Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Prievidza

Judgement was issued by Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami, Potvrdené, Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 1T/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615010045
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Smatana, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2015:3615010045.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske samosudcom Mgr. Radoslavom Smatanom, PhD. v trestnej veci obžalovaného

Y. B. a spol. pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom dňa 08.07.2015, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní

Y. B., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom B. Č.. XXX,
nezamestnaný, t. č. ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
a

W. B., nar. XX. XX. XXXX v B., trvale bytom B.e, prechodne
bytom B., W. Č.. XXXX/XX, nezamestnaný,

s ú v i n n í, ž e :

obžalovaný Y. B. a obžalovaný W. B. pod vplyvom alkoholu dňa 05.12.2014 v čase okolo 16.40 hod.

v Partizánskom na Sládkovičovej ulici napadli V. J. tak, že najskôr obžalovaný W. B. nohou kopol do
predného kolesa bicykla, na ktorom šiel V. J., ktorý po chvíli zosadol z bicykla, aby si napravil volant
bicykla, ktorý sa mu v dôsledku tohto kopnutia posunul, kde k nemu dobehli obaja obžalovaní a spoločne
ho začali opakovane udierať do oblasti hrude a kopať do nôh, pričom V. J. volal o pomoc a útoku
obvinených sa bránil svojim bicyklom, následne obžalovaný Y. B. pristúpil k zadnému nosiču bicykla
poškodeného, odkiaľ vzal nákupnú nylonovú tašku s obsahom 1 ks biely chlieb, 1 chlieb zemiakový, 1
ks syr Bambino, 1 ks maslo Flora a 3 ks cukroviniek Čokoládový fikar a s uvedenou taškou z miesta
činu ušiel, pričom obžalovaný W. B. ďalej útočil na poškodeného tak, že ho udieral do oblasti hrude a

od svojho ďalšieho útoku na poškodeného upustil až po tom, ako sa po neho vrátil obžalovaný Y. B., s
ktorým spoločne z miesta činu ušli, pričom uvedeným konaním obžalovaní spôsobili poškodenému V. J.
drobnézranenie-povrchovúranupravéhostehnavstrednejtretine,ktorésivyžiadalolekárskeošetrenie
a taktiež poškodenému V. J. obžalovaní spôsobili škodu na odcudzených veciach v celkovej výške 9 €,

t e d a :

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci,

č í m s p á c h a l i:

zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný Y. B.Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/ Trestného
zákona, § 37 písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 5 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona,

§ 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Obžalovaný W. B.

Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 110 ods. 2 Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného
zákona, § 36 písm. l/ Trestného zákona, § 37 písm. h/ Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona,
§ 41 ods. 2 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona
na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 30 (tridsať) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ a § 51 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu podmienečne
odkladá na skúšobnú dobu s probačným dohľadom na 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá zákaz požívania alkoholických

nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e/ Trestného zákona je obžalovaný povinný sa osobne ospravedlniť
poškodenému V. J..

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zároveň ruší výrok o treste vo vzťahu k obžalovanému
W. B. uloženým mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/39/2013-453, zo dňa
09.07.2013, oznámený obžalovanému dňa 18.12.2014, právoplatným dňa 18.12.2014, ako aj všetky
ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Partizánskom podal dňa 02.04.2015 na Okresnom súde Partizánske
obžalobu na obvinených Y. B. a W. B. pod č.k. Pv 507/14/3305-22 pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom
podľa§20k§188ods.1Trestnéhozákonanatomskutkovomzáklade,žeobžalovanýY.B.aobžalovaný
W. B. pod vplyvom alkoholu dňa 05.12.2014 v čase okolo 16.40 hod. v Partizánskom na Sládkovičovej

ulicinapadliV.J.tak,ženajskôrobžalovanýW.B.nohoukopoldoprednéhokolesabicykla,naktoromšiel
V.J.,ktorýpochvílizosadolzbicykla,abysinapravilvolantbicykla,ktorýsamuvdôsledkutohtokopnutia
posunul, kde k nemu dobehli obaja obžalovaní a spoločne ho začali opakovane udierať do oblasti hrude
a kopať do nôh, pričom V. J. volal o pomoc a útoku obvinených sa bránil svojim bicyklom, následne
obžalovaný Y. B. pristúpil k zadnému nosiču bicykla poškodeného, odkiaľ vzal nákupnú nylonovú tašku

s obsahom 1 ks biely chlieb, 1 chlieb zemiakový, 1 ks syr Bambino, 1 ks maslo Flora a 3 ks cukroviniek
Čokoládový fikar a s uvedenou taškou z miesta činu ušiel, pričom obžalovaný W. B. ďalej útočil na
poškodeného tak, že ho udieral do oblasti hrude a od svojho ďalšieho útoku na poškodeného upustil až
po tom, ako sa po neho vrátil obžalovaný Y. B., s ktorým spoločne z miesta činu ušli, pričom uvedeným
konaním obžalovaní spôsobili poškodenému V. J. drobné zranenie - povrchovú ranu pravého stehna v

strednej tretine, ktoré si vyžiadalo lekárske ošetrenie a taktiež poškodenému Jozefovi Filovi obžalovaní
spôsobili škodu na odcudzených veciach v celkovej výške 9 €.

Na hlavnom pojednávaní dňa 17.06.2015 obaja obžalovaní po zákonnom poučení urobili v súlade s
§ 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku vyhlásenie, že sú vinní zo spáchania predmetného skutku

uvedeného v obžalobe spáchaného vo forme spolupáchateľstva a svoje konanie oľutovali. Následne
samosudca postupom podľa § 257 ods. 5 Trestného poriadku, v súlade s § 333 ods. 3 písm. c/, písm.
d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku zistil otázkami či obaja obžalovaní:
- rozumejú z čoho sú obžalovaní,
- boli poučení o svojich právach najmä o práve na obhajobu, či im bola daná možnosť na slobodnú voľbu

obhajcu a či sa s obhajcom mohli radiť o spôsobe obhajoby,- rozumejú právnej kvalifikácii predmetného skutku,
- vedia, aká je trestná sadzba za tento trestný čin (zločin) im kladený za vinu,
- sa dobrovoľne, z vlastnej vôle priznávajú k spáchaniu žalovaného trestného činu.

Nakoľko obaja obžalovaní na všetky položené otázky odpovedali kladne (áno), súd po následnom
vyjadrení prokurátora a poškodeného podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku ich vyhlásenie prijal a
dokazovanie v rozsahu, v akom sa priznali k spáchaniu tohto skutku nevykonal a vykonal iba dôkazy
súvisiace s výrokom o treste.

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, po právnej stránke konanie obžalovaných popísané
vo výrokovej časti tohto rozsudku kvalifikoval ako zločin lúpeže spáchaný vo forme spolupáchateľstva
podľa § 20 k § 188 ods. 1 Trestného zákona.

V ich konaní ide o priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Trestného zákona, nakoľko bolo preukázané, že

obžalovaní chceli spôsobom uvedeným v Trestnom zákone spôsobiť ohrozenie chráneného záujmu.

Pri hodnotení osoby obžalovaného Y. B. súd zistil, že je slobodný, doposiaľ bol 5 krát súdne trestaný,
naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 0T/42/2012 zo dňa 13.09.2012,
právoplatný dňa 22.09.2012, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1

písm. d/ Trestného zákona, kedy mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6
mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Súd tiež zistil, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/63/2009 zo dňa 19.06.2009,
právoplatným dňa 19.06.2009 bol obžalovaný odsúdený okrem iného za spáchanie zločinu na súhrnný
trest odňatia slobody podmienečne na 2 roky so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky a 6 mesiacov.

Uznesením Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/63/2009-153 zo dňa 07.04.2010, právoplatným toho
istého dňa, súd rozhodol o neosvedčení sa obžalovaného v skúšobnej dobe a nariadil mu trest vykonať
so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Od roku 2010 do súčasnosti
bol obžalovaný Y. B. 6 krát postihnutý za priestupok. Zo správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
v Hrnčiarovciach nad Parnou súd zistil, že správanie a vystupovanie obžalovaného je na požadovanej

úrovni, v súlade s ústavným poriadkom a časovým rozvrhom dňa odsúdených. Príkazy a nariadenia
príslušníkov plní a rešpektuje. V kolektíve odsúdených konfliktné situácie nevyvoláva. Doposiaľ nebol
disciplinárne odmenený ani disciplinárne potrestaný. Obžalovaný bol 10.02.2015 pracovne zaradený na
pracovisku mimo ústav s dohľadom ASA Trnava, odkiaľ bol dňa 18.02.2015 z organizačných dôvodov
vyradený. Dňa 19.02.2015 bol zradený na pracovisko s dohľadom v ústave BT Dominik. Jeho pracovná

morálka je hodnotená kladne.

Pri hodnotení osoby obžalovaného W. B. súd zistil, že doposiaľ bol 1 krát súdne trestaný, a to trestným
rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T/39/2013 zo dňa 09.07.2013, právoplatný dňa 18.12.2014,
pre prečin ublíženia na zdraví vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/

Trestného zákona (tento skutok spáchal ako mladistvý) a bol mu uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 18 mesiacov. Vo vzťahu k tomuto odsúdeniu súd
konštatuje, že prichádza do úvahy uloženie súhrnného trestu, nakoľko trestný rozkaz bol obžalovanému
oznámený až po tom, čo spáchal predmetný zločin lúpeže. Od roku 2010 do súčasnosti bol obžalovaný
W. B. 2 krát postihnutý za priestupok. Zo správy o povesti Mesta Partizánske na obžalovaného súd zistil,

že tento nemá na mestskom úrade riešené žiadne spory a nebol riešený komisiou VOP.

Pri uložení druhu a výmery trestu súd vychádzal zo zásad ukladania trestov uvedených v ustanovení §
34 Trestného zákona, pričom prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, na osoby páchateľov, ako aj možnosti ich nápravy, nakoľko trest

musí mať v prvom rade prevýchovný účinok.

U obžalovaného Y. B. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť uvedená v § 36 písm. l/ Trestného zákona, že
sa priznal k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval. Ďalej u obžalovaného zistil jednu
priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. m/ Trestného zákona a to, že bol už za trestný čin odsúdený.

Naviac u obžalovaného súd zistil, že tento už v minulosti bol odsúdený za zločin, pričom toto odsúdenie
nebolo u neho zahladené a preto u neho bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 38 ods. 5 Trestného
zákona, a teda k zvýšeniu dolnej hranice trestnej sadzby o jednu polovicu (nová trestná sadzba je
potom 66 mesiacov až 96 mesiacov). V danom prípade súd považoval uloženie trestu obžalovanému vnovo určenej trestnej sadzbe, s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok,
ako aj na osobu páchateľa, spôsob spáchania skutku a na postoj páchateľa k spáchanému skutku za
neprimerane prísne a v danom prípade súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o

mimoriadnom znížení trestu s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona. Na
základe toho v zmysle § 188 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/,
§ 38 ods. 5, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona, mu súd uložil trest odňatia slobody pod dolnú
hranicu upravenej trestnej sadzby (majúc na zreteli ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona),
vovýmere30mesiacovnepodmienečne,nakoľkovdanomprípademalsúdzato,želennepodmienečný

trest odňatia slobody môže u obžalovaného splniť svoj účel, keďže tento už v minulosti bol odsúdený, a
to aj na nepodmienečný trest odňatia slobody a toto odsúdenie obžalovaného neodradilo od páchania
ďalšej trestnej činnosti. Súd pri ukladaní trestu zohľadnil aj správu z ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou,
v zmysle ktorej bol obžalovaný hodnotený kladne, ako bezproblémový, nekonfliktný so záujmom o
zaradenie do prípadných pracovných činností, ktorý si riadne plní svoje povinnosti a nariadenia uložené
nadriadenými. Takto uložený trest v dostatočnej miere bude plniť požiadavku nielen represie, ale aj

individuálnej, či generálnej prevencie. Nakoľko obžalovaný už bol v predchádzajúcich 10 rokoch pred
spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný
čin, súd ho zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

U obžalovaného W. B. súd zistil jedna poľahčujúca okolnosť uvedená v § 36 písm. l/ Trestného zákona,

že sa priznal k spáchaniu žalovaného skutku a svoj čin úprimne oľutoval. Ďalej u obžalovaného zistil
jednu priťažujúcu okolnosť uvedenú v § 37 písm. h/ Trestného zákona a to, že spáchal viac trestných
činov. Nakoľko obžalovaný spáchal predmetný skutok skôr ako bol za iný jeho trestný čin vyhlásený
odsudzujúcirozsudoksúduprvéhostupňa,tedavdanomprípadetrestnýrozkazOkresnéhosúduTrnava
č.k. 6T/39/2013-453 zo dňa 09.07.2013, oznámený obžalovanému 18.12.2014, právoplatný toho istého

dňa, je potrebné postupovať v zmysle § 42 ods. 1 Trestného zákona a uloženie súhrnného trestu. V
prípade obžalovaného išlo o súbeh dvoch trestných činov (z ktorých jeden je zločin), spáchané dvoma
skutkami, a teda v zmysle § 41 ods. 2 Trestného zákona došlo k uplatneniu tzv. asperačnej zásady
a teda k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby najprísnejšie trestného činu (zločinu lúpeže) o jednu
tretinu. Aj v prípade obžalovaného W. B.S. súd považoval uloženie trestu v novo určenej trestnej sadzbe,

s ohľadom na závažnosť spáchaného trestného činu, na jeho následok, ako aj na osobu obžalovaného,
spôsob spáchania skutku a na postoj obžalovaného k spáchanému skutku za neprimerane prísne a
v danom prípade súd aplikoval ustanovenie § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení
trestu s poukazom na ustanovenie § 39 ods. 3 písm. d/ Trestného zákona. Preto podľa § 188 ods. 1
Trestného zákona s použitím § 110 ods. 2, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 37

písm. h/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Trestného zákona mu súd uložil súhrnný trest odňatia slobody
pod dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby (zvýšená horná hranica trestnej sadzby o 1/3-inu -
36 mesiacov až 128 mesiacov), vo výmere 30 mesiacov podmienečne s probačným dohľadom a so
skúšobnou dobou v trvaní 36 mesiacov, nakoľko v danom prípade mal súd za to, že aj podmienečný
trest odňatia slobody pod dolnou hranicou trestnej sadzby (s prihliadnutím na ustanovenie § 39 ods. 3

písm. d/ Trestného zákona) s probačným dohľadom pri uložení primeranej skúšobnej doby a zároveň za
súčasného uloženia primeraných povinností a obmedzení v zmysle § 51 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona
môže u obžalovaného splniť svoj účel. Súd zohľadnil závažnosť obžalovaným spáchaných trestných
činov, ako aj jeho predchádzajúci život a pri rozhodovaní o treste bral do úvahy aj skutočnosť, že
obžalovanýdoteraznebolsúdnetrestaný.Zohľadniltiežskutočnosť,žesaodroku2010aždosúčasnosti

dopustil 2 priestupkov. Podľa názoru súdu účel trestu je možné zabezpečiť aj podmienečným trestom
odňatia slobody. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že bude záležať len na obžalovanom, ako využije
šancu, ktorá mu bola daná a či naozaj začne viesť riadny život a tento povedie počas plynutia celej
skúšobnej doby. V opačnom prípade dôjde k premene trestu z podmienečného na trest nepodmienečný.

Nakoľko sa obžalovaný W. B. dopustil predmetného trestného činu pod vplyvom alkoholu, súd zároveň
obžalovanému uložil obmedzenie v zmysle § 51 ods. 3 písm. b/ Trestného zákona spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov. Taktiež súd obžalovanému uložil povinnosť v zmysle § 51 ods. 4 písm.
e/ Trestného zákona osobne sa ospravedlniť poškodenému.

Nakoľko súd ukladal súhrnný trest, zároveň podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste
vo vzťahu k obžalovanému W. B. uloženým mu trestným rozkazom Okresného súdu Trnava sp. zn.
6T/39/2013-453, zo dňa 09.07.2013, oznámený obžalovanému dňa 18.12.2014, právoplatným dňa18.12.2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Na základe týchto skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie len ohľadne výroku o treste v lehote 15 (pätnásť) dní od
oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Ohľadne výroku o vine
nie je možné podať odvolanie, nakoľko obžalovaní urobili vyhlásenie o vine, ktoré súd prijal uznesením.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1
Trestného poriadku).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.