Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Sp/44/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014201094
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014201094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Valériou Mihalčínovou, v právnej veci navrhovateľky:

POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova č. 25, Bratislava, IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: Okresný úrad
Košice, katastrálny odbor, Južná trieda 82, Košice, za účasti: O. D. Ő. H. K., bytom T. X, J.Š., zastúpená:
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, so sídlom Povraznícka 18, P. O. BOX 261, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 26. júna 2014, č. k: V 1735/2013, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu zo dňa 26. júna 2014 č. k.: V 1735/2013.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť súdny poplatok v sume 35,00 Eur na účet Krajského súdu v
Košiciach č. I. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vedený v Štátnej pokladnici v Bratislave, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím odporca podľa § 31 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v platnom znení (ďalej len „Katastrálny
zákon“) návrh na vklad záložného práva podanom dňa 04.03.2013, ktorého prílohou je záložná zmluva
uzavretá medzi účastníkmi POHOTOVOSŤ s.r.o. Bratislava a O. D., v zastúpení ProHelp - združenie

občianskoprávnej pomoci v Bratislave, zamietol.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že prílohou Návrhu na vklad záložného práva bola Záložná zmluva
č. XXX/XXXX-I., ako aj plnomocenstvo udelené dlžníčkou na zastupovanie ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci. Dohoda o splnomocnení bola vpísaná do tzv. formulárovej dohody (alebo
predtlačenej), keď dlžníčka nemohla ovplyvniť obsah takejto dohody, t. j. bola obmedzená jej možnosť
pri voľbe splnomocniteľa a zvoliť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú zmluvu a skutočne hájil jej

záujmy. Takto dohodnuté splnomocnenie nie je možné považovať za individuálne dohodnuté, nakoľko
bola vopred navrhnutá a pripravená a pri jej uzatváraní už bola v nej citovaná na zabezpečenie akej
pohľadávky. Skutočnosť, že dlžníčka si nemohla sama, ale ani ovplyvniť výber zástupcu spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto
považuje Dohodu o splnomocnení za neprijateľnú podmienku a teda za neplatnú podľa § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

Záložná zmluva je absolútne neplatná vzhľadom na fakt, že je zrejme, že záložné právo malo byť
zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny 450,00 Eur,
poplatku 438,00 Eur, ako aj príslušenstva, pričom v danom prípade sa nerešpektuje vyváženosť medzi
predmetom úverovej zmluvy - výška úveru a jej príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá satýka nehnuteľnosti v nepochybne ďaleko vyššej hodnoty než je výška plnenia dlžníčky. Tým sa výrazne
zasahuje v neprospech dlžníčky do jej práv a v konečnom dôsledku sa ohrozuje aj dobré mravy, čo je
v rozpore s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka.

Proti tomuto rozhodnutiu podala včas opravný prostriedok navrhovateľka. Navrhla, aby odporca v rámci
autoremedúry zrušil napadnuté a jej návrhu na vklad záložného práva vyhovel, resp. aby vec postúpil
príslušnému súdu, ktorý by preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnila aj náhradu trov konania.

V dôvodoch opravného prostriedku uviedla, že z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a § 31 ods. 1
Katastrálneho zákona pre správny orgán vyplývajú zákonné povinnosti o náležitom zistení skutkového
stavuaposúdeníplatnostizmluvy,čijeúkonurobenývpredpísanejforme,čisúprejavyvôlehodnoverné,
čisúdostatočneurčitéazrozumiteľnéainéďalšiepovinnosti.Správnyorgánnezistilspoľahlivostavveci,
riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh, následne

nesprávne zistil skutkový stav a plnomocenstvo splnomocniteľa udelené splnomocnencovi nesprávne
právne posúdil. Na základe toho potom vydal nezákonné rozhodnutie. Má za to, že došlo k riadnemu
udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu združením ProHelp, pričom neexistuje žiaden
reálny a preukázny rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. V tejto
časti rozhodnutie je zmätočné a nepreskúmateľné. Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné

náležitosti, je platné, pričom do dňa podania Návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom
odvolané. Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného združenia ProHelp. Dohoda
o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné zastupovanie splnomocniteľom splnomocnenca, podľa
neho nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a teda sa na ňu ani nevzťahuje ustanovenie § 53
Občianskeho zákonníka o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia nemožno ani zistiť, či správny orgán vidí rozpor s dobrými
mravmi v poskytnutí úveru alebo poplatkov za poskytnutie úveru, prípadne v iných skutočnostiach. Je
len logické, že s ohľadom na výrazné vyššie podnikateľské úroky sú úroky požadované nebankovými
veriteľmi tiež vyššie ako obvyklé bankové úroky.

Odporca v písomnom vyjadrení navrhol preskúmavané rozhodnutie potvrdiť.

Účastníčka O. D. navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Uviedla, že úveru,
ktorý jej bol navrhovateľkou poskytnutý v sume 450,00 Eur aj v súčasnosti riadne spláca podľa svojich

finančných možností, i keď je pravdou, že istý čas potom, čo jej bol poskytnutý úver, z finančných
dôvodov tento riadne nesplácala. Okrem tohto úveru navrhovateľka jej poskytla aj ďalší úver v sume
150,00 Eur a aj tento úver spláca podľa svojich možnosti. Obidva úvery je schopná splácať podľa
svojich finančných možností a je ochotná ich aj uhradiť. Nikto zo združenia občianskoprávnej pomoci
ProHelp ju osobne nekontaktoval, i keď je pravdou, že dostala nejaké písomné oznámenie od nich,

že ju budú zastupovať a hájiť jej záujmy, ale nebola schopná riadne splácať úver, ale pred uzavretím
záložnejzmluvy,anivsúvislostistýmtokonanímniktozuvedenéhozdruženiasasňoudoposiaľžiadnym
spôsobom nekontaktoval.

Zástupca ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci sa k opravnému prostriedku nevyjadril.

Súd v konaní podľa § 250l a nasl. O.s.p. na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporcu, oboznámil sa s opravným prostriedkom navrhovateľky, písomným vyjadrením odporcu,
výsluchom účastníčky konania O. D., pripojeným administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru,
že opravný prostriedok navrhovateľky nie je dôvodný.

Z pripojeného administratívneho spisu odporcu súd zistil, že navrhovateľka ako veriteľ uzavrela s
dlžníčkou O. D. Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX dňa 17.08.2011, na základe ktorej veriteľ dlžníčke
poskytol úver v sume 450,00 Eur a táto sa zaviazala uvedený úver ť spolu s poplatkom 438,00
Eur, úrokov z omeškania v sadzbe 0,25 % denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných

celkových nákladov v zmysle platných Všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia splácať
v mesačných splátkach. Spolu so zmluvou o úvere dlžníčka podpísala aj dohoda o splnomocnení v
Košiciach dňa 17.08.2011, ktorou okrem iného splnomocnila ProHelp - združenie občianskoprávnej
pomoci na uzavretie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa knehnuteľnostiam, ktoré v čase uzavretia záložnej zmluvy sú v splnomocniteľovom vlastníctve alebo
spoluvlastníctveaktorébudúbližšiešpecifikovanévpriloženomlistevlastníctvaakoformyzabezpečenia
splnenia splnomocniteľovho záväzku zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, t. j. zmluvy o úvere, ktorú

uzavrela dlžníčka s veriteľkou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava. Zástupca splnomocnenca Dohodu o
splnomocnení podpísal v Bratislave 18.08.2011.

Dňa 15.02.2013 bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva č. XXXX/XXXX-I. medzi záložným
veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a záložcom O. D., v zastúpení na základe dohody o splnomocnení

ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v
prospech k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie S., V. J. X., okres J. X. a to
stavby, súpisné číslo č. XXXX na parcele č. XXXX/X, obytný dom T. č. X, X, X, byt č. XX, vchod X, X.
poschodie.

Podľa čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je právnym štátom. Neoddeliteľným

atribútom právneho štátu je právna istota a spravodlivosť.

Ústava Slovenskej republiky garantuje ochranu vlastníckeho práva v čl. 20.

Zákon o katastri nehnuteľnosti v § 4 ods. 1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra

zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou
o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

Podľa § 1 ods. 1 Katastrálneho zákona, kataster nehnuteľností je geometrické určenie, súpis a popis
nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam a to o vlastníckom práve,

záložnom práve, vecnom práve, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve ak
má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené
ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy
majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak
nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov.

V zmysle 5 ods. 1 Katastrálneho zákona vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa

zapisujú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliadne okresný úrad aj na skutkové a právne

skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad vklad povolí,
inak návrh zamietne.

Podľa § 36b ods. 2 Vyhlášky Úradu geodézie a kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon
svojim obsahom alebo účelom neodporuje zákonu alebo či ho neobchádza alebo či sa neprieči dobrým
mravom a najmä či

a) účastník bol spôsobilý na právny úkon,
b) účastník nespôsobilý na právny úkon bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom,
c) za právnickú osobu koná oprávnený zástupca,d) zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá vo forme notárskej
zápisnice,
e) v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s osobitným zreteľom na tých,

ktorých právo na jej základe vzniká alebo sa obmedzuje,
f) uzavretiu zmluvy účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou a
či právnemu úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve
ako celku bol udelený potrebný súhlas.

Katastrálny zákon zakotvuje tri druhy zápisov vecných a iných práv k nehnuteľnostiam do katastra
(vklad, záznam a poznámku), pričom každý z týchto právnych inštitútov má iné právne účinky.

Inštitút vkladu je založený na základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k
nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa a zanikajú vkladom do katastra.

Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na základe návrhu účastníka konania,
pričom Katastrálny zákon zakotvuje jednak obligatórne náležitosti návrhu, na základe ktorého sa
vkladové konanie začína, ako aj príkladmo prílohy návrhu, ktoré má účastník vkladového konania spolu
s návrhom na povolenie vkladu predložiť.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom okresný úrad, správa katastra
ako správny orgán na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 ods. 1, 2 Katastrálneho
zákona a § 36b ods. 2 Vyhlášky č. 79/1996 Z. z. posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení
vkladu alebo rozhodnutie o jeho zamietnutí.

V prejednávanej veci Zmluva o zriadení záložného práva č. XXX/XXXX-I. zo dňa 15.02.2013 a jej
existencia priamo súvisia s Dohodou o splnomocnení, ktorú splnomocniteľ podpísal v Košiciach dňa
17.08.2011 a zástupca splnomocnenca v Bratislave 18.08.2011.

Podľa obsahu dohody o splnomocnení táto je primárne vyvolaná finančnými aktivitami navrhovateľky
- záložnej veriteľky POHOTOVOSŤ, s.r.o., lebo konkrétny zabezpečovací úkon bol viazaný k zmluve
o úvere, a preto ich vzťah k uvedenému úveru je možné označiť ako subsidiárny a akcesorický.
Preto je aj nutné dohodu o splnomocnení subsumovať pod všetky úniové zásady aplikovateľné pri
ochrane spotrebiteľa, to znamená, že nevyhnutné spadá pod pojem obchodné praktiky. Súd na prvom

mieste sa musí zaoberať aj otázkou, či sa na predmetnú vec vzťahuje režim ochrany spotrebiteľa, čo
vyplýva z článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii a článku 169 ods. 1 uvedenej zmluvy z pohľadu
podriadenia dohody o splnomocnení, najmä vo vzťahu k možnej existencii neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách.

Obsahom predloženej dohody o splnomocnení je udelenie plnomocenstva vo všetkých veciach
vyplývajúcich z uskutočnenia právnych úkonov vymienených v tejto dohode

- to znamená uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka k špecifikovaným
nehnuteľnostiam,

- vrátane právneho posúdenia platnosti všetkých úkonov v súvislosti so záložným právom a povinností
splnomocniteľa,
- v tomto rozsahu aj vo veciach rokovania so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o..

Z uvedeného obsahu dohody o splnomocnení je zrejmé, že táto nemá charakter generálnej plnej

moci. Dohoda o splnomocnení bola uzavretá zástupcom splnomocnenca ProHelp - združenie
občianskoprávnej pomoci za účelom naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa, ktorý sa mal sám
rozhodnúť zabezpečiť svoj záväzok zo zmluvy o úvere, na jeho žiadosť o bezplatné zastupovanie pri
uskutočnení právnych úkonov uvedených v dohode vykonávaných v súvislosti so zmluvou o úvere a po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch v dohode uvedených a právach a povinnostiach,

ktoré sa nimi zakladajú. Súčasne splnomocnenec na seba prevzal záväzok svedomite naplniť predmet
udeleného plnomocenstva, pričom splnomocniteľa poučil o právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
zmluvy o úvere vrátane skutočnosti, že záložné právo vzniká vkladom do katastra nehnuteľností. Samo
malo posúdiť platnosť záložnej zmluvy s ohľadom na platný právny poriadok Slovenskej republiky.Prejav vôle dlžníčky (záložcu) opísaný v predloženej dohode o splnomocnení je dôvodom, aby bola
preskúmaná aj otázka, či v prejednávanej veci uzavretím zmluvy o úvere (táto skutočnosť nebola v
konaní spochybnená) došlo k uzatvoreniu spotrebiteľskej zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Preto je potrebné skúmať, či dohoda o splnomocnení a to najmä prejav vôle dlžníka
(splnomocniteľa) nevykazuje znaky neprijateľných podmienok uvedených v § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka v zmysle ochrany úniových práv.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré

spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Dohoda o splnomocnení, ktorá bola vpísaná do predtlačenej predlohy nebola určitá a zrozumiteľná, z

ktorého dôvodu takýto právny úkon podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je neplatný. Dohoda o
splnomocnení bola ako už bolo uvedené zachytená do formulárovej predlohy, kedy dlžníčka (záložca)
nemohla ovplyvniť obsah dohody, a preto jej možnosť určiť si zástupcu, ktorý by za ňu uzatvoril záložnú
zmluvu a ktorý by skutočne svedomito hájil jej záujmy bola už v takejto dohode nielenže obmedzená,
ale bola priamo dotknutá.

Z uvedených dôvodov je nutné označiť takúto dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú)
podmienku a teda aj za neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Pretože Dohoda o splnomocnení je neplatná, nemohla nastať situácia procesne spôsobilá vzniku

právneho úkonu, keďže splnomocnenec nenadobudol hmotné právo, aby v mene splnomocniteľa platne
uzavrel záložnú zmluvu, nemohli byť ani splnené podmienky stanovené v § 31 ods. 1 Katastrálneho
zákona pre povolenie vkladu.

Hlavným účelom Dohody o splnomocnení je vytvoriť podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania

splnomocniteľa určeným splnomocnencom na základe udeleného plnomocenstva.

Podľa § 22 ods. 5 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Zastupovanie sa môže označiť za riadne len vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi

splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka), resp. ak nedochádza
k ujme na právach splnomocniteľa (§ 33b ods. 6 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Súd poukazuje aj na existenciu rozporov záujmov splnomocniteľa (dlžníka) a splnomocnenca
ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci. Základom rozporov záujmov je nepochybne to, že
splnomocnenec ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci hoci malo svedomito naplniť a hájiť
záujmy splnomocniteľa (dlžníka) tak obsahom samotného plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia

záväzku dlžníka z úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., to znamená také konanie,
ktoré nie je možné označiť, že je vždy v záujme splnomocniteľa, ale naopak je ku prospechu odporcu.
Od odporcu sa legitímne očakáva, že vyhodnotí všetky dostupné podklady vrátane tých informácií, ktoré
sú mu známe z iných úradných konaní so samotnou navrhovateľkou, aby mohol jednoznačne vylúčiť
existenciu rozporu záujmu úverového dlžníka a jeho zástupcu ProHelp - združenie občianskoprávnej

pomoci. Samotná existencia takých skutočností, ktoré vyplývajú z predloženej Dohody o splnomocnení,
že splnomocniteľovi (úverový dlžník) bola odňatá možnosť, aby si sám určil osobu splnomocnenca,
že osoba splnomocnenca viackrát vystupuje v úverových obchodoch navrhovateľky (POHOTOVOSŤ,
s.r.o.) a že splnomocniteľ za tejto situácie nebol výslovne poučený o možnosti a spôsobe ukončeniazastupovania ako aj to, že v dohode o splnomocnení absentujú údaje umožňujúce rýchly kontakt so
splnomocnencom a ani, že zo strany splnomocnenca nie sú doložené žiadne informácie, či sa osobne
stretol so zástupcom splnomocnenca, čo bolo obsahom takýchto stretnutí, čo nutne musí vyvolávať

pochybnosti u správneho orgánu rozhodujúceho o povolení vkladu záložného práva o tom, či výkon
práv a povinností splnomocnenca je skutočne v medziach a riadneho zastupovania záujmov úverového
dlžníka.

Uvedený záver vyplýva aj z právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vysloveného v

rozsudku č. k. 1 Sžo 28/2009 zo dňa 08.02.2011, 1 Sžr 150/2012 zo dňa 11.06.2013, ako aj Judikatúry
Súdneho dvora Európskej únie, na ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedených rozsudkoch
odkazuje.

Na základe uvedených skutočností súd preskúmavané rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 O.s.p. potvrdil.

Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§250lods.2vspojenís§250kods.1O.s.p.aúčastníkomkonania
ich náhradu nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní úspešná nebola, účastník, ani jeho zástupca
náhradu trov konania si neuplatnili a odporca zo zákona nemá právo na ich náhradu.

Neúspešnej navrhovateľke vznikla povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa § 2 ods. 4 druhá veta v

spojení s § 5 ods. 1 písm. h) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov v znení neskorších predpisov, a preto jej súd uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok v sume
35,00 Eur podľa položky č. 10e) Sadzobníka súdnych poplatkov v lehote do 15 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.