Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 3, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/190/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6711215339
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6711215339.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci navrhovateľky

O.. arch. L. Q., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom T. T., P. XX/A, štátnej občianky SR, zastúpenej JUDr.
Ľubomírom Kaščákom, advokátom, Advokátska kancelária Banská Bystrica, Horná ul. č. 35, proti
odporcoviTechnickáuniverzitavoZvolene,sosídlomZvolen,T.G.Masaryka24,IČO:397440,zastúpená
JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, Advokátska kancelária Abelovský - Petruňo, so sídlom Zvolen,
Tehelná 189, o určenie neplatnosti výberového konania a priznania náhrady nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a .

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, ktorý došiel na súd dňa 24.10.2011 žiadala navrhovateľka určiť neplatnosť výberového
konania uskutočneného dňa 27.6.2011 a zároveň žiadala uložiť odporcovi povinnosť vyplatiť jej
titulom nemajetkovej ujmy sumu 10.884,24 € a nahradiť trovy konania. Okresný súd Zvolen o nároku
navrhovateľky rozhodol rozsudkom dňa 30.4.2013 tak, že určil, že výberové konanie uskutočnené
odporcom dňa 27.6.2011 je neplatné. Zároveň návrh na vyplatenie nemajetkovej ujmy zamietol. Proti
rozhodnutiu okresného súdu podali v prvom výroku odvolanie odporca a v druhom výroku odvolanie
navrhovateľka. O odvolanie rozhodoval Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa

17.9.2013 zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na konštantné
rozhodovanie Ústavného súdu, z ktorých vyplýva, že pri rozhodovaní musí zhodnocovať súd či existuje
naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je. Pri rozhodovaní
existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne
prípustným nástrojom ochrany práva navrhovateľa a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu
nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Pokiaľ dospeje k záveru, že ten ktorý určovací návrh
nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo

prípustným prostriedkom ochrany práva zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Keďže
žalobou uplatnenou na súde sa navrhovateľka domáhala určenia, že výberové konanie uskutočnené
odporcom dňa 27.6.2011 je neplatné súd síce správne dospel k záveru, že v dôsledku nedodržania
podmienok pri výberovom konaní sa môže účastník domáhať súdnej ochrany s poukazom na Ústavu
SR, ako aj na ustanovenie § 3 O.s.p., avšak sa nezaoberal otázkou, či navrhovateľke v prípade
ak jej návrhu bude vyhovené vznikne automaticky nárok na uzavretie pracovnej zmluvy na miesto
odborného asistenta, o ktoré miesto tu od začiatku nepochybne ide. Navrhovateľke ako uchádzačke

o zamestnanie na pracovné miesto, ktoré nie je miestom vedúceho zamestnanca potom nemôže byť
priznaná ani ochrana v zmysle § 5 ods. 10 zákona č. 552/2003 Z.z., pretože táto je poskytovaná
iba vedúcim zamestnancom. Ďalej z odôvodnenia krajského súdu vyplýva, že navrhovateľka je v
konkrétnom prípade je oprávnená domáhať sa ústavnej ochrany tak ako to správne konštatoval okresnýsúd, ale touto žalobou nemôže dosiahnuť zrušenie rozhodnutia rektora, na základe ktorého došlo k
prijatiu iného uchádzača a uzavretiu pracovnej zmluvy. Prípadný úspech navrhovateľky nezabraňuje
povinnosť ani oprávnenie odporcu rozviazať platne pracovný pomer s iným prijatým uchádzačom. Ak by

v skutočnosti v konaní bolo preukázané, že určením poradia uchádzačov výberovou komisiou došlo k
porušeniu navrhovateľkiných práv na rovnosť zbraní mohli by jej vzniknúť nároky v prípade aj na návrhu
nemajetkovej ujmy, nie však podľa zákona č. 552/2003 Z.z.. V spornom prípade však nemožno ani pri
preukázaní navrhovateľkiných tvrdení dosiahnuť, aby odporca zrušil pracovné pomery s už uzavretými
odbornými asistentmi, aby rektor vyhlásil nové výberové konanie a po predložení výsledkov výberového

konania nutne rešpektoval poradie, ktoré výberová komisia určila.

Podľa ustanovenia § 226 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

Po zrušení veci Krajským súdom v Banskej Bystrici súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie dňa
3.3.2015, kde opätovne boli predvolaní účastníci konania s tým, aby sa k návrhu, k dôkazom vyjadrili v
zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tak ako navrhovateľka, aj odporca sa pridržiavali
písomných podaní a ústnych vyjadrení z predchádzajúcich pojednávaní a nemali ďalšie návrhy na
doplnenie dokazovania. Navrhovateľka zotrvávala na pôvodnom návrhu uplatňovanom v tomto konaní.

Návrh odôvodňovala tým, že ako bývalý zamestnanec odporcu sa zúčastnila výberového konania, ktoré
vyhlásil rektor Technickej univerzity vo Zvolene na obsadenie štyroch miest odborných asistentov na
drevársku fakultu - katedru dizajnu nábytku a drevárskych výrobkov. Vo výberovom konaní boli určené
kvalifikačné požiadavky a iné predpoklady na obsadenie miest odborných asistentov. Do výberového
konania si podala prihlášku a zaujímala sa o miesto odborného asistenta pre predmet z oblasti interiéru,

dizajnu a architektúry v študijných programoch Dizajn nábytku, Interiérový dizajn v predmetoch: Ateliér
interiéru I. - VII., Typológia I., II., Interiér, Kompozícia predmetov študijného odboru 2.2.6. dizajn. Dňa
27.6.2011 sa zúčastnila výberového konania, kde sa na výberovom konaní v ten deň dozvedela, že
členmi výberovej komisie sú aj akad. soch. S. T. a C.. E. O., I.., na ktorých predtým podala sťažnosť a tiež
bola členkou petičného výboru, kde v petícii otvorene kritizovala menovaných a žiadala ich odstúpenie

z funkcie. Vzhľadom k týmto skutočnostiam podala námietky voči členom komisie, ktoré označila ako
žiadosť „o anulovanie výberového konania“. Listom zo dňa 8.7.2011 jej bolo rektorom TU vo Zvolene
oznámené, že sa žiadosti navrhovateľky nevyhovuje. Komisia mala 9 členov, z toho 5 členov neboli
pracovníci katedry dizajnu, nábytku a drevárskych výrobkov. Poukázal na zásady pre výberové konanie,
kde možnosť anulovať výberové konanie nie je prípustná. Oznámenie o výsledkoch výberového konania

prevzala navrhovateľka dňa 11.7.2011 priamo na pracovisku TU, z ktorého vyplynulo, že vo výberovom
konaní nebola úspešná a na miesto odborného asistenta bol vybraný iný uchádzač. Navrhovateľka
považovala postup rektora, ktorý vyhlásil výberové konanie a ktorému boli doručené námietky voči
dvom členom komisie za nesprávny. Namietala zaujatosť, ktorú náležite zdôvodnila. Pred uskutočnením
výberového konania nemala vedomosť o zložení výberovej komisie, prvýkrát sa o zložení dozvedela až

v deň výberového konania, keď pred komisiu predstúpila. Poukazovala na zásady výberového konania
a tiež na ustanovenie § 5 ods. 10 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme. Komisiu
považovala za neobjektívnu, ktorá nedávala predpoklady posúdiť ju ako uchádzačku, jedine až výlučne
podľa stanovených zásad odbornosti, rovnakého zaobchádzania bez akýchkoľvek obmedzení priamej
alebo nepriamej diskriminácie. Namietala aj výber úspešného kandidáta, ktorý nespĺňal požadované

predpoklady, navyše predmety, ktoré mal vyučovať nevyučuje, pretože sám o to vo výberovom konaní
požiadal. Okrem vyslovenia neplatnosti výberového konania žiadala vyplatiť aj čiastku 10.884,24 €
titulom nemajetkovej ujmy, ktorá zodpovedala 12-násobku hrubej mzdy.

Odporca od počiatku považoval návrh v celom rozsahu za nedôvodný a žiadal ho ako nedôvodný

zamietnuť. Mal za to, že tunajší súd nie je vecne a miestne príslušný, nakoľko návrhom sa domáhala
vyslovenia zákonnosti rozhodnutia a postupu orgánu verejnej správy v zmysle ustanovenia § 244 a
nasledujúcich O.s.p.. Keďže nárok nebol uplatnený v dvojmesačnej prekluzívnej lehote súd mal návrh
ako nedôvodný zamietnuť. Poukazoval na ustanovenie zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách
§ 6 ods. 1, písm. g/. Keďže verejná vysoká škola má právomoci orgánu verejnej správy vykonávať

rozhodovaciu činnosť, pričom výstupom tejto rozhodovacej činnosti je individuálny správny akt malo
sa jednať o správnu žalobu. Okrem toho poukazoval aj na samotné zásady výberového konania, v
zmysle ktorých nedošlo k porušeniu zákona a bol dodržaný zákonný postup, ako aj samotné zásady.
Navyše ani jeden člen z výberovej komisie sa necítil zaujatý voči navrhovateľke. Výber bol uskutočnenýv tajnom hlasovaní, kde komisia určila poradie uchádzačov a navrhovateľka bola až tretia v poradí (z
troch uchádzačov). Navyše výberová komisia je len poradným orgánom rektora a má len odporúčací
charakter, preto podľa nich nemožno napadnúť výberové konanie ako také. Rozhodnutie vo vzťahu

k navrhovateľke nie je rozhodnutím výberovej komisie, ale rozhodnutím rektora. Obsadzovanie miest
vysokoškolských učiteľov podľa § 77 ods. 1 Zákona o vysokých školách sa uskutočňuje v súlade s
§ 15 ods. 1, písm. c/ Zákona o vysokých školách, t.j. v súlade so zásadami výberového konania.
Navrhovateľka opierala svoj nárok o ustanovenie § 5 ods. 10 Zákona o výkone práce vo verejnej záujme,
avšak na ňu sa toto zákonné ustanovenie nevzťahuje.

Súd po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej Bystrici opätovne vo veci nariadil pojednávanie, kde
účastníci konania nenavrhovali vykonanie ďalších dôkazov, preto sa oboznámil s listinami doloženými do
spisu v priebehu konania, ako aj s výpoveďami svedkov, ktorí boli vypočúvaní pred prvým rozhodnutím
súdu v danej veci. Iné návrhy na doplnenie dokazovania neboli účastníkmi prezentované. V zmysle
rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici s poukazom na ustanovenie § 80, písm. c/ O.s.p.

sa jednalo o určovací návrh, kde bolo na navrhovateľke preukázať, či tu právny vzťah alebo právo
je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem. Tak ako bolo konštatované v rozhodnutí
Krajského súdu v Banskej Bystrici je potrebné, aby navrhovateľka preukázala, či tu na takomto určení
neplatnosti výberového konania je naliehavý právny záujem. Navrhovateľka sa domáhala určenia, že
výberové konanie uskutočnené odporcom dňa 27.6.2011 je neplatné. Neplatnosť opierala o ustanovenie

§ 5 ods. 10 zákona č. 552/2003 Z.z., kde takáto ochrana je priznaná len vedúcemu zamestnancovi
čo navrhovateľka nebola. Znamená to, že iba pri obsadzovaní funkcie vedúcich zamestnancov má
rozhodujúce slove výberová komisia, nie pri obsadzovaní funkcie radových zamestnancov, kde má
rozhodujúce slove rektor. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o radovú zamestnankyňu nebolo možné
v danom prípade aj napriek Ústave SR a § 3 Občianskeho súdneho poriadku postupovať v zmysle

uvedeného zákonného ustanovenia analogicky. Krajský súd jasne konštatoval, že touto žalobou nemôže
dosiahnuť zrušenie rozhodnutia rektora, na základe ktorého došlo k prijatiu iného uchádzača a uzavretiu
pracovnej zmluvy. Prípadný úspech navrhovateľky nezabraňuje povinnosť, ani oprávnenie odporcu
rozviazať platne pracovný pomer s iným prijatým uchádzačom. Vzhľadom k týmto skutočnostiam s
poukazom už na vyššie citované zákonné ustanovenie § 226 O.s.p. súd návrh v časti uplatňovaného

nároku o určenie neplatnosti výberového konania zo dňa 27.6.2011 ako nedôvodný zamietol vzhľadom
k tomu, že navrhovateľka nepreukázala naliehavosť právneho záujmu na takomto určení. Pokiaľ ide
o druhý nárok, ktorý si v konaní uplatňovala a to vyplatiť jej titulom neplatnosti výberového konania
nemajetkovú ujmu aj v tejto časti súd považoval nárok navrhovateľky za nedôvodný. Už tak ako bolo
konštatované v predchádzajúcom rozhodnutí je potrebné, aby navrhovateľka preukázala, že došlo k

poškodeniu jej mena v spoločenskom, pracovnom, či súkromnom živote a to v takej miere, že by si
to vyžadovalo priznať finančné zadosťučinenie. V prípade nemajetkovej ujmy sa nejedná o náhradu,
ktorá nemá funkciu skutočnej škody tak ako to vyčíslila navrhovateľka, ale plní skôr satisfakčnú funkciu,
preto bolo potrebné preukázať, či došlo tým, že nebola úspešná vo výberovom konaní k zníženiu
jej dôstojnosti, cti alebo k poškodeniu jej mena v odbornej verejnosti v spoločenskom, pracovnom

alebo súkromnom živote. Navrhovateľka nič takéto v priebehu konania neprezentovala, nepreukázala,
preto jej táto náhrada opätovne priznaná nebola. Rovnako aj po rozhodnutí Krajského súdu v Banskej
Bystrici s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. po zákonnom poučení nemala navrhovateľka
prostredníctvom právneho zástupcu ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a to ani v tomto smere, kde
namietala porušenie práv na „rovnosť zbraní“ kedy by jej mohli vzniknúť nároky, prípadne aj na náhradu

nemajetkovej ujmy, avšak nie podľa ustanovení zákona č. 552/2003 Z.z., ale v zmysle iných zákonných
ustanovení, súd opätovne aj v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o trovách
konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej do 30-tich dní.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého

druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O. s. p.).