Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 23, 2015

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 11C/105/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7912216250
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Berešová
ECLI: ECLI:SK:OSTV:2015:7912216250.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Janou Berešovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ , s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO : 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o. , so sídlom v Bratislave,
ul. Grösslingova 4, IČO:36 864 421, proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky Bratislava o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Návrhy žalobcu na prerušenie konania zamieta.

Žalobu žalobcu zamieta.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 27.09.2012 domáhal rozhodnutia, v ktorom mal súd
uložiť žalovanému povinnosť uhradiť pre neho majetkovú škodu 175 € a nemajetkovú ujmu 885,12 €. Ako
dôvod uviedol skutočnosť, že Okresný súd Trebišov v ním označenom exekučnom konaní nerozhodol
v zákonnej lehote o jeho žiadosti ako oprávneného o zmenu súdneho exekútora.
Tvrdil, že je daná zodpovednosť žalovaného za vznik škody a vznik nemajetkovej ujmy podľa zákona č.
514/2003 Z.z. v dôsledku tohto nesprávneho úradného postupu.
Výšku majetkovej škody žalobca špecifikoval ako úhradu nákladov na správu pohľadávky v období, ktoré
zbytočne uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu exekútora a rozhodnutím o ňom prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému v sume 70,00 Eur, na udržiavanie
a správu informačného systému v sume 40,00 Eur, na administráciu listín a komunikáciu s pôvodným
súdnym exekútorom v sume 50,00 Eur, na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných
exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde vo výške 15,00 Eur.
Celkovo vynaložil žalobca vo veci správy a vymáhania svojej pohľadávky, v období, ktoré zbytočne
uplynulo sumu 175,-€. Táto suma by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri
rozhodovaní o zmene exekútora by dodržal zákonom stanovenú lehotu.
Výšku nemajetkovej ujmy žalobca určil výpočtom, ktorým je nárok na úhradu 55,32 Eur za každý mesiac
omeškania v činnosti exekučného súdu od uplynutia zákonnej lehoty, v ktorej bol súd povinný rozhodnúť
o žiadosti o zmene exekútora až do termínu rozhodnutia o takejto žiadosti. Náhradu nemajetkovej
ujmy žalobca žiadal za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že v zákonnej lehote nastane stav
predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo.
Žalobca ozrejmil, že splnil zákonnú podmienku uplatnenia nároku návrhom na predbežné prerokovanie
náhrady škody u žalovaného, avšak žalovaný v zákonnej lehote o žiadosti na predbežné prerokovanie
nároku nerozhodol.

Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania splnenia
základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona
č.514/2003 Z. z. Tvrdil, že podanie žalobcu, ktoré žalobca označuje ako žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody, doručené žalovanému pred podaním návrhu na začatie súdneho
konania a tiež návrh na začatie súdneho konania sú zmätočné a nespĺňajú základné náležitosti, ktoré
stanovujú procesné predpisy pre kvalifikované uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákona
č.514/2003 Z.z. a Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný poukázal na skutočnosť, že už v žiadosti žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody absentovali také údaje ako označenie súdneho exekučného konania so spisovou
značkou, ako aj určitosť právnej kvalifikácie hmotno-právneho záväzku vyplývajúceho z právneho
predpisu, preto je potrebné takýto návrh žalobcu na začatie súdneho konania zamietnuť.
Žalovaný ďalej poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej samotné
nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie procesného úkonu alebo rozhodnutia v súdnom konaní
nemusí byť samo o sebe kvalifikované ako zbytočný prieťah.
Žalovaný ďalej hodnotí nedôvodné uplatnenie nároku žalobcu aj tým, že nárok žalobcu je premlčaný,
že žalobca v žalobe škodu ako majetkovú ujmu vyčísľuje iba všeobecnými údajmi bez preukázania
skutočných nákladov, že žalobca nevyužil inštitút podania sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi
súdu ani ústavné sťažnosti na Ústavnom súde.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, vyjadrenia žalovaného, oboznámením
pripojeného exekučného spisu a zistil tento skutkový stav veci:

Z obsahu spisu Okresného súdu Trebišov 18 Er 590/2007 súd zistil, že pod touto spisovou značkou sa
vedie exekučné konanie, v ktorom žalobca ako oprávnený podal žiadosť o zmenu exekútora a súd o
žiadosti žalobcu rozhodol po uplynutí 30 dňovej lehoty od podania žiadosti na zmenu exekútora uvedenej
v ustanovení §44 ods.8 Exekučného poriadku účinného od 1.12.2006.
Návrh na zmenu exekútora bol podaný dňa 20.10.2009, súd návrhu na zmenu exekútora vyhovel
uznesením zo dňa 14.02.2011 s právoplatnosťou dňa 08.06.2011.
Zo znaleckého posudku č. 1/2014 zo 17.1.2014 Ekonomickej univerzity v Bratislave - znalecký ústav
predloženého žalobcom súd zistil, že v znaleckom posudku pri žiadostiach o zmenu exekútora a v
súvislosti s ďalšími úkonmi žalobcu po podaní týchto žiadostí, sú vyčíslené priemerné náklady na jednu
vec sumou 31,68Eur. V tejto sume sú zahrnuté mzdové náklady, náklady na tlač, náklady na úpravu
informačného systému, náklady na poštovné a náklady na telekomunikačné služby. U každej položky
týchto nákladov je v znaleckom posudku uvedená suma znamenajúca výšku týchto nákladov.
Súd zistil a medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody formou žiadosti
o predbežné prerokovanie tohto nároku u žalovaného a rovnako nie je sporné, že žalovaný o tejto
žiadosti nerozhodol. Sporná je iba skutočnosť, či predmetná žiadosť bola dostatočne kvalifikovaná, čo
žalovaný jednoznačne odmieta.
Podľa §44 ods.8 zák.č.233/1995 Z.z. Exekučného poriadku účinného do 31.1.2014 oprávnený môže
kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný súd návrh na
zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu na zmenu exekútora.
Podľa ust. § 3 ods.1 písm. d/ zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
nesprávnym úradným postupom.
Podľa ust. § 3 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa ust. § 4 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak
1.škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu,
2.škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3.škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu
podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 9 ods.1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa ust. § 9 ods.2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných
prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o
prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom
konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok
prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa
rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného
rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej
republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl.48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
Podľa §62 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosť môže podať účastník konania alebo strana
v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi
úradníkmi alebo zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.
Podľa §63 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. o súdoch, sťažnosti vybavuje predseda príslušného súdu.
Podľa §64 ods.1 zák.č.757/2004 Z.z. , účelom vybavovania sťažnosti je zistiť, či v danej veci boli
spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho konania a odstránenie
zistených nedostatkov.
Podľa §49 zák.č.38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu, sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili
jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa §80 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby
sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia
práva.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení a citovaných právnych ustanovení súd zamietol žalobu - návrh
žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy a to potom čo zistil, že v terajšom štádiu konania
žalobca nepreukázal, aby žalovanému vznikla voči nemu povinnosť uhradiť škodu a nemajetkovú ujmu
z dôvodu, že Okresný súd Trebišov v exekučnom konaní označenom žalobcom rozhodol o žiadosti o
zmenu exekútora až po uplynutí zákonnej lehoty.
V konaní o náhradu škody podľa zákona č.514/2003 Z.z., ktorá škoda má byť spôsobená prieťahmi v
súdnom konaní, nie je súd konajúci o návrhu na náhradu škody oprávnený riešiť ako predbežnú otázku
existenciu takého prieťahu, ktorý by zakladal zodpovednosť žalovaného za škodu z titulu nesprávneho
úradného postupu súdu spočívajúceho v prieťahu v konaní.
Vyššie citované právne predpisy zverujú posúdiť dôvodnosť sťažnosti na prieťahy v konaní jedine
predsedovi súdu a Ústavnému súdu SR.
Táto špeciálna právna úprava, ktorá upravila pôsobnosť subjektu na posúdenie prieťahov v súdnom
konaní s právnymi účinkami aj pre posúdenie zodpovednosti za náhradu škody spôsobenej prieťahom
v súdnom konaní, má svoje opodstatnenie v tom, aby súdy nižších stupňov nemohli preskúmavať
zákonnosť postupu súdov vyšších stupňov a to pokiaľ ide o dĺžku konania. Inak by mohlo dôjsť k situácii,
že súd prvého stupňa by dôvodnosť a opodstatnenosť sťažnosti na prieťah v konaní iného súdu posúdil
odlišne od Ústavného súdu, ktorý by rozhodoval v konaní o sťažnosti účastníka súdneho konania na
prieťahy v konaní alebo odlišne od posúdenia príslušného predsedu súdu, ktorý vybavil sťažnosť podľa
§63 ods.1 a §64 ods.1 zákona č.757/2004 Z.z.
Z uvedeného dôvodu, ak má byť daná aktívna legitimácia žalobcu v konaní o náhradu škody spôsobenej
prieťahom v súdnom konaní, musí byť táto preukázaná existenciou právne účinného aktu predsedu súdu
alebo Ústavného súdu SR, ktorým bola sťažnosť oprávnenej osoby na prieťahy v konaní kvalifikovaná
ako dôvodná.
Žalobca nepreukázal existenciu právne účinného aktu predsedu súdu alebo Ústavného súdu SR o
konštatovaní prieťahov vo vyššie uvedených exekučných konaniach. Žalobca teda nepreukázal, že je
osobou oprávnenou na uplatnenie nárokov v zmysle jeho návrhov, preto súd jeho žalobu zamietol.

V dôvodoch tohto rozsudku súd síce cituje aj ust. §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. účinného po 1.1.2013,
teda po podaní návrhov žalobcu na začatie konania, avšak na vyššie uvedenom konštatovaní súdu o
nedôvodnosti uplatnenia nárokov žalobcu táto skutočnosť nič nemení.
Súd poukazuje, že citované ustanovenia zákona o súdoch, ako aj Ústavy SR boli účinné aj v čase, keď
vo vyššie uvedenej exekučnej veci uplynula lehota na rozhodnutie o žiadosti žalobcu o zmenu exekútora
a súd v tejto zákonnej lehote o žiadosti nerozhodol.
Skutočnosť, že aj keď od 1.1.2013 je ustanovenie §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. rozdielne od úpravy
účinnej do 31.12.2012, nič nemení na právnych záveroch odôvodnenia tohto rozsudku. Aj bez
novelizácie v §9 ods.2 zák.č.514/2003 Z.z. účinnej od 1.1.2013, by súd z vyššie uvedených dôvodov
návrh žalobcu na náhradu škody a nemajetkovej ujmy zamietol a to z tých istých dôvodov.
V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 19.11.2014 č.k.
25Co/66/2014 vo veci Okresného súdu Trnava sp.zn. 8C/9/2013 a na rozsudok Krajského súdu v
Nitre zo dňa 19.11.2014 č.k. 6Co/376/2014 vo veci Okresného súdu Komárno sp.zn. 6C/695/2012. V
uvedených veciach súdy rozhodovali o návrhoch žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti žalovanému SR-
Ministerstvo spravodlivosti SR na náhradu škody a nemajetkovej ujmy na tom istom skutkovom základe
s rovnakým právnym odôvodnením.

Žalobca podaním zo dňa 18.06.2015 ( čl. 59-61) navrhol prerušiť konanie do rozhodnutia Súdneho
dvora Európskej únie o prejudiciálnej otázke , ktorú navrhla Slovenská republika ako odporca v konaní
na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 7 C 6/2010 o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie
položiť Súdnemu dvoru Európskej únie.
V tomto konaní vystupujú v postavení odporcov tak spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. ako aj Slovenská
republika- Ministerstvo spravodlivosti SR. V konaní sa rieši zodpovednosť členského štátu za porušenie
komunitárneho práva .Zodpovedanie prejudiciálnych otázok má pre ďalší priebeh konania zásadný
význam, nakoľko pre vznik nároku na náhradu škody má rozhodujúci význam posúdenie správnosti
postupu exekučného súdu pri vydaní poverenia na výkon exekúcie na podklade exekučného titulu-
rozhodcovského rozsudku.
Žalobca žiada, aby súd konanie o náhradu škody a nemajetkovej ujmy prerušil v zmysle ustanovenia
§109 ods.2 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len OSP)
Súd návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol, pretože v danom prípade nie sú splnené zákonné
podmienky na prerušenie konania
Čo sa týka prerušenia konania v zmysle ust. §109 ods.2 písm. c/ OSP je daná iba možnosť na prerušenie
konania, pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenie. Skutočnosti, pre ktoré súd zamietol návrh žalobcu vo
veci samej neodôvodňujú potrebu prerušenia konania do rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie.
Rozhodnutie súdneho dvora neovplyvní zamietavé rozhodnutie súdu.
Žalobca taktiež žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady
nestrannosti súdu a sudcu a prejudiciálnej otázky.
Žalobca uvádza, že mu doposiaľ nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení resp.
nevylúčení sudcov Okresného súdu Trebišov v danej veci. Okresný súd tak nemôže konať ďalej vo veci,
lebo do rozhodnutia o námietke zaujatosti môže urobiť len také úkony, ktoré neznesú odklad.
K danému argumentu žalobcu súd ozrejmuje. Vec tunajšieho súdu spisovej značky 11 C 105/2012 bola
uznesením 11 C 103/2012-7 zo dňa 05.10.2012 spojená na spoločné konanie s vecou spisovej značky
11 C 103/2012 s tým, že spoločné konanie sa bude viesť pod spisovou značkou 11 C 103/2012.
V tomto spojenom konaní rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením 5 NcC 62/2012-13 zo
dňa 22.10.2012, že sudkyňa JUDr. Berešová, ktorej boli obe veci pridelené, nie je vylúčená z ich
prejednávania a rozhodovania. Uznesenie krajského súdu bolo doručené žalobcovi dňa 10.12.2012.
Následne uznesením 11 C 103/2012-55 zo dňa 27.01.2015 boli veci 11 C 103/2012 a 11 C 105/2012
vylúčené na samostatné konanie. Dané uznesenie bolo doručené žalobcovi dňa 20.02.2015.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovi bolo doručené rozhodnutie krajského súdu o jeho námietke
zaujatosti sudkyne JUDr. Berešovej. Sudkyňa nebola vo veci vylúčená, preto žiadosti žalobcu o zrušenie
nariadeného pojednávania nebolo vyhovené.

O trovách konania účastníkov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP. Podľa tohto ustanovenia
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech , súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Žalobca nemal v konaní úspech, žalovaný vznik trov nepreukázal , preto súd náhradu trov konania
účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Košiciach v 3 exemplároch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3/ uviesť
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha /§ 205 ods. 1/.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo
veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhod-
nutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti,
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie /§205 ods. 3 OSP/.