Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 21, 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 3CbZm/524/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514212078
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martina Hrušovská, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514212078.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V, sudcom Mgr. Martinou Hrušovskou, PhD. v právnej veci navrhovateľa:

Provident Financial, s. r. o., so sídlom: Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, zast. Mgr. Martin
Ťupek, Palisády 29/A, Bratislava proti odporcovi: B. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. XXX/XX, B. o
zaplatenie 550,20 eur s príslušenstvom zo zmenky t a k t o

r o z h o d o l :

Súd zmenkový platobný rozkaz č. k. 1 Zm 297/2014-15 zo dňa 14.08.2014 p o n e c h á
v a v platnosti v celom rozsahu.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov námietkového konania v sume 91,- € do 3 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Tunajší súd vyhovel návrhu navrhovateľa v plnom rozsahu a zmenkovým platobným rozkazom 1
Zm 297/2014-15 zo dňa 14.08.2014 uložil odporcovi ako zmenkovému dlžníkovi povinnosť zaplatiť
navrhovateľovi zmenkovú sumu 550,20 € s úrokom 6 % od 31.03.2013 do zaplatenia, odmenu 1,83 €
a trovy konania 139,94 €.

Odporca podal v zákonnej lehote proti zmenkovému platobnému rozkazu námietky, v ktorých namietol,
že zmenku podpísal pod nátlakom a vyhrážkami zo strany navrhovateľa.

Navrhovateľ žiadal zmenkový platobný rozkaz ponechať v platnosti v celom rozsahu s tým, že námietky
odporcu považoval za irelevantné, ničím nepodložené a nepreukázané.

Na prejednanie námietok odporcu súd v zmysle § 175 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (OSP)
nariadil pojednávanie, na ktorom vypočul právneho zástupcu navrhovateľa a oboznámil sa s obsahom
listinných dôkazov založených v súdnom spise. Vykonanie iných dôkazov účastníci konania nenavrhli.

Odporca sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie
pojednávania. Súd vec prejednal v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 OSP. Vzhľadom na
koncentračnú zásadu, ktorou sa konanie o námietkach riadi, nebola týmto postupom súdu odňatá
odporcovi možnosť konať pred súdom, keďže k iným skutočnostiam, než odporca v námietkach uviedol,
nie je podľa prvej vety § 175 ods. 3 OSP možné prihliadať.

V prípade zmenkového konania ide o tzv. skrátené konanie, kedy za predpokladu, že navrhovateľ
( majiteľ zmenky ) predloží v prvopise zmenku ( originál zmenky ), o pravosti ktorej niet dôvodu
pochybovať, a ďalšie listiny potrebné na uplatnenie svojho práva, súd vydá na jeho návrh zmenkovýplatobný rozkaz. Nakoľko tieto zákonné predpoklady boli v danom prípade splnené, súd zmenkový
platobný rozkaz vydal.

Navrhovateľ originálom zmenky, ktorú odporca ako vlastnú zmenku vystavil v Trnave dňa 10. decembra
2012 preukázal, že sa odporca zaviazal zaplatiť navrhovateľovi dňa 31. marca 2013 zmenkovú sumu
560,20 €.

Odporca bol v zmysle § 175 ods. 1 OSP povinný podať námietky do 3 dní od doručenia zmenkového

platobného rozkazu a uviesť v nich všetko, čo proti platobnému rozkazu namieta. Na námietky podané
neskôr nie je možné v zmysle § 175 ods. 3 OSP prihliadať.

Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. § 75 zákona
zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. (ďalej len zmenkový zákon) navrhovateľ svoj nárok vyplývajúci
zo zmenky preukázal. Na tom základe súd vydal zmenkový platobný rozkaz, ktorým o jeho návrhu

rozhodol. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len
posudzoval, či je obrana odporcu, vyjadrená v námietkach, dôvodná a či ním tvrdené a preukázané
skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť navrhovateľovi plnenie zo
zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťaží už len odporcu a on musí preukázať, či sú
splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený.

Odporca v zákonnej lehote na podanie námietok uviedol, že zmenku podpísal pod nátlakom
navrhovateľa, ktorý sa mu mal vyhrážať súdmi a políciou.

Z ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákona vyplýva, že nevyhnutným pojmovým predpokladom vzniku

právneho úkonu je predovšetkým slobodná a vážna vôľa, ako psychický vzťah konajúceho subjektu k
zamýšľanému - chcenému následku. Právny úkon potom vzniká až vtedy, ak je takáto vôľa prejavená
určitým a zrozumiteľným spôsobom navonok a je takto aj chápaná inými osobami.

Ak má právny úkon (navonok prejavená vôľa) účastníka záväzkového vzťahu skutočne zodpovedať jeho

vlastnej vôle, musí byť výsledkom jeho vnútorného (duševného) rozhodovacieho procesu.

O slobodný právny úkon nejde, ak bol tento úkon urobený v dôsledku priameho fyzického donútenia, čo
však nie je prípad posudzovaný v tejto veci.

O slobodný právny úkon rovnako nejde, ak bol právny úkon urobený v dôsledku psychického donútenia
(nátlaku), teda protiprávnej vyhrážky, rozhodujúce je pritom pôsobenie protiprávnej vyhrážky v dobe
robenia právneho úkonu.

Vo všeobecnosti platí, že ak uzavrel niektorý z účastníkov zmluvu na základe psychického donútenia,

bolo jeho konanie postihnuté nedostatkom slobody vôle, i keď sa tak stalo pod nedovoleným nátlakom zo
strany druhého účastníka zmluvy alebo tretej osoby. Aby vyhrážka spôsobila neplatnosť právneho úkonu
(a to neplatnosť absolútnu), musí predovšetkým ísť o vyhrážku protiprávnu, tj. musí ňou byť vynucované
niečo, čo ňou byť vynucované nesmie; vyhrážka môže spočívať v tom, že je vyhrážané niečím, čo
hroziaci vôbec nie je oprávnený previesť, alebo čo síce je oprávnený previesť, ale nesmie tým hroziť

tak, aby niekoho prinútil k určitému konaniu. Pritom nie je treba, aby cieľ, ktorý je sledovaný použitím
protiprávnej vyhrážky, bol samotný protiprávny. Musí ísť o také vyhrážky, takého druhu a takej intenzity,
aby podľa okolností a povahy konkrétneho prípadu u toho, voči komu boli použité, vzbudili dôvodnú
obavu. Konečne musí byť protiprávna vyhrážka adresovaná tomu, ktorého právny úkon sa vynucuje
alebo osobám jemu blízkym . Ak však hrozí niekto tým, čo je oprávnený urobiť a čím je oprávnený

hroziť za tým účelom, aby druhú stranu prinútil alebo primäl k určitému konaniu, nejde o protiprávnou
vyhrážku, ale o oprávnený nátlak, ktorý nemôže byť dôvodom neplatnosti právneho úkonu uzavretého
pod jeho vplyvom. Okolnosti vylučujúce slobodu vôle konajúceho musia mať pritom základ v objektívne
existujúcom a pôsobiacom stave, nestačí teda, ak si ich existenciu konajúci len predstavuje, ale ak
nie je pre ne objektívny dôvod, a súčasne sa musia stať pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej

osoby tak, že koná k svojmu neprospechu .

Súdnepovažovalzadôvodnúnámietku,žebolnaodporcuvyvíjanýnátlakzostranynavrhovateľa. Podľa
názoru súdu sa nejedná o také vyhrážky, takého druhu a takej intenzity, aby boli spôsobilé vzbudiťdôvodnú obavu u odporcu. To, že na odporcu nebol vyvíjaný skutočný nátlak, spôsobilí u neho vyvolať
dôvodné obavy je zrejmé aj z toho, že odporca takúto skutočnosť neohlásil na polícii a túto námietku
použil len ako účelovú obranu. Na tomto základe možno uzavrieť, že zmenka nie je postihnutá sankciou

neplatnosti podľa § 37 ods. 1 OZ.

Zmenka bola riadne vystavená a odporcom podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75
zmenkového zákona a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa navrhovateľ
zaplatenia domáha bezdôvodne.

Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom a navrhovateľ ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj
nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky. Pre hmotnoprávny charakter
zmenkových záväzkov je príznačná ich abstraktnosť, nespornosť a prísnosť. Táto abstraktnosť sa
prejavuje v tom, že je to odporca, ktorý musí prípadné námietky vzniesť a musí tiež ich oprávnenosť
jednoznačne preukázať. Ani jednu zo skutočností tvrdených v námietkach proti zmenkovému

platobnému rozkazu odporca nepreukázal, rovnako ako nepreukázal ich prípadný vplyv na platnosť,
resp. neplatnosť prijatého zmenkového záväzku, preto k nim nebolo možné z hľadiska zmenkoprávneho
prihliadnuť. Odporcovi sa nepodarilo preukázať, že by jeho povinnosť poskytnúť navrhovateľovi plnenie
zo zmenky z dôvodov uvedených v námietkach v celom rozsahu, alebo čiastočne zanikla, preto súd
ponechal zmenkový platobný rozkaz proti nim v platnosti v celom rozsahu.

O náhrade trov konania o námietkach súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v zmysle ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V konaní úspešnému navrhovateľovi
vznikli trovy právnym zastupovaním. Advokát poskytol v námietkovom konaní 2 úkony právnej služby

a to dvakrát účasť na pojednávaní súdu. Podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a
náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v platnom znení, je základná sadzba tarifnej
odmeny 36,52 eur za úkon. Advokát si uplatnil aj náhradu paušálnych výdavkov podľa §16 ods. 3
citovanej vyhlášky vo výške 8,39 €. Spolu trovy konania vrátane DPH, predstavujú sumu 91,- € ktorú je
odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi.

Tým nie je dotknutý výrok o trovách konania v zmenkovom platobnom rozkaze, keďže súd ponechal
zmenkový platobný rozkaz v platnosti v celom rozsahu, t.j. včítane výroku o trovách konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie,

na tunajšom súde, písomne vo 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto
ho podáva, ktorej veci sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z..