Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 22, 2015

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 11C/337/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218337
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Pribulová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2015:2115218337.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
IČO: 36 613 843, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti odporkyni: J. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C., t.č. bytom A. J., C. XXXX, Y., o zaplatenie sumy 520,68 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 271,73 eura spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,75% ročne zo sumy
87,91 eura od 10.12.2012 do zaplatenia,
86,90 eura od 10.01.2013 do zaplatenia,

82,70 eura od 10.02.2013 do zaplatenia,
14,22 eura od 10.03.2013 do zaplatenia,
do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

III. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 22.06.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.07.2015, domáhal

vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 520,68 eura
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 87,91 eura od 10.12.2012 do zaplatenia,
zo sumy 86,90 eura od 10.01.2013 do zaplatenia, zoo sumy 82,70 eura od 10.02.2013 do zaplatenia, zo
sumy 14,22 eura od 10.03.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy
248,95 eura od 10.12.2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 postúpil

postupca Slovak Telekom, a.s. na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca uzatvoril dňa
20.09.2004 s odporkyňou Zmluvu o pripojení. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb. Na základe zmluvy postupca poskytol odporkyni telekomunikačné služby, špecifikované v
zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Odporkyňa sa zaviazala
zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku. Postupca
vyúčtoval odporkyni cenu za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými
podmienkami postupcu. Postupca vystavil odporkyni vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil navrhovateľovi

nasledovné pohľadávky na faktúrach: č. 7212293105 na sumu 87,91 eura so splatnosťou 09.12.2012,
č. 7213377295 na sumu 86,90 eura so splatnosťou 09.01.2013, č. 7301003996 na sumu 82,70 eura so
splatnosťou 09.02.2013, č. 7302134315 na sumu 14,22 eura so splatnosťou 09.03.2013, č. 7312658058
nasumu248,95eurasosplatnosťou09.12.2013.Pohľadávkanavrhovateľavovýške520,68euranebolaku dňu spísania návrhu uhradená. V zmysle § 517 ods. 2 OZ má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej
sumy právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, pričom výšku úrokov z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Odporkyni bol návrh s prílohami doručený dňa 17.11.2015, k tomuto sa nevyjadrila.

Podľa § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), pojednávanie nie je potrebné
nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 OSP, ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho
okamihu ide o drobný spor.

Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 115a ods. 2 OSP v spojení s § 200ea ods.
1 OSP, pretože sa jedná o drobný spor, pričom vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom zo dňa

22.06.2015, Zmluvou o pripojení zo dňa 20.09.2004, Dodatkom „Viac“ zo dňa 20.09.2004, Dodatkom k
Zmluve o pripojení zo dňa 18.09.2006, Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 16.09.2010, Žiadosťou
o zmenu Zmluvy o pripojení zo dňa 16.09.2010, Dodatkom k Zmluve o pripojení zo dňa 08.08.2008,
Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 25.07.2012, Všeobecnými podmienkami
spoločnosti Slovak Telecom, a.s. na poskytovanie „verejnej telefónnej služby“, faktúrami č. 7212293105,

č. 7213377295, č. 7301003996, č. 7302134315, č. 7312658058, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo
dňa 20.11.2014, Prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, Pokusom o zmier zo dňa 01.06.2015,
vyjadrením navrhovateľa zo dňa 27.10.2015, ako aj ostatným obsahom spisu. Rozsudok bol verejne
vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 156 ods. 3 OSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu v zákonnej lehote, účastníci konania ani ich zástupcovia

na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav.

Odporkyňa s právnym predchodcom navrhovateľa uzatvorila dňa 20.09.2004 Zmluvu o pripojení a dňa

25.07.2012 Dodatok k zmluve. V Dodatku sa odporkyňa zaviazala využívať program „Relax 60(120)“
a zotrvať v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa po dobu 24 mesiacov, pričom pre
prípad porušenia zmluvných povinností sa odporkyňa v bode 4. dodatku zaviazala zaplatiť zmluvnú
pokutu 248,95 eura. Odporkyňa nezaplatila poplatky za poskytnuté služby za obdobie 10/2012 do
2/2013 vyúčtované faktúrou č. 7212293105 splatnou dňa 09.12.2012 na sumu 87,91 eura, faktúrou

č. 7213377295 splatnou dňa 09.01.2013 na sumu 86,90 eura, faktúrou č. 7301003996 splatnou dňa
09.02.2013 na sumu 82,70 eura a faktúrou č. 7302134315 splatnou dňa 09.03.2013 na sumu 14,22 eura.
Odporkyni bola faktúrou č. 7312658058 splatnou dňa 09.12.2013 vyúčtovaná zmluvná pokuta v sume
248,95 eura. Spoločnosť Slovak Telekom, a.s. uzatvorila dňa 20.11.2014 s navrhovateľom Zmluvu o
postúpenípohľadávok,pričomuvedenouzmluvoubolapredmetnápohľadávkapostúpenánaspoločnosť

navrhovateľa.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého
veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z
bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č.
610/2003 Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú

verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 1 zák.č. 610/2003 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej

sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „zák.č. 351/2011
Z.z.“) (v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnikzaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby.
Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom

verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

Podľa § 43 ods. 12 písm. b) zák.č. 351/2011 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku), účastník
je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom
2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu

omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom do 31.01.2013), výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 52 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku), spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku), za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku), ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku), za neprijateľné podmienky
uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý

nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho
záväzku.

Podľa § 53 ods. 5 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku), neprijateľné podmienky upravené
v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 53a ods. 1 OZ, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnostitakejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky

súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Z vykonaného dokazovania vyvodil súd ten právny záver, že návrh je dôvodný len z časti. Právny
predchodca navrhovateľa a odporkyňa platne uzavreli zmluvu o pripojení, z ktorých právnemu

predchodcovi navrhovateľa vyplývala povinnosť poskytovať odporkyni elektronické komunikačné služby,
ktorú povinnosť si v rozhodnom období splnil, pričom odporkyňa si svoju povinnosť, a síce uhrádzať
právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu za poskytnuté elektronické komunikačné služby, nesplnila
v lehote splatnosti. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam považoval súd nárok navrhovateľa (ktorý je
v konaní aktívne legitimovaným z dôvodu postúpenia pohľadávky) na zaplatenie ceny za poskytnuté
elektronické komunikačné služby vyúčtované faktúrami č. 7212293105, č. 7213377295, č. 7301003996,

č. 7302134315, v celkovej sume 271,73 eura za dôvodný, a preto mu v uvedenej časti vyhovel.

Zároveň súd navrhovateľovi priznal aj úroky z omeškania z jednotlivých faktúr odo dňa nasledujúceho
po splatnosti tej-ktorej faktúry, a to v navrhovateľom uplatnenej výške úrokov z omeškania, nakoľko boli
uplatnené v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom ku dňu vzniku

omeškania), keď základná úroková sadzba ECB bola v období od 11.07.2012 do 07.05.2013 vo výške
0,75% (t.j. 0,75% + 8).

Navrhovateľ si návrhom spolu s istinou s príslušenstvom uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
v sume 248,95 eura s príslušenstvom, ktorú odôvodnil poukazom na bod 4 dodatku zo dňa 25.07.2012.

Súd mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou došlo k
uzatvoreniu dodatku k zmluve o pripojení, na základe ktorého sa odporkyňa v bode 4. dodatku zaviazala
uhradiť v prípade porušenia niektorej z jej zmluvných povinností zmluvnú pokutu v sume 248,95 eura,
pričom uvedené dojednanie bolo v znení: „V prípade porušenia záväzku Účastníka uvedeného v bode 1

písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3 tohto Dodatku, v dôsledku čoho dôjde k následnému vypojeniu
SIM karty zo strany Podniku, je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke
č. 1.“

Zustanovenia§544OZvyplýva,žeúčastnícisimôžupreprípadporušeniazmluvnejpovinnostidojednať

zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je
dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie výšky zmluvnej pokuty alebo spôsobu jej určenia.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Smernica zároveň v prílohe vypočítava pre
členské štáty ako vzor niektoré zmluvné podmienky, ktoré odporúča transponovať do vnútroštátnych

predpisov. Miesto v Smernici má aj „neprimeraná kompenzácia za porušenie záväzku spotrebiteľa“
a s účinnosťou od 01.01.2008 bola neprimeraná sankcia explicitne zapracovaná medzi neprijateľné
podmienky do Občianskeho zákonníka, konkrétne do jeho § 53 ods. 4 písm. k).

Niet pochybností o tom, že právny predchodca navrhovateľa v danej veci vystupuje ako dodávateľ,

ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporkyňa ako spotrebiteľ, ktorý nemá
postavenie podnikateľa, a ktorý nemohol ovplyvniť podstatný obsah zmluvy a dodatku. Súd dospel
k záveru, že zmluva o pripojení a dodatok k nej majú charakter spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52
OZ. Vzhľadom na uvedený charakter postavenia účastníkov záväzkového vzťahu a charakter zmluvy
a dodatku bol teda právny predchodca navrhovateľa povinný rešpektovať a riadiť sa ustanoveniami

o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravenými v § 52 a nasl.
OZ. Občiansky zákonník v § 53 ods. 4 obsahuje príkladmý výpočet neprijateľných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách, pričom ich uvedenie v zmluve spája (§ 53 ods. 5 OZ) s právnym následkom
ich neplatnosti. Navrhovateľ nepreukázal súdu, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňouindividuálne prerokovali a dohodli obsah jednotlivých zmluvných podmienok zmluvy, a to najmä samotnú
výšku zmluvnej pokuty za porušenie povinností.

Súd následne skúmal primeranosť zabezpečenia k významu zabezpečovanej zmluvnej povinnosti platiť
riadne a včas za služby. O tom, že zmluvná pokuta, ktorá plní funkciu paušalizovanej náhrady škody,
je aj sankciou, nie sú žiadne pochybnosti. Právny predchodca navrhovateľa ponúka svoje služby
spotrebiteľom prostredníctvom štandardných zmlúv, ktoré má vopred pripravené a v ktorých spotrebitelia
zmluvné podmienky nemôžu ovplyvniť. Vopred pripraveným je aj ustanovenie o dojednaní zmluvnej

pokuty, pričom právny predchodca navrhovateľa žiada od spotrebiteľov zaplatiť zmluvnú pokutu vždy
v nezmenenej výške bez ohľadu na to, aký čas zostáva do konca doby viazanosti. To znamená,
že nie je vylúčená situácia, keď spotrebiteľ zaplatí 23 paušálnych mesačných poplatkov, pričom pri
nezaplatení posledného poplatku si voči nemu poskytovateľ uplatní rovnakú zmluvnú pokutu, ako v
prípade omeškania spotrebiteľa v začiatku 24-mesačnej viazanosti.

Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť
spotrebiteľa. Pri dojednanej zmluvnej pokute vo výške 248,95 eura je podstatné, že takto dojednaná
zmluvná pokuta zaväzovala odporkyňu k jej zaplateniu v prípade porušenia zmluvy počas celej doby
viazanosti, teda 24 mesiacov, a to aj v prípade, ak by si ako účastník zmluvy plnila svoju povinnosť
odoberať služby poskytované poskytovateľom, riadne platila ich úhradu až do doby krátko pred

uplynutím doby viazanosti, pričom v prípade nezaplatenia poslednej úhrady by mala povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu stále v plnej výške. Znamená to, že právny predchodca navrhovateľa nerozlišoval
medzi prípadmi, kedy spotrebiteľ poruší zmluvu jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti, alebo keď
sa tak stane na začiatku doby viazanosti, v oboch prípadoch je spotrebiteľ viazaný rovnakou výškou
zmluvnej pokuty, čo je potrebné považovať za neprijateľné. Zároveň je treba konštatovať, že dojednanie

o zmluvnej pokute je koncipované príliš široko, keď odporkyňa je zmysle tohto ustanovenia povinná
zaplatiť zmluvnú pokutu v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 písm. b) alebo v
bode 2 alebo v bode 3 tohto dodatku, ktorú špecifikáciu povinností považuje súd za neurčitú.

V nadväznosti na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že uvedená zmluvná pokuta jednostranne

zaťažuje spotrebiteľa a je neprimerane vysokou sankciou spôsobilou poškodiť spotrebiteľa, a teda
neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. k) OZ, ktorá je podľa § 53 ods. 5 OZ absolútne
neplatná. Neprijateľnú zmluvnú podmienku nie je možné ani zmoderovať, pretože moderačné právo
slúžiace k zníženiu neprimeranej zmluvnej pokuty možno využiť len pri platne dohodnutej zmluvnej
pokute, avšak v prejednávanom prípade je dojednanie o zmluvnej pokute absolútne neplatné.

Súdu je z úradnej činnosti známe, že obdobné dojednanie zmluvnej pokuty bolo viacerými rozhodnutiami
všeobecných súdov judikované ako neprijateľná zmluvná podmienka, a to napríklad rozsudkom
Okresného súdu Komárno sp.zn. 13C/104/2015 zo dňa 07.07.2015, rozsudkom Okresného súdu
Bardejov č.k 4C/162/2011-28 zo dňa 06.12.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k.

16Co/32/2012 zo dňa 15.03.2012, rozsudkom Okresného súdu Rožňava č.k. 10C/104/2012 zo dňa
03.09.2014.

Ak zákon zakazuje ďalšie používanie takejto podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi, potom je zrejmé,
že zakázaným konaním je aj uplatnenie nárokov už z uzavretých zmlúv, v ktorých je rovnakým spôsobom

zmluvná pokuta zakotvená. Takto rozširujúci výklad ustanovenia § 53a OZ je podľa názoru súdu v súlade
s jeho zmyslom a účelom a zodpovedá aj systematickému umiestneniu medzi ostatnými zákonnými
korektívami vo vzťahu k spotrebiteľským zmluvám. Nemožno opomenúť ani interpretačné pravidlá pre
posudzovanie spotrebiteľských zmlúv podľa smernice Rady č. 93/13/EHS. Z uvedeného vyplýva, že
uplatnenienárokuzpredmetnejzmluvnejpokutyvyplývajúcejzdodatkukzmluveopripojení,jevrozpore

so zákonom a nemožno ho priznať. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ v konaní predložil
iba faktúru, ktorou bola vyúčtovaná zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur, pričom žiadnym dôkazom
nepreukázal, že skutočne došlo k deaktivácii služby odporkyni.

Keďže navrhovateľ odvodzoval svoj nárok na zmluvnú pokutu z dojednania, ktoré bolo už v iných

konaniach vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku, súd predmetné dojednanie nevyhlásil
znovu za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ale týmto len poukazuje na predmetné rozsudky
všeobecných súdov. Z neplatnej zmluvnej podmienky nevzniklo právnemu predchodcovi a následne ani
navrhovateľovi právo na plnenie a odporkyni povinnosť plniť. Súd preto návrh v časti o plnenie zmluvnejpokuty ako uplatnený v rozpore so zákonom vo výroku II. zamietol. Nakoľko navrhovateľovi nevzniklo
právo na plnenie zmluvnej pokuty, nemohla sa odporkyňa ani dostať do omeškania s týmto plnením, a
teda navrhovateľ nemá právo ani na úroky z omeškania zo zmluvnej pokuty, a preto súd zamietol návrh

aj v časti príslušenstva k zmluvnej pokute.

Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd považoval nárok navrhovateľa za odôvodnený len v časti o
zaplatenie sumy 271,73 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 87,91 eura
od 10.12.2012 do zaplatenia, zo sumy 86,90 eura od 10.01.2013 do zaplatenia, zo sumy 82,70 eura od

10.02.2013 do zaplatenia a zo sumy 14,22 eura od 10.03.2013 do zaplatenia, a preto mu vo výroku I.
vyhovel, a vo zvyšku návrh ako nedôvodný vo výroku II. zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 OSP v spojení s 151 ods. 1

OSP, keď navrhovateľovi bola zo sumy 520,68 eura s príslušenstvom priznaná suma 271,73 eura s
príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech navrhovateľa 52% a hrubý úspech odporkyne 48%, preto
súd vo výroku III. rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko
ich úspech v konaní bol približne rovnaký.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Odvolanie musí obsahovať nasledovné náležitosti :
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí

byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak,
aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ďalej musí byť v odvolaní
uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.), ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.