Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 1, 2014

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 15C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215083
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2014:6712215083.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen, v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v právnej veci žalobcu

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova ul. č. 25, IČO: 35807598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36864421, proti žalovanej
Slovenská republika v zastúpení Ministerstvo spravodlivosti SR, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne podanými žalobami žalobca žiadal priznať náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy

tým, že škoda vznikla nečinnosťou Okresného súdu Zvolen v exekučných konaniach s tým, že exekučný
titul nebol vydaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote. Návrh odôvodňoval tým, že podal súdnemu
exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie proti povinným bližšie špecifikovaným v exekučných tituloch
na uspokojenie svojej pohľadávky. Súdny exekútor požiadal príslušný Okresný súd Zvolen o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Tým, že exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie došlo k zákonnému založeniu jeho
povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom

stanovenej dobe. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej
právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou
komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie po zákonnej 15-dňovej lehote. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po
uplynutí zákonom stanovenej doby. Žalobca tvrdil, že v predmetnom prípade neexistovala a neexistuje
okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi
tak, že k vydaniu rozhodnutia pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Takýto postup hodnotil žalobca v rozpore

so zákonom § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Vzhľadom k tomu sa domáhali náhrady majetkovej
škody predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s činnosťou uskutočňovanou
vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy
v peniazoch, kde márny plynutím času boli reálne ohrozené legitímne očakávania poškodeného, že
správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu nasledovných
rizík neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, neskorým ukončením

procedúry exekučným súdom k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a exekučným
súdom k insolventnosti povinného. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo
každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ
v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoréSlovenská republika ratifikovali a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý
právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Všeobecný
súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu podľa Ústavy SR a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd bol povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého práva,
že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Súdna ochrana v sebe zahrňuje
predpoklad poskytnutia práva na súdnu ochranu v zákonom predpokladanej kvalite, pričom výklad a
používanie príslušných zákonných ustanovení musí v celom rozsahu rešpektovať uvedené základné
právo účastníkov garantované Ústavou SR. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ

v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej
satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. V tejto súvislosti poukazovali na
nálezy Ústavného súdu, kde boli priznané zadosťučinenia za zbytočné prieťahy v konaniach v rámci
súdov SR. Pri jednotlivých nárokoch uplatňovaných pred tunajším súdom náhrada nemajetkovej ujmy
bola vypočítaná alikvotným pomerom 55,32 € za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu.

Uznesením zo dňa 22.2.2013 okresný súd spojil na spoločné konanie veci vedené pred tunajším súdom
pod sp. zn. 15C 175/2012, 15C 176/2012, 15C 177/2012, 15C 178/2012, 15C 179/2012, 15C 190/2012,
15C 191/2012, 15C 192/2012, 15C 193/2012, 15C 194/2012, 15C 195/2012 a 15C 196/2012 s tým, že
konanie sa bude viesť po spoločnou sp. zn. 15C 175/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
5.3.2013. Dňom 1.7.2014 vylúčil na samostatné konanie spisy vedené pod pôvodnom sp. zn. 15C

194/2012 a 15C 196/2012. V ostatných veciach konal pod spoločnou sp. zn. 15C 175/2012.

Žalovaný zaslal k žalobe písomné vyjadrenie doručené súdu 12.7.2013, ktorým v celom rozsahu
považoval žalobu za nedôvodnú a to z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných
podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. V prvom

rade poukazoval na to, že ide o predčasne uplatnený nárok na tunajšom súde vo všetkých veciach v
rámci spojeného konania vzhľadom k tomu, že si neuplatnil žalobca nárok na predbežné prejednanie
nároku na náhradu škody. Neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí
a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie
sám požiadal. Poukazoval na to, že nie sú splnené podmienky úspešného uplatnenia nároku na náhradu

škody. Pokiaľ ide o procesné námietky poukazoval žalovaný na to, že žalobca síce uviedol časť dôkazov,
ale odkazuje vo všeobecnosti na exekučný spis čím prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek
tomu, že dôkazné bremeno má znášať žalobca sám. Žalobca si uplatňuje nárok z titulu nesprávneho
úradného postupu z dôvodu prieťahov na strane jednej a na strane druhej aj z dôvodu nerozhodnutia v
zákonomstanovenejlehote.Čosatýkaprieťahovvkonanívprvomradezdôraznili,žežalobcaneuvádza

kroky, ktoré by podnikol na odstránenie neželaného stavu. Neuviedol ani po vyžiadaní súčinnosti v
rámci predbežného prerokovania zo strany žalovanej, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné
prieťahy v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. ústavnej sťažnosti. V druhom rade
žalovaný mal za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy
v konaní súdu túto právomoc má predseda súdu alebo Ústavný súd. Ďalej sa žalovaný vyjadroval k

nesprávnemu úradnému postupu namietaného zo strany žalobcu. Prax ukázala dávnejšie, že lehota
na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť
exekúcie ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský rozsudok. Povinnosťou
vnútroštátneho súdu je ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú
povahu rozhodcovskej doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať,

či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy a to v takom rozsahu
v akom mu to umožňujú vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. V tejto súvislosti žalovaný poukazoval na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ako
aj Ústavného súdu SR. Pokiaľ ide o existenciu prieťahov v konaní podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003
Z.z. pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy
vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho
súdupreľudsképráva,ktorýmsarozhodlo,žeboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných

prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Žalobca
nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy, resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti a že
by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané buď v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutieEurópskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedených dôvodov
má žalovaný za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov.

Ďalej namietli premlčanie a to hmotnoprávnu námietku premlčania v súvislosti s nesprávnym úradným
postupom v prípade vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009. K materiálnej
škode a k paušálnej sume poukazovali na znenie § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., kde sa uhrádza
skutočná škoda a ušlý zisk ak osobitný predpis neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku
na náhradu škody je nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšky, pričom vyčíslenie škody zo

strany žalobcu nie je preukázané, je hypotetické bez preukázania skutočnej škody, ktorá žalobcovi v
tejto súvislosti mala vzniknúť. Postup považovali za účelový, kde požadoval žalobca len paušálne sumy
za spomínané činnosti. Okrem toho žiadal priznať aj nemajetkovú ujmu s tým, že opätovne žalovaný
poukazoval na znenie ustanovenia § 17 ods. 2 a 3 zákona č. 514/2003. Aj v tejto časti považovali nárok
za nedôvodný s tým, že žalobca nepreukázal vznik nemajetkovej ujmy. Žalovaný zdôraznil, že v tejto
súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konaní, v ktorých malo k nesprávnemu úradnému

postupu dôjsť a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej činnosti žalobcu a povedomí, ktoré je okolo
žalobcu v spojení s touto podnikateľskou činnosťou vytvorené. Žalobca a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv
spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť žalobcu podnietila zvýšenú potrebu
ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Žalobca je vnímaný ako spoločnosť

využívajúce neprijateľné podmienky zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízkopríjmových
osôb. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný mal za to, že žalobca nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu žalobcu s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Na základe týchto skutočností bol žalovaný toho názoru, že žalobca
nepreukázal, že by činnosťou súdu v namietaných konaniach došlo k nesprávnemu úradnému postupu,

nepreukázal vznik ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že rozhodol
o poverení exekútora po uplynutí 15-dňovej lehoty a uplatnenou majetkovou škodou a nemajetkovou
ujmou. Žalovaný má za to, že stav, v ktorom sa žalobca ocitol si zavinil sám a to spôsobom vykonávania
podnikateľskejčinnosti,pasivitoupriobhajovanísvojichprávnajmäjeužvsúčasnostizrejmé,žežalobca

si uplatňuje ničím neodôvodnené a ničím nepreukázané čiastky, či už v podobe majetkovej škody alebo
nemajetkovej ujmy. Z týchto dôvodov žiadal žalovaný žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

Tak ako vyššie bolo konštatované súd spojil viacero konaní, v ktorých sa domáhal náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy na spoločné konanie, kde si žiadal priznať žalobca právo na vyplatenie

náhrady majetkovej ujmy a nemajetkovej ujmy z dôvodu oneskoreného vydania poverenia exekučným
súdom, t.j. Okresným súdom vo Zvolene. V konaní vedenom pod sp. zn. 15C 175/2012 sa jednalo o
poverenie pre súdneho exekútora na základe zmluvy o úvere 6320327 s dlžníkom L. E., nar. X.X.XXXX,
kde exekučné číslo vedenej exekúcie bolo EX 10326/08. Lustráciou v registri bolo zistené, že na
tunajšom súde sa exekučné konanie viedlo pod sp. zn. 28Er 605/2008. Spis tunajšieho súdu bol

pripojený a súd sa s ním oboznámil. Na tunajší súd návrh ako žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie podľa ustanovenia § 44 Exekučného poriadku došla od súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad Bratislava dňa 1.12.2008. Poverenie exekučným titulom bol rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 19.8.2008 sp. zn. SR 07830/08. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
vydané 4.12.2008.

V pôvodnom vedenom konaní pod sp. zn. 15C 176/2012 si uplatnil žalobca plnenie o náhradu majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy na základe exekúcie vedenej proti povinnému Z.M., nar. XX.XX.XXXX, číslo
exekučného spisu EX 10146/08. V tomto konaní žiadal vyplatiť majetkovú škodu vo výške 125,-- €, ktorá
je vo všetkých konaniach rovnaká a nemajetkovú ujmu 321,-- €. Súčasťou je aj exekučný spis, kde sa

exekúcia pred tunajším súdom viedla pod sp. zn. 22Er 866/08. Z exekučného spisu bolo zistené, že
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie od súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava došlo na tunajší súd 1.12.2008. Exekučným titulom bol rozsudok stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 4.8.2008 sp. zn. SR 06975/08. Poverenie na vykonanie exekúcie bolo
vydané dňom 12.12.2008.

V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 177/2012 žiadal žalobca plnenie náhrady majetkovej
škody a nemajetkovej ujmy z dôvodu oneskoreného vydania poverenia pre súdneho exekútora vo veci
vedenej pod exekučnou značkou EX 2330/2009 voči povinnej H. L., nar. XX.X.XXXX. Majetková ujma,ktorú žiadal bola vo výške 125,-- € a nemajetková ujma, ktorú žiadal bola vo výške 275,-- €. Súčasťou
je exekučný spis sp. zn. 24Er 371/2009, z ktorého bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 25.5.2009. Exekučným titulom bol rozsudok

stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 16.1.2009 sp. zn. SR 12897/08. Poverenie bolo vydané dňa
29.5.2009.

Zo spisu pôvodne vedeného pod sp. zn. 15C 178/2012 bolo zistené, že žalobca žiadal priznať majetkovú
škodu vo výške 125,-- € a nemajetkovú ujmu vo výške 419,-- € z dôvodu oneskoreného vydania

poverenia pre súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX 7556/08 voči povinnému Z.
G., nar. XX.X.XXXX. Súčasťou spisu je aj exekučný spis Okresného súdu Zvolen sp. zn. 26Er 837/08,
z ktorého vyplýva, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie od súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava došla 29.10.2008. Exekučným titulom bol rozsudok
stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 11.6.2008 sp. zn. SR 05114/08. Poverenie bolo vydané 6.2.2009.

V konaní pôvodne vedenom pod sp. zn. 15C 179/2012 si uplatnil žalobca náhradu majetkovej škody
vo výške 125,-- € a nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- € z dôvodu oneskoreného vydania poverenia
na začatie exekúcie v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. EX 11205/08 voči povinnému Z. I., nar.
XX.X.XXXX. Súčasťou je aj exekučný spis tunajšieho súdu sp. zn. 27Er 16/09, z ktorého bolo zistené,
že dňa 9.1.2009 podal na tunajšom súde súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie. Exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 12.9.2008 sp. zn. SR
08842/08. Poverenie na začatie exekúcie bolo vydané 14.1.2009.

V konaní vedenom pôvodne pred tunajším súdom pod sp. zn. 15C 190/2012 si uplatnil žalobca náhradu
majetkovej škody vo výške 125,-- € a nemajetkovú ujmu vo výške 275,-- € z toho dôvodu, že malo

dôjsť k oneskorenému vydaniu poverenia na začatie exekúcie v exekučnej veci vedenej pod sp. zn.
EX 10937/08 voči povinnej Y. S., nar. XX.X.XXXX. Súčasťou spisu je aj exekučný spis tunajšieho
súdu sp. zn. 24Er 17/09, z ktorého bolo zistené, že na tunajší súd podal súdny exekútor JUDr. Rudolf
Krutý, Exekútorský úrad Bratislava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 9.1.2009.
Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 1.8.2008

sp. zn. SR 06724/08. Poverenie bolo vydané po doplnení žiadosti o vykonanie exekúcie, ktorú adresoval
súd súdnemu exekútorovi 14.1.2009 a rovnako slovenskej komore súdnych exekútorov, dňa 9.3.2009.

Žalobou pôvodne vedenou pod sp. zn. 15C 191/2012 žiadal žalobca zaviazať žalovaného na náhradu
majetkovej škody vo výške 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 330,-- € z toho dôvodu, že na základe

žiadostioudeleniepovereniavoveciexekučnejsp.zn.EX10912/08vočipovinnejM.S.,nar.XX.X.XXXX
bolo vydané poverenie po zákonnej lehote. Súčasťou spisu je aj exekučný spis sp. zn. 22Er 16/09, z
ktorej bolo zistené, že žiadosť súdneho exekútora bola doručená tunajšiemu súdu 9.1.2009. Exekučným
titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 20.8.2008 sp. zn. SR 07792/08. Poverenie
na vykonanie exekúcie bolo vydané dňa 20.1.2009.

Pôvodne vedenou žalobou pod sp. zn. 15C 192/2012 žalobca žiadal priznať náhradu majetkovej škody
v sume 125,-- € a nemajetkovej ujmy v sume 275,-- € z toho dôvodu, že žiadosti o udelenie poverenia
súdneho exekútora nebolo vyhovené v zákonnej 15-dňovej lehote. Exekučné konanie bolo vedené
pod sp. zn. EX 11844/08 voči povinnej Z. H., nar. XX.X.XXXX. Súčasťou je aj exekučný spis sp.

zn. 25Er 17/09, z ktorého bolo zistené, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola
tunajšiemu súdu doručená 9.1.2009. Exekučným titulom bol rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 1.10.2008 sp. zn. SR 09961/08. Následne dňa 19.1.2009 bola adresovaná súdnemu exekútorovi
výzva s tým, že poverenie po doručení odpovede na výzvu bolo vydané 18.3.2009.

Žalobou pôvodne vedenou pod sp. zn. 15C 193/2012 žiadal žalobca priznať výplatu majetkovej škody
vo výške 125,-- € a nemajetkovej ujmy vo výške 330,-- € z dôvodu oneskoreného vydania poverenia
na vykonanie exekúcie vo veci vedenej pod sp. zn. EX 11347/08 voči povinnej S. O., nar.
XX.X.XXXX. Súčasťou spisu je aj exekučný spis sp. zn. 22Er 12/09, z ktorého sa zisťuje, že žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla súdu 9.1.2009. Exekučným

titulom je rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 4.9.2008 sp. zn. SR 07827/08. Poverenie bolo
vydané 20.1.2009.V konaní vedenom pôvodne pod sp. zn. 15C 195/2012 si žalobca uplatnil náhradu majetkovej škody vo
výške 125,-- € a nemajetkovej ujmy vo výške 440,-- € z dôvodu oneskoreného vydania poverenia pre
súdneho exekútora po zákonom stanovenej lehote vo veci vedenej pod č. EX 13139/09 voči povinnému

D. G., nar. XX.X.XXXX. Súčasťou je pripojený exekučný spis sp. zn. 22Er 889/09, z ktorého bolo zistené,
že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie od súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad Bratislava došla na tunajší súd dňa 28.12.2009. Poverenie na vykonanie exekúcie
bolo vydané 30.12.2009.

Žalobca sa na pojednávanie nedostavil. Dňa 26.6.2014 zaslal súdu návrh na zrušenie nariadeného
pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu s tým, že opätovne
žiadal konanie prerušiť do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorej
predmetom je rozhodnutie o porušení práva žalobcu na zákonného sudcu a práva na nestranný súd
a ktorej dôsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu vo veci nevylúčenia sudcu povereného
prejednávaním veci. Tunajší súd návrhu na prerušenie konania nevyhovel s tým, že uznesením zo dňa

1.7.2014 konanie o návrhu žalobcu, ktorým sa domáhal prerušenia konania zastavil. Bližšie dôvody
procesného postupu tunajšieho súdu sú v uznesení, ktorým bolo podľa § 103 O.s.p. konanie o návrhu
žalobcu na prerušenie zastavené. Následne žiadosti o odročenie pojednávania nevyhovel a s poukazom
na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. v spojení s ustanovením § 119 O.s.p. oznámil žalobcovi, že žiadosti
o odročenie pojednávania nevyhovuje, vec prejedná a rozhodne.

Žalovaný sa rovnako na pojednávanie nedostavil, ospravedlnil neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie
s inými pojednávaniami s tým, že súhlasil s pojednávaním bez ich prítomnosti.

Podľa ustanovenia § 1, písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 514/2003 Z.z.) tento zákon
upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, písm. d/ vyššie citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1, písm. a/, bod 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola

spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu.

Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej
moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej

moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje
postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86
písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky
pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu
spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať
len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy,

z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca
sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného
rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o
ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavným súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody
spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody
žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda
vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je
poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu

škodu spôsobil.

Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

Podľa ods. 2 a 3 citovaného ustanovenia v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje; b)
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo; c) závažnosť následkov, ktoré vznikli

poškodenémuvsúkromnomživote;d)závažnosťnásledkov,ktorévzniklipoškodenémuvspoločenskom
uplatnení.

Žalobca vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn. 15C
175/2012 sa domáhal plnenia náhrady majetkovej škody, ktorá bola vo všetkých veciach 125,-- € a

nemajetkovej ujmy v peniazoch tak ako je bližšie uvedená pri jednotlivých samostatných nárokoch
uplatňovaných v pôvodnom konaní. Dôvodom, pre ktorý podal žalobca vo všetkých veciach žalobu na
plnenie o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy bola tá skutočnosť, že súd ako exekučný
súd nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote.
To znamená, že sa jednalo o uplatnenie nároku z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného

súdu. Je zrejmé, že si žalobca v danej veci uplatňoval nárok v súlade s ustanoveniami zákona o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. V súlade
s výkladom v zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 vyššie citovaného zákona za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinností orgánov verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní

alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2 pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote v nečinnosti pri výkone verejnej
moci alebo zbytočných prieťahov v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia

vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho
previnenia, ktoré má za následok prieťahy v konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný
súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Len z týchto

dôvodov možno v konaní vychádzať pri nesprávnom úradnom postupe. Tak ako už vyššie je uvedené v
jednotlivýchexekučnýchkonaniachbolipoverenianavykonanieexekúcievydanévzákonomstanovenej
lehote. V prípadoch pri exekúcií vedenej pred tunajším súdom pod sp. zn. 26Er 837/08 a 24Er 17/09 a
25Er 17/09 pred vydaním poverenia boli súdnemu exekútorovi adresované výzvy za účelom odstránenia
vád podania.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného v čase začatia exekučného konania súd preskúma
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie
exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí

exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.Aj napriek tomu, že vo väčšine exekučných vecí vedených pred tunajším súdom boli poverenia vydané v
lehote 15 dní je potrebné konštatovať, že 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia
je zo strany súdu považovaná za krátku na to, aby mohol exekučný súd náležite preskúmať predložený

rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu vzhľadom na
zložitosť veci, význam konania pre oprávneného a povinného, časovú náročnosť posúdenia exekučného
titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi Európskej únie. Poverenie na
vykonanie exekúcie individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho

exekútora. Ide tu o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe
ktorého súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje
oprávnenie exekúciu vykonávať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku
je zvýraznená zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože
vydanie tohto poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o
vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má povinnosť pred udelením poverenia

súdnemu exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne aj materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie,
musí byť zrejmé, že nárok ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný,
neodporuje zákon, neobchádza ho, ani nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nemôže vychádzať len z
obsahupredloženéhorozhodcovskéhorozsudkuajeoprávnenývyžiadaťsiodúčastníkovkonaniaalebo
odtretíchosôbpredloženielistín,prípadneajceléhospisovéhomateriálu,ktorésúpodľaposúdeniasúdu

relevantnéanevyhnutnézhľadiskajehorozhodovacejčinnosti.Takbolovprípadezvyšnýchexekučných
konaní vedených pred tunajším súdom.

Vo všetkých exekúciách bolo exekučným titulom rozhodcovské rozhodnutie a preto bolo nevyhnutné zo
strany exekučného súdu vychádzať aj z ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

Podľa § 39 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku z návrhu na vykonanie exekúcie musí byť zjavné, ktorému
exekútorovi je určený, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný a datovaný.
Okrem toho návrh na vykonanie exekúcie musí obsahovať meno, priezvisko, bydlisko účastníkov,
prípadne bydlisko zástupcov, údaj o štátnom občianstve, ak je účastníkom fyzická osoba, názov alebo

obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, pokiaľ je pridelené, ak je účastníkom právnická osoba, a
presné označenie exekučného titulu, vymedzenie vymáhaného nároku, prípadne označenie dôkazov,
ktorých sa oprávnený dovoláva. K návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený pripojí rovnopis rozhodnutia
opatrený potvrdením o jeho vykonateľnosti (exekučný titul). Potvrdenie o vykonateľnosti sa nevyznačuje
na notárskej zápisnici (§ 41 ods. 2).

Podľa ustanovenia § 34 ods. 1 až 4 Zákona o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok
sa vyhotovuje v písomnej forme a je podpísaný väčšinou rozhodcov; dôvod chýbajúceho podpisu
treba uviesť. Rozhodcovský rozsudok obsahuje a) označenie rozhodcovského súdu; b) mená a
priezviská rozhodcov; c) označenie účastníkov rozhodcovského konania a ich zástupcov menom a

priezviskom alebo obchodným menom, alebo názvom; d) miesto rozhodcovského konania (§ 23); e)
dátum vydania rozhodcovského rozsudku; f) výrokovú časť; g) odôvodnenie okrem prípadu, keď sa
účastníci rozhodcovského konania dohodli, že rozhodcovský rozsudok netreba odôvodniť alebo ak ide
o rozhodcovský rozsudok o dohodnutých podmienkach (§ 39); h) poučenie o možnosti podať žalobu na
súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak je miesto rozhodcovského konania v Slovenskej republike

a účastníci rozhodcovského konania sa nedohodli inak, každý rozhodcovský rozsudok v rozhodcovskom
konaní sa bude považovať za vydaný na tomto mieste v Slovenskej republike bez ohľadu na to, kde bol
podpísaný, odkiaľ bol odoslaný alebo kde bol účastníkom rozhodcovského konania doručený. Výroková
časť okrem výroku vo veci samej obsahuje aj údaj o výške trov rozhodcovského konania a o tom,
ktorý účastník rozhodcovského konania je povinný ich uhradiť, prípadne v akom pomere sa trovy medzi

účastníkov rozhodcovského konania rozdeľujú. Výrok rozhodcovského rozsudku musí byť určitý. Ak sa
v ňom ukladá povinnosť niečo plniť, rozhodcovský súd určí zároveň lehotu na toto plnenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd skúmal procesné podmienky exekučného konania, t.j.
prípustnosť konkrétnej exekúcie. Procesné podmienky súdnej exekúcie sú v podstate totožné s

podmienkami sporového konania ak v čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia súd nekonštatuje rozpor so zákonom, vydá poverenie na vykonanie exekúcie. Podľa názoru
súdu 15-dňová lehota určená v citovanom ustanovení § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je lehotou,
ktorá má poriadkový charakter, nakoľko exekučný poriadok neustanovuje sankciu za jej nedodržanie.Vyjadruje ideálnu predstavuje zákonodarcu o dobe potrebnej na to, aby sa takýto úkon mohol urobiť. Je
potrebné k danej veci uviesť, že na exekučný súd v danom období prišlo naraz niekoľko stoviek žiadostí
o udelenie poverenia, kde boli exekučným titulom práve rozhodnutia rozhodcovského súdu a bolo

povinnosťou exekučného súdu všetky exekučné tituly s poukazom na vyššie konštatované preskúmať a
rozhodnúť, či sú splnené podmienky pre vydanie poverenia. Súd preto konštatoval, že v danom okamihu
nebol dostatočný časový priestor a veľakrát ani dostatok informácií na preskúmanie exekučných titulov z
hľadiska ich formálnej a materiálnej vykonateľnosti ak chceli vyhovieť zákonnej požiadavke. Do obsahu
základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy patrí aj súdna ochrana v exekučnom

konaní, ktorá zabezpečuje nielen pre oprávneného, ale aj pre povinného uplatnenie rovnakých práv a
plnenie len zákonom vyžadovaných povinností. V týchto intenciách uvedomujúc si, že výkon rozhodnutia
je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu význam konania pre oprávneného a povinného, časovú
náročnosť posúdenia formálnych a materiálnych predpokladov vedenia exekučného konania preskúmal
exekučný súd predložený rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia a
návrh na vykonanie exekúcie. V čase rozhodovania o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

súd nekonštatoval rozpor so zákonom a vo všetkých exekučných veciach boli vydané poverenia na
vykonanie exekúcie. Súd konštatuje, že dĺžka exekučného konania od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vydanie poverenia absolútne nie je takej povahy, aby bolo možné v
danej veci vysloviť porušenie práva žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom
k tomu mal za to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov

v konaní ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom. Navyše ohľadne žalobcu tvrdeného prieťahu sa neviedlo tak ako to je poukázané
v ustanovení § 9 ods. 2 Zákona o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci disciplinárne, či iné
konanie, neriešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní, nerozhodoval ani ústavný súd alebo európsky súd
pre ľudské práva. Z týchto dôvodov súd žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

V závere žaloby žalobca žiadal najprv o veci rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom v súlade s
ustanovením § 152 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. V tejto súvislosti súd poukazuje na to,
že neboli splnené dôvody pre postup v súlade s ustanovením § 152 ods. 2 O.s.p. na rozhodnutie
medzitýmnymrozsudkomozodpovednostižalovanéhozaškodu,ktorámalavzniknúťžalobcovi,nakoľko

súd po prehodnotení a oboznámení sa so žalobami a exekučnými spismi dospel k záveru, že nie sú
dané dôvody pre vznik zodpovednosti štátu za škodu s poukazom na vyššie konštatované. Pre úplnosť
je potrebné dodať, že bolo rozhodnuté rozsudkom a preto nie je potrebné rozhodovať zvlášť o návrhu
žalobcu na vydanie medzitýmneho rozsudku.

O trovách konania bolo rozhodnuté s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s
ustanovením § 151 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému žalovanému nebola priznaná náhrada trov konania,
nakoľko si v konaní žiadne trovy neuplatnil a ani mu v konaní žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 2 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta
O. s. p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého
druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným
počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd

vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskoršíchpredpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j.
1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania

3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát

8) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
10) bol odvolacím súdom schválený zmier

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j.
1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p.,
4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2

O. s. p.).