Decision was made at the court Správny súd Banská Bystrica
Judgement was issued by Mgr. Nora Tomková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/145/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5015200739
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5015200739.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: C. D., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom D., W. S. XXX/XX, proti odporkyni:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o invalidný dôchodok,
takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2015 p
o t v r d z u j e .
Navrhovateľovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. mája 2015 podľa § 73, § 112 ods.
4 a § 82 Zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi od 28. marca
2015 sumu invalidného dôchodku na sumu 249,80 € mesačne.
Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, v ktorom namietal, že jeho
súčasný zdravotný stav mu nedovoľuje vykonávať pravidelnú pracovnú činnosť, posudok posudkového
lekára považuje za neobjektívny a účelový.
Na základe podaného opravného prostriedku bol zdravotný stav navrhovateľa opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia odporkyne, pobočky Žilina dňa 21. júla 2015. Posudkový
lekár sociálneho poistenia zotrval na pôvodnom posudku, že navrhovateľ je od 28. marca 2015 invalidný
podľa § 71 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Druhostupňový posudkový lekár sociálneho poistenia MUDr. M. v lekárskej správe zo dňa 21. júla 2015
uviedol: V odvolacom konaní sme sa oboznámili s celou doručenou zdravotnou dokumentáciou, so
všetkými predloženými odbornými nálezmi, vykonali sme vlastné vyšetrenie. Navrhovateľ v liečbe pre
chronickú venóznu insuficienciu dolných končatín s výraznými trofickými zmenami kože predkolenia, s
recidivujúci defektmi, s chronickým lymfovenóznym opuchom. Vzhľadom k postihnutiu oboch končatín
určujem MPSVZČ na hornej hranici daného rozpätia, t. j. 60 %. Ostatné ochorenia uvedené v
diagnostických záveroch pri osobitnom hodnotení svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné
postihnutie, pri hodnotení vzájomných súvislostí majú vplyv na schopnosť zárobkovej činnosti, preto
MPSVZČ zvyšujeme o 10 %. Anemický syndróm t. č. zlepšený do oblasti stredne ťažkej po
parenterálnom podávaní železa. Naďalej v štádiu dodiferencovania etiológie. Kardiovaskulárne je
hemodynamicky kompenzovaný, vysoký krvný tlak s hodnotami v cieľom pásme v liečbe, hepatopatiabez porúch výživy, celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 70 % (I83/
Kap. IX., oddiel B, pol. 5.1.b).
Na pojednávaní zotrval navrhovateľ na svojom opravnom prostriedku. Podľa jeho názoru podmienky
priznania invalidného dôchodku Sociálnou poisťovňou sú zlé nastavené. On má také zdravotné
problémy, že nemôže pracovať. Cíti sa veľmi zle. Podľa jeho názoru by mala sama poisťovňa podať
návrh Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny na zmenu Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení,
pokiaľ sa týka stanovenia diagnóz účastníkov a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Zástupkyňa odporkyne poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci zo dňa 9. novembra 2015,
ako aj zhodné lekárske závery prvostupňového a druhostupňového posudkového lekára a vzhľadom
k tomu navrhla, aby súd napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa 13. mája 2015 potvrdil ako vecne
správne.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne, i konanie, ktoré mu predchádzalo (§ 250l a
nasl. O.s.p.) a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný.
Z obsahu súdneho a administratívneho spisu v predmetnej veci vyplýva, že ide o konanie o posúdenie
invalidity na základe opravného prostriedku navrhovateľa z dôvodu nesúhlasu s určenou mierou poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti.
O odbornej úrovni druhostupňového posudkového lekára MUDr. M. nemá súd dôvod pochybovať.
Námietky navrhovateľa nemohol súd zohľadniť, lebo jeho zdravotné problémy boli všetky známe
pri posudzovaní invalidity navrhovateľa prvostupňovou aj druhostupňovým posudkovým lekárom
a vyplývajú z odborných lekárskych vyšetrení, ktoré boli podkladom pre ich závery o invalidite
navrhovateľa, resp. pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z hľadiska
priznania invalidného dôchodku. Dôvod na opätovné posúdenie zdravotného stavu navrhovateľa preto
súd nevzhliadol. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho
následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo
veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho
poistenia príslušnej pobočky, resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Navrhovateľ v súdnom konaní nepredložil žiadne lekárske správy, ktoré by neboli zohľadnené
posudkovými lekármi, konštatujúce prípadne iné diagnostické závery ako boli zistené v správnom
konaní, a ktoré by predstavovali dôkazy nasvedčujúce existencii novej skutočnosti, ktorou by sa
posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali, resp. ktoré by nasvedčovali inému rozsahu
zdravotného poškodenia u navrhovateľa ako bol v čase rozhodovania odporkyne ustálený, alebo by inak
prijatý záver spochybňovali.
Na margo tvrdení navrhovateľa, uvádzaných na pojednávaní pred súdom, že sama odporkyňa by mala
podať návrh Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny na zmenu Prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom
poistení súd uvádza: Rovnako ako odporkyňa, tak i súd je prísne viazaný právnymi predpismi platnými a
účinnými v Slovenskej republike. V konkrétnom prípade je to Zákon o sociálnom poistení a jeho Príloha
č. 4. Súd nemôže ukladať odporkyni povinnosť podávať návrhy na zmenu legislatívy v súvislosti so
sociálnym poistením účastníkov konania (teda Zákona o sociálnom poistení, resp. Prílohy č. 4 k tomuto
zákonu).
Posudkoví lekári sociálneho poistenia za rozhodujúce zdravotné postihnutie u navrhovateľa stanovili
postihnutie žilného systému s chronickými recidivujúcimi vredmi - kapitola IX., oddiel B, položka 5.1.b),
pri ktorom sa MPSVZČ stanovuje v rozmedzí od 30 - 60 %. Za uvedené rozhodujúce zdravotné
postihnutie stanovili MPSVZČ na hornej hranici daného rozpätia, t. j. 60 %. Za iné zdravotné postihnutia
(lymfedém bilat., anemický syndróm nejasnej etiológie po opakovaných hemosubst., konstruktívna
perikarditída, ICHS NYHA II., obehovo kompenzovaná, artériová hypertenzia I. št. WHO, hepatopatia
ľahko biochemický aktívna), ktoré svojou mierou neprevyšujú rozhodujúce zdravotné postihnutie zvýšili
MPSVZČ o 10 % (rovnako maximum).Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.
mája 2015 je vydané v súlade so zákonom, o zákonnosti postupu odporkyne nemal pochybnosti, preto
napadnuté rozhodnutie ako zákonné potvrdil v súlade s ust. § 250q ods. 2 O.s.p.. Uznaná miera poklesu
schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu v čase
rozhodovania odporkyne (ako aj v čase posúdenia invalidity navrhovateľa druhostupňovým posudkovým
lekárom sociálneho poistenia).
V prípade, ak by v budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku zhoršenia
ochorení, môže tento opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti alebo zmenu
rozhodujúceho postihnutia a stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (napr.
po dodiferencovaní etiológie anemického syndrómu).
Odporkyňa v tomto konaní nemá nárok na náhradu trov a podľa výsledku konania navrhovateľovi právo
na náhradu trov nevzniklo, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia (navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznáva) v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p.
v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,
a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.