Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 12, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/183/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114231799
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiana Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2114231799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Bibiánou Ťažiarovou v právnej veci žalobcu: AB 1 B. V.,

Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandsko, zastúpený: splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, proti žalovanej: I. O.,
narodená X. X. XXXX, bytom K. XXXX/XX, I., o zaplatenie 3253,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.041,80 eur, úrok z omeškania 70,66 eur, úrok z
omeškania 8,15% ročne zo sumy 2.041,80 eur od 4.12.2014 do zaplatenia a to do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a .

III. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 70,20 eur za súdny poplatok
a vo výške 93,03 eur ako náhradu trov právneho zastúpenia splnomocnenkyni žalobcu a to do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 15. 12. 2014 domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 3253,20
eur, úroku z omeškania 85,72 eur, úroku z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 3253,20 eur od 4. 12. 2014
do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobca návrh odôvodnil skutkovo odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 22. 7. 2014 postúpil pohľadávku vzniknutú z úverovej zmluvy č. 4211129822 zo
dňa 26. 11. 2012 na žalobcu. Predmetom úverovej zmluvy zo dňa 26. 11. 2012 bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru právnym predchodcom žalobcu vo výške 3000 eur. Žalovaná sa zaviazala
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v pravidelných mesačných splátkach po 79,85 eur v počte 84.
Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku. Listom zo dňa 22. 7. 2014 bola právnym

predchodcom žalobcu vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy.
Žalovaná suma 3253,20 eur pozostáva z istiny 103,57 eur, úroku vo výške 376,97 eur, zosplatnenej
istiny 2702,72 eur, upomienky I. 5 eur, upomienky II. 24 eur, upomienky II. 17 eur, zmluvnej pokuty 17
eur, poplatku za možnosť odloženia splátok vo výške 11,94 eur, upomienky II 12 eur. Ďalej sa žalobca
domáha úroku z omeškania 85,72 eur (vyčíslený z čiastky 3253,20 eur od 8. 8. 2014 do 3. 12. 2014).

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu najmä návrhom

3. 12. 2014, úverovou zmluvou zo dňa 26. 11. 2012, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti
Home Credit Slovakia, a.s., splátkovým kalendárom k zmluve č. 3812017899, výzvou k splateniu celého
úveru zo dňa 22. 7. 2014, s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav,keď pojednával v neprítomnosti účastníkov konania v zmysle ustanovenia § 101 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná suma sa týka úveru v zmysle úverovej zmluvy zo
dňa 26. 11. 2012, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 3000 eur. Účastníci sa
dohodli na splátkach vo výške 79,85 eur, počte 84 splátok (po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v
mesiaci - podľa obsahu výpisu čerpania), RPMN od 30,1 % do 31,3 %, ročnej úrokovej sadzbe 26,12
%, celkovej čiastke splatnej spotrebiteľom 6707,40 eur. Žalobca vyzval žalovanú listom zo dňa 22. 7.

2014 k úhrade celého dlhu. Po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalovaná už neuhradila žiadne
splátky. Poslednú splátku zaplatila dňa 15. 1. 2011. Celkom zaplatila žalovaná na predmetný úver sumu
963,20 eur. Súčasťou úverovej zmluvy zo dňa 26. 11. 2012 bolo prehlásenie klienta, že sa oboznámila
s Úverovými podmienkami a svojím podpisom uvedené potvrdil.

Podľa Hlavy 5 § 1 Úverových zmluvných podmienok klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý

úver a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ,
§ 5 splátka je uhradená v deň jej pripísania na účet spoločnosti.

Podľa Hlavy 6 § 6 Úverových podmienok v prípade vzniku akejkoľvek zo skutočností uvedených pod
písm. a), b) a c) § 3 tejto Hlavy, ak je jej dôsledkom vznik povinnosti klienta uhradiť spoločnosti celý

poskytnutý úver je klient povinný uhradiť spoločnosti súčasne s úverom aj zmluvnú pokutu vo výške
ušlého úroku čiže čiastku, na ktorú by spoločnosti vznikol z titulu úveru nárok ak by bol úver riadne
splácaný v dohodnutých splátkach.

Podľa Hlavy 6 § 3 Úverových zmluvných podmienok klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na

požiadanie spoločnosti v prípade, že a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa
oneskoril s platením jednej splátky pod dobu dlhšiu ako tri mesiace.
Pokiaľ ide o zmluvu o úvere zo dňa 26. 11. 2012 súd považoval za nesporné tvrdenie žalobcu aj s
poukazom na predložený splátkový kalendár, že žalobca žalovanej poskytol sumu 3000 eur. Zároveň
skutočnosť, že žalovaná zaplatila žalobcovi celkom sumu 963,20. Právny predchodca žalobcu vyhlásil

mimoriadnu splatnosť listom zo dňa 22. 7. 2014.

Z výzvy na splatenie celého úveru zo dňa 22. 7. 2014 vyplýva, že žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie
celého úveru v sume 3253,20 eur v lehote 15 dní odo dňa odoslania výzvy.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona
č. 616/2004 Z. z., spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka,
Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú
vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa ustanovenia § 23a ods. 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č.
616/2004 Z. z., na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52 až
60 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov), sa primerane použijú ustanovenia tohto
predpisu.

Podľa ustanovenia § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy a účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje

poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovaťtieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky
upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ

zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere;
uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom,
ods. 2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné, ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, ods.
4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o
predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení ku dňu uzavretia zmluvy zmluvné
podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie, ods. 2 v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej dojednania.
Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady
č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník
Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).

Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam
právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj
rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98,
C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat
Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane

a Emilio Vi?as Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len
ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti.
Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné
prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa
pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu

pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá
nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa ustanovenia čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje

uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

Podľaustanoveniačl.3ods.3SmerniceRadyč.93/13/EHSz5.apríla1993,prílohaobsahujeindikatívny
a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

Podľa ustanovenia čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti

s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa

týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

Podľa ustanovenia čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili
súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany

predajcov alebo dodávateľov.

Podľaustanovenia§497Obchodnéhozákonníka,zmluvouoúveresazaväzujeveriteľ,ženapožiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa ustanovenia § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému, ods. 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením
postupcovi, ods. 2 ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 22. 7. 2014 postúpil pôvodný veriteľ Home Credit Slovakia,
a.s. pohľadávku voči žalovanej vo výške 3328,75 eur s príslušenstvom v zmysle predmetnej úverovej
zmluvy na žalobcu, ktorý sa stal veriteľom uvedenej pohľadávky.

Súd má za to, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu, keď skutočnosť, že
nadobudol predmetnú pohľadávku voči žalovanej nebola v konaní namietaná a uvedené aj vyplýva z
predložených písomných dokladov.

Súd ustálil, že na predmetnú zmluvu sa vzťahuje zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch,

jednásaospotrebiteľskývzťah,ktorýboluzavretýmedzidodávateľom(právnympredchodcomžalobcu),
ktorý ako je všeobecne známe a dostupné aj z údajov v obchodnom registri, konal v rámci predmetu
svojej činnosti a žalovaným ako fyzickou osobou občanom, na svoje súkromné účely. Opak preukázaný
nebol. S účinnosťou od 25. 11. 2004 zaviedla novela zákona o ochrane spotrebiteľa, do jeho úpravyustanovenie § 23a, v zmysle ktorého sa za spotrebiteľské zmluvy považujú i zmluvy uzavreté podľa
Obchodného zákonníka, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch,
a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. Vzhľadom na to, že

účastníkom zmluvy o úvere môžu byť i spotrebitelia v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, použijú
sa v týchto prípadoch na tieto zmluvy i ustanovenia Obchodného zákonníka. Súd sa však nestotožnil
s výškou žalovanej sumy 3253,20 eur, ktorú žiada žalobca v tomto konaní voči žalovanej. Súd má
za preukázané, že predmetná zmluva o úvere zo dňa 26. 11. 2012 neobsahuje údaj o termínoch
jednotlivých splátok ako aj údaj o konečnej splatnosti úveru, t. j. neobsahuje dátum poslednej splátky

úveru, pričom táto skutočnosť s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.,
spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Účelom zavedenia uvedenej
náležitosti zmluvy o úvere bolo docieliť to, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný v akých
termínoch, kedy a v akej výške a ako dlho je povinný si plniť svoje povinnosti. Konečná splatnosť musí
byť určená konkrétne tak, aby si mohol spotrebiteľ už na začiatku urobiť obraz o dĺžke trvania úveru
a tým zvoliť aj najvhodnejšiu voľbu medzi viacerými úverovými produktmi. Zároveň predmetná zmluva

o úvere neobsahuje podľa § 9 ods. 2 písm. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Pričom už len jedna z
týchto troch uvádzaných skutočností spôsobuje, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaná čerpala úver

vo výške 3000 eur a celkom zaplatila žalobcovi sumu 963,20 eur. Preto je žalovaná povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 2041,80 eur, ktorú jej uložil zaplatiť ako jej dlh v zmysle úverovej zmluvy. V zvyšnej časti
súd návrh ako nedôvodný zamietol spolu s príslušenstvom.

Žalobca si v konaní v rámci žalovanej istiny uplatnil aj zmluvnú pokutu vo výške 17 eur, ktorá prestavuje

ušlý úrok, ktorý by žalovaný zaplatil v prípade riadneho platenia splátok úveru.

Podľa ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda, ods. 2 zmluvnú pokutu možno

dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej dojednania.

Zmluvná pokuta ako jeden zo zabezpečovacích prostriedkov je peňažná suma, ktorú je dlžník povinný
zaplatiť veriteľovi v prípade, ak nesplní svoju zmluvnú povinnosť. Pre zmluvné dojednanie o zmluvnej
pokute zákon obligatórne predpisuje písomnú formu, ktorej nevyhnutnou náležitosťou je uvedenie výšky

pokuty,prípadneaspoňurčeniespôsobu,akýmbudestanovená.Určenievýškypokutyzásadnejevecou
vzájomnej dohody účastníkov tohto dojednania. Tak občiansky zákonník, ako aj obchodný zákonník
nijako neobmedzujú maximálnu výšku zmluvnej pokuty. Pri dojednaní jej výšky zmluvné strany by
mali dbať iba o súlad dohody o zmluvnej pokute s niektorými všeobecnými požiadavkami zákona,
predovšetkým s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. o súlad právneho úkonu s dobrými

mravmi. Zo všeobecných obchodných podmienok z Hlavy 18 § 2 Úverových zmluvný podmienok, podľa
ktorého v prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na
základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur.

Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi vyplýva, že text zmluvy a Všeobecných obchodných

podmienok bol vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola
pripravená vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do
zmluvy a sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa ako schválenie výšky pôžičky, výška
splátky, počet splátok. Žalovaná ako spotrebiteľ mala síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými
zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ ide

o samotnú zmluvnú pokutu, táto nebola dohodnutá účastníkmi v samotnej formulárovej zmluve, ale je
uvedenávHlave18§2Všeobecnýchobchodnýchpodmienok,ktorýchobsahnemoholžalovanýnijakým
spôsobom ovplyvniť a na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že žalovaný prehlásil, že sa oboznámil
s obsahom Všeobecných obchodných podmienok a tieto prevzal. Vychádzajúc dikcie ustanovenia §
544 ods. 2 Obč. zákona, ktoré ustanovenia výlučne upravujú zmluvnú pokutu, platí, že zmluvná pokuta

môže byť dojednaná len písomne, kde musí byť určená výška pokuty, alebo spôsob určenia. Súd
mal za to, že dojednanie zmluvnej pokuty vo Všeobecných obchodných podmienkach, ktoré by mali
byť známe účastníkovi spotrebiteľskej zmluvy, ako spotrebiteľovi, nie je písomne uzavretá zmluva na
dojednanie zmluvnej pokuty, keď všeobecné zmluvné podmienky neboli podpísané žalovaným. Napriekprehláseniu žalovanej o tom, že sa s Všeobecnými obchodnými podmienkami oboznámil, súd má
pochybnosť o tom, že oboznámenie zo strany žalovanej bolo ešte pred podpisom samotnej zmluvy,
aj vzhľadom na veľmi drobné písmená Všeobecných obchodných podmienok, ťažko čitateľné, ktoré

sťažujú možnosť oboznámenia sa s týmito podmienkami pri uzatváraní zmluvy, na ktoré už existujú
rozhodnutieEurópskehosúdnehodvora,ktorépovažujútakétozmluvyzaneplatné.Keďženebolariadne
splnená podmienka dojednania individuálnej zmluvnej pokuty v zmluve, súd návrh aj v časti zaplatenia
zmluvnej pokuty spolu s príslušenstvom zamietol pre nesplnenie podmienok stanovených v zákone,
dojednania zmluvnej pokuty písomne v zmluve, keď obchodné podmienky žalovaný nepodpísal. Pričom

tak ako už bolo vyššie uvedené predmetný úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Podľaustanovenia§517ods.1vetaprváaods.2Občianskehozákonníka,dlžník,ktorýsvojdlhriadne a
včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať

od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka účinného od 1. 1. 2009 výška úrokov z omeškania je

o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinného od 1. 2. 2013 ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania vo výške 85,72 eur vyčíslený zo sumy 3253,20 eur od 8. 8.
2014 do 3. 12. 2014, ktorý však súd považoval za dôvodný v sume 70,66 eur a v tejto časti návrhu

vyhovel, keď tento vyčíslil vo výške 8,15 % ročne zo sumy 2041,80 eur od 8. 8. 2014 do 3. 12. 2014. Súd
priznal žalobcovi úrok z omeškania 8,15 % ročne zo sumy 2041,80 eur od 4. 12. 2014 do zaplatenia.
Ma preukázanú výšku úrokovej sadzby ku dňu vzniku omeškania 8. 8. 2014, ktorá bola vo výške 0,15
% zverejnená na webovej stránke www.nbs.sk., t. j. 0,15 % + 8 bodov spolu výška 8,15 % ročne. Vo
zvyšnej časti úroku z omeškania súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ak mal účastník vo veci úspech len
čiastočný, sú náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu
trov právo.

Podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka,
ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný
zaplatiť ju advokátovi.

Podľa ustanovenia § 151 ods.8 Občianskeho súdneho poriadku vo výroku o náhrade trov konania súd

vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

Onáhradetrovkonaniarozhodolsúdvzmysleustanovenia§142ods.2Občianskehosúdnehoporiadku,
keď žalobca bol v konaní úspešný 36 % (63 % úspech - 37 % neúspech), preto mu súd priznal náhradu
trov konania za súdny poplatok vo výške 70,20 eur (36 % z 195 eur) a náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 93,03 eur (36 % zo sumy 258,42 eur) za dva úkony právnej pomoci:
príprava a prevzatie dňa 31. 5. 2014
podanie návrhu na súd dňa 3. 12. 2014
2 x á 121,17 eur, 2 x á režijný paušál á 8,04 eur v zmysle 10 ods. 1, § 13a, § 15, § 16, § 18 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z. v platnom znení. Celkovo súd vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v sume 258,42

eur. Súd priznal a zaviazal žalovaného podľa ustanovenia § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku
zaplatiť vyčíslenú náhradu trov konania splnomocnenkyni žalobcu.Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolaniedo15dníodjehodoručeniaprostredníctvomtunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí
byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
§ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
§ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
§ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
§ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

§ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
§ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
§ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,
§ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

§ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
§ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
§ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
§ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
§ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh
na súdny výkon rozhodnutia.