Uznesenie Judgement was issued on Monday, October 26, 2015

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3C/203/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2715206342
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2015:2715206342.2

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci navrhovateľa: 4him, s.r.o. so sídlom Pri Kalvárii 31, 917 01 Trnava,
IČO: 46 202 650, zastúpeného splnomocnencom: Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o. so sídlom Nám. SNP 3,
917 01 Trnava, IČO: 36 857 548, proti odporcovi: MPS KOVO s.r.o. so sídlom 377, 908 63 Radošovce,
IČO: 46 218 891, o vydanie veci, rozhodujúc o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ podal na Okresný súd Skalica dňa 21.9.2015 návrh, ktorým sa domáhal predbežného
opatrenia v znení: „Odporca je povinný zdržať sa používania, užívania vysokozdvižného vozíku značky
R., rok výroby: XXXX, druh vozíka: M, typ vozíka: H XXT, výrobné číslo: S hmotnosť: XXXX kg, nosnosť:
XXXX kg a zakazuje sa odporcovi s ním nakladať, najmä predať ho, darovať, prenajať, zameniť,
zapožičať, zaťažiť záložným právom alebo zabezpečovacím prevodom práva a to až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej. Odporca je povinný uschovať a zabezpečiť vysokozdvižný vozík značky R.,
rok výroby: XXXX, druh vozíka: M, typ vozíka: H XXT, výrobné číslo: S hmotnosť: XXXX kg, nosnosť:
XXXXkgvmiestesvojejprevádzkarnesvýnimkouodovzdaniahonavrhovateľovi."Navrhovateľsúčasne
podal návrh vo veci samej, kde sa domáha alternatívneho petitu. Žiadal, aby bola odporcovi uložená
povinnosť vydať navrhovateľovi hnuteľnú vec - vysokozdvižný vozík značky R., rok výroby: XXXX, druh
vozíka: M, typ vozíka: H XXT, výrobné číslo: S hmotnosť: XXXX kg, nosnosť: XXXX kg do troch dní

od právoplatnosti rozsudku a súčasne aby bol zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania alebo
aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu veci vo výške 13 608 eur s 8,05 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 13 608 eur od 5.8.2015 do zaplatenia a aby súd zaviazal odporcu
na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľovi.

Návrh na vydanie predbežného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca stálym užívaním veci,

ktorej vlastníkom je navrhovateľ a to vysokozdvižného vozíka značky R., rok výroby: XXXX, druh vozíka:
M, typ vozíka: H XXT, výrobné číslo: S hmotnosť: XXXX kg, nosnosť: XXXX kg (ďalej len „vec") v
rámci realizácie svojej podnikateľskej činnosti zvyšuje jej opotrebovanie, amortizuje ju a tým znižuje
jej hodnotu, neoprávnene vec zadržiava a využíva v priestoroch svojej prevádzkarne, čím ju vystavuje
vzniku nebezpečenstva na nej. Navrhovateľ zdôvodnil, že tým, že nemá vec ako vlastník vo svojej
faktickej dispozícii, nemôže ju využívať na podnikanie a je mu spôsobovaná škoda v podobe ušlého

zisku. Argumentoval tým, že je vlastníkom veci, vlastníctvo k veci nadobudol kúpnou zmluvou zo dňa
30.7.2015, kedy vec odkúpil od záložného veriteľa V. M.. Právny vzťah medzi odporcom a záložným
veriteľom V. M. vznikol na základe uznania dlhu zo dňa 1.4.2015, kde sa odporca ako záložný dlžník
spolu s ďalšími dvomi dlžníkmi zaviazal uhradiť pohľadávku záložnému veriteľovi vo výške 54 200 eur.
Súčasne sa dohodli na zriadení záložného práva k veci a to za účelom riadneho splácania pôžičky.
Záložné právo k veci bolo zriadené v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod spisovou

značkou N.: XXXX/XXXX v spojení s N.: XXXXX/XXXX. V zmysle čl. IV. bod 8 písm. b) notárskej
zápisnice sa záložný veriteľ s dlžníkmi dohodli pre prípad nesplácania dlhu na výkone záložného právapriamym predajom predmetu záložného práva tretej osobe. Keďže dlžníci neuhradili pôžičku, tá sa dňa
1.5.2015 stala splatnou a záložný veriteľ v zmysle § 151l ods. 1 OZ oznámil výkon záložného práva
dlžníkom. Oznámenie o začatí výkonu záložného práva priamym predajom k veci zo dňa 25.6.2015

bolo zaregistrované v Notárskom centrálnom registri záložných práv pod sp. zn. N.: XXXXX/XXXX dňa
XX.X.XXXX.

Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné,
aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia

bol ohrozený.

Podľa § 74 ods. 2 O.s.p. príslušný na nariadenie predbežného opatrenia je súd, ktorý je príslušný na
konanie o veci. Účastníkmi konania sú tí, ktorí by nimi boli, keby šlo o vec samu.

Podľa § 75 ods. 1 veta prvá, ods. 2 O.s.p. predbežné opatrenie nariadi súd na návrh. Návrh má okrem

náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Z návrhu musí byť
zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej.

Podľa § 75 ods. 4 O.s.p. o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ktorý má náležitosti podľa
odseku 2, rozhodne súd bezodkladne najneskôr do 30 dní po doručení návrhu.

Podľa § 75 ods. 6 O.s.p. súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 veta tretia O.s.p. ak bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia odmietnutý alebo
zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí, ani
prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo nariadené
predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa § 102 ods. 1 ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť

dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na
návrh neodkladne vydá predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) a písm. e) O.s.p., predbežným opatrením môže súd uložiť účastníkovi najmä,
aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal, nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Predbežné opatrenie je procesným inštitútom, ktorý umožňuje poskytnúť ochranu porušeným alebo
ohrozeným subjektívnym právam do toho času, kým sa definitívne nerozhodne o veci samej. Predbežné
opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov alebo
zabezpečenie budúceho výkonu rozhodnutia, ktorého výkon by mohol byť ohrozený. Z uvedeného

charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné pri vydaní konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dôkazné bremeno, resp. bremeno osvedčenia
spočíva na navrhovateľovi a jeho návrh by mal obsahovať všetky náležitosti umožňujúce jeho vybavenie.
Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych

pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana,
ako i osvedčenie, že je nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Okrem existencie nároku musí však
navrhovateľ osvedčiť i to, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia
ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne.

Právna úprava síce výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu
pre vydanie predbežného opatrenia, avšak ustanovenie § 75 ods. 8 prvá veta O.s.p. dáva zreteľne
najavo, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom rozsahu. Konštantná judikatúra súdov zakotvuje, že
subjektdomáhajúcisavydaniapredbežnéhoopatreniamusíosvedčiťdôvodynajehovydaniet.j.potrebudočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia,
dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, nebezpečenstvom bezprostredne
hroziacej ujmy.

Súd preskúmal návrh a jeho dôvody a dospel k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa na vydanie
predbežného opatrenia nie je dôvodný. Povinnosťou navrhovateľa bolo osvedčiť základné skutočnosti
pre nariadenie predbežného opatrenia, pričom v návrhu navrhovateľ ako dôvod vydania predbežného
opatrenia uviedol nebezpečenstvo vzniku na veci, nakoľko odporca vec užíva v rámci realizácie

svojej podnikateľskej činnosti, zvyšuje jej opotrebovanie, amortizuje ju a tým znižuje jej hodnotu,
neoprávnene vec zadržiava a využíva v priestoroch svojej prevádzkarne, a súčasne tým zabraňuje
navrhovateľovi vec využívať na svoje podnikanie, čím mu je spôsobovaná škoda v podobe ušlého
zisku. Samotná existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku ešte netvoria zákonný
dôvod pre vydanie predbežného opatrenia, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným
účastníkom osvedčené. Navrhovateľ však súdu nepredložil dôkaz o tom, že jeho právo je konaním

odporcu vážne ohrozené, resp. že mu konaním odporcu hrozí bezprostredná ujma. Skutočnosť, že
odporca využíva vec na svoje podnikanie nie je dôkazom o tom, že právo navrhovateľa je konaním
odporcu vážne ohrozené, resp. že mu jeho konaním hrozí bezprostredná ujma. Iná situácia by bola,
keby navrhovateľ osvedčil, že odporca používa vec spôsobom nezlučiteľným s bežným užívaním veci
a nakladá s ňou spôsobom, ktorým vystavuje vec hrozbe poškodenia alebo zničenia. Nepresvedčivé

je odôvodnenie bezprostredne hroziacej ujmy len všeobecným tvrdením, že na veci môže vzniknúť
nebezpečenstvo, opotrebenie a zníženie jej hodnoty. Pri nariadení predbežného opatrenia je nutné, aby
boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa
má poskytnúť predbežná ochrana, ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Z
návrhu na vydanie predbežného opatrenia však konkrétne ohrozenie nároku navrhovateľa nevyplýva.

Navrhovateľ neosvedčil žiadnym dôkazom, ktorý by nasvedčoval tomu, že reálne hrozí vznik škody,
neosvedčil skutočnosť, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo jeho
právo ohrozené, keďže jeho právo už porušené bolo, teda nie je splnená podmienka bezprostredne
hroziaceho nebezpečenstva ohrozenia jeho práva. Navrhovateľ tak neosvedčil konkrétne bezprostredne
hroziacenebezpečenstvo,ktorébyodôvodňovalovydaniepredbežnéhoopatrenia.Zospisusúdďalejna

tvrdenienavrhovateľaozníženíhodnotyvecinezistilexistenciužiadnychokolnostívzbudzujúcichobavu,
že by v súvislosti s ďalším užívaním veci odporca znížil hodnotu veci nad rámec bežného opotrebenia
veci. Obava sama o sebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie predbežného opatrenia. Čo sa týka
tvrdenia navrhovateľa o tom, že obmedzením jeho vlastníckych práv, keďže nemôže vec užívať na svoje
podnikanie, mu je spôsobovaná škoda v podobe ušlého zisku, navrhovateľ v návrhu ani približne neurčil

výšku ušlého zisku, ktorá mu podľa jeho tvrdenia v súvislosti s užívaním veci odporcom hrozí. K tvrdeniu
o vzniku škody alebo ujmy nepredložil žiadny dôkaz a súd má za to, že nedošlo zo strany navrhovateľa
k osvedčeniu potreby vydania predbežného opatrenia.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného

opatrenia nie je podaný dôvodne, nakoľko súd nezistil zo skutočností uvádzaných navrhovateľom
v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vydanie
predbežného opatrenia v zmysle § 74 ods. 1, § 76 ods. 1 písm. e), f) a 102 ods. 1 O.s.p., t.j. že by
hrozilo zníženie hodnoty veci nad mieru bežného opotrebenia veci, že by navrhovateľovi hrozila škoda v
podobeušléhoziskuažebybezokamžitejúpravyprávnychpomerovbolovlastníckeprávonavrhovateľa

porušené alebo ohrozené, a c dôsledku porušenia, ohrozenia práva bolo potrebné dočasne upraviť
pomery účastníkov. Taktiež neosvedčil naliehavú potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo
obavu o ohrozenie budúceho výkonu súdneho rozhodnutia a preto súd návrh na vydanie predbežného
opatrenia v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods.1, veta prvá O.s.p.).Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205
ods. 2 O.s.p.).