Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 9, 2015

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 5P/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8615205186
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivo Parada

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2015:8615205186.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník, samosudca JUDr. Ivo Parada, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých 1)

Z. H., nar. XX.X.XXXX a 2) C. H., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom u navrhovateľa, zastúpených kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, pracovisko Svidník, deti rodičov Z. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom K.. D. XXX/XX, XXX XX K., t. č. bytom na neznámom mieste v ČR, zastúpenej
opatrovníčkou JUDr. Máriou Albrechtovou, vyššou súdnou úradníčkou tunajšieho súdu a A. H., nar.
X.X.XXXX, bytom XXX XX N. T. XX, o návrhu navrhovateľa Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.. D. XXX/
XX, XXX XX K. na zverenie maloletých do jeho náhradnej osobnej starostlivosti, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Svidník č. k. 2P/15/2013-19 zo dňa 10.6.2013 tak, že zveruje

maloletých Z. H. a C. H. do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľa.

Rodičia sú p o v i n n í prispievať na výživu maloletých Z. H. a C. H. každý z nich v minimálnom rozsahu
vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne (v súčasnosti v
sume 27,13 eura) na každého z nich od právoplatnosti rozsudku do budúcnosti, ktoré sú povinní platiť
k rukám navrhovateľa vždy do 15. dňa v mesiaci pod následkom výkonu rozhodnutia vopred.

Navrhovateľ je p o v i n n ý vykonávať osobnú starostlivosť o maloletých Z. H. a C. H. v rovnakom
rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať maloletých a spravovať ich majetok má iba
v bežných veciach.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zverenia maloletých do svojej náhradnej osobnej
starostlivosti.
2 5P/28/2015

Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2P/15/2013-19 zo dňa 10.6.2013 boli
maloletízverenídoosobnejstarostlivostimatkyaotecbolzaviazanýprispievaťnaichvýživuminimálnym
výživným. Matka maloletých je dcérou jeho nebohej družky. Maloleté deti sú teda ako jeho vnúčatá.
Všetci žijú v spoločnej domácnosti. Matka sa dlhodobo zdržiava v ČR, prestala sa zaujímať o maloletých,
nezabezpečuje im starostlivosť. Otec sa o maloletých tiež nezaujíma. Toho času sú maloletí v jeho
starostlivosti.

Kolízny opatrovník súhlasil s návrhom.Otec nesúhlasil s návrhom. Uviedol, že čo sa týka maloletého Z. H., ten nie je jeho synom. Vo vzťahu
k maloletej C. H. je navrhovateľ cudzia osoba.

Z výsluchu navrhovateľa je zrejmé, že matka sa od mája 2015 zdržiava v ČR na neznámom mieste.

Z uvedeného dôvodu súd uznesením č. k. 5P/28/2015-24 zo dňa 10.12.2015 ustanovil matke
opatrovníka.

Súd vykonal dokazovanie rodnými listami maloletých, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2P/15/2013-19
zo dňa 10.6.2013 a zistil tento skutkový stav:

Z rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 2P/15/2013-19 zo dňa 10.6.2013 je zrejmé, že maloletí Z.
H. a C. H. boli zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu
minimálnym výživným.

Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že matka maloletých je dcérou jeho nebohej družky B. D., zomrelej
v roku 2009. Matka v máji 2015 odišla za prácou do ČR na neznáme miesto a odvtedy sa nestará o
maloletých. Otec sa o maloletých nezaujíma. Maloletí sú od svojho narodenia u navrhovateľa, ktorý sa
osobne o nich stará. Maloletí ho majú radi a oslovujú ho dedko. V septembri 2016 chce maloletých

prihlásiť do materskej školy. V októbri 2015 rozviazal pracovný pomer so svojim zamestnávateľom, aby
mohol zostať s maloletými doma a starať sa o nich. Poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 112 eur
mesačne. S výchovou maloletých mu pomáha jeho matka a to aj finančne. Nevedel uviesť, či rodičia
maloletých pracujú.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť
maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa
môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť
na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a
spôsobomsvojhoživotaaživotaosôb,ktorésňoužijúvdomácnosti,zaručuje,žebudenáhradnúosobnú

starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa.

Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené
do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.

3 5P/28/2015

Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím
súdu podľa odseku 1 nezaniká.

Podľa § 62 ods. 1 až 3 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva minimálny rozsah výživného vo výške 30 % zo sumy

životného minima podľa osobitného predpisu, ktorú musí mať dieťa zabezpečenú vždy. V súčasnosti
podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov činí 30 % výšky životného minima na zaopatrené neplnoleté dieťa a nezaopatrené
dieťa sumu 27,13 eura.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 2P/15/2013-19
zo dňa 10.6.2013 boli maloletí Z. H. a C. H. zverení do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný
prispievať na ich výživu minimálnym výživným. Matka maloletých je dcérou nebohej družky navrhovateľa

B. D., zomrelej v roku 2009. Matka v máji 2015 odišla za prácou do ČR na neznáme miesto a
odvtedy sa nestará o maloletých. Otec sa o maloletých nezaujíma. Maloletí sú od svojho narodenia u
navrhovateľa, ktorý sa osobne o nich stará. Maloletí ho majú radi a oslovujú ho dedko. V septembri
2016 chce maloletých prihlásiť do materskej školy. V októbri 2015 rozviazal pracovný pomer so svojim
zamestnávateľom, aby mohol zostať s maloletými doma a starať sa o nich. Poberá dávku v hmotnej

núdzi v sume 112 eur mesačne. S výchovou maloletých mu pomáha jeho matka a to aj finančne. Nevedel
uviesť, či rodičia maloletých pracujú. Z uvedených dôvodov súd zveril maloletých do náhradnej osobnej
starostlivosti navrhovateľa, ktorému vymedzil rozsah jeho práv a povinností k maloletým. Súd zaviazal
rodičov plniť svoju vyživovaciu povinnosť každého z nich v minimálnom rozsahu, pretože nie je zrejmé,
či rodičia v súčasnosti pracujú a majú nejaký príjem.

Je potrebné uviesť, že otec pokiaľ tvrdí, že nie je biologickým otcom maloletého Z. H., môže si podať
návrh na zapretie otcovstva na príslušný súd.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., pretože žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu. Takýmto

druhom konania je aj konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých (§ 81 ods.1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.
4 5P/28/2015

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Vo Svidníku dňa 9. decembra 2015