Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, November 20, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 7Cb/86/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112212404
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tóthová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2112212404.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Tóthovou v právnej veci navrhovateľa: GLOBAL LEATHER
s.r.o., Nábr. Arm. Gen. L. Svobodu 44, Bratislava, IČO: 36 711 209 proti odporcom: v I. rade PZM, a.s.,
Boženy Němcovej 9, Bratislava, IČO: 36 863 092, v II. rade N.., T. zastúpený: JUDr. Natália Kiššová,
Bršlenová 10, Bratislava, v III. rade D&K spol. s r.o., Hamuliakovo 288, IČO: 35 685 999, zastúpený:
ŠÁŠIK & Partners s.r.o., Sokolská 18, Bratislava, o určenie neplatnosti dražby a o určenie vlastníckeho

práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi v II. rade náhradu trov konania za zaplatený súdny
poplatok vo výške 33 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 648,47 eur do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu v II. rade.

Odporcovi v I. rade a odporcovi v III. rade sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 16.06.2012 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým
by súd určil že navrhovateľ je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 2/3 k pozemku parcely
registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape, parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, druh pozemku:
ostatné plochy, spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XX k pozemku parcely registra „C“ evidovanej
na katastrálnej mape, parc.č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, druh pozemku: Ostatné plochy,

spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XX/XX l pozemku parcely registra „C“ evidovanej na katastrálnej
mape, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2, druh pozemku: Ostatné plochy, zapísané na
liste vlastníctva č. XXXX vedeného Katastrálnym úradom U., Správa katastra U. v katastrálnom území
I., okres U., obec I.. Zároveň sa domáhal určenia, že dražba konaná dňa 20.04.2012 na Notárskom
úrade N.. S. R., predmetom ktorej boli nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, vedenom Katastrálnym
úradom U., Správa katastra U., okres U., obec I., katastrálne územie I. je v časti vyššie uvedených
spoluvlastníckych podielov neplatná. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 01.03.2010 uzatvoril

s odporcom v I. rade Kúpnu zmluvu, na základe ktorej na neho previedol svoj spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. I. (spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXXX/XX
vo veľkosti X/X) a na LV č. XXXX, k.ú. I. (spoluvlastnícky podiel k pozemku parc. č. XXXX/XX a pozemku
parc. č. XXXX/X vo veľkosti XX/XX), ku ktorej boli neskôr prijaté dodatky č. 1 zo dňa 20.04.2010 a č. 2
zo dňa 23.12.2011. Na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2010 sa odporca v I. rade zaviazal zaplatiť
navrhovateľovi kúpnu cenu vo výške 1.500.000 eur do 2 mesiacov od jej uzavretia. Dodatkom č. 2 ku

Kúpnej zmluve zo dňa 01.03.2010 si zmluvné strany upravili výšku kúpnej ceny na sumu 1.000.000 eur.
Odporca v I. rade si napriek tomu svoju povinnosť nesplnil a kúpnu cenu neuhradil. Dňa 09.03.2011
uzatvoril navrhovateľ v pozícii kupujúceho s odporcom v I. rade v pozícii predávajúceho Kúpnu zmluvu,na základe ktorej mal odporca previesť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č.
XXXX vo veľkosti spoluvlastníckych podielov nadobudnutých odporcom v I. rade Kúpnou zmluvou zo
dňa 01.03.2010, t.j. spoluvlastnícky podiel vo veľkosti X/X k pozemku parcely registra „C“, parc č. XXXX/

XX o výmere 54 900 m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XX k pozemku parcely registra „C“,
parc. č. XXXX/XX o výmere XX.XXX m2, spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XX/XX k pozemku parcely
registra „C“, parc. č. XXXX/X o výmere XXX m2. Dňa 29.11.2011 podali navrhovateľ s odporcom v I.
rade na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2011 návrh na vklad vlastníckeho práva k prevádzaným
spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam na Správu katastra U. a žiadali povoliť vklad vlastníckeho

práva v prospech navrhovateľa. Katastrálne konanie bolo vedené pod č. V XXXX/XX. Dňa 10.05.2012
boli navrhovateľovi doručené Rozhodnutia Správy katastra U. a to Rozhodnutie zo dňa 29.12.2011, č.k. :
V-XXXX/XX a Rozhodnutie zo dňa 30.11.2011, č.k.: V-XXXX/XX, na základe ktorých Správa katastra
U. prerušila na dobu 30 dní odo dňa doručenia týchto rozhodnutí katastrálne konanie vedené pod
číslom V XXXX/XX z dôvodu, že bolo potrebné odstrániť nedostatky vytknuté v Rozhodnutiach (okrem
iného na príslušnom liste vlastníctva už bolo zapísané iné záložné právo ako bolo v čase uzatvorenia

Kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2011). Listom zo dňa 25.05.2012 právny zástupca navrhovateľa vyzval
odporcu v I. rade na poskytnutie súčinnosti pre potreby odstránenia nedostatkov vytknutých Správou
katastra U. v Katastrálnom konaní a to v lehote 5 dní odo dňa doručenia predmetnej výzvy, ktorú
odporca v I. rade prevzal dňa 30.05.2012. Odporca v I. rade bol zároveň v liste upozornený, že v
prípade, ak nepodá potrebnú súčinnosť, navrhovateľ využije svoje oprávnenie a od Kúpnej zmluvy zo

dňa09.03.2011odstúpi.OdporcavI.radevurčenejlehotenijakýmspôsobomnavýzvunereagoval. Dňa
12.06.2012 navrhovateľ odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2011. Podľa čl. III ods. 3 Kúpnej zmluvy
bolo dohodnuté, že v prípade, ak nebude vklad vlastníckeho práva k predmetu prevodu v prospech
kupujúceho povolený do 3 mesiacov od podpisu Kúpnej zmluvy, je každá zo zmluvných strán oprávnená
odstúpiť od Kúpnej zmluvy. Na LV č. XXXX bolo, po uzatvorení Kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2011 a

predtým ako bol na základe nej podaný návrh na vklad vlastníckeho práva v prospech navrhovateľa na
príslušnú správu katastra, zapísané záložné právo v prospech odporcu v II. rade a to na základe zmluvy
o pôžičke a zriadení záložného práva, registrované pod č. V XXXX/XX, právoplatné dňa 17.05.2011.
Dobrovoľná dražba sa uskutočnila dňa 20.04.2012 na základe výkonu záložného práva zriadeného
k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX v prospech odporcu v II. rade. Vydražiteľom predmetu

dražby bol odporca v II. rade. Dňa 12.06.2012 navrhovateľ odstúpil od Kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2010
a to z dôvodu, že nedošlo zo strany odporcu v I. rade k zaplateniu dohodnutej kúpnej ceny. Nakoľko
odporca v I. rade nebol schopný na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2010 uhradiť kúpnu cenu vo
výške 1.500.000,- Sk, bolo zmluvnými stranami dodatkom dohodnuté, že táto kúpna cena sa zníži na
sumu 1.000.000,- Sk, avšak odporca v I. rade si napriek tomu svoju povinnosť nesplnil. Navrhovateľ

sa s odporcom v I. rade teda dohodli na tom, že odporca v I. rade prevedie späť
na navrhovateľa spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam, ktorý bol predmetom Kúpnej zmluvy zo dňa
01.03.2010. Po tom, ako došlo k uzatvoreniu Kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2011 odporca v I.
rade zaťažil nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX . záložným právom zriadeným v prospech odporcu
v II. rade, o čom navrhovateľa neinformoval a tento sa o tom dozvedel až po tom, čo mu bolo doručené

Rozhodnutie Správy katastra U. o prerušení katastrálneho konania o povolenie vlastníckeho práva
v prospech navrhovateľa. K dražbe došlo teda aj napriek tomu, že na LV č. XXXX bola zapísaná
plomba pod č. V XXXX/XXXX, t.j. odporca v III. rade ako záložný veriteľ a zároveň vydražiteľ mal
vedomosť o tom, že prebieha vkladové konanie. Odporca v III. rade ako navrhovateľ dražby nemohol
uskutočniť vyhlásenie podľa ust. § 7 ods. 2 zákona č. XXX/XXXX Z.z. o dobrovoľných dražbách o tom,

že predmet dražby je možné dražiť. Navrhovateľ sa podaním tejto žaloby domáha svojho vlastníckeho
práva k spoluvlastníckemu podielu k vydraženým nehnuteľnostiam, ktoré, tým, že došlo k odstúpeniu
od Kúpnych zmlúv s odporcom v I. rade, t.j. zmluvy boli zrušené od začiatku, sú v jeho vlastníctve.

Odporca v II. rade vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu navrhovateľa uviedol, že z dôvodu, že

nebolo riadne plnené podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2010 a že vklad Kúpnej zmluvy zo dňa
09.03.2011dokatastranehnuteľnostínebolprávoplatnepovolený,navrhovateľodobochKúpnychzmlúv
odstúpil. Odstúpenia sú datované 12.06.2013, ich doručenie, ktoré je relevantné vzhľadom na účinky
odstúpenia podľa Obchodného zákonníka, však nebolo preukázané. Medzi uzavretím Kúpnych zmlúv a
Odstúpeniamivšakbolauskutočnenádobrovoľnádražbanehnuteľností,ktorejdražobníkombolodporca

v III. rade a vydražiteľom sa stal odporca v II. rade. Navrhovateľ preto automaticky žiada aj zrušenie
tohto titulu a odôvodňuje to tým, že odporca v III. rade ako navrhovateľ dražby nemohol uskutočniť
vyhlásenie, podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona číslo 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách o tom,
že predmet dražby je možné dražiť, a že konaním odporcov mali byť porušené dobré mravy. Podľaustanovenia § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a
2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom
zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a

týmto zákonom. Z uvedeného vyplýva, že vzťah založený medzi účastníkmi Kúpnych zmlúv sa týka ich
podnikateľskej činnosti a je posudzovaný podľa kogentných ustanovení Občianskeho a Obchodného
zákonníka. Tvrdeniam žalobcu o zániku všetkých, vrátane vecnoprávnych účinkov Kúpnych zmlúv v
dôsledku Odstúpení súčasne odporuje aj fakt, že podľa ustanovenia § 159a Občianskeho súdneho
poriadku, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti, o neplatnosti právneho

úkonu, ktorým sa nakladalo s nehnuteľnosťou, prípadne o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby
nehnuteľnosti je záväzný aj pre účastníkov zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného
práva k dotknutej nehnuteľnosti a ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola vykonaná
poznámka o tomto súdnom konaní. Z výkladu uvedeného vyplýva, že žiaden iný výrok rozhodnutia, t.j.
výrok, ktorý nespĺňa uvedené predpoklady, nie je pre tretiu osobu (nadobúdateľa odporcu v II. rade)
záväzný. Navrhovateľ v návrhu nešpecifikuje dôvody, pre ktoré presne žiada určiť neplatnosť dražby;

uvádza len, že z dôvodu, že odporca v III. rade ako záložný veriteľ a zároveň vydražiteľ mal vedomosť
o tom, že prebieha vkladové konanie a odporca v III. rade ako navrhovateľ dražby nemohol uskutočniť
vyhlásenie o tom, že predmet dražby je možné dražiť. Odporca v II. rade uviedol, že odporca v III. rade
nebol vydražiteľom, ani záložným veriteľom, ani navrhovateľom dražby, a že vyhlásenie o možnosti/
nemožnosti dražiť uskutočňuje, podľa Zákona o dražbách, skutočný navrhovateľ dražby, t.j. odporca v

II. rade. Jediná námietka navrhovateľa vo vzťahu k tvrdenej neplatnosti Dražby smeruje (nesprávne) k
údajnému nepravdivému vyhláseniu dražobníka (odporcu v III. rade). Nakoľko odporca v III. rade nie je
tou osobou, ktorá toto vyhlásenie uskutočňuje, akékoľvek námietky v tejto súvislosti nie sú pre platnosť/
neplatnosť Dražby relevantné. Neexistuje teda jediný dôvod pre ktorý by Dražba mala byť určená za
neplatnú. Pokiaľ ide o vyhlásenie odporcu v II. rade, ako záložného veriteľa, tento nemal prečo brať

do úvahy situáciu, že prebieha vkladové konanie tretej osoby, keďže pre jeho postavenie záložného
veriteľa nie je podstatné, kto je vlastníkom veci, nehovoriac o tom vo vzťahu ku komu bolo len začaté
konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva. Z hľadiska tvrdení o dobrých mravoch nie je zrejmé,
aké ich porušenie mal navrhovateľ na mysli. Ako už bolo uvedené, záložný veriteľ, v prípade, že nie je
uspokojený splnením dlhu, ktorý voči nemu má dlžník, je zo zákona oprávnený uplatniť svoje právo. V

zmysle zásady damnum non facit qui iure suo utitur, teda neobstojí ani toto tvrdenie, pričom odporca
v II. rade nesúhlasí s tým, že by Dražba či jej výsledok boli akýmkoľvek porušením zákona, či zásad,
týkajúcich sa dobrých mravov, pričom nejde o zákonný dôvod na zrušenie Dražby, ako sú tieto taxatívne
vymenované v Zákone o dražbách.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to s oznámením o dobrovoľnej
dražbe, s Kúpnou zmluvou zo dňa 01.03.2010, s Dodatkom ku Kúpnej zmluve zo dňa 01.03.2010, s
Dodatkom č. 2, s Kúpnou zmluvou zo dňa 09.03.2011, s rozhodnutím Správy Katastra U. č. V XXXX/XX-
XX a č. V XXXX/XX-XX, s výzvou na poskytnutie súčinnosti, s výpisom z LV č. XXXX, s odstúpením od
kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2011, s odstúpením od kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2010, ako aj s celým

obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav:

Právny zástupca navrhovateľa zotrval na podanom návrhu. K vyjadreniu právneho zástupcu odporcu v
II. rade, ktorý poukázal na časové intervaly medzi jednotlivými právnymi úkonmi uvedenými v návrhu
na začatie konania uviedol, že tieto prieťahy vznikli na strane odporcu v I. rade, ktorý jednak nezaplatil

kúpnu cenu a jednak prispel k neúspechu v jednaní o zaplatení kúpnej ceny iniciovaním navrhovateľom.
Odporca v I. rade sústavne neposkytoval súčinnosť vo vkladovom konaní príslušnej správe katastra,
nereagoval na výzvy a na základe týchto skutočností navrhovateľ odstúpil od zmluvy. Dražba je
originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, avšak takýto spôsob nadobudnutia je právom
aprobovaným len v prípade, že nadobúdateľ takto nadobudnutého vlastníckeho práva je dobromyseľný.

V súvislosti s uvedeným poukázal právny zástupca na stanovisko kolégia ČR CPJN XXX/XXXX, podľa
ktorého odstúpením od zmluvy zaniká ex tunc, čím sa obnovuje pôvodný stav aký bol pred uzatvorením
zmluvy a dochádza tak k uplatneniu zásady nemo plus iuris. Právny zástupca ďalej uviedol, že dôvodom
prečo žiadal predložiť listinné dôkazy od odporcov v I. a II. rade, je tá, že v súlade s § 7 ods. 2 zákona č.
527/2007 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v spojení s § 16 ods. 3 a v spojení s § 21 ods. 2 bol odporca v

II. rade povinný na základe záložného práva splniť si povinnosti v súlade s týmto zákonom a zároveň bol
povinný predložiť a preukázať rozsah a výšku pohľadávky, ktorá bola zabezpečená záložným právom
na základe ktorej došlo k výkonu záložného práva dražbou. Navrhovateľ nemal poklady k tejto dražbe
ani záložnému právu. Podľa názoru navrhovateľa výkon záložného práva nebol v súlade s § 151lObčianskeho zákonníka, pričom odporca v II. rade musel mať vedomosť o predmetných kúpnych
zmluvách resp. o vkladoch v rozhodujúcom čase. Tento obchod je až podvodným konaním zo strany
odporcu v I. rade a navrhovateľ podal aj trestné oznámenie. Vzhľadom k tomu ako odporca v I. rade rade

pristupoval k navrhovateľovi , tak sa mohol takto podvodne správať aj pri záložnom práve v prospech
záložného veriteľa ako odporcu v II. rade.

Právny zástupca odporcu v II. rade k otázke dobromyseľnosti odporcu v II. rade uviedol, že spoločník a
konateľ odporcu v I. rade je zároveň členom dozornej rady navrhovateľa a že predseda predstavenstva

navrhovateľa je zároveň predsedom predstavenstva jediného akcionára odporcu v I. rade. Pán Z. D. a
pán Y. sú vo svojich funkciách dodnes a boli aj v čase kedy sa realizovali tieto transakcie. Samozrejme
na prepojení osôb nie je nič zlé a existuje aj rozsiahla judikatúra, ktorá to potvrdzuje za predpokladu, že
ich konanie v rámci obchodných vzťahov je štandardné. Nie je však štandardné, že jedna spoločnosť
predá nehnuteľnosti druhej, rok počká, aby zistila, že nadobúdateľ nezaplatil kúpnu cenu, a tieto dve
spoločnosti miesto toho, aby prevodca od zmluvy odstúpil, uzavrú spätnú kúpnu zmluvu. Následne sa

čaká ďalší rok aj štvrť, počas ktorého sa realizuje dražba a až následne navrhovateľ odstúpi od oboch
skôr spomínaných kúpnych zmlúv. Vo fáze, kedy odporca v II. rade nehnuteľnosť vydražil, odstúpil
navrhovateľ od prechádzajúcich kúpnych zmluvy a žiadal vrátiť nehnuteľností do svojho vlastníctva. Vo
svojom návrhu navrhovateľ argumentuje účinkami takýchto odstúpení, avšak uvedené je irelevantné
vzhľadom na to, že dražba je originárny, t.j. neodvodnený spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva.

Vydražiteľ nemôže byť ovplyvnený neskoršími odstúpeniami od prechádzajúcich kúpnych zmlúv, naviac,
ak podľa názoru odporcu v II. rade a rozsiahlej judikatúry slovenských a českých súdov, nemá vecné
právne účinky. K jednému z hlavných argumentov navrhovateľa, že niekto nemôže previesť na iného
viac práv uviedol, že nikto nepreviedol viac ako mal. V tomto prípade niet pochýb, že navrhovateľ musel
o záložnej zmluve vedieť, musel vedieť o pôžičke, o tom že nebola plnená a že odporca v II. rade bude

svoje právo realizovať. K dražbe nehnuteľnosti došlo pred odstúpeniami a dražba je špecifický inštitút
neodvodeného nadobudnutia vlastníckeho práva, aj z toho dôvodu výsledok tohto konania nemôže
mať vplyv na odporcu v II. rade, s odvolaním sa na § 159 a) Občianskeho súdneho poriadku. Dôvody
údajnej neplatnosti dražby uvádzané navrhovateľom sú zmätočné a právne irelevantné , argumenty nie
sú dôvodmi na určenie neplatnosti dražby, nakoľko zákon ich vymenúva a tieto nie je možné rozširovať

a ani dopĺňať po lehote určenej na podanie žaloby na určenie neplatnosti dražby. V reakcii na tvrdenie
právneho zástupcu navrhovateľa, o tom že vydražiteľ musí byť dobromyseľný, právny zástupca odporcu
v II. rade uviedol, že s týmto názorom, sa nestotožňuje a nie je zrejmé z čoho vyplýva, že vydražiteľ
má akýkoľvek súvis s dobromyseľnosťou. Ohľadom poukázania na zjednocujúce stanovisko NS ČR, nie
je zrejmé, prečo by malo byť relevantné pre slovenskú právnu úpravu v situácii, kedy existuje niekoľko

rozhodnutí NS SR, ktorý má evidentne tendenciu rozhodovať inak. Toto zjednocujúce stanovisko
žiadnym spôsobom vôbec nezmieňuje dobrovoľné dražby, naopak hovorí o prevode vlastníckeho práva
po odstúpeniach. Navrhovateľ doposiaľ neuviedol, v rozpore s ktorým konkrétnym ustanovením zákona
o dobrovoľných dražbách mala byť dražba uskutočnená, s tým, že toto vyjadrenie malo byť uskutočnené
do 3 mesiacov od vykonania dražby, nie je obsiahnuté v žalobe, a preto aj jeho špecifikovanie v súčasnej

dobe je irelevantné z dôvodu prekluzívnej lehoty.

Právny zástupca odporcu v III. rade v konaní uviedol, že ide medzi navrhovateľom a odporcom v I. rade
ide o veľmi podozrivý obchod, ktorý má kriminálne pozadie, napriek tomu ani tieto pochybné vzťahy
medzi uvedenými účastníkmi nemajú vplyv na zákonnosť predmetnej dražby, ktorá prebehla zákonným

spôsobom a jej výsledky nie je možné spochybniť. Z podanej žaloby nie je možné zistiť o aké porušenia
zákona sa jedná a neuviedol to ani v priebehu konania. Nie je zrejmé ako môže súd preskúmavať
platnosť na základe takejto žaloby ktorá neuvádza porušenie konkrétnych ustanovení zákona a vyniesť
rozhodnutie. Zároveň dodal, že navrhuje žalobu zamietnuť.

Z písomného vyjadrenia odporcu v III. rade zo dňa 21.12.2013 vyplýva, že navrhovateľ vo svojom návrhu
neuvádza žiadne relevantné porušenie príslušných ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách, čo je základným predpokladom možného určenia neplatnosti dražby podľa ustanovenia § 21
ods. 2 zákona. Z povahy samotnej žaloby na určenie neplatnosti dražby, ktorá je špecifickým druhom
určovacieho návrhu vyplýva, že táto okrem základných procesných náležitostí návrhu musí spĺňať aj

ďalšie hmotnoprávne predpoklady a to odvolávku na porušenie ustanovení zákona č. 527/2002 Z.z.
zo strany osoby, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach. Pokiaľ navrhovateľ, v istých
náznakoch, poukazuje veľmi nejasne na to, že vykonaniu dražby mala brániť okolnosť, že odporca v II.
rade, ako záložný veriteľ, mal vedomosť o prebiehajúcom vkladovom konaní a zapísaní plomby č. XXXX,je potrebné takéto tvrdenie odmietnuť, pretože nejde o takú právnu skutočnosť, ktorá by zo zákona
neumožňovala dražbu uskutočniť a preto odporcovi v II. rade nebránilo nič v tom, aby ako záložný veriteľ
mohol podať návrh na vykonanie dražby a podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona vyhlásiť, že predmet

dražby je možné dražiť. Za nedôvodné možno považovať aj vyjadrenie navrhovateľa, že oznámenie o
dražbe nebolo do dňa podania žaloby zverejnené, pretože vykonanie dražby a všetky ďalšie dôležité
údaje boli riadne publikované v registri dražieb a obchodnom vestníku. Zároveň odporca v III. rade vo
svojom vyjadrení uviedol, že má za to, že nie je možné, aby sa navrhovateľ v jednom a tom istom konaní
mohol domáhať jednak určenia vlastníctva k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv a

tiež určenia neplatnosti dražby.

Z oznámenia o dobrovoľnej dražbe zverejneného v Obchodnom vestníku XX/XXXX vyplýva, označenie
dražobníka a navrhovateľa, miesto dražby, dátum a čas konania dražby, kolo dražby, predmet dražby a
jeho opis vrátane opisu jeho stavu, práva a záväzky viaznúce na predmete dražby, spôsob stanovenia
ceny predmetu dražby, najnižšie podanie a minimálne prihodenie, dražobná zábezpeka, spôsob úhrady

ceny dosiahnutej vydražením, ohliadka predmetu dražby, nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu
dražby, podmienky odovzdania predmetu dražby, poučenie a označenie notára.

Z Kúpnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou navrhovateľa ako predávajúcim a
odporcom v I. rade ako kupujúcim vyplýva, že navrhovateľ sa zaviazal previesť na odporcu v I. rade

spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnostiam špecifikovaný v článku I Zmluvy za kúpnu cenu 1.500.000 eur
a odporca v I. rade sa zaviazal najneskôr do dvoch mesiacov od uzavretia zmluvy zaplatiť kúpnu cenu.
V zmysle článku II ods. 3 Zmluvy si zmluvné strany dojednali, že ak odporca v I. rade nezaplatí kúpnu
cenu v stanovenej lehote je navrhovateľ oprávnený odstúpiť od zmluvy, pričom doručením písomného
oznámenia o odstúpení druhej zmluvnej strane sa táto zmluva od začiatku zrušuje a zmluvné strany sú

povinné vrátiť si všetko čo si podľa tejto zmluvy plnili.

Z dodatku č. 2 k vyššie uvedenej zmluve vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na kúpnej cene
nehnuteľností vo výške 1.000.000 eur vrátane DPH.

Z Kúpnej zmluvy uzavretej dňa 09.03.2011 vyplýva, že odporca v I. rade ako predávajúci sa zaviazal
previesť vlastnícke právo k predmetu prevodu špecifikovaného v článku I. na navrhovateľa ako
kupujúceho za kúpnu cenu 1.000.000 eur. V článku III bod 3 Zmluvy si zmluvné strany dohodli možnosť
odstúpenia od zmluvy s účinkami jej zrušenia od počiatku, v prípade, ak nebude vklad vlastníckeho
práva k predmetu prevodu v prospech navrhovateľa ako kupujúce povolený do troch mesiacov.

Z rozhodnutia Správy katastra U. č. V XXXX/XX-XX zo dňa 29.12.2011 a č. D zo dňa 30.11.2011
vyplýva, že táto prerušila konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností.

Z podania označeného ako odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 09.03.2011 adresovaného zo strany
navrhovateľa odporcovi v I. rade vyplýva, že s odkazom na čl. III ods. 3 Kúpnej zmluvy odstupuje od
kúpnej zmluvy a to z dôvodu, že napriek rozhodnutiam Spravy katastra U., na základe ktorých došlo k
prerušeniu vkladových konaní, následnej výzve zo strany navrhovateľa na poskytnutie súčinnosti, bolo
katastrálne konanie zastavené.

Z podania označeného ako odstúpenie od Kúpnej zmluvy zo dňa 01.03.2010 adresovaného zo strany
navrhovateľaodporcovivyplýva,žesodkazomnačl.IIods.3Kúpnejzmluvyodstupujeodkúpnejzmluvy
a to z dôvodu neuhradenia kúpnej ceny.

Súd nevykonal dôkaz navrhnutý navrhovateľom a to vyžiadanie a oboznámenie obsahu listinných
dôkazov a to Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi odporcom v I. a II. rade, Zmluvu o zriadení záložného
práva ako ani ďalšie listiny súvisiace s dražbou a to z dôvodu hospodárnosti konania pretože, tak
ako je uvedené nižšie súd má za to, že nepostačuje iba podanie žaloby s tým, že dôvody neplatnosti
dražby navrhovateľ špecifikuje kedykoľvek v priebehu súdneho sporu. Keďže navrhovateľ v 3-mesačnej

prekluzívnej lehote nešpecifikoval dôvod neplatnosti dražby a to prípadnú neplatnosť uvedených zmlúv
súdnemôžeprihliadaťnatakétotvrdeniaanavrhnutédôkazynaichpreukázaniepouplynutíprekluzívnej
lehoty.Podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách navrhovateľ dražby
je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný
veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje

výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3 ).

Podľa ustanovenia § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách v prípade,
ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich

právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,
ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu;v tomto
prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby
bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23 ).

Podľa ustanovenia § 80 písm. c) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania

rozhodujesúdnanávrhspravidlavrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Účastník,ktorémusaprisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak účastník v lehote podľa odseku

1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia
rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho
zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd
nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

Žaloba o určenie neplatnosti dražby je osobitným druhom žaloby a nemožno ju stotožňovať s určovacou
žalobou podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Žalobou v zmysle § 80 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku sa totiž možno domáhať určenia, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je za podmienky, že je na to naliehavý právny záujem. Ak je táto podmienka splnená, nie je právne

významné,čidošlokuplynutiuzákonomstanovenýchaprípadnedohodnutýchlehôt.Keďžeprávopodať
žalobu na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby na súd priznáva zákon, môže byť žaloba podaná aj
v prípade, že žaloba nespĺňa podmienku naliehavého právneho záujmu stanovenú pre žaloby podané
podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. K úspešnosti žaloby o neplatnosť dražby musí
však splniť navrhovateľ podmienku, že mu bola spôsobená konkrétna ujma, čo je v konečnom dôsledku

prísnejšia podmienka, než akú požaduje § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku. Vzhľadom na
to, že dražba nie je právnym vzťahom ani právom, nie je žaloba podľa § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku prípustná pri rozhodovaní o určení neplatnosti dražby. Inak by totiž dochádzalo k
obchádzaniu účelu zákona, ktorým je realizácia dobrovoľných dražieb dohodnutých medzi veriteľom a
dlžníkom. Na základe takejto dohody sa potom môže uskutočniť dobrovoľná dražba. Dobrovoľnosť je

rozlišovacím znakom od iných (nútených) procesných postupov vykonávaných na základe úradných a
súdnych rozhodnutí. Žaloba o určenie neplatnosti dražby musí obsahovať všetky podstatné náležitosti,
t. j. označenie účastníkov, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, špecifikáciu konkrétneho práva
alebo práv, ktorých porušením mal byť navrhovateľ dotknutý, označenie dôkazov, ktorých sa žalobca
dovoláva a musí byť z neho zrejmé, čoho sa domáha. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby

zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu, s výnimkou prípadu, že dôvody neplatnosti
dražby súvisia so spáchaním trestného činu. Takáto výnimka v preskúmavanej veci tvrdená nebola.
Lehota 3 mesiacov uvedená v citovanom ustanovení má prekluzívny charakter. Jej uplynutím dôjde
k zániku práva, pričom súd je povinný prihliadať na takýto zánik práva, aj keď to dlžník nenamieta.Preklúzia ako taká je upravená v ustanovení § 583 Občianskeho zákonníka. Toto ustanovenie má
všeobecnú platnosť pre celé súkromné právo. Použije sa preto aj v preskúmavanej veci.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal
jednak určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k pozemkom zapísaných na liste vlastníctva
č. XXXX a jednak určenia neplatnosti dražby konanej dňa 20.04.2012, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti, ku ktorým sa domáha určenia vlastníckeho práva, je v celom rozsahu nedôvodný.
Navrhovateľ v návrhu uvádza, že tým, že odporca v III. rade mal vedomosť o tom, že prebieha vkladové

konanie nemohol ako navrhovateľ dražby uskutočniť vyhlásenie podľa ustanovenia § 7 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách, teda o tom, že predmet dražby je možné dražiť. V tejto súvislosti súd
uvádza, že navrhovateľ mal zrejme na mysli odporcu v II. rade, ktorý bol navrhovateľom dražby a
záložným veriteľom. Pokiaľ teda ide o vyhlásenie odporcu v II. rade, že predmet dražby je možné
dražiť, tento ako záložný veriteľ nemal dôvod brať do úvahy začaté konanie o povolenie vkladu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, pričom povolenie vkladu má konštitutívne účinky a do času

vydania príslušného rozhodnutia je vlastníkom nehnuteľnosti osoba zapísaná v katastri nehnuteľnosti.
Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že záložné právo ako absolútne subjektívne právo pôsobí proti
všetkým subjektom odo dňa jeho vzniku a je viazané na predmet zálohu a teda, ak by aj navrhovateľovo
vlastnícke právo k nehnuteľnostiam následne bolo zapísané, odporca v II. rade by bol oprávnený na
výkon záložného práva. Záložné právo tak umožňuje, aby záložný veriteľ uspokojil svoju pohľadávku zo

založenej veci (zálohu) aj voči každej tretej osobe, t. j. aj voči nadobúdateľovi založenej veci. Súd má za
to s poukazom na uvedené, že vyhlásenie o možnosti dražiť nehnuteľnosti na dražbe bolo uskutočnené
v súlade so zákonom.

Ďalej navrhovateľ uvádza, že konanie odporcu v I. rade ako aj odporcu v III. rade (pričom je zrejmé, že

má na mysli odporcu v II. rade) možno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi, z dôvodu, že
uzatvorili záložnú zmluvu následne po tom, čo odporca v I. rade uzatvoril s navrhovateľom kúpnu zmluvu
zo dňa 09.03.2011 bez toho, aby ho o tom informoval a odporca v II. rade navrhol vykonanie dražby. Súd
má za to, že uvedené námietky navrhovateľa neobstoja, pričom odporca v I. rade zriadil záložné právo
v čase, keď bol vlastníkom nehnuteľnosti. Zároveň ako už bolo uvedené vyššie odporca v II. rade ako

záložný veriteľ bol oprávnený na uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu zálohu. Tiež je potrebné
v tejto súvislosti poukázať aj na tú skutočnosť, že k odstúpeniu od predmetných kúpnych zmlúv zo
strany navrhovateľa prišlo až potom, čo odporca v II. rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
dražbou. Napokon za nedôvodné možno považovať aj tvrdenie navrhovateľa, že oznámenie o výsledku
dražby nebolo do dňa podania žaloby zverejnené, pričom je zrejmé, že toto bolo riadne publikované v

Obchodnom vestníku (č. 137/2012 dňa 18.07.212) a v registri dražieb.

Navrhovateľ v priebehu konania žiadal vyžiadať od odporcov Zmluvu o pôžičke a Zmluvu o zriadení
záložného práva ako aj ďalšie doklady týkajúce sa dražby, nakoľko sa domnieva, že nemuseli byť
splnené podmienky na výkon záložného práva z dôvodu, že záložná zmluva je neplatná. V tejto

súvislosti nadobúda na právnom význame pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností ako nevyhnutná
podmienka riadne podaného návrhu na začatie súdneho konania. Navrhovateľ tak musí v návrhu
jasne, stručne a zrozumiteľne (pritom však nezameniteľne) uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje
porušenie, či ohrozenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Ak je skutkový dej v žalobe
popísaný zmätočne, či absentuje vôbec, ide o vadu žaloby odstrániteľnú podľa § 43 ods. 1 Občianskeho.

Pokiaľ obsahuje žaloba tvrdenie skutočností, z ktorých možno vyvodiť, aký je predmet konania, potom
procesnou sankciou za nesplnenie povinností tvrdenia, prípadne aj za nesplnenie dôkaznej povinnosti
v žalobe, nie je odmietnutie návrhu podľa § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ale prípadný
neúspech účastníka vo veci samej. To platí vo zvýšenej miere v prípade, že takéto tvrdenie skutočností
tvoriacich predmet konania sa malo uskutočniť v priebehu prekluzívnej lehoty. Nestačí, aby pred

uplynutím tejto lehoty bola podaná na súd žaloba obsahujúca síce žalobný petit na určenie neplatnosti
dražby, v ktorej je však uvedená len časť rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa neskoršieho tvrdenia
navrhovateľa boli dôvodom tvrdenej neplatnosti dražby. Súd nemôže prihliadať na ďalšie skutočnosti
uvedené až po uplynutí prekluzívnej doby, hoci by mohli byť dôvodom neplatnosti dražby. Dodatočné
uvádzanie skutkových dôvodov neplatnosti dražby je v rozpore s účelom preklúzie, ktorú v tomto prípade

možno označiť za sankciu za včasné neuplatnenie

Súd nezistil žiaden zákonný dôvod na určenie neplatnosti dražby a preto v tejto časti súd návrh
navrhovateľa zamietol.Navrhovateľ sa ďalej domáhal určenia, že je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam
zapísaných na LV č. XXXX,. nakoľko podľa jeho názoru odstúpením od Kúpnych zmlúv zo dňa

01.03.2010 a 09.03.2011 boli tieto zrušené od začiatku a sú v jeho vlastnícke, pričom odporca v II. rade
sa nemohol stať ich vlastníkom na základe dražby, nakoľko to vylučuje zásada nemo plus iuris. Ak sa
navrhovateľ domáha
určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti, pri ktorej je v katastri nehnuteľností zapísaný ako vlastník niekto
iný, má (vo vzťahu k tejto osobe) nepochybne naliehavý právny záujem na požadovanom určení. K

požadovanému určeniu súd uvádza, že práva a povinnosti, ktoré vznikajú z právneho vzťahu, sa týkajú
výlučne jeho účastníkov. Vzťah medzi účastníkmi zmluvy, a to vrátane odstúpenia od zmluvy, sa teda
môže prejaviť len a len medzi nimi a nemôže mať vplyv na postavenie tretích
osôb, ktoré v súlade so zákonom nadobudli vlastnícke právo k veci V uvedených kúpnych zmluvách
uzavretých medzi navrhovateľom a odporcom v I. rade bolo dojednané, že písomným oznámením
o odstúpení druhej zmluvnej strane sa zmluva od začiatku zrušuje a zmluvné strany sú si povinné

vrátiť všetko čo si podľa zmlúv plnili. Ak v prejednávanej veci navrhovateľ platne odstúpil od zmluvy,
ktorú uzavrel s odporcom v I. rade, vzniká medzi nimi vzájomná reštitučná povinnosť (§ 458 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Ak to nie je dobre možné, nakoľko odporca v I. rade už nie je vlastníkom
nehnuteľností, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. Nemožno teda vyvodiť, že odstúpenie od kúpnej
zmluvy zo dňa 01.03.2010, vedie k obnoveniu vlastníckeho práva v prospech pôvodného vlastníka na

úkorďalšiehovlastníka,ktorývlastníckeprávonadobudolpredodstúpenímodzmluvy.Ajkeďdobrovoľná
dražba v skutočnosti nie je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a v dobrovoľnej
dražbe nemožno nadobudnúť od nevlastníka ( rozsudok Krajského súdu Prešov z 30. októbra 2012,
sp. zn. 20Co/123/2011, 20Co/51/2012), v danej veci je zrejmé, že predtým ako navrhovateľ písomnými
oznámeniamizodňa12.06.2012odstúpilodKúpnychzmlúvzodňa01.03.2010a09.03.2011,nadobudol

vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam odporca v II. rade ako vydražiteľ dražbou, pričom je zrejmé,
že odporca v I. rade ako záložca bol vlastníkom predmetu dražby a ako bolo vyššie uvedené neboli
zistené žiadne zákonné dôvody, pre určenie jej neplatnosti a teda niet dôvodu prečo by dobrovoľná
dražba nemohla viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydražiteľom.

Súd s poukazom na vyššie uvedené návrh navrhovateľa aj v tejto časti zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a odporcom
ako procesne úspešným účastníkom vznikol nárok na ich náhradu. Nakoľko odporca v I. rade si trovy
konania nevyčíslil a ani mu žiadne nevznikli súd mu náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd s

poukazom na ustanovenie § 151 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku nepriznal náhradu trov konania
odporcovi v III. rade, nakoľko si ich nevyčíslil v lehote podľa ustanovenia § 151 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku. Odporcovi v II. rade priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov konania za
zaplatený súdny poplatok za odvolanie vo výške 33 eur a trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú
z nasledovného:

· prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientom..................78,25 eur
· odvolanie voči uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia...........................39,13 eur
· rokovanie s protistranou …................................................................................52,17 eur
· písomné podanie na súd- vyjadrenie k žalobe 10.09.2013................................80,09 eur

· účasť na pojednávaní dňa 19.09.2013................................................................20,02 eur
· účasť na pojednávaní dňa 09.09.2014................................................................82,49 eur
· účasť na pojednávaní dňa 29.10.2014................................................................82,49 eur
· náhrada výdavkov za 3 úkony právnej služby v roku 2012 ..............................22,89 eur
· náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2013...............................15,62 eur

· náhrada výdavkov za 2 úkony právnej služby v roku 2014...............................16,08 eur
· náhrada za stratu času dňa 19.09.2013 (4 polhodiny)........................................52,04 eur
· náhrada za stratu času dňa 09.09.2014 (4 polhodiny)........................................53,60 eur
· náhrada za stratu času dňa 29.10.2014 (4 polhodiny)........................................53,60 eur

Súd nepriznal odporcovi v II. rade náhradu trov konania tak, ako ich vyčíslil právny zástupca vo svojom
podaní zo dňa 20.11.2015. Na rozdiel od návrhu súd nepriznal navrhovateľovi odmenu za úkon právnej
služby- účasť na pojednávaní v plnej výške, ale len vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej
odmeny, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného Trnava na Krajský súd v Trnave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s
prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.