Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 19, 2015

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/251/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712215960
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2015:6712215960.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864
421, proti odporkyni Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky,
so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej

ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh v celom z a m i e t a.

Odporkyni náhradu trov konania voči navrhovateľovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21. 09. 2012, ktorý bol doručený súdu dňa
27. 09. 2012 domáhal voči odporkyni náhrady majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a to z
dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen. V návrhu

uviedol, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úvere č. 6115773) navrhol písomným podaním
spísaným procedurálnym postupom podľa § 38 a nasl. Zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej len „Exekučný
poriadok“) súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu a to z dôvodu nerešpektovania zmluvných dojednaní
azákonnýchustanovenízostranydlžníka.Exekúciunavrholvykonaťpresvojupohľadávku,ktorávznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č. 103000123 dlžníkom: Marián Roziak, nar.
24.02.1987. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej

veci číslo: „EX 13201/2011“. Súdny exekútor v snahe postupovať pri nútenom vymáhaní pohľadávky
efektívne a účinne predložil jeho návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a
vecne príslušnému súdu, ktorým bol Okresný súd Zvolen (ďalej len „Exekučný súd“) a požiadal ho o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu
jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to
v zákonom ustanovenej dobe. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2011,

súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci, v znení neskorších predpisov, exekučný titul
sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo
návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §

41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku platného od 01. 06. 2010 do 31.05. 2011, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie. V exekučnom konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel
sa robil rozdiel medzi exekučnými titulmi. Povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola
založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených. Na tomto mieste je potrebné upozorniť na skutočnosť, že on disponuje
exekučnými titulmi, ktorými sú rozsudky Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle Zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, v znení neskorších predpisov. Exekučný súd napriek tomu, že vec ním
prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s

účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k
posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa
06. 03. 2012 (konanie začalo dňa 15. 07. 2011) a to rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenia. K rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej
doby (omeškanie viac ako 235 dní). Doplnil, že na označenie exekučnej veci používa všetky informácie,

ktoré má k dispozícii a ktoré pozná. Exekučný súd mu totiž neoznámil spisovú značku, pod ktorou
došlo k registrácii exekučného konania na všeobecnom súde. Nesprávny úradný postup Exekučného
súdu charakterizovaný nevydaním rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase
a bez zbytočných prieťahov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok bol
príčinou konkrétneho následku, ktorý sa prejavil vznikom materiálnej škody a nemajetkovej ujmy na jeho

strane. Opísaný postup Exekučného súdu hodnotil ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne s
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
Exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o udelení poverenia na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Ďalej upozornil na to,
že vyvinul enormné úsilie, aby docielil vecný posun v exekučnom konaní a prinútil porušovateľa, teda

Exekučný súd k vydaniu rozhodnutia. Dôvodil, že viackrát žiadal Exekučný súd o informáciu o stave
exekučného konania a spísal sťažnosti na prieťahy v konaní. Podotkol, že nečinnosť Exekučného súdu
nie je ničím ospravedlniteľná, pretože počas špecifikovaného obdobia nevykonával Exekučný súd vo
veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa počas exekučného
konania on nachádzal, čo je základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky. Preto si z dôvodu nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu uplatňuje náhradu
majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy, pričom majetková škoda činí sumu 125,- Eur (na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,-
Eur, na udržiavanie a správu informačného systému 40,- Eur, na administratívne spracovanie textových
urgencií adresovaných Exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných Exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na Exekučnom súde 15,- Eur). Súčasne si uplatňuje náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch v sume 433,34 Eur (55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti Exekučného súdu a
to na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, špecifikovanej v žalobe, teda 660,- Eur za rok:
12 mesiacov v roku = 55,- Eur za mesiac). Pred podaním návrhu na súd postupoval podľa § 15 ods.

1 Zákona č. 514/2003 Z.z., a písomnou žiadosťou požiadal odporkyňu o predbežné prerokovanie jeho
nároku na náhradu škody. Odporkyňa na jeho žiadosť pozitívne nereagovala, preto podal voči nej návrh
na súd. Súčasne žiadal priznať náhradu trov konania.

Uznesením č.k. 14C/251/2012-15 zo dňa 19. 02. 2013 súd spojil na spoločné konanie veci vedené

pred Okresným súdom Zvolen sp. zn. 14C/251/2012, 14C/252/2012, 14C/253/2012, 14C/254/2012,
14C/255/2012, 14C/283/2012, 14C/284/2012, 14C/285/2012, 14C/286/2012, 14C/289/2012,
14C/290/2012, 14C/291/2012, 14C/292/2012, 14C/328/2012 s tým, že konanie sa bude ďalej viesť pod
spoločnou spisovou značkou sp. zn. 14C/251/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 03.
2013.

Odporkyňa vo vyjadrení zo dňa 08. 07. 2013, ktoré bolo doručené súdu dňa 12. 07. 2013 k spojeným
návrhom (ďalej len „návrh“) uviedla, že návrh považuje za právne neopodstatný, žiadala ho v celom
rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania a to z dôvodu nepreukázania splnenia základnýchzákonných podmienok pre priznanie náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 Z.z. K návrhu vzniesla
procesné námietky v tom, že síce navrhovateľ uviedol v návrhu časť dôkazov, najmä odkazuje na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd napriek tomu, že dôkazné

bremeno znáša sám. Predovšetkým zdôraznila, že neoznačenie spisových značiek exekučných konaní,
v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu zo strany Exekučného súdu bolo jedným z
dôvodov, pre ktoré Ústavný súd SR odmietol sťažnosti navrhovateľa na porušenie jeho ústavných práv
nečinnosťou Exekučného súdu, keď uviedla príkladmo rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS
211/2012, sp. zn. IV.ÚS 366/2012, sp. zn. IV.ÚS 374/2012. Ďalej poukázala na to, že okrem toho,

kto iný ako oprávnený v exekučnom konaní, ktorý si v súvislosti s ním uplatňuje právo na náhradu
škody, má mať možnosť a záujem relevantným a jednoznačným spôsobom identifikovať konanie, v
ktorom mu mala byť spôsobená škoda. V tomto smere navrhla konajúcemu súdu aplikáciu § 43 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku. Na toto zákonné ustanovenie poukázala aj z dôvodu, že v tomto
momente nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní,
v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ v návrhu neuvádza, aké kroky podnikal na

odstránenie neželaného stavu. V druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o náhradu škody
nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda súdu alebo
Ústavný súd SR. Dňa 23. 04. 2012 jej boli doručené prvé žiadosti zo strany navrhovateľa o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 23. 04. 2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa
27. 09. 2012 boli okresnému súdu doručené návrhy na náhradu škody je zrejmé, že navrhovateľ

ich nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.
o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v
znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon č. 514/2003 Z.z.“), nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonnýmrozhodnutím,nezákonnýmzatknutím,zadržanímaleboinýmpozbavenímosobnejslobody,
rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody

spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe
písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným
orgánom podľa § 4 a 11. Podľa § 16 ods. 4 Zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí
nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo
ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže

sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Z citovaných
ustanovení tohto zákona vyplýva, že poškodený sa práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verenej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti (doručenia
na príslušný orgán) o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Predbežné prerokovanie
nároku je zákonom ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske

súdneho konanie (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 2Cz 38/76, uverejnené pod publikačným
číslom R 28/1978). Preto má za to, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde. Odporkyňa ďalej
informovalasúd,ženapriekopakovanýmvýzvamnadoplneniežiadostí,ktoréMinisterstvospravodlivosti
SR adresovalo navrhovateľovi po doručení prvotných žiadostí o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, Ministerstvu spravodlivosti SR bola doručená len všeobecná odpoveď, kde navrhovateľ

nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané informácie, nebol ochotný uviesť dátumy,
kedy sa dozvedel o škode, nepriložil doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu, neuviedol,
či boli podávané sťažnosti predsedovi súdu na prieťahy (ústavné sťažnosti), ani nedoplnil doklady
preukazujúce „ohrozenie“ práv zánikom povinného, jeho insolvenciou, stratou kontaktu s povinným,
ktorými odôvodňuje vznik nemajetkovej ujmy. V celku navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na

predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať
nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovanie sám požiadal. Preto nárok navrhovateľa nepovažuje
za predbežne prerokovaný. Nesprávny úradný postup navrhovateľ v návrhu špecifikuje ako nevydanie
rozhodnutia v zákonom ustanovenej lehote (teda zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia po 15 dňovej
lehote) a vykonanie úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok (zamietnutie žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Teda ide o dva namietané nesprávne úradné postupy.
Čo sa týka nesprávneho úradného postupu, ktorým má byť zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, takto formulovaný postup nemôže byť nesprávnym úradným postupom na
účely Zákona č. 514/2003 Z.z. Pojem „nesprávny úradný postup“ nemá legálnu definíciu, v súlade
s rozhodovacou praxou súdov ho možno vymedziť ako „porušenie právnou normou ustanoveného

predpísaného postupu štátneho orgánu, resp. porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý - či už
súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho orgánu, alebo s ňou nesúvisí - našiel svoj bezprostredný
výraz vo vydanom rozhodnutí“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 24/2004 uverejnený pod
publikačným číslom 23/2011). Teda akýkoľvek postup súdu (zahrňujúci napríklad právne posúdenie veci,záver o tom, že je oprávnený preskúmavať exekučný titul, zistenie skutkového stavu, výber, aplikácia
a interpretácia zvolených právnych noriem na skutkový stav), ktorý nájde svoj bezprostredný výraz vo
vydanom rozhodnutí, nemôže byť oným „nesprávnym úradnom postupom“ na účely Zákona č. 514/2003

Z.z. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradnom postupom je preto vylúčená.
Z navrhovateľom prednesených skutkových okolností je zrejmé, že nemôže ísť ani o zodpovednosť
za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Totiž podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,
ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené

alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 01. 06. 2011,
súd preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie
a exekučný titul, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 Zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul
sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo

návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §
41 ods. 2 písm. c) a d). Ak sú zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu
je prípustné odvolanie. Z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že pre úspešné uplatnenie

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím je okrem iného nevyhnutné, aby
nezákonnosť rozhodnutia bola konštatovaná príslušným orgánom, ktorý toto už právoplatné rozhodnutie
z dôvodu nezákonnosti zmení alebo zruší v príslušnom konaní o opravnom prostriedku podanom proti
rozhodnutiu. Táto podmienka nepochybne nie je v prípadoch zamietnutia žiadostí o udelenia poverenia
na vykonanie exekúcie splnená. Predmetné rozhodnutia okresného súdu nie je možné považovať za

nezákonné a zároveň ich zákonnosť/nezákonnosť nie je možné posudzovať v tomto konaní. Pokiaľ
navrhovateľ uviedol, že súd prekročil svoju rozhodovaciu právomoc, keď vykonal „opätovné posúdenie
práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu“, v tejto súvislosti je potrebné uviesť, že v zmysle uznesenia
Ústavného súdu SR z 03. 03. 2011 č.k. IV.ÚS 60/2011-13, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 13. 10.
2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 26. 09. 2011 sp. zn. 3Mcdo 11/2010 a

uznesenia Najvyššieho súdu SR z 29. 03. 2011 sp. zn.5Cdo 291/2010, vnútroštátny súd má povinnosť
ex offo preskúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku, nekalú povahu rozhodcovskej
doložky rozhodcovského súdu vydaného bez účasti spotrebiteľa, preskúmať, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, a to v takom rozsahu, v akom mu to umožňujú
vnútroštátne procesné pravidlá v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Podľa

názoru Ústavného súdu, pokiaľ je podmienka existencie vnútroštátneho práva prikazujúceho za určitých
okolností prieskum materiálnej stránky rozhodcovského rozsudku v rámci rozhodovania no návrhu
na výkon rozhodcovského rozsudku splnená (§ 45 zákona o rozhodcovskom konaní), potom postup
všeobecného súdu, ktorý z toho vyvodí dôsledky vyplývajúce zo slovenského právneho poriadku, je
legitímny. K nesprávnemu úradnému postupu spočívajúcemu v rozhodnutí o zamietnutí žiadosti o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie po 15 dňovej lehote považovala za nevyhnutné v prvom rade
poukázať na tú skutočnosť, že so samotnej dikcie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že lehota
15 dní sa nevzťahuje na vydanie rozhodnutia v podobe zamietnutia žiadosti o udelenie poverenia. 15
dňová lehota sa týka prípadu, keď súd poverí exekútora vykonaním exekúcie na základe exekučného
titulu. Ak ho súd nepoverí, 15 dňová lehota neplatí. Nie je možné ani logicky predpokladať, žeby to bol

zámer zákonodarcu určiť 15 dňovú lehotu i na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, keďže ide o zložitý proces posudzovania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu. Podľa § 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. (v
znení účinnom od 01. 01. 2013) pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti

pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov.Navrhovateľnepreukázal,žebypodalsťažnosťnaprieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, žeby existovalo právoplatné rozhodnutie vydané vdisciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či právoplatné
rozhodnutie Ústavného súdu SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov. Z týchto dôvodov má za to, že nie je preukázaný nesprávny úradný

postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ďalej vo vyjadrení odporkyňa uviedla, že ako to vyplýva zo
skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom v niektorých návrhoch, k nesprávnemu úradnému
postupu súdu malo dôjsť v období pred marcom 2009. Podľa § 19 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z.,
právo na náhradu škody sa premlčí za 3 roky odo dňa, keď s poškodený dozvedel o škode. Ak je
podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia,

plyniepremlčacialehotaododňadourčenia(oznámenia)rozhodnutia.Vprípade,akmalanavrhovateľovi
vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v zamietnutí žiadosti o udelenie
poverenianavykonanieexekúcieatopo15dňovejlehote,lehotanauplatnenietohtonároku(premlčacia
doba) uplynula po 3 rokoch od momentu uplynutia 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Vzhľadom na uvedené odporkyňa vzniesla
námietku premlčania, ak došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia

dňom 23. 04. 2009 (t.j. 3 roky pred dňom, kedy jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku). Tiež pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je okrem
iného nevyhnutné preukázať existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ doposiaľ nepreukázal existenciu
škody a nároky, ktoré si uplatňuje, je možné považovať za hypotetické. Na tomto mieste je potrebné
poukázať na tú skutočnosť, že navrhovateľ neuvádza, či predmetné vecné náklady predstavujú podľa

§ 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Skutočná škoda je totiž trvalé
zmenšeniemajetkupoškodenéhoaušlýziskpredstavujeušlýmajetkovýprospech,resp.nerozmnoženie
majetku poškodeného, ktoré by bolo možné dôvodne očakávať, nebyť škodnej udalosti, s ohľadom
na pravidelný beh vecí. Na základe ustálených definícií skutočnej škody a ušlého zisku navrhovateľ
doposiaľ neuniesol bremeno tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý

zisk. Nepreukázal tiež existenciu dlžníka ako úplný základ pre preukázanie toho, čoho sa domáha, ani
existenciu právoplatného rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia, ani nevymožiteľnosť
pohľadávky. Pokiaľ sa ďalej navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, tu
odporkyňa poukázala na skutočnosť, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je
odlišný. Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“

sú irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Samotná judikatúra poukazuje na tento aspekt v rozsudku Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 3Cdo 675/2011, kde je uvedené, že odškodnenie právnickej osoby za nemajetkovú ujmu nie je
možnévzťahovaťnafyzickéosoby,ktorésanačinnostiprávnickejosobynejakýmspôsobomzúčastňujú,
lebo im nevznikla ujma priamo. Navrhovateľ uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských

plánov“, ale tieto nie sú bližšie konkretizované. Taktiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila
ďalšieho jeho podnikateľské postupy“. Rovnako požadovaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 20
% z istiny a príslušenstva nie je podložená akýmikoľvek reálnymi skutočnosťami, či rozumnou úvahou.
Navrhovateľ zjavne tak opomína, že pri uplatňovaní nároku na náhradu nemajetkovej ujmy je potrebné
preukázať, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Uvedené z návrhu

nevyplýva a z tohto dôvodu nepovažuje za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy, ako ani to, žeby
sa mala poskytnúť navrhovateľovi jej náhrada v peniazoch. V tejto súvislosti poukázala na § 17 ods. 2
a ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z.. V tejto súvislosti nie je možné opomenúť povahu a predmet konania,
v ktorom malo k nesprávnemu úradnému postupu dôjsť, a to pri zohľadnení povahy podnikateľskej
činnosti navrhovateľa a povedomí, ktoré je okolo navrhovateľa v spojení s touto podnikateľskou

činnosťou vytvorené. V posledných rokoch všetky zložky štátnej moci zamerali svoju pozornosť na
ochranu spotrebiteľských práv, pričom je všeobecne známe, že potrebu ochrany práv spotrebiteľov
podmienila najmä činnosť navrhovateľa na trhu spotrebiteľských úverov. Práve uplatňovanie rôznych
pohľadávok z titulu spotrebiteľských úverov je predmetom exekučných konaní, ktoré navrhovateľ
inicioval a v ktorých malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu. Odporkyňa k vyjadreniu doložila

list Európskej komisie Generálneho riaditeľstva pre spravodlivosť č. JUST/A3/RM/kb D (2010)/1360
adresovaný stálemu predstaviteľovi Slovenskej republiky pri Európskej únii, v ktorom Európska komisia
poukázala na to, že v súvislosti s podnikateľskými praktikami navrhovateľa dostala sťažnosti od
slovenských spotrebiteľov, ako aj sťažnosť od Slovenského združenia na ochranu spotrebiteľov, pričom
útvary Komisie sa o týchto praktikách dozvedeli aj prostredníctvom návrhu na začatie prejudiciálneho

prejednania, ktorý podľa článku 267 ZPEÚ podal Krajský súd v Prešove (vec C-76/10). Okrem
uvedeného o negatívnej percepcii navrhovateľa verejnosťou, resp. aj špecializovanými organizáciami
na ochranu spotrebiteľov (napríklad Spotrebiteľské centrum) svedčí napríklad článok v denníku SME zo
dňa 16. 07. 2012, ktorý odporkyňa tiež pripojila k vyjadreniu. Z uvedeného článku napríklad vyplýva,že navrhovateľ obišiel zákaz vymáhať pohľadávku exekúciou. Podľa uvedeného článku Okresný súd
Prešov označil konanie v prejednávanej veci za mimoriadne závažnú nečestnú činnosť, pričom článok
popisuje aj niektoré prípady, keď sa jednotliví spotrebitelia napokon domohli svojich práv (s odkazom

na rozhodnutie Súdneho dvora v Luxemburgu, ktorý poukázal na nezrovnalosti v zmluve, chýbajúcu
RPMN a neprimerané sankcie a úroky). Z článku vyplýva aj nemenej významná skutočnosť, že
Asociácia organizácií splátkového predaja, ktorá sa nestotožňuje s konaním navrhovateľa, vylúčila
navrhovateľa zo svojich radov. Z popísaného je zrejmé, že navrhovateľ a jeho praktiky sú vnímané
verejnosťou negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie, súdy konštatovali porušovanie práv

spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť navrhovateľa podnietila zvýšenú
potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci. Navrhovateľ je vnímaný ako
spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a právne vedomie nízko
príjmových osôb. Vzhľadom na uvedené má za to, že navrhovateľ nepreukázal podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu, súlad postupu navrhovateľa s dobrými mravmi, ako aj nedostatočnosť
konštatovania porušenia práva. Zároveň aplikujúc § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. po zohľadnení

osoby poškodeného a vnímania doterajšieho pôsobenia navrhovateľa (ako spoločnosti s negatívnou
povesťou využívajúcou neprijateľné podmienky), minimálnej závažnosti prípadnej ujmy a následky,
ktoré navrhovateľovi mohol namietaný nesprávny úradný postup spôsobiť, nemôže byť navrhovateľovi
priznaná žiadna náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odporkyňa tiež namietala príčinnú súvislosť
ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť,

ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu je priama väzba javov (objektívnych súvislostí),
v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov ja každá
príčiny niečím vyvolaná a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený. Nestačí, ak je iba sprostredkovaný.
Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho a bezprostredného vzťahu

príčiny a následku, nemožno tvrdiť, žeby navrhovateľovi vznikla škoda postupom súdu. Navrhovateľ
tak nepreukázal, žeby činnosťou súdu v namietanom konaní došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
nepreukázal vznik, ani výšku skutočnej škody, ani prípadnej nemajetkovej ujmy, a tým pádom neexistuje
ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom súdu spočívajúcim v tom, že zamietol
žiadosť o udelenie poverenia a to po zákonom stanovenej lehote a uplatnenou majetkovou škodou a

nemajetkovou ujmou.

V konaní pod sp. zn. 14C/251/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu škody v sume
125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 433,34 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s exekučným
konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo Zmluvy o úvere

č. 103000123 dlžníkom: Marián Roziak, nar. 24.02.1987. Po prijatí návrhu na vykonanie exekúcie súdny
exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 13201/2011. Exekučný súd v tejto exekučnej veci
rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 06. 03. 2012 (konanie sa začalo dňa 15. 07. 2011), teda
bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 235 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/252/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 394,62 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 205500074 dlžníkom: Peter Hazucha, nar. 30.12.1984. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 699/2011. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 19. 08. 2011 (konanie sa začalo dňa 17.
01. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 214 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/253/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 496,04 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 601100035 dlžníkom: Marek Guži, nar. 16.01.1987. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6418/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 17. 02. 2011 (konanie sa začalo dňa 24.
05. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 269 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/254/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 481,28 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzkuzo Zmluvy o úvere č. 601100118 dlžníkom: Zdeněk Gašparík, nar. 10.12.1986. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 17554/2010. Exekučný
súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 19. 08. 2011 (konanie sa

začalo dňa 01. 12. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 261 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/255/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 438,87 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 601100246 dlžníkom: Mária Mikulová, nar. 02.04.1952. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 18110/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 05. 08. 2011 (konanie sa začalo dňa 10.
12. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 238 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/283/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 346,57 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku
zo Zmluvy o úvere č. 607800040 dlžníkom: Mária Haringová, nar. 11.04.1966. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6068/2011. Exekučný
súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18. 10. 2011 (konanie sa začalo

dňa 13. 04. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 188 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/284/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 330,08 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku

zo Zmluvy o úvere č. 607800079 dlžníkom: Renata Volteková, nar. 05.01.1981. Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 15715/2010. Exekučný
súd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 12. 04. 2011 (konanie sa začalo
dňa 15. 10. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 179 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/285/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 632,49 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 607700276 dlžníkom: Marek Kováč, nar. 21.11.1974. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 7162/2011. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 18. 04. 2012 (konanie sa začalo dňa 11.
05. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 343 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/286/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 274,76 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti

s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 601100686 dlžníkom: Igor Kluka, nar. 05.06.1962. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 6103/2011. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 09. 09. 2011 (konanie sa začalo dňa 13.
04. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 149 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/289/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 608,52 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 601100824 dlžníkom: Ján Badinka, nar. 09.02.1981. Po prijatí návrhu na vykonanie

exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 7841/2011. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20. 04. 2012 (konanie sa začalo dňa 26.
05. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 330 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/290/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu

škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 350,36 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku
zo Zmluvy o úvere č. 601100946 dlžníkom: Iveta Markusová, nar. 28.08.1972 . Po prijatí návrhu na
vykonanie exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 11724/2011. Exekučnýsúd v tejto exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 04. 01. 2012 (konanie sa začalo
dňa 28. 06. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 190 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/291/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 722,85 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 607700110 dlžníkom: Pavel Kurák, nar. 19.02.1964. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 1540/2011. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 20. 02. 2012 (konanie sa začalo dňa 24.
01. 2011), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 392 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/292/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 503,41 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo

Zmluvy o úvere č. 601100559 dlžníkom: Imrich Berky, nar. 17.12.1975. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 17998/2010. Exekučný súd v tejto
exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 07. 09. 2011 (konanie sa začalo dňa 08.
12. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 273 dní.

V konaní pod pôvodnou sp. zn. 14C/328/2012 navrhovateľ uplatnil nárok voči odporkyni na náhradu
škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 258,16 Eur, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti
s exekučným konaním vedeným na vymoženie jeho pohľadávky, ktorá vznikla neplnením záväzku zo
Zmluvy o úvere č. 6770292 dlžníkom: Miroslav Mikuš, nar. 29.04.1965. Po prijatí návrhu na vykonanie
exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci číslo: EX 16620/2010. Exekučný súd v tejto

exekučnej veci rozhodol o žiadosti súdneho exekútora až dňa 22. 03. 2011 (konanie sa začalo dňa 02.
11. 2010), teda bol v omeškaní s rozhodnutím viac ako 140 dní.

Vo všetkých týchto konaniach navrhovateľ návrh odôvodnil rovnakými právnymi dôvodmi.

V súdenej veci súd nariadil pojednávanie na deň 19. 11. 2015. Na toto pojednávanie boli právny
zástupca navrhovateľa, i odporkyňa predvolaní včas a riadne (čl. 180 spisu), právnemu zástupcovi
navrhovateľa predvolanie bolo doručené dňa 06. 11. 2015 doporučene do vlastných rúk prostredníctvom
pošty. Právny zástupcu navrhovateľa neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil, nepožiadal zo
žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie tohto pojednávania. Odporkyňa sa tohto pojednávania tiež

nezúčastnila, neúčasť na pojednávaní ospravedlnila elektronickým podaním zo dňa 13.11.2015, ktoré
bolo doručené súdu dňa 13.11.2015, tiež nepožiadala zo žiadneho dôležitého dôvodu o odročenie
tohto pojednávania, súhlasila s prejednaním vo veci v jej neprítomnosti, ako dôvod neúčasti uviedla
hospodárnosť konania, ako aj s ohľadom na predpokladaný postup navrhovateľa, ktorý sa podľa
doterajších skúseností pojednávania taktiež neúčastní. Ďalej neúčasť odôvodnila svojimi kapacitnými

a personálnymi možnosťami vzhľadom na značný počet pojednávaní v obdobným sporoch po celom
území SR. Za vyhodnotenia týchto procesných podmienok na konanie potom súd vec na tomto
pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporkyne, keď
pritom prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy podľa § 101 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého
súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na

pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takéhoto účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania nepredložil žiadne dôkazy. Konanie Exekučného súdu, ktorým
mal byť Okresný súd Zvolen a v ktorom malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu Exekučného

súdu zakladajúceho jeho nárok na náhradu majetkovej škody a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch
identifikoval spisovými značkami exekučných vecí vedených súdnym exekútorom (neoznačeným),
spisové značky súdnych spisov Exekučného súdu (Okresného súdu Zvolen) neuviedol, len žiadal
vykonať dôkaz oboznámením týmito exekučnými spismi, pričom tieto identifikoval tak, že sú založené
pre exekučné konania vedené medzi oprávneným Pohotovosť, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom

Pribinova 25, 811 09 Bratislava, a povinnými (dlžníkmi) uvedenými v jednotlivých návrhoch pre
vymoženie peňažnej pohľadávky (pohľadávok), ktorá vznikla neplnením záväzku povinných (dlžníkov)
vyplývajúceho zo zmlúv o úvere špecifikovaných v jednotlivých návrhoch s tým, že Exekučný súd mu
neoznámil spisové značky, pod ktorými došlo k registrácii exekučných konaní na Exekučnom súde. Vnávrhoch neopomenul uviesť „exekučný titul“, na základe ktorého podal návrh na vykonanie exekúcie
u súdneho exekútora.

Na základe týchto údajov navrhovateľa súd v súdenej veci zadovážil súvisiace exekučné spisy
Exekučného súdu a vykonal dokazovanie týmito exekučnými spismi, keď ich identifikoval spisovými
značkami: sp. zn. 24Er/791/2011, sp. zn. 20Er/124/2011, sp. zn. 21Er/1255/2010, sp. zn.
20Er/1793/2010, sp. zn. 22Er/41/2011, sp. zn. 31Er/54/2011, sp. zn. 25Er/1087/2010, sp. zn.
25Er/626/2011, sp. zn. 20Er/333/2011, sp. zn. 21Er/692/2011, sp. zn. 30Er/319/2011, sp. zn.

22Er/143/2011, sp. zn. 20Er/38/2011 a sp.zn. 28Er/1014/2010.

Z exekučného spisu sp. zn. 24Er/791/2011 (EX 13201/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Marián Roziak, nar. 24.02.1987. Tento
došiel dňa 09. 09. 2011 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Exekučný súd rozhodol uznesením

č.k. 24Er/791/2011-10 zo dňa 02.11.2011 tak, že žiadosť zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.03.2012. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave
exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní.

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/124/2011 (EX 699/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že

návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Peter Hazucha, nar. 30.12.1984. Návrh spolu so
žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bol doručený Exekučnému súdu dňa 11.02.2011.
Exekučný súd o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodol
uznesenímč.k.20Er/124/2011-10zodňa19.05.2011tak,žetútožiadosťzamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 20.09.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o

informáciuostaveexekučnéhokonania,anisťažnosťnaprieťahyvkonaní(exekučnávecsatýkanároku
navrhovateľa uplatneného pôvodne pod sp.zn. 14C/252/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 21Er/1255/2010 (EX 6418/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) sú
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Marek Guži, nar. 16.01.1987. Tento

došiel dňa 16. 07. 2010 spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Výzvou zo dňa 21.07.2010, ktorá bola realizovaná dňa 10.09.2010 Exekučný súd vyzval
Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava na predloženie súvisiacej
zmenky k rozhodcovskému rozsudku v čitateľnej forme. Táto výzva bola doručená tomuto súdu dňa
16.09.2010. Na túto výzvu reagoval tento súd dňa 29.10.2010, kedy predložil na CD nosiči okrem iného

i požadovanú zmenku. Na to Exekučný súd z predloženého CD nosiča zabezpečoval vyhotovovanie
súvisiacich listín s exekučným konaním. Na to o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie rozhodol uznesením č.k. 21Er/1255/2010-27 zo dňa 31.12.2010 a to tak, že
žiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúciezamietol.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 26.01.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o

informáciuostaveexekučnéhokonania,anisťažnosťnaprieťahyvkonaní(exekučnávecsatýkanároku
navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. 14C/253/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/1793/2010 (EX 17554/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinného: Zdeněk Gašparík, nar. 10.12.1986.

Tento došiel dňa 22.12.2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O tejto
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo rozhodnuté Exekučným súdom uznesením
č.k. 20Er/1793/2010-10 zo dňa 18.05.2011, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie bola zamietnutá. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.09.2011. V
exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného

konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom
pôvodne pod sp.zn. 14C/254/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 22Er/41/2011 (EX 18110/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Mária Mikulová, nar. 02.04.1952. Tento

došiel dňa 17.01.2011 spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Výzvou zo dňa 26.01.2011, ktorá bola realizovaná dňa 11.03.2011 a doručená dňa 18.03.2011
bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie opravy návrhu na vykonanie exekúcie. Dňa 24.03.2011
súdny exekútor predložil opravený návrh. Na to Exekučný súd uznesením č.k. 22Er/41/2011-14 zodňa 08.04.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.08.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadosť
oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná

vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. 14C/255/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 31Er/54/2011 (EX 6068/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Mária Haringová, nar. 11.04.1966.
Tento bol doručený Exekučnému súdu dňa 23.05.2011 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. O žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bolo
rozhodnuté Exekučným súdom uznesením č.k. 31Er/54/2011-10 zo dňa 07.06.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.10.2011. Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
bola zamietnutá. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave
exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa
uplatneného pôvodne pod sp.zn. 14C/283/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 25Er/1087/2010 (EX 15715/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Renata Vojtekova, nar. 05.01.1981.
Tento došiel dňa 22.12.2010 spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučný
súd uznesením č.k. 25Er/1087/2010-9 zo dňa 14.03.2011 túto žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2011. V
exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného
konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatneného
pôvodne pod sp.zn. 14C/284/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 25Er/626/2011 (EX 7162/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Marek Kováč, nar. 21.11.1974. Tento
došiel dňa 07.07.2011 spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Exekučný súd uznesením č.k. 25Er/262/2011-10 zo dňa 20.03.2012 žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 13.04.2012. Z exekučného spisu vyplýva, že oprávnený podal v exekučnej veci dňa 12.03.2012
sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola vybavená dňa 03.04.2012 predsedníčkou súdu ako dôvodná
(exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatneného pôvodne pod sp.zn. 14C/285/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/333/2011 (EX 6103/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,

že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Igor Kluka, nar. 05.06.1962. Tento došiel
dňa 23.05.2011 spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
O tejto žiadosti súdneho exekútora Exekučný súd rozhodol uznesením č.k. 20Er/333/2011-10 zo dňa
23.05.2011 tak, že túto žiadosť zamietol. Na odvolanie oprávneného voči tomuto uzneseniu Krajský
súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací napadnuté uznesenie Exekučného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie uznesením č.k. 16CoE/411/2011-25 zo dňa 28.03.2012. V exekučnom spise
sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť
na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatneného pôvodne pod sp.zn.
14C/286/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 21Er/692/2011 (EX 7841/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Ján Badinka, nar. 09.02.1981. Tento došiel
dňa 03.08.2011 spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
O tejto žiadosti súdneho exekútora Exekučný súd rozhodol uznesením č.k. 21Er/692/2011-10 zo dňa
23.03.2012, keď žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Na odvolanie oprávneného voči tomuto uzneseniu Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací
uznesením č.k. 1CoE/257/2012-40 zo dňa 30.10.2012 napadnuté uznesenie Exekučného súdu zrušil a
vec vrátil Exekučnému súdu na ďalšie konanie. Dňa 27.02.2013 bolo vydané poverenie na vykonanie
exekúcie Exekučným súdom. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o
informáciuostaveexekučnéhokonania,anisťažnosťnaprieťahyvkonaní(exekučnávecsatýkanároku

navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. 14C/289/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 30Er/319/2011 (EX 11724/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Iveta Markusová, nar. 28.08.1972. Návrh boldoručený dňa 18.08.2011 spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie. Výzvou zo dňa 19.08.2011, ktorá bola realizovaná dňa 24.10.2011 a doručená dňa 31.10.2011
bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie súvisiacej zmluvy o úvere, nakoľko k návrhu na vykonanie

exekúcie a k žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doložená zmluva o úvere
týkajúca sa inej osoby. Na túto výzvu reagoval samotný oprávnený, ktorý dňa 29.11.2011 predložil
žiadanú zmluvu o úvere. Na to Exekučný súd uznesením č.k. 30Er/319/2011-14 zo dňa 06.12.2011
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 28.12.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o

informáciuostaveexekučnéhokonania,anisťažnosťnaprieťahyvkonaní(exekučnávecsatýkanároku
navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. 14C/290/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 22Er/143/2011 (EX 1540/11 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil, že
návrhnazačatieexekúciebolpodanývočipovinnému:PavelKurák,nar.19.02.1964.Návrhboldoručený
spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa 14.02.2011. Exekučný súd o

tejto žiadosti rozhodol uznesením č.k. 22Er/143/2011-10 zo dňa 04.03.2011, ktorým žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.02.2012. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave
exekučného konania, ani sťažnosť na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa
uplatnenom pôvodne pod sp.zn. 14C/291/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 20Er/38/2011 (EX 17998/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd zistil,
že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Imrich Berky, nar. 17.12.1975. Návrh bol
doručený spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dňa
17.01.2011.OtejtožiadostirozhodolExekučnýsúduznesením č.k.20Er/38/2011-10zodňa19.05.2011,

ktorým žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane exekúcie zamietol. Oprávnený
napadol toto uznesenie odvolaním. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací uznesením č.k.
17CoE/5/2012-25 zo dňa 29.02.2012 napadnuté uznesenie Exekučného súdu zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. Dňa 23.04.2014 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie. V exekučnom spise
sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o informáciu o stave exekučného konania, ani sťažnosť

na prieťahy v konaní (exekučná vec sa týka nároku navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn.
14C/292/2012).

Z exekučného spisu sp. zn. 28Er/1014/2010 (EX 16620/10 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý) súd
zistil, že návrh na začatie exekúcie bol podaný voči povinnému: Miroslav Mikuš, nar. 29.04.1965. Návrh

bol doručený spolu so žiadosťou súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
dňa 22.12.2010. Exekučný súd túto žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonane
exekúcie zamietol uznesením č.k. 28Er/1014/2010-11 zo dňa 23.12.2010, ktoré uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 01.04.2011. V exekučnom spise sa nenachádza žiadna žiadosť oprávneného o
informáciuostaveexekučnéhokonania,anisťažnosťnaprieťahyvkonaní(exekučnávecsatýkanároku

navrhovateľa uplatnenom pôvodne pod sp.zn. 14C/328/2012).

Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými exekučnými spismi.

Navrhovateľ v súdenej veci uplatnil nárok podľa Zákona č. 514/2003 Z.z., o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), keď bolo potrebné aplikovať na daný nárok ustanovenia tohto zákona
účinné v rozhodnom období, teda ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z., v znení zákonov č. 215/2007
Z.z., č. 477/2008 Z.z., č. 517/2008 Z.z., č. 508/2010 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1., zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskejrepubliky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o

predbežné prerokovanie nároku (ďalej len žiadosť) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
jeho časť do 6 mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že v prípade zodpovednosti za škodu spôsobenú
nesprávnym úradným postupom sa jedná o objektívnu zodpovednosť, čo znamená, že zo strany

oprávneného subjektu (poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu, resp.
nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu.

Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je nevyhnutné súčasné
splnenie troch podmienok: 1) nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Predpoklad súčasného splnenia uvedených
podmienok znamená, že ak chýba čo i len jedna z podmienok, náhradu škody nie je možné priznať.
Dôkazné bremeno preukázať podmienky náhrady škody spočíva na poškodenom. V súdenej veci je to
na navrhovateľovi.

Pojem „nesprávny úradný postup orgánu verejnej moci“ nie je zákonodarcom v § 9 ods. 2 zákona č.
514/2003 Z.z. výslovne definovaný, je uvedený len príkladmo. Je však možné vyvodiť, že ide o taký
úradný postup, ktorý má vadu, ktorá nie je v súlade s príslušnou právnou úpravou. Jedná sa o postup,
pri ktorom dôjde k porušeniu pravidiel stanovených právnymi predpismi pre konanie orgánu verejnej
moci alebo porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, teda o postup

nezákonný. Skutočnosť, že ide o nesprávny úradný postup taktiež určuje fakt, že musí ísť o úradný
postup priamo súvisiaci s výkonom právomoci orgánu verejnej moci.

Navrhovateľ odvodzuje nárok na náhradu škody z nesprávneho úradného postupu Exekučného súdu,
ktorý v konaní o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie nekonal v

súlade s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, keď zamietajúce rozhodnutie vydal po uplynutí 15 dní.

Aktuálna právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná
ako absolútna objektívna zodpovednosť. Na to, aby vznikla právna zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, musia byť splnené určité zákonné podmienky, ktoré sa v právnej teórii i v

praxi označujú ako predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. Konkrétne sa jedná o existenciu týchto
predpokladov: 1. porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2. nepriaznivý následok protiprávneho
úkonu, resp. škodnej udalosti, ktorým je určitá škoda (ujma), 3. príčinná súvislosť medzi porušenímprávnej povinnosti (protiprávnym úkonom), resp. právne relevantnou udalosťou spôsobujúcou škodu
(škodnou udalosťou) a nepriaznivým následkom, teda ujmou (škodou).

Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je
protiprávnosť, resp. nezákonnosť pri rozhodovaní alebo úradnom postupe orgánu verejnej moci.
Protiprávnosti, resp. nezákonnosti sa orgán verejnej moci pri výkone verejnej moci môže dopustiť: a)
nezákonným rozhodnutím, b) nesprávnym úradným postupom, c) rozhodnutím o zatknutí, zadržaním
alebo iným pozbavením osobnej slobody (za podmienok uvedených v § 7 zákona č. 514/2003 Z.z.), d)

rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe (za podmienok uvedených v §
18 zákona č. 514/2003 Z.z.).

Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je vznik škody, ktorá
sa prejavila u poškodeného vo forme majetkovej ujmy (vo forme skutočnej škody, ušlého zisku) alebo
vo forme nemajetkovej ujmy.

Posledným predpokladom zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je príčinná
súvislosťmedziprotiprávnosťouprirozhodovaníaleboúradnompostupeorgánuverejnejmociavznikom
škody. O uvedenú príčinnú súvislosť pôjde vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia,
resp. nesprávneho úradného postupu, pričom musí byť nesporné, že ak by nedošlo k nezákonnému

rozhodnutiu, resp. nesprávnemu úradnému postupu, nedošlo by ani k vzniku škody. Pretože zákonná
úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je koncipovaná ako objektívna
zodpovednosť, od poškodeného sa pre úspešné uplatnenie nároku tejto zodpovednosti vyžaduje
preukázanie vyššie uvedených zákonných predpokladov tejto zodpovednosti. Nie je teda zaťažený
povinnosťou preukazovať i zavinenie zodpovedného subjektu.

Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú
predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktorá je v rozpore so
zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup
orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými

právnymipredpismialebovrozporesozásadamivýkonuverejnejmociazákladnýmiprávnymiprincípmi.
Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza v demonštratívnom výpočte prípady,
ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní,
alebo o iný nezákonný zásad do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát
(prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej
moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje
existencia všeobecných predpokladov škody a to vznik škody a príčinná súvislosť (kauzálny nexus)
medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.

Navrhovateľ vo všetkých veciach, ktoré boli prejednávané v rámci spojeného konania pod sp. zn.
14C/251/2012 sa domáhal nároku na náhradu majetkovej škody, ako aj nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy v peniazoch tak, ako bol tento bližšie špecifikovaný v jednotlivých návrhoch. Ťažisko argumentácie
navrhovateľa o nesprávnom úradnom postupe Exekučného súdu spočívalo v tvrdení, že k rozhodnutiu

o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došlo po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty.

Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon č. 244/2002 Z.z.“) nadobudol účinnosť
dňa01.07.2002.V§35tentozákonustanovuje,žedoručenýrozhodcovskýrozsudok,ktorýužnemožno
preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný

rozsudok súdu.

Exekučný poriadok v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 08. 2005 za exekučné tituly v § 41 ods.
1 a ods. 2 označoval: vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo
postihuje majetok, ale aj iné vykonateľné rozhodnutia, schválené v zmieri, platobné výmery, výkazy

nedoplatkov a dohody, v ktorých súdnu exekúciu pripúšťa zákon. Exekúciu bolo možné vykonať už aj na
základe notárskych zápisníc, ktoré obsahovali právny záväzok, a v ktorých bola vyznačená oprávnená
osoba, povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnice
s vykonateľnosťou súhlasila. Aj keď rozhodcovský rozsudok ustanovenie § 41 ods. 2 Exekučnéhoporiadku, v znení účinnom od 01. 02. 2002 výslovne za exekučný titul neoznačoval, od 01. 07. 2002 bolo
možné viesť exekúciu aj na základe rozhodcovského rozsudku ako „na podklade iného vykonateľného
rozhodnutia“, keďže zákon č. 244/2002 Z.z. priznával rozhodcovskému rozsudku s účinnosťou od 01.

07. 2002 rovnaké účinky ako právoplatnému rozsudku všeobecného súdu. V období od 01. 07. 2002 do
31. 05. 2010 bolo povinnosťou Exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, ak titulom bol rozhodcovský rozsudok, v lehote 15 dní od doručenia
tejtožiadosti,pretožeažsúčinnosťouod01.06.2010bolav§44ods.2Exekučnéhoporiadkuzakotvená
výnimka, že lehota 15 dní na poverenie exekútora na vykonanie exekúcie neplatí, ak ide o exekučný titul

podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Exekučný poriadok s účinnosťou od 01. 09. 2005 v § 41 ods. 2 písm.
c) za exekučné tituly označuje notárske zápisnice a v písm. d) vykonateľné rozhodnutia rozhodcovský
komisií a zmierov nimi schválených. Pod pojmom „vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií
a zmierov nimi schválených“ je potrebné rozumieť aj rozhodcovský rozsudok. Novela Exekučného
poriadku uskutočnená zákonom č. 102/2011 Z.z., účinná od 01. 06. 2011 podľa dôvodovej správy k
tomuto zákonu vložením slov rozhodcovských súdov do § 41 ods. 2 písm. d) iba odstraňuje rozporný

výklad § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, či pod vykonateľnými rozhodnutiami rozhodcovských
komisií sa rozumejú aj rozhodcovské rozsudky. Z uvedeného teda vyplýva záver, že rozhodcovský
rozsudok je exekučným titulom od 01. 07. 2002. V období od 01. 07. 2002 do 31. 05. 2010 mal Exekučný
súd o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a ak bol exekučným titulom rozhodcovský
rozsudok a mienil vydať poverenie, rozhodnúť do 15 dní od doručenia žiadosti. V období od 01. 06.

2010, pokiaľ chcel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť, už
nebol viazaný lehotou 15 dní podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súdna prax sa ustálila v závere,
že lehota 15 dní od doručenia žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
neplatí, ak Exekučný súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom a musí rozhodnúť o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(pozri napríklad uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV.ÚS/605/2012 zo dňa 14. 12. 2012, sp. zn.
II.ÚS/520/2012 zo dňa 10. 07. 2013, sp. zn. II.ÚS/248/2013 zo dňa 25. 04. 2013, sp. zn. II.ÚS/111/2013
zo dňa 13. 02. 2013).

Z obsahu exekučných spisov vyplýva, že vo všetkých prípadoch, žiadosť súdneho exekútora o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie bola zamietnutá, len v dvoch prípadoch došlo k vydaniu poverenia na
vykonanie exekúcie, ale len potom, čo najskôr bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie zamietnutá, len po odvolacom konaní došlo následne k vydaniu poverenia na
vykonanie exekúcie. V prípade všetkých exekučných vecí však Exekučný súd preskúmaval materiálne
predpoklady exekučného titulu, čo je v súlade so súdnou praxou.

Ak Exekučný súd tak, ako súd už dôvodí, zistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne podľa ustanovenia § 44 ods. 2
Exekučného poriadku. V prípade zamietnutia žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie 15 dňová zákonná lehota neplatí. Ani v jednej exekučnej veci v súdenom prípade
nebola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie Exekučnému súdu doručená do dňa
01.06.2010,vovšetkýchtýchtoexekučnýchveciachžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie
bola doručená Exekučnému súdu až po dni 01.06.2010, teda v týchto exekučných veciach Exekučný
súd nebol viazaný lehotou 15 dní na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Tiež podľa ustálenej súdnej praxe v daných prípadoch, keďže došlo k zamietavému
rozhodnutiu o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, čo bolo vo všetkých exekučných
veciach, a to aj v tých, v ktorých dvoch následne došlo k vydaniu poverenia, 15-dňová zákonná lehota v
takýchto prípadoch neplatí, pretože Exekučný súd jednak nebol v daných exekučných veciach viazaný
žiadnou lehotou vyplývajúcou zo zákona na vydanie zamietavého rozhodnutia, navyše vo všetkých

týchto prípadoch Exekučný súd preskúmaval materiálne predpoklady „exekučného titulu“, ktorým bol
rozhodcovský rozsudok. Preto v príčinnej súvislosti s týmto nemohlo dôjsť k nesprávnemu úradnému
postupu Exekučného súdu. Tiež vo všetkých exekučných veciach žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie bola doručená Exekučnému súdu do dňa 01.06.2010, kedy už Exekučný súd nebol
viazaný žiadnou zákonnou lehotou na rozhodnutie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie, keďže vo všetkých exekučných veciach exekučným titulom boli „rozhodcovské
rozsudky“. V exekučných veciach sp.zn. 31Er/54/2011, sp.zn. 20Er/33/2011 a sp.zn. 28Er/1014/2010
došlo k rozhodnutiu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie navyše
v 15-dňovej lehote.K tomuto treba doplniť, i keď Exekučný súd nebol v daných exekučných veciach viazaný 15-dňovou

lehotou, že 15-dňová lehota na preskúmanie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je
v súdnej praxi považovaná za krátku na to, aby mohol Exekučný súd náležite preskúmať predložený
rozhodcovský rozsudok a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s
poukazom na to, že výkon rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu vzhľadom na
zložitosťvecí,významkonaniapreoprávnenéhoapovinného,časovúnáročnosťposúdeniaexekučného

titulu a jeho súladu s vnútroštátnym právnym poriadkom a predpismi EÚ. Poverenie na vykonanie
exekúcie je individuálny právny akt, ktorý má priame právne účinky len voči osobe súdneho exekútora.
Ide tu o procesný úkon Exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého
súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu a ktorým súdny exekútor preukazuje svoje oprávnenie
exekúciu vykonať (§ 36 ods. 3 Exekučného poriadku). V § 44 ods. 2 Exekučného poriadku je zvýraznená
zodpovednosť Exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože vydanie tohto

poverenia musí byť výsledkom náležitého preskúmania exekučného titulu, žiadosti o vydanie poverenia
a návrhu na vykonanie exekúcie. Súd má zo zákona povinnosť pred udelením poverenia súdnemu
exekútorovi skúmať, či sú naplnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie a musí
byť zrejmé, že nárok, ktorého vymoženia sa oprávnený domáha, nie je objektívne nemožný, neodporuje
zákonu, neobchádza ho a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Preto nie je možné vychádzať len z obsahu

predloženého rozhodcovského rozsudku a preto bol Exekučný súd oprávnený vyžiadať si od účastníkov
konania alebo od tretích osôb predloženie listín, prípadne aj celého spisového materiálu, ktoré sú podľa
posúdenia Exekučného súdu relevantné a nevyhnutné z hľadiska jeho rozhodovacej činnosti. Takto
postupoval Exekučný súd vo viacerých exekučných konaniach. Potom, ak Exekučný súd v exekučnom
konaní z vlastnej iniciatívy riešil otázku, resp. otázky, ktoré boli podmienkami materiálnej vykonateľnosti

exekučného titulu, rozhodcovských rozsudkov, týmto postupom nedochádzalo k preskúmaniu vecnej
správnosti predložených exekučných titulov (rozhodcovských rozsudkov), ale len k posúdeniu, či
predložený exekučný titul, rozhodcovské rozsudky, sú v súlade so zákonom. Súčasťou všetkých zmlúv
o úvere boli rozhodcovské zmluvy, keď potom, ak Exekučný súd zistil, že právomoc rozhodcovského
súdu bola založená na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, bol povinný z toho vyvodiť všetky

právne dôsledky tak, aby zmluvná strana (spotrebiteľ) nebol týmto dotknutý, mal teda povinnosť žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť (pozri napr. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011, sp. zn. 3MCdo/11/2010 zo dňa 26. 09. 2011, sp. zn.
6Cdo/105/2011 zo dňa 10. 10. 2012, sp. zn. 6Cdo/230/2011 zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. 1MCdo/15/2012
zo dňa 22. 05. 2013, sp. zn. 2Cdo/239/2012 zo dňa 30. 04. 2013 a mnohé iné, tiež uznesenia Ústavného

súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS/381/2012 zo dňa 22. 08. 2012, sp. zn. II.ÚS/545/2010 zo dňa 09.
12. 2010 a sp. zn. IV.ÚS/60/2011 zo dňa 03. 03. 2011, uznesenie Súdneho dvora Európskej únie vo veci
zn. C-76/2010 Pohotovosť, s.r.o. proti Ivete Korčokovskej, zo dňa 16. 11. 2010). Od tohto záveru nie je
žiadny dôvod odkloniť sa ani v prejednávanej veci. Ani v tomto Exekučný súd sa nedopustil nesprávneho
úradného postupu.

Ohľadne prípadných prieťahov sa ani v jednej exekučnej veci neviedlo disciplinárne konanie, len v jednej
veci bola podaná sťažnosť oprávneného na prieťahy v súdnom konaní, avšak ani v jednej z exekučných
vecí nerozhodoval o sťažnosti na prieťahy v konaní Ústavný súd SR, či Európsky súd pre ľudské
práva. I keď v jednej exekučnej veci bola sťažnosť oprávneného vyhodnotená predsedníčkou súdu ako

dôvodná, tu treba zdôrazniť, že prvoradou úlohou v exekučnej veci je spravodlivé rozhodnutie v celom
kontexte vzájomne sa odvíjajúcich skutočností a je správne a zákonné, aby bolo vydané spravodlivé
rozhodnutie, prípadne ak bude vydané aj po prípadnej zákonnej lehote, keď záujem spravodlivosti
a zákonnosti prevyšuje nad zákonnou lehotou. Vo viacerých exekučných veciach k spravodlivému a
zákonnému rozhodnutiu bolo potrebné dokladať ďalšie listiny, prípadne bolo dôvodné preskúmavať

materiálne predpoklady exekučného titulu, preto nebolo možné v 15-dňovej lehote od podaní žiadosti
objektívne o žiadosti rozhodnúť a to v niektorých súvisiacich exekučných veciach. Navrhovateľ v konaní
žiadnym spôsobom nepreukázal, že by počas tejto doby, kým rozhodoval Exekučný súd, bol v neistote,
prípadne, že v dôsledku tejto neistoty mu akákoľvek škoda mala vzniknúť alebo vznikla. V zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, nakoľko pojem zbytočné
prieťahy je pojmom autonómnym, ktorý nemožno vykladať a aplikovať len materiálne. Ďalej je nutné
zdôrazniť, že súd vo svojej rozhodovacej činnosti na zákonom ustanovené lehoty síce prihliada, ale ich
nedodržanie automaticky nevyvoláva porušenie základného práva podľa § 48 ods. 2 Ústavy, pretožeaj v týchto prípadoch sú rozhodujúce všetky konkrétne okolnosti posudzovanej veci. Porušenie práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle citovaného článku Ústavy nemožno preto
vyvodzovať len zo skutočností, že štátny orgán, v danom prípade Exekučný súd, dôsledne nepostupoval

v primeraných prípadne i v zákonom ustanovených lehotách (I. ÚS 86/02). Ústavný súd už v tejto
súvislosti uviedol, že pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v článku 48 ods. 2 Ústavy (obdobne aj
pojem v „primeranej lehote“ obsiahnutý v článku 6 ods. 1 Dohovoru) je pojem autonómny, ktorý nemožno
vykladať a aplikovať len s ohľadom na v zákone ustanovené lehoty na vykonanie toho-ktorého úkonu
súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 70/02).

Nakoľko navrhovateľ v súdnom konaní nepreukázal: a) existenciu nesprávneho úradného postupu, b)
vznik škody, c) príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, nevzniklo
mu právo na náhradu škody, ani nemajetkovej ujmy. Nakoľko navrhovateľ nepreukázal predovšetkým
existenciu nesprávneho úradného postupu, nebolo dôvodné sa ďalej zaoberať ďalšími predpokladmi
vzniku zodpovednosti štátu za škodu, pretože tieto musia byť splnené kumulatívne. Nebol potom dôvod

odôvodňovať v rozsudku škodu a nemajetkovú ujmu, ktorú navrhovateľ nedôvodným nárokom uplatnil.

Z uvedených skutkových a právnych dôvodov súd návrh navrhovateľa potom v celom rozsahu zamietol.

K výhrade, že navrhovateľ uplatnil nárok na súde predčasne, pretože v zmysle § 15 ods. 1 a

§ 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., tento mal právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci sa domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom predbežné prerokovanie nároku je zákonom
ustanovenou podmienkou, aby o tomto nároku mohlo prebehnúť občianske súdne konanie, k tejto súd
dopĺňa, že je neopodstatnená, odporkyňa potvrdila, že takúto žiadosť navrhovateľ podal, len nebola

úplná, kompletná, a na výzvu navrhovateľ nepreukázal požadované skutočnosti, nedoplnil žiadané
informácie, keď je však nepochybné, že odo dňa podania žiadosti, vo vyjadrení odporkyňa uvádza deň
23. 04. 2012, do 6 mesiacov od jej prijatia nedošlo k uspokojeniu nároku navrhovateľa na náhradu
škody, a ani Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorému žiadosť bola doručená písomne
neoznámilo navrhovateľovi, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, preto navrhovateľ mohol

sa dôvodne domáhať uspokojenia nároku na súde v občianskom súdnom konaní, avšak tento nárok
nepreukázal.

Na záver súd ešte dodáva, že vyjadrenie odporkyne zo dňa 06.08.2015, ktoré bolo doručené súdu
dňa 27.08.2015 k znaleckému posudku č. 1/2014 vypracovaného Znaleckým ústavom Ekonomickej

univerzity v Bratislave na základe objednávky navrhovateľa zo dňa 01.03.2013 je v súdenej veci
bezpredmetné, pretože takýto dôkaz, teda znalecký posudok navrhovateľom v predmetnej veci
predložený nebol.
Pokiaľ navrhovateľ v návrhu žiadal najprv o veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 152 ods. 2
O.s.p.), len pre úplnosť súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 152 ods. 2 O.s.p.,

môže vydať medzitýmny rozsudok aj bez návrhu účastníka konania. Ak súd takémuto návrhu účastníka
konania na vydanie medzitýmneho rozsudku nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto
návrhom sa ani nemusí vyporiadať v odôvodnení rozhodnutia o veci samej.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., tak, že

úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, hoci táto ich navrhla priznať, nakoľko v konaní jej
žiadne trovy konania nevznikli, zo súdneho spisu pre odporkyňu nevyplývajú žiadne trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá

veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej vecisa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví

kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších

predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.

1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný

6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)