Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 16, 2015

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/105/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205641
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2015:5814205641.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľky: I.

Y., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U. č. XXX, právne zastúpená JUDr. Miroslavom Bachyncom,
advokátom, T. č. XXX, proti odporcom: 1/ E. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W., Q. č. XX/XX, 2/ E. V., nar.
XX.XX.XXXX, bytom I. U. č. XX, 3/ Y. R., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., Y. T. č. XXX, 4/ Y. V., rod.
V., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. U. č. XX, všetci právne zastúpení JUDr. Petrom Machajom, advokátom,
Dolný Kubín, Radlinského 47, v konaní o určenie vlastníctva titulom vydržania, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľky z a m i e t a.

II. Navrhovateľka je p o v i n n á nahradiť odporcom 1/ až 4/ spoločne a nerozdielne trovy konania
vo výške 3,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 660,- Eur, ich zaplatením právnemu zástupcovi
odporcov 1/ až 4/ JUDr. Petrovi Machajovi, advokátovi, Dolný Kubín, Radlinského 47, v lehote 3 dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadala navrhovateľka určiť, že je podielovou spoluvlastníčkou pozemkov vedených
na listoch vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX k. ú. I. U., a to v tých podieloch, ktoré sú
evidované na jednotlivých listoch vlastníctva na mená odporcov 1/ až 4/.

Návrh zdôvodnila v podstate tým, že ich nadobudla od svojho otca E. V. v roku 1990 bez toho, aby bola
napísaná darovacia zmluva.

Odporcovia cestou právneho zástupcu požadovali návrh v celom rozsahu zamietnuť, pretože
navrhovateľka pozemky nemohla vydržať. Nemohla byť ich dobromyseľnou držiteľkou, lebo darovacia
zmluva nebola urobená v písomnej forme, ktorú v tom čase zákon predpokladal.

Súdnazákladevykonanéhodokazovaniaoboznámenímaktuálnychvýpisovzlistovvlastníctvač.XXXX,
č. XXXX, č. XXXX a č. XXXX k. ú. I. U. zistil, že na listoch vlastníctva sú skutočne evidovaní ako podieloví
spoluvlastníci tam vedených pozemkov odporcovia 1/ až 4/ presne v tých spoluvlastníckych podieloch,
ktoré navrhovateľka žiadala svojim návrhom prisúdiť.

Vzhľadom na tento evidenčný stav mala navrhovateľka na podanom návrhu naliehavý právny záujem
podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, pretože požadované súdne rozhodnutie o určení

jej spoluvlastníctva je spôsobilým podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (§
34 ods. 1 katastrálneho zákona č. 162/1995 Z.z.) umožňujúcim dosiahnuť zhodu medzi ňou tvrdeným
(skutočným) právnym stavom a stavom zápisov v katastri nehnuteľností.Súd však vychádzajúc z tvrdení navrhovateľky odvodzujúcej svoje (spolu)vlastníctvo k sporným
pozemkom od ústnej darovacej zmluvy z roku 1990 nepovažoval za potrebné vykonávať akékoľvek
ďalšie dôkazy. Bez ohľadu na to, či skutočne došlo k uzavretiu takejto darovacej zmluvy, resp. či

navrhovateľka sporné pozemky či ich časti skutočne užívala, nič by to nezmenilo na závere, že
takýmto spôsobom vlastnícke právo vydržaním nenadobudla. Vykonávanie ďalších dôkazov by preto
bolo nadbytočné a nehospodárne a výsledkom by v konečnom dôsledku bolo iba zamietnutie žaloby.

Občiansky zákonník v roku 1990 úplne jednoznačne uvádzal, že vlastníctvo (v tom čase vo forme

osobnéhovlastníctva)kvecimožnonadobudnúťokreminéhoajdarovacouzmluvou(§133Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991). Súčasne v tom čase platilo ust. § 46 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné
zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Zároveň platilo, že ak sa nehnuteľná
vec prevádza na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo účinnosťou zmluvy s tým, že na jej účinnosť
je potrebná registrácia štátnym notárstvom ak nešlo o prevod do socialistického vlastníctva (§ 134

ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.1991). V týchto ustanoveniach išlo o jasne
formulovaný základný princíp zmluvného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vyjadrený v
Občianskom zákonníku v tom čase už vyše dvadsaťpäť rokov.

Preto pokiaľ predmetom daru navrhovateľke jej otcom mali byť pozemky (či spoluvlastnícke podiely k

nim), ktoré sú nehnuteľnosťami podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyžadovala sa na darovanie
písomná forma zmluvy a následne registrácia písomnej darovacej zmluvy štátnym notárstvom. Keďže
takáto zmluva v písomnej forme vyhotovená nebola, je zmluva absolútne neplatnou podľa § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka.

Za určitých okolností však aj neplatná scudzovacia zmluva môže ako tzv. domnelý právny titul viesť k
nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním, no treba zdôrazniť, že musí ísť o takú vadu majúcu za
následok neplatnosť zmluvy, ktorú nadobúdateľ pri náležitej starostlivosti nemohol zistiť.

Vydržanie je založené na tom, že za splnenia stanovených podmienok môže dlhodobé užívanie veci

viesť k transformácii užívacieho (držobného) vzťahu na vzťah vlastnícky. Ako spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva bolo znovu zavedené do Občianskeho zákonníka novelou č. 131/1982 Zb. s
účinnosťou od 01.04.1983. Aktuálne po novele vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. vydržanie upravuje
§ 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí, že oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak
ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide

o nehnuteľnosť. Podstatou vydržania ako originárneho spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva je
tzv. ospravedlniteľný omyl, kedy určitý subjekt - vydržiteľ je po celý čas vzhľadom na všetky okolnosti
objektívne (nielen subjektívne) presvedčený o tom, že mu daná vec (či právo) patrí. Nadobudnutie
vlastníckehoprávavydržanímsaviaženasúčasnésplneniepodmienokakospôsobilýsubjektvydržania,
spôsobilý objekt vydržania, nepretržitá a oprávnená dobromyseľná držba a uplynutie stanovenej

vydržacej doby.

Vydržanie teda predpokladá oprávnenosť držby, ktorá je založená na dobromyseľnosti vydržiteľa (§
129 ods. 1 v spojení s § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka). O dobromyseľnosť vydržiteľa ide len
vtedy, ak vec drží v nesprávnom presvedčení (ospravedlniteľnom omyle), že mu vec skutočne patrí,

teda že je jej vlastníkom. Omyl vydržiteľa môže byť skutkový alebo právny. Právny omyl spočíva
v neznalosti alebo neúplnej znalosti právneho predpisu a z toho plynúcej nesprávnej predstave o
právnychnásledkochurčitýchprávnychskutočností.Keďžeplatízosamotnejpodstatyprávavyplývajúca
zásada neznalosť zákona neospravedlňuje, nie je ospravedlniteľný právny omyl vydržiteľa spočívajúci
v neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia zákona platného v dobe vstupu do držby. Inak

povedané, ak vydržiteľ mohol vedieť (alebo dokonca vedel), že sa podľa práva nemôže bez splnenia
stanovených podmienok stať vlastníkom veci, jeho omyl nie je ospravedlniteľný a preto nemôže byť
držiteľom dobromyseľným a tým ani oprávneným.

V súdenej veci prichádzal na strane navrhovateľky do úvahy práve takýto právny omyl, lebo tvrdila, že

pozemky, resp. spoluvlastnícke podiely k nim vydržala na podklade ústnej darovacej zmluvy so svojim
otcom.Z vyššie uvedeného výkladu podstaty vydržania tak vyplýva, že navrhovateľka z objektívneho hľadiska
nemohla byť dobromyseľnou a tým ani oprávnenou držiteľkou. Musela totiž vedieť, že na nadobudnutie
vlastníctva k nehnuteľnosti nepostačuje ústna zmluva v situácii, pokiaľ v tom čase jasne formulovaná

právnaúpravavyžadovalazmluvupísomnúatiežjejregistráciuštátnymnotárstvom.To,žeprezaloženie
dobrej viery nepostačuje iba neformálna dohoda v čase kedy zákon jednoznačne vyžadoval pre platnosť
takéhoto právneho úkonu písomnú formu, bolo už opakovane judikované (pozri napr. rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo/49/2010 zo dňa 29. 03. 2011, sp. zn. 7Cdo/12/2011
zo dňa 29.02.2012, sp. zn. 4Cdo/283/2009 zo dňa 27.10.2010). Súd preto návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešným
odporcom1/až4/priznalvočineúspešnejnavrhovateľkenáhradutrovkonaniavovýške3,-Eurzasúdny
poplatok z vyhotovenia rovnopisu vyčíslenia trov konania, ktoré bolo zaslané elektronicky so zaručeným
elektronickým podpisom (položka 20a Sadzobníka súdnych poplatkov) a trov právneho zastúpenia vo
výške660,-Eur.Súdpriurčenízákladnejsadzbytarifnejodmenyzajedenúkonprávnejslužbyvychádzal

z § 11 ods. 1 písm. a) a § 13 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov v platnom znení (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorých základná sadzba tarifnej odmeny za
jeden úkon právnej služby v roku 2014 je po zaokrúhlení 30,93 Eur (50 % zo sumy 61,85 Eur) čo pri
spoločných úkonoch pri zastupovaní štyroch osôb predstavuje 123,72 Eur a základná sadzba tarifnej
odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2015 je po zaokrúhlení 32,27 Eur (50 % zo sumy 64,53 Eur)

čo pri spoločných úkonoch pri zastupovaní štyroch osôb predstavuje 129,08 Eur. Náhradu trov právneho
zastúpenia súd priznal za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci:
- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 17.09.2014 v čiastke 123,72 Eur + 8,04 Eur režijný paušál, spolu
131,76 Eur,
- písomné vyjadrenie zo dňa 23.09.2014 k žalobnému návrhu v čiastke 123,72 Eur + 8,04 Eur režijný

paušál, spolu 131,76 Eur,
- zastupovanie na pojednávaní dňa 26.11.2014 odročenom bez prejednania veci v čiastke 30,93 Eur (§
13a ods. 4 cit. vyhlášky) + 8,04 Eur režijný paušál + náhrada cestovných výdavkov za cestu na trase H. V.
- Námestovo a späť (XX,X km x 2) pri spotrebe motorového vozidla 7,4 litra/100 km a cene paliva 1,424
Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 7,06 Eur a náhrada za opotrebenie motorového

vozidla (0,183 Eur/km x 67 km) 12,26 Eur + náhrada za stratu času za cestu na pojednávanie a späť za
4 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,40 Eur, čo je spolu 111,89 Eur,
- porada s klientmi dňa 16.02.2015 v čiastke 64,54 Eur (podľa § 13a ods. 2 písm. d) vyhlášky, nakoľko
poradu, ktorej predmetom bolo mimosúdne vyriešenie sporu bolo možné pri jej vecnejšom priebehu
skončiť do jednej hodiny) + 8,39 Eur režijný paušál, spolu 72,93 Eur,

- zastupovanie na pojednávaní dňa 16.03.2015 v čiastke 129,08 Eur + 8,39 Eur režijný paušál + náhrada
cestovných výdavkov za cestu na trase H. V. - W. a späť (33,5 km x 2) pri spotrebe motorového vozidla
7,4 litra/100 km a cene paliva 1,23 Eur/liter predstavuje za spotrebované pohonné hmoty 6,01 Eur a
náhrada za opotrebenie motorového vozidla (0,183 Eur/km x 67 km) 12,26 Eur + náhrada za stratu času
za cestu na pojednávanie a späť za 4 polhodiny pri hodnote jednej polhodiny 13,98 Eur, čo je spolu

211,66 Eur.

Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku je navrhovateľka povinná zaplatiť prisúdenú náhradu
trov právnemu zástupcovi odporcov 1/ až 4/.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného

súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§
205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.