Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 3C/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814202848
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Vaľuš
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8814202848.1

Rozhodnutie

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudcom JUDr. Milanom Vaľušom v právnej veci žalobcu: Quantum
Credit, a.s., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zast. PERSPECTA
Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému : D. U.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX J. Ž. XXX, o zaplatenie 347,12 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 24,44 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne

zo sumy 24,44 eur od 4.4.2011 až do zaplatenia a sumu 73,73 eur s 9,25% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 73,73 eur od 4.5.2011 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu, čo do zvyšku zamieta.

Žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy pozostávajúcej
z istiny vo výške 24,44 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% p.a. odo dňa 4.4.2011 až do dňa
úplného zaplatenia, ďalej sumy pozostávajúcej z istiny vo výške 73,73 eur, spolu s úrokom z omeškania
vo výške 9,25% p.a. odo dňa 4.5.2011 až do dňa úplného zaplatenia a sumy pozostávajúcej z istiny
248,95 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. odo dňa 4.1.2013 až do dňa úplného

zaplatenia a trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469
uzavrela so žalovanou dňa 21.2.2011 Zmluvu o pripojení (ďalej ako „Zmluva“) a Dodatok k Zmluve o
pripojení (ďalej ako „Dodatok“) podľa § 43 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách
v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o elektronických komunikáciách"). Predmetom vyššie
uvedených relevantných dokumentov bolo poskytnutie programu služieb PROGRAM 40. Z poskytovania
tohto programu služieb vyplývajú Účastníkovi a Podniku určité povinnosti bližšie špecifikované v daných

dokumentoch.Právnypredchodcažalobcuposkytolurčenéplnenieriadneavčas.Zazúčtovacieobdobie
od 15.02.2011 do 14.03.2011 bola žalovanej vystavená faktúra č. 7102416762 splatná dňa 03.04.2011,
ktorá znie na sumu 24,44 eur. Za zúčtovacie obdobie od 15.03.2011 do 14.04.2011 bola žalovanej
vystavená faktúra č. 7103749325 splatná dňa 03.05.2011, ktorá znie na sumu 73,73 eur. Nakoľko
žalovaná faktúry neuhradila v lehote splatnosti, vyplynula jej povinnosť zaplatiť Podniku zmluvnú pokutu,
ktorá jej bola vyúčtovaná faktúrou č. 7212862353 splatnou dňa 03.01.2013, ktorá znie na sumu 248,95

eur. Vzhľadom na skutočnosť, že Slovak Telekom, a.s. a žalobca uzavreli medzí sebou Zmluvu o
postúpenípohľadávokdňa20.11.2013,predmetnépohľadávkysastalivlastníctvomžalobcu.Nazáklade
uvedeného došlo zo strany Slovak Telekom, a.s. k oznámeniu o postúpení pohľadávky voči žalovanej.
Podľa účtovných dokladov žalobcu bolo zistené, že žalovaná faktúry neuhradila. Žalobca svoju zmluvnú
povinnosťplnilriadneavčas,nazákladečohomuvznikloprávovyfakturovaťcenuplneniaazaporušenie
povinnosti dohodnutú zmluvnú pokutu. Okrem toho sa žalovaná nezaplatením vyššie uvedených faktúr

v lehote ich splatnosti vo vzťahu k žalobcovi dostala do omeškania.Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, zmluvou o pripojení zo dňa

21.2.2011 a Dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 21.2.2011, faktúrami č. 7102416762, č. 7103749325,
č. 7212862353, Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2013 spolu s protokolom o odovzdaní
konkrétnych postupovaných pohľadávok, Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 29.11.2013. Ďalej
súd vykonal dokazovanie písomným podaním žalobcu zo dňa 26.5.2014 spolu s prílohami, a to výňatok
z cenníka služieb mobilnej siete dokladmi o cene telefónu, postupom pri riešení povinného dobíjania

zo dňa 9.4.2014, prílohou k Všeobecným podmienkam poskytovania predplatenej verejnej elektronickej
komunikačnej služby a zistil nasledujúci skutkový stav:

Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.5.2014 uviedol, že predmetnými návrhmi na vydanie
platobného rozkazu sa žalobca domáhal zaplatenia peňažných pohľadávok vzniknutých na základe
faktu, že žalovaná uzavrela s právnych predchodcom žalobcu šesť rôznych Zmlúv o pripojení a k nim

prislúchajúcich Dodatkov k zmluvám o pripojení. Predmetom zmluvy o pripojení a Dodatku k Zmluve
o pripojení uzatvorených dňa 21.02.2011, bolo poskytnutie mesačného programu služieb PROGRAM
40. Na základe daného mesačného programu služieb mal Slovak Telekom a.s. (ďalej ako „Podnik“)
poskytnúť žalovanej 40 voľných minút a 40 voľných SMS správ mesačne za poplatok vo výške 5,03 eur.
V danej súvislosti má Podnik povinnosť zabezpečiť žalovanej predaj zľavneného mobilného telefónu

Nokia 2220 sllde za 9 eur, pričom úplná/neakciová cena mobilného telefónu v čase uzatvorenia Dodatku
predstavovala sumu 59 eur s DPH. Na základe využívania programu služieb vyúčtoval Podnik žalovanej
faktúrami priloženými k návrhu na vydanie platobného rozkazu evidovaného dve faktúry. Nakoľko
žalovaná faktúry neuhradila v lehote splatnosti, vyplynula jej povinnosť zaplatiť Podniku zmluvnú pokutu
vovýške248,95eur.Vymáhanávýškaistinyvdanomnávrhunavydanieplatobnéhorozkazupredstavuje

sumu 347,12 eur s príslušenstvom. Čo sa týka oprávnenosti vyúčtovania zmluvnej pokuty a v súvislosti
s existenciou právoplatných rozhodnutí súdov o neplatnosti dojednaní o zmluvnej pokute, v daných
rozhodnutiach sa súdy odvolávajú na neplatnosť dojednania zmluvnej pokuty z dôvodov jej naviazanosti
na porušenie neurčitého okruhu povinností, ďalej jej uplatňovanie v plnej výške bez ohľadu na to, kedy
v rámci doby viazanosti žalovaný porušil zmluvné povinnosti a taktiež značný nepomer v právach a

povinnostiach zmluvných strán. V danom prípade však uplatnenie nároku na zmluvnú pokutu je viazané
na porušenie okruhu presne vyšpecifikovaných povinností vyplývajúcich z relevantných dokumentov,
t.j. z Dodatkov k Zmluvám o pripojení. K vymedzenému ďalšiemu dôvodu, pre ktorý súdy vo svojich
rozhodnutiach uznávajú dohodnuté zmluvné pokuty ako neplatné žalobca odkázal na vyššie uvedené
uplatňovanie zmluvnej pokuty iba v alikvotnej časti a nie v plnej sume. K značnému nepomeru v

právach a povinnostiach zmluvných strán odkázal na Zmluvu a Dodatok, kde sú presne vyšpecifikované
práva a povinnosti. Poskytnutie zľavneného mobilného telefónu za neposkytnutie protiplnenia, resp.
neposkytnutia čiastočného protiplnenia (uhrádzanie poskytnutých mobilných služieb na mesačnej báze
a zmluvné dobíjanie kreditu) rozhodne nesvedčí o značnom nepomere zmluvných strán. Vzhľadom
k tomu, že v daných prípadoch ide o synalagmatické záväzky, práva a povinnosti Jednej zmluvnej

strany zodpovedajú právam a povinnostiam druhej zmluvnej strany. Podľa § 544 ods. 1,2 Občianskeho
zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník,
ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením
povinnosti nevznikne škoda. Pokiaľ bola zmluvná pokuta platne dojednaná, má oprávnený účastník
na zmluvnú pokutu nárok a povinný účastník má povinnosť ju zaplatiť. Verejnosti je obecne známa

informácia o tom, akým spôsobom dochádza k uzatváraniu zmlúv ohľadne verejnej mobilnej telefónnej
siete. Poskytovanie verejnej mobilnej telefónnej siete na území SR je faktický aj právny stav už
veľmi dlhé obdobie (je to už viac, ako 20 rokov), pričom aj bežný spotrebiteľ má možnosť ovplyvniť
uzatvorenie takejto zmluvy výberom vhodných zmluvných podmienok tak, aby mu tieto vyhovovali spolu
s prijatím príslušných sankcií v prípade ich neplnenia. Je nesporné, že zákonodarca mal na mysli chrániť

spotrebiteľa. Avšak zákon je od toho aby vytváral rovnocennú ochranu pre obidve strany. Nie je možné,
aby súdy pristupovali k tejto j problematike paušálne a chránili spotrebiteľa za každú cenu tým, že
každá dohoda o zmluvnej pokute v spotrebiteľskej zmluve by bola a priori neprijateľnou podmienkou.
Takýto paušálny prístup by vytvoril (a možno už aj vytvoril) priestor pre nepoctivého spotrebiteľa. Aj
spotrebiteľbymalbyťzákonomvychovávaný.Niesúojedineléprípadyajevšeobecneznáme,ženiektorí

spotrebitelia s už vopred špekulatívnym zámerom uzatvoria nie jednu, ale až niekoľko zmlúv s mobilným
operátorom, z ktorých majú vďaka lehote viazanosti rôzne výhody, či už hodnotný telefón za 1,00 eur
alebo zvýhodnenú cenu paušálu a potom sú si istí, že sa im nemôže vlastne nič stať, pričom im zostanetelefónny aparát niekedy v cene až niekoľko sto eur, ktorý im nikto nemôže zobrať a operátorom za
žalovanú zmluvnú pokutu súdy zamietnu.

Zo zmluvy o pripojení zo dňa 21.2.2011 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou
vyplýva, že žalobca poskytol žalovanej ako účastníkovi - fyzickej osobe nepodnikateľovi SIM kartu.
Predmetom zmluvy bol program služieb PROGRAM 40 a služby CLIP, Povolenie medzinárodných
hovorov, Nezverejnenie v zozname účastníkov, Roaming, MMS, Získanie analýza a poskytovanie
údajov, Marketingové účely, Notif. SMS o vystavení faktúry. Notif. SMS o úhrade faktúry, Kontrola dát

v EU. Predmetná zmluva bola uzavretá podľa § 43 a nasl. zákona č. 610/2003 o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov.

V Dodatku k zmluve o pripojení sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24 mesiacov od dátumu účinnosti tejto
zmluvy nepožiada o vypojenie SIM karty z prevádzky a že sa nedopustí takého konania a ani neumožní
také konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo zrušiť Zmluvu o pripojení odstúpením od

nej alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka; za
žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo
strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie
Účastníka od Zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku (bod
2. Dodatku).

V zmysle bodu 3 Dodatku účastník berie na vedomie, že podnikom poskytnutá výška zľavy z kúpnej ceny
MT je odlišná v závislosti od zvoleného programu Služieb. Účastník sa zaväzuje, že po dobu viazanosti
uvedenúvtabuľkeč.1Dodatkunepožiadaoaktiváciualebozmenuprogramuslužiebnaprogramslužieb
snižšímmesačnýmpoplatkom,akomáminimálnyprogramslužiebuvedenývtabuľkeč.1tohtoDodatku.

Podľa bodu 4 Dodatku k zmluve o pripojení v prípade porušenia zmluvných povinnosti zo strany
účastníka (najmä hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 písm. b) alebo v bode 2 alebo v bode 3
Dodatku alebo v čl. 3 bod 3.6 Všeobecných podmienok alebo v čl. 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany podniku, je účastník

povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (v sume 248,95 eur).

Podľa výňatku z Cenníka služieb mobilnej siete, mesačný poplatok pri službe Program 40 predstavuje
5,03 eur mesačne, pri prečerpaní voľných minút predstavovala cena hovoru 0,121 eur za minútu, cena
odchádzajúcej SMS predstavovala 0,1008 eur.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. 7102416762 splatnú dňa 03.04.2011 na sumu
24,44 eur za zúčtovacie obdobie od 15.02.2011 do 14.03.2011.

Za zúčtovacie obdobie od 15.03.2011 do 14.04.2011 bola žalovanej vystavená faktúra č. 7103749325

splatná dňa 03.05.2011 na sumu 73,73 eur.

Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej faktúru č. 7212862353 s dátumom splatnosti 03.01.2013
na zmluvnú pokutu v sume 248,85 eur.

Dňa 20.11.2013 spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 ako postupca na strane jednej a
žalobca BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésova 14, Bratislava ako postupník uzatvorili zmluvu o
postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol odplatný prevod pohľadávok žalobcu uvedených v prílohe
zmluvy vrátane pohľadávky voči žalovanej vedenej pod referenčným číslom 9001278407.

Podľa§43ods.1zákonač.610/2003Z.z.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníneskoršíchpredpisov
zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti
alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a
tarifa.

V zmysle § 43 ods. 5 písm. b) zákona NR SR č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v
znení neskorších predpisov podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník nezaplatil cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.Spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a
žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez

možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.

Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských

zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2, ods. 3, ods. 5 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom

zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Z ust. § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka vyplýva, že za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže

vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou

prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia. ( § 544 ods. 2 OZ ).

V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Akovyplývaz§39Občianskehozákonníkaneplatnýjeprávnyúkon,ktorýsvojímobsahomaleboúčelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách .Podľa § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

V zmysle ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto

polroka.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá
podľa ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení s tým, že časť jej obsahu bola určená
odkazom na všeobecné podmienky.

Žalovaná nesplnila svoj záväzok vyplývajúci jej zo zmluvy o pripojení a nesplnila svoju povinnosť riadne
a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby, ktoré jej pôvodný veriteľ fakturoval jednotlivými faktúrami.

Žalovaná neuhradila faktúry za služby, ktoré jej právny predchodca žalobca poskytol - pravidelné

mesačné poplatky, hlasové a nehlasové služby a iné poplatky a služby za obdobie od 15.2.2011 do
14.4.2011 v celkovej výške 98,17 eur.

Súd vyhovel žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal svojho nároku na úhradu sumy 98,17 eur za poskytnuté
služby na základe žalobcom predložených faktúr. Žalovaná cenu poskytovaných služieb právnemu

predchodcovi žalobcu neuhrádzala. Súd preto považoval nárok žalobcu na sumu 98,17 eur za dôvodný
a žalobe v uvedenej časti vyhovel.

Žalovanú zaviazal aj k zaplateniu zákonných úrokov z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.4.2011
eur od 4.4.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7102416762) až do dňa zaplatenia, vo výške

9,25% ročne zo sumy 73,73 eur od 4.5.2011 (dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. 7103749325)
až do dňa zaplatenia. Ku dňu omeškania bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo
výške 1 a 1,25% p.a. a úroky z omeškania tak v súlade s § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka v
spojení s ust. § 3 ods. 1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania,
predstavujú výšku 9% a 9,25 % ročne.

Nárokuplatnenýžalobcomvsume248,95eurpredstavovalnároknazaplateniezmluvnejpokutytak,ako
bola žalovanej vyúčtovaná faktúrou č. 7212862353, ktorý nárok žalobcu v žalobnom návrhu odvodzoval
od skutočnosti, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce pre ňu z dojednaného zmluvného
záväzku a to konkrétne, že riadne a včas neuhradila cenu za poskytnuté služby, v dôsledku čoho

došlo k vypojeniu jej SIM karty, pričom v ostatnom písomnom vyjadrení uviedol aj ďalšie skutočnosti
odôvodňujúce jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností

plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonomlimitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o pripojení a dodatku k nej, ktoré ako typové zmluvy
sú uzatvárané vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy a teda i dojednanie
o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne
nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách a

žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty.

Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaná ako
spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatvárala ako fyzická osoba -
nepodnikateľ.

Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už
transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Základným
princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka bral
zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v
rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva

bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že v zmysle dodatku sa žalovaná zaviazala, že po dobu 24
mesiacov zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby
využívať a to v súlade s jej záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak,
ako boli uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovanú zo zmluvy a predmetného
dodatku. Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe uzatvorenia

zmluvy, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom
spoločnosti.

Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila

aj v prípade, žeby žalovaná len uskutočnila nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy,
teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom je aj samotná výška
zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie viacerých pre žalovanú zo zmluvy,
všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností. Zmluvná pokuta pre právneho predchodcu
žalobcu však v dodatku dohodnutá nebola. Práve táto skutočnosť spôsobuje nielen nerovnováhu v

zmluvných vzťahoch, ale aj neprijateľnosť a v ďalšom dôsledku aj neplatnosť, pretože nie je možné
akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktuje
zmluvnépodmienky,ktoréspotrebiteľbuďbezvýhradnepríjme,alebosnímdodávateľneuzavriezmluvu.
Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen
vzhľadom na veľmi drobné a nečitateľné písmo, akým sú podmienky v dodatku k zmluve o pripojení

uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvo v jednom
súvislom texte.

Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní

ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže
spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných
podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel,
ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS
342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam.

Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi
zmluvnými podmienkami písanými takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.Zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté v prípade porušenia hoci len
jednej povinnosti žalovaným pri následnom vyradení SIM-karty z prevádzky a okrem prípadu, keď došlo
k zániku zmluvy, bol právny predchodca žalobcu oprávnený pri ďalšom porušení niektorých z povinností

žalovaného uplatňovať takúto zmluvnú pokutu opätovne, pokiaľ nedošlo k zániku zmluvy. Vypnutie SIM-
karty účastníka z prevádzky totiž automaticky neznamenalo zrušenie alebo zánik zmluvy.

S ohľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou
podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, preto je neplatné. Žalobca nemá právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Nemá právo ani na uplatňované úroky z omeškania, ktoré tvoria jej príslušenstvo.

Vyššie uvedený právny názor reflektuje judikatúru Krajského súdu v Prešove (na príklad rozhodnutie
z 29.6.2011 č. k. 2Co/137/2010, rozhodnutie z 9.5.2011 č. k. 18Co/136/2010). Vyslovenie klauzuly
o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a

dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ a žalobca nesmie túto
neprijateľnú zmluvnú podmienku používať, a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto
neprijateľnej podmienky.

Dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi

dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím
sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ.

Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý

vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, IV.ÚS 55/2011-19).

Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu, ktorá sa týka tejto zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.

Súd nemohol pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, nakoľko táto je uplatňovaná z absolútne neplatného
zmluvného dojednania. Zníženie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545 Občianskeho zákonníka s
poukazom na ustanovenie § 494 Občianskeho zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej
pokuty. Uvedenú argumentáciu o nemožnosti úpravy neprijateľnej podmienky do prijateľnej podoby

potvrdzuje aj rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 14.6.2012, v ktorom sa rozhodlo, že
ak vnútroštátny súd rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej
medzi predajcom alebo dodávateľom nemôže doplniť túto zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

Skutočnosť, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej zľavnený telefón, resp. že jej umožnil na

základe dodatku k zmluve kúpu za ním určenú zníženú kúpnu cenu, v danom prípade 9,-eur, považuje
za prejav jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných operátorov, keď je nepochybné,
že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol nijako donucovaný, bolo to jeho
dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel získania klientov. Ohľadne
ustanovenie bodu 3. Dodatku, v ktorom žalovaná berie na vedomie, že podnikom poskytnutá výška

zľavy z kúpnej ceny MT je odlišná v závislosti od zvoleného programu Služieb, súd uvádza, že toto
ustanovenie bolo takisto uvedené drobným písmom, k čomu odkazuje už na vyššie uvedené ohľadne
zmluvného textu so zmenšeným písmom.

Podľa § 137 zák. č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny poriadok v platnom znení, ďalej len „O.s.p.“), trovy

konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok
účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho
komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konanípodľaosobitnéhopredpisu,odmenasprávcudedičstvaajehohotovévýdavky,tlmočnéaodmena
za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

V danom prípade tak súd pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.,
podľa ktorého ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.Z pôvodne uplatnenej sumy 347,12 eur s príslušenstvom žalobcovi bolo priznaných 98,17 eur spolu s
príslušenstvom. Žalobcov úspech tak predstavoval 28,28 % a neúspech 71,72 %. Úspešnejšej žalovanej

tak po odrátaní neúspechu žalovanej od jej úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu
43,44 % (71,72 - 28,28 = 43,44 %).

Žalovanej však žiadne trovy konania nevznikli, preto jej súd ani náhradu trov nepriznal

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.