Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, July 7, 2014

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/455/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712204475
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2014:2712204475.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica samosudkyňou JUDr. Jankou Butašovou v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI

Slovensko, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného:
Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: T.
X., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom XXX XX X., t.č. bytom N. XXX/X, XXX XX X., štátny občan SR, o
zaplatenie 2 940,78 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 1 086,98 € s 8,15 % úrokom z omeškania od
17.6.2014 do zaplatenia, s tým, že súd povoľuje odporkyni dlh splácať po 35,-€ mesačne, prvá splátka
splatná do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku a

každá ďalšia splátka splatná vždy do konca kalendárneho mesiaca, s tým, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 27.6.2012 návrh, ktorým navrhol zaviazať rozsudkom
odporkyňu zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 2 940,78 eur, úrok z omeškania v sume 110,46 eur

a úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 2 504,62 eur od 11.6.2011 do zaplatenia a trovy
konania. Svoj návrh zdôvodnil tým, že nadobudol pohľadávku od veriteľa Slovenská sporiteľňa a.s. so
sídlom Bratislave (ďalej „právny predchodca navrhovateľa“ alebo „pôvodný veriteľ„) na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 4.11.2009 (ďalej len „zmluva o postúpení pohľadávok“)
a ďalej tvrdil, že jeho právny predchodca uzavrel s odporkyňou dňa 11.1.2006 Zmluvu o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“), ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov a na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni

peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania, podmienky
pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a vo Všeobecných
obchodných podmienkach. Navrhovateľ uviedol, že zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
náležitosti zmluve o úvere podľa § 497 - § 507 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na to, že odporkyňa
neplnila v stanovených termínoch splátky, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, preto postupca
vyzval odporkyňu na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka navrhovateľa ku dňu postúpenia pohľadávky
predstavovala sumu 3 040,78 eur, ktorá pozostáva z istiny 2 604,62 eur, úroku z omeškania 436,16 eur

v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia
pohľadávky je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia
pohľadávky. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Navrhovateľ tvrdil,
že po postúpení pohľadávky ku dňu podania návrhu odporkyňa uhradila navrhovateľovi dňa 10.6.2011sumu 100 eur. Dlžná suma vo výške 2 940,78 eur pozostáva z neuhradenej istiny 2 504,62 eur a
úroku z omeškania 436,16 eur. Náklady inkasného konania si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje.
Navrhovateľ si uplatnil zákonný úrok z omeškania za obdobie od 21.12.2010 (deň nasledujúci po

konečnej splatnosti úveru) do dňa 10.6.2011 vo výške 110,46 eur a úrok z omeškania vo výške 9 %
ročne zo sumy 2 504,62 eur od 11.6.2011 do zaplatenia.

Pre nedostatok odôvodnenia návrhu súd vyzval navrhovateľa na doplnenie návrhu. Súd požadoval
po navrhovateľovi bližšie uviesť, čo konkrétne tvorí istinu, či istina obsahuje aj nejaký úrok, poplatky

prípadne zmluvné pokuty, ako bol vypočítaný úrok z omeškania (z akej sumy, za aké obdobie a akou
výškou sadzby je úrok z omeškania počítaný) a koľko splátok a v akej výške odporkyňa celkovo zaplatila
a ako boli tieto splátky započítané. Súd vyzval navrhovateľa, aby predložil listinné dôkazy, z ktorých
bude mať súd preukázanú dlžnú sumu a z čoho táto suma pozostáva (napr. výpisy z účtu, prehľad
splátok a pod.). Navrhovateľ odpovedal na výzvu súdu podaním zo dňa 22.7.2013 tak, že úroková
sadzba bola použitá 17,30 % ročne, odporkyni bol účtovaný poplatok za správu úveru 1,66 eur mesačne,

odporkyňa bola povinná platiť mesačné splátky 38,14 eur k 20 dňu v mesiaci počnúc 20.2.2006 s
konečnou splatnosťou 20.12.2010, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 9,55 %. Istina vo
výške 2 604,62 eur pozostáva z neuhradeného úveru, z poplatkov a zmluvných úrokov. Odporkyňa
uhradila z poskytnutého úveru celkom 240,36 eur a po postúpení pohľadávky uhradila 100 eur. Pre
výpočet úroku z omeškania bola použitá úroková sadzba pre úrok z omeškania 26,40 % ročne.

Navrhovateľom predložený sadzobník poplatkov obsahuje úrokové sadzby platné pre produkty
poskytnuté do 31.1.2006, pričom obsahuje len produkty Sporokomfort, americkú hypotéku a úver plus
na bývanie. Vzhľadom k tomu, že odporkyni bol poskytnutý miniúver do 10 minút, uvedený sadzobník
nebolo možné v konaní ako dôkaz použiť.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili. Predvolaní na pojednávanie boli
riadne a včas, neúčasť ospravedlnili. Odporkyňa sa zúčastnila pojednávania.

Súd vec prejednal s použitím ustanovenia § 101 ods. 2 O.s.p. bez prítomnosti navrhovateľa a jeho

právneho zástupcu a prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy berúc do úvahy, že vec bolo
možné rozhodnúť aj na základe listinných dôkazov.

Navrhovateľ trval na návrhu v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.1.2006, Všeobecnými
obchodnými podmienkami účinnými od 1.8.2002, Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku zo dňa 22.2.2011, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009, Zmluvou o
postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 4.11.2009 a k nej patriacou prílohou č. 1, Pokusom
o zmier zo dňa 12.6.2012, výzvou súdu, odpoveďou na výzvu súdu, výpisom z účtu odporkyne,

sadzobníkom poplatkov a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 11.1.2006 súd zistil, že právny predchodca
navrhovateľa, veriteľ Slovenská sporiteľňa a.s. a odporkyňa v postavení dlžníka podpísali zmluvu o
splátkovom úvere, ktorej predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru bankou dlžníkovi v sume a

meneazapodmienokdohodnutýchvzmluve.Podľačl.IIbod1a2saveriteľzaviazalposkytnúťdlžníkovi
úver po splnení podmienok uvedených v zmluve pripísaním finančných prostriedkov na účet dlžníka
uvedený v zmluve a dlžník vyjadril povinnosť za podmienok dohodnutých v zmluve poskytnutý úver
splatiť, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky podľa Sadzobníka a náklady spojené
s úverom a dodržiavať dohodnuté podmienky. Podľa zmluvy o úvere bola výška úveru, ktorú sa veriteľ

zaviazal poskytnúť dlžníkovi 1 427,34 eur (43 000 Sk), úver bol špecifikovaný ako Miniúver do 10 minút,
úroková sadzba uvedená v zmluve bola 17,30 % pevná do konečnej splatnosti úveru, bez poplatku za
poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru 1,66 eur (50 Sk) mesačne, výška mesačnej splátky 38,14
eur (1 149 Sk), periodicita splátok mesačne k 20. dňu v mesiaci, splatnosť prvej splátky 20.2.2006,
konečná splatnosť úveru 20.12.2010 a splatnosť úrokov v posledný deň kalendárneho mesiaca. Všetky

údaje a náležitosti uvedené v Základných podmienkach Zmluvy sú podľa zmluvy o úvere platné ku
dňu uzatvorenia zmluvy a ich zmeny sa riadia Všeobecnými obchodnými podmienkami účinnými od
1.8.2002. V článku III. v bode 2 dlžník vyjadruje súhlas, aby banka vykonávala inkaso z inkasného účtu
vo výške splátok a v periodicite splátok podľa zmluvy, a to i v prípade ich zmien. Podľa článku III bod 4 jedlžník povinný v prípade omeškania so splácaním pohľadávky z úveru platiť úrok z omeškania vo výške
určenej veriteľom zverejnením, pričom dlžník súhlasí, že z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné
poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky a istinu a to v tomto poradí. V článku

IV. je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 9,55 %. Článok V. bod 2 je vyhlásením
dlžníka, podľa ktorého sa oboznámil s VOP veriteľa účinnými od 1.8.2002, súhlasí s nimi a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Z čl. V. bodu 3 vyplýva, že všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve
sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a
ostatnými právnymi predpismi a to v tomto poradí. Čl. V bod 4 obsahuje ustanovenie, z ktorého vyplýva,

že strany zvolili za právny predpis, ktorým sa majú riadiť ich právne vzťahy zo zmluvy o úvere Obchodný
zákonník, s odkazom na ustanovenie § 262 tohto právneho predpisu. Pod bodom 5 čl. V. je uvedené,
že úverová zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom jej podpísania obidvoma zmluvnými stranami.
Súd v zmluve o úvere nenašiel, žeby v nej boli dohodnuté podmienky pri neplnení zo zmluvy o úvere.

Všeobecné obchodné podmienky boli súdu doručené v znení všetkých dodatkov ako ich úplné znenie,

účinné od 1.8.2002 v znení Dodatku č. 1 účinného od 1.1.2003, Dodatku č. 2 účinného od 30.9.2003, v
znení Dodatku č. 3 účinného od 1.9.2004 a Dodatku č. 4 účinného od 1.1.2006. Predložené všeobecné
obchodné podmienky nie sú podpísané odporkyňou.

Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 20.11.2009 právny predchodca navrhovateľa oznámil

odporkyni, že postupuje pohľadávku vo výške 3 040,78 eur vyplývajúcu zo spotrebného úveru. Od
okamihudoručeniaoznámeniamalaodporkyňauhrádzaťuvedenúpohľadávkupostupníkovi.Doručenka
pre odporkyňu bola súdu predložená.

Zmluvou o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 4.11.2009 a k nej patriacou prílohou č. 1 má

súd preukázané, že postupca Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpil na postupníka, ktorým je navrhovateľ
v tomto konaní pohľadávku voči odporkyni v tomto konaní, a to v sume 3 040,78 eur s počtom dní
omeškania 1 172. Tým mal súd preukázané, že aktívna legitimácia v konaní svedčí navrhovateľovi, ktorý
sa stal novým veriteľom odporkyne nadobudnutím pohľadávky voči odporkyni zo zmluvy o splátkovom
úvere.

Oboznámením sa s Dohodou o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 22.2.2011
súd zistil, že ide o formulár s predtlačou, na ktorom sa uvádza, že odporkyňa ako dlžník uznáva dlh,
ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere a pozostáva podľa tejto listiny z istiny 2 604,62 eur, nákladov
na inkasné konanie 150 eur a z príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy. Ďalej je v Dohode o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku uvedené, že sa zaväzuje splatiť dlh v s dátumom prvej splátky
dňa 20.3.2011, splátky splatné v 20 deň v mesiaci, výška splátky 100 eur. V bode 3.2 dohody je uvedená
podmienka, že v prípade, ak dlžník nebude splácať svoj záväzok podľa dohodnutých splátok, stane sa
splatným celý zvyšok pohľadávky.

Z pokusu o zmier zo dňa 12.6.2012 súd zistil, že odporkyňa bola vyzvaná na zaplatenie celého záväzku
do 19.6.2012 v sume 3 428,51 eur, z toho neuhradený úver predstavuje 2 504,62 eur, zmluvný/zákonný
úrok 337,73 eur, úrok z omeškania 436,16 eur a náklady na inkasné konanie 150 eur. Doručenka pre
odporkyňu súdu predložená nebola.

Z Výpisu z účtu odporkyne súd zistil, že úver bol odporkyni poskytnutý dňa 11.1.2006 vo výške 1 427,34
eur (43 000 Sk). Odporkyňa do dňa postúpenia pohľadávky zaplatila veriteľovi celkom sumu 240,36 eur.
Z výpisu súd ďalej zistil, že odporkyni boli účtované úroky, úroky z omeškania, poplatky za vedenie účtu,
poplatky za upomienky, pričom splátky odporkyne neboli najskôr započítavané na istinu, ale na úroky
z omeškania, poplatky a úroky.

Odporkyňa pri výsluchu uviedla, že úver si zobrala za účelom vyporiadania BSM zo zaniknutého
manželstva, poplatky v zmluve nedohadovala. Mala viacero dlhov, podpísala viacero dohôd resp.
splátkových kalendárov z dôvodu, že sa jej vyhrážali exekúciami. Odporkyňa požiadala o povolenie
splácať dlh v splátkach zo sociálnych dôvodov, ktorými sú nízky nepravidelný príjem, vyživovacia

povinnosť k maloletému dieťaťu a náklady na bývanie.Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení do 31.12.2008 zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv
na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí inak.

Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2007 (ďalej len „Občiansky
zákonník“) veriteľ môže svoju pohľadávku veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s

ňou spojené.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo
alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona o zmluva podľa § 55, ak zmluvnými
stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne

ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve
sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy

b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžuodchýliťodtohtozákonavneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanemôževopredvzdaťsvojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení do 30.6.2006 (ďalej len „zákon

o spotrebiteľských úveroch“), na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
c) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úroku
a poplatkov, ktoré sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru, s výnimkou
1. sankcií uplatnených veriteľom voči spotrebiteľovi za nesplnenie záväzku uvedeného v zmluve o
spotrebiteľskom úvere,

2. poplatkov, ktoré je spotrebiteľ povinný zaplatiť pri kúpe tovaru alebo služby okrem kúpnej ceny tovaru
alebo kúpnej ceny služieb,
3. poplatkov za prevod peňažných prostriedkov a za udržiavanie účtu určeného na získanie platieb na
úhradu spotrebiteľského úveru, platenia úroku a iných poplatkov s výnimkou prípadov, keď spotrebiteľ
nemá možnosť výberu veriteľa a tieto poplatky sú neprimerane vysoké v porovnaní s obvyklými

poplatkami za obdobné úvery. To sa nevzťahuje na poplatky za vyberanie takýchto úhrad alebo platieb
bez ohľadu na to, či sa vykonávajú v hotovosti alebo inak,
4. členských príspevkov pre profesijné a záujmové združenia alebo skupiny,
5. poplatkov za poistenie alebo záruky okrem tých poplatkov, ktoré sú určené na zabezpečenie platby
veriteľovi v prípade smrti, invalidity, choroby alebo nezamestnanosti spotrebiteľa v sume rovnakej

alebo menšej, ako je celková výška spotrebiteľského úveru, úroku a poplatkov, ktoré musia byť určené
veriteľom ako podmienka poskytnutia spotrebiteľského úveru,
d) ročnou percentuálnou mierou nákladov sadzba, ktorá sa aplikuje na výpočet podľa prílohy tohto
zákona z hodnoty celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom a výšky
poskytnutého spotrebiteľského úveru,

e)poplatkamiakákoľvekplatba,ktorújespotrebiteľpovinnýzaplatiťveriteľovipriposkytnutíúveru,okrem
úrokov.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto

možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,

i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie
sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou

splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,

Podľa § 4 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je
zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základ
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nar. vl. 586/2008 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z.
(účinné od 1.1.2009), výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení zákona č. 264/2004
Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z. spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho
zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že

sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje, ods. 2 na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu (§ 52
až 60 Občianskeho zákonníka), sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.

Rozhodujúcou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo to, či právny vzťah založený zmluvou o úvere

podľa zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi je obchodno-právny alebo
občiansko-právny. K právnej kvalifikácii navrhovateľa, že právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi sa
riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.
09. 2010, sp. zn. 5 Cdo 196/2009, podľa ktorého účastníci konania nie sú povinní právny nárok právne
kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu, musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré

umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd zastáva názor,
že navrhovateľom tvrdené skutočnosti nemožno výlučne podriadiť pod hypotézu právnej normy § 497
a nasledujúcich ustanovení Obchodného zákonníka, aj keď je zmluva o úvere absolútnym obchodom.
Súd dospel k záveru, že na právny vzťah založený zmluvou o úvere treba aplikovať aj ustanovenie zák.
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch medzi účastníkmi a nejedná sa o obchodno-právny vzťah,

ale ide medzi účastníkmi o občiansko-právny vzťah. Z úvodných ustanovení zák. č. 258/2001 Z.z. je
zrejmé, že účelom spotrebiteľského úveru nie je upraviť vzťahy pri podnikaní medzi podnikateľskými
subjektmi, ale naopak regulovať vzťahy pri využití produktov podnikania spotrebiteľmi. Spotrebiteľský
charakter zmluvy vyplýva z postavenia účastníkov zmluvy, keď niet pochýb o tom, že právny predchodcanavrhovateľa je bankou podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky založenou ako akciová
spoločnosť, ktorá po a) prijíma vklady a po b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen

a) a b) udelené bankové povolenie, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie
úverov, je dodávateľom bankovej služby a zo žiadneho z údajov zistených v konaní nevyplynulo, žeby
odporkyňa požadovala poskytnúť úver nie ako spotrebiteľ podľa § 52 ods. 3 OZ, alebo žeby konala
ako osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Súd aplikoval na vzťah účastníkov konania predpisy občianskoprávne,

najmä Občiansky zákonník, nakoľko dospel vykonaným dokazovaním k záveru, že medzi právnym
predchodcom navrhovateľa a odporkyňou vznikla zmluva o úvere, ktorá má charakter spotrebiteľského
úveru, ktorú ďalej súd posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a celý právny vzťah
posudzoval aj podľa zákona č. 258/2001 Z. z v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy.

K záveru o občianskoprávnom vzťahu súd vedie aj skutočnosť, že zákon č. 258/2001 Z.z. k v odkaze

pod čiarou pod 9) k § 5 zákona, týkajúceho sa odstúpenia od zmluvy veriteľom odkazuje na ustanovenie
§ 48 Občianskeho zákonníka, teda na predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy a nie na ustanovenie
§ 344 Obchodného zákonníka, týkajúce sa odstúpenia od zmluvy a po oboznámení sa s obsahom
predmetnej zmluvy súd hodnotí sporný vzťah ako vzťah z úveru ako absolútneho obchodu so záverom,
že uvedená zmluva je úverovou zmluvou a spotrebiteľskou zmluvou, a to bez ohľadu na to, že účastníci

prejavili vôľu, aby sa ich právny vzťah a práva a povinnosti z neho vzniknuté spravoval ustanoveniami
Obchodného zákonníka, na ktorý odkazujú v ustanoveniach zmluvy. Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva, že by z pôsobnosti ustanovenia § 54 ods. 1 OZ boli vylúčené niektoré typy spotrebiteľských
zmlúv, tu súd poukazuje na ustanovenie § 23a ods. 1 a 2 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
v znení zákona č. 264/2004 Z.z. a zákona č. 616/2004 Z.z., podľa ktorého spotrebiteľskými zmluvami

sú zmluvy uzavreté aj podľa Obchodného zákonníka Teda ustanovenie § 54 ods. 1 OZ reguluje aj
absolútne obchody. Súd má za to, že navrhovateľom v zmluve prejavená vôľa, uplatňovať na vzťah
účastníkov inštitúty obchodného práva namiesto inštitútov upravených v kódexe o občianskych právach
nie je pre spotrebiteľa prijateľné. Ustanovenie § 54 ods. 1 OZ súd vykladá tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva (existuje právna úprava napríklad odstúpenia od zmluvy

podľa Obchodného zákonníka aj podľa Občianskeho zákonníka, sú vo svojich účinkoch rozdielne, ďalej
právna úprava premlčania je obsiahnutá tak v Občianskom zákonníku ako aj v Obchodnom zákonníku,
atď.) sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou
konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo.
Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Súd poukazuje na zmysel a cieľ tejto smernice, ktorou je
ochrana spotrebiteľa, premietnuté do ustanovenie § 54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu
postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (§ 54 ods. 1 OZ).

Z uvedeného súd vyvodil, že pri účele uzatvorenia zmluvy s právnym predchodcom navrhovateľa bola

odporkyňa spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, úver požadovala ako fyzická osoba, nepodnikateľ
na súkromné účely. V prejednávanej veci za zistenia, že medzi účastníkmi sa jedná o spotrebiteľskú
zmluvu, typovú /adhéznu/, predtlačenú na formulári, ktorú o určitom rovnakom predmete plnenia
štandardne a opakovane uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s veľkým počtom zákazníkov s tým,

že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovil obsah zmluvy uzavretej s odporkyňou
- spotrebiteľom a vo formulárovej zmluve stanovil aj podmienky jej realizácie a odporkyňa ako fyzická
osoba - spotrebiteľ nemala možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemohla vyjednávať podmienky
a mohla navrhovateľom predložený návrh na uzavretie zmluvy o úvere buď prijať alebo neprijať a zmluvu
neuzavrieť, súd skúmal, či zmluva neobsahuje neprijateľné podmienky v zmysle § 53 ods. 3 a 4 OZ.

Podľa platnej judikatúry Súdneho dvora EÚ (napríklad Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
C-243/08 - Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi alebo Rozsudok Európskeho súdneho dvora
vo veci C-240/98 - Océano Grupo Editorial SA a Rocío Murciano Quintero) je súd oprávnený skúmať
zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách ex offo.

Súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa použijú
vždy, ak je to na prospech strany - spotrebiteľa a odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorýchobsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Neprijateľné podmienky zákon
sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách
pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Spotrebiteľ nemá pri podpise zmluvy

možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené,
pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť pochopiť ich
obsah. Zmluvu uzatvára spotrebiteľ na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý
má dodávateľ vopred pripravený, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

V rámci súdnej kontroly danej vnútroštátnemu súdu Smernicou Rady č. 93/13/ EHS a judikatúrou
súdneho dvora EÚ sa súd zaoberal otázkou, či spotrebiteľská zmluva, konkrétne zmluva zo dňa
11.1.2006, ktorej účastníkom je odporkyňa na strane spotrebiteľa, neobsahuje ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporkyne
(spotrebiteľa), teda či neobsahuje podľa Smernice nekalú podmienku, inak podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka "neprijateľnú podmienku". Skúmaniu zmluvných podmienok súdom nebráni ani

fakt, že navrhovateľ je novým veriteľom odporkyne, pretože ani postúpením pohľadávky na navrhovateľa
zmluva o úvere spotrebiteľský charakter nestráca, nový veriteľ iba stráca voči spotrebiteľovi postavenie
dodávateľa.

Súd je toho názoru, že je neprijateľnou podmienka daná dodávateľom do čl. II. bod 2. zmluvy o úvere,

podľa ktorej dlžník je povinný splatiť poskytnutý úver v dohodnutom čase v stanovenom čase platiť úroky,
poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s úverom a dodržiavať dohodnuté
podmienky a bod 3. zmluvy, podľa ktorého sa splatné úroky a splatné poplatky dňom ich splatnosti,
uvedenej v Základných podmienkach zmluvy pripíšu k istine a stávajú sa jej súčasťou. Úroky sú podľa
článku I. splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca, u poplatku za vedenie účtu vo výške 50,-Sk

mesačne splatnosť v zmluve uvedená nie je. Zmluvná podmienka ako taká dáva možnosť dodávateľovi
na konci mesiaca úročiť spolu s istinou aj poplatky a náklady spojené s úverom. Ide o podmienku
neurčitú, nie je jasné aké poplatky a za aké služby dodané dodávateľom a náklady spojené s úverom
má spotrebiteľ platiť a z tohto dôvodu je podmienka neplatná. Súd tiež určil za neplatnú zmluvnú
podmienku, podľa ktorej sa zaväzoval spotrebiteľ zaplatiť aj náklady veriteľa spojené s úverom za

individuálne nevyjednanú, pretože v celej zmluve niet zmienky o tom, čo sa za náklady veriteľa považuje
a nezdôvodnil to ani navrhovateľ. Nie je tak zrejmé, za čo má spotrebiteľ plniť. Právny úkon je v tejto
časti nezrozumiteľný, neurčitý a preto podľa § 37 ods. 1 OZ neplatný. Tieto poplatky ani náklady nie sú v
zmluve presne špecifikované a tu vzniká dodávateľovi priestor účtovať spotrebiteľovi akékoľvek poplatky
a náklady, čo aj dodávateľ vykonal a čo pôsobí v neprospech spotrebiteľa. Zákon o spotrebiteľských

úveroch síce predpokladá okrem úrokov aj inštitút poplatku (§ 2 písm. e) ale je nevyhnutné, aby sa ním
platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi, ktoré je v jeho záujme. Dodávateľ by pritom nemal podľa § 4
ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. požadovať poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve. Vedením úverového
účtu si banka realizovala svoju evidenčnú činnosť pri poskytnutí úverov klientom. Účet si banka vedie
vo svoj prospech a nie v prospech dlžníka, banka teda dlžníkovi neposkytuje vedením úverového účtu

žiadnu odplatnú službu v prospech dlžníka. Súd má za to, že navrhovateľovi nepatrí ani poplatok
za vedenie účtu uvedený v zmluve o úvere (výška poplatku 50,-Sk mesačne), pretože ako už súd
uviedol,predpokladása,žezapoplatoksaposkytnenejakáodplatnáslužbaaleboprotiplnenie,oktorých
bol povinný navrhovateľ podľa § 120 ods. 1 O.s.p. do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
preukázať, že protiplnenie veriteľ aj poskytol a ak tak navrhovateľ neurobil, považoval súd podmienku za

individuálne s odporkyňou nevyjednanú, neprijateľnú a pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ a § 53
ods. 4 OZ za neplatnú. Právny úkon banky, zaťažujúci spotrebiteľa neprijateľnou podmienkou, záväzkom
platiť za niečo, čo v plnení spotrebiteľ od veriteľa neobdržal je podľa 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na § 39 Občianskeho zákonníka právnym úkonom neplatným, ktorý svojím obsahom aj
účelom odporuje zákonu a je neplatný aj pre rozpor s dobrými mravmi. Dlžníka neplatný právny úkon

nezaväzuje, nevzniká mu povinnosť niečo dať veriteľovi a z neplatného právneho úkonu nemožno ani
veriteľovi priznať plnenie na poplatku za vedenie úverového účtu. Z rovnakých dôvodov súd posúdil ako
neprijateľnú podmienku aj podmienku v článku III bod 1 zmluvy o tom, že pohľadávku tvorí istina, úroky,
úroky z omeškania, všetky poplatky a náklady veriteľa spojené s úverom. Z dôvodu neplatnosti právneho
úkonu týkajúceho sa akýchkoľvek poplatkov, za ktoré neobdržala odporkyňa žiadnu službu či plnenie,

súd navrhovateľovi plnenie rozsudkom nepriznal.

Na predošlú neprijateľnú podmienku nadväzuje ďalšia neprijateľná podmienka týkajúca sa úroku z
úveru, kde podľa ustanovenia článku IV. bod 1. zmluvy o úvere, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou,dohodnutou v základných podmienkach zmluvy a teda podľa čl. I. úrokovou sadzbou vo výške 17,30 %
ročne a podmienka uvedená v článku III. bod. 4 veta druhá, kde sa nachádza údajný súhlas dlžníka, že
z došlých súm veriteľ najskôr uhradí splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania,

úroky a istinu, a to v tomto poradí určenom bankou vo formulárovej zmluve. Pri úvere ide o odloženú
platbu za poskytnutie peňažných prostriedkov, za ktorých poskytnutie patrí veriteľovi úrok, ktorý je cenou
poskytnutých peňazí. Dlžník je si vedomý záväzku poskytnuté finančné prostriedky vrátiť veriteľovi a
zaplatiť za poskytnuté finančné prostriedky úrok. Dlžník tak dôvodne predpokladá, že sa mu bude
znižovať pri splátkach najprv výška istiny, potom úrok, pretože od výšky istiny závisí aj výška úroku a

pokiaľ banka nezúčtovala platby odporkyne najskôr na istinu a potom na zmluvný úrok, ale zo splátky
zúčtovala najprv úroky z omeškania, poplatky a náklady súvisiace s úverom a až následne úrok a istinu
súdkonštatuje,žebankazúčtovalapeňažnéplnenie-splátkupodľa§330ods.2Obchodnéhozákonníka
( pri plnení peňažného záväzku sa započíta platenie najprv na úroky a potom na istinu, ak dlžník neurčí
inak) a konala v rozpore s § 566 OZ, a ak banka zúčtovala časť plnení odporkyne na údajné sankcie -
poplatky a náklady súvisiace s úverom účtovala poplatky odporcovi aj v rozpore s § 4 ods. 5 zákona č.

258/2001 Z.z., kedy od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené
v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

V rozpore s predpismi občianskoprávnymi bolo zistené účtovanie úroku z omeškania pôvodným
veriteľom spotrebiteľovi v čl. III. bod. 4, spočívajúce vtom, že pôvodný veriteľ zrejme vychádzajúc

z nesprávnej voľby práva, dohody o voľbe Obchodného zákonníka, poškodzoval spotrebiteľa pri
vyrubovaní mu úroku z omeškania podľa predpisov, sadzby, ktorá sa v čase uzavretia zmluvy o úvere
medzi stranami používala ako sankcia za omeškanie u dlžníka, ktorý bol podnikateľom. Súd má za to,
že ak veriteľ využil právo na úrok z omeškania vo výške podľa Obchodného zákonníka, a teda vo výške
ďaleko vyššej než pripúšťa Občiansky zákonník, vo vzťahu k spotrebiteľovi sa jedná o neprijateľnú

podmienku, v neprospech spotrebiteľa a značne poškodzujúcu spotrebiteľa na jeho práve byť v prípade
omeškaniaspeňažnýmdlhomsankcionovanýpodľapredpisovobčianskehopráva,konkrétne§517ods.
2 Občianskeho zákonníka a k nemu vykonávaciemu právnemu predpisu nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z. z. Dodávateľ tak účtoval odporkyni vyšší úrok z omeškania ako je prípustný podľa občianskoprávnych
predpisov. Podľa výpisu z účtu odporkyne nezákonná výška úroku z omeškania ovplyvňovala výšku

úhrady na istine a úroku v neprospech dlžníka, pretože pôvodný veriteľ došlých splátok odpočítaval
najprv úrok z omeškania ako svoju pohľadávku, tiež poplatky a až potom úroky a istinu, čo je v rozpore
s ustanovením § 566 OZ, a v konečnom dôsledku dlžník tak potom súhlasí so zmenou inkasovanej
sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože banka si najprv
vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na úrokoch z omeškania

za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru.

Ďalšou neprijateľnou podmienkou je čl. III bod 2., ktorý dáva právomoc banke vykonávať inkaso z
účtu spotrebiteľa a to vo výške a v termíne splátok podľa základných podmienok zmluvy a banke
ďalej umožňuje zmeniť výšku splátky, na základe údajného súhlasu dlžníka s inkasom tak, aby

dohodnutá lehota splatnosti úveru bola dodržaná, a to v prípade, ak dôjde k zmene výšky poplatkov,
prípadne k akejkoľvek skutočnosti, najmä omeškaniu so splácaním pohľadávky z úveru a s tým
spojených poplatkov, ktorá má za následok predĺženie splatnosti úveru, dlžník potom súhlasí so zmenou
inkasovanej sumy, ktorej výšku nepozná, čo spôsobuje, že jeho dlh sa neznižuje, ale narastá, pretože
banka si najprv vykoná podľa zmluvy a podľa výpisu z účtu aj vykonala najprv inkaso z účtu na

poplatkoch, nákladoch úveru a úrokoch z omeškania za oneskorené splácanie pohľadávky z úveru.
Táto podmienka dáva veriteľovi možnosť, aby bez toho, že dlžník pozná konkrétny obsah zmeny svojho
záväzku pristúpil veriteľ k jednostrannej zmene dohodnutých podmienok a k navýšeniu dlhu spotrebiteľa
a spotrebiteľ sa nemusí o zmene ani dozvedieť. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere vyžaduje písomnú formu bez dodržania ktorej je zmluva

neplatná. Súd mal v konaní preukázané, že Zmluva o úvere bola uzavretá v písomnej forme a považoval
preto zmluvnú podmienku uvedenú v časti III bod 2 za neplatnú nielen z dôvodu, že spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, ale aj za neplatnú podľa § 40 ods. 2
OZ, podľa ktorého písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne a v konaní nebol
súdu predložený žiadny dôkaz o písomnej zmene písomne uzavretej zmluvy s obsahom, z ktorého by

vyplývalo, že účastníci zmluvy sa dohodli na zmene tak, ako je to uvedené v podmienke čl. II bod 2
zmluvy o úvere, teda nedostatok písomnej formy o zmene zmluvy robí zmluvnú podmienku neplatnou.
Podľa názoru súdu banka si takouto podmienkou istila, že v prípade nevymožiteľnosti jej pohľadávky od
dlžníka nepríde o úrok z omeškania a o poplatky za správu úveru a o poplatky za upomienky. Spotrebiteľnemôže mať záujem na uhradení najprv poplatkov, nákladov banke a úroku z omeškania, a až potom
úrokov a istiny. Veriteľ stanovuje v zmluve poplatok za vedenie účtu a odpočítava od splátky uhradenej
odporcom poplatok za vedenie účtu, aj napriek tomu, že odporcovi žiadne finančné prostriedky ale ani

služby v zmysle § 4 ods. 4 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch neposkytuje. Okrem uvedeného
zdôvodneniasúdmázato,ževčasti,ktorúvyjadrildodávateľ slovne„ak dôjdekzmenevýškypoplatkov,
prípadne k akejkoľvek skutočnosti“ je právny úkon v tejto časti z hľadiska ustanovenia § 37 ods. 1 OZ
neurčitý a nezrozumiteľný a preto neplatný, pretože podľa § 34 nevyjadruje prejav vôle, k vzniku, zmene
alebo zániku akých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú, smeruje.

Takisto podmienka v článku III bod 6 je neprijateľnou, keď podmieňuje predčasné splatenie úveru
súhlasom veriteľa a vylučuje, aby dlžník splatil svoj dlh skôr, než ako mu určil veriteľ. Takýto postup
považuje súd v neprospech dlžníka, v ktorého záujme je čo najskôr splatiť istinu úveru a v rozpore s
ustanovením § 566 Občianskeho zákonníka kedy veriteľ je povinný prijať bezpodmienečne celý dlh ale
aj čiastočné plnenie ak to neodporuje dohode alebo povahe pohľadávky. Pre dlžníka (spotrebiteľa) je

neprijateľnou podmienkou, aby jeho povinnosť zaplatiť dlh bola podmieňovaná súhlasom veriteľa a aby
vytvoril stav, ktorý mu neumožňuje bezpodmienečne splatiť dlh a je vždy výhodnejšie, ak sa plnenie
započítava najprv na istinu. Touto podmienkou veriteľ sa odchýlil od ustanovení Občianskeho zákonníka
vneprospechspotrebiteľa,keďpodľatejtopodmienkysanapredčasnésplnenievyžadujesúhlasveriteľa
a splnenie podmienok určených veriteľom. Súd dodáva, že považuje právny úkon obsiahnutý v tejto

podmienke za neplatný pre nedostatok vôle spotrebiteľa a nemožnosť realizovať jeho právo určiť v
zmysle § 566 OZ započítavanie zo splátky, nakoľko spotrebiteľ mohol zmluvu buď ako celok prijať alebo
odmietnuť, podmienku nemohol vyjednať.

Súd považuje zmluvnú podmienku uvedenú v základných podmienkach Zmluvy o splátkovom úvere

v článku V. bod 4 o dohode zmluvných strán, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa §
262 Obchodného zákonníka spravovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, veriteľa
Slovenská sporiteľňa a.s., za neprijateľnú podmienku z dôvodu, že spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa, zhoršuje jeho zmluvné postavenie, čo sa
premietlo aj do výšky úroku z omeškania určeného dodávateľom vo výške 26,40 % ročne a použitého

započítavania zo splátky podľa § 330 ods. 2 Obchodného zákonníka. Takto stanovený úrok z omeškania
a započítavania je pre spotrebiteľa oproti predpisom občianskoprávnym nevýhodným. Súd má za to, že
ak sa ustanovuje v § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zákonná podmienka zákazu odchýlenia sa
od predpisov občianskoprávnych, voľnejšia úprava práv a povinností z úverového vzťahu v Obchodnom
zákonníku vyznieva v neprospech spotrebiteľa a preto je podľa § 52 ods. 2 OZ obchádzaním zákona

a v zmysle § 39 OZ neplatná.

Pokiaľ sa týka listiny nazvanej Dohoda o splátkovom kalendári a uznaní záväzku ako takej ide o predtlač
- formulár navrhovateľa, označenie ako „dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“
môže u spotrebiteľa s minimálnym právnym vedomím za určitých okolností, keď je zo strany veriteľa,

resp. jeho právneho nástupcu či už písomne alebo ústne, telefonicky či iným spôsobom, upozorňovaný
možným súdnym konaním a následnou exekúciou, tak ako u odporkyne, priviesť k rozhodnutiu uzavrieť
takúto dohodu o splátkovom kalendári v snahe zabrániť jeho postihu a urovnať svoje záväzky voči
veriteľovi s tým, že si nemusí byť vedomý aké ďalšie prehlásenia podpísal, vzhľadom k tomu, že samotná
dohoda je vypísaná vo všetkých bodoch zástupcom druhej strany. Záver v predchádzajúcej vete súd robí

z doterajšej praxe navrhovateľa, súdu známej z jeho rozhodovacej činnosti o návrhoch navrhovateľa,
smerujúcim voči spotrebiteľom. Z množstva dohôd, ktoré predložil zástupca navrhovateľa spotrebiteľom
a na ich základe v súdnych konania žiada navrhovateľ priznať premlčaný dlh, uznanie dlhu odporcami
v iných súdnych konaniach súd považoval za právne neúčinné, pretože odporcovia nemali vedomosť
o následkoch uznania dlhu, ktoré je zakomponované do Dohody o uzavretí splátkového kalendára,

pričom v iných konaniach mal súd pochybnosti o tom, že ide o skutočný prejav vôle odporcov uznať
dlh a nešlo iba o ich vôľu uzavrieť dohodu o splátkach s navrhovateľom. Samotné uznanie záväzku
sa v dohodách nachádza v bode 2., no prehlásenie o vedomosti o premlčaní dlhu a jeho následkoch
sa nachádza v bode 3. označenom ako forma splatenia záväzku a to až v poslednej vete. Súd v
rozhodovacejčinnostivinýchveciachnavrhovateľaprotispotrebiteľomurčujezaneprijateľnépodmienky

uvedené v dohodách o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku v časti uznania záväzku.
Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohôd spotrebiteľmi, v súdenej
veci účastníkov ide aj o prípad odporkyne, súd vyhodnotí ako nekalú obchodnú praktiku so záverom,
že pri podpísaní dohôd spotrebiteľmi boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnejpraktike, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľa a využitie takej obchodnej
praktiky zo strany navrhovateľa, ktorá podstatne narúša ekonomické správanie sa druhej strany ako
priemerného spotrebiteľa. Samotná dohoda je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný

formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V tlačive sú strojom
dopĺňané údaje, dohoda je jej predkladateľom (dodávateľom) formulovaná tak, že v príslušenstve
pohľadávky podľa zmluvy bude príslušenstvo vyčíslené pri vystavení splátkového kalendára. Uznanie
dlhu odporcami súd v iných konaniach vyhodnotil ako neplatný právny úkon, nadiktovaný dodávateľom
spotrebiteľovi do „Dohody“, ktorý sa podľa § 39 OZ prieči dobrým mravom. Súd dohody vyhodnotil ako

neplatné a uznanie záväzku za neúčinné a v konaniach na „dohodu“ neprihliadal.

Aj pre platnosť dohody o uznaní záväzku sa vyžaduje, aby nebola v rozpore so zákonom. Dohoda
o uznaní dlhu musí zodpovedať všetkým náležitostiam platného právneho úkonu, najmä musí byť
určitá a zrozumiteľná a v zmysle § 40 ods. 3 OZ v nadväznosti na § 558 OZ má byť právny úkon
písomného uznania dlhu podpísaný konajúcou osobou. Po oboznámení sa s listinou súd vyvodil záver,

že je neurčitá. Neurčitosť dohody súd vidí vtom, že v nej nie je určito vymedzená celá výška dlhu, ktorú
odporkyňa uznáva, je v nej uvedená len istina 2 604,62 eur a náklady inkasného konania v sume 150 eur,
pričom príslušenstvo nie je bližšie špecifikované, je uvedené, len že odporkyňa uznáva príslušenstvo
pohľadávky podľa zmluvy, nie je z nej zrejmé, aké príslušenstvo je zahrnuté do uznanej čiastky istiny,
či sú v nej úroky a úroky z omeškania, príslušenstvo nie je s ohľadom na ustanovenie § 121 ods. 3

Občianskeho zákonníka špecifikované. Súd považuje právny úkon ako prejav vôle, ktorý má smerovať
k uznaniu záväzku aj ohľadom príslušenstva za neurčitý v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
kedy sa musí právny úkon urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Pokiaľ sa
týka príslušenstva pohľadávky zákon pre úrok a úrok z omeškania vzhľadom k tomu, že má ísť o uznanie
zo záväzkového vzťahu z úveru, stanovuje pre každé príslušenstvo pohľadávky iné podmienky vzniku

na ich nárok a tak ako je formulované navrhovateľom u uznania záväzku odporkyňou ide o neplatný
právny úkon podľa § 37 ods. 1 OZ, pričom neplatnosť dohody spôsobil navrhovateľ, ktorý bol voči druhej
strane predkladateľom tejto dohody.

K zaväzujúcemu výroku a zamietajúcemu výroku rozhodnutia vo veci samej súd zdôvodňuje, že

vykonaným dokazovaním súd zistil, že návrh bol podaný dôvodne iba s časti. Z listinných dôkazov
(najmä zmluvy o úvere, výpisu z účtu odporkyne) súd vyvodil ten skutkový stav, že právny predchodca
navrhovateľa uzatvoril s odporkyňou dňa 11.1.2006 zmluvu o splátkovom úvere. Predmetnou zmluvou
sa banka zaviazala odporkyni poskytnúť úver vo výške 1 427,34 eur (43 000 Sk) s konečnou
splatnosťou úveru do 20.12.2010 a odporkyňa sa zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a

zaplatiť úroky, pričom výška mesačnej splátky bola 38,14 eur (1 149 Sk). Súd mal za preukázanú
existenciu úverovej zmluvy, pričom súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi účastníkmi sa spravuje
ustanoveniami zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka a právnych predpisov,
ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Z formy a obsahu Zmluvy o splátkovom
úvere, uzavretej medzi účastníkmi je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú“ zmluvu, uzavretú medzi

právnym predchodcom navrhovateľa (bankou) a odporkyňou, ktorej predtlač formulára mala banka už
pripravenú a dopisovala do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa odporkyne, pričom odporkyňa obsah
zmluvy nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť a teda „dohoda“ v rámci zmluvnej voľnosti strán bola daná
dozmluvyoúverenapredtlači,vyhotovenejbankouaodporkyňamalasícemožnosťsapredpodpísaním
zmluvy s ňou oboznámiť, ale nemohla podmienky zmluvy individuálne vyjednať. Pri týchto záveroch

sa súd zaoberal platnosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere po stránke formálnej a vyhodnotil zmluvu
ako platnú, uzavretú podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom v čase jej uzavretia v
písomnej forme a obsahujúcej niektoré náležitosti podľa ustanovenia § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. sumu,
úroky, počet a termíny splátok istiny, meno a adresu spotrebiteľa, RPMN.

Skutočná výška úveru korešponduje skutočne poskytnutej čiastke úveru bez poplatku za uzavretie
zmluvy,atopodľavýpisuzúčtuodporkyne,tedatrebavyvodiť,žeodporkyňapodľaZmluvyosplátkovom
úvere prijala dňa 11.1.2006 spotrebiteľský úver v sume 1 427,34 eur (43 000 Sk). Súd z výpisu z
účtu odporkyne zistil, že odporkyňa do dňa postúpenia pohľadávky uhradila veriteľovi sumu 240,36 eur.
Navrhovateľ v návrhu uviedol, že odporkyňa po postúpení pohľadávky uhradila 100 eur. Súd má tak z

predložených dokladov v konaní preukázané, že odporkyňa uhradila veriteľovi celkom sumu 340,36 eur,
iné k plneniu zo zmluvy o úvere zo strany odporkyne preukázané nebolo.Súd ďalej z úverovej zmluvy vyvodil, že medzi účastníkmi vznikla zmluva o úvere podľa ustanovenia § 2
ZoSÚ, ktorou sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi úver a spotrebiteľ
sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom, pričom sa jednalo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na vo forme odloženej
platby. Z právneho záväzkového vzťahu, ktorý vznikol medzi účastníkmi z platne uzavretej zmluvy
medzi účastníkmi podľa § 488 OZ vzniká právo na plnenie - pohľadávka od dlžníka a dlžníkovi vzniká
povinnosť splniť záväzok. Súd nemal pochybnosti o reálnom poskytnutí tejto sumy odporkyni, nakoľko
uvedené vyplýva z výpisu z účtu odporkyne. S poukazom na ustanovenie § 4 ods. 3 písm. a) zákona

o spotrebiteľských úveroch aj pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal
čerpať. Súd zaviazal odporkyňu na splnenie povinnosti zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 1 086,98
eur, vypočítanú ako rozdiel medzi poskytnutými finančnými prostriedkami a splatenými prostriedkami s
8,15 % úrokom z omeškania zo sumy 1 086,98 eur od 17.6.2014 do zaplatenia, t.j. vo výške úroku z
omeškania stanovenej nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov. Pokiaľ ide o

navrhovateľom žalobným návrhom uplatnený nárok na úrok z omeškania, súd ho priznal od uvedeného
dátumu, nakoľko dňa 16.6.2014 si odporkyňa prevzala zásielku, v ktorej jej bol doručený návrh s
prílohami a súčasne, kedy sa dozvedela o tom, že má veriteľovi plniť, keďže navrhovateľ nepreukázal,
že odporkyni bol doručený pokus o zmier, v ktorom vyzýval odporkyňu na úhradu splatného záväzku.

Vo zvyšku sumy súd návrh zamietol z dôvodu, že v konaní nebolo zo strany navrhovateľa preukázané,
čo presne tvorí žalovanú sumu. Pravdepodobne ide o úroky, poplatky, úroky z omeškania, prípadne
iné náklady, ktoré sú kapitalizované a u ktorých dôvody pre zamietnutie návrhu v tejto časti súd
zdôvodnil vyššie s tým, že ak by súd priznal pravdepodobné úroky, poplatky, úroky z omeškania,
prípadne iné náklady, išlo by o plnenie z neprijateľných podmienok, ktoré sú neplatné a zákon z

neplatnéhoprávnehoúkonuzozáväzkovéhovzťahunepripúšťa.Kapitalizovanépoplatky,kapitalizované
úroky a kapitalizované úroky z omeškania sú súčasťou navrhovateľom označenej istiny 2 604,62 eur,
pričom súd ich presnú výšku nepozná, na základe špecifikácie navrhovateľom označenej istiny je táto
nepreskúmateľná. Pri zamietnutom úroku a úroku z omeškania sa nedá oddeliť to, čo je zákonom
dovolené a čo už dovolené nie je.

Úrok je príslušenstvom pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, ktorý patrí veriteľovi/navrhovateľovi z úveru.
Je to cena peňazí. Možno ho medzi zmluvnými stranami dohodnúť, jeho výška nevyplýva zo žiadneho
právneho predpisu, výška však nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ ide o úrok z peňazí,
posúdenie primeranosti a nerozpornosti s dobrými mravmi /§ 3 OZ alebo § 265 Obchodného zákonníka/

posudzuje sa jeho výška aj v závislosti od dlžnej sumy a času, na ktorý boli peňažné prostriedky
poskytnuté. Súd nepriznal navrhovateľovi ním uplatnený nárok na úroky, ktoré boli súčasťou istiny.
Úrok je príslušenstvom pohľadávky, za ktorý neposkytuje navrhovateľ odporkyni žiadne plnenie, avšak
navrhovateľ si uplatnil v konaní kapitalizovaný úrok, úrok nie je možné úročiť ani priznať navrhovateľovi
kapitalizované úroky. Keďže navrhovateľ žiadal priznať úroky vypočítané úročením úrokov, úrokov z

omeškania, poplatkov a istiny, súd návrh v tejto časti zamietol ako celok, nakoľko sa z predložených
listinných dôkazov nedalo oddeliť to, čo tvorí nárokovateľnú sumu na úroku a čo už nie.

Súd ďalej nepriznal navrhovateľovi ním uplatnený nárok na úroky z omeškania vo výške 110,46
eur, nakoľko tieto boli vyčíslené z nezákonnej výšky istiny. Navyše je súd názoru, že navrhovateľom

uplatnené nároky, čo sa týka úrokov z omeškania navrhovateľ odvodzoval od Obchodných podmienok
a Sadzobníka poplatkov, ktoré nie sú odporkyňou podpísané a preto nedošlo k dohode účastníkov o ich
výške a nie sú preto ani súčasťou zmluvy.

Podľa § 160 ods. 1 druhá veta O.s.p., súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v

splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky
má za následok zročnosť celého plnenia.

Súd v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. povolil odporkyni splácať svoj dlh navrhovateľovi v splátkach v sume
35 eur mesačne, prvá splátka splatná do posledného dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po

právoplatnosti tohto rozsudku a každá ďalšia splátka splatná vždy do konca kalendárneho mesiaca, a
to s ohľadom na jej finančné pomery a majúc za to, že nebude ani upreté právo veriteľa na plnenie od
dlžníka v primeranej lehote .O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo.

Odporkyňa nebola v konaní celkom úspešnou účastníčkou oproti navrhovateľovi a preto súd vypočítal
pomer jej úspechu resp. neúspechu k pomeru úspechu resp. neúspechu protistrany v konaní. Pomer
rozdelenia trov konania zodpovedá pomeru úspechu odporkyne zníženú o pomernú časť jej neúspechu.
Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia sumy - istiny 2 940,78 eur, z toho mu súd priznal sumu 1 086,98 eur

a do zvyšku tejto sumy o 1 853,80 eur návrh zamietol. Miera úspechu odporkyne predstavuje 63,04 % a
u navrhovateľa 36,96 %, čo znamená, že čistý úspech odporkyne je vo výške 26,08 %. Keďže úspešná
odporkyňa oznámila, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd rozhodol, že sa jej napriek jej úspechu
v konaní náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého

stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti
rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok

konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Podľa § 160 ods. 2 O.s.p., ak súd odsúdil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba
ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ktorým je Exekučný

poriadok.