Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 13, 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 10Sp/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200753
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200753.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudcom JUDr. Pavlom Tkáčom v právnej veci navrhovateľky

POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, Bratislava, proti odporcovi Okresný úrad Košice - okolie,
katastrálny odbor, Južná trieda 82, Košice, za účasti Ľ. A., bytom N. XX, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia odporcu č. OU-KS-KO2-V 75/2015 zo dňa 06.03.2015 takto

r o z h o d o l :

Po t v r d z u j e rozhodnutie odporcu č. OU-KS-KO2-V 75/2015 zo dňa 06.03.2015.

Navrhovateľke n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,- eur na účet Krajského súdu v
Košiciach do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporca rozhodnutím č. OU-KS-KO2-V 75/2015 zo dňa 06.03.2015 podľa § 31 ods. 3 zákona NR SR
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v
znení neskorších predpisov (katastrálny zákon) zamietol návrh na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností podľa zmluvy o zriadení záložného práva č. 683/2014-RAČ uzavretej dňa 01.12.2014
medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a Ľ. A. ako záložcom (ďalej len „záložná zmluva“) na
zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli a vzniknú na základe

zmluvy o úvere č. 900600852 zo dňa 14.08.2013, najmä na zabezpečenie istiny vo výške 800,- eur,
spolu s jej príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Predmetom zálohu boli :
- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XX, katastrálne územie N., obec
N., okres Košice - okolie, v podiele 1/2 k celku, a to parc. č. XX/X - záhrady o výmere 2207 m2, Č..
XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2, č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere

737 m2 a rodinný dom súpisné číslo 54 na parc. č. XX,
- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Ž., obec
C., okres Košice - okolie, v podiele 1/288 - ín k celku, a to parc. č. XXX - lesné pozemky o výmere
3364 m2, č. XXX - lesné pozemky o výmere 18462 m2 , č. XXX - lesné pozemky o výmere 35638 m2,
- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Ž., obec
C., okres Košice - okolie, v podiele 1/288 - ín k celku, a to parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere
1490 m2 , č. XXX - orná pôda o výmere 3881 m2, č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 78761 m2,

č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 111 m2, č. XXX - trvalé trávne porasty o výmere 5636 m2,
- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Ž.,
obec C., okres Košice - okolie, v podiele 1/288 - ín k celku, a to parc. č. XXX/XXX- trvalé trávne
porasty o výmere 147391 m2, č. XXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere 107 m2, č. XXX/XXX - trvalétrávne porasty o výmere 66010 m2, č. XXX/XXX - trvalé trávne porasty o výmere 21355 m2, č. XXX/X -
trvalé trávne porasty o výmere 12044 m2, č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere 224 m2,
- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Ž., obec

C., okres Košice - okolie, v podiele 1/288 - ín k celku , a to parc. č. XXX/X - lesné pozemky o výmere
740195 m2,
- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Ž., obec
C., okres Košice - okolie, v podiele 1/288 - ín k celku , a to parc. č. XXX - trvalé trávne porasty o
výmere 17939 m2,

- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Ž., obec
C., okres Košice - okolie, v podiele 1/288 - ín k celku, a to parc. č. XXX/X - trvalé trávne porasty o výmere
158505 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 202218 m2, č. XXX - orná pôda o výmere 2868 m2 a
- nehnuteľnosti zapísané v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie Ž., obec
C., okres Košice - okolie, v podiele 1/288 - ín k celku a to parc. Č.. XXX/X - lesné pozemky o výmere
225 m2.

Odporca v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že prílohu návrhu na vklad tvorí zmluva o
zriadení záložného práva uzavretá dňa 01.12.2014 medzi navrhovateľkou ako záložným veriteľom a
Ľ. A. ako záložným dlžníkom, zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, v zastúpení
Peter Mamojka - predseda združenia. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do formulárovej dohody

(predtlačenej), dlžník teda nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, v danom prípade tak bola
obmedzená možnosť voľby splnomocniteľa zvoliť si zástupcu, ktorý by za neho uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne hájil záujmy splnomocniteľa. Takúto dohodu a splnomocnení nie je možné
považovaťzaindividuálnedohodnutú,nakoľkobolavoprednavrhnutáapripravená(ponúknutázostrany
navrhovateľky účastníkovi konania pri uzatváraní zmluvy o úvere dňa 14.08.2013 na zabezpečenie

pohľadávky navrhovateľky voči účastníkovi konania). Vzhľadom na tieto skutočnosti spotrebiteľ -
účastník konania nebol schopný ovplyvniť výber iného zástupcu v predmetnom prípade, čo v konečnom
dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. K výberu splnomocnenca nedošlo teda z vôle účastníka konania, ale z vôle záložného
veriteľa - navrhovateľky. Z obsahu dohody o plnomocenstve nevyplýva, že by splnomocnenec mal na jej

základe poskytnúť splnomocniteľovi právnu pomoc a obhajobu jeho práv, skôr naopak, splnomocnenec
má hájiť práva a záujmy veriteľa voči splnomocniteľovi, čo nie je účelom tohto právneho úkonu. Z tohto
dôvodu považoval odporca dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa
§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva je tiež absolútne neplatná vzhľadom na fakt, že
sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jeho príslušenstva a

predmetom záložnej zmluvy, ktorý sa dotýka nehnuteľností vo vlastníctve účastníka konania v podstatne
väčšej hodnote, než je výška plnenia dlžníka zo zmluvy o úvere. Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu
neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej konštatoval, že v zmysle
stanov občianskoprávneho združenia, t.j. splnomocnenca je jeho cieľom ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy, a uzatvorenie záložnej

zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom sa vymyká z rámca,
pôsobnosti a cieľov združenia. Správny orgán poukázal aj na rozhodovaciu prax všeobecných súdov,
ktoré pri obdobných skutkových zisteniach vyslovili právny názor o neplatnosti záložných zmlúv a teda
nemožnosti ich vkladu do katastra nehnuteľností. Vzhľadom na skutočnosť, že záložná zmluva je
absolútne neplatná, podmienky na vklad nie sú splnené, preto odporca návrh na vklad zamietol.

Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľka podala včas opravný prostriedok dňa 12.03.2015, v ktorom
žiadala zrušiť preskúmavané rozhodnutie odporcu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Uviedla, že
dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľa splnomocnencom
nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu nevzťahujú ustanovenia § 53

Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, na
ktoré odkazuje odporca v napadnutom rozhodnutí. Dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne a spĺňa
náležitosti platného právneho úkonu. Splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa a na jeho žiadosť po osobnom prerokovaní a poučení o

právnych úkonoch v dohode uvedených a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Namietala
aj nepreskúmateľnosť a nedostatok dôvodov napadnutého rozhodnutia, ak z odôvodnenia rozhodnutia
nevyplýva úvaha, na základe akých skutočností a aplikáciou ktorých konkrétnych ustanovení zákona
dospel správny orgán k záveru, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca. Rozporv záujmoch musí reálne existovať, nestačí len potenciálna možnosť takého rozporu. Predložené
plnomocenstvo je samostatným právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý
je úplne nezávislým od veriteľa a jeho zmluvnej dokumentácie. Dohoda o splnomocnení ako právny

úkon bola urobená slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne tak, ako to ustanovuje pre platnosť právneho
úkonu zákon. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia navrhovateľka považovala za nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, pretože nevedno, či odporca vidí rozpor s dobrými mravmi v poskytnutí
úveru alebo v poplatku alebo v úroku z omeškania. Na záver navrhovateľka uviedla, že odporca
nezistil spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých

pripojených príloh, následne nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené
splnomocnencovi nesprávne právne posúdil.

Odporca vo vyjadrení k návrhu zo dňa 22.06.2015 zotrval na dôvodoch uvedených v napadnutom
rozhodnutí.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu, oboznámil sa s
jeho administratívnym spisom a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný.

Na pojednávaní súdu dňa 13.07.2015 navrhovateľka nebola prítomná, pričom bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná. Listom zo dňa 30.06.2015 navrhovateľka oznámila súdu svoju neúčasť na

pojednávaní a požiadala o prejednanie veci a rozhodnutie v jej neprítomnosti. Na pojednávaní súdu
nebol prítomný odporca, ktorý listom zo dňa 29.06.2015 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z
dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti. Súd v súlade s § 250g ods. 2 O.s.p. aplikovaným na základe §
250l ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu.

Účastníčka konania Ľ. A. na pojednávaní uviedla, že je pravdou, že je v právnom vzťahu s
navrhovateľkou, pretože na základe úverovej zmluvy si od nej požičala 800,- eur, pričom z tejto sumy
už splatila tri splátky po 160,- eur. Nevedela upresniť, aké doklady spolu s úverovou zmluvou podpísala.
Pracovníkmi navrhovateľky však nebola upozornená na to, že by mala podpisovať splnomocnenie.

Z administratívneho spisu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s dlžníkom Ľ. A. zmluvu o
úvere č. 900600852 zo dňa 14.08.2013. Dlžník zároveň dohodou o splnomocnení zo dňa 14.08.2013
splnomocnil ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Povraznícka 18, Bratislava
na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k
nehnuteľnostiam, ktoré v čase uzatvorenia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo

spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splneniasplnomocniteľovhozáväzkuzozmluvyoúvere.Dohodaosplnomocneníjepodpísanádlžníkom
Ľ. A. ako splnomocniteľom a Petrom Mamojkom, predsedom občianskeho združenia ProHelp ako
splnomocnencom.

Dňa 01.12.2014 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva č. 683/2014-RAČ medzi
navrhovateľkou a dlžníkom zastúpeným ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, predmetom
ktorej je zriadenie záložného práva v prospech navrhovateľky k už uvedeným nehnuteľnostiam. Záložné
právo bolo zriadené za účelom zabezpečenia všetkých pohľadávok, ktoré vznikli a v budúcnosti vzniknú
na základe zmluvy o úvere č. 900600852 zo dňa 14.08.2013.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným
atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení

(§ 28 ods. 3 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladaťs nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj na skutkové

a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne (§ 31 ods. 3
katastrálneho zákona).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný (§ 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka).

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Prizápisevecnýchprávknehnuteľnostiamdokatastranehnuteľnostívkladom(§28anasl.katastrálneho

zákona) je katastrálny odbor povinný posudzovať podstatné náležitosti príslušného zmluvného typu
z hľadiska kritérií uvedených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. V prípade, ak zmluvu o zriadení
vecného práva (záložné právo) uzaviera zástupca na základe zmluvného zastúpenia (splnomocnenie),
je povinnosťou katastrálneho odboru rozhodujúceho o povolení vkladu vecného práva skúmať, či došlo
k vzniku zmluvného zastúpenia v súlade so zákonom.

Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách opravného prostriedku navrhovateľky a so
zreteľom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o splnomocnení
medzi dlžníkom Ľ. A. ako splnomocniteľom a občianskym združením ProHelp ako splnomocnencom nie
sú platne uzavreté. Súd sa nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, podľa ktorého právny úkon (dohoda

o splnomocnení) bol urobený slobodne a vážne, určito a zrozumiteľne. Dohoda o splnomocnení bola
vpísaná do vopred predtlačeného formulára, dlžník teda nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Vzhľadom
na vopred stanoveného splnomocnenca v dohode o splnomocnení bola obmedzená slobodná voľba
splnomocnenca, ktorý by v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne by hájil jeho záujmy, chýba
teda základná zložka právneho úkonu, a to slobodný prejav vôle pri výbere zástupcu. Skutočnosť, že

dohoda o splnomocnení bola dlžníkom podpísaná v ten istý deň ako úverová zmluva, nasvedčuje tomu,
že uzavretie úverovej zmluvy bolo podmieňované podpísaním dohody o splnomocnení a je otázne, či
by vôbec úver bol poskytnutý bez uzavretia dohody o splnomocnení v znení vopred pripravenom na
formulári bez možnosti dlžníka meniť jej podmienky.

Takéto dojednanie spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Za tejto situácie preto občianske združenie ProHelp nebolo oprávnené uzavrieť záložnú
zmluvu a nakladať s nehnuteľnosťami dlžníka.

Súd sa stotožňuje s námietkou navrhovateľky, podľa ktorej dohodu o splnomocnení nemožno

posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu, avšak tento právny názor odporcu nemá za následok
nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.

Súd poznamenáva, že v zmysle čl. I bod 1. stanov občianskeho združenia ProHelp ide o dobrovoľné
združenie fyzických a právnických osôb založené na ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov

v konaniach pred orgánmi verejnej správy a podľa čl. II bod 1. stanov jeho cieľom je ochraňovať práva a
oprávnené záujmy účastníkov v konaniach pred orgánmi verejnej správy. Uzatvorenie záložnej zmluvy
v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorý je súkromnoprávnym predpisom, sa preto vymyká z rámca
pôsobnosti a cieľov predmetného združenia.

Na záver krajský súd dodáva, že zmluva o zriadení záložného práva č. 683/2014 - RAČ zo
dňa 01.12.2014 na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, t.j. navrhovateľky v tomto konaní
nerešpektuje požiadavkou vyváženosti vzájomného vzťahu medzi predmetom zmluvy o úvere a
predmetom zmluvy o zriadení záložného práva, pretože z obsahu čl. II zmluvy vyplýva, že jej účelom jezabezpečenie istiny vo výške 800,- eur spolu s bližšie nešpecifikovaným príslušenstvom, ktorého výšku
navrhovateľka ku dňu rozhodnutia správneho orgánu žiadnym spôsobom nevyčíslila a z dôvodu, že
ku vkladovému konaniu nepredložila zmluvu o úvere a ani doklad vo výške aktuálneho dlhu účastníka

konania, výšku zabezpečovanej pohľadávky nebolo možné žiadnym spôsobom zistiť. Predmetom
zálohu mali byť viaceré nehnuteľnosti vo výlučnom, resp. podielovom vlastníctve účastníka konania
vrátane stavieb (rodinného domu), pričom je zrejmé, že ich hodnota vysoko prevyšuje poskytnutú istinu
spolu s primeraným príslušenstvom.

Z uvedených dôvodov preto súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie odporcu ako
vecne správne a vydané v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. tak, že
navrhovateľke, ktorá nemala v konaní úspech, právo na náhradu trov nepriznal. Odporca si právo na
náhradu trov konania neuplatnil.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v
spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestovvzneníneskoršíchpredpisov,apretojejsúduložiluhradiťsúdnypoplatokvsume35,-eururčenej
podľa položky č. 10e) sadzobníka súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.