Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 19, 2014

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5P/82/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209146
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zdenka Saraková
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2014:8213209146.4

Uznesenie

Okresný súd Bardejov samosudkyňou Mgr. Zdenkou Sarakovou vo veci navrhovateľa L. Č., W..
XX.X.XXXX, F. F., M.. Š. Č.. X a starostlivosti súdu o mal. H. Č., W.. X.XX.XXXX,bytom u matky,
zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove, detí rodičov
T. Č.X., C.. V., W.. X.X.XXXX, F. F., M. Š. Č.. X E. L. Č., W.. XX.XX.XXXX, F. Q. Č.. XXX, zastúpeného
JUDr. Vladimírom Cahajlom, advokátom so sídlom Bardejov, Dlhý rad č. 16, o návrhu matky maloletých

na zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Mení rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/108/2004-39 11.3.2005 vo výroku o výživnom tak, že
zvyšuje výživné otcovi pre L. Č. zo sumy 1700,--mesačne na sumu 100,-- eur mesačne od 14.11.2013
a pre maloletého H. Č. zo sumy 1900,-- Sk mesačne na sumu 80,-- eur mesačne od 14.11.2013.

Bežné výživné pre L. Č. je splatné do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám L. Č..

Bežné výživné pre maloletého H. Č. je splatné do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého.

Dlh na zvýšenom výživnom za dobu od 14.11.2013 do 30.11.2014 pre L. vo výške 522,84 eur povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 20,-- eur mesačne k rukám L. spolu s bežným výživným počnúc bežným

výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku.

Dlh na zvýšenom výživnom za dobu od 14.11.2013 do 30.11.2014 pre maloletého H. vo výške 212,32
eur povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20,-- eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc bežným
výživným za mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletého.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka detí sa návrhom na začatie konania, ktorý podala na tunajšom súde dňa 14.11.2013 domáhala
zvýšenia výživného, na v tom čase ešte obe maloleté deti L. E. H. Č., zo strany ich otca L. Č.. Žiadala,
aby súd zvýšil výživné, pre v tom čase ešte maloletého L. zo sumy 1700,-- Sk / 56,43 eur / na

sumu 150,-- eur mesačne a pre maloletého H. Č. zo sumy 1900,-- Sk / 63,10 eur /na sumu 120,-- eur
mesačne u oboch od 1.11.2013. Svoj návrh odôvodňovala tým, že s otcom maloletých detí boli manželia
a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 2C/108/2004-39 zo dňa 11.3.2005
právoplatným 12.5.2005. Maloleté deti narodené v ich manželstve , L. E. H. boli na čas po rozvode
zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu , pre maloletého L.
sumou 1700,-- Sk mesačne a maloletého H. sumou 1900,-- Sk mesačne. Otec detí takto určené výživné

platí pravidelne ale inak na ich výživu neprispieva. Poukazovala na to, že syn L. je už študentom 2.
ročníka Q. E. U. F., kde sú podstatne zvýšené výdavky spojené so štúdiom. Zvýšené výdavky sú na jehovýživu a má aj zdravotné problémy, je alergik, astmatik. Maloletý H. je už žiakom 6. ročníka Základnej
školy, výdavky s ním sú na krytie jeho bežných potrieb a taktiež má zdravotné problémy, je alergik,
astmatik. Obe deti by potrebovali absolvovať kúpeľnú liečbu. Otec keď sa s nimi stretne , asi štyrikrát

ročne poskytne im vreckové 10-20,-- eur. Náklady na bývanie vyčíslila na sumu 230,-- eur mesačne, na
telefóny 40,-- eur mesačne. Poukazovala aj na to, že spláca 2 pôžičky a ďalšie dlhy má u rodičov.

Matka maloletých detí na pojednávaní na svojom návrhu na zvýšenie výživného trvala.

Otec maloletých detí so zvýšením výživného nesúhlasil, navrhoval návrh zamietnuť čo odôvodňoval tým,
že k 13.9.2013 došlo ku skončeniu jeho pracovného pomeru, je nezamestnaný, nie je evidovaný ako
uchádzač o zamestnanie a má príjem iba z náhodných brigád.

V priebehu konania dňa 26.8.2014 starší syn L. dovŕšil plnoletosť, a tým aj spôsobilosť samostatne konať
pred súdom, bez zastúpenia opatrovníkom. Pre toto konanie si zvolil za splnomocnenkyňu matku, ktorá

tlmočila jeho stanovisko súdu a to, že syn L. pokračuje v konaní o jej návrhu na zvýšenie výživného
v celom rozsahu.

Kolízny opatrovník už len maloletého H. navrhoval návrhu na zvýšenie výživného pre maloletého H. v
celom rozsahu vyhovieť.

Z obsahu spisu tunajšieho súdu, sp. zn. 2C/108/2004 súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu
Bardejov, č. k. 2C/108/2004- 39 zo dňa 11.3.2005 bolo manželstvo rodičov, v tom čase ešte oboch
maloletých detí, L. E. H. rozvedené. Maloleté deti boli na čas po rozvode zverené do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu, pre maloletého L. vo výške 1700,-- Sk

a pre maloletého H. vo výške 1900,-- Sk mesačne k rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
12.5.2005. Ide o posledné rozhodnutie vo veci výživného pre L. a maloletého H.. V čase posledného
rozhodovania o výživnom mal L. 9 rokov a mal. H. 4a pol roka. Od tej doby nebol podaný žiaden návrh
na zvýšenie výživného. Až matka detí podala takýto návrh na súde dňa 14.11.2013. a výživné žiadala
zvýšiť od 1.11.2013.

Pri rozvode manželstva súd vychádzal, pokiaľ ide o určenie výšky výživného z rozhodnutia o úprave
výšky výživného na dobu do rozvodu manželstva rodičov detí a to z rozsudku tunajšieho súdu vo veci
sp. zn. 1P/109/2004 zo dňa 14.5.2004, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu detí po 1.500,-
Sk mesačne na každé z nich, a ktorý nadobudol právoplatnosť 22.7.2004. Matka s deťmi v čase rozvodu

manželstva bývala u svojich rodičov v obci F., ktorým prispievala na náklady spoločnej domácnosti
sumou 1500,--Sk mesačne. Bola zamestnaná ako zdravotná sestra v alergologickej ambulancii s
príjmom 7800,--Sk mesačne. Deti už v tom čase mali zdravotné problémy, s čím mala matka zvýšené
výdavkynalieky,atonajmäumaloletéhoH.,ktoréhostavbolťažší.Súdvtomčasedospelkzáveru,žeje
v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletých detí, na L. po 1700,--Sk mesačne a

H.po1900,--Skmesačne. Vychádzajúczobsahuspisuvovecirozvodumanželstvaalistinnýchdôkazov,
ktoré boli vykonané v priebehu konania o rozvod manželstva súd zistil, že v čase rozvodu manželstva
bol otec detí živnostník. Podľa daňového priznania za rok 2003 vykazoval príjem z podnikania vo výške
118 930,-- Sk a výdavky 45 870,-- Sk, základ dane 73 060,-Sk, čo zodpovedá mesačnému príjmu vo
výške 6000,-- Sk mesačne.

Podľa § 163 ods. 1, 2 O.s.p. rozudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce
pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Rozsudky o výchove a výžive maloletých detí možno
zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 26 Zákona o rodine, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv
a povinností alebo dohodu sa zmenia pomery

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri rozhodovaní o návrhu na zvýšenie výživného je potrebné porovnať okolnosti, z ktorých súd
vychádzal pri určení výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom a okolnosti, aké sú včase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného, čo je rozhodujúce pre posúdenie, či došlo alebo
nedošlo od posledného rozhodovania o výživnom ku podstatnej zmene pomerov, či už na strane
rodičov alebo maloletých detí. Je preto vždy potrebné porovnať okolnosti, ktoré boli rozhodujúce pre

určenie výživného v čase posledného rozhodovania o výživnom a v období, kedy sa koná o návrhu na
zvýšenie výživného. Nie je rozhodujúce to, či výživné, ktoré bolo naposledy určené bolo primerané,
rozhodujúce je iba či došlo alebo nedošlo od doby posledného rozhodovania o výživnom k zmene
pomerov. U maloletých detí je to nástup na základnú školu a neskôr pokiaľ ide o školopovinné deti
zmenou pomerov je zväčša prechod na vyšší stupeň školskej dochádzky. Príprava na budúce povolanie

štúdiom na strednej škole, vysokej škole, zhoršenie zdravotného stavu. U rodičov je to zhoršenie
alebo zlepšenie majetkových pomerov, zvýšenie, prípadne zníženie príjmu, zmena v počte vyživovaných
osôb a podobne. Je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného
vtedy, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase
vyhlásenia rozsudku. Teda nestačí len úvaha o tom, či doterajšie výživné bolo primerané, resp. že
doterajšie výživné je neprimerané.

Pri zistenej zmene pomerov, pre určenie konkrétnej výšky výživného sú rozhodujúce kritéria uvedené v
ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine .

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Výsluchom matky detí súd zistil, že k podaniu návrhu na zvýšenie výživného ju viedlo to, že otec nejaví
veľmizáujemomaloletédeti,stretnesasdeťmitakraz,dvakrátdorokaanákladynadetivzrástli,obrátila
sa preto na neho v septembri v minulom roku telefonicky, že vzhľadom na to, že s nástupom do ďalšieho
školského roka sa zvyšujú náklady na krytie potrieb detí, či by sa nemohli dohodnúť neoficiálne na
zvýšení výživného, otec na to reagoval spôsobom, že ani oficiálne, ani neoficiálne sa s ňou nedohodne.

Skôr návrh na zvýšenie výživného nepodávala z toho dôvodu, že nevedia nájsť s otcom spoločnú reč
pokiaľ ide o deti a nechcela sa dostať s otcom do sporu aj vzhľadom na SMS-ky, ktoré jej posielal, obsah
ktorých už presne nevedela reprodukovať. Tvrdila, že otec detí od posledného rozhodovania o výživnom
okrem súdom určeného výživného naviac finančne na výživu detí neprispieval , ale kúpil deťom za celý
ten čas jeden notebook, jedno playstation a jednu mikinu synovi a druhému synovi topánky a dal deťom

vreckové keď sa s nimi stretol, a to buď jeden alebo dvakrát do roka, a boli to sumy 10.- až 20.- eur u
každého z nich. Ďalej uvádzala, že v čase posledného rozhodovania o výživnom s maloletými deťmi
bývala u svojich rodičov. Teraz už po dobu jedného a pol roka alebo dvoch rokov býva s deťmi v byte
v F.. Ide o byt, ku ktorému predložila súdu list vlastníctva. Ide o byt, ktorý si kúpili spolu s priateľom,
každý z nich v podiele jednej polovice. Jej priateľ, s ktorým sa pozná 5 rokov, pracuje v Košiciach, kde

má svoj byt a navštevuje ju podľa svojich časových možností, niekedy je to v priebehu týždňa, niekedy
cez víkend. Byt sa kupoval na hypotekárny úver, splátky vo výške 250.- eur platí jej priateľ. Ide o ich
spoločnú nehnuteľnosť, tak sa dohodli, že splátky úveru bude splácať jej priateľ. Niekedy, ak má nejaké
peniaze aj ona, tak niečo poukáže aj ona, ale to tak maximálne do roka je okolo 300.- eur. Náklady nabývanie vrátane energií sú 230.- eur v priemere mesačne. Zo svojho príjmu spláca matka detí pôžičky
z Quatra, Home Creditu po 54.- eur mesačne. Ide o pôžičky, ktoré boli použité na úpravy v byte. Pôžička
v Quatre bola 1 000.- eur a z Home Creditu to bola pôžička alebo úver na tovar, nevedela či to bolo

na stôl alebo televízor. Pokiaľ ide o výdavky ďalšie na domácnosť a na deti, tieto vyčíslila na internet a
telefón vrátane kreditov pre synov sumou 40,-- eur mesačne, na hygienické potreby, kozmetiku a čistiace
prostriedky sumou 30,-- eur mesačne, strava na celý mesiac vrátane L. proteínových potravín sumou
450,-- eur, na posilňovňu u syna L. 25,-- eur mesačne, vreckové pre synov 10,-- eur mesačne. Na
ošatenie pre každého zo synov sumou 230,-- eur ročne a na obuv sumou 140,-- eur ročne. K tomu

výdavky na školské potreby, výlety organizované školou, u L. aj sporenie v škole 50,-- eur ročne na
náklady stužkovej slávnosti. Pokiaľ ide o zdravotný stav detí, starší syn je alergik, mladší syn je alergik
a astmatik. Okrem toho starší syn trpí ochorením chrbtice, ďalej sú to bežné detské ochorenia, ktoré
sa vyskytujú u detí. Výdavky spojené so zhoršeným zdravotným stavom detí vyčíslila sumou 160,-- eur
ročne na oboch. L. berie vakcínu, tam je výdavok 40.- eur na rok. L. je teraz žiakom druhého ročníka Q.
E. U. F.. Pôvodne po ukončení základnej školy pokračoval v štúdiu na Spojenej škole Juraja Henischa,

odbor strojárenstvo, ako mechanik počítačových sieti, avšak to štúdium ho nebavilo. Riešilo sa to tak,
že po porade s jeho triednou učiteľkou, ktorá tiež hovorila, že sa na tento odbor nehodí, začal študovať
na Q. E., učebný odbor čašník, znovu od prvého ročníka, takže jeden rok stratil, pretože sa rozhodol
pre zmenu po roku štúdia a jednom mesiaci. Náklady, ktoré má v súvislosti s odbornou praxou na tejto
škole, sú na oblečenie vrátane topánok na prax, v priemere ročne je to okolo 120.- eur. Maloletý H. je

žiakom 6.ročníka základnej školy. Teraz sa musia povinne vyučovať dva cudzie jazyky už v šiestom
ročníku základnej školy a starší syn, ktorý je na Q. E., takisto, pokiaľ ide o cudzie jazyky, tak učia sa dva
cudzie jazyky, náklady a u oboch spolu na pracovné zošity a knihy, ktoré zakupujú rodičia sú 60.- eur
na rok. Pokiaľ ide o náklady, ktoré vyčíslila u maloletého L. a to na posilňovňu, na proteíny, uviedla, že
to súvisí s tým, že keď mal 14 rokov, vážil 98 kg. Pre štrnásťročného chlapca to bola veľká záťaž, aj

vzhľadom na jeho psychiku. Rozhodli sa to radikálne riešiť spôsobom, že zmenil životosprávu a taktiež
začal pravidelne cvičiť. Podarilo sa mu schudnúť 25 kg a v tom chce pokračovať, pretože sa celkovo
zmenil, je usmievavý a prospieva mu to.

Matka tvrdila, že vzhľadom a jej zlú finančnú situáciu musela zrušiť poistenie detí a chcela by, pokiaľ

ide o zvýšenie výživného to riešiť takým spôsobom, že by mohla pri zvýšení výživného uzavrieť poistnú
zmluvu aspoň na minimálne poistné obom maloletým deťom, aspoň na úrazové poistenie alebo životné
poistenie, prípadne kombinované.

Matka detí je zamestnaná ako zdravotná sestra a jej zamestnávateľom je E. s.r.o. Daňový bonus poberá

jednorázovo ročne. Tvrdila, že iný príjem okrem príjmu z pracovného pomeru nemá. Iný majetok okrem
spoločného bytu s mojim priateľom nemá. Vyživovaciu povinnosť má iba k deťom z manželstva.

Z opisu mzdového listu matky maloletých detí súd zistil, že jej priemerný mesačný zárobok činí cca
450,-- eur mesačne.

Výsluchom otca maloletých detí súd zistil že od posledného rozhodovania o výživnom na výživu detí
prispievallensumou,ktorábolaurčenásúdom,krukámmatkymaloletýchdetí.Poukazovalnato,žeprvé
dva roky po rozvode deti vôbec nevidel. K svojím príjmovým pomerom uvádzal, že od augusta 2012 bol

živnostníkom do mesiaca marca 2013. Po rozvode som bol zamestnaný v Taliansku. Tvrdil, že z príjmu,
ktorý tam mal, pouhrádzal tie dlhy, ktoré mal po rozvode a ktoré mal ešte z predchádzajúcej živnosti
a neskôr bol opäť živnostníkom, ale zrušil živnosť a bol dobrovoľne nezamestnaný, nebol evidovaný na
Úrade práce. Pokiaľ ide o jeho príjmy, tvrdil, že mal len príjmy z brigád. Boli to brigády na Slovensku.
V auguste 2012 sa opäť zaevidoval ako živnostník, išlo o práce stavebné, hľadali si s bratom sami

zákazky, boli to zákazky na území ČR, na Slovensku. Pracovali pre slovenskú firmu. Po otvorení živnosti
v auguste 2012 nebola práca, bol aj s bratom na brigáde, potom si vybavil prácu vo Francúzsku v marci
2013, tam bol zamestnaný do augusta 2013, tam bol zamestnancom. Robil tam ako zvárač. Pracovný
pomer vo Francúzku skončil dohodou. K dôvodom skončenia pracovného pomeru uviedol, že jednak
to bolo z toho dôvodu, že nebola práca a že to bolo aj zo zdravotných dôvodov, aj že mu to finančne

nevyhovovalo. Pracovný pomer skončil z jeho iniciatívy, tam práca pre zvárača, čo by zodpovedala tejto
odbornosti už nebola. Robil tam pri brúsení betónových skeletov. Predtým zváral pozinkované rúry. Je
to práca, ktorá je škodlivá pre zdravie a takisto aj pri brúsení. Tvrdil, že začal mať zdravotné problémy
a že aj teraz ešte kašle. U lekára nebol, len keď zváral rúry, tak fúkal krv z nosa. Rozhodol sa preskončenie pracovného pomeru, pretože nepracovalo sa tam cez soboty, nedele. Vykazovalo sa málo
hodín. Je vyučený ako mechanizátor rastlinnej výroby, traktorista, ale vykonával práce stavbárske a
neskôr ako zvárač. Tvrdil, že od septembra 2013 nepracuje nikde, len keď brigádne, zarobí tak 20.-,

30.- eur na deň, ale to tiež nie je každý deň. Nie je ani teraz evidovaný ako nezamestnaný na úrade
práce, neplatí odvody Sociálnej poisťovni. Tvrdil, že on od štátu nič nechce. Zdravotné poistenie, si
zaplatí, aby mohol ísť na ošetrenie k lekárovi. Mesačne na zdravotné poistenie platím okolo 56.- eur.
Tvrdil, že so štátom nechce mať nič spoločné, pretože mu firma neuhradila faktúry, išla do krachu a on
musel ešte zaplatiť odvody na sociálne a zdravotné poistenie.

Otec tvrdil, že v súčasnej dobe nemá z čoho prispievať na výživu maloletých detí viac. K úsiliu zamestnať
sa uvádzal, že ak sa uchádza o prácu, tak hľadám si prácu na internete, majú zavolať, ale nevolali.
Majú sa mu ozvať a má ísť po prácu v Holandsku. Pokiaľ ide o prácu napr. v Nemecku, tak neovláda
jazyk, anglicky sa ešte ako tak dohovorí, ale nemecky nevie. Hľadal si prácu zvárača, informoval sa aj v
Bardejove. Uvádzal,že za dva, tri eurá na hodinu, že za toľko robiť nebude. Hľadá si prácu kde by zarobil

600,-- až 700,-- eur mesačne. Keď som hovoril o brigádach, tak tieto si zháňa v Bratislave, v Malackách,
ide o jedno, dvojdňové záležitosti, napr. dohodne sa s niekým, že mu vymuruje múrik a dostane za to
30.- eur, z týchto peňazí si potom odkladá, aby mal na zaplatenie výživného. Väčšinou je to tak, že mu
poskytnú aj za ten čas ubytovanie. Tieto brigády si zabezpečuje prostredníctvom kamarátov, známych,
ktorých má. Tvrdil, že nevlastní žiaden majetok, býva u rodičov, ktorí mu finančne sem tam vypomôžu.

Rodičom na domácnosť neprispieva, oni mu ešte pomáhajú. Keď nemá prácu, tak ho živia rodičia.

K tvrdeniam matky maloletých detí uvádzal, že nie je pravdou, že by deťom, keď sa s nimi stretol,
dal 10 alebo 20 eur, minimálne deti dostali 50.- eur, niekedy aj stovku. Ďalšie výdavky na deti mal ,
keď ich zobral napr. do pizzerie. Pokiaľ ide o jeho celkový zdravotný stav, tvrdil, že pred nástupom do

zamestnania vo Francúzku bol na lekárskom vyšetrení a zistili, že má o 4 cm zväčšenú pečeň, dôvod
nevie,alekeďsazvárajúpozinkovanérúry,takvyvolávatohorúčky,krvácanieznosa,zvracanie.Sdeťmi
nebolodmesiacamája2013.Keď imvolal,abysazastavili,nezastavilisa.Čakal,čimuneprezvonia,ale
nestalo sa to. Chcel sa s nimi stretnúť na jarmoku, ale nemali záujem. Ďalej uvádzal, že pokiaľ nekúpila
matka detí byt, že jej výživné stačilo, ktoré platil a teraz, keď kúpila byt, tak žiada zvýšené výživné.

Uvádzal, že nebude niekomu prispievať na pôžičky. Tvrdil, že keď sa mu zmení finančná situácia, nie je
problém prispievať viac na výživu detí, ale teraz, že nemá z čoho. Možno že keby matka bola podávala
návrh na zvýšenie vtedy, napr. keď pracoval v Taliansku, že vtedy by bol mal na vyššie výživné, ale
teraz nemá z čoho vyššie výživné platiť.

Zo správy posledného zamestnávateľa otca detí, spoločnosti L. K. s.r.o. so sídlom v Prešove zo dňa
25.8.2014 súd zistil, že otec detí u nich pracoval ako zvárač, zámočník v čase od 8.3.2013 do 31.8.2013 .
Na prácu bol vyslaný do Francúzka . Cestovné náhrady za celé obdobie mu boli vyplatené vo výške
5923,17 eura podľa opisu mzdového listu jeho čistá mesačná mzda bola vo výške 350,-- eur netto.

Porovnanímokolnostírozhodujúcichpreurčenievýživnéhovčaseposlednéhorozhodovaniaovýživnom
a v čase od podania návrhu na zvýšenie výživného doposiaľ súd dospel k záveru, že došlo k podstatnej
zmene pomerov u maloletých detí. Od doby posledného rozhodovania o výživnom do doby podania
návrhu na zvýšenie výživného uplynula doba 8 rokov, v čase posledného rozhodovania o výživnom mali
maloleté deti 9 a pol roka a 3 a pol roka. Teraz je starší syn už študentom na strednej škole, 26.8.1996

dovŕšil plnoletosť a je študentom 3. ročníka na strednej škole. Maloletý H. má teraz 13 rokov a je žiakom
7.ročníka základnej školy a už len v súvislosti s s ich pribúdajúcim vekom a fyzickým vývinom podstatne
sazvýšili nákladynakrytieichpotrieb.MatkanežiadalazvýšenievýživnéhoprinástupemaloletéhoH.na
základnú školu, ani pri nástupe L. na druhý stupeň základnej školy, ani pri jeho nástupe na strednú školu.
Otec sám, hoci teraz zhodnotil, že v minulosti, keby matka bola požiadala o zvýšenie výživného, tak by

na to mal, ale teraz tvrdí , že na to už nemá. Hoci vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo
zo zákona na výživu detí nezačal prispievať viac, hoci na to mal. Jeho povinnosťou bolo prispievať na
výživu maloletých detí podľa svojich schopností a možností prípadne si vytvárať úspory, z ktorých by
teraz mohol prispievať na výživu detí vyššou sumou.

Podstatná zmena pomerov u maloletých detí sama o sebe odôvodňuje zvýšenie výživného v rozsahu
primeranompotrebámdetíapredpokladanýmschopnostiamamožnostiamotcaprispievaťnaichvýživu.
Sámotecuvádzal,ževprípadeakbynapríkladpracovalakozváračvNemeckujehopríjemzcestovnými
náhradami by mohol byť 600- 700,-- eur mesačne. Vychádzajúc z tohto predpokladaného príjmu otca pozohľadnení, že časť tohto príjmu je určená na náhradu nákladov na stravovanie v zahraničí a že má otec
vyživovaciu povinnosť k dvom deťom, u ktorých od doby posledného rozhodovania o výživnom došlo ku
podstatnej zmene pomerov súd dospel k záveru, že je namieste zvýšenie výživného a to u maloletého

L. na sumu 100-- eur mesačne a u maloletého H. na sumu 80,-- eur mesačne. Aj keň náklady na krytie
potrieb detí sú vyššie, avšak vyživovaciu povinosť k deťom má aj ich matka. Vzhľadom na vek detí už nie
je jej vyživovacia povinnosť v celom rozsahu pokrytá výkonom jej osobnej starostlivosti o deti. Rozsah
krytia potrieb detí je vždy závislý na schopnostiach a možnostaich rodičov prispievať na ich výživu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Matka podala návrh na zvýšenie výživného na súde dňa 14.11.2013 a domáhala sa zvýšenia výživného
od 1.11.2013, teda aj za 13 dní pred podaním návrhu a začatím konania vo veci . Matka nepreukázala

žiadne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ktoré by jej objektívne bránili v podaní návrhu na zvýšenie
výživného skôr a tak súd mohol výživné zvýšiť iba odo dňa začatia konania , teda odo dňa podania
návrhu na súd, čo je v tejto veci deň 14.11.2013.

Za obdobie od 14.11.2013 do 30.11.2014 vznikol tak na výživnom dlh otcovi vo výške pre L. 522,84

eur ako rozdiel medzi naposledy určeným výživným 56,42 eur a teraz určeným výživným 100,-- eur /
100-56,43=43,57 x 12 mesiacov = 479,27 + alikvotná čas za mesiac november 2013 vo výške 24,65 =
522,84 eur/ a pre maloletého H. vo výške 212,32 eur ako rozdiel medzi teraz určeným výživným 80,-- eur
a naposledy určeným výživným 63,10 eur / 80,-- - 63,10 = 16,90 x 12 mesiacov = 202,80 + alikvotná časť
za mesiac november 2013 vo výške 9,52 = 212,32 eur/, ktoré súd povolil otcovi splácať v splátkach po

20,-- eur mesačne na každého z nich a zároveň určil podmienky splatnosti splátok/ § 160 ods. 1 O.s.p./.

V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p.