Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 1, 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/95/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201572
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1015201572.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:

R. G. F., narodeného XX.XX.XXXX, štátneho príslušníka Afganskej islamskej republiky, bez dokladov
totožnosti, v zahraničí naposledy bytom Z., W., Š., aktuálne s pobytom T. Ú. R. M. pre O. J., zastúpeného
Centrom právnej pomoci so sídlom Námestie slobody 121, Bratislava proti odporcovi: Oddelenie
cudzineckej polície Policajného zboru Žilina so sídlom Kuzmányho 26, Žilina v konaní o opravnom
prostriedku navrhovateľa zo dňa 9.9.2015 proti rozhodnutiu odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BB7-74-044/2015-
AV z 25.8.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BB7-74-044/2015-AV z

25.8.2015 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím Č.p.: PPZ-HCP-BB7-74-044/2015-AV z 25.8.2015 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) odporca za použitia ust. § 88 ods. 1 zákona č. 404/2011 Z.z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o pobyte cudzincov“ ) predĺžil
lehotu zaistenia navrhovateľa (stanovenú rozhodnutím odporcu Č.p.: PPZ-HCP-BB7-74-024/2015-AV
zo dňa 28.7.2015 do 27.8.2015) do 28.11.2015. V odôvodnení rozhodnutia opísal zistený stav veci, ako
aj priebeh doterajšieho konania. Osobitne poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ nedisponuje žiadnym

cestovným dokladom, povolením k pobytu na Slovensku, tiež že nemá zabezpečené ubytovanie na
Slovensku a nemá ani finančné prostriedky na pokrytie nákladov spojených s pobytom na Slovensku.
Uviedol, že k dátumu vydania napadnutého rozhodnutia odporca neobdržal odpoveď príslušných
maďarských orgánov na žiadosť o readmisiu navrhovateľa na maďarské územie. V tejto súvislosti
poukázal na skutočnosť, že k predĺženiu lehoty zaistenia navrhovateľa (vo vzťahu k realizácii readmisie)
dochádza z dôvodu nepriaznivej situácie v oblasti nelegálnej migrácie na území Maďarska.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho zástupcu v zákonnej lehote opravný

prostriedok - návrh zo dňa 9.9.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu, vrátenia veci
odporcovi na ďalšie konanie a bezodkladného prepustenia zo zaistenia. Namietal v ňom nedostatočné
zistenie stavu veci a tiež to, že navrhovateľovi nemôže byť na ujmu skutočnosť, že Maďarsko
nereagovalo na žiadosť o jeho readmisiu (zo Slovenska do Maďarska). Tiež, že odporca neskúmal a
neodôvodnil použitie alternatív zaistenia. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.9.2015 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť. Zotrval na jeho správnosti, zákonnosti a účelnosti a to z dôvodov, ktoré boli uvedené

v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súhlasil s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe návrhu účastníkov konania bez
pojednávania (§ 250f ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - ďalej len „O.s.p.“) akomiestne a vecne príslušný súd a za použitia ust. § 250q ods. 3 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté
rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa

súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu (úkony datované od 25.8.2015
doposiaľ), ktorý odporca pripojil k svojmu vyjadreniu k návrhu. Súd poznamenáva, že kompletný
administratívny spis (bez tej jeho časti, ktorá bola pripojená k vyjadreniu odporcu vo veci aktuálne
napadnutého rozhodnutia odporcu) je pripojený k spisu tunajšieho súdu sp.zn.: 4Sp/80/2015. Tento
v dôsledku podaného odvolania voči v tom konaní vyhlásenému rozsudku bol 23.9.2015 zaslaný

na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Predmetný predchádzajúci rozsudok tunajšieho súdu č.k.:
4Sp/80/2015-25 z 28.8.2015 je založený v administratívnom spise odporcu.
Z obsahu spisu pripojeného k vyjadreniu navrhovateľa súd zistil, že 10.8.2015 bolo odporcovi doručené
stanovisko maďarských autorít, podľa ktorého navrhovateľ je evidovaný ako žiadateľ o azyl v Maďarsku.
Následným oznámením Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka z 19.8.2015 však táto
informácia bola popretá s tým, že okrem iných osôb aj navrhovateľ sa nenachádza v evidenciách

žiadateľov o azyl v Maďarsku. Dňa 24.8.2015 Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov
odporcovi oznámil, že na žiadosť o readmisiu navrhovateľa na maďarské územie z 28.7.2015 (v
zmysle Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarska o readmisii osôb na spoločnej
štátnej hranici č. 30/2004 Z.z. - ďalej len „readmisná dohoda“) maďarská strana dovtedy nereagovala.
V priebehu výsluchu navrhovateľa z 25.8.2015 sa navrhovateľ o.i. odvolal na svoje predchádzajúce

výpovede. Následne odporca vydal napadnuté rozhodnutie.
Dňa 28.8.2015, teda po vydaní napadnutého rozhodnutia, bolo odporcovi doručené oznámenie
príslušného maďarského policajného orgánu, podľa obsahu ktorého tento nesúhlasí s readmisiu
navrhovateľa na maďarské územie z dôvodu, že navrhovateľ 18.7.2015 v Maďarsku požiadal o azyl a
teda je na mieste jeho navrátenie podľa „Dublin III.“ (Nariadenie európskeho parlamentu a rady (EÚ)

č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu
zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej
krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (prepracované znenie).
Súd poznamenáva, že z dôvodu, že administratívny spis odporcu, obsahujúci úkony vykonané
odporcom do 25.8.2015, sa nachádza v dôsledku odvolania podaného navrhovateľom voči rozsudku

tunajšieho súdu č.k.: 4Sp/80/2015-25 na Najvyššom súde Slovenskej republiky, pri preskúmaní aktuálne
napadnutého rozhodnutia odporcu súd vychádzal zo skutkového stavu, opísaného v tomto rozsudku,
ktorý je však zhodný s opisom skutkového stavu, nachádzajúcim sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia.
Podľa ust. § 88 ods. 4 zákona o pobyte cudzincov štátny príslušník tretej krajiny môže byť zaistený na

čas nevyhnutne potrebný, najviac na šesť mesiacov. Policajný útvar je oprávnený počas tohto obdobia
opakovane predĺžiť zaistenie štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom celkový čas zaistenia nesmie
presiahnuť šesť mesiacov. Ak možno predpokladať, že napriek vykonaným úkonom potrebným na výkon
administratívneho vyhostenia alebo trestu vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny sa tento výkon
predĺži z dôvodu, že štátny príslušník tretej krajiny dostatočne nespolupracuje, alebo z dôvodu,

že mu zastupiteľský úrad nevydal náhradný cestovný doklad v lehote podľa prvej vety, môže policajný
útvar rozhodnúť, a to aj opakovane, o predĺžení lehoty zaistenia, pričom celková doba predĺženia lehoty
zaistenia nesmie presiahnuť 12 mesiacov. Lehotu zaistenia nemožno predĺžiť, ak ide o rodinu s deťmi
alebo zraniteľnú osobu. Štátny príslušník tretej krajiny je zaistený dňom vydania rozhodnutia o zaistení.
Podľa ust. § 250q ods. 3 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané

rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a doplnkovej ochrany
zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po preskúmaní
rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne zmenili
okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu vec:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca v konaní o zaistení navrhovateľa zistil (ako
to vyplýva aj z obsahu rozsudku tunajšieho súdu č.k.. 4Sp/80/2015-25 z 28.8.2015), že navrhovateľ
cestujúci vlakom z Maďarska do Nemecka bol v Českej republike kontrolovaný a následne 27.7.2015
navrátený na slovesné územie. V rámci konania pred odporcom bolo výsluchom navrhovateľa o.i.

zistené, že navrhovateľ disponuje finančnými prostriedkami iba vo výške cca 200 eur, že nie je schopný
zabezpečiť si prostriedky na pobyt na Slovensku, že nemá žiaden cestovný doklad ani povolenie na
pobyt, že nechcel požiadať o asistovaný dobrovoľný návrat ani o pomoc mimovládnej organizácie.
Odporcom bolo začaté konanie o vrátenie navrhovateľa do Maďarska na základe readmisnej dohody,nakoľko podľa stanoviska Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka navrhovateľ nie je
evidovaný v evidencii maďarského Úradu prisťahovalectva a štátneho občianstva. Ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia odporcovi nebola doručená odpoveď maďarskej strany na jeho žiadosť o

readmisiu navrhovateľa z ktorého dôvodu readmisia navrhovateľa k navrhnutému termínu 29.7.205
zrealizovaná nebola.
Ako to vyplýva z obsahu relácie polície Maďarskej republiky (oznámenie RHCVP Banská Bystrica zo
7.8.2015), navrhovateľ je žiadateľom o azyl v Maďarsku.
Ako to vyplýva z obsahu relácie Spoločného kontaktného pracoviska Čunovo - Rajka z 19.8.2015 okrem

iných tam uvedených osôb sa ani navrhovateľ nenachádza v evidenciách žiadateľov o azyl.
Ako to vyplýva z uvedeného, podľa poslednej informácie, ktorú mal odporca k dispozícii, navrhovateľ
nie je v Maďarsku žiadateľom o azyl, pričom maďarská strana ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia
nijakým spôsobom nereagovala na žiadosť odporcu o readmisiu - zjavne z dôvodu aktuálnej situácie
masovej imigrácie cudzincov do Maďarska. Odporca riadne predvolal a vypočul navrhovateľa, ktorý
sa vo svojej výpovedi (25.8.2015) odvolal na svoje predchádzajúce výpovede. Podľa názoru súdu

odporca vo veci predĺženia lehoty zaistenia navrhovateľa (pôvodne lehota zaistenia navrhovateľa bola
stanovená do 27.8.2015) zistil skutkový stav veci v maximálne možnej a dostatočnej miere. Preto
námietka navrhovateľa, že skutkový stav zistil v nedostatočnom rozsahu, súd vyhodnotil ako nedôvodnú
K námietke, že, odporca neskúmal a neodôvodnil použitie alternatív zaistenia:
Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná. Ako to je zrejmé z obsahu odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia, odporca za otázkou ev. použitia alternatív zaistenia navrhovateľa zaoberal.
S poukazom na zistený stav veci (nedisponovanie cestovným či iných dokladom totožnosti, povolením
na pobyt, nezabezpečenie ubytovania, nedostatok dispozície finančnými prostriedkami) odporca aj
odôvodnil nemožnosť aplikácie miernejších prostriedkov (§ 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov).
K námietke neprávneho právneho posúdenia veci spočívajúcej v tom, že navrhovateľovi nemôže byť na

ujmu skutočnosť, že Maďarsko nereagovalo na žiadosť o jeho readmisiu:
Aj túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Je skutočnosťou, že odporca ku dňu vydania
napadnutého rozhodnutia mal ako potvrdenú informáciu maďarskej strany, podľa ktorej navrhovateľ
nie je v Maďarsku žiadateľom o azyl, pričom prebiehalo konanie o jeho navrátení na maďarské
územie podľa readmisnej dohody. Je faktom, že maďarská strana do vydania napadnutého rozhodnutia

nereagovala na žiadosť o readmisiu navrhovateľa. Táto jej nečinnosť však zjavne súvisí v enormným
zaťažením príslušných maďarských autorít v súvislosti s prebiehajúcou imigračnou vlnou. Tento stav sa
v konečnom dôsledku prejavil aj rozpornými informáciami o tom, či navrhovateľ v Maďarsku požiadal
alebo nepožiadal o azyl. Odporca na túto skutočnosť poukázal v odôvodnení predĺženia zaistenia
navrhovateľa. Pri posúdení tejto navrhovateľovej námietky súd zohľadnil, že odporca nespôsobil napr.

svojou nečinnosťou či nesústredenosťou, že maďarská strana na jeho žiadosť (do vydania napadnutého
rozhodnutia) nereagovala, pričom súd túto jej „nečinnosť“ neposúdil ako jej nezáujem, resp. nedbalosť.
Je potrebné poukázať už na vyššie uvedené, že totižto príslušné maďarské autority boli zjavne natoľko
zaťaženéokolnosťamiaktuálneprebiehajúcejvlhyimigrácienaúzemieMaďarska,ževoptimálnejlehote
jednoducho nestihli odporcovi reagovať na jeho žiadosť o readmisiu navrhovateľa. Ak by však súd aj

túto námietku navrhovateľa vyhodnotil ako oprávnenú, vzhľadom nasledovnú argumentáciu súdu by
prepustenia navrhovateľa zo zaistenia nebolo možné:
Objektívne navrhovateľ nedisponuje dokladmi, potrebnými (tak podľa zákona o pobyte cudzincov, ako
aj Nariadenia európskeho parlamentu a rady (ES) č. 562/2006z 15. marca 2006, ktorým sa ustanovuje
kódexSpoločenstvaopravidláchupravujúcichpohybosôbcezhranice-Kódexschengenskýchhraníc)k

pobytu na slovenskom území, pričom objektívne tiež neboli naplnené predpoklady aplikácie miernejších
donucovacích prostriedkov. Teda s poukazom na uvedené by nebolo možné navrhovateľovi umožniť
voľné pohybovanie sa na slovenskom území.
V súvislosti s touto námietkou si však súd dovoľuje poukázať na skutočnosť, že ak by aj navrhovateľ
bol v Maďarsku žiadateľom o azyl - čo sa nakoniec potvrdilo v čase po vydaní napadnutého rozhodnutia

oznámením maďarskej strany z 27.8.2015 (podľa ktorého bolo odmietnuté prevzatie navrhovateľa v
zmysle readmisnej dohody, nakoľko navrhovateľ v Maďarsku požiadal o azyl 18.7.2015 a teda je na
mieste aplikácia podľa Nariadenie európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013,
ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie
žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej

príslušnosti v jednom z členských štátov (Dublinské nariadenie III.) - jeho zaistenie by vzhľadom na
zistený stav veci bolo jediným možným a účelným opatrením v rámci aplikácie Dublinského nariadenia
III. Je tomu tak preto, lebo znenie Článku 28 Dublinského nariadenia III. je v stanovení predpokladov
zaistenia v podstate zhodné s ustanoveniami inej právnej normy týkajúcej sa zaistenia cudzinca vovzťahu k jeho navráteniu (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra
2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích
krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území).

Ako to je zrejmé z obsahu administratívneho spisu odporcu, po vydaní napadnutého rozhodnutia
bolo potvrdené, že navrhovateľ v Maďarsku 18.7.2015 požiadal o azyl, teda príslušným štátom na
posúdenie tejto jeho žiadosti je podľa Dublinského nariadenia III. Maďarsko. Možno teda dôvodne
predpokladať, že následne vydá Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky rozhodnutie, ktorým rozhodne o tom, či navrhovateľ bude alebo nebude navrátený na územie

Maďarska za účelom posúdenie jeho žiadosti o azyl. Stane sa tak počas navrhovateľovho zaistenia,
resp. jeho predĺženia v zmysle napadnutého rozhodnutia. Súd opakuje, že pre prepustenie navrhovateľa
zo zaistenia a pre aplikáciu miernejších donucovacích prostriedkov neboli vytvorené predpoklady,
stanovené zákonom o pobyte cudzincov, resp. právnou normou vyššej právnej sily.
Pretože odporca dostatočným a zákonným spôsobom zistil stav veci, pretože (aj keď negatívne)
vyhodnotil aj ev. možnosť aplikácie iných - miernejších donucovacích prostriedkov a pretože bolo

potrebné prihliadnuť aj na objektívne existujúce dôvody, pre ktoré maďarské autority zjavne nereagovali
v predpokladanom časovom rozmedzí na odporcovu žiadosť o readmisiu súd dospel k názoru, že
napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako správne a zákonné.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 7 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba

predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p).