Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, May 21, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14C/181/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113220108
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8113220108.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: M. L., U.. XX.X.XXXX,

R. O. XX, O.. E., právne zastúpeného JUDr. Katarínou Leškovou, advokátkou so sídlom Plzenská 2,
Prešov, proti žalovanému: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, 040 17 Košice,
IČO: 31 690 904, právne zastúpený JUDr. Danielom Blyšťanom, advokátom so sídlom Rastislavova 68,
Košice, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

z r u š u j e rozsudok Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41, Košice sp. zn. 3C/1849/2012
zo dňa 19.1.2012,

o d k l a d á vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina
41, Košice sp. zn. 3C/1849/2012 zo dňa 19.1.2012 do právoplatného rozhodnutia vo veci samej,

návrh žalovaného na prerušenie konania z a m i e t a ,

žalovanýje povinný nahradiťžalobcovitrovykonaniavsume135,76EURnaúčetprávnejzástupkyne
žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobu doručenou súdu dňa 4.7.2013 domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku

Arbitrážneho súdu Košice sp. zn. 3C/1849/2012 zo dňa 19.1.2012, ktorým mu bola ako žalovanému
uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a.s.
ako žalobcovi sumu 146,83 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR. Žalobca zároveň
žiadal nahradiť trovy konania. V rámci odôvodnenia žaloby poukázal na to, že žalovaný mal možnosť
uplatniť si svoju údajnú pohľadávku už v čase uzavretia poistnej zmluvy, t.j. dňa 24.2.2008, resp. mal
možnosť avizovať svoj údajný dlh žalobcovi dňa 17.3.2009 pri riadnom vyúčtovaní poistného vzťahu.
Žalovaný bol povinný pri uzatváraní poistných zmlúv postupovať s odbornou starostlivosťou a v jeho

záujme bolo, aby v čase uzavretia poistných zmlúv zohľadnil všetky svoje náklady. Okrem toho, žalovaný
v návrhu na začatie rozhodcovského konania ani presne nešpecifikoval, aké náklady si dodatočne
vyčíslil. Administratívne náklady žalovaného ako dodávateľa služby nemôžu byť na ťarchu žalobcovi
ako spotrebiteľovi. V prípade, ak by žalovaný túto sumu nákladov vyčíslil už pri uzatváraní poistnej
zmluvy, žalobca by zrejme takú zmluvu ani vôbec nepodpísal. Žalobca namietal, že rozhodcovská
doložka, ktorá tvorí súčasť poistnej zmluvy (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie zjednávané
Prvou československou poisťovňou Rapid, a.s. - XV. časť - Rozhodcovské konania), je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná, čím došlo k porušeniu jeho práva ako spotrebiteľa. Na
základe tejto doložky došlo k vydaniu rozsudku rozhodcovského súdu, aj keď k tomu nemalo dôjsť,
pretože rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá a právomoc rozhodcovského súdu nebola daná.Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúcu sa od neplatnosti rozhodcovskej doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku.

Žalovaný so žalobou nesúhlasil, pretože v rozhodcovskom konaní pri rozhodovaní neboli porušené
všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu spotrebiteľa, pričom rozhodcovský súd sa pri
rozhodovaní zaoberal aj platnosťou rozhodcovskej doložky a z konania a postupu rozhodcovského súdu
nevyplýva, že by rozhodcovský súd svojím postupom porušil nejaké právo spotrebiteľa alebo povinnosť
dodávateľa uloženú v niektorom zo všeobecne záväzných predpisov na ochranu spotrebiteľa. Žalovaný

poukázal na to, že tvrdenie žalobcu o neplatnosti rozhodcovskej doložky je nepravdivé. Rozhodcovská
doložka bola dojednaná individuálne, nie je preto neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľskej zmluve a je
teda platná. Rozhodcovská doložka bola uzavretá v rámci poistnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi,
ktorej súčasťou sú všeobecné poistné podmienky (ďalej len VPP) zo dňa 21.5.2007, ktoré osobne a
vlastnoručne podpísal žalobca, pričom na konci tlačiva je oddelene od ostatného textu všeobecných
poistných podmienok text tzv. „Osobitné zmluvné dojednania“ a pod týmito je opätovne miesto na

osobitný podpis vyjadrujúci súhlas s osobitnými dojednaniami, t.j. rozhodcovskou doložkou. Žalovaný
poukázal v tejto súvislosti na to, že žaloba podľa vlastnej vôle mohol, ale nemusel osobitne podpísať
rozhodcovskú doložku uvedenú v osobitných zmluvných dojednaniach. Pokiaľ by žalobca rozhodcovskú
doložku nepodpísal, nemalo by to žiaden vplyv na zvyšok VPP a teda na poistný vzťah.
Žalovaný podaním zo dňa 17.4.2014, doručeným súdu dňa 22.4.2014, podal návrh na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., a to až do právoplatného skončenia konania vedeného pred
Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp.zn. II. ÚS 382/2013. V návrhu uviedol, že Ústavný súd
SR totiž prijal na ďalšie konanie sťažnosť žalovaného, ktorou namietal porušenie jeho základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6. ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a to okrem iného aj postupom a uznesením

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21.3.2012. V návrhu uviedol aj to, že žalobca
sa v konaní o zrušení rozhodcovského rozsudku opiera o právne závery vyplývajúce z citovaného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR. Ďalej v tomto návrhu poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn.
II. ÚS 499/2012 z ktorého taktiež vyplýva, že citované rozhodnutie NS SR bude s pravdepodobnosťou
hraničiacou s istotou zrušené.

Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, svedkyne G. L. a oboznámením
listinných dôkazov, pričom boli oboznámené: návrh na uzavretie poistnej zmluvy zo dňa 24.2.2008, VPP
zo dňa 21-05-07, rozhodcovský rozsudok sp. zn. 3C/1849/2012, vyjadrenie žalovaného dňa 11.9.2013,
záznam o požiadavkách a potrebách klienta zo dňa 24.2.2008, vyjadrenie žalovaného dňa 18.3.2014,

návrhy na prerušenie konania zo dňa 17.4.2014, zmluva o sprostredkovaní poistenia zo dňa 5.12.2007,
osvedčenie o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia, sprostredkovateľov zaistenia zo dňa
27.12.2007, doručenka Arbitrážneho súdu Košice, z ktorej vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol
prevzatý dňa 18.6.2013, ako aj ostatný obsah spisu.

Z návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy vyplýva, že žalobca so žalovaným (vtedy pod obchodným
menom Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s.) uzatvoril dňa 24.2.2008 poistnú zmluvu č.
XXXXXXXXXX.

Rozhodcovským rozsudkom vydaným Arbitrážnym súdom Košice dňa 19.1.2012 pod sp. zn.

3C/1849/2012, bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia rozsudku zaplatiť žalovanému
peňažnú sumu vo výške 146,83 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 EUR.

Žalobca v rámci výsluchu pred súdom vypovedal, že poistnú zmluvu s ním uzatvárala jeho mama, ktorá
bola v tom čase nezamestnaná a D.. R., ktorá pracovala pre žalovaného, jej ponúkla takúto prácu, teda

dojednávanie poistných zmlúv. Žalobca ďalej uviedol, že prax bola taká, že ten kto uzatváral zmluvy,
ich uzatvoril sebe, resp. aj rodinným príslušníkom, preto mama uzavrela zmluvu sebe, jemu a bratovi a
keďže v čase uzatvárania zmluvy už mal 18 rokov, zmluvu podpisoval už on sám. Poukázal na to, že
mamahoneinformovalaozmluve,anioinštitútochakojerozhodcovskékonanie,rozhodcovskádoložka,
resp. rozhodcovská zmluva, pričom mal vedomosť iba o tom, že takouto formou sa dá sporiť. Zároveň

uviedol, že predmetná zmluva nebola platená, pretože mama prestala vykonávať túto činnosť a zmluva
zanikla z dôvodu neplatenia poistného. Žalobca tiež uviedol, že zmluvu s ním uzatvárala jeho mama,
pričom jej samozrejme veril a nechal všetko na ňu.Svedkyňa G. L. v rámci výsluchu pred súdom vypovedala, že v čase, keď uzatvárala zmluvu svojmu
synovi nemala prácu, pričom keď raz bola na návšteve, bola tam aj D.. R., ktorá pracovala pre
žalovaného a ktorá ju oslovila s tým, že by si mohla pomôcť, resp. pomôcť rodine tým, že by dojednávala

poistné zmluvy, z čoho bude mať príjem. Ďalej uviedla, že pre žalovaného pracovala iba asi dva mesiace,
pretože dá sa povedať, že to nebola práca pre ňu, teda nebola nejaký vhodný typ na to, aby uzatvárala
poistné zmluvy a spolu uzavrela iba 4 poistné zmluvy, a to svojím dvom synom a tiež dve zmluvy
v rámci obce. Uviedla tiež, že keďže prácu nemala, nemala z čoho zmluvy platiť a tieto zanikli pre
neplatenie. Zároveň uviedla, že žalobcovi, teda synovi bol raz doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý

sa týkal bežného nezaplateného poistného, preto si túto povinnosť splnili, avšak nevedela sa vyjadriť
čo je predmetom rozhodcovského rozsudku, ktorý je prejednávaný v tomto konaní. Svedkyňa uviedla,
že zmluva, ktorú uzatvárala synovi bola prvou zmluvou a túto zmluvu vypisovala D.. R., ktorá ani
jej, ani synovi nič nevysvetľovala a pri uzatváraní zmluvy sa neriešilo nič také ako je rozhodcovské
konanie, rozhodcovský súd, rozhodcovská doložka, resp. rozhodcovská zmluva. Svedkyňa potvrdila,
že bola žalovaným zaškoľovaná v súvislosti s uzatváraním zmlúv. Po zaškolení písali aj nejaké testy,

avšak správne odpovede im povedala D.. R.. Zároveň uviedla, že ani v rámci školení nebola reč
o rozhodcovskom konaní, rozhodcovskej doložke, rozhodcovskej zmluve, resp. o rozdieloch medzi
všeobecným súdom a rozhodcovským súdom, pričom reč bola vždy iba o tom, že treba robiť čím viac
zmlúv a to bolo všetko. Taktiež uviedla, že keď uzatvárala ďalšie zmluvy, vypisovala ich presne podľa
vzoru ako jej vypísala prvú zmluvu D.. R.. Svedkyňa uviedla, že syna pri uzatváraní zmluvy ani nemala

o čom poučovať, pretože ani ona nebola o ničom poučená.

Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez

ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa§52ods.3OZ,spotrebiteľomjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú

ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, účastník rozhodcovského

konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o

nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní,
c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
d) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského
konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
e) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto

zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na to
splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,f) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9
vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,

g) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania (§ 17),
h) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, 14) alebo
i) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,
za ktorý bol právoplatne odsúdený,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.13a)

Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi
rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Košice zo
dňa 19.1.2012 pod sp.zn. 2C/3024/2012, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť do 5 dní od doručenia
rozsudku zaplatiť žalovanému sumu 146,83 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 276,- EUR.
Uvedený rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 18.6.2013 a dňa 4.7.2013, t.j. v 30 dňovej lehote podľa
§ 41 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní bola súdu doručená žaloba o zrušenie

rozhodcovského rozsudku.

Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 24.2.2008 bola uzatvorená poistná zmluva č. XXXXXXXXXX.
Na základe vykonaného dokazovania je nepochybné, že uvedená zmluva je spotrebiteľskou zmluvou
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka, pričom zo zmluvy je zrejmé, že žalovaný ako

poisťovateľ konal v rámci predmetu svojej činnosti a žalobca je spotrebiteľom, keďže zmluvu uzavrel
ako fyzická osoba. Z predloženej poistnej zmluvy, rozhodnutia rozhodcovského súdu, ani z vyjadrení
účastníkov nevyplýva, aby bol žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré
sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov, pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravené na

vopred predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť meniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Týka
sa to aj prejednávanej veci, pretože poistná zmluva bola vyplnená na vopred pripravenom predtlačenom
tlačive žalovaného a VPP, ktoré sú v súlade s ustanovením § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka
súčasťou zmluvy predstavovali taktiež formulárove tlačivo, ktoré žalobca nemohol žiadnym spôsobom
meniť, teda ani ovplyvniť jeho obsah.

Rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je formulovaná vo Všeobecných
poistných podmienkach (VPP) k poistnej zmluve, v časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE týchto VPP,
ktoré predstavujú rozsiahly text písaný malými písmenami na 12-tich stranách.
Z časti XV. - ROZHODCOVSKÉ KONANIE bod 1.),2.), a 8.) VPP vyplýva, že: 1.) poisťovňa a poistník

sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní pred rozhodcovským súdom. Rozhodcovské konanie sa zásadne riadi zákonom č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov s výlukami a odchylnou právnou úpravou
vykonanou týmto článkom, štatútom rozhodcovského súdu a jeho rokovacím poriadkom. 2.) Pokiaľ
poisťovňa nepoverí osobitnú právnickú osobu zriadením alebo výberom špecializovaného stáleho

rozhodcovského súdu, resp. nezriadi stály rozhodcovský súd, bude rozhodcovský súd vytvorený podľa
potreby od prípadu k prípadu troma fyzickými osobami poverenými na výkon rozhodcu zo strany
poisťovne. Svoj výslovný, bezvýhradný a neodvolateľný súhlas s týmto vyjadruje poistník podpisom
všeobecných poistných podmienok. Rozhodca musí byť plnoletý, spôsobilý na právne úkony v plnom
rozsahu, musí mať skúsenosti na výkon funkcie rozhodcu a musí byť bezúhonný. Poisťovňa vydá

štatút rozhodcovského súdu a jeho rokovací poriadok, ktorý zverejní na svojej internetovej stránke.
Ak stály rozhodcovský súd zriadi osobitná právnická osoba, jeho štatút i rokovací poriadok vydá táto
právnická osoba a zverejní ho postupom podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z.z. uverejnením v
Obchodnom vestníku. 8.) Dojednanie tohto článku má univerzálnu povahu a zaväzuje bezvýhradne
všetkých právnych nástupcov zmluvných strán. S prechodom alebo prevodom pohľadávky z postupcu

na postupníka nadobúda postupník zároveň celé príslušenstvo pohľadávky (vrátane nároku na úhradu
nákladov spojených s uplatnením tejto pohľadávky pred rozhodcovským súdom, ktorý mu bude v
prípade úspechu v spore rozhodcovským súdom priznaný), všetky hmotné práva, iné práva a procesné
práva, ktorú sú s postúpenou pohľadávkou spojené vrátane práva ustanovovať rozhodcu dojednanýmspôsobom podľa ods. 2 tohto článku. Z tejto časti VPP nevyplýva poučenie o práve žalobkyne domáhať
sa zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky súd vychádzal z právnych záverov prijatých Najvyšším
súdom SR v rozhodnutiach sp.zn. 6MCdo/9/2012, sp.zn. 6Cdo/1/2012 a sp.zn. 6Cdo/3/2013. Konkrétne
v rozhodnutí sp.zn. 6Mcdo/9/2012 Najvyšší súd SR uviedol: „Návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
sa má predložiť spotrebiteľovi takým spôsobom, aby z neho bolo zrejmé, že spotrebiteľovi sa poskytuje
možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom

konaní a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie
týkajúce sa výlučného riešenia sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi
viacerými riešeniami a o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená“.
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 sa týka žalovaného a aj v ňom Najvyšší

súd SR dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovskej doložky z dôvodu, že nebola individuálne
dojednaná a že spôsobuje nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka bola totiž dohodnutá už podpisom poistnej zmluvy, keďže sa v
nej výslovne uvádza, že jej súčasťou sú ako predtlačený formulár VPP pre životné poistenie, a teda
aj rozhodcovská doložka obsiahnutá v XV. časti, a to bez ohľadu na to, že účastníci podpísali (taktiež

formou predtlačeného formulára) osobitné zmluvné dojednania odkazujúce na tú istú rozhodcovskú
doložku uvedenú v poistných podmienkach. Ten istý právny záver bol vyslovený aj v ďalšom rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 zo dňa 13.3.2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za jednoznačne preukázané, že aj keby žalobca nebol

podpísal osobitné dojednania č. 01/2007 l poistnej zmluve Č.. XXXXXXXXXX, platila by XV. časť
VPP „rozhodcovského konanie“ z ktorej vyplýva, že spory medzi účastníkmi budú riešené výlučne
cestou rozhodcovského súdu, pričom VPP, ako už bolo konštatované, sú s poukazom na ustanovenie
§ 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka súčasťou zmluvy. Súd mal ďalej za preukázané, že aj keby
žalobca mal pred podpisom poistnej zmluvy možnosť oboznámiť sa so VPP, resp. osobitnými zmluvnými

dojednaniami, v rámci ktorých je aj ustanovenie týkajúce sa riešenia sporov a tzv. rozhodcovská
doložka, nemohol ovplyvniť obsah týchto zmluvných dojednaní a z tohto dôvodu rozhodcovskú doložku
nemožno považovať za individuálne dojednanú (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pričom žalovaný
ako dodávateľ nepreukázal opak, preto sa zmluvné ustanovenia týkajúce sa rozhodcovskej doložky
(ktoré ani nie sú súčasťou samotnej zmluvy, ale neprehľadných, drobným písmom písaných zmluvných

dojednaní resp. VPP) nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Vzhľadom na uvedené je teda podľa názoru súdu nesporné, že v rámci rozhodcovského konania
boli pri rozhodovaní porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa,
minimálne ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku, konkrétne ustanovenia
§ 53 Občianskeho zákonníka, a už z tohto dôvodu je namieste žalobe na základe § 40 ods. 1, písm. j)

zák. č. 244/2002 Z.z. vyhovieť a predmetný rozhodcovský rozsudok zrušiť. Podstatným dôvodom pre
zrušenie rozhodcovského rozsudku je ale dôvod vyplývajúci z ustanovenia § 40 ods. 1 písm. c) zák. č.
244/2002 Z.z., keďže žalobca v tomto konaní namietal platnosť rozhodcovskej zmluvy, pričom súd toto
zmluvné dojednanie vyhodnotil ako neprijateľné a teda neplatné. Na základe vykonaného dokazovania
(obsahu VPP, ako aj rozhodcovského rozsudku), mal súd zároveň za to, že v prejednávanej veci bola

porušená zásada rovnosti účastníkov (§ 40 ods. 1, písm. h) zák. č. 244/2002 Z.z.), a to minimálne
už pri výbere rozhodcu, s poukazom na to, že rozhodcovský súd vytvára podľa potreby od prípadu k
prípadu poisťovňa, t.j. žalovaný, bez akejkoľvek možnosti poistníka t.j. žalobcu ovplyvniť kreovanie tohto
orgánu, pričom už táto skutočnosť zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na nález Ústavného súdu ČR sp.zn.

IV. ÚS 2735/2011 zo dňa 3.4.2012, podľa ktorého právo na zákonného sudcu zaručené v čl. 38 ods.
1 Listiny základných práv a slobôd sa primerane vzťahuje aj na rozhodcovské konanie, pričom ak sa
výber rozhodcu neurčil podľa transparentných pravidiel, nemôže byť akceptovateľný ani výsledok tohto
rozhodovania.

V súvislosti s nerovnováhou práv a povinností účastníkov konania, súd poukazuje aj na nález
Ústavného súdu ČR sp. zn. II ÚS 2164/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že rozhodcovské
konanie musí zaručovať procesné práva porovnateľné s konaním, ktoré by bolo v prípade ak by
spotrebiteľ neuzavrel rozhodcovskú doložku (napr. ústnosť, priamosť konania, odvolacia inštancia,absencia iných prekážok uplatnených spotrebiteľských práv), pričom podmienky ustanovenia rozhodcu
a dohodnuté podmienky procesného charakteru musia garantovať rovnaké zaobchádzanie, čo vo
vzťahu spotrebiteľ - podnikateľ znamená zvýšenú ochranu slabšej strany, teda spotrebiteľa. V súvislosti

s vyššie uvedeným súd poukazuje na rokovací poriadok arbitrážneho súdu, ktorý je vzhľadom na
početnosť sporov rovnakého typu nepochybne žalovanému známy a z ktorého, podľa názoru súdu,
jednoznačne vyplýva znevýhodnené postavenie spotrebiteľa oproti konaniu pred všeobecným súdom.
Jedná sa napr. o zásadu písomnosti rozhodcovského konania s tým, že spotrebiteľ síce môže
žiadať nariadiť pojednávanie, ale len za poplatok 36 EUR. Taktiež musí platiť aj paušál na správne

náklady, ktorý je odstupňovaný podľa hodnoty sporu od 84 do 6.000 EUR. Podanie odporu voči
rozhodcovskému rozsudku je limitované neprimerane krátkou 5-dňovou lehotou. Fikcia o doručení
rozsudku sa uplatňuje aj v prípade, ak sa adresát nezdržiava na adrese doručovania. V prípade
procesných úkonov je podmienkou prijatia návrhu zaplatenie príslušného poplatku (v prípade podania
odporu je to suma 72 EUR). Nie je upravená možnosť oslobodenia od platenia poplatkov v prípade
hmotnej núdze spotrebiteľa. Teda aj tieto skutočnosti jednoznačne zakladajú značnú nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

S poukazom na vyššie uvedené, preto súd dospel k jednoznačnému záveru, že spotrebiteľská zmluva,
v danom prípade poistná zmluva v rámci ktorej bol zakomponovaný inštitút rozhodcovského konania
nebola dojednaná individuálne, preto aj keď mal žalobca možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy

so zmluvnými ustanoveniami nemohol ovplyvniť ich obsah, pričom okolnosť, či by v danom prípade
podpísal, resp. nepodpísal osobitné zmluvné dojednania nie je právne relevantná, keďže aj v prípade
pokiaľ by osobitné zmluvné dojednania nepodpísal, platila by časť XV. VPP, teda to, že všetky vzájomné
spory a sporné nároky účastníkov budú riešené pred rozhodcovským súdom. Z týchto dôvodov preto
súd považoval dojednanie rozhodcovskej doložky za neprijateľnú a teda neplatnú zmluvnú podmienku

a s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovský rozsudok
Arbitrážneho súdu Košice, so sídlom Alžbetina 41 v Košiciach sp. zn. 3C/1849/2012 zo dňa 19.1.2012
zrušil.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,

ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.
V danom prípade je súd toho názoru, že nie sú splnené zákonné podmienky na prerušenie konania
podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Predložený nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 499/2012 z
10.7.2013, ktorý žalovaný pripojil k svojmu procesnému návrhu sa týka iba procesných nedostatkov

postupu všeobecných súdov v súvislosti so zásadou kontradiktórnosti, ktorej porušenie znamenalo
zásah do konkrétnych ústavných práv žalovaného. Ústavný súd SR nemôže nahrádzať všeobecné súdy
a preskúmavať ich názory okrem prípadov arbitrárnych rozhodnutí a preto sa vecne sporným problémom
- otázkou platnosti rozhodcovskej doložky ani nezaoberal. Navyše však súd v tejto súvislosti upozorňuje
na ďalší nález Ústavného súdu SR I. US 38/13-50 zo dňa 24.10.2013, ktorým bolo rozhodnuté, že

nedošlo k porušeniu ústavného práva žalovaného (sťažovateľky), ktorý v sťažnosti argumentoval aj už
spomínaným nálezom II. US 499/2012. V náleze I. US 38/2013 Ústavný súd poukázal na zvláštny postup
senátu II. US, ktorý krátko pred tým dňa 28.2.2013 vo veci II. US 160/13 obdobným 4 sťažnostiam toho
istého sťažovateľa nevyhovel a napriek tomu, ako aj mnohým ďalším nálezom s tým istým záverom,
(ktoré sú citované v odôvodnení) nepredložil plénu US pre účely zjednotenia právnych názorov a

preto sporné rozhodnutie možno považovať za ojedinelé a vybočujúce z inak konštantnej rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu.

Na základe návrhu žalobcu súd v zmysle ustanovenia § 40 ods. 2 zák. č. 244/2002 Z. z. rozhodol aj o
odložení vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému
žalobcovi priznal náhradu trov konania z titulu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby,

a to: prevzatie a príprava zastúpenia a podanie žaloby, každý úkon po 60,07 EUR + režijný paušál 2 x
7,81 EUR t.j. spolu 135,76 EUR.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.