Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Lucia Poništová, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 7Cb/61/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2511205369
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Chrapková Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2511205369.8
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou Ph.D. v právnej veci navrhovateľa:
TRANSAKTA Bratislava, a.s., so sídlom v Bratislave, Námestie 1.mája 3, IČO: 31 340 415, pr. zast.:
Legal Partners Slovakia, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Námestie 1.mája 3, IČO:
36 786 110 proti odporcovi: Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s., so sídlom v Bojničkách 54, IČO:
00 207 578, pr. zast.: MV Legal s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kapicová 5, IČO: 36 857 947 o určenie
neplatnosti ustanovení stanov takto
r o z h o d o l :
I. Návrh sa z a m i e t a.
II. Navrhovateľ j e p o v i n n ý nahradiť odporcovi 100% trov konania odporcu.
o d ô v o d n e n i e :
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.05.2011 domáhal, aby súd určil, že
ustanovenia § 6 bod 3 celý, posledná veta bodu 4, body 5 a 6 celé a tretia a posledná veta bodu 11
stanov odporcu v znení prijatom na mimoriadnom valnom zhromaždení odporcu dňa 04.04.2011 o 10.00
hod., sú neplatné.
Návrh odôvodnil tým, že je akcionárom odporcu, pričom v zozname akcionárov odporcu je zapísaný ako
majiteľ 343 ks akcií odporcu, čo predstavuje 13,56 % podiel na základnom imaní odporcu. Navrhovateľ
je však majiteľom 662 ks akcií odporcu, čo predstavuje 26,18 % podiel na základnom imaní odporcu, z
ktorých v počte 319 kusov akcií odporca v rozpore so zákonom odmieta vykonať zápis navrhovateľa ako
vlastníka týchto akcií do zoznamu akcionárov odporcu. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ sa na súde
proti odporcovi domáhal uloženia povinnosti vykonať zmenu zápisu v zozname akcionárov.
Uviedol, že G.. U. Y. - predseda predstavenstva odporcu a G.. X. Q. - člen dozornej rady odporcu sú
aktuálne neoprávnene zapísaní v zozname akcionárov odporcu ako akcionári väčšiny z predmetných
319 kusov akcií, ku ktorým zápis navrhovateľa do zoznamu akcionárov odporcu je predmetom konania
o uloženie povinnosti vykonať zmenu v zozname akcionárov. Navrhovateľ bol pôvodne s vlastníctvom
343 kusov akcií najväčším akcionárom odporcu a najväčším akcionárom je aj v súčasnosti napriek tomu,
že to v dôsledku nesprávnych aktuálnych zápisoch v zozname akcionárov odporcu z neho nevyplýva.
Koncom roka 2006 a v priebehu roka 2007 začal odporca skupovať od svojich akcionárov vlastné
akcie s cieľom nadobudnúť väčšinový podiel, t.j. nadobudnúť vlastné akcie, ktorých menovitá hodnota
prekročí viac než 50 % základného imania odporcu (čo bolo viac než povolených 10 % základného
imania vlastných akcií podľa vtedy platného Obchodného zákonníka). Predstavenstvo odporcu údajne
skupovalo vlastné akcie za účelom ich predaja zamestnancom odporcu. Odporca uskutočnil medzi
zamestnancami prieskum za účelom zistenia, ktorí zamestnanci by mali záujem nadobudnúť akcie
odporcu. Napriek tomu, že žiadny zo zamestnancov neprejavil záujem odkúpiť tieto akcie, odporca
skupoval vlastné akcie.Skutočným účelom nadobúdania vlastných akcií odporcom bol vopred koordinovaný následný prevod
takto nadobudnutých akcií na jednu konkrétnu osobu - G.. X. Q. a takýmto spôsobom faktické ovládnutie
spoločnosti odporcu touto osobou. G.. X. Q. pred marcom 2007 nemal žiadny právny vzťah k odporcovi,
ani akcionársky, ani pracovnoprávny, pričom v roku 2007 sa stal viac ako 50 % akcionárom odporcu a
to tak, že odporca G.. X. Q. účelovo zamestnal a následne mu previedol vlastné akcie, ktoré predtým
odporca nadobudol od ostatných akcionárov odporcu. Uviedol, že skutočnosť, že účelom nadobúdania
viac ako 50 % balíka vlastných akcií odporcom bol ich následný prevod na jedinú osobu vopred určenú,
a že zamestnanie G.. X. Q. odporcom bolo výlučne účelové preukazuje i fakt, že G.. X. Q. poskytol
odporcovi pôžičku za účelom nadobudnutia majoritného balíka vlastných akcií s tým, že táto pôžička
bola „vynulovaná“, keď odporca previedol tieto akcie na G.. X. Q.. Následne G.. X. Q. väčšinu takto
nadobudnutých akcií odporcu previedol na svojho syna G.. W. Q.. K prevodu akcií na G.. X. Q. a ich
následnému prevodu na G.. W. Q. došlo napriek tomu, že podľa § 6 bod 3 stanov odporcu v znení
účinnom do 04.04.2011 „akcia na meno je prevoditeľná do vnútra spoločnosti ...“, čo podľa navrhovateľa
znamená, že akcie odporcu sú prevoditeľné výlučne medzi akcionármi odporcu.
Ďalej uviedol, že inicioval začatie konania o určenie neplatnosti zmlúv o prevode akcií, určenie
neplatnosti prevodu akcií a uloženie povinnosti znížiť základné imanie, že rubopisy týchto akcií, ktorými
mali byť akcie prevedené z odporcu na G.. X. Q. trpia vadami, ktoré majú za následok neplatnosť
rubopisov, a teda aj predmetných prevodov akcií. Z týchto aj iných dôvodov nie sú G.. X. Q. a G.. W. Q.
akcionármi odporcu a nemôžu byť ani ako akcionári zapísaní v zozname akcionárov odporcu.
V súčasnosti je G.. X. Q. zapísaný ako akcionár odporcu v zozname akcionárov odporcu ako vlastník
350 ks akcií a G.. W. Q. je v zozname akcionárov odporcu zapísaný ako vlastník 1301 ks akcií odporcu.
G.. U. Y. je v zozname akcionárov odporcu zapísaný ako vlastník 50 ks akcií odporcu.
Naopak navrhovateľ napriek tomu, že je majiteľom 662 ks akcií odporcu, pri 319 ks akcií stále nie je
zapísaný ako akcionár v zozname akcionárov odporcu, nemôže vykonávať svoje akcionárske práva
spojené s týmito 319 kusmi akcií odporcu. Súčet hlasovacích práv spojených s akciami, pri ktorých sú G..
X. Q., G.. W. Q. a G.. U. Y. aktuálne zapísaní ako akcionári v zozname akcionárov odporcu, predstavuje
kvalifikovanú viac ako dvojtretinovú väčšinu (67,26 % hlasov všetkých akcionárov). Na mimoriadnom
valnom zhromaždení odporcu, ktoré sa konalo dňa 04.04.2011 o 10.00 hod. v sídle odporcu rozhodlo
valné zhromaždenie odporcu o prijatí nových stanov odporcu.
Podľa § 6 bod 3 stanov odporcu, akcionár zamýšľajúci previesť akcie na inú osobu, je povinný ponúknuť
tieto akcie v prvom rade spoločnosti (predkupné právo spoločnosti). Ak zamestnanci spoločnosti v
hlavnom pracovnom pomere na dobu neurčitú prejavia o kúpu akcií záujem, spoločnosť ponúknuté akcie
odkúpi a následne prevedie na príslušných zamestnancov za rovnakú cenu, za akú akcie nadobudla
(prevod do vnútra spoločnosti). Podľa navrhovateľa predmetné ustanovenie stanov je diskriminačné
k akcionárom odporcu, ktorí nie sú zamestnancami odporcu v hlavnom pracovnom pomere na dobu
neurčitú. Keďže navrhovateľ je právnická osoba, z tohto dôvodu zamestnancom odporcu sa nikdy
nemôže stať.
Podľa § 6 bod 4 posledná veta stanov, spoločnosť si môže za účelom dohľadu nad realizáciou
predkupného práva vyhradiť právo, aby sa prevod akcií podľa tohto odseku realizoval tak, že ponúknuté
akcie odkúpi spoločnosť, ktorá ich následne prevedie akcionárovi, ktorému ich zamýšľal previesť
prevádzajúci akcionár, a to za rovnakú cenu, za akú nadobudla spoločnosť. Navrhovateľ poukázal
na nezrozumiteľnosť a neurčitosť tohto ustanovenia, ktorá dáva spoločnosti možnosť dohľadu nad
realizáciou predkupného práva akcionára, pričom to, či spoločnosť túto kompetenciu využije, je
ponechané na ľubovôli spoločnosti bez toho, aby bolo jednoznačne a zrozumiteľne určené, kedy
spoločnosť túto kompetenciu využije a kedy nevyužije. Nie je zrejmé, ktorému orgánu spoločnosti
odporcu je táto vymyslená kompetencia určená. Pri prevodoch akcií akcionárov spoločnosť môže konať
vopred nepredvídateľným a prípadne aj rozdielnym spôsobom, čo je v rozpore s viacerými kogentnými
ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi rovnaké zaobchádzanie so všetkými akcionármi,
napr. § 56a, 156 odsek 9 a 176b Obchodného zákonníka.
Podľa § 6 bod 5 stanov odporcu, každý prevod akcií musí byť vopred písomne schválený
predstavenstvom spoločnosti. Predstavenstvo môže udelenie súhlasu odmietnuť, ak je splnená niektorá
z nasledovných podmienok: (i) navrhovaný prevod akcií je v rozpore so zákonom alebo stanovami, (ii)
navrhovaný prevod akcií môže ohroziť oprávnené záujmy ostatných akcionárov (§ 176b Obchodného
zákonníka) alebo spoločnosti.
Podľa § 6 bod 6 stanov, v prípade odplatného prevodu môže predstavenstvo udelenie súhlasu odmietnuť
aj z nasledovných dôvodov: (i) navrhovaný prevod akcií je v rozpore s predkupným právom spoločnosti
alebo iného akcionára, alebo (ii) je na prevádzané akcie uplatnené záložné právo.Navrhovateľ poukazuje, že vyššie ustanovenia § 6 bod 5 a 6 sú nejednoznačné, nezrozumiteľné a
neurčité, nakoľko rozhodovanie o udeľovaní súhlasu s prevodmi akcií odporcu ponechávajú na ľubovôľu
predstavenstva odporcu bez toho, aby bolo presne a zrozumiteľne určené, kedy predstavenstvo odporcu
súhlas udelí, resp. kedy ho odmietne udeliť.
Ďalej poukázal na to, že § 6 bod 3 posledná veta bodu 4, body 5 a 6 celé a tretia a posledná veta
bodu 11 stanov neobsahuje kompletnú a už vôbec nie zrozumiteľnú a jednoznačnú úpravu ponukovej
povinnosti akcionára voči odporcovi a určenia kúpnej ceny akcií zo strany predstavenstva odporcu.
Takáto neurčitá, nezrozumiteľná úprava pripúšťa svojvoľný rôzne a vopred nepredvídateľný výklad a
postup predstavenstva odporcu. Z textu § 6 bod 3 stanov, ako aj z tretej a poslednej vety bodu 11
stanov nie je zrejmé, za akú kúpnu cenu má predstavenstvo spoločnosti akcie od akcionára odkúpiť v
prípade, že odkupuje akcie za účelom ich prevodu na zamestnanca spoločnosti a nie je tiež zrejmé, ako
bude predstavenstvo odporcu povinné postupovať v prípade, že záujem o kúpu akcií prejaví viacero
zamestnancov odporcu.
Na základe návrhu navrhovateľa súd uznesením zo dňa 09.06.2011 pod č. k. 7Cb/61/2011-224 nariadil
predbežné opatrenie, ktorým uložil odporcovi pri prevodoch listinných kmeňových akcií na meno
vydaných odporcom neaplikovať ustanovenia § 6 bod 3, § 6 bod 4 posledná veta, § 6 bod 5 a 6, § 6 bod
11 tretia a posledná veta stanov odporcu v znení prijatom na mimoriadnom valnom zhromaždení dňa
04.04.2011 o 10.00 hod., neodkupovať a neprevádzať podľa ustanovení § 6 bod 3, § 6 bod 4 posledná
veta a § 6 bod 11 tretia a posledná veta stanov odporcu v znení prijatom na mimoriadnom valnom
zhromaždení dňa 04.04.2011 o 10.00 hod. vlastné akcie emitované odporcom, nevykonať záznamy v
zozname akcionárov odporcu zodpovedajúce prevodom akcií emitovaných odporcom podľa ustanovení
§ 6 bod 3, § 6 bod 4 posledná veta a § 6 bod 11 tretia a posledná veta stanov odporcu v znení prijatom
na valnom zhromaždení dňa 04.04.2011 o 10.00 hod.
Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 16. septembra 2011 pod č. k. 31Cob/148/2011-357 predmetné
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. V
odôvodnení uznesenia Krajský súd v Trnave uviedol, že rozsah práv akcionárov vo vzťahu k aktom
orgánov akciovej spoločnosti, ktoré nepodliehajú všeobecnej občianskoprávnej úprave neplatnosti
právnych úkonov, upravujú ustanovenia Obchodného zákonníka, z ktorých na zmenu stanov prijatú
rozhodnutím valného zhromaždenia možno vzťahovať iba ustanovenie § 183 upravujúce právo
akcionára domáhať sa neplatnosti rozhodnutia valného zhromaždenia spoločnosti. V danom prípade
navrhovateľ určovaciu žalobu podľa § 183 Obchodného zákonníka nepodal (konanie o určenie
neplatnosti časti stanov nie je možné stotožňovať s konaním o vyhlásenie rozhodnutia valného
zhromaždenia za neplatné), pričom neidentifikoval ustanovenie zákona a oprávňujúceho k uplatneniu
žalobou uplatneného nároku a nesplnil tak podmienku osvedčenia práva uplatneného voči odporcovi v
konaní vo veci samej.
K návrhu vo veci samej sa vyjadril odporca podaním zo dňa 24.04.2014, v ktorom uviedol, že žiada
návrh v celom rozsahu zamietnuť, a to z vecných a právnych dôvodov, ktoré už uviedol v odvolaní voči
nariadeniu predbežného opatrenia a takisto v ďalších vyjadreniach v rámci ostatných sporoch medzi
navrhovateľom a odporcom.
Uviedol, že navrhovateľ podal nesprávnu žalobu, a preto má odporca za to, že súd by sa meritom v tomto
konanívôbecnemalzaoberať.Poukázalnaustanovenie§183vspojenís§131Obchodnéhozákonníka,
ktoré definujú spôsob a podmienky uplatňovania nárokov akcionára, ktorý sa domnieva, že valné
zhromaždenie prijalo uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom. Takéto uznesenie možno napadnúť
návrhom na vyhlásenie uznesenia valného zhromaždenia za neplatné, a to v lehote 3 mesiacov od
prijatia uznesenia. Návrh podaný navrhovateľom nie je vyššie uvedeným návrhom v zmysle zákona.
Poukázal aj na argumentáciu Krajského súdu v Trnave v uznesení zo dňa 16.09.2011.
Odporca v odvolaní voči predbežnému opatreniu, resp. v jeho doplnení zo dňa 16.08.2011 uviedol,
že navrhovateľ predkladá súdu argumenty, ktoré boli už opakovane preskúmavané a vyhodnotené
v iných súdnych sporoch medzi účastníkmi, a to v prospech odporcu. Postavenie navrhovateľa sa
prijatím nových stanov z roku 2011 (nové stanovy) oproti stanovám z roku 2002 (pôvodné stanovy) v
žiadnom prípade nezhoršilo, naopak sa zlepšilo. Podľa pôvodných stanov nemohol navrhovateľ akcie
prevodom nadobudnúť vôbec, nová úprava mu to za predpokladu splnenia objektívnych podmienok
umožňuje. Navrhovateľ nemohol nadobúdať akcie prevodom počas platnosti pôvodných stanov, pretože
ako právnická osoba nespĺňal kvalifikáciu - nemohol sa stať zamestnancom odporcu. Navrhovateľ
mohol nadobudnúť akcie iba prechodom. Týmto spôsobom nadobudol všetky svoje akcie. Nové stanovyumožňujú nadobudnúť akcie prevodom i inej osobe než zamestnancovi odporcu. Táto možnosť je
podmienená nevyužitím predkupného práva zo strany zamestnancov. Postavenie navrhovateľa sa
uplatňovaním napadnutých ustanovení stanov nezhoršilo a ani sa nemôže zhoršiť. Navrhovateľ je
13,56 % minoritným akcionárom od počiatku svojho vstupu do spoločnosti od nadobudnutia akcií v
odporcovi a na tomto postavení sa počas platnosti pôvodných stanov ani po prijatí alebo aplikácii nových
stanov nič nezmení. Akcionársky podiel ani výkon akcionárskych práv navrhovateľa nie je zmenou
stanov negatívne dotknutý. Ak bude mať navrhovateľ záujem nadobudnúť ďalšie akcie, tak mu to práve
nové stanovy právne umožnia. Fakticky to závisí od ochoty akcionárov predať svoje akcie, od záujmu
zamestnancov o využitie predkupného práva a pod. Ani prípadný prevod akcií na tretiu osobu nie je
spôsobilý poškodiť práva navrhovateľa.
Navrhovateľ sa snaží kontrolovať právne vzťahy, ktorých kontrola mu neprináleží a ovplyvňuje právne
úkony, pri ktorých je iba treťou nezúčastnenou stranou, ktorá na svojich právach nemôže byť dotknutá.
Navrhovateľ nemá ani nemôže mať kvalifikovaný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti časti
stanov. Pokiaľ ide o ďalšie výhrady navrhovateľa k zneniu stanov, tieto sú nepodložené. Vyjadrenia
o nejednoznačnosti, nejasnosti a nezrozumiteľnosti ustanovení stanov sú neopodstatnené a účelové.
Predmetné ustanovenia stanov sú vypracované podstatne precíznejšie a presnejšie než pôvodné
stanovy, a to práve z dôvodu vyhnutia sa interpretačným sporom, ktoré pri pôvodných stanovách
viedli k mnohým žalobám zo strany navrhovateľa. Poukázal na to, že nové znenie stanov možno
aplikovať až na prípadné budúce prevody akcií, nikdy však nie na prevody akcií na Ing. Viskupiča, ktoré
navrhovateľ napáda. Tie sa posudzujú podľa znenia platného v čase prevodu a nové stanovy nemajú
na uvedené žiaden vplyv. Pritom návrh na určenie neplatnosti prevodov akcií na G.. Q. bol zo strany
súdov právoplatne zamietnutý (OS PN sp. zn. 6Cb/95/2008).
Odporca nemá záujem kontrolovať ceny prevádzaných akcií, ako to tvrdí navrhovateľ, takéto právo mu
zo stanov ani nevyplýva. Na zasahovanie do cenotvorby zo strany odporcu neexistuje žiaden logický
dôvod. Odporca je iba akýmsi sprostredkovateľom a kontrolórom správneho postupu pri prevode akcií.
Cena je výsledkom dohody strán na základe zmluvnej voľnosti a odporca ju rešpektuje, čo potvrdzujú
aj všetky doterajšie prevody akcií odporcu. Úloha odporcu je dohliadanie na zákonnosť prevodov a
dodržanie postupu v zmysle stanov. V minulosti boli totiž zaznamenané pokusy navrhovateľa o prevody
akcií v rozpore so stanovami a uzavretým zamestnaneckým charakterom spoločnosti odporcu. Odporca
z plnenia svojej povinnosti (aplikáciou uvedenej kompetencie) nezískava žiaden profit.
K argumentácii navrhovateľa ohľadne neplatného prevodu akcií odporca pripojil svoje vyjadrenie v
rámci konania vedeného na Krajskom súde v Trnave pod sp. zn. 21Cob/110/10, v ktorom poukázal
na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti prevodu
akcií. Ďalej pripojil vyjadrenie zo dňa 10.03.2010 k odvolaniu navrhovateľa v rámci konania vedeného
na tunajšom súde pod sp. zn. 6Cb/95/2008 o návrhu na určenie neplatnosti prevodu akcií, vyjadrenie
odporcu zo dňa 15.10.2010 v rámci konania vedeného pred Krajským súdom v Trnave 21Cob/110/10 zo
dňa 05.11.2010, vyjadrenie odporcu - doplnenie zo dňa 13.12.2009 (sp. zn. 6Cb/95/2008), vyjadrenie
odporcu zo dňa 18.11.2010 (sp. zn. Krajského súdu v Trnave 21Cob/110/10), vyjadrenie zo dňa
06.12.2010 (sp. zn. Krajského súdu v Trnave 21Cob/110/10).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: výpisu akcionára zo zoznamu akcionárov
listinných cenných papierov, zoznamu akcionárov odporcu k 22.02.2011, stanov odporcu k 03.10.2002,
notárskej zápisnice N208/2011, Nz12939/2011, NCRls13306/2011 zo dňa 11.04.2011, stanov odporcu
k 04.04.2011, spisov tunajšieho súdu 6Cb/95/2008, 11Cb/72/2011, 7Cb/130/2008 a ďalšieho spisového
materiálu, pričom zistil tento skutkový stav:
Dňa 11.04.2011 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie odporcu, na ktorom boli prijaté uznesenia č.
01/2011, 02/2011, 03/2011, 04/2011, 05/2011, 06/2011, 07/2011. Obsahom uznesenia č. 07/2011 bola
zmenadoterajšíchstanovodporcutak,žecelýichdoterajšítextsavypúšťaanahrádzasanovýmúplným
znením, ktoré tvorí prílohu č. 5 a neoddeliteľnú súčasť notárskej zápisnice.
Podľa § 6 bod 3 stanov, akcionár zamýšľajúci previesť akcie na inú osobu je povinný ponúknuť tieto
akcie v prvom rade spoločnosti (predkupné právo spoločnosti). Ak zamestnanci spoločnosti v hlavnom
pracovnom pomere na dobu neurčitú prejavia o kúpu akcií záujem, spoločnosť ponúknuté akcie odkúpi
a následne prevedie na príslušných zamestnancov za rovnakú cenu, za akú akcie nadobudla (prevod
do vnútra spoločnosti).Podľa § 6 bod 4 veta posledná stanov, spoločnosť si môže za účelom dohľadu nad realizáciou
predkupného vyhradiť právo, aby sa prevod akcií podľa tohto odseku realizoval tak, že ponúknuté akcie
odkúpi spoločnosť, ktorá ich následne prevedie akcionárovi, ktorému ich zamýšľal previesť prevádzajúci
akcionár, a to za rovnakú cenu, za akú akcie nadobudla spoločnosť.
Podľa § 6 bod 5 stanov, každý prevod akcií musí byť vopred písomne schválený predstavenstvom
spoločnosti. Predstavenstvo môže udelenie súhlasu odmietnuť, ak je splnená niektorá z nasledovných
podmienok:(i)navrhovanýprevodakciíjevrozporesozákonomalebostanovami,(ii)navrhovanýprevod
akcií môže ohroziť oprávnené záujmy ostatných akcionárov (§ 176b Obchodného zákonníka) alebo
spoločnosti.
Podľa § 6 bod 6 stanov, v prípade odplatného prevodu môže predstavenstvo udelenie súhlasu odmietnuť
aj z nasledovných dôvodov: (i) navrhovaný prevod akcií je v rozpore s predkupným právom spoločnosti
alebo iného akcionára, alebo (ii) je na prevádzané akcie uplatnené záložné právo.
Podľa § 6 bod 11 veta tri a veta posledná stanov, cenu pre každú skupinu akcií a časové obdobie
nadobudnutia určí predstavenstvo. O podmienkach prevodu rozhoduje predstavenstvo.
Navrhovateľ sa v konaní vedenom pod sp. zn. 11Cb/72/2011 domáha určenia, že uznesenie č. 01/11,
03/2011, 04/2011, 06/2011 a č. 07/2011 prijaté na mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti
odporcu konanom dňa 04.04.2011 o 10.00 hod. sú neplatné.
V konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 7Cb/130/2008 sa navrhovateľ návrhom domáhal, aby
súd uložil odporcovi povinnosť vykonať zmenu v zozname akcionárov odporcu zapísaním navrhovateľa
ako majiteľa akcií bližšie špecifikovaných v návrhu a uložil Centrálnemu depozitárovi cenných papierov
SR, a.s. pokyn, na základe ktorého Centrálny depozitár cenných papierov SR, a.s. zapíše do zoznamu
akcionárov odporcu navrhovateľa ako majiteľa vyššie uvedených akcií.
Prvostupňový súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 14.júna 2010 pod č. k. 7Cb/130/2008-760,
ktorým návrh zamietol. Navrhovateľ sa návrhom domáhal zmeny zápisu v zozname akcionárov odporcu,
na základe ktorej by navrhovateľ bol zapísaný ako majiteľ akcií na meno nadobudnutých zmluvami
o kúpe akcií, ktoré boli uzavreté v období od 11.05.2007 do 15.02.2008. Uvádzal, že je vlastníkom
626 ks akcií odporcu, z ktorých v počte 343 ks akcií je navrhovateľ aj zapísaný ako akcionár v
zozname akcionárov odporcu a v počte 273 ks akcií odporca protiprávne odmieta vykonať zápis
navrhovateľa ako vlastníka týchto akcií do zoznamu akcionárov. Uviedol, že predstavenstvo odporcu
odmietlo udeliť súhlas na prevod akcií v rozpore so zákonom, preto platí v zmysle ustanovenia §
156 odsek 9 Obchodného zákonníka, že súhlas bol udelený, teda odporca má povinnosť vykonať
zmenu v zozname jeho akcionárov tak, ako sa domáha navrhovateľ. Navrhovateľ mal sporné akcie
nadobudnúť od predávajúcich akcionárov odporcu. Žiadal o súhlas na prevod akcií odporcu, ktorý mu
súhlas neudelil s poukázaním na ustanovenie § 6 odsek 3 písmena a) v tom čase platných stanov
odporcu, ktorý vychádzal pri neudelení súhlasu z nesplnenia ponukovej povinnosti zo strany akcionára
spoločnosti. Navrhovateľ formuláciu ustanovenia § 6 odsek 3 písmena a) stanov odporcu posúdil ako
neaplikovateľnú, neurčitú a z týchto dôvodov absolútne neplatnú. Odporca na zasadnutí predstavenstva
dňa 30.08.2007 vyslovil nesúhlas s prevodom 302 ks akcií z dôvodu, že nebol dodržaný postup v zmysle
stanov spoločnosti tým, že nebola splnená ponuka na odkúpenie akcií spoločnosťou. Z odôvodnenia
rozsudku vyplýva, že súd dospel k záveru, že ustanovenie § 6 odsek 3 stanov odporcu netrpí vadami,
ktoré by mali za následok absolútnu neplatnosť daného ustanovenia, teda netrpí ani vadami vôle ani
vadami prejavu vôle. Jeho obsah je vyjadrený zrozumiteľne a je jasný. Na platnosť daného ustanovenia
nemá vplyv jeho rozdielny výklad účastníkov konania týkajúci sa iba niektorých spojení ( do vnútra
spoločnosti, akcionára spoločnosti). Ďalej súd dospel k záveru, že prevody akcií medzi navrhovateľom
a inými akcionármi, ktoré boli uskutočnené bez získania súhlasu predstavenstva odporcu, sú neplatné.
Vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Piešťany Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 2.októbra
2012 pod č. k. 21Cob/393/2010-1083 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že zo
stanov odporcu jednoznačne vyplýva, že prevoditeľnosť akcií na meno bola v zmysle § 156 odsek 9
Obchodného zákonníka obmedzená súhlasom spoločnosti, jej predstavenstvom. Ak stanovy podmienia
prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže
spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti
akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. V danom prípade o žiadosti
žalobcuoudeleniesúhlasusprevodompredmetnýchakciíodporcarozhodolnegatívneatútoskutočnosťpísomne navrhovateľovi a dotknutým akcionárom oznámil. Rozhodol tak v súlade so stanovami
dodatočne dostatočne určitým spôsobom vymedzujúcimi dôvod, pre ktorý môže spoločnosť udelenie
súhlasu odmietnuť a v stanovami upravenej lehote. Ak stanovy spoločnosti emitujúce akcie na meno ich
prevoditeľnosť obmedzujú súhlasom spoločnosti, je takýto súhlas bezpochyby podmienkou platnosti ich
prevodu. Krajský súd poukázal na to, že v prípadoch, ak je prejav vôle nie celkom určitý, je potrebné
nedostatok odstrániť výkladom, resp. interpretačnými pravidlami.
Voči predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu podal navrhovateľ mimoriadny opravný prostriedok -
dovolanie. Najvyšší súd uznesením zo dňa 18.júna 2013 pod č. k. 3OBDo 13/2013 dovolanie odmietol.
Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6Cb/95/2008 súd zistil, že v konaní vedenom pod uvedenou sp. zn. sa
navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti zmluvy o prevode listinných kmeňových akcií na meno bližšie
špecifikovaných v návrhu vydanými Roľníckou a obchodnou spoločnosťou, a.s., uzatvorenými medzi
Roľníckou obchodnou spoločnosťou, a.s. ako predávajúcim a G.. X. Q. ako kupujúcim a určenia, že
majiteľom predmetných kmeňových akcií je Roľnícka a obchodná spoločnosť, a.s. Ďalej sa domáhal,
aby súd uložil Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. povinnosť znížiť svoje základné imanie o sumu
rovnajúcu sa menovitej hodnote listinných kmeňových akcií na meno bližšie špecifikovaných v návrhu
vydanými Roľníckou a obchodnou spoločnosťou, a.s. Počas konania návrh zmenil tak, že pôvodne
navrhnuté znenie petitu bolo rozšírené o ďalší výrok, podľa ktorého sa navrhovateľ domáhal určenia, že
zmluvy o prevode listinných kmeňových akcií na meno vydaných Roľníckou a obchodnou spoločnosťou,
a.s. uzatvorenými medzi G.. X. Q. ako prevodcom a G.. W. Q. ako nadobúdateľom, na základe ktorých
G.. W. Q. tieto akcie od G.. X. Q. nadobudol, sú neplatné.
Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.decembra 2009, č.k. 6Cb/95/2008-474, ktorým návrh
zamietol.
Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 14.decembra 2010,
č.k. 21Cob/110/2010-1141. Svoje rozhodnutie však založil na inom právnom posúdení ako súd prvého
stupňa. Podľa názoru Krajského súdu v Trnave bolo potrebné návrh zamietnuť z dôvodu nedostatku
naliehavého právneho záujmu navrhovateľa. Súd mal za to, že u navrhovateľa sa na jeho právnom
postavení vo vzťahu k odporcom nič nezmenilo, v konaní nebola preukázaná ani existencia objektívnej
právnej neistoty, na základe ktorej by bolo právne postavenie navrhovateľa ohrozené. Predmetnou
žalobou sa právny status navrhovateľa, ktorý zostal vlastníkom stále rovnakého počtu akcií nič nezmení,
na základe čoho odvolací súd dospel k záveru, že nie je splnená požiadavka preventívneho charakteru,
ktorá sa v prípade rozhodovania a priznania naliehavého právneho záujmu predpokladá. Tvrdenie
navrhovateľa, že za stavu, kým ostatné akcie boli vo vlastníctve viacerých drobných akcionárov, mohol
rozhodovať a ovplyvňovať vedenie spoločnosti výraznejšou mierou, ale vykonaným prevodom sa jeho
postavenie zmenilo, čím je u neho daný naliehavý právny záujem založený iba na hypotéze, podľa ktorej
by nikdy nesmela nastať situácia, pri ktorej by došlo k prevodu akcií z ostatných drobných akcionárov na
iného, kedy by iný akcionár Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. získal väčší počet akcií ako vlastní
navrhovateľ, ktorý postup je v rozpore s právami akcionárov, a ktorým právo previesť akcie pri dodržaní
zákonom a stanovami určených podmienok nemožno upierať.
Pokiaľideotúčasťnávrhu,ktorousadomáhalnavrhovateľurčiť,žeprevodylistinnýchakciíuskutočnené
rubopismi sú neplatné, odvolací súd v odôvodnení uviedol, že v tomto prípade sa nejedná o určovaciu
žalobu, ale o žalobu inú, ktorá však nespĺňa predpoklady žaloby podľa § 80 písmena c) Občianskeho
súdneho poriadku, pretože sa netýka existencie alebo neexistencie práva alebo právneho vzťahu, ale
ňounavrhovateľžiada určiť existenciu právnej skutočnosti, ktorá má povahu nanajvýš predbežnej otázky
vo vzťahu k posúdeniu existencie právneho vzťahu a v takomto prípade je nadbytočné zaoberať sa
vecnou stránkou navrhovateľom uplatneného nároku, keď prevody listinných kmeňových akcií vykonané
rubopismi deklarujú iba istú právnu skutočnosť, ale nezakladajú právny vzťah.
Odvolací súd nevyhovel ani v časti návrhu o zníženie základného imania odporcu z dôvodu, že
požadované uloženie povinnosti je právnym následkom, ktorý vyplýva priamo zo zákona, ktorému ale
musí predchádzať vykonanie právneho úkonu, ktorý je v rozpore s § 161a a § 161b Obchodného
zákonníka, ktorú skutočnosť práve z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu u navrhovateľa
nebolo dôvodom skúmať.
Voči predmetnému rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave podal navrhovateľ dovolanie, o ktorom
rozhodol Najvyšší súd rozsudkom zo dňa 22.marca 2012 pod č. k. 5Obdo 27/2011-1274, ktorým
dovolanie žalobcu zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v danom konaní nepreukázal naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti prevodu akcií. Pri posudzovaní danosti naliehavého právneho záujmu je
významné, či výrok rozhodnutia bude mať za následok zmenu práva a povinnosti alebo postavenienavrhovateľa v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje
práva návrhom podľa § 80 písmena b) Občianskeho súdneho poriadku. Pokiaľ výrok rozhodnutia priamo
či nepriamo žiadnym spôsobom neovplyvní postavenie navrhovateľa, nemôže byť v takomto prípade
naliehavý právny záujem daný. Právne postavenie navrhovateľa vo vzťahu k odporcovi Roľnícka a
obchodná spoločnosť, a.s. a následne k ostatným odporcom by sa vyhovením návrhu v danom prípade
žiadnym spôsobom nezmenilo. Za irelevantné považoval súd tvrdenie navrhovateľa, že pred prevodmi
akcií bol navrhovateľ najväčším akcionárom Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. a odporcovia G..
X. Q. a G.. W. Q. neboli nikdy predtým akcionármi Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s., prevodmi
nadobudli viac ako 50 % podiel na základnom imaní Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s., čím
sa navrhovateľ stal minoritným akcionárom Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. Tým by podľa
navrhovateľanikdynemohlanastaťsituácia,žebyvlastníctvoakciíprešlonainúosobuakonavrhovateľa
vo väčšom podiele ako vlastní navrhovateľ. Najvyšší súd tu poukázal na správny záver odvolacieho
súdu, že takýto postup by bol v rozpore s právami akcionárov previesť za zákonom a stanovami
dodržaných podmienok svoje akcie na inú osobu akou je navrhovateľ. Pokiaľ ide o ustanovenie § 6
odsek 3 stanov odporcu, tu Najvyšší súd uviedol, že spornosť uvedeného ustanovenia nie je dôvodom,
ktorý by zakladal existenciu naliehavého právneho záujmu. Skôr je to otázka posúdenia veci, ktorá by
bola skúmaná v rámci konania v merite veci, ak by bol naliehavý právny záujem daný. Za irelevantné
považoval aj tvrdenie navrhovateľa, že pred prevodmi akcií mal navrhovateľ postavenie najväčšieho
akcionára a tomu zodpovedalo tiež zastúpenie navrhovateľa v dozornej rade Roľníckej a obchodnej
spoločnosti, a.s. a mohla nepriamo ovplyvňovať obchodné vedenie aj konanie Roľníckej a obchodnej
spoločnosti,a.s.Najvyššísúduviedol,ženaliehavýprávnyzáujemnemôžebyťdanýtým,ženavrhovateľ
nemá zástupcu v dozornej rade, poprípade v predstavenstve Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s.
Navrhovateľ na valnom zhromaždení môže hlasovať stále rovnakým 13,56 % podielom na základnom
imaní spoločnosti (343 ks akcií), ktoré mal aj pred dotknutými prevodmi akcií. Nie je vylúčené,
že menšinoví akcionári Roľníckej a obchodnej spoločnosti, a.s. pred prevodmi akcií by spoločným
postupom presadili svojho kandidáta do dozornej rady spoločnosti. Tým, že bol odvolaný zástupca
navrhovateľa v dozornej rade, došlo nepochybne k zmene postavenia navrhovateľa, ale nie v postavení
navrhovateľa ako akcionára, ale v postavení navrhovateľa ako osoby, ktorá mala nepriamy vplyv na
vedenie spoločnosti. Samotné vlastníctvo akcií nezakladá právny nárok akcionára na zastúpenie v
riadiacich alebo kontrolných orgánoch akciovej spoločnosti, keďže tieto orgány sa volia v zmysle stanov
akciovej spoločnosti za dodržanie podmienok uvedených v zákone.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len Os.p.), návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem.
V danom prípade sa navrhovateľ domáha určenia neplatnosti stanov. Správne poukazuje na skutočnosť,
že popri návrhu o určenie neplatnosti valného zhromaždenia má právo domáhať sa aj neplatnosti stanov
z dôvodov uvedených v § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka. Určenie neplatnosti ustanovení stanov
všakpodliehapravidlámustanovenia§80písm.c)O.s.p.,podľaktoréhojepotrebnépreukázaťnaliehavý
právny záujem, ktorý sa v takomto konaní neprezumuje (pozri bližšie M. Patakyová a kol.: Obchodný
zákonník. C.H. Beck. 2013, s.738).
Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu nemohlo zostať bez povšimnutia súdu, že navrhovateľ
sa popri návrhu o neplatnosť stanov (resp. niektorých ich častí) domáha v konaní vedenom na
tunajšom súde pod sp. zn. 11Cb/72/2011 (okrem iného) neplatnosti uznesenia č. 07/2011 prijatého na
mimoriadnom valnom zhromaždení odporcu dňa 11.04.2011, ktorým boli predmetné stanovy prijaté.
Podľa ustálenej judikatúry (na ktorú mimochodom poukazoval aj sám navrhovateľ) základným
procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby (akou je aj žaloba v preskúmavanej veci) je
v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.
Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanomurčenímusíbyťdanýajvčaserozhodovania.Určovaciažalobapredpokladanáuvedeným
ustanovením je preventívneho charakteru a má miesto jednak tam, kde možno pomocou nej eliminovať
stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu a k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
inak, jednak v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje
obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu, tvoriacuurčitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Tieto funkcie určovacej
žaloby korešpondujú práve s podmienkou naliehavého právneho záujmu; ak nemožno v konkrétnom
prípade očakávať, že ich určovacia žaloba bude plniť, nebude ani naliehavý právny záujem na takomto
určení. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené, aby súčasne žalobu preskúmal po
vecnej stránke (pozri bližšie Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 111/2008).
V danom prípade nemožno súhlasiť s názorom navrhovateľa, že naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti vyššie uvádzaných častí stanov je daný, a to s ohľadom na podanú žalobu o určenie
neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ktorým boli predmetné stanovy prijaté. Navrhovateľ sa v
konaní o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia domáha neplatnosti uznesenia č. 07/2011
z dôvodu, že ním boli prijaté stanovy, ktoré sú v určitých častiach neplatné. Presne rovnaké časti stanov
(z rovnakých dôvodov) napadol navrhovateľ a dožaduje sa ich neplatnosti v tomto konaní. Nie je teda
splnený základný predpoklad pre úspešnosť takejto žaloby, a to podmienka naliehavého právneho
záujmu. Ako bolo uvedené vyššie, naliehavý právny záujem je daný tam, kde bez tohto určenia by
bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie
neisté. Určovacie žaloby majú slúžiť potrebám praktického života a nemôžu viesť k zbytočnému
rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto daný zároveň vtedy,
akjeobjektívnespôsobiléodstrániťstavprávnejneistotynavrhovateľaaleboohrozeniejehopráva.Preto
nie je naliehavý právny záujem daný tam, kde môže byť stav právnej neistoty alebo ohrozenia vyriešený
v inom už prebiehajúcom konaní- tu v konaní o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného
zhromaždenia.
V konaní o určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia č. 07/2011v prípade zistenia, že
nepadnuté uznesenia sú spôsobilé obmedziť práva navrhovateľa ako akcionára, totiž súd bude musieť
ako predbežnú otázku riešiť okrem iného i otázku rozporu stanov so zákonom, skúmať platnosť prijatých
stanov resp. napadnutých častí v zmysle kritérií uvedených v ustanoveniach § 37 a nasl. Občianskeho
zákonníka. O naliehavom právnom záujme nemožno teda hovoriť tam, kde určenie, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, je zároveň predmetom predbežnej otázky v inom konaní.
V závere súd považuje za potrebné uviesť, že navrhovateľ bol na pojednávaní dňa 21.11.2013 poučený
zo strany súdu, že bude musieť preukázať naliehavý právny záujem, a to s ohľadom na prebiehajúce
konanie vedené pod sp. zn. 11Cb/72/2011.
Z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti častí stanov, súd návrh ako
nedôvodný zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 7 Občianskeho súdneho poriadku, súd môže o náhrade trov konania rozhodnúť
aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov konania vyjadrenú zlomkom
alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške náhrady trov konania súd
samostatným uznesením.
Súd priznal odporcovi ako plne úspešnému účastníkovi náhradu jeho trov, o ktorej výške rozhodne
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia. Lehota
na podanie odvolania je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon súde (odvolanie možno
urobiť ústne do zápisnice na ktoromkoľvek súde alebo doručiť do podateľne Okresného súdu Piešťany)
alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť Okresnému súdu Piešťany. Právo podať
odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.