec nemôže byť súčasne v držbe dvoch osôb, pokiaľ nejde o
spoločnú držbu (napr. manželmi). V danom prípade nemohlo ísť o spoločnú držbu pozemkov štátom
aj odporkyňou, prípadne jej právnymi predchodcami. Odporkyňa teda nemohla nadobudnúť vlastnícke
právo k predmetným pozemkom vydržaním, nakoľko ona ani jej rodičia sa nikdy nechopili držby týchto

pozemkov v zmysle predchádzajúceho výkladu. Nebol teda na strane odporkyne naplnený jeden z
predpokladov vydržania.Ako už bolo uvedené vyššie, ku dňu 1.1.1993, teda ku dňu vzniku samostatnej Slovenskej republiky, bol
vlastníkom sporných nehnuteľností Československý štát (neskôr premenovaný na Českú a Slovenskú
Federatívnu Republiku), a to bez ohľadu na to, ktorý subjekt mal tento majetok v správe. V konaní

nebolopreukázané,žebyodroku1976bolovlastníckeprávokpredmetnýmnehnuteľnostiamprevedené
zo štátu na iný subjekt. Ku dňu 1.1.1993 sa teda v zmysle vyššie citovaného ústavného zákona č.
541/1992 Zb., stala vlastníkom sporných nehnuteľností Slovenská republika, keďže išlo o nehnuteľnosti
nachádzajúcesanaúzemíSR.Navrhovateľv1.radetvrdil,žesastalvlastníkomspornýchnehnuteľností
v súlade so zák. č. 136/2004 Z. z. ku dňu jeho vzniku, teda k 5.5.2004, keďže sporné nehnuteľnosti

boli súčasťou nepeňažného vkladu štátu. Podľa cit. zák. ako aj podľa Rozhodnutia ministra dopravy,
pôšt a telekomunikácií číslo 57 z 20.04.2004, mala byť do majetku navrhovateľa v 1. rade vložená časť
majetku štátu, ktorá bola v správe Slovenskej správy letísk. Zo žiadneho z dokladov založených do spisu
navrhovateľmi však jednoznačne nevyplýva, že by sporné pozemky boli ku dňu vzniku navrhovateľa v
1. rade v správe Slovenskej správy letísk, a že boli tieto sporné nehnuteľnosti súčasťou nepeňažného
vkladu štátu do majetku navrhovateľ v 1. rade. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že

zatiaľ čo bolo v tomto konaní jednoznačne preukázané vlastníctvo štátu (navrhovateľa v 2. rade) k
sporným nehnuteľnostiam, naopak nebolo jednoznačne preukázané vlastníctvo navrhovateľ v 1. rade
k sporným nehnuteľnostiam. Preto súd vyhovel iba návrhu navrhovateľa v 2. rade na určenie, že je
vlastníkom sporných nehnuteľností a návrh navrhovateľa v 1. rade zamietol, keďže navrhovateľ v 1. rade
nepreukázal svoje vlastnícke právo.

Pokiaľ odporkyňa namietala, že Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky nemôže v tomto konaní konať za štát, súd sa s týmto jej názorom nestotožnil. Podľa § 21 ods.
4 veta prvá O.s.p. za štát pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej osobitnými
predpismi alebo právnická osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu. Z vyššie citovaného

ust. § 8 ods. 1 písm. f) zák. č. 575/2001 Z. z. je zrejmé, že aj predmet tohto sporu spadá do rozsahu
pôsobnosti Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.

Nad rámec nevyhnutného, keďže súd vyhovel návrh navrhovateľa v 2. rade na určenie vlastníckeho
práva, súd považuje z potrebné ešte dodať, že pokiaľ navrhovatelia poukazovali na to, že odporkyňa

si vo vzťahu k sporným parcelám mohla uplatniť reštitučný nárok a pokiaľ tak neurobila, už sa nemôže
domáhať vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov, pričom poukázali aj na niektoré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, súd uvádza, že tento právny názor je už prekonaný súčasnou judikatúrou,
keď Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí zo dňa 17.02.2011 sp. zn. 3Cdo 205/2009 uviedol, že
"otázku vzťahu reštitučných zákonov a všeobecných právnych predpisov (Obč. zák.) riešili viaceré

rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. 5Cdo 36/1999, 4Cdo 111/1999) a dospeli v nich k
zhodnému právnemu názoru, že reštitučné zákony, aj keď majú vo vzťahu k občianskemu zákonníku
povahu lex specialis, nevylučujú možnosť v prípade, ak sa zistí, že ustanovenia lex specialis nemožno
na daný prípad uplatniť, domáhať sa ochrany vlastníckeho práva podľa Obč. zákonníka žalobou na
určenie vlastníctva, prípadne žalobou na vydanie veci. Dovolací súd ani v danom prípade nemá dôvod

odkloniť sa od doterajšej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR. Aj Ústavný súd SR vo svojej
rozhodovacej činnosti (napr. III ÚS 178/06, II. ÚS 231/09) vyslovil záver, že reštitučné predpisy neboli
vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva oprávnených osôb, ale aby im uľahčili
obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto, ak došlo k zabratiu majetku štátom bez právneho dôvodu,
osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp.

finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou sa o všeobecné predpisy občianskeho práva". Tento
právny záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR z 29.04.1998 sp. zn. Cdo 1/98 a taktiež z
nálezu Ústavného súdu SR II. ÚS 249/2011-30, v ktorom Ústavný súd poukázal aj na zmysel a účel
reštitučného zákonodarstva, "ktorým nebolo spôsobenie zániku vlastníckeho práva oprávnených osôb,
ale naopak, uľahčenie obnovenia ich vlastníckeho práva a v žiadnom prípade ním nemohlo byť a nebolo

vytváranie dodatočných nadobúdacích titulov pre nadobudnutie vlastníckeho práva (štátom) s odstupom
mnohých rokov, a tým aj legalizácia takých postupov štátu v dobe neslobody, ktoré boli nezlučiteľné
nielen s ústavnými princípmi ochrany vlastníctva v ich dnešnom chápaní, ale boli v rozpore aj s právom
platným v rozhodnom období". Ďalej Ústavný súd v tomto rozhodnutí uviedol, "že názor, podľa ktorého
zánik práva oprávnenej osoby postupovať podľa zákona o pôde márnym uplynutím lehoty ustanovenej

v § 13 zákona o pôde, znamená aj zánik jej vlastníckeho práva, tobôž v situácii, keď povinnej osobe
(na rozdiel od oprávnenej osoby) nesvedčí žiaden nadobúdací titul k nehnuteľnosti, zásadne popiera
základné právo na vlastníctvo, tak ako to je garantované v čl. 20 ods. 1 Ústavy a čl. 11 ods. 1 Listiny,
či právo na majetok podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože jeho aplikácia by znamenala vytvoreniedosiaľ v právnom poriadku neznámeho spôsobu straty vlastníckeho práva fyzických osôb v prospech
štátu. Takýto záver nemožno vyvodiť ani z tretej vety ust. § 13 ods. 1 zákona o pôde (neuplatnením
práva v lehote právo zanikne), ktorá sa už len z hľadiska systematického a gramatického výkladu môže

vzťahovať iba na zánik reštitučného nároku ustanoveného zákonom o pôde, avšak nie na zánik práva
vlastníckeho garantovaného Obč. zákonníkom, Ústavou, Listinou a Dodatkovým protokolom".

Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. o trovách konania súd rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona